Poznámka redakcie: sumy stravného sa vyvíjali nasledovne:
Od 1. 4. 2025 platia nové sumy stravného nariadené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách stravného č. 39/2025 Z. z.:
Sumy stravného pre časové pásma sú:
- 8,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 13,10 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 19,50 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
Od 1. 9. 2024 do 31. 3. 2025 platili sumy stravného nariadené opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách stravného č. 211/2024 Z. z.:
Sumy stravného pre časové pásma boli:
- 8,30 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín,
- 12,30 eura pre časové pásmo nad 12 hodín až 18 hodín,
- 18,40 eura pre časové pásmo nad 18 hodín.
-
Od 1. 10. 2023 do 31. 8.2024 v zmysle opatrenia č. 368/2023 Z. z. sú sumy stravného pre jednotlivé časové pásma ustanovené vo výške:
- 5 až 12 hodín: nárok na stravné vo výške 7,80 €,
- nad 12 hodín až 18 hodín: nárok na stravné vo výške 11,60 €,
- nad 18 hodín: nárok na stravné vo výške 17,40 €.
Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 171/2023 Z. z. o sumách stravného od 1. 6. 2023 do 30. 09. 2023 boli ustanovené sumy stravného nasledovné:
- pre časové pásmo 5 až 12 hodín 7,30 €,
- pre časové pásmo 12 až 18 hodín 10,90 €,
- pre časové pásmo nad 18 hodín na 16,40 €
|
Dňa 1. 11. 2022 nadobudol účinnosť zákon č. 350/2022 Z. z. zo 4. októbra 2022, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákonník práce“) a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „novela“).
Novela prináša viacero podstatných zmien pre oblasť pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Novela sleduje najmä vykonanie transpozície právnych aktov EÚ, konkrétne:
- smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii a
- smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ.
Novelou sa má zabezpečiť uplatňovanie transparentných a predvídateľných pracovných podmienok pre zamestnancov a jej cieľom je tiež doplniť a spresniť ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa týkajú rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami. Nad rámec uvedeného zároveň novela reaguje na viaceré čiastkové právne otázky a problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe.
Nad rámec zmien v Zákonníku práce sa predmetnou novelou menia aj osobitné zákony:
- zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- zákon č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V tomto článku sa zameriame na prehľad najvýznamnejších zmien v právnej úprave Zákonníka práce, ktoré novela s účinnosťou od 1. 11. 2022 zavádza.
1. Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy
Novela mení právnu úpravu obsahových náležitostí pracovnej zmluvy a súčasne s tým novým spôsobom upravuje poskytovanie informácií o najdôležitejších pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania.
Novelizované znenie § 43 Zákonníka práce je nasledovné:
„§ 43 Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy
(1) Pracovná zmluva obsahuje identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
- druh práce a jeho stručná charakteristika,
- miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto) alebo miesta výkonu práce, ak ich je viac, alebo pravidlo, že miesto výkonu práce určuje zamestnanec,
- deň nástupu do práce,
- mzdové podmienky.
(2) Ak sú mzdové podmienky podľa odseku 1 písm. d) dohodnuté v kolektívnej zmluve, v pracovnej zmluve stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy, inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu.
(3) Ak v pracovnej zmluve nie sú dohodnuté mzdové podmienky a účinnosť ustanovení kolektívnej zmluvy, na ktoré pracovná zmluva odkazuje, sa skončila, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, najviac však počas 12 mesiacov.“
Predchádzajúce znenie § 43 Zákonníka práce účinné do novely upravovalo jednak tzv. podstatné náležitosti pracovnej zmluvy v ods. 1, následne pravidelné náležitosti pracovnej zmluvy v ods. 2 a následne tzv. náhodné zložky v ods. 3. Vzhľadom na transpozíciu smernice EÚ 2019/1152, ako aj nie úplne presne úplne vymedzenú väzbu medzi § 43 (obsah pracovnej zmluvy) a § 44 (písomná informácia o pracovných podmienkach) a ďalšími ustanoveniami Zákonníka práce, novela vyššie spomenuté pravidlá spresňuje.
Z dôvodovej správy:
Napríklad podľa predchádzajúceho znenia Zákonníka práce:
- § 43 ods. 2 – zamestnávateľ v pracovnej zmluve „uvedie“ výplatné termíny – t. j. nejde o dohodu, ale vlastne o informáciu zamestnancovi, kedy je výplatný termín – čo je vzhľadom na prax pochopiteľné, keďže sa výplatné termíny spravidla u zamestnávateľa nastavujú jednotne pre všetkých zamestnancov;
- § 54 – na druhej strane platí, že obsah pracovnej zmluvy je dohodou dvoch strán a jej obsah možno meniť len dohodou (t. j. ak je to uvedené v pracovnej zmluve, je to vlastne dohodnuté);
- § 44 – ak ich výplatný termín zamestnávateľ neuvedie v pracovnej zmluve (hoci § 43 ods. 2 uvádza, že ho má uviesť), § 44 ustanovuje, že zamestnávateľ vydá zamestnancovi písomnú informáciu o tejto skutočnosti;
- § 130 ods. 2 – ustanovuje však „Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.“
Novelou sa preto zavádzajú nasledovné pravidlá:
V pracovnej zmluve sa povinne dohodnú len jej všeobecné podstatné náležitosti, ktoré po novom vymedzuje § 43 ods. 1 Zákonníka práce, bez ktorých by pracovná zmluva nevznikla.
Upozornenie
Zároveň je potrebné brať do úvahy, že medzi osobitné podstatné náležitosti konkrétnej formy práce, napr. pri určitej dobe (§ 48), patrí vyjadrenie určitej doby, pri kratšom pracovnom čase (§ 49) je to vyjadrenie kratšieho pracovného času, a pod., bez nich teda nevznikne takáto forma práce (pozri napr. § 48 ods. 1 Zákonníka práce).
Pri všetkých ostatných pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania má po novom zamestnávateľ voľbu, či ich poskytne vo forme písomnej informácie (pozn.: podľa nového § 38a Zákonníka práce, prípadne vo forme elektronického dokumentu), alebo ich dohodne v pracovnej zmluve ako ďalšie pracovné podmienky. V takom prípade na ich zmenu bude potrebné zmeniť pracovnú zmluvu.
Písomnou informáciou zamestnávateľ deklaruje existenciu pracovných podmienok, ktoré uňho platia.
Uvedeným nie je dotknutá skutočnosť, že osobitné predpisy môžu ustanoviť ďalšie povinné súčasti pracovnej zmluvy pre osobitné skupiny zamestnancov.
V zmysle čl. 4 ods. 2 písm. a) smernice EÚ 2019/1152 sa novelou taktiež výslovne stanovuje požiadavka, že pracovná zmluva musí obsahovať identifikáciu strán (totožnosť strán). V zmysle čl. 4 ods. 2 písm. b) smernice EÚ 2019/1152, ako aj v kontexte § 52 ods. 5 Zákonníka práce novela spresňuje časť, ktorá sa týka dojednania miesta alebo miest výkonu práce [zároveň pozri aj § 47a ods. 1 písm. a)] vo väzbe na jeho pevné určenie alebo ustanovenie zásady, že miesto výkonu práce si určuje zamestnanec.
Do § 43 ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce sa novelou presúva doterajší ods. 3, ktorý sa vzhľadom na rozdielny vecný obsah rozdeľuje.
2. Ďalší obsah pracovnej zmluvy
§ 44 Zákonníka práce upravuje ďalší obsah pracovnej zmluvy nasledovne:
„§ 44 Ďalší obsah pracovnej zmluvy
(1) V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú zamestnávateľ a zamestnanec záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.
(2) Neplatné sú ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody medzi zamestnávateľom a zamestnancom,
- ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania,
- ktoré zamestnancovi zakazujú výkon inej zárobkovej činnosti mimo zamestnávateľom určeného pracovného času; tým nie je dotknuté obmedzenie inej zárobkovej činnosti podľa § 83 alebo podľa osobitných predpisov.“
Z dôvodovej správy
Novonavrhované znenie § 44 Zákonníka práce vychádza zo zmeny v § 43, ktorý upravuje len podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, a z rozlišovania pracovných podmienok a podmienok zamestnávania, ktoré sú povinným obsahom pracovnej zmluvy, a zvyšných pracovných podmienok a podmienok zamestnávania.
Do ods. 1 novela presúva už existujúce znenie § 43 ods. 4 prvej vety Zákonníka práce, podľa ktorého: „V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.“
Do ods. 2 sa presúva existujúce znenie § 43 ods. 4 druhej vety Zákonníka práce, podľa ktorého: „Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania, sú neplatné.“
V ods. 3 sa následne vykonáva transpozícia čl. 9 smernice EÚ 2019/1152 (súbežné zamestnania), podľa ktorého:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby zamestnávateľ nezakazoval pracovníkom nástup do zamestnania u iných zamestnávateľov mimo rozvrhu pracovného času, ktorý určí uvedený zamestnávateľ, ani ho pre to nijako neznevýhodňoval.
2. Členské štáty môžu stanoviť podmienky obmedzení, ktoré môžu použiť zamestnávatelia v prípade nezlučiteľnosti z objektívnych dôvodov, ako sú zdravie a bezpečnosť, ochrana obchodného tajomstva, integrita verejnej služby alebo predchádzanie konfliktom záujmov.“
Cieľom je vyjadrenie skutočnosti (bod 29 úvodných ustanovení smernice), že: „Zamestnávateľ by nemal zakazovať pracovníkovi, aby sa zamestnal aj u iných zamestnávateľov mimo rozvrhu pracovného času určeného s uvedeným zamestnávateľom ani ho kvôli tomu nijako znevýhodňovať.“
Uvedené obmedzenie však nemá vplyv na prípadné obmedzenia ustanovené zákonom – napr. zákaz konkurenčnej činnosti (§ 83 Zákonníka práce).
3. Náležitosti pracovnej zmluvy a písomná informácia zamestnávateľa pri výkone práce mimo územia Slovenskej republiky
Nový § 44a Zákonníka práce upravuje novým spôsobom náležitosti pracovnej zmluvy a písomnú informáciu zamestnávateľa pri výkone práce mimo územia Slovenskej republiky nasledovne:
„§ 44a Náležitosti pracovnej zmluvy a písomná informácia zamestnávateľa pri výkone práce mimo územia Slovenskej republiky
(1) Ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky, zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodne so zamestnancom aj
- miesto výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky,
- dobu výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky.
(2) Ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky, zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť písomnú informáciu najmenej v rozsahu týchto údajov, ak ich neobsahuje pracovná zmluva:
- mena, v ktorej sa bude vyplácať mzda alebo jej časť,
- údaj o ďalších plneniach spojených s výkonom práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky v peniazoch alebo naturáliách,
- údaj o tom, či je zabezpečená repatriácia zamestnanca a aké sa na ňu vzťahujú podmienky.
(3) Zamestnávateľ poskytne informáciu podľa odseku 2 pred odchodom zamestnanca na výkon práce do štátu mimo územia Slovenskej republiky.
(4) Zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť informáciu podľa odseku 2, ak doba výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky nepresiahne štyri po sebe nasledujúce týždne.
(5) Poskytnutím informácie podľa odseku 2 nie je dotknutý § 47a.“
Z dôvodovej správy
V § 44a Zákonníka práce sa transponuje čl. 7 ods. 1 smernice EÚ 2019/1152, ktorý sa týka výkonu práce v inom štáte ako zamestnanec obvykle pracuje (pozn. pojem obvyklé miesto výkonu práce je pojmom medzinárodného práva súkromného – pozri čl. 8 nariadenia Rím I), a teda nejde o vyslanie zamestnanca v rámci cezhraničného poskytovania služieb zamestnávateľom v zmysle § 5.
V prípade § 44a ide o miesto výkonu práce od vzniku pracovného pomeru, t. j. nie o zmenu dohodnutého miesta výkonu práce.
Z hľadiska obsahu poskytovanej informácie ide o tie isté informácie (mena, plnenia spojené s výkonom práce). V prípade repatriácie (namiesto „podmienky návratu z cudziny“) ide o úpravu znenia tak, aby odrážala znenie čl. 7 ods. 1 písm. d) smernice EÚ 2019/1152.
...