Poskytovanie stravy z daňového pohľadu zamestnávateľa a zamestnanca

V roku 2021 došlo k dvom novelám zákonov, ktoré upravujú oblasť poskytovania stravy zamestnávateľom pre svojich zamestnancov aj v nadväznosti na jej daňové posúdenie, a to predovšetkým v zákone č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“) a v zákone č. 595/2003 Z. z. (ďalej len „ZDP“). Ide o úpravy vykonané:

• s účinnosťou od 1. 3. 2021 v zákone č. 76/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa posudzovanie stravného formou finančného príspevku pre účely oslobodenia podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP,
• s účinnosťou od 1. 1. 2022 v zákone č. 416/2021 Z. z., ktorým sa zrovnoprávnila výška oslobodenia príspevku na stravu bez ohľadu na jej formu.

Podmienky nároku na poskytovanie stravy sú upravené práve v Zákonníku práce a len po ich splnení je možné posudzovať aj daňové zvýhodnenie na strane zamestnanca a možnosť uplatnenia si vynaložených výdavkov na stravu zamestnancov do daňových výdavkov u zamestnávateľa.

Obsah:

1. Stravovanie podľa Zákonníka práce

2. Stravovanie podľa ZDP

A) príspevok na stravovanie na strane zamestnancov

B) príspevok na stravovanie z pohľadu daňových výdavkov zamestnávateľa

1. Stravovanie podľa Zákonníka práce

V súlade s § 152 ods. 1 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len „finančný príspevok na stravovanie“). Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie (§ 152 ods. 2 Zákonníka práce).