Príspevok na stravovanie

Pozn. redakcie:
Cena jedla
Stravovacie služby
Zdaňovanie príspevku na stravovanie u zamestnanca
Okrem limitovaného príspevku zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa zákona o sociálnom fonde
Príspevok na stravovanie ako daňovo uznaný výdavok zamestnávateľa

Zamestnávateľ pri realizácii svojej sociálnej politiky poskytuje svojim zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie zamestnancov, niekedy aj nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Osobitným predpisom, na ktorý sa ZDP odvoláva je zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce.

V zmysle § 152 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie. Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.