I. Prerušenie pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca podľa § 3 ods. 2 zákona o cestovných náhradách

Paragraf 3 ods. 2 zákona o cestovných náhradách umožňuje prerušiť pracovnú cestu z dôvodov na strane zamestnanca, a to na základe dohody zamestnávateľa a zamestnanca pri určovaní podmienok pracovnej cesty podľa § 3 ods. 1 alebo 3 zákona o cestovných náhradách.

Pracovnú cestu z dôvodov na strane zamestnanca možno prerušiť v období:

• pred začiatkom výkonu práce na pracovnej ceste alebo
• po skončení výkonu práce na pracovnej ceste, alebo
• súčasne pred začiatkom výkonu práce na pracovnej ceste, ako aj v období po skončení výkonu práce na pracovnej ceste.

Ak zamestnávateľ pri určovaní podmienok pracovnej cesty prihliadne na oprávnený záujem zamestnanca, a to prerušiť pracovnú cestu z jeho dôvodu, a dohodne sa s ním pri určovaní podmienok pracovnej cesty (§ 3) na prerušení pracovnej cesty, musí

• v cestovnom príkaze presne určiť v rámci určenia podmienok pracovnej cesty miesto, dátum a čas prerušenia pracovnej cesty a miesto, dátum a čas pokračovania pracovnej cesty,
• aplikovať vo väzbe na poskytovanie, resp. na vylúčenie poskytovania určitých náhrad výdavkov aj ostatné ustanovenia zákona o cestovných náhradách, napr. § 5, § 13, § 14, § 35 ods. 3 a 4 a pod.

Pri aplikácii § 3 ods. 2 zákona o cestovných náhradách musí vo väzbe na prerušenie pracovnej cesty ísť iba o dôvody na strane zamestnanca. Napríklad zamestnanec chce z osobných dôvodov zostať v mieste výkonu práce na pracovnej ceste cez víkend (návšteva rodiny, príbuzných a pod.), resp. chce do miesta výkonu práce na pracovnej ceste odcestovať skôr z osobných dôvodov; k prerušeniu pracovnej cesty môže dôjsť aj z dôvodu čerpania dovolenky zamestnanca a pod.

Dohoda o prerušení pracovnej cesty musí byť realizovaná pri určovaní podmienok pracovnej cesty podľa § 3 zákona o cestovných náhradách, t. j. zamestnanec a zamestnávateľ sa musia pred pracovnou cestou dohodnúť na prerušení pracovnej cesty v rámci určených podmienok pracovnej cesty.

V žiadnom prípade pri aplikácii § 3 ods. 2 zákona o cestovných náhradách však nemôže ísť o dôvody na strane zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ zo svojich dôvodov vysiela skôr zamestnanca na pracovnú cestu alebo mu určí neskorší návrat z pracovnej cesty, napr. z dôvodu lacnejších leteniek, nemôže sa aplikovať ustanovenie § 3 ods. 2 zákona o cestovných náhradách (zamestnávateľ nemôže zamestnanca požiadať o prerušenie pracovnej cesty s tým, že mu nebude počas prerušenia poskytovať cestovné náhrady).

Odporúča sa, aby konkrétne podmienky prerušenia pracovnej cesty týkajúce sa dôvodu prerušenia pracovnej cesty, ako aj času prerušenia pracovnej cesty mal zamestnávateľ upravené vo vnútornom predpise (napr. iba počas víkendu, na určitý počet dní čerpania dovolenky a pod.).

Možnosť dohodnúť sa na prerušení pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca sa vzťahuje na všetky pracovné cesty, t. j. tuzemské pracovné cesty, ako aj zahraničné pracovné cesty.

Upozorňujem na to, že súhlasiť s prerušením pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2) je pre zamestnávateľa iba možnosť a nie povinnosť; uvedené ustanovenie môžu aplikovať všetci zamestnávatelia bez ohľadu na ich právnu formu.

Ak zamestnávateľ nebude z určitých dôvodov súhlasiť s prerušením pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca, je povinný potom nadväzne na to určiť aj podmienky pracovnej cesty, napríklad

• pracovnú cestu ukončí v mieste výkonu práce na pracovnej ceste, čím do istej miery prihliadne na oprávnené záujmy zamestnanca (cesta späť je potom ale súkromná cesta zamestnanca bez nároku na akékoľvek plnenie zo strany zamestnávateľa) alebo
• pracovnú cestu ukončí napr. v mieste bydliska, v mieste pravidelného pracoviska a pod., t. j. v tom mieste, v akom plánoval ukončiť pracovnú cestu ešte pred žiadosťou zamestnanca o prerušenie pracovnej cesty (zamestnanec v tomto prípade musí dodržať podmienky pracovnej cesty).

Posudzovanie nárokov zamestnanca pri pracovnej ceste, ktorú preruší z dôvodov na strane zamestnanca

Pri poskytovaní náhrad v súvislosti s aplikáciu § 3 ods. 2 zákona o cestovných náhradách je potrebné si uvedomiť, že

• cesta od času a miesta nástupu do času a miesta prerušenia cesty je cesta na pracovnú cestu a
• cesta od času a miesta pokračovania cesty do času a miesta skončenia cesty je cesta z pracovnej cesty.

Za tieto dva časové úseky zamestnancovi patria náhrady podľa zákona o cestovných náhradách z dôvodu, že sú pracovnou cestou zamestnanca.

1. Tuzemská pracovná cesta

a) Cestovné výdavky spojené s prerušením tuzemskej pracovnej cesty z dôvodu na strane zamestnanca     

Zamestnanec má podľa § 35 ods. 3 zákona o cestovných náhradách nárok v prípade vopred dohodnutého prerušenia tuzemskej pracovnej cesty  na základe vlastnej žiadosti na

• cestovné výdavky, ktoré mu vznikli pred a po dobe dohodnutého prerušenia tuzemskej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2); cestovné výdavky sa poskytujú v takom rozsahu a výške, ako keby k prerušeniu tuzemskej pracovnej cesty nedošlo. Z uvedenej podmienky nepriamo vyplýva, v akom mieste môže dôjsť k prerušeniu tuzemskej pracovnej cesty – v mieste výkonu práce na tuzemskej pracovnej ceste, resp. na trase do miesta výkonu práce na tuzemskej pracovnej ceste.

Aj v týchto prípadoch sa môže použiť na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa cestné motorové vozidlo podľa § 7 zákona o cestovných náhradách. 

b) Vylúčenie poskytovania ubytovacích výdavkov počas prerušenia tuzemskej pracovnej cesty z dôvodu na strane zamestnanca    

Zamestnanec nemá podľa § 35 ods. 4 zákona o cestovných náhradách nárok v prípade vopred dohodnutého prerušenia tuzemskej pracovnej cesty  na základe vlastnej žiadosti na

• ubytovacie výdavky, ktoré mu vznikli po dobu vopred dohodnutého prerušenia tuzemskej pracovnej cesty na základe jeho žiadosti (§ 3 ods. 2); zamestnanec nemá nárok na  ubytovacie výdavky ani v prípade, aj keď si musel  po túto dobu s ohľadom na podmienky tuzemskej pracovnej cesty alebo podmienky ubytovacieho zariadenia ubytovanie zachovať.

c) Vylúčenie poskytovania stravného počas prerušenia tuzemskej pracovnej cesty z dôvodu na strane zamestnanca

Zamestnanec nemá podľa § 5 ods. 11 zákona o cestovných náhradách nárok v prípade vopred dohodnutého prerušenia tuzemskej pracovnej cesty  na základe vlastnej žiadosti na

• stravné po dobu dohodnutého prerušenia tuzemskejpracovnej cesty (§ 3 ods. 2).

Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj vo väzbe na  ustanovenia § 35 ods. 3 zákona o cestovných náhradách, ktoré rieši ďalšie súvislosti spojené s prerušením tuzemskej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca vo väzbe na poskytovanie stravného, t. j. upravuje rozhodné časy pre poskytovanie stravného mimo dohodnutej doby prerušenia tuzemskej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca. Na vznik nároku na stravné je rozhodujúci čas od nástupu na tuzemskú pracovnú cestu do času prerušenia tuzemskej pracovnej cesty a čas pokračovania tuzemskej pracovnej cesty do času skončenia tuzemskej pracovnej cesty.

d) Potrebné vedľajšie výdavky spojené s prerušením tuzemskej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca

Zamestnanec má podľa § 35 ods. 3 zákona o cestovných náhradách nárok v prípade vopred dohodnutého prerušenia tuzemskej pracovnej cesty  na základe vlastnej žiadosti na

• potrebné vedľajšie výdavky, ktoré mu vznikli pred a po dobe dohodnutého prerušenia tuzemskej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2 zákona o cestovných náhradách); poskytujú sa v takom rozsahu a výške, ako keby k prerušeniu tuzemskej pracovnej cesty nedošlo; môže ísť napr. o poplatok za parkovanie v prípade použitia cestného motorového vozidla, diaľničný poplatok, poplatok za použitie tunela a pod.

2. Zahraničná pracovná cesta

a) Cestovné výdavky spojené s prerušením zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca

Zamestnanec má podľa § 35 ods. 3 zákona o cestovných náhradách nárok v prípade vopred dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty  na základe vlastnej žiadosti na

• cestovné výdavky, ktoré mu vznikli pred a po dobe dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2 zákona o cestovných náhradách); cestovné výdavky sa poskytujú v takom rozsahu a výške, ako keby k prerušeniu zahraničnej pracovnej cesty nedošlo.

Z uvedenej podmienky nepriamo vyplýva, v akom mieste môže dôjsť k prerušeniu zahraničnej pracovnej cesty – v mieste výkonu práce na zahraničnej pracovnej ceste, resp. na trase do miesta výkonu práce na zahraničnej pracovnej ceste.

Aj v týchto prípadoch sa môže použiť na základe dohody zamestnanca a zamestnávateľa cestné motorové vozidlo podľa § 7 a § 15 zákona o cestovných náhradách. 

b) Vylúčenie poskytovania ubytovacích výdavkov počas prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodu na strane zamestnanca    

Zamestnanec nemá podľa § 35 ods. 4 zákona o cestovných náhradách nárok v prípade vopred dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty  na základe vlastnej žiadosti na

• ubytovacie výdavky, ktoré mu vznikli po dobu vopred dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty na základe jeho žiadosti (§ 3 ods. 2 zákona o cestovných náhradách); zamestnanec nemá nárok na ubytovacie výdavky ani v prípade, aj keď si musel  po túto dobu s ohľadom na podmienky zahraničnej pracovnej cesty alebo podmienky ubytovacieho zariadenia ubytovanie zachovať.

c) Vylúčenie poskytovania stravného počas prerušenia zahraničnej pracovnej cesty

Zamestnanec nemá podľa § 13 ods. 11 zákona o cestovných náhradách nárok v prípade vopred dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty na základe vlastnej žiadostina

• stravné po dobu dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty (§ 3 ods. 2).

Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj vo väzbe na  ustanovenie § 35 ods. 3 zákona o cestovných náhradách, ktoré rieši ďalšie súvislosti spojené s prerušením zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca vo väzbe na poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene, t. j. upravuje rozhodné časy pre poskytovanie stravného v eurách alebo v cudzej mene mimo dohodnutej doby prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca.

Na vznik nároku na stravné v eurách alebo v cudzej mene je rozhodujúci čas od nástupu na zahraničnú pracovnú cestu do času prerušenia zahraničnej pracovnej cesty a čas pokračovania zahraničnej pracovnej cesty do času skončenia zahraničnej pracovnej cesty.

d) Potrebné vedľajšie výdavky spojené s prerušením zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca   

Zamestnanec má podľa § 35 ods. 3 zákona o cestovných náhradách nárok v prípade vopred dohodnutého prerušenia pracovnej cesty  na základe vlastnej žiadosti na

• potrebné vedľajšie výdavky, ktoré mu vznikli pred a po dobe dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca (§ 3 ods. 2); poskytujú sa v takom rozsahu a výške, ako keby k prerušeniu zahraničnej pracovnej cesty nedošlo; môže ísť napr. o poplatok za parkovanie v prípade použitia cestného motorového vozidla, diaľničný poplatok, poplatok za použitie tunela, kompy a pod.

e) Vylúčenie poskytovania vreckového počas prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca

Zamestnanec nemá podľa § 14 zákona o cestovných náhradách nárok v prípade vopred dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty  na základe vlastnej žiadosti na

• vreckové počas dohodnutého prerušenia zahraničnej pracovnej cesty (§ 3 ods. 2); počas prerušenia zahraničnej pracovnej cesty je vylúčené z poskytovania vreckové aj napriek nenárokovému charakteru.

Toto ustanovenie je potrebné aplikovať aj vo väzbe na  ustanovenie § 35 ods. 3 zákona o cestovných náhradách, ktoré rieši ďalšie súvislosti spojené s prerušením zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca vo väzbe na poskytovanie vreckového v eurách alebo v cudzej mene, t. j. upravuje rozhodné časy pre poskytovanie vreckového v eurách  alebo v cudzej mene mimo dohodnutej doby prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca. Na vznik nároku na vreckové v eurách alebo v cudzej mene je rozhodujúci čas od nástupu na zahraničnú pracovnú cestu do času prerušenia zahraničnej pracovnej cesty a čas pokračovania zahraničnej pracovnej cesty do času skončenia zahraničnej pracovnej cesty.

f) Poistenie liečebných nákladov

Z poskytovania počas prerušenia zahraničnej pracovnej cesty nie je vylúčené poskytovanie náhrady za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov v zahraničí a ani iných druhov komerčného poistenia (§ 11); zamestnancovi patrí náhrada za poistenie nevyhnutných liečebných nákladov (§ 11 ods. 1) počas celej doby trvania zahraničnej pracovnej cesty, t. j. aj počas prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca.

g) Povinné a odporúčané očkovanie

Z poskytovania počas prerušenia zahraničnej pracovnej cesty nie je vylúčené poskytovanie náhrady za povinné očkovanie alebo odporúčané očkovanie (§ 11a); zamestnancovi patrí povinné a odporúčané očkovanie počas celej doby trvania zahraničnej pracovnej cesty, t. j. aj počas prerušenia zahraničnej pracovnej cesty z dôvodov na strane zamestnanca.

Autor: Ing. Ľuboslava Minková