Nová nezdaniteľná časť základu dane od 1. 1. 2014 (novela č. 318/2013 Z. z.)

Zhrnutie:

1. Stručne k novele zákona č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov

V dôvodovej správe sa uvádza, že doplnkové dôchodkové sporenie podľa terajšej právnej úpravy neplní účel, na ktorý bolo vytvorené, teda umožniť jeho účastníkovi získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu niektorých zákonom vymedzených rizikových prác. Z tohto dôvodu je nevyhnutné upraviť podmienky vyplácania niektorých druhov dávok a nastaviť systém tak, aby bol jeho pôvodný zámer naplnený.

K týmto zmenám, ku ktorým dochádza v zákone č. 650/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení“), aspoň v stručnosti:

V oblasti účasti na doplnkovom dôchodkovom sporení, platenia príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a vyplácania dávok doplnkového dôchodkového sporenia:

• sprísnenie podmienok vyplácania doplnkového starobného dôchodku (zrušenie minimálnej doby sporenia a zvýšenie veku, od ktorého sa tento dôchodok vypláca),
• sprísnenie podmienok vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku (zvýšenie obdobia výkonu rizikových prác z päť na desať rokov, zvýšenie veku, od ktorého sa tento dôchodok vypláca) a zmena účelu doplnkového výsluhového dôchodku (skorší ako zákonný odchod do dôchodku),
• vypustenie dávky odstupného,
• zavedenie možnosti predčasného výberu pre účastníka – účastník môže vybrať svoje vlastné príspevky vrátane výnosov z ich investovania do výšky určenej v § 19 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, účastnícka zmluva mu nezaniká a príspevky zamestnávateľa zostávajú na osobnom účte účastníka až do času naplnenia zákonných podmienok na výplatu dávky,
• zrušenie dávkových plánov, pričom dávky doplnkového dôchodkového sporenia sú upravené iba zákonom.

Zákon prináša súbor opatrení, ktorých cieľom je zvýšiť informovanosť účastníkov a na druhej strane odstrániť niektoré nadbytočné informačné povinnosti:

• zavádza sa povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zabezpečiť pre každého účastníka a poberateľa dávky pasívny elektronický prístup k jeho osobnému účtu,
• náležitosti štatútu doplnkového dôchodkového fondu, obsah výpisu z osobného účtu účastníka, ako aj obsah kľúčových informácií budú upravené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny alebo opatrením Národnej banky Slovenska.

V oblasti zatraktívnenia doplnkového dôchodkového sporenia:

• povinnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zabezpečiť pre účastníka možnosť sporiť si vo viacerých príspevkových doplnkových dôchodkových fondoch súčasne bez potreby uzatvorenia ďalšej účastníckej zmluvy,
• zavádza sa nezdaniteľná časť základu dane pre daňovníka (účastníka) do výšky 180 € ročne, ak účastník uzatvorí dodatok k účastníckej zmluve uzatvorenej do konca roku 2013, ktorého obsahom je zánik dávkového plánu, alebo uzatvorí novú účastnícku zmluvu podľa zákona účinného od 1. 1. 2014,
• zmena subjektu, ktorý bude určovať výber doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, zo zamestnávateľa na zamestnanca,
• zníženie odplát pre doplnkové dôchodkové spoločnosti.

V zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení cieľom tohto systému je umožniť účastníkovi získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe a doplnkový dôchodkový príjem v prípade skončenia výkonu prác zaradených príslušným orgánom na ochranu verejného zdravia do kategórie 3 alebo 4, ako aj získať takýto príjem zamestnancom vykonávajúcim profesiu tanečníka (v divadlách a súboroch) alebo hráča na dychový nástroj. Ďalej týchto zamestnancov vykonávajúcich práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 a uvedených umelcov si zjednodušene označme ako „zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce“.

Doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej aj „DDS“) spočíva v zhromažďovaní príspevkov na toto sporenie od účastníkov a zamestnávateľov, v nakladaní s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a vo vyplácaní dávok DDS. Podľa § 6 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení poberateľom dávky je fyzická osoba, ktorej doplnková dôchodková spoločnosť vypláca dávku podľa tohto zákona.

DDS predstavuje síce dobrovoľný systém dôchodkového sporenia, do ktorého sa môže zapojiť nielen zamestnanec, ale aj akákoľvek iná fyzická osoba vo veku najmenej 18 rokov, ale na druhej strane § 5 ods. 2 citovaného zákona ukladá povinnosť zamestnávateľovi zamestnanca vykonávajúceho rizikové práce uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu do 30 dní (už nie do 8 dní) od začatia výkonu týchto prác a tomuto zamestnancovi vykonávajúcemu rizikové práce uzatvoriť účastnícku zmluvu do 30 dní (už nie do 8 dní) od začatia výkonu týchto prác.

Podľa vloženého ustanovenia § 58 ods. 2 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ak zamestnávateľ má uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu, ale nemá uzatvorenú zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, s ktorou má uzatvorenú účastnícku zmluvu jeho zamestnanec, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu s touto doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a to do 30 dní odo dňa, v ktorom sa zamestnávateľ o tejto skutočnosti dozvedel.

Doplnková dôchodková spoločnosť je akciová spoločnosť so sídlom na území SR, ktorej predmetom činnosti je vytváranie a správa doplnkových dôchodkových fondov za účelom vykonávania DDS, a to na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. V § 6b zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení je definovaný „hostiteľský členský štát doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a hostiteľský členský štát zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti“, napr. členský štát EÚ iný ako SR, na ktorého území doplnková dôchodková spoločnosť vykonáva alebo má zámer vykonávať činnosť.

Príspevky

V súlade s § 12 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení príspevky platí:

a) účastník, ak tento zákon neustanovuje inak,

b) zamestnávateľ za zamestnanca, ak uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu podľa § 58 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení.

Podľa § 12 ods. 2 za zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce, platí príspevky zamestnávateľ, a to od prvého dňa výkonu týchto prác. Ich minimálnu výšku v tomto prípade určuje ustanovenie § 13 ods. 3 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení.

Účastník, ktorý je vyslaný na vykonávanie práce do iného štátu, a jeho zamestnávateľ môžu počas vyslania účastníka platiť príspevky podľa tohto zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení.

Podľa § 13 ods. 3 výška príspevkov a lehota splatnosti príspevkov zamestnávateľa, ktorý platí príspevky za zamestnanca, ktorý je účastníkom, sa dohodnú v zamestnávateľskej zmluve.

Dávky

Z DDS sa za ustanovených podmienok vyplácajú tieto dávky:

a) doplnkový starobný dôchodok, a to vo forme

1. doživotného doplnkového starobného dôchodku,
2. dočasného doplnkového starobného dôchodku,

b) doplnkový výsluhový dôchodok ako:

1. doživotný doplnkový výsluhový dôchodok,
2. dočasný doplnkový výsluhový dôchodok,

c) jednorazové vyrovnanie,

d) predčasný výber (namiesto dávky odstupného, ktorá bola vypustená).

Novelou zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení boli v § 16 zmenené podmienky vyplácania doplnkového starobného dôchodku – už to nie je minimálne obdobie DDS aspoň 10 rokov a potrebný vek aspoň 55 rokov.

V zmysle § 16 ods. 1 účastníkovi, ktorý požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového starobného dôchodku, sa tento dôchodok vypláca, ak:

a) mu vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku podľa osobitného predpisu, a to podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

b) mu vznikol nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo

c) dovŕšil 62 rokov veku.

Zmenené boli aj podmienky vyplácania doplnkového výsluhového dôchodku. Po novelizácii zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 tohto zákona účastníkovi, ktorý požiada doplnkovú dôchodkovú spoločnosť o vyplácanie doplnkového výsluhového dôchodku, sa tento dôchodok vypláca, ak obdobie, za ktoré zamestnávateľ platil príspevky za tohto zamestnanca z dôvodu výkonu rizikovej práce, trvalo najmenej 10 rokov a účastník dovŕšil 55 rokov veku. Dočasný doplnkový výsluhový dôchodok sa vypláca najmenej päť rokov.

Ustanovenie § 19 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení upravuje dávku predčasný výber. Účastníkovi, ktorý nesplnil podmienky vyplácania dávok podľa § 15 písm. a) a b), teda doplnkového starobného dôchodku a doplnkového výsluhového dôchodku a požiada o predčasný výber, vyplatí sa suma predčasného výberu zodpovedajúca súčinu (v zákone presne určenej) aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky a počtu všetkých doplnkových dôchodkových jednotiek z príspevkov zaplatených účastníkom; podanie žiadosti o výplatu uvedených dávok dôchodkov sa na tento cieľ nepovažuje za podmienku vyplácania dávok. Vyplatením predčasného výberu účastnícka zmluva nezaniká. Predčasný výber sa vyplatí iba raz v priebehu desiatich rokov trvania účastníckej zmluvy. Prvýkrát môže byť predčasný výber vyplatený najskôr po uplynutí desiatich rokov odo dňa uzatvorenia tejto účastníckej zmluvy.

V súlade s § 20 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení doplnková dôchodková spoločnosť je povinná vyplatiť dočasný doplnkový starobný dôchodok, dočasný doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnanie a predčasný výber, ak o ne účastník požiada, po splnení podmienok na ich vyplácanie.

Podmienky dedenia upravené v § 21 zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení zmenené neboli. Aktuálna hodnota osobného účtu účastníka, poberateľa dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku, je predmetom dedenia, ak zomretý účastník, poberateľ dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku v účastníckej zmluve neurčil ako oprávnenú osobu na vyplatenie aktuálnej hodnoty osobného účtu inú fyzickú osobu alebo právnickú osobu.

2. K novele ZDP

Príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie ako nezdaniteľná časť základu dane od 1. 1. 2014

Novelou ZDP (čl. II tohto zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení) sa zavádza nová nezdaniteľná časť základu dane pre daňovníka (účastníka) do výšky 180 € ročne za podmienky, že účastník uzatvorí dodatok k účastníckej zmluve uzatvorenej do konca roku 2013, ktorého obsahom je zánik dávkového plánu, alebo uzatvorí novú účastnícku zmluvu podľa zákona účinného od 1. 1. 2014.

Ustanovenie § 11 ZDP, ktorý upravuje nezdaniteľné časti základu dane, sa dopĺňa odsekmi 10 až 13.

Podľa § 11 ods. 10 ZDP nezdaniteľnou časťou základu dane sú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu.

V súlade s § 11 ods. 11 príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie podľa odseku 10 je možné odpočítať od základu dane vo výške, v akej boli v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 € za rok; pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia, sa použije postup podľa § 4 ods. 3.

Podľa citovaného ustanovenia ZDP príjmy zo závislej činnosti plynúce daňovníkovi do 31. 1. po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou jeho základu dane za toto (skončené) zdaňovacie obdobie.

Podľa § 11 ods. 12 ZDP na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane musia byť súčasne splnené tieto podmienky:

a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie zaplatil daňovník na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. decembri 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou je zrušenie dávkového plánu,

b) daňovník nemá uzatvorenú inú účastnícku zmluvu podľa osobitného predpisu, teda zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, ktorá nespĺňa podmienky uvedené v písmene a).

Tieto príspevky budú mať od 1. 1. 2014 opäť vplyv na výšku dane, budú znižovať (v limitovanej výške) čiastkový základ dane zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP, resp. súčet čiastkových základov dane z uvedených aktívnych príjmov. Úspora na dani z tohto dôvodu bude za rok 2014 predstavovať maximálne:

• 34,20 € (180  € x 0,19) v prípade dosiahnutia takto vypočítaného základu dane podľa § 4 ZDP nepresahujúceho 176,8-násobok platného životného minima, keďže v tomto prípade sa daň vyčísľuje sadzbou dane 19 %,
• 45 € (180  € x 0,25) v prípade, ak daňovník dosiahne takto vypočítaný základ dane presahujúci 176,8-násobok platného životného minima, keďže z tej časti základu dane sadzba dane bude predstavovať 25 %.

Dodajme, že opatrením MPSVaR SR č. 186/2013 Z. z. bola suma životného minima zvýšená zo 194,58 € na 198,09 €. Táto suma je (bude) k 1. 1. 2014 platným životným minimom pre ciele ZDP a 176,8-násobok platného životného minima pre rok 2014 predstavuje 35 022,31 €.

Z ustanovenia § 11 ods. 13 ZDP vyplýva, že ak bol daňovníkovi vyplatený predčasný výber a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 10, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma vyplatená, o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

V zmysle zmenených ustanovení § 35 a § 38 ZDP zamestnávateľ, platiteľ dane, na tieto sumy prihliadne až po skončení zdaňovacieho obdobia, a to pri vykonaní ročného zúčtovania. V prípade vyplatenia predčasného výberu a vzniku povinnosti zvýšiť základ dane v súlade s § 11 ods. 13 ZDP zamestnávateľ, platiteľ dane, nevykoná ročné zúčtovanie, ale daňovník je povinný podať daňové priznanie v súlade so zmeneným § 32 ZDP – § 32 ods. 2 písm. d) a ods. 3 písm. b).

Čo sa týka preukazovania nároku na túto nezdaniteľnú časť základu dane, v zmysle zmeneného ustanovenia § 37 ods. 1 písm. c) ZDP zamestnanec preukazuje nárok zamestnávateľovi, platiteľovi dane, predložením dokladu preukazujúceho oprávnenosť nároku, vystaveného oprávneným subjektom, ak za zamestnanca neodvádza predmetné sumy zamestnávateľ, platiteľ dane.

Podľa prechodného ustanovenia § 52z k úpravám účinným od 1. januára 2014 sa ustanovenia § 11 ods. 10 až 13 v znení účinnom od 1. januára 2014 použijú po prvýkrát pri vykonaní ročného zúčtovania a pri podávaní hlásenia za zdaňovacie obdobie 2014 a pri podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2014.

Daňový výdavok zamestnávateľa

Zároveň bolo spresnené ustanovenie § 19 ods. 3 písm. l) ZDP upravujúce podmienky uplatnenia daňového výdavku zamestnávateľa – po novelizácii sa za daňový výdavok považujú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca podľa osobitného predpisu, teda zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení, a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu; tieto príspevky možno uznať v úhrne najviac vo výške 6 % zo zúčtovanej mzdy, náhrady mzdy a odmeny zamestnanca, ktorý je účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia.

Záver

Na záver je vhodné aspoň stručne uviesť, ako sa prihliadalo na príspevky na DDS v zákone o dani z príjmov:

Do konca r. 2004

a) U zamestnancov

V súlade s § 52 ods. 35 ZDP na účely vyčíslenia základu dane z § 5 ZDP bolo možné v zdaňovacom období roka 2004 odpočítať príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktorý zaplatil daňovník v roku 2004, a to najviac vo výške a spôsobom podľa predchádzajúceho predpisu, teda najviac v sume 10 % z príjmov, maximálne však 24 000 Sk ročne. Už od 1. 1. 2004 zo ZDP zároveň vyplýva, že príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca na základe zamestnávateľskej zmluvy, predstavujú u zamestnanca zdaniteľný príjem – už to nie je príjem od dane oslobodený.

b) Pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6 ZDP) išlo tiež o limitovaný daňový výdavok (u daňovníkov s podvojným účtovníctvom uznávaný až po zaplatení). Daňovník si mohol uplatniť príspevky najviac vo výške 10 % z príjmov, maximálne však 24 000 Sk ročne.

Od 1. 1. 2005

Od 1. 1. 2005 príspevky na DDP (DDS) platené daňovníkmi (aj zamestnancami s príjmami podľa § 5 ZDP, aj daňovníkmi s príjmami podľa § 6 ZDP) už neboli daňovým výdavkom, ale predstavovali nezdaniteľnú časť základu dane, a to za presne určených podmienok a v limitovanej výške (max. 12 000 Sk, resp. 398,33 €).

Ak daňovník podmienky porušil, o sumu zaplatených príspevkov, o ktoré si základ dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil, bol povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia obdobia, v ktorom došlo k porušeniu podmienok.

Naposledy v daňových priznaniach za rok 2013 si musia zvýšiť základ dane tí daňovníci, ktorí podmienky porušili v období do konca roku 2010.

Od 1. 1. 2011

O tieto príspevky sa už základ dane znížiť nemohol. Od 1. 1. 2011 boli zrušené nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 4 ZDP vo forme finančných prostriedkov na účelové sporenie, poistného na životné poistenie a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie.

Je potrebné zdôrazniť, že dávky vyplácané z DDS (3. piliera) podliehajú zdaneniu, považujú sa za príjmy z kapitálového majetku, sú uvedené v § 7 ods. 1 písm. d) ZDP a daň z nich vyberá zrážkou vyplácajúci subjekt – § 43 ods. 3 písm. e) ZDP.

Podľa § 43 ods. 5 ZDP v tomto prípade základom pre daň vyberanú zrážkou je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné.

Ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené sumy na obdobie poberania dôchodku. Ak toto obdobie nie je dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných ŠÚ SR a vekom daňovníka v čase začatia poberania dôchodku.

Za vybratie a odvod dane je zodpovedný platiteľ dane. Daňovník sa už nemôže rozhodnúť zahrnúť tento príjem do základu dane a uviesť ho v daňovom priznaní – v § 43 ods. 6 ZDP totiž nie je uvedený. 

Poznámka redakcie:
§ 11 ods. 10 až 13 zákona č. 595/2003 Z. z. 
§ 19 ods. 3 písm. l) zákona č. 595/2003 Z. z.

Autor: Ing. Valéria Jarinkovičová