Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu

Zákonník práce upravuje tzv. inštitút prekážok v práci, t. j. dva okruhy situácií, kedy:

a) zamestnanec nemôže plniť svoju základnú povinnosť, a to vykonávať prácu podľa pokynov zamestnávateľa (prekážka v práci na strane zamestnanca) a

b) zamestnávateľ nemôže plniť svoju základnú povinnosť, a to prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy (prekážka v práci na strane zamestnávateľa).

V Zákonníku práce sú (v súčasnosti už nie veľmi presne) rozkategorizované jednotlivé prekážky v práci na strane zamestnanca na tieto skupiny:

1) Prekážky z dôvodov všeobecného záujmu (§ 136 až § 138). Sem do istej miery možno zaradiť aj „prekážku v práci z dôvodu dobrovoľníckej činnosti“ (§ 138a), keďže má súvis s prvou skupinou prekážok. V prípade „náhrady mzdy pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách“ (§ 139) sa táto síce v literatúre uvádza ako samostatný druh prekážky v práci, ale tiež súvisí s prvou skupinou prekážok [osobitne s § 137 ods. 4 písm. g)].

2) Zvyšovanie kvalifikácie (§ 140). Ide tu o väzbu najmä na § 155, pričom v tomto prípade ide aj o určitú hybridnú prekážku, keďže ide o povolenú neprítomnosť zamestnanca v práci – zamestnávateľ nemusí zvyšovanie kvalifikácie povoliť.

3) Dôležité osobné prekážky v práci (§ 141). Ide tu o prekážky spravidla osobného dôvodu (pohreb, vyšetrenie, pracovná neschopnosť a pod.).

Osobitnou skupinou je tzv. dočasné prerušenie výkonu práce (§ 141a), t. j. neprideľovanie práce zamestnávateľom, ktorú by inak mohol prideľovať z dôvodu na strane zamestnanca, kedy by inak zamestnanec mohol prácu vykonávať, ale jeho výkonu práce bráni taká skutočnosť, že na prideľovaní práce zamestnávateľom nemožno trvať.

Príspevok je zameraný práve na prvú skupinu prekážok v práci.

I. Delenie prekážok v práci z dôvodu všeobecného záujmu

Prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu majú svoje vnútorné členenie na:

• prekážky z dôvodu výkonu verejnej funkcie,
• prekážky z dôvodu výkonu občianskych povinností a
• prekážky z dôvodu výkonu iných úkonov vo všeobecnom záujme.

II. Poskytovanie pracovného voľna pri prekážkach z dôvodu všeobecného záujmu

Základné pravidlo upravuje v prvej vete § 136 ods. 1 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času.“

Znenie § 136 ods. 1 Zákonníka práce možno rozložiť na tieto „prvky“:

1) Skutočnosti, pri ktorých sa poskytuje pracovné voľno

V tomto prípade sa poskytuje pracovné voľno na:

• výkon verejných funkcií (pozri § 137 ods. 2 Zákonníka práce),
• výkon občianskych povinností (pozri § 137 ods. 4 Zákonníka práce),
• výkon iných úkonov vo všeobecnom záujme (pozri § 137 ods. 5 Zákonníka práce).

2) Pracovné voľno sa poskytuje na nevyhnutne potrebný čas

Nevyhnutne potrebný čas v tomto prípade zodpovedá času, počas ktorého nevyhnutne trvala uvedená prekážka v práci (napr. činnosť svedka – dĺžka pojednávania, cesta naň a späť a pod.) a vyplýva z okolností konkrétneho prípadu.

3) Túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času

V prípade niektorých prekážok v práci je zjavné, že vznikajú na základe určitého príkazu (napr. predvolanie na súd) alebo na základe určitej náhlej situácie (pri poskytnutí prvej pomoci). Z tohto hľadiska zamestnanec neovplyvňuje, kedy nastanú. V prípade činností podľa § 137 Zákonníka práce ide v mnohých prípadoch o činnosti, ktoré nemožno vykonať mimo pracovného času zamestnanca.

Ak prekážky zasiahli do pracovného času zamestnanca, zamestnávateľ je povinný ich ospravedlniť. Zásah do pracovného času vyplýva z vopred určeného rozvrhnutia pracovných zmien zamestnávateľom v zmysle § 90 ods. 4 Zákonníka práce.

III. Poskytovanie peňažného plnenia v prípade prekážok z dôvodu všeobecného záujmu

V prípade poskytovania určitej náhrady v podobe peňažného plnenia zamestnancovi Zákonník práce upravuje pravidlo v druhej vete § 136 ods. 1, podľa ktorej „Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak.“

Všeobecné pravidlo teda ustanovuje, že pracovné voľno v prípade prekážok v práci z dôvodu všeobecného záujmu sa poskytuje bez náhrady mzdy a len v určitých prípadoch (sú štyri) bude náhrada mzdy patriť.

1. Náhrada mzdy patrí, ak to ustanoví Zákonník práce

Zákonník práce to ustanovuje v § 138. Podľa § 138 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku (pozri § 134):

• na účasť na rekondičných pobytoch (pobyty v zmysle § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci),
• na (účasť na) povinných lekárskych prehliadkach a
• na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.

Zároveň podľa § 138 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ ďalej poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku:

• na účasť na darovaní krvi,
• na účasť na aferéze a
• na účasť na darovaní ďalších biologických materiálov.

2. Náhrada mzdy patrí, ak to ustanovuje osobitný predpis.

3. Náhrada mzdy patrí, ak to ustanovuje kolektívna zmluva.

4. Náhrada mzdy patrí, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom tak dohodne.

K štvrtej možnosti možno uviesť, že ide o dohodu zamestnanca a zamestnávateľa o tom, že sa v prípade, ak podľa Zákonníka práce náhrada mzdy nepatrí, táto náhrada patriť bude v určitom rozsahu (Zákonník práce nestanovuje, v akej výške by náhrada mzdy mala zamestnancovi patriť, ak sa dojedná). V tomto prípade, na rozdiel od všeobecného dojednania cez kolektívnu zmluvu, ide o individuálne dojednanie, preto je potrebné sa vyvarovať rizika, ktoré by mohlo vyvstať vo väzbe na otázku zachovania nediskriminačného prístupu.

IV. Pojmy: verejná funkcia, občianska povinnosť alebo iný úkon vo všeobecnom záujme

Veľký význam pre určenie, čo je verejná funkcia, občianska povinnosť alebo iný úkon vo všeobecnom záujme má § 137 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého „Verejná funkcia, občianska povinnosť a iný úkon vo všeobecnom záujme je na účely tohto zákona činnosť, o ktorej to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.“ Z uvedeného možno odvodiť, že ide o určenie na účely tohto zákona, t. j. pre účely používania týchto pojmov Zákonníkom práce. Zároveň ide o činnosť, o ktorej to stanovuje Zákonník práce (pozri § 137 ods. 2, 4 a 5) alebo osobitný predpis (v ktorom sa uvedie, že napr. nejaká činnosť je verejná funkcia – napr. § 41 zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu).

a) Pojem výkon verejnej funkcie

Základná definícia je obsiahnutá v § 137 ods. 2 Zákonníka práce. Výkonom verejnej funkcie na účely tohto zákona je plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie, ktorá je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím a obsadzovaná na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby, alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov.

Z tohto hľadiska pojem výkon verejnej funkcie má tieto prvky:

• je to plnenie povinností vyplývajúcich z funkcie (má ísť teda o určitú funkciu),
• táto funkcia je vymedzená funkčným obdobím alebo časovým obdobím (t. j. obmedzené trvanie funkcie),
• funkcia obsadzovaná na základe priamej voľby alebo nepriamej voľby, alebo vymenovaním podľa osobitných predpisov (t. j. spôsob obsadzovania tejto funkcie; v tomto prípade teda nevystupuje zmluvný základ).

Zákony spravidla uvádzajú, že určitá činnosť je (verejnou) funkciou. Napr. § 11 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení – funkcia poslanca obecného zastupiteľstva, § 13 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení – funkcia starostu obce.

1. možnosť: Dlhodobé uvoľnenie na výkon verejnej funkcie

V prípade verejnej funkcie Zákonník práce pozná dva modely:

• výkon verejnej funkcie sa uskutočňuje popri plnení pracovnoprávnych povinností a zamestnanec sa krátkodobo uvoľňuje na výkon verejnej funkcie na nevyhnutne potrebný čas alebo
• výkon verejnej funkcie sa neuskutočňuje popri plnení pracovnoprávnych povinností a pracovný pomer „spočíva“ a zamestnanec je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie.

Voľba je v tomto prípade na zamestnancovi, avšak v niektorých prípadoch je zamestnanec viazaný obmedzením, ktoré ustanovuje príslušný právny predpis vo väzbe na tzv. nezlučiteľnosť určitej činnosti s verejnou funkciou. Napr. podľa čl. 109 ods. 2 Ústavy SR „Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný... so štátnozamestnaneckým pomerom, s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom... okrem správy vlastného majetku a vedeckej, pedagogickej, literárnej alebo umeleckej činnosti.“ alebo napr. podľa § 11 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení „funkcia poslanca (obecného zastupiteľstva) je nezlučiteľná s funkciou... b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený...“.

2. možnosť: Poskytnutie pracovného voľna na výkon verejnej funkcie

V prípade, ak zamestnanec vykonáva verejnú funkciu popri plnení pracovnoprávnych povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, aplikuje sa tu § 137 ods. 3 Zákonníka práce. Toto ustanovenie je potrebné skombinovať s § 136 ods. 1 Zákonníka práce.

• Podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií...“ – t. j. ide o povinnosť zamestnávateľa poskytnúť pracovné voľno na výkon verejnej funkcie zamestnancovi.
• Podľa § 137 ods. 3 Zákonníka práce: „Zamestnancovi, ktorý vykonáva verejnú funkciu popri plnení povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, môže byť z dôvodu výkonu verejnej funkcie poskytnuté pracovné voľno v rozsahu najviac 30 pracovných dní alebo zmien v kalendárnom roku, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“ – v tomto prípade ide o zákonnú limitáciu stropu na poskytnutie pracovného voľna.

b) Občianska povinnosť

Na rozdiel od pojmu „verejná funkcia“ Zákonník práce pojem „občianska povinnosť“ nedefinuje, ale v § 137 ods. 4 vymedzuje činnosti, ktoré sú považované za občiansku povinnosť. Čo je „občianska povinnosť“, môže byť vymedzené vo väzbe na § 137 ods. 1 Zákonníka práce aj v osobitnom predpise. Podľa Zákonníka práce ide najmä (demonštratívne, keďže ďalšie činnosti môžu vyplývať z osobitných predpisov) o tieto činnosti:

• činnosť svedka

Právne predpisy stanovujú povinnosť svedčiť. Z tohto hľadiska zákon ustanovuje povinnosť zamestnávateľa uvoľniť zamestnanca na činnosť svedka (na nevyhnutne potrebný čas a bez náhrady mzdy).

Náhrady pre svedka upravujú osobitné predpisy (tzv. svedočné). Ide v tejto súvislosti napr. o nasledujúce konania:

• civilné (občianske procesné) konanie: Predvolanie na súd upravuje § 51 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej „OSP“) a svedočné v tejto súvislosti upravuje § 139 OSP, kde sa stanovuje, že „Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku (svedočné). Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo odo dňa, keď bolo svedkovi oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí svedka poučiť.“ Výpočet výšky svedočného potom vyplýva z vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, kde sa v § 72 až § 74 rieši spôsob výpočtu náhrady nevyhnutných výdavkov osobám zúčastneným na konaní;
• trestné konanie: povinnosť svedčiť upravuje napr. § 127 a § 128 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok – „Každý je povinný dostaviť sa na predvolanie orgánov činných v trestnom konaní a súdu a vypovedať ako svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.“;
• správne konanie: upravuje otázku svedka napr. v § 35 a § 41 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), kde sa stanovuje, že: „Každý je povinný vypovedať ako svedok; musí vypovedať pravdivo a nesmie nič zamlčať.“;
• daňové konanie: upravuje otázku svedka v § 12 a § 25 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok). Podľa § 12 ods. 2 „Ak sa na výzvu správcu dane zúčastní na úkonoch súvisiacich so správou daní a) svedok, patrí mu náhrada hotových výdavkov a ušlého zárobku; nárok je potrebné uplatniť u správcu dane, na ktorého výzvu sa na správe daní zúčastnil, súčasne s dokladmi, ktoré preukazujú uplatňovaný nárok, do piatich pracovných dní po výsluchu, inak tento nárok zaniká.“

• činnosť tlmočníka

Postavenie tlmočníka upravuje zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch.

Úkonom tlmočníckej činnosti je najmä tlmočenie. Podľa § 20 ods. 2 predmetného zákona tlmočník vykonáva tlmočnícku činnosť využívaním svojho jazykového vzdelania a ďalšieho odborného vzdelania, špecifických schopností, zručností, skúseností, jazykových prostriedkov, technických prostriedkov a pomôcok; výsledok tejto činnosti je určený najmä na jednorazové vnímanie konkrétnej situácie z hľadiska používania rôznych jazykov a umožňuje priamu komunikáciu medzi osobami používajúcimi odlišné jazyky.

• činnosť znalca

Postavenie znalca upravuje zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Podľa § 16 predmetného zákona: Znalecká činnosť je špecializovaná odborná činnosť vykonávaná za podmienok ustanovených v tomto zákone znalcami pre zadávateľa. Úkonmi znaleckej činnosti sú najmä znalecký posudok a jeho doplnok, odborné stanovisko alebo potvrdenie a odborné vyjadrenie a vysvetlenie.

• činnosť iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne, alebo orgáne územnej samosprávy

Napr. ide o osoby, ktoré majú k dispozícii určité listiny – pozri napr. § 139 ods. 3 OSP, podľa ktorého „Ten, komu súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnosť, najmä aby predložil listinu, má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom. Musí ich uplatniť za tých istých podmienok ako svedok.“

• činnosť pri poskytnutí prvej pomoci

V tejto súvislosti pôjde o poskytnutie prvej pomoci zamestnancom (priamo alebo v súčinnosti s inou osobou).

• činnosť pri povinných lekárskych prehliadkach

V tomto prípade zákon stanovuje, že má ísť o činnosť pri povinných lekárskych prehliadkach, čo pôsobí zmätočne, keďže následne § 138 ods. 1 Zákonníka práce stanovuje poskytnutie pracovného voľna na (účasť na) povinných lekárskych prehliadkach, nie na činnosti pri nich. § 137 ods. 4 Zákonníka práce z hľadiska textácie skôr naznačuje činnosť lekára a § 138 ods. 1 Zákonníka práce skôr naznačuje činnosť pacienta/vyšetrovaného. Keďže Zákonník práce účasť na povinných lekárskych prehliadkach už ako prekážku v práci na strane zamestnanca v iných ustanoveniach neupravuje (v § 138 ods. 1 spolu upravené darovanie krvi je iným úkonom vo všeobecnom záujme), možno sa domnievať, že aj v prípade § 137 ods. 4 bolo úmyslom upraviť povinnú lekársku prehliadku, ktorej sa podrobuje zamestnanec.

Pokiaľ ide o lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci (pozri zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov), je pracovnoprávnou lekárskou prehliadkou. Podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce „zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času“. Ustanovenie § 136 ods. 1 Zákonníka práce obsahuje všeobecné konštatovanie „ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času“. Toto ustanovenie sa síce vo všeobecnosti vzťahuje na všetky uvedené prekážky v práci, ale možnosť jej vykonania mimo pracovného času je potrebné posúdiť v kontexte každého typu prekážky v práci, ako aj v kontexte rámca právnej úpravy Zákonníka práce a iných právnych predpisov. V prípade lekárskej prehliadky, ktorú nariaďuje zamestnávateľ a má znášať aj jej náklady, sa uplatnia pracovnoprávne pravidlá, ktoré umožňujú zamestnávateľovi disponovať len s pracovným časom zamestnanca. Podľa § 85 ods. 1 Zákonníka práce pracovný čas je časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Podľa § 85 ods. 2 Zákonníka práce doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je pracovným časom.

V prípade účasti na lekárskej povinnej prehliadke nejde priamo o výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Uvedená doba je kvalifikovaná ako prekážka v práci na strane zamestnanca. Vzhľadom na to, že takáto doba ako prekáž­ka v práci zasahuje do pracovného času zamestnanca, musí sa posúdiť, či ide o výkon práce v zmysle § 144a Zákonníka práce (všeobecne, pre účely dovolenky). Podľa § 144a ods. 1 písm. a) Zákonníka práce ako výkon práce sa posudzuje aj doba, keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak tento zákon neustanovuje inak.

Nevykonávanie práce z dôvodu lekárskej prehliadky vo vzťahu k práci, ktorej sa musí na základe § 12 ods. 2 písm. i) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci podrobiť, sa považuje za prekážku v práci na jeho strane.

Zákonník práce v § 144a ods. 2 a 3 neustanovuje inak, t. j. neuvádza výnimku, na základe ktorej by sa táto doba nepovažovala za výkon práce.

Vo väzbe na § 138 ods. 1 Zákonníka práce sa zamestnancovi poskytne pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas a zamestnancovi sa poskytne náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 134).

• činnosť pri opatreniach proti prenosným chorobám

V tejto súvislosti je § 137 ods. 4 zameraný na činnosť zamestnanca, keď sa podieľa na opatreniach proti prenosným chorobám, t. j. nemalo by ísť o situáciu, keď je sám v karanténe, pretože v zmysle § 141 ods. 1 Zákonníka práce „Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho karantény. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.“, čo sa kvalifikuje ako dôležitá osobná prekážka v práci.

Otázku prevencie a kontroly prenosných ochorení upravuje vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení. Podľa § 2 ods. 1 písm. n) zákona č. 355/2007 Z. z. karanténne opatrenia sú karanténa, zvýšený zdravotný dozor a lekársky dohľad. V nadväznosti na to vyhláška MZ SR č. 585/2008 Z. z. v § 18 vymedzuje karanténne opatrenia.

• činnosť pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti

V tejto súvislosti má význam posúdenie tejto prekážky v kontexte určitej pracovnej rehabilitácie zamestnanca, kúpeľov pre zamestnanca. V tejto súvislosti napr. podľa § 146 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície vymedzenému okruhu policajtov patrí na upevnenie ich telesného a duševného zdravia preventívna rehabilitácia v trvaní štrnástich po sebe nasledujúcich kalendárnych dní v kalendárnom roku.

Preventívnu rehabilitáciu tvorí súbor liečebno-preventívnych, telový­chov­no-­špor­tových a pracovných opatrení zameraných predovšetkým na posilnenie a upevnenie telesného a duševného zdravia policajtov.

• činnosť pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení

Veterinárnu starostlivosť upravuje zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.

• činnosť občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu

Otázku brannej povinnosti upravuje zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vznik upravuje § 5 a zánik § 7). V zmysle § 4: Branná povinnosť je povinnosť:

a) podrobiť sa odvodu, ak tento zákon neustanovuje inak,

b) vykonať mimoriadnu službu alebo alternatívnu službu.

Ten istý zákon upravuje aj výkon mimoriadnej služby, kde v § 2 ods. 1 písm. c) vymedzuje pojem „mimoriadna služba“ – mimoriadnou službou je vojenská služba vykonávaná v služobnom pomere, ktorú je v období krízovej situácie¹⁾ (odkaz 1 smeruje na čl. 1 ods. 4 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu) povinný vykonať vojak mimoriadnej služby [toho vymedzuje § 2 ods. 1 písm. e)].

Krízovou situáciou v zmysle čl. 1 ods. 4 zákona č. 227/2002 Z. z. je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo výnimočný stav, alebo núdzový stav.

Alternatívnu službu upravuje zákon č. 569/2005 Z. z. Podľa § 2 písm. a) predmetného zákona alternatívna služba je iná služba namiesto mimoriadnej služby ²⁾ [odkaz 2 smeruje na § 2 písm. c) zákona č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti, ktorú je registrovaný občan alebo vojak v zálohe (ďalej len „evidovaný občan“) povinný vykonať v čase vojny a vojnového stavu, ak podal písomné vyhlásenie o odopretí výkonu mimoriadnej služby²⁾ z dôvodu, že jej výkon je v rozpore s jeho svedomím alebo náboženským vyznaním⁵⁾ (odkaz 5 smeruje na čl. 25 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) (ďalej len „vyhlásenie“).

• pri mimoriadnych udalostiach

Zákonník práce nevymedzuje, čo je mimoriadna udalosť. Pojem je vymedzený v § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva.

• činnosť v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa osobitných predpisov poskytnúť osobnú pomoc

Ide napr. o § 13 (Osobná pomoc a vecné plnenie) zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme, kde sa v ods. 1 stanovuje, že „Každý je povinný pri zásahu na výzvu veliteľa zásahu, oprávnenej osoby alebo operačného strediska tiesňového volania poskytnúť pomoc, ktorá spočíva.... a) v osobnej pomoci alebo inej pomoci potrebnej na záchranu života, zdravia alebo majetku...“, v ods. 2 sa ustanovuje, že „Bezprostredne po zásahu je veliteľ zásahu alebo oprávnená osoba povinná vystaviť na žiadosť osoby, ktorá poskytla pomoc podľa odseku 1, písomné potvrdenie o poskytnutí pomoci.“ Obdobne napr. podľa § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami „Osoba je na zabezpečenie ochrany pred povodňami povinná

c) poskytnúť osobnú pomoc... na ochranu zdravia, majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskej činnosti pred povodňami...“

• činnosť pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch

Rekondičný pobyt upravuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 11, kde sa v ods. 1 ustanovuje, že „Zamestnávateľ je v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičný pobyt zamestnancovi, ktorý vykonáva vybrané povolanie. Rekondičný pobyt je aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce.“

c) Iný úkon vo všeobecnom záujme

Na rozdiel od pojmu „verejná funkcia“, Zákonník práce pojem „iný úkon vo všeobecnom záujme“ nedefinuje, ale v § 137 ods. 5 Zákonníka práce vymedzuje iné úkony, ktoré sú vo všeobecnom záujme (a na ktoré sa musí poskytovať pracovné voľno zamestnávateľom). Okruh týchto úkonov môže byť širší cez § 137 ods. 1, kde sa stanovuje, že tieto môže ustanoviť aj osobitný predpis. Podľa Zákonníka práce ide najmä o tieto úkony:

• darovanie krvi

V prípade darovania krvi Zákonník práce osobitne upravuje práva zamestnanca v § 138 ods. 2. Darovanie krvi možno z praktického hľadiska rozdeliť nasledovne: Poskytnutie pracovného voľna zamestnávateľom zamestnancovi s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na darovaní krvi je na nevyhnutne potrebný čas (v rozsahu, v ktorom zasahuje do pracovného času zamestnanca), pričom sem spadá:

• čas cesty na odber,
• čas odberu,
• čas späť z odberu,
• čas na zotavenie po odbere (vrátane jeho predĺženia lekárom).

• aferéza

Aferéza je istou formou odberu krvi (určitých zložiek z nej). Režim je identický ako pri odbere krvi.

• darovanie ďalších biologických materiálov

Režim je identický ako pri odbere krvi.

• výkon funkcie v odborovom orgáne

V Zákonníku práce možno rozlíšiť medzi:

• dlhodobým uvoľnením na výkon odborovej funkcie,
• dlhodobým uvoľnením na výkon funkcie v odborovom orgáne u zamestnávateľa a
• výkonom funkcie v odborovom orgáne (u zamestnávateľa), ktorý sa deje popri trvaní pracovného pomeru.

1. situácia: Dlhodobé uvoľnenie na výkon odborovej funkcie

Podľa § 136 ods. 2 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo... na výkon odborovej funkcie. Náhrada mzdy od zamestnávateľa, u ktorého je v pracovnom pomere, mu nepatrí.“ V tomto prípade ide o uvoľnenie zamestnanca napr. na výkon odborovej funkcie v odborovom zväze alebo na odborovej centrále (ako je predseda, podpredseda, t. j. v princípe niečo ako verejná funkcia, ktorá má časové obmedzenie – funkčné obdobie vzniká voľbou alebo vymenovaním).

Zamestnanec, ktorý sa má ujať odborovej funkcie, má tieto práva:

• právo na dlhodobé uvoľnenie na výkon odborovej funkcie (§ 136 ods. 2). Takéto uvoľnenie je bez náhrady mzdy (§ 136 ods. 1). Podľa § 144a ods. 2 písm. g) Zákonníka práce „Ako výkon práce sa neposudzuje doba... g) na ktorú zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon odborovej funkcie podľa § 136 ods. 2.“ Toto má význam z hľadiska posúdenia, či zamestnancovi vznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo dovolenku za odpracované dni;
• právo na návrat/na opätovné zaradenie po skončení výkonu odborovej funkcie v zmysle 157 ods. 3 Zákonníka práce;
• právo na ochranu pred jeho postihovaním za výkon tejto funkcie upravuje 240 ods. 8, 9, 10 Zákonníka práce;
• právo na zachovanie nevyčerpanej dovolenky (a jej prenesenie) – podľa § 113 ods. 5 Zákonníka práce: „Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol dlhodobo uvoľnený na výkon odborovej funkcie, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení výkonu odborovej funkcie. “

2. situácia: Dlhodobé uvoľnenie zamestnanca na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u zamestnávateľa

Druhou situáciou je situácia podľa § 136 ods. 3 Zákonníka práce: „Zamestnávateľ uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u tohto zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve. “

V tomto prípade sa zamestnanec uvoľňuje nie mimo zamestnávateľa, ale na výkon funkcie v odborovom orgáne (napr. predseda) odborovej organizácie, ktorá pôsobí u zamestnávateľa (v zmysle § 230 ods. 1 Zákonníka práce). V tomto prípade pracovný pomer zamestnanca „spočíva“, t. j. zamestnanec nie je povinný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy. Zamestnanec má tie isté práva, ako boli uvedené vyššie (§ 157 ods. 3, § 240 ods. 9 a 10 a § 113 ods. 5).

3. situácia: Výkon funkcie v odborovom orgáne ako iný úkon vo všeobecnom záujme

V treťom prípade môže byť výkon funkcie v odborovom orgáne vnímaný ako prekážka v práci na strane zamestnanca v podobe iného úkonu z dôvodu všeobecného záujmu. Toto nastáva vtedy, ak zamestnanec nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie v odborovom orgáne, ale vykonáva svoju funkciu v odborovom orgáne popri plnení úloh vyplývajúcich z pracovného pomeru.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na § 240 ods. 1 Zákonníka práce, kde sa ustanovuje, že činnosť zástupcov zamestnancov, ktorá bezprostredne súvisí s plnením úloh zamestnávateľa, sa považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda (t. j. v tomto prípade nejde o prekážku v práci na strane zamestnanca – napr. zamestnávateľ vyzve na prerokovanie nejakej skutočnosti zástupcov zamestnancov).

Ďalej Zákonník práce ustanovuje v § 240 ods. 2, že zamestnávateľ poskytuje na výkon funkcie zástupcov zamestnancov alebo na účasť na ich vzdelávaní, ktoré zabezpečuje orgán príslušného odborového orgánu, zamestnanecká rada a zamestnávateľ, pracovné voľno podľa § 136 ods. 1, ak tomu nebránia dôležité prevádzkové dôvody. A následne ešte Zákonník práce v § 240 ods. 3 upravuje poskytovanie dohodnutého alebo určeného rozsahu pracovného voľna zamestnávateľom členovi odborového orgánu na činnosť odborovej organizácie, členovi zamestnaneckej rady na činnosť zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi na jeho činnosť.

• činnosť člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka

V prípade člena zamestnaneckej rady (pozri § 233 a nasl. Zákonníka práce) prichádzajú do úvahy dve možnosti, a to:

• dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady po dohode so zamestnaneckou radou podľa § 136 ods. 3 Zákonníka práce (t. j. ak u zamestnávateľa pôsobí zamestnanecká rada a zamestnanec požiada o dlhodobé uvoľnenie na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, zamestnávateľ je povinný mu vyhovieť). Zákonník práce priamo neupravuje dlhodobé uvoľnenie zamestnanca na výkon funkcie zamestnaneckého dôverníka (ktorý môže pôsobiť u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva od 3 do 49 zamestnancov); možno odhadovať, že neupravenie tejto situácie buď súvisí s nákladmi, ktoré by takéto uvoľnenie malo na zamestnávateľa, alebo ide o legislatívnu nepresnosť;
• vykonávanie činnosti člena zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka popri plnení pracovnoprávnych úloh, pričom pôjde o prekážku v práci na strane zamestnanca ako iný úkon vo všeobecnom záujme.

V tejto súvislosti platí aj vyššie zmienený § 240 ods. 1, 2 a 3.

Iní zástupcovia zamestnancov

Ďalšou skutočnosťou, na ktorú možno poukázať, je, že § 137 ods. 5 Zákonníka práce priamo neuvádza:

• zástupcov zamestnancov, ktorí vystupujú v rámci práva na nadnárodné informácie a na prerokovanie (§ 241 a nasl.) – členovia osobitného vyjednávacieho orgánu (§ 244), členovia európskej zamestnaneckej rady a zástupcovia zamestnancov zabezpečujúcich iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi. V tejto súvislosti Zákonník práce v § 250 ods. 1 ustanovuje, že „Na členov osobitného vyjednávacieho orgánu, členov európskej zamestnaneckej rady a zástupcov zamestnancov zabezpečujúcich iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi u zamestnávateľa alebo organizačnej zložky zamestnávateľa so sídlom na území Slovenskej republiky pri výkone ich funkcie sa primerane vzťahuje § 240.“ Podľa § 250 ods. 2 Zákonníka práce „Členom osobitného vyjednávacieho orgánu a členom európskej zamestnaneckej rady sa poskytuje odborná príprava s náhradou mzdy v rozsahu potrebnom na vykonávanie ich funkcie zástupcu zamestnancov.“;
• zástupcov v prípade „cezhraničného zlúčenia alebo cezhraničného splynutia spoločností na území štátov Európskeho hospodárskeho priestoru“ podľa § 69aa a § 218la až § 218m zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník;
• zástupcov zamestnancov v prípade európskej spoločnosti podľa 55 zákona č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov;
• zástupcov zamestnancov v prípade európskeho družstva podľa 48 zákona č. 91/2007 Z. z. o európskom družstve;
• prípad osoby, ktorá je zamestnancom a je zvolená zamestnancami do dozornej rady podľa § 200 Obchodného zákonníka.
• účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní

V tejto súvislosti pozri aj § 240 ods. 2 Zákonníka práce, kde sa ustanovuje, že zamestnávateľ poskytuje na výkon funkcie zástupcov zamestnancov alebo na účasť na ich vzdelávaní, ktoré zabezpečuje orgán príslušného odborového orgánu, zamestnanecká rada a zamestnávateľ, pracovné voľno podľa § 136 ods. 1, ak tomu nebránia dôležité prevádzkové dôvody.

• činnosť člena volebných komisií vo voľbách, ktoré vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky, a v referende a činnosť člena orgánov na ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky

Predseda NR SR vyhlasuje v zmysle čl. 89 ods. 2 písm. d) Ústavy SR nasledovné voľby:

• voľby do Národnej rady Slovenskej republiky,
• voľbu prezidenta Slovenskej republiky a
• voľby do orgánov územnej samosprávy.

Referendum upravuje čl. 93 Ústavy SR a ľudové hlasovanie na odvolanie prezidenta SR upravuje čl. 106 (obe vyhlasuje predseda NR SR).

V tejto súvislosti práva členov volebných komisií a ich postavenie upravujú nasledovné zákony:

• zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky – podľa § 13 zákona: Pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky sa zriaďuje Ústredná volebná komisia, obvodné volebné komisie a okrskové volebné komisie;
• zákon č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní, o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov.

Podľa § 6 ods. 1 zákona: Na voľbu sa zriaďujú tieto volebné orgány:

a) Ústredná volebná komisia pre voľbu prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „ústredná volebná komisia“),

b) obvodné volebné komisie pre voľbu prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „obvodná volebná komisia“),

c) okrskové volebné komisie pre voľbu prezidenta Slovenskej republiky (ďalej len „okrsková volebná komisia“).

Podľa § 37 ods. 1 zákona: Na ľudové hlasovanie sa zriaďujú tieto orgány na ľudové hlasovanie:

a) Ústredná komisia na ľudové hlasovanie (ďalej len „ústredná komisia na hlasovanie“),

b) obvodné komisie na ľudové hlasovanie (ďalej len „obvodná komisia na hlasovanie“),

c) okrskové komisie na ľudové hlasovanie (ďalej len „okrsková komisia na hlasovanie“);

• zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do samosprávy obcí – podľa § 11 ods. 1 zákona: Voľby do orgánov samosprávy obcí riadi Ústredná volebná komisia. V okresoch riadia voľby obvodné volebné komisie, v mestách mestské volebné komisie a v ostatných obciach miestne volebné komisie;
• zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa § 8 ods. 1 zákona: Pre voľby do orgánov samosprávnych krajov (ďalej len „voľby“) sa zriaďujú tieto volebné orgány:

a) Ústredná volebná komisia,

b) volebné komisie samosprávnych krajov,

c) obvodné volebné komisie,

d) okrskové volebné komisie;

• zákon č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonávania referenda – podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že Zákonník práce neupravuje činnosť zapisovateľov týchto komisií ako iný úkon vo všeobecnom záujme. V súčasnosti sa pripravuje zjednotenie volebných zákonov do jedného zákona.

• Činnosť člena volebnej komisie pre voľby do Európskeho parlamentu

Zákonník práce neupravuje otázku činnosti člena volebných komisií pre voľby do Európskeho parlamentu. Tieto voľby upravuje zákon č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu, kde sa v § 8 ustanovuje, že pre voľby sa zriaďujú tieto volebné orgány: a) Ústredná volebná komisia, b) obvodné volebné komisie, c) okrskové volebné komisie.

• činnosť člena horskej služby alebo inej organizovanej záchrannej skupiny počas osobnej účasti na záchrannej akcii

Postavenie horskej záchrannej služby upravuje zákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe.

• činnosť vedúceho tábora pre deti a mládež, jeho zástupcu pre hospodárske veci a zástupcu pre zdravotné veci, oddielového vedúceho, vychovávateľa, inštruktora, prípadne zdravotníka v tábore pre deti a mládež

• činnosť člena poradného orgánu vlády Slovenskej republiky

Otázku poradných orgánov vlády upravuje § 2 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy.

Poradnými orgánmi vlády SR v súčasnosti sú:

• Legislatívna rada vlády SR
• Hospodárska a sociálna rada SR (Konzultačný a dohodovací orgán)
• Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
• Akreditačná komisia
• Bezpečnostná rada Slovenskej republiky
• Rada vlády SR pre vedu, techniku a inovácie
• Rada vlády Slovenskej republiky pre odborné vzdelávanie a prípravu
• Úverový a záručný výbor vlády SR
• Pandemická komisia vlády SR
• Riadiaci výbor pre systémový audit pripravenosti subjektov zapojených do systému implementácie fondov EÚ na programové obdobie 2007 – 2013
• Rada vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie
• Splnomocnenec vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti
• Ministerstvo vnútra SR
• Rada vlády SR pre Partnerskú dohodu na roky 2014 – 2020
• Rada vlády SR pre kultúru
• Rada vlády Slovenskej republiky na podporu exportu a investícií
• Rada vlády SR pre prevenciu kriminality

• činnosť člena rozkladovej komisie

Rozkladové komisie sa utvárajú v rámci správneho konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), kde sa v § 61 ods. 2 ustanovuje, že „O rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie.“ Podľa § 61 ods. 1 správneho poriadku „Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy vydanému v prvom stupni možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok.“

• činnosť sprostredkovateľa alebo rozhodcu pri kolektívnom vyjednávaní

Výber sprostredkovateľov upravuje § 10a zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní a konanie pred sprostredkovateľom § 11 a § 12 uvedeného zákona. Činnosťou sprostredkovateľa je sprostredkovať vyriešenie kolektívneho sporu medzi odborovou organizáciu (odborovým zväzom) a zamestnávateľom (zväzom zamestnávateľov). Výber rozhodcu upravuje § 10a zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní a konanie pred sprostredkovateľom § 11 a § 12 uvedeného zákona. Činnosťou rozhodcu je rozhodnutie o obsahu kolektívnej zmluvy (vrátane kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa) alebo o plnení záväzkov z uzatvorenej kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom. Nároky sprostredkovateľa a rozhodcu upravuje vyhláška č. 315/2009 Z. z. o výške odmeny sprostredkovateľovi a rozhodcovi a výške a spôsobe úhrady nákladov konania pred rozhodcom.

• činnosť registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky a do orgánov územnej samosprávy

Činnosť (postavenie) registrovaného kandidáta pri voľbe do Národnej rady Slovenskej republiky upravuje zákon č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky – napr. § 20 registrácia kandidátnych listín.

Činnosť (postavenie) registrovaného kandidáta pri voľbe prezidenta upravuje zákon č. 46/1999 Z. z. o spôsobe voľby prezidenta Slovenskej republiky, o ľudovom hlasovaní, o jeho odvolaní a o doplnení niektorých ďalších zákonov – otázku kandidáta na funkciu prezidenta upravuje § 11 a vzdanie sa § 12.

Činnosť (postavenie) registrovaného kandidáta pri voľbe do orgánov obce upravuje zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do samosprávy obcí – kandidáti do obecných/mestských zastupiteľstiev: § 16 – registrácia kandidátov, § 19 – vzdanie sa a odvolanie kandidatúry, kandidáti na funkciu starostu obce/primátora mesta: § 22 – registrácia kandidátov, § 23 – vzdanie sa a odvolanie kandidatúry.

Činnosť (postavenie) registrovaného kandidáta pri voľbe do orgánov samosprávneho kraja upravuje zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku – § 15 – Registrácia kandidátskych listín pre voľby do zastupiteľstva, § 17 – Vzdanie sa kandidatúry a odvolanie kandidatúry, § 20 – Registrácia kandidátskych listín pre voľby predsedu (samosprávneho kraja).

• Činnosť registrovaného kandidáta do volieb do Európskeho parlamentu

Túto otázku Zákonník práce priamo neupravuje, ale podľa § 42 zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu činnosť registrovaného kandidáta (pozn. do Európskeho parlamentu) je prekážkou v práci z dôvodov všeobecného záujmu ako iný úkon vo všeobecnom záujme.²⁰⁾ (odkaz smeruje na § 136 ods. 4 Zákonníka práce; pozn. mal by smerovať na § 137 ods. 4).

Autor: JUDr.et Mgr. Jozef Toman, PhD.