3. Podstatný vplyv súladu dobrých mravov na posúdenie nároku na náhradu mzdy
V akejkoľvek časovej osi po roku 1989 je nutná interpretácia znižovania nárokov zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru cez prizmu dobrých mravov. Aj keď mal súd do 31. augusta 2007 k dispozícii škálu skutočností, o ktoré mohol svoje rozhodnutie spojené so znížením náhrady mzdy oprieť, musel tak činiť výnimočne a iba vtedy, ak by bolo možné konštatovať, že plnenie povinnosti zamestnávateľa poskytnúť túto náhradu je v rozpore s dobrými mravmi. Tým, že nie je už stanovená ani pracovná povinnosť, ako tomu bolo pred rokom 1990, nie je možné zamestnancovi vyčítať, že sa po ukončení pracovného pomeru nezamestnal a dobrovoľne sa stal nezamestnaným, a teda nárok na náhradu mzdy iba z tohto dôvodu byť krátený nemôže.