Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní cudzincov z tretích krajín

Obsah:

Právny základ zamestnávania cudzincov na Slovensku

Cudzinci, pri zamestnaní ktorých netreba povolenie na zamestnanie ani potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta

Prechodný pobyt so zámerom zamestnania

Možnosť pracovať len s udeleným povolením na zamestnanie

Výnimka z ohlasovacej povinnosti zamestnávateľa

Ohlasovanie povinnosti zamestnávateľa po nastúpení do zamestnania

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v prípade zamestnávania cudzincov z tretích krajín

Čoraz viac zamestnávateľov na Slovensku zamestnáva cudzincov. Za toho je považovaný každý občan, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky. Cudzinci sa však ďalej rozdeľujú podľa toho, či sú občanmi členských štátov Európskej únie, Islandu, Nórska, Lichtenštajnska a Švajčiarska alebo pochádzajú z iných, teda tretích krajín. A práve počet občanov tretích krajín, ktorí na slovenskom trhu práce našli svoje uplatnenie, narastá. Na túto skupinu osôb sa pri ich zamestnávaní vzťahujú špecifické pravidlá, ktoré musia nielen oni, ale aj ich zamestnávatelia dodržiavať. V tomto článku sa budeme venovať práve zamestnávaniu cudzincov pochádzajúcich z tretích krajín a objasníme si postup, ktorý musí byť pri ich zamestnávaní dodržiavaný. 

Právny základ zamestnávania cudzincov na Slovensku

Problematika zamestnávania štátnych príslušníkov iných krajín na Slovensku je upravená vo viacerých právnych predpisoch.

Samotné podmienky zamestnania u zamestnávateľa, vznik, zmena a zánik pracovnoprávneho vzťahu sú upravené v základnej pracovnoprávnej norme, ktorou je Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov). Spomedzi všetkých právnych predpisov upravujúcich zamestnávanie cudzincov je de facto tento zákon posledným predpisom, ktorý sa pre zamestnanie cudzincov bude aplikovať. Je to dané tým, že cudzinec je povinný podriadiť sa po vstupe na územie Slovenskej republiky najprv zákonu o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č. 404/2011 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý determinuje podmienky príchodu na Slovensku a možnosti získania potrebných povolení na výkon práce. V neposlednom rade zamestnávateľom určuje osobitné podmienky pre zamestnávanie cudzincov ďalší dôležitý právny predpis, a tým je zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Až po splnení podmienok posledných dvoch menovaných právnych predpisov je možné aplikovať na pracovnoprávny vzťah s cudzincom právnu úpravu Zákonníka práce.

Vyššie uvedené tri kľúčové právne predpisy sú v gescii dvoch rôznych ministerstiev. Kým Zákonník práce a zákon o službách zamestnanosti sú v kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len MPSVaR SR), zákon o pobyte cudzincov je vo vecnej pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Zákonom č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov sú každému z ministerstiev určené v prípade príchodu a zamestnávania cudzincov úplne odlišné právomoci.

MV SR je zodpovedné najmä za ochranu ústavného zriadenia, verejného poriadku, bezpečnosti osôb a majetku, ochranu a správu štátnych hraníc a tým aj za pobyt cudzincov na ...