Návrat reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa do kolektívneho pracovného práva

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2041 z 19. októbra 2022 o primeraných minimálnych mzdách v Európskej únii (ďalej len „Smernica č. 2022/2041“) uložila v článku 4 členským štátom prijímať opatrenia, aby sa v členských štátoch zvýšila miera pokrytia stanovovania miezd zamestnancov kolektívnym vyjednávaním. Teda, aby sa zvýšili šance zamestnancov na vyššie mzdy, ak o nich bude rokovať a bude ich vyjednávať zástupca zamestnancov v silnejšom postavení ako zamestnanec – jednotlivec. Slovenská republika Smernicu č. 2022/2041 transponovala zákonom č. 289/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v platnom znení (ďalej len „zákon č. 289/2024 Z.z.“). Prvým opatrením na zvýšenie miery pokrytia kolektívnym vyjednávaním bolo rozšírenie pôsobnosti kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa znovuzavedením reprezentatívnych kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa do právneho poriadku SR – zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v platnom znení (ďalej len „zákon č. 2/1991 Zb.“). V článku sa v krátkosti vrátime do histórie tohto inštitútu v našom právnom poriadku, rozoberieme si proces „vzniku“ reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa a následky, ktoré bude mať predovšetkým na zamestnávateľov.

I. Pojem reprezentatívnej kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa

Reprezentatívnu kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa možno v zmysle ust. § 2 v spojení s ust. § 7 zákona č. 2/1991 Zb. definovať ako:

1. kolektívnu zmluvu uzatvorenú pre väčší počet zamestnávateľov
   – na rozdiel od podnikovej kolektívnej zmluvy [ust. § 2 ods. 3 písm. a) zákona č. 2/1991 Zb.], ktorá zaväzuje len jednotlivého zamestnávateľa, ktorý túto s príslušným odborovým orgánom odborovej organizácie pôsobiacej u zamestnávateľa uzatvoril, kolektívna zmluva vyššieho stupňa zaväzuje vždy väčší počet zamestnávateľov, ktorí o nej nevyjednávajú priamo, ale cez svojho zástupcu;
2.  zastúpených organizáciou zamestnávateľov – v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. ide o združenia zamestnávateľov založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 83/1990 Zb.“) a s účinnosťou od 1.1.2025 aj o záujmové združenie právnických osôb podľa ust. § 20f a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“), ako aj o občianske združenie nezaložené ako združenie zamestnávateľov (t.j. ide o občianske združenie, na ktoré sa neaplikuje ust. § 9a zákona č. 83/1990 Zb.) za predpokladu, že toto záujmové združenie právnických osôb/občianske združenie je zároveň združené vo zväze zamestnávateľov;
3.  ktorej druhou zmluvnou stranou je vyšší odborový orgán odborovej organizácie – t.j. stanovami určený odborový orgán odborového zväzu združujúceho odborové organizácie;
4.  pre určité odvetvie, resp. jeho časť – priamo v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa je ako obligatórna ...