Poistenie fyzických osôb z daňového hľadiska

S poistením v daňových súvislostiach sa stretávame tak na strane výdavkov, ako aj na strane príjmov. Na strane výdavkov hlavne pri posudzovaní, či platené poistenie je aj uznaným daňovým výdavkom, ktorý je možné odpočítať od dosiahnutého príjmu, na strane príjmov je to pri vyplácanom plnení z poistenia a jeho následnom posúdení, či takto prijatý príjem je od dane oslobodený alebo ho daňovník musí zdaňovať. Ide o rôzne platené poistenia, či už zákonné poistenie súvisiace so zdravotným a sociálnym zabezpečením alebo rôzne pripoistenia majetku, resp. osoby ako takej.

Na strane plnení je možné potom hovoriť napr. aj o:

• dávkach, ktoré sú vyplácané na základe povinného zákonného zmluvného poistného vzťahu, resp. dávky, ktoré riešia nejakú nepredvídateľne vzniknutú núdzovú životne dôležitú alebo sociálnu situáciu, ktoré pomáha riešiť štát v rámci svojej sociálnej politiky,
• plneniach z poistenia osôb,
• prijatých náhradách škôd, náhradách nemajetkovej ujmy, plneniach poskytovaných na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, plneniach z poistenia majetku a plneniach z poistenia zodpovednosti za škodu.

1. Poistné platené podľa osobitných predpisov na sociálne a zdravotné účely

1.1 Poistné ako odpočítateľná položka/daňový výdavok

Z pohľadu daňových výdavkov, resp. odpočítateľnej položky je prvým okruhom uplatňovaného poistného poistenie na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Takéto poistné je vymedzené ako oslobodený druh príjmu v § 5 ods. 7 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP), kde je zároveň zavedená aj legislatívna skratka „poistné a príspevky“, ktorá znamená, že ide o poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. I. a II. dôchodkový pilier.

Táto legislatívna skratka zároveň znamená, že kdekoľvek v ZDP bude spomenutý pojem „poistné a príspevky“, bude možné zohľadňovať len taký druh poistného a príspevkov, ktoré spadajú pod túto zavedenú legislatívnu skratku.

Ide napr. o ustanovenie:

• § 5 ods. 8 ZDP, podľa ktorého základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu;
• § 6 ods. 10 ZDP, podľa ktorého ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t. j. s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, uplatňuje k týmto príjmom výdavky percentom, môže takto vyčíslené výdavky znížiť o poistné a príspevky. V prípade, ak daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky (účtovníctvo, daňová evidencia), tieto výdavky sú súčasťou uplatňovaných výdavkov spĺňajúcich základnú definíciu daňového výdavku uvedenú v § 2 ZDP;
• § 6 ods. 9 ZDP a v tej súvislosti aj § 19 ods. 3 písm. i) ZDP, podľa ktorých uplatňuje výdavky na poistné buď v. o. s. za svojho člena, resp. k. s. za svojho komplementára, alebo si ich hradia a odpočítavajú sami členovia v. o. s. alebo komplementári k. s.

Všetky druhy poistného zahrnutého pod legislatívnou skratkou „poistné a príspevky“ je možné uplatniť/odpočítať len od príjmov zo závislej činnosti a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

V prípade, ak ide o poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. 1. 2011 sa platí toto poistné aj z príjmov z kapitálového majetku uvedeného v § 7 ZDP, z ostatných príjmov uvedených v § 8 ZDP, ak tieto dva druhy príjmov sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) podľa § 7 a § 8, t. j. nie sú vysporiadavané zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP a nie sú od dane oslobodené, a tiež z podielov na zisku, ktoré sú uvedené v § 3 ods. 2 ZDP a pre daňové účely nie sú predmetom dane a zamestnaneckých podielov na zisku, ktoré sú pre daňové účely oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 ZDP.

V prípade platenia príspevkov však všeobecne stále platí, že ich je možné odpočítať len od takých druhov príjmov, s ktorými vecne súvisia.

Napr. zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti je možné znížiť len o také poistné a príspevky, ktoré sa viažu k zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti, t. j. poistné platené z príjmov oslobodených od dane alebo z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, nie je možné uplatniť (odpočítať) pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP, a to ani v takom prípade, ak niektorý všeobecne záväzný právny predpis ustanovuje povinnosť platiť poistné z takýchto príjmov.

Ako poistné a príspevky, ktoré je daňovník povinný platiť a ktoré si môže uplatniť ako daňové výdavky, sa rozumie aj poistné a príspevky, ktoré platí ako dobrovoľný platiteľ poistného do Sociálnej poisťovne, resp. zdravotnej poisťovne, pretože aj takáto dobrovoľne poistená osoba je už následne (po prihlásení) povinná platiť tieto sumy.

Problematika uplatnenia sociálneho poistenia bola riešená aj usmernením MF SR č. 2634/2004 uverejneným vo FS č. 2/2004, a to konkrétne v bode 29. Uvedené sa dá primerane použiť aj na verejné zdravotné poistenie.

Ide však len o dobrovoľne platené poistné z príjmov, z ktorých je povinnosť takéto poistné platiť, t. j. napr. ak by daňovník dosahoval len príjmy z prenájmu nehnuteľnosti a platil by si dobrovoľne poistné, nie je toto možné odpočítať si od príjmov z prenájmu (platenie poistného sa vzťahuje len na príjmy podľa § 5, § 6 ods. 1 a 2 a v prípade zdravotného poistenia ešte aj na príjmy podľa § 7 a § 8 ZDP).

Daňovník s príjmami podľa § 5 ZDP, ktorý je aj dobrovoľne poistenou osobou, si môže pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP uplatniť zaplatené dobrovoľné poistné buď u zamestnávateľa v priebehu zdaňovacieho obdobia, alebo až po skončení zdaňovacieho obdobia v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, resp. pri podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby.

Pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP si daňovník uplatní len to preukázateľne zaplatené poistné, ktoré bol povinný platiť v období, počas ktorého bol zamestnancom podľa § 5 ods. 2 ZDP, t. j. preukázateľne zaplatené poistné, ktoré bol povinný platiť v období, počas ktorého poberal príjmy zo závislej činnosti. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

V prípade daňovníka, ktorý dosahuje príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, t. j. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý si uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 ZDP, okrem týchto výdavkov si môže uplatniť navyše aj preukázateľne zaplatené poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť.

Tieto poistné a príspevky si však môže odpočítať až po odpočítaní výdavkov percentom z príjmov a maximálne do výšky príjmov, pretože daňová strata z dôvodu odpočítania si poistného a príspevkov pri uplatňovaní výdavkov percentom z príjmov nemôže vzniknúť (definícia daňovej straty v § 2 ZDP).

Prípady odpočítania výdavkov na zdravotné poistenie z príjmov podľa § 7 a § 8 ZDP upravujú § 7 ods. 7, § 8 ods. 3 a 12 ZDP.

V prípade príjmov podľa § 7 ZDP sa povinnosť platenia zdravotných odvodov týka v prevažnej miere príjmov dosahovaných zo zdrojov v zahraničí, uvádzaných v daňovom priznaní, lebo väčšina príjmov z kapitálového majetku dosahovaných na území SR je vysporiadavaná zrážkovou daňou, t. j. neplatia sa zdravotné odvody.

Takýto druh výdavku bude môcť byť uplatnený aj v prípade príjmov, pri ktorých nie je možné žiadny iný druh výdavku uplatniť (§ 7 ods. 4 ZDP), ktorými sú napr. príjmy z úrokov z úverov [§ 7 ods. 1 písm. c) ZDP] a zmenky [§ 7 ods. 1 písm. f) ZDP].

Vzhľadom na skutočnosť, že v prípade týchto príjmov sa poistné počíta až na základe ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie vykonávané zdravotnou poisťovňou po uplynutí zdaňovacieho obdobia (v roku 2015 za rok 2014), v ktorom daný príjem plynul a v ktorom je zdaňovaný, môže daňovník v prípade, ak takýto druh príjmu:

• už nebude dosahovať, podať dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatní zaplatené poistné ako daňový výdavok,
• bude dosahovať aj v zdaňovacom období, v ktorom mu bolo vypočítané aj poistné, môže sa rozhodnúť, či podá dodatočné daňové priznanie, v ktorom si uplatní takýto výdavok alebo si ho uplatní k tomuto príjmu v zdaňovacom období, v ktorom mu bolo vypočítané.

Uvedené vyplýva z ustanovenia § 32 ods. 12 ZDP, podľa ktorého ak daňovník dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené v súvislosti s príjmami podľa § 6 až § 8, uplatní ich v dodatočnom daňovom priznaní alebo v daňovom priznaní, v ktorom ich musí zaplatiť, ak je to preňho výhodnejšie.

1.2 Vrátené poistné zo zaplateného poistného a príspevkov

V prípade vráteného poistného a príspevkov sú tieto zdaniteľnými príjmami.

Ak ide o vrátené poistné na zaplatené:

• sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach
  • príjmy zo závislej činnosti, tieto sú príjmami podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP, ktoré sa zdaňujú ako súčasť mzdy,
  • príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, tieto sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP,

(Pri ostatných druhoch príjmov sa sociálne odvody neplatia, a preto nemôže dôjsť z tohto titulu ani k ich vráteniu.)

• poistné na verejné zdravotné poistenie vyplývajúce z ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach
  • príjmy zo závislej činnosti alebo
  • príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti,

sú zdaňované zrážkovou daňou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) ZDP vyplácajúcou zdravotnou poisťovňou.

Vzhľadom na to, že pri príjmoch podľa § 7 a § 8 ZDP sa nevyberajú preddavky na zaplatenie zdravotného poistenia, nemôžu z tohto titulu vzniknúť preplatky na zdravotnom poistení, ale skôr vznikajú nedoplatky, t. j. uplatňujú sa dodatočne ako daňové výdavky (postup uvedený v časti 1.1 a v časti 1.3).

Z podielov na zisku (uvedených v § 3 ods. 2 a v § 5 ods. 7 ZDP) vyplácajúca spoločnosť vyberá v súlade so zákonom o zdravotnom poistení preddavky na zdravotné poistenie. V prípade, ak by došlo k vráteniu poistného, pretože súvisí s príjmom, ktorý nie je predmetom dane, nebude ani vrátené poistné zdaniteľným príjmom. Ak dôjde k nedoplatku, tento sa neuzná ako daňový výdavok z rovnakého dôvodu, a to že nesúvisí so zdaniteľným príjmom (vysvetlené v časti 1.1 a 1.3).

1.3 Vysporiadanie preplatkov a nedoplatkov z ročného zúčtovania na zdravotnom poistení

Zdravotná poisťovňa za zákonom stanovených podmienok je povinná vykonať ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie (ďalej len „ročné zúčtovanie poistného“) za predchádzajúci kalendárny rok za svojho poistenca, t. j. aj za zamestnanca.

Výsledkom ročného zúčtovania poistného je nedoplatok alebo preplatok.

Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného zrazí zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ, potom zamestnávateľ takto zrazený nedoplatok uplatní pri výpočte ČZD podľa § 5 ZDP, t. j. odpočíta od zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca v tom kalendárnom mesiaci, v ktorom nedoplatok zamestnancovi zrazí.

Ak nedoplatok zaplatí zamestnanec zdravotnej poisťovni sám, t. j. nie prostredníctvom svojho zamestnávateľa, môže si preukázateľne zaplatený nedoplatok uplatniť u zamestnávateľa buď v mesiaci, v ktorom ho zaplatil, alebo po skončení zdaňovacieho obdobia pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo pri podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby.

Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného zaplatí zamestnanec zdravotnej poisťovni sám v zdaňovacom období, v ktorom už nedosahuje príjmy zo závislej činnosti, primerane postupuje podľa usmernenia MF SR č. MF/021796/2006-72 uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 8/2006. Zdravotná poisťovňa v ročnom zúčtovaní poistného vykoná výpočet sumy poistného z vymeriavacieho základu, ktorý môže pozostávať aj z kombinácie viacerých čiastkových vymeriavacích základov vypočítaných z rôznych druhov príjmov. Akým spôsobom bude vysporiadavať preplatky a nedoplatky, uvádzame v príkladoch č. 4 až 7.

Príklad č. 4:

Príklad č. 5:

Príklad č. 6:

2. Dávky vyplácané z povinného zákonného poistenia daňovníka

Prvou skupinou oslobodených príjmov sú:

• dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia,
• dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,
• dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu a
• plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu.

Tieto dávky sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona.

2.1 Dávky vyplácané na území Slovenskej republiky

Dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia sú poskytované v súlade so zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2004 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe zdravotného poistenia a prerozdeľovanie poistného na verejné zdravotné poistenie.

Dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia určuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia a konanie vo veciach sociálneho poistenia.

Ďalej upravuje aj výber, registráciu a postúpenie povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (ďalej len „príspevky na starobné dôchodkové sporenie“).

Nevzťahuje sa na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Od dane sú oslobodené aj dávky, podpory a služby z nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia vyplácané podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí: nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia.

Pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a colník, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom profesionálny vojak sa na účely tohto zákona rozumie aj vojak mimoriadnej služby.

Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov medzi dávky, podpory a služby zahŕňa dôchodky, resp. plnenia vyplácané zo starobného dôchodkového sporenia.

Starobné dôchodkové sporenie je sporenie na osobný účet sporiteľa, ktorého účelom je spolu so starobným poistením podľa osobitného predpisu zabezpečiť jeho príjem v starobe a pozostalým pre prípad jeho úmrtia.

Tento zákon vymedzuje starobné dôchodkové sporenie, upravuje rozsah starobného dôchodkového sporenia, právne vzťahy pri vykonávaní starobného dôchodkového sporenia, organizáciu starobného dôchodkového sporenia, financovanie starobného dôchodkového sporenia a dohľad nad vykonávaním starobného dôchodkového sporenia.

Tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov, príslušníkov ozbrojených síl, ktorí vykonávajú profesionálnu službu v ozbrojených silách.

Príspevkami na starobné dôchodkové sporenie sú:

a) povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie,

b) dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

Zo starobného dôchodkového sporenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom vypláca:

• starobný dôchodok, a to vo forme programového výberu s doživotným dôchodkom alebo doživotného dôchodku
• predčasný starobný dôchodok, a to vo forme programového výberu s doživotným dôchodkom alebo doživotného dôchodku
• pozostalostný dôchodok, a to vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok.

Takto vyplácané dávky sú potom v súlade s § 9 ods. 2 písm. a) ZDP oslobodené od dane z príjmov.

Výnimku z uvedeného oslobodenia vyplácaných dávok podľa zákona o starobnom dôchodkovom sporení tvoria plnenia vyplácané podľa § 64a ods. 13 a § 123ae písm. b) zákona o starobnom dôchodkovom sporení, t. j. suma vyplatená dôchodkovou správcovskou spoločnosťou zodpovedajúca súčinu počtu dôchodkových jednotiek, ktoré boli pripísané z dobrovoľných príspevkov, a aktuálnej hodnoty dôchodkovej jednotky ku dňu, ktorý predchádza dňu prevodu.

Takáto suma bude dôchodkovou správcovskou spoločnosťou vyplácaná v zákonom stanovených prípadoch, a to napr. ak podľa právoplatného rozhodnutia súdu bola zmluva o starobnom dôchodkovom sporení uznaná za neplatnú. Vyplatená suma bude zahŕňaná medzi ostatné príjmy podľa § 8 zákona, a to iné príjmy (uvádzané v daňovom priznaní), pričom túto sumu si bude môcť daňovník znížiť o zaplatené dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie.

2.2 Dávky vyplácané zo zahraničia

Podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZDP dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu sú oslobodenými príjmami.

3. Dávky vyplácané ako pomoc štátu v ťažkých životných situáciách ako pomoc v hmotnej núdzi

3.1 Oslobodenie dávok vyplácaných na území Slovenskej republiky

Podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZDP sú od dane oslobodené aj:

• dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze vyplácané podľa zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie vyplácané podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
• štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, napr. podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• ďalšie sociálne dávky, a to napr. podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov.

Dávky a príspevky poskytované v hmotnej núdzi

Poskytovanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k tejto dávke upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ďalej upravuje aj právne vzťahy pri posudzovaní hmotnej núdze občana.

Tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi, osobitného príspevku a jednorazovej dávky. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti podľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Základné životné podmienky na účely tohto zákona sú: jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie. Príjemca na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi alebo osobitný príspevok.

Pomoc v hmotnej núdzi je:

a) dávka v hmotnej núdzi (ďalej len „dávka“),

b) ochranný príspevok,

c) aktivačný príspevok,

d) príspevok na nezaopatrené dieťa,

e) príspevok na bývanie.

Poskytovanie sociálnych služieb

Poskytovanie sociálnych služieb je upravené zákonom č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia rieši zákon č. 447/2008 Z. z.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťaž- kého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Ustanovenie § 19 tohto zákona vymedzuje peňažné príspevky na kompenzáciu, ktorými sú peňažný príspevok na osobnú asistenciu, na kúpu pomôcky, na výcvik používania pomôcky, na úpravu a opravu pomôcky, na kúpu zdvíhacieho zariadenia, na kúpu osobného motorového vozidla, na úpravu osobného motorového vozidla, na prepravu, na úpravu bytu, na úpravu rodinného domu, na úpravu garáže, na kompenzáciu zvýšených výdavkov, na opatrovanie.

Nejde len o jednorazové peňažné príspevky na kompenzáciu, ale ide aj o opakované peňažné príspevky.

Štátne dávky a štátne sociálne dávky

Medzi oslobodené príjmy uvedené v tomto ustanovení patria aj štátne sociálne dávky, ktorými sú napr.:

• rodičovský príspevok, ktorým štát prispieva rodičom na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa – zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov,
• príspevok pri narodení dieťaťa, ktorým štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca podľa zákona č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• príspevok na pohreb, ktorým štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého podľa zákona č. 238/1998 Z. z.,
• prídavok na dieťa a príplatok k prídavku, ktorým štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
• vianočný príspevok poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku podľa zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov.

Sociálne dávky

Medzi sociálne dávky patrí napr.:

• osobitný príspevok baníkom, ktorý je poskytovaný baníckymi organizáciami pracujúcim v baníctve na zmiernenie hmotných a sociálnych dôsledkov spojených so zmenou zamestnania alebo s uvoľnením na výkon verejnej funkcie podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov,
• dávka podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

3.2 Zdanenie vyplácaných dávok plynúcich zo zahraničia

V prípade, ak sú dávky, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 písm. b) ZDP, vyplácané zo zahraničia, je potrebné rozlišovať medzi dávkami, ktoré sú vyplácané z územia spadajúceho pod EÚ alebo z krajiny nepatriacej do Európskej únie.

V prípade, ak ide o krajinu patriacu do EÚ, potom je potrebné posúdiť, či ide o obdobné dávky, ako sú dávky vyplácané podľa osobitných predpisov platných v SR, vymenovaných v ustanovení § 9 ods. 2 písm. b) ZDP. Aj keď ZDP priamo neupravuje oslobodenie vymenovaných dávok v § 9 ods. 2 písm. b) zákona, je potrebné vychádzať aj z Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého všetky osoby pohybujúce sa voľne v rámci európskeho spoločenstva a osoby, ktoré sú od nich závislé (rodinní príslušníci) a ich pozostalí, majú mať v tejto oblasti zachované rovnaké práva a výhody.

Na základe uvedeného by sa rodinné dávky poskytované slovenským občanom zo sociálneho systému iného členského štátu mali z hľadiska dane z príjmu posudzovať rovnako, ako sa posudzujú obdobné dávky poskytované na území SR podľa slovenských právnych noriem. Ak sú teda napr. rodinné prídavky vyplácané zo sociálneho poistenia (zabezpečenia) Rakúska obdobným plnením ako prídavok na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov alebo rodičovský príspevok vyplácaný v Rakúsku je obdobný ako rodičovský príspevok poskytovaný podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, ktoré sú na území SR od dane z príjmov fyzických osôb oslobodené, potom aj takéto (obdobné) dávky poskytované z Rakúska nepodliehajú na území SR dani z príjmu.

V opačnom prípade, t. j. v prípade, ak nie sú plnenia sociálneho zabezpečenia vyplácané v zahraničí obdobnými plneniami, ako by boli podľa osobitných predpisov na území SR, potom sú takéto plnenia zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ZDP.

Obdobne sa postupuje aj pri uvedených plneniach, ktoré sú vyplácané na území štátu, ktorý nepatrí medzi krajiny Európskej únie, t. j. takéto dávky sú zdaniteľnými príjmami, ktoré sa uvedú daňovníkom ako súčasť ostatných príjmov – iné príjmy, podľa § 8 ZDP. Ak ide o takéto plnenia, ktoré nie sú obdobného charakteru ako dávky vyplácané na území SR a sú vyplácané štátom, s ktorým má Slovenská republika zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zdanení aj v súlade s príslušnými článkami konkrétnej zmluvy.

Vo väčšine zmlúv je takýto príjem iným príjmom (článok 21 – Modelovej zmluvy OECD), ktorý sa zdaňuje v štáte rezidencie. Záleží však od konkrétne uzavretej zmluvy, či nerieši takýto príjem v inom článku, resp. či nie je zdaniteľnosť takéhoto príjmu prisúdená štátu zdroja.

Keďže ide o štátom priznané dávky, ktoré by mali podliehať štátnemu rozhodovaciemu procesu, dokladom preukazujúcim výšku dosiahnutých príjmov by mohla byť kópia rozhodnutia príslušného štátneho orgánu.

4. Vyplácanie plnení – náhrady na stratu na zárobku v dôsledku úrazu („úrazová renta“)

Podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZDP od dane sú oslobodené aj prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písm. a) a c) citovaného ustanovenia.

Medzi stratu príjmu, ktorá je zabezpečená dávkami alebo príplatkami, patrí aj úrazová renta, ktorú vypláca príslušná Sociálna poisťovňa. Za úrazovú rentu sa od 1. 1. 2004 považuje náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, ktorá sa vyplácala k 31. 12. 2003 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni.

To znamená, že úrazová renta (náhrada za stratu na zárobku) vyplácaná príslušnou Sociálnou poisťovňou je od dane oslobodená. Od dane sú oslobodené aj dávky alebo príplatky nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia vyplácané v súlade s ustanovením § 5 a § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi takéto dávky patrí napr. náhrada služobného platu policajta, náhrada služobného platu profesionálneho vojaka, resp. náhrada za stratu na služobnom plate.

Vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i) ZDP oslobodenie od dane sa

nevzťahuje na náhradu škody, ktorá má charakter náhrady za stratu príjmu. Takýto charakter má aj náhrada, ktorú vyplácajú poisťovne z povinného zmluvného poistenia v súlade s ustanoveniami § 445 a nasledujúcimi zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Právna úprava rozoznáva stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti a stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti. Pre obidva uvedené nároky je spoločné, že sa uhrádzajú peňažným plnením stanoveným v mesačných splátkach. V tomto prípade nepôjde o príjem zo závislej činnosti, lebo medzi poisťovňou (platiteľom príjmu) a príjemcom náhrady nie je vzťah závislosti a náhrada za stratu na zárobku nie je vyplácaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýto príjem zaraďujeme medzi príjmy podľa § 8 ZDP, z ktorého si daňovú povinnosť daňovník vysporiada sám, a to prostredníctvom daňového priznania.

S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa však takáto náhrada za stratu na zárobku vyplácaná z plnení poskytovaných poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu oslobodzuje, ale len pre prípady, ak má daňovník viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť. Oslobodenie takejto náhrady je však len do výšky sumy uvedenej v § 11 ods. 2 písm. a) ZDP, čo je suma nezdaniteľnej časti na daňovníka. Táto suma je pre rok 2014 vo výške 3 803,33 €. Ak takto vymedzené plnenia presiahnu uvedenú sumu, do základu dane sa zahrnú len plnenia nad takto ustanovenú sumu.

Toto oslobodenie bolo zapracované do zákona z dôvodu, že v roku 2010 a predchádzajúcich rokoch si daňovníci poberajúci plnenia z poisťovní zodpovedajúce náhrade za stratu zdaniteľného príjmu z dôvodu úrazu uplatňovali nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, čím bolo zabezpečené nezdanenie takýchto plnení v prípade nízkych súm.

Zavedením rozlišovania aktívnych a pasívnych príjmov však za rok 2011 túto možnosť stratili, čím boli postihnutí najmä tí daňovníci, ktorým je renta vyplácaná v nízkych sumách a z dôvodu invalidity je to jediný zdroj ich príjmov, pričom navyše od 1. 1. 2011 platia z nich aj zdravotné poistenie.

V prípade, ak je takéto plnenie vyššie, tento rozdiel je už zdaniteľným príjmom, pričom ak je vyplácané:

• formou opakovaných plnení, je zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. h) ZDP (dôchodky a podobné opakujúce sa požitky),
• jednorazovo, ide o ostatné – iné príjmy podľa § 8 ZDP (uvedené v daňovom priznaní).

5. Plnenia z poistenia osôb

Podľa § 790 písm. b) Občianskeho zákonníka je v oblasti poistenia osôb možné poistiť fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb).

Z daňového hľadiska však oslobodeným plnením podľa § 9 ods. 2 písm. h) ZDP sú len plnenia plynúce v prípade jej telesného poškodenia, smrti, resp. inej udalosti, avšak s výnimkou plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, resp. doplnkového dôchodkového poistenia.

Tak plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku, ako aj plnenia z doplnkového dôchodkového poistenia sú príjmami z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP, pričom vyplácajúca spoločnosť zráža daň z týchto plnení podľa § 43 ZDP.

Rovnako ako plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbavné vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom skončení poistenia.

Podľa § 43 ods. 5 písm. a) ZDP je základom dane pre daň vyberanú zrážkou plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné. Zrážku dane je povinný vykonať platiteľ dane pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v prospech daňovníka.

Dávky z doplnkového dôchodkového sporenia sú príjmami podľa § 7 ods. 1 písm. d) ZDP, pričom rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení.

Rovnako ako v prípade plnení vyplácaných pre prípad dožitia určitého veku, aj v prípade plnení na doplnkové dôchodkové sporenie vyberá daň zrážkou platiteľ týchto plnení podľa § 43 ZDP.

Ak by obidve tieto plnenia plynuli zo zdrojov v zahraničí, potom by ich daňovník priznával sám prostredníctvom daňového priznania.

6. Ostatné plnenia prijaté ako náhrada za poškodenie majetku, nemajetkovej ujmy, odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti, z poistenia majetku a zodpovednosti za škodu

V súlade s § 9 ods. 2 písm. i) ZDP sú oslobodenými príjmami aj:

• prijaté náhrady škôd,
• náhrady nemajetkovej ujmy,
• plnenia na odstránenie alebo zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti,
• plnenia z poistenia majetku,
• plnenia z poistenia za škodu.

Uvedené oslobodenie sa však netýka prípadov, ak sa takéto poskytujú ako náhrada za:

• stratu zdaniteľného príjmu, za predpokladu, že nejde o:
  • stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa § 9 ods. 2 písm. a) a c) ZDP, t. j. dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia podľa zákona o zdravotnom poistení, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu a príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve a príplatok k dôchodku vrátane príplatku za výkon funkcie sudcu, sudcu ústavného súdu a prokurátora poskytované podľa osobitných predpisov, a to napr. zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

Príklad č. 10:

• plnenie poskytované poisťovňou daňovníkovi v dôsledku úrazu, ak má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť, ktoré je oslobodené len do určitej zákonom stanovenej výšky (uvedené v časti 4),
• škodu spôsobenú na majetku,ktorý bol v čase vzniku škody obchodným majetkom,
• škodu spôsobenú v súvislosti s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou daňovníka (§ 6 ods. 1 a 2) a za škodu spôsobenú daňovníkom v súvislosti s prenájmom (§ 6 ods. 3),
• škodu spôsobenú na majetku, ktorý mal daňovník prenajatý, ak tento majetok využíval na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť.

Poznámka redakcie:
§ 9 ods. 2 písm. i) ZDP
§ 9 ods. 2 písm. a) ZDP
§ 9 ods. 2 písm. c) ZDP

Autor: Ing. Miroslava Brnová