Povinnosti zamestnávateľov vo vzťahu k uchádzačom o zamestnanie

Obsah:

I. Uchádzači o zamestnanie

II. Pracovnoprávne povinnosti zamestnávateľa voči uchádzačom o zamestnanie

III. Povinnosti zamestnávateľa voči uchádzačom o zamestnanie z pohľadu spracúvania osobných údajov

Na dodržiavanie povinností a zásad pri spracúvaní osobných údajov musia zamestnávatelia a ich zamestnanci poverení spracúvaním osobných údajov dbať nielen vo vzťahu k existujúcim zamestnancom, ale aj potenciálnym, budúcim. V článku si priblížime povinnosti, ktoré majú zamestnávatelia v rámci tzv. predzmluvných vzťahov, ako aj otázku spracúvania osobných údajov uchádzačov o zamestnanie ako dotknutých osôb zamestnávateľom ako prevádzkovateľom.

Fluktuácia zamestnancov, ako aj potreba meniť a dopĺňať zamestnaneckú základňu spôsobuje, že zamestnávatelia sa takmer na dennej báze musia zaoberať aj otázkou náboru zamestnancov. A to tak z pohľadu plnenia pracovnoprávnych povinností voči potenciálnym – budúcim zamestnancom, ako aj z pohľadu ochrany osobných údajov. Ochrana osobných údajov sa stala po nadobudnutí účinnosti Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „Nariadenie GDRP“), neoddeliteľnou súčasťou každodennej agendy zamestnávateľov, ktorí v pozícii prevádzkovateľov spracúvajú celú škálu osobných údajov dotknutých osôb.

I. Uchádzači o zamestnanie

Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“) pojem uchádzač o zamestnanie nepozná, a teda neobsahuje ani jeho legálnu definíciu. Tento pojem je však definovaný zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z.z.“), na účely ktorého sa za uchádzača o zamestnanie považuje občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Na účely Zákonníka práce a predzmluvných vzťahov nie je možné uvedenú definíciu použiť, pretože uchádzačom o zamestnanie u zamestnávateľa nemusí byť výlučne občan, ale aj cudzinec (štátny príslušník tretej krajiny) a nemusí ísť o osobu vedenú v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Mohli by sme konštatovať, že na účely Zákonníka práce je uchádzačom o zamestnanie:

• fyzická osoba,
• ktorá môže a chce pracovať a
• prejavila vôľu pracovať u konkrétneho zamestnávateľa, a to reakciou na pracovnú ponuku zverejnenú zamestnávateľom.

Zamestnávatelia využívajú rôzne spôsoby na oslovenie potenciálnych záujemcov o zamestnanie, či už ide o portály na to určené, inzeráty v periodikách alebo sociálne siete. Ak u zamestnávateľa vznikne nové alebo sa uvoľní existujúce pracovné miesto, zamestnávatelia nesmú opomínať povinnosť podľa ust. § 62 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z.z., a to oznámiť toto voľné pracovné miestu miestne príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (príslušnému podľa lokácie nahlasovaného voľného pracovného miesta). Nahlasovanie voľných pracovných miest sa môže uskutočniť buď využitím ...