Služby zamestnanosti a aktívne opatrenia na trhu práce v kontexte zmien zavedených zákonom č. 96/2013 Z. z.

Potreba prijatia zákona číslo 373/2010 Z. z. vyplynula zo situácie, v akej sa politika trhu práce, a najmä politika zamestnanosti SR v dôsledku prejavov svetovej ekonomickej krízy v období posledných rokov nachádza. Novela je preto výrazom snahy zákonodarcu o vnesenie viacerých reformných krokov do sústavy aktívnych opatrení na trhu práce, s cieľom dosiahnutia ich väčšej efektivity a adresnosti. Jej ambíciou je reflektovať viaceré spoločensko-ekonomické faktory, ktoré determinujú stabilitu trhu práce, ako aj jeho dynamizmus a transformačné procesy vo sfére služieb zamestnanosti, tak, aby sa negatívne prejavy, zaťažujúce prostredie právnych vzťahov zamestnanosti eliminovali, alebo odstránili.

Schválenú verziu textového znenia zákona je pritom nutné posudzovať aj cez optiku výrazných aktuálnych problémov aplikačnej praxe (napr. v podobe neefektívneho vyplácania nadbytočného počtu peňažných príspevkov zo sústavy AOTP), na ktoré bolo nevyhnutné zo strany zákonodarcu promptne reagovať. Stimulom k takému konaniu bola snaha o dosiahnutie vyššej miery efektívnosti procesov v oblasti financovania aktívnych opatrení na trhu práce, a nemenej významnou pohnútkou bola aj snaha preventívne predchádzať špekuláciám a zneužívaniu finančných prostriedkov verejnej správy, ktoré boli vyčlenené na uskutočňovanie niektorého opatrenia zo sústavy aktívnej politiky trhu práce.

Proces schvaľovania novely ZoSZ č. 96/2013 Z. z. na pôde NR SR bol spojený s anticipáciou naplnenia viacerých cieľov, spomedzi ktorých možno uviesť najmä tieto zámery zákonodarcu:

a)      spresniť pojmové vymedzenie vybraných kategórií účastníkov právnych vzťahov zamestnanosti, za účelom jednoznačnejšej determinácie ich právneho statusu v prostredí tzv. otvoreného trhu práce;

b)      skvalitniť a detailnejšie určiť systémové hmotnoprávne otázky, ako aj procesy poskytovania a využívania služieb zamestnanosti, a z nich vyplývajúce, ako aj na ne nadväzujúce práva a povinnosti účastníkov právnych vzťahov zamestnanosti,

c)      precizovať právny rámec pre poskytovanie služieb zamestnanosti, ich štruktúru a obsah činnosti jednotlivých súčastí štruktúry, zjednodušiť administratívu, skvalitniť a spružniť výkon poskytovaných služieb zamestnanosti, a tým prispieť k zvýšeniu pružnosti trhu práce, k zvýšeniu efektivity a k sprehľadneniu využitia verejných prostriedkov a prostriedkov zo zdrojov Európskej únie.

d)     vo forme reformných legislatívnych úprav, ktoré determinujú podmienky rastu zamestnávania, zabezpečiť priaznivý dopad na existujúcu mieru zamestnanosti a v nadväznosti na uvedené skutočnosti garantovať aj jej udržateľnosť v praxi.

e)      dosiahnuť vyššiu mieru efektivity mechanizmov (administratívno-právnych, procesných a rozhodovacích), spadajúcich do vecnej kompetencie orgánov štátnej správy so špecializovanou kompetenciou na úseku práce, sociálnych vecí a rodiny, s osobitným zreteľom na spružnenie regulácie služieb zamestnanosti.

Zákonodarca sa prostredníctvom novelizácie ZoSZ zákonom č. 96/2013 Z. z. pokúsil najmä o dosiahnutie nasledovných požiadaviek:

• zjednodušiť a sprehľadniť systém služieb zamestnanosti tak, aby tento dokázal efektívnejšie reagovať na požiadavky aplikačnej praxe – potreby trhu práce,
• sformovať vhodné legislatívne prostredie, ako adekvátnu rámcovú normatívnu úpravu nových nástrojov a inštitútov vo sfére služieb zamestnanosti, ktorá dokáže reflektovať dynamizmus spoločensko-ekonomických podmienok života spoločnosti,
• revidovať systém aktívnej politiky trhu práce ( ďalej v texte aj „APTP“), zabezpečovanej štátom (verejným sektorom) v smere k podpore reálneho využívania jednotlivých nástrojov APTP a k ich skutočnej efektivite,
• položiť väčší dôraz na riešenie pracovnoprávneho statusu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, ako skupiny účastníkov trhu práce sui generis (svojho druhu), ktorá je veľmi výrazne ohrozená pracovnou a sociálnou exklúziou,
• stimulovať systém služieb zamestnanosti k jeho väčšej efektivite prostredníctvom jeho zjednodušenia, predovšetkým vo forme obmedzenia počtu nástrojov zo sústavy aktívnych opatrení na trhu práce, ako aj znížením administratívnej náročnosti pri implementácii APTP,
• prehodnotiť obligatórnosť peňažných príspevkov tak, aby nedochádzalo k ich nadmernému poskytovaniu a zneužívaniu (za účelom odstránenia vysokej nákladovosti systému, odôvodňujúcej možné dosiahnutie ekonomickej udržateľnosti systému).

Na základe uvedených východísk možno rezultovať, že nosnými zámermi predkladateľa novelizačnej zmeny v podobe zákona č. 96/2013 Z. z. je najmä.

• sformovať základný právny rámec, vhodný na dosiahnutie vyššej miery pracovnej uplatniteľnosti znevýhodnených účastníkov na trhu práce,
• dosiahnuť vyšší stupeň efektivity a adresnosti (síce zníženého počtu – pozn.) opatrení aktívnej politiky trhu práce, v ich zameraní na uchádzačov o zamestnanie,
• kreovať stabilný právny rámec, umožňujúci pozitívne pôsobenie zákona (najmä prostredníctvom legislatívnych úprav v článku I) na celoštátnu, ako aj regionálnu zamestnanosť, a to obmedzením počtu nástrojov a znížením administratívnej náročnosti pri implementácii APTP,
• revidovať systém AOTP ako celok, aj jeho jednotlivé komponenty – peňažné príspevky, a to buď ich úplným vypustením zo ZoSZ, alebo modifikovaním ich nárokovateľnosti,
• na platforme legislatívno-technických zmien zmierniť dopady globálnej ekonomickej krízy na zamestnanosť, s progresívnym účinkami pro futuro,
• precizovať status tých skupín účastníkov trhu práce (podľa § 2 ZoSZ), ktorí patria medzi subjekty s najväčšou mieru ich pracovno-právnej exklúzie,
• eliminovať zo sústavy aktívnych opatrení na trhu práce neefektívne nástroje, najmä niektoré druhy peňažných príspevkov (viď nasledujúca tabuľka);
• inkorporovať do systému služieb zamestnanosti, a následne prakticky uplatniť nové aktívne opatrenia na trhu práce (napr. príspevok na podporu udržania pracovných miest podľa §50k),
• nastaviť mechanizmus uplatňovania služieb zamestnanosti, osobitne procesy financovania aktívnych opatrení na trhu práce tak, aby, sa predišlo špekuláciám a nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu, resp. Európskej únie, principiálne určených na aktívnu politiku trhu práce.

1.      Dôsledky schválenia zákona č. 96/2013 Z. z. s osobitným zreteľom na sféru zamestnanosti v podmienkach trhu práce SR

S účinnosťou od 1. 5. 2013 sa hmotnoprávnej regulácie podmienok trhu práce SR na platforme zákona č. 96/2013 Z. z. dotkli viaceré legislatívno-technické úpravy.

Zmeny, zavádzané novelou č. 96/2013 Z. z., znamenali konkretizáciu osobného rozsahu tohto zákona vo viacerých dotknutých ustanoveniach (§ 2 až § 3, § 5 až § 8, § 10). Predmetná zmena § 2 ods. 1 písm. m) spočívala v tom, že s účinnosťou od 1. 5. 2013 sa znenie s tohto ustanovenia presnilo tak, že za slovo „vykonáva“ boli doplnené slová „alebo zabezpečuje“ a súčasne boli zo záveru tohto normatívneho ustanovenia (ods. 1 písm. m) vypustené slová „a pri začleňovaní znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce“. Uvedené legislatívne úpravy je potrebné vnímať ako reakciu zákonodarcu na sprievodné úpravy ďalších pracovnoprávnych inštitútov, ktoré ZoSZ reguluje. Znamená to, že úprava formulácie § 2 ods. 1 písm. m zákona vyplynula z týchto ďalších zmien:

• zavedenie úplne novej legislatívnej konštrukcie opatrenia „Vzdelávania a príprava pre trh práce uchádzača o zamestnanie“, ako nástroja sui generis (svojho druhu) v rámci sústavy AOTP (§ 46),
• vypustenie nástroja „Podpora začleňovania znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na trh práce“, ako jedného z prostriedkov podpory a stimulácie označenej kategórie znevýhodnených účastníkov trhu práce (§ 53c).

Aplikačná prax a z nej vyplývajúce závery poukazovali na časté zneužívanie, pri ktorom FO alebo PO (ako potenciálny zamestnávateľ) vytváral v rámci absolventskej praxe pracovné miesto pre uchádzača o zamestnanie, ktorý je absolventom školy, len na účely vzniku oprávnenia poberať vybrané druhy príspevkov na podporu zamestnávania znevýhodnených skupín uchádzačov o zamestnanie podľa zákona. S cieľom predísť a zamedziť takémuto obchádzaniu zákona, bola dikcia § 3 ods. 2 písm. c) s účinnosťou od 1. 5. 2013 upravená tak, že z normatívneho textu zákona sa vypustil dôvetok: „alebo ktorá chce prijať uchádzača o zamestnanie na vykonávanie absolventskej praxe podľa § 51“. Na uvedenom právnom základe tak z obsahu ZoSZ „vypadla“ možnosť právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá nie je zamestnávateľom. prijať uchádzača o zamestnanie (UoZ) na vykonávanie absolventskej praxe.

Príklad:

Pán Milan F., živnostník prevádzkujúci súkromný autoservis, v ktorom pracuje sám, t. j. subjekt nenapĺňajúci atribúty zamestnávateľa podľa § 3 ZoSZ, mohol ešte do 30. 4. 2013 na základe dohody s ÚrPSVaR prijať na výkon absolventskej praxe podľa § 51 zákona prípadných záujemcov  – UoZ napĺňajúcich status absolventa školy podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona. S účinnosťou od 1. 5. 2013 je už takýto postup ex lege [v dôsledku úpravy znenia § 3 ods. 2 písm. c) zakázaný].

Aj napriek ponechaniu nadpisu v ustanovení § 5 ZoSZ v tvare „Samostatne zárobkovo činná osoba“, ktorý vyjadruje len osobný rozmer, viažuci sa na subjekt, vystupujúci z hľadiska a na účely právnych vzťahov zamestnanosti ako realizátor samostatnej zárobkovej činnosti, je vecný záber tohto ustanovenia, rozšírený novelou č. 96/2013 Z. z., významovo širší. V ods. 1 tohto ustanovenia sú po novom definované jednotlivé skupiny samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré prevádzkujú alebo vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť na účely poskytovania služieb zamestnanosti. Zo skupiny SZČO (na účely tohto zákona – pozn.) vypadli fyzické osoby, ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu podľa § 25 ZoSZ. Udialo sa tak na základe vypustenia pôvodného znenia písmena e) z obsahu ods. 1, nakoľko sprostredkovanie zamestnania za úhradu už podľa stavu de lege lata (platného právneho stavu) je považované za prevádzkovanie činnosti podľa živnostenského zákona. Osobný a vecný rozsah tohto ustanovenia reštriktívne zužuje definovanie subjektov, ktoré sú na účely ZoSZ považované za osoby samostatne zárobkovo činné, len na fyzické osoby. Do skupiny SZČO na účely ZoSZ patria jednotlivé kategórie subjektov, ktoré sú uvedené v tabuľke.

S účinnosťou od 1. 5. 2013 je zároveň v novozavedenom odseku 2 tohto ustanovenia (§ 5) zahrnutá aj legálna definícia pojmu samostatná zárobková činnosť (na účely ZoSZ). Podstatou ods. 2 je pritom len rámcová charakteristika pojmu samostatnej zárobkovej činnosti. Ide o normatívne ukotvenie tohto pojmu na účely ZoSZ (vecný rozmer).

Príklad:

Pani Milena C., prevádzkujúca kozmetický salón, ktorá vykonáva túto činnosť v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, napĺňa atribúty podľa precizovaného znenia § 5 ods. 1 písm. b), t. j. je na účely ZoSZ subjektom so statusom samostatne zárobkovo činnej osoby.

Úplné nová podoba ustanovenia § 6, a to tak z formálnej, ako aj z obsahovej stránky, znamenala, že s účinnosťou od 1. 5. 2013 je v novom znení § 6 ods. 1 obsiahnutá novo koncipovaná legálna definícia jedného z kľúčových pojmov tohto zákona – uchádzač o zamestnanie (UoZ). Pôvodná definícia UoZ bola presunutá z ods. 2 do ods. 1 tohto ustanovenia, a zároveň došlo aj k spresneniu jej obsahu a významu. Hmotnoprávne limity, uvedené v ods. 2 písm. a), znamenajú ponechanie možnosti pre UoZ vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu, ak výška mzdy alebo odmeny za vykonávanie týchto činností nepresiahne zákonom stanovenú pomernú percentuálnu časť zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. V súlade s uvedeným podľa nového právneho stavu platí, že každý uchádzač o zamestnanie môže od 1. 5. 2013 vykonávať zárobkovú činnosť, za ktorú mzda alebo odmena nepresahuje nielen 65 %, ale až 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny zvýšenej o odvody do poistných fondov a prípadne o preddavok na daň z príjmu. Zároveň bolo novozavedené znenie odseku 2 písm. b) upravené [v súvislosti s možnosťou vykonávať zárobkovú činnosť podľa písm. a) tohto odseku] ako výnimka pre poskytovanie údajov pre štatistiku rodinných účtov, ktoré vykonáva Štatistický úrad SR, na základe dohôd o prácach, vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom sa však ani od 1. 5. 2013 neprihliada na príjem z tejto činnosti.

Príklad:

Napríklad k 1. máju 2013 je životné minimum pre jednu plnoletú fyzickú osobu 194,58 EUR. Podiel 75 % z tejto sumy je 145,94 EUR. Uvedené skutočnosti vyjadruje tabuľka.

Novou je taktiež aj legálna definícia pojmu zamestnanie, ktoré v rámcových kontúrach s reštriktívnym (zužujúcim) významom uvádza nový ods. 3 ustanovenia § 6. Zárobkovou činnosťou sa pritom nerozumie akákoľvek zárobková činnosť, ale len taký druh zárobkovej činnosti, ktorý je realizovaný v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Na základe uvedeného sa ustanovenie § 6 ods. 3 ZoSZ vzťahuje aj na činnosti vykonávané napr. na základe dohody o vykonaní práce, avšak nemôže už zahŕňať výkon práce na základe niektorej z foriem občianskeho alebo obchodného práva (napr. príkaznej zmluvy alebo mandátnej zmluvy). Na rozdiel od právneho stavu, ktorý platil pred nadobudnutím účinnosti novely č. 96/2013 Z. z., t. j. pred 1. 5. 2013, tak už za zamestnanie na účely ZoSZ nemožno považovať:

• vykonávanie zárobkovej činnosti doktorandom v dennej forme doktorandského štúdia,
• prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti samostatne zárobkovo činnými osobami podľa § 5 zákona alebo
• vykonávanie slobodných povolaní podľa príslušných právnych predpisov (napr. povolanie advokáta).

Príklad:

Mgr. Filip K., študujúci v odbore MAT-FYZ v dennej forme doktorandského štúdia na Matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Bratislave, je na účely ZoSZ považovaný za zamestnanca.

S účinnosťou od 1. 5. 2013 došlo zároveň ku zjednodušeniu vo vymedzení pojmových znakov legálnej definície, charakterizujúcej kategóriu záujemcov o zamestnanie. Ťažiskom uvedenej zmeny, vzhľadom na to, že v prípade záujemcov o zamestnanie, sa spravidla jedná o osoby zamestnané alebo meniace zamestnania, bolo, že z ustanovenia § 7 ZoSZ sa vypustila možnosť poskytovania vzdelávania a prípravy pre trh práce pre ZoZ. Tento typ aktívnych opatrení na trhu práce, ako legislatívny nástroj oživovania pracovného trhu sui generis (svojho druhu) tak už nemožno vo vzťahu k záujemcom o zamestnanie aplikovať. Ako je z uvedeného zrejmé, v § 7 sa v dôsledku vypustenia možnosti poskytovania vzdelávania a prípravy pre trh práce ZoZ, nastolil právny stav, v rámci ktorého ÚrPSVaR bude môcť poskytovať ZoZ len informačné a poradenské služby a odborné poradenské služby.

Zákonodarca prostredníctvom novely č. 96/2013 Z. z. počet jednotlivých kategórií znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie spresnil a zredukoval. S účinnosťou od 1. 5. 2013 sa pôvodný počet 15, zákonom definovaných skupín znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie [v pôvodnom § 8 ods. 1 písm. a) až o) ZoSZ] znížil na aktuálnych 8 skupín [§ 8 ods. 1 písm. a) až h) zákona]. Uvedené zníženie počtu skupín znevýhodnených UoZ sa pretavilo do ponechania výhradne najrizikovejších a najviac vzdialených skupín od trhu práce v tejto kategórii (napr. mladí ľudia do 26 rokov, starší nad 50, dlhodobo nezamestnaní).

Príklad:

Pán Ctibor K. ,po svojom návrate z výkonu trestu odňatia slobody za násilnú trestnú činnosť v trvaní 14 mesiacov nepodmienečne, je v období od marca 2012 nepretržite vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zatiaľ čo v období do 30. apríla 2013 patril do kategórie tzv. znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie [podľa § 8 ods. 1 písm. o) ZoSZ], s účinnosťou od 1. mája 2013 už v dôsledku zmeny právnej úpravy do tejto skupiny nepatrí.

Ďalšiu liberalizáciu (v smere k podpore trhu práce – pozn.) znamenalo aj spresnenie znenia § 10 ods. 2 prvej vety. Na tomto základe sa účinnosťou od 1. 5. 2013 ustanovilo, že partnerstvá sa môžu vytvárať na realizáciu konkrétneho projektu alebo programu podpory zamestnávaniauchádzačov o zamestnanie, alebo projektu alebo programu zameraného na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov ohrozených prepúšťaním. Na základe požiadaviek aplikačnej praxe sa tým spresnila definícia partnerstva, a to v smere rozšírenia možností jeho založenia tak, aby konkrétny projekt alebo program podpory zamestnávania mohol riešiť rôzne skupiny účastníkov trhu práce. Ako vyplýva z dikcie zákona, precizované znenie novej prvej vety v § 10 ods. 2 počíta s možnosťou vytvárania partnerstiev za účelom naplnenia niektorého z uvedených účelov:

• realizácia konkrétneho projektu alebo programu podpory zamestnávania uchádzačov o zamestnanie, alebo
• realizácia projektu alebo programu zameraného na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov ohrozených prepúšťaním.

Precizovanie právneho rámca poskytovania služieb zamestnanosti sa odzrkadlilo aj modifikáciami v úprave kompetencií Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ústredie“) a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny(ďalej len „úrad“ alebo „ÚrPSVaR“) v § 12 a § 13 ZoSZ.

Novelizácia § 12 ZoSZ sa s účinnosťou od 1. 5. 2013 dotkla (vo vzťahu k ÚPSVaR – pozn.) viacerých odsekov tohto ustanovenia. V nadväznosti na vypustenie ustanovení § 45 a 53c zo zákona, došlo k legislatívno-technickej úprave v § 12 písm. g). Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny pripadla právomoc poskytovať príspevok podľa § 53d a schvaľovať alebo realizovať projekty a programy financované zo štátneho rozpočtu alebo z iných zdrojov alebo realizovať projekty a programy financované zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu a spolufinancované zo štátneho rozpočtu podľa § 54 ZoSZ. Uvedenou modifikáciou znenia písm. g) sa zároveň Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny opätovne vrátila pôsobnosť v oblasti schvaľovania projektov a programov na zlepšenie postavenia UoZ na trhu práce.

Reakciou na vypustenie § 57a zo zákona, bolo aj nahradenie pôvodného znenia § 12 písm. h) novým znením s pridelením novej kompetencie ÚPSVaR, a to v priamej kauzálnej nadväznosti na nový legislatívny obsah ustanovenia § 18 ods. 2. Zásadná zmena, v rámci ktorej sa niektoré obligatórne poskytované peňažné príspevky zo sústavy aktívnych opatrení na trhu práce (AOTP) s účinnosťou od 1. 5. 2013 zmenili na fakultatívne poskytované príspevky, vyústila aj do okamžitej potreby - zaviesť nový mechanizmus schvaľovania nástrojov podpory a pomoci účastníkom na trhu práce vrátane nových pravidiel rozpočtovania, spravovania a prerozdeľovania finančných prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce (APTP), na ktoré nie je právny nárok podľa tohto zákona. V tomto zmysle sa prostredníctvom nového znenia § 12 písm. h) ustanovila nová kompetencia ÚPSVaR, spočívajúca v jeho povinnosti vypracovať a predkladať MPSVaR na schválenie návrh zásad použitia finančných prostriedkov na uplatňovanie AOTP, na ktoré nie je právny nárok podľa ZoSZ. Súčasne bola Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny zverená taktiež aj kontrola dodržiavania uvedených zásad.

Taktiež zmeny v dikcii § 12 písm. i) a písm. l) sú legislatívno-technickými úpravami, pričom v prípade prvej z nich sa jedná o zmenu, súvisiacu s vypustením ustanovení § 53c a 57a zo ZoSZ. Obdobný je aj dôvod modifikácie znenia písmena n) v tomto ustanovení, ku ktorému zákonodarca pristúpil v súvislosti s poskytovaním medzinárodných služieb zamestnanosti EURES. Zmenou písmena n) v tomto odseku boli ÚPSVaR priznané ďalšie kompetencie so širokospektrálnym záberom, zahŕňajúce:

• povinnosť vykonávať sprostredkovanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a občanom Slovenskej republiky v členských štátoch Európskej únie,
• povinnosť informovať o životných a pracovných podmienkach v členských štátoch Európskej únie,
• povinnosť vykonávať činnosti, ktoré súvisia s nahlasovaním voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi tretej krajiny,
• oprávnenie riadiť a usmerňovať činnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny v tejto oblasti.

Opomenúť nemožno ani doplnenie ustanovenia § 12 o písmeno u), ktorým sa, s cieľom pravidelného sledovania uplatňovania konkrétnych nástrojov podpory a pomoci podľa ZoSZ, rozšírila pôsobnosť Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny o nový druh povinnosti. V rámci nej je ÚPSVaR povinné ročne vyhodnocovať uplatňovanie AOTP za uplynulý kalendárny rok a správu o ich vyhodnotení následne predkladať MPSVaR, a to do 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka.

Príklad:

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny je na základe evidenčných meraní a štatistických zisťovaní povinné vyhodnotiť efektivitu uplatňovania AOTP za kalendárny rok 2012 tak, aby bola správa o ich vyhodnotení následne predložená MPSVaR, a to do 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka 2013.

V nadväznosti na zavedené úpravy normatívneho textu vo viacerých ustanoveniach zákona (§ 29 ods. 10, § 58 ods. 16 a § 55 ods. 7), sa prostredníctvom doplnenia nového písmena v) do § 12, ústrediu ustanovila kompetencia zverejňovať na svojej webovej adrese (t. j. na adrese svojho webovom sídle) nasledovné registre:

1. register agentúr dočasného zamestnávania,
2. register sociálnych podnikov,
3. zoznam chránených dielní (CHD) a chránených pracovísk (CHP),
4. register agentúr podporovaného zamestnávania.

Nový prístup zákonodarcu, realizovaný v uvedenej novele ZoSZ, sa prejavil aj pri samotnom legálnom spresnení rozsahu kompetencií ÚrPSVaR, a to vo forme ich zmeny a rozšírenia v prvých dvoch odsekoch § 13. Táto modifikácia pôsobnosti ÚrPSVaR zahŕňala nasledovné zmeny: S cieľom zníženia administratívnej a finančnej náročnosti, spojenej so zaraďovaním občanov do evidencie UoZ, bola precizovaná kompetencia ÚrPSVaR, determinovaná znením § 13 ods. 1 písm. e) bod 1. Zatiaľ čo do 30. 4. 2013 úrady práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradení alebo o nezaradení občana do evidencie UoZ, resp. o vyradení UoZ z evidencie UoZ rozhodovali v zmysle správneho konania, čo bolo z časového hľadiska často-krát zdĺhavé, bolo nevyhnutné tento proces skrátiť. Udialo sa tak aj vzhľadom na to, že možnosť byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie ÚrPSVaR je právom občana, a nie jeho povinnosť, preto sa vzhľadom na dobrovoľné zaraďovanie občana do evidencie UoZ ustanovilo, že zaraďovanie do evidencie UoZ s účinnosťou od 1. 5. 2013 nepodlieha právnemu režimu zákona č. 76/1967 Zb. (Správny poriadok v platnom znení - pozn.). Za predpokladu, že občan požiada o zaradenie do evidencie UoZ a splní hmotnoprávne podmienky ustanovené zákonom, vrátane predloženia príslušných dokladov podľa § 34, úrad ho zaradí do evidencie UoZ a o tejto skutočnosti vydá oznámenie. ÚrPSVaR bola ponechaná aj kompetencia rozhodovať v zmysle správneho konania, avšak len pre prípady nezaradenia občana do evidencie UoZ a vyradenia UoZ z evidencie UoZ [okrem prípadov vyradenia podľa § 36 ods. 1 písm. a) až g), o) až s) a § 36 ods. 2 ZoSZ]. V priamej nadväznosti na tieto modifikácie v spôsobe zaraďovania a vyraďovania občanov do evidencie UoZ, resp. z evidencie UoZ, ktoré znamenali právne odpojenie týchto procesných úkonov od inštitútu správneho konania, sa v obsahu § 13 ods. 1 písm. f) a g) normatívne ustanovila kompetencia úradu zaraďovať občana alebo vyraďovať UoZ do/z evidencie UoZ a písomne mu oznamovať jeho zaradenie alebo vyradenie.

Zároveň došlo prostredníctvom precizovania § 13 ods. 1 písm. e) bod 3. k rozšíreniu kompetencie ÚrPSVaR rozhodovať o udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, aj o rozhodovanie v prípade neudelenia takéhoto súhlasu. Súčasne sa normatívne ustanovilo, že uvedená kompetencia úradu sa vzťahuje aj na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím.

Zrušenie peňažného nástroja – dávky počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím v dôsledku vypustenia § 48b zo ZoSZ, sa v § 13 ods. 1 prejavilo aj v podobe nadväzujúceho vypustenia šiesteho bodu v písmene e) tohto odseku, a ovplyvnilo aj vypustenie písmena z).

S cieľom vytvoriť právny rámec pre systémovú a koordinovanú reguláciu aktívnej politiky trhu práce (APTP) sa prostredníctvom doplnenia § 13 ods. 1 písm. h), ustanovil nový mechanizmus schvaľovania nástrojov podpory a pomoci účastníkom na trhu práce, ktorý v sebe inkorporuje nové zásady a pravidlá rozpočtovania, spravovania a prerozdeľovania finančných prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce, na ktoré nie je právny nárok. Zároveň, so zámerom, aby Výbor pre otázky zamestnanosti (§ 16 ZoSZ) mohol prerokovať a posúdiť žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok, kompetencia ÚrPSVaR sa rozšírila o povinnosť ich predkladania tomuto výboru, povinnosť ich následného schvaľovania v prípadoch kladného posudku tohto výboru, ako aj o povinnosť zverejňovania informácií o schválených a neschválených príspevkoch na aktívnu politiku trhu práce, vrátane odôvodnenia schválenia alebo neschválenia príspevkov, vo svojom územnom obvode.

Súčasne sa so zreteľom na pretrvávajúce požiadavky aplikačnej praxe, ktorá poukazovala na potrebu osobitného postupu pri kontrole dodržiavania liečebného režimu UoZ počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, v znení § 13 ods. 1 písm. h) upravila nová pôsobnosť úradu. ÚrPSVaR tak bola s účinnosťou od 1.5.2013 priznaná kompetencia realizovať výkon kontroly dočasnej pracovnej neschopnosti UoZ v priebehu jeho liečebného režimu. Súčasne došlo k preznačeniu všetkých písmen v tomto odseku § 13.

Vypustenie kompetencie realizácie niektorých projektov a programov ÚrPSVaR (podľa § 32 ods. 5, § 45, § 53c a § 54 ZoSZ – pozn.) zo zákona, sa odzrkadlilo v legislatívno-technickej úprave § 13 ods. 1 písm. t).

Väzba na poskytovanie medzinárodných služieb zamestnanosti EURES, sa zároveň prejavila v úprave ustanovenia § 13 ods. 1 písm. af), ktoré s tým vecne súvisí. Pôvodná kompetencia ÚrPSvAR prijímať žiadosti občanov o sprostredkovanie zamestnania v členských štátoch Európskej únie a predkladať ich ústrediu, tak bola od 1. 5. 2013 rozšírená o oprávnenia vykonávať sprostredkovanie zamestnania uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a občanom, poskytovať im informácie o možnostiach zamestnania v zahraničí a informácie o životných a pracovných podmienkach v členských štátoch Európskej únie, Prostredníctvom realizácie obsahovej úpravy v § 13 ods. 1 písm. ak), ktorá spočívala v rozšírení pôsobnosti ÚrPSVaR o novú kompetenciu ročne vyhodnocovať uplatňovanie AOTP za uplynulý kalendárny rok a správu o ich vyhodnotení predkladať ústrediu, sa sledoval cieľ pravidelného sledovania uplatňovania jednotlivých poskytovaných nástrojov podpory a pomoci podľa ZoSZ.

Prostredníctvom úpravy § 13 ods. 2 písm. d) zákona o službách zamestnanosti, uskutočnenej zákonom č. 96/2013 Z. z., bol s účinnosťou od 1. 5. 2013 okruh aktivít, zverených úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, rozšírený o kompetenciu zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam chránených dielní a chránených pracovísk vo svojom územnom obvode. Išlo o legislatívno-technickú úpravu, spočívajúcu v nahradení pôvodného obsahu písm. d) tohto odseku, (t. j. kompetencie schvaľovať žiadosti o poskytnutie príspevku podľa § 57a a poskytovať tento príspevok) novým obsahom. Dôvodom uskutočnenia tejto zmeny bolo vypustenie § 57a zo ZoSZ, a taktiež aj nadväznosť na normatívnu úpravu v § 55 ods. 7 tohto zákona.

Ako je z uvedeného zrejmé, vyššie uvedené úpravy kompetencií ústredia (§ 12) a úradov (§ 13) majú širší implementačný základ, a to v nadväznosti na realizované zmeny v rámci sústavy AOTP.

V rámci právneho stavu, ktorý platil na Slovensku do 30. 4. 2013, empirické poznatky aplikačnej praxe (z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny) poukazovali na to, že opakovane dochádzalo k prípadom, pri ktorých UoZ odmietali ponuku prijať ponúkané zamestnanie (ako „nevhodné“) s odôvodnením, že majú vyššiu kvalifikáciu, a úrad ich napriek tomu nemohol vyradiť z evidencie UoZ z dôvodu nespolupráce. Zákonodarca na tento stav reagoval spresnením definície vhodného zamestnania v § 15 ods. 1 zákona. Na základe takto upravenej definície už úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je oprávnený ponúknuť UoZ v každom individuálnom prípade zamestnanie, ktoré si vyžaduje jednu z jeho kvalifikácií, vrátane nižšej kvalifikácie, ktorú UoZ dosiahol a v prípade odmietnutia môže ÚrPSVaR vyradiť UoZ z evidencie UoZ. Právnym následkom odmietnutia ponúkaného pracovného miesta na taký výkon práce, na ktorý postačuje aj nižšia kvalifikácia, ako je najvyššia, ktorú UoZ dosiahol, je teda vyradenie tohto UoZ z evidencie z dôvodu nespolupráce.

Príklad:

ÚrPSVaR ponúkol nezamestnanému Igorovi P., programátorovi s ukončeným III. stupňom vysokoškolského vzdelania v odbore kybernetika a biomechanika, ktorého vedie od 10. októbra 2012 v evidencii UoZ svojho územného obvodu, dňa 17. júna 2013 voľnú pracovnú pozíciu – miesto správcu počítačovej siete na Základnej škole v danom meste. Išlo o pracovný pomer na dobu určitú- zastupovanie počas materskej dovolenky s druhom práce, na výkon ktorej postačuje aj úplné stredné odborné vzdelanie (maturita)technického smeru. Pán Igor. T túto ponuku odmietol s odvolaním sa na to, že nejde o „vhodné zamestnanie“, nakoľko nezodpovedá jeho dosiahnutej kvalifikácii. ÚrPSVaR vzhľadom na nové znenie § 15 ods. 1 preukázal, že požiadavka prihliadania aspoň na jednu z kvalifikácií u Igora P., ktorú zákon požaduje, naplnená bola, takže ponúkané voľné pracovné miesto bolo „vhodným zamestnaním“, a preto Igora P. vyradil z evidencie UoZ z dôvodu nespolupráce.

Úprava nastala aj v § 16 ZoSZ, kde sa zmeny dotkli odsekov 1, 2, 9, 10 a 11. V novom znení § 16 ods. 1 zákona, na rozdiel od pôvodného právneho stavu, bola definícia Výboru pre otázky zamestnanosti zmenená tak, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojom územnom obvode zriaďoval výbor nielen na riešenie zásadných otázok zamestnanosti, ale aj na posudzovanie žiadostí právnických osôb alebo fyzických osôb o poskytnutie príspevkov podľa ZoSZ, na ktoré nie je právny nárok. Podstatou uvedených zmien v odseku 2 bolo zvýšenie počtu členov zástupcov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo výbore z dvoch na troch zástupcov, pričom jedným z nich sa ex lege (zo zákona) s účinnosťou od 1. 5. 2013 stal riaditeľ ÚrPSVaR. V nadväznosti na túto kvantitatívnu zmenu došlo aj k zmene z párneho na nepárny počet členov, a zároveň sa tým dosiahol nárast počtu členov výboru – z desať na jedenásť. Zároveň sa s cieľom posilnenia efektivity činnosti a operatívneho výkonu výboru v novom odseku 10, ktorý vznikol preznačením pôvodného ods. 11 tiež zvýšila minimálna periodicita jeho zasadnutí z najmenej raz za štvrťrok na najmenej raz za mesiac. Zavedenie princípu fakultatívnosti pri poskytovaní väčšiny príspevkov na AOTP sa zároveň odzrkadlilo v § 18 tým, že pôsobnosť výboru sa rozšírila o kompetencie:

• posudzovať žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok, v územnom obvode ÚrPSVaR a
• odporúčať ÚrPSVaR formou kladného posudku uzatvorenie dohody s právnickou osobou alebo fyzickou osobou o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok, resp.
• neodporúčať ÚrPSVaR formou nesúhlasného posudku uzatvorenie dohody s právnickou osobou alebo fyzickou osobou o poskytnutie príspevku podľa tohto zákona, na ktorý nie je právny nárok.

Prostredníctvom zmien v § 18 ods. 2 zákonodarca súčasne ustanovil, aby výbor pri vykonávaní tohto posudzovania uplatňoval a dodržiaval zásady použitia finančných prostriedkov na AOTP , na ktoré nie je právny nárok, a ktoré boli vypracované ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a schválené MPSVaR.

Príklad:

Výbor pre otázky zamestnanosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v meste Trenčín, ktorý bol zriadený podľa § 18 ZoSZ na riešenie zásadných otázok zamestnanosti a na schvaľovanie použitia aktívnych opatrení na trhu práce v územnom obvode mesta Trenčín, schválil 14. 5. 2013 poskytnutie príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 56 zákona pánovi Michalovi J., ktorý je (v zmysle § 8 ods. 1 písm. h )znevýhodneným UoZ, a ktorý si po 1. 5.2013 uplatnil nárok na tento príspevok. Novelizácia uvedeného § 18 ZoSZ má za následok, že po 1.5. 2013 takáto kompetencia prináleží práve tomuto Výboru pre otázky zamestnanosti.

V nadväznosti na nevyhnutnosť osobitnej úpravy určitých aspektov lekárskej posudkovej činnosti vo sfére právnych vzťahov zamestnanosti, ktorá je odlišnou od lekárskej posudkovej činnosti podľa iných právnych predpisov (napr. v konaní vo veciach sociálneho poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo v konaní vo veciach sociálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov), sa s účinnosťou od 1. 5. 2013 uskutočnila zmena ustanovenia o lekárskej posudkovej činnosti podľa tohto zákona. Formulácia § 19 ods. 6 ZoSZ bola upravená tak, že oprávnenie na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti je s účinnosťou od 1. 5. 2013 priznané posudkovému lekárovi, ktorý musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu.Týmto osobitným právnym predpisom sa pritom na účely tohto ustanovenia rozumie § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 180/2011 Z. z.

Uvedeným spôsobom došlo s účinnosťou od 1. 5. 2013 len k faktickému prenosu riešenia otázky kvalifikačných predpokladov, ktoré musí lekár na výkon lekárskej posudkovej činnosti spĺňať, zo znenia § 19 ZoSZ do § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. Ustanovenie § 19 ods. 6 tohto zákona tak nadobudlo charakter odkazovacej právnej normy.

Hmotnoprávna podmienka, podľa ktorej posudok odborného konzília posudkových lekárov musí obsahovať náležitosti podľa § 19 ods. 7 zákona, zostala v poslednej vete ods. 3 aj po novelizácii zákonom č. 96/2013 Z. z. zachovaná.

Príklad:

Oprávnenie na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti na účely ZoSZ má s účinnosťou od 1. 5. 2013 posudkový lekár, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa § 63 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 180/2011 Z. z. Ide o podmienku získanej odbornej spôsobilosti na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornej spôsobilosti na výkon certifikovaných pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo.

Súčasne došlo v obsahu § 19 ZoSZ k ďalšej zmene, ktorá spočívala vo vypustení odsekov 11 až 13 zo zákona, a to z dôvodu doplnenia nového § 20b do normatívnej dikcie ZoSZ. Zatiaľ čo legislatívno-technickou úpravou v § 20 ods. 3 sa spresnil adresát pre doručenie žiadosti o preverenie posudku odborným konzíliom posudkových lekárov. (Namiesto úradu práce sociálnych vecí a rodiny, sa ním stalo ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny – pozn. aut.), vyššie uvedené doplnenie zákona o nový § 20b vyplynulo z pretrvávajúcich požiadaviek aplikačnej praxe, ktorá vyvoláva potrebu osobitného postupu pri kontrole dočasnej pracovnej neschopnosti UoZ počas jeho liečebného režimu vykonávanej úradom. Ide o kontrolu sui generis (svojho druhu), t. j. kontrolu dodržiavania liečebného režimu uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú určil ošetrujúci lekár, organizuje posudkový lekár ÚrPSVaR a vykonáva poverený zamestnanec ÚrPSVaR na účely zisťovania prítomnosti uchádzača o zamestnanie počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti buď v mieste jeho trvalého pobytu alebo na inom mieste, kde je predpoklad jeho zdržiavania sa. Novým znením § 20b je ustanovené, že kontrola dodržiavania liečebného režimu UoZ počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti sa vykonáva so zreteľom na dĺžku trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, jej opakovanie a iné relevantné skutočnosti. Za tieto právne významné skutočnosti je pritom možné považovať napr. neočakávané udalosti v rodine, ktorých zdôvodnenie je možné hodnoverne verifikovať a dokázať.

Príklad:

U pána Dominika G., ktorý je vedený v evidencii UoZ, a zároveň je dlhodobo PN, vzniklo podozrenie z porušovania liečebného režimu, t. j. životosprávy osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. (§ 2 ods. 11 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov). Kontrolu dodržiavania jeho liečebného režimu počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú určil ošetrujúci lekár, bude organizovať posudkový lekár ÚrPSVaR a vykonávať poverený zamestnanec – úradník ÚrPSVaR. Jej účelom je najmä overiť, či sa Dominik G. počas tejto dočasnej pracovnej neschopnosti zdržiava v mieste jeho trvalého pobytu alebo na inom mieste, kde je predpoklad jeho zdržiavania sa(na základe údajov v potvrdení o dočasnej PN).

Skupina štátnych príslušníkov tretej krajiny, u ktorých sa nevyžaduje povolenie na zamestnanie, bola s účinnosťou od 1. 5. 2013 rozšírená o nové kategórie subjektov. Právno-realizačným základom tejto zmeny bola formálno-právna úprava dikcie § 22 ods. 5, kde došlo k vypusteniu písmen f) až h) a k ich následnému presunu v podobe nových písmen h) až k) do ods. 7 tohto ustanovenia. Ide o tieto skupiny:

• štátni príslušníci tretej krajiny, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana,
• štátni príslušníci tretej krajiny, ktorým bol predĺžený tolerovaný pobyt z dôvodu, že sa stali obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi (§ 59 ods. 4 a 6 zákona č. 404/2011 Z. z.),
• štátni príslušníci tretej krajiny, ktorým bol udelený tolerovaný pobyt z dôvodu rešpektovania ich súkromného a rodinného života (§ 58 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.),
• štátni príslušníci tretej krajiny, ktorým bol udelený tolerovaný pobyt z dôvodu nelegálneho zamestnávania za osobitne vykorisťujúcich pracovných podmienok, ak je ich prítomnosť nevyhnutná na účely trestného konania (§ 58 ods. 3 zákona č. 404/2011 Z. z.),

Príklad:

Muhammadovi ibn G., štátnemu občanovi Sýrie, ktorý ušiel zo svojho domovského štátu z dôvodu obáv pred prenasledovaním z politických dôvodov a požiadal na území SR o udelenie azylu, bola poskytnutá doplnková ochrana. Z tohto dôvodu sa preto od neho s účinnosťou od 1. 5. 2013 nevyžaduje (na účely umožnenia jeho zamestnania v SR) predloženie povolenia na zamestnanie

Zásadnou zmenou je i úprava podmienok sprostredkovania zamestnania v § 25 ZoSZ. V ods. 1 a ods. 2 tohto ustanovenia bol prečíslovaný odkaz k poznámke pod čiarou. Prostredníctvom vypustenia odseku 4 z ustanovenia § 25, sa na základe poznatkov aplikačnej praxe o častom zneužívaní súkromných sprostredkovateľov zamestnania, a v súlade s Dohovorom MOP č. 181 z roku 1997 o súkromných agentúrach zamestnania, s účinnosťou od 1. 5. 2013 zrušila možnosť vyberania poplatkov za služby súvisiace so sprostredkovaním zamestnania od akejkoľvek fyzickej osoby, t. j. nielen od UoZ. Definitívne tak bol fixovaný právny režim, v rámci ktorého platí (v zmysle § 25 ods. 3 ZoSZ), že sprostredkovateľ zamestnania môže aj naďalej vyberať poplatok za takúto sprostredkovateľskú činnosť, ale len od právnickej osoby alebo fyzickej osoby, pre ktorú sprostredkúva zamestnanca. Ustanovenie § 25 ods. 3 je výraznejšie zosúladené s článkom 7 Dohovoru MOP č. 181/1997 o súkromných agentúrach zamestnania.

Príklad:

Ak sa fyzická osoba, ktorej agentúra vykonávajúca sprostredkovanie zamestnania za úhradu sprostredkovala zamestnanie, dohodne so svojím zamestnávateľom na prijatí do pracovného pomeru, pričom je právne irelevantné, či je pracovný pomer dojednaný na dobu určitú alebo na neurčitý čas, poplatok za sprostredkovanie zamestnania za úhradu nemôže táto agentúra vyberať od tejto FO, ale len od zamestnávateľského subjektu, ktorý takúto FO prijal do pracovného pomeru Tento poplatok bude zaplatený až po sprostredkovaní zamestnania, resp. po prijatí do zamestnania.

Súčasťou týchto legislatívno-technických úprav sú aj zmeny v § 25 ods. 4 a 5, ktorých účelom je harmonizácia a zjednotenie podmienok a povinností pre sprostredkovanie zamestnania na území SR aj v zahraničí. Ide o zmeny týkajúce sa spresnenia pojmoslovného znenia a syntaktických väzieb základnej terminológie, aplikovanej v tomto ustanovení ZoSZ. Zo znenia ods. 4 vyplýva, že vzťah medzi sprostredkovateľom, ktorý sprostredkuje zamestnanie za úhradu(bez ohľadu na to, či na území SR alebo v cudzine - pozn.), a občanom vzniká na základe písomnej dohody o sprostredkovaní zamestnania za úhradu. Obsahové náležitosti tejto dohody sú zákonom vymenované v podobe demonštratívneho výpočtu. S účinnosťou od 1. 5. 2013 bolo v ustanovení § 25 ods. 4 písm. f) vypustené. Ide o legislatívno-technické úpravy za účelom efektívnej aplikácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu, ako aj za účelom adekvátnej harmonizácie hmotnoprávnych podmienok, ktoré determinujú právny rámec sprostredkovania zamestnania za úhradu.

Medzi najvýznamnejšie zmeny v ustanovení § 29 a § 31, týkajúce sa statusu agentúry dočasného zamestnávania (ďalej aj „ADZ“), zavádzané do prostredia trhu práce v podmienkach SR, patria:

• explicitné vymedzenie (v § 29 ods. 1 prvá veta), novej a prepracovanejšej legálnej definície agentúry dočasného zamestnávania, ako zamestnávateľského subjektu sui generis (svojho druhu), ktorý môže prideľovať zamestnancov k užívateľskému zamestnávateľovi len na území SR;
• legálna definícia viacerých relevantných inštitútov, týkajúcich sa činnosti ADZ v § 29 ods. 2 (negatívne vymedzenie prípadov, ktoré nie sú dočasným pridelením a definovanie, čo sa na účely ZoSZ považuje za opätovné dočasné pridelenie);
• sprísnenie podmienky minimálne vyžadovaného stupňa vzdelania, ktorý musí spĺňať záujemca (FO,PO) o vydanie povolenia na činnosť ADZ z minimálne prvého stupňa vysokoškolského vzdelania, na úroveň druhého stupňa;
• sprísnenie podmienok pre vydávanie povolení na činnosť ADZ a taxatívne stanovenie dôvodov, v prípade vzniku ktorých, ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zruší povolenie na činnosť agentúry dočasného zamestnávania(§ 29 ods. 7),
• zadefinovanie povinnosti každej jednotlivej agentúry dočasného zamestnávania predkladať správu o svojej činnosti na tlačive predpísanom ústredím a účtovnú závierku (za účelom jednotného hodnotenia činnosti ADZ - § 31 ods. 1 písmeno f);
• zadefinovanie údajov, ktoré ústredie vedie v registri ADZ(§ 29 ods. 10);
• doplnenie Sociálnej poisťovne medzi oprávnené subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť ADZ, ak zistí nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinného príspevku na starobné dôchodkové sporenie (§ 31 ods. 3 písm. d).

Príklad:

Zo samotnej komparácie pôvodného a nového terminologického vymedzenia obsahu pojmu „agentúra dočasného zamestnávania“ je zreteľne jasná aj modifikácia vecného rozsahu tohto inštitútu, a to v smere k jeho širšej uplatniteľnosti zo strany precíznejšie definovaného okruhu subjektov so statusom dočasného agentúrneho zamestnanca.

Príklad:

Bc. Juraj B., začal od júna 2012 s prevádzkovaním agentúry dočasného zamestnávania B33, s. r. o. Nakoľko však nespĺňa zákonnú podmienku minimálne vyžadovaného druhého stupňa vysokoškolského vzdelania, ktorý musí spĺňať každý záujemca (FO, PO) o vydanie povolenia na činnosť ADZ s účinnosťou od 1. 5. 2013 a nie je ochotný zvýšiť si kvalifikáciu dodatočne podľa § 72t ods. 2 písm. c),môže uvedenú činnosť vykonávať najdlhšie do 31. decembra 2019.

Zákaz vyberania poplatku agentúrou dočasného zamestnávania od dočasného agentúrneho zamestnanca za pridelenie alebo za uzatvorenie pracovného pomeru s užívateľským zamestnávateľom pritom platí aj po skončení tohto pridelenia (v súlade s čl. 6 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/104/ES z 19. novembra 2008 o dočasnej agentúrnej práci). Ako je zrejmé z nasledujúcej tabuľky, možnosť vyberania poplatkov agentúrou dočasného zamestnávania za dočasné pridelenie zamestnanca je zákonom limitovaná (§ 29 ods. 3 ZoSZ) aj naďalej bez zmien.

Modifikácie nastali aj v oblasti realizácie poplatkovej povinnosti, týkajúcej sa vydania povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Za vydanie tohto povolenia Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vyberá administratívny poplatok vo výške určenej v položke 150b zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a to v rozsahu, konkretizovanom v tabuľke:

Správny orgán odpustí poplatok podľa písmen a) až c) fyzickej osobe, ktorá je držiteľom preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ak uvedenú činnosť bude vykonávať ako osoba samostatne zárobkovo činná a nebude zamestnancom.

V novom ods. 11, doplnenom do § 29 ZoSZ, sa s účinnosťou od 1. 5. 2013 stanovilo, že Ústredie vedie register agentúr dočasného zamestnávania, ktorý musí obsahovať údaje v rozsahu podľa odseku 9 tohto ustanovenia. Ide de facto o výslovné stanovenie registračnej povinnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR voči agentúram dočasného zamestnávania. Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny bolo na základe tejto novely s účinnosťou od 1. 5. 2013 priznané oprávnenie (§ 31), v rámci ktorého môže buď pozastaviť agentúre dočasného zamestnávania na základe návrhu podľa odseku 3 činnosť do odstránenia nedostatkov alebo zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania. Medzi najvýznamnejšie zmeny, týkajúce sa ADZ, ktoré sa prejavili v precizovaní okruhu povinností týchto účastníkov trhu práce, a tým aj v obsahu ustanovenia § 31, patrilo najmä:

• zadefinovanie povinnosti každej jednotlivej agentúry dočasného zamestnávania predkladať správu o svojej činnosti na tlačive predpísanom ústredím a účtovnú závierku (za účelom jednotného hodnotenia činnosti ADZ – § 31 ods. 1 písmeno f);
• sprísnenie podmienok pre činnosť ADZ, vrátane taxatívneho stanovenia dôvodov, v prípade vzniku ktorých, ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny fakultatívne môže zrušiť povolenie na činnosť agentúry dočasného zamestnávania (§ 31 ods. 2),
• doplnenie Sociálnej poisťovne medzi oprávnené subjekty, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť ADZ, ak zistí nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinného príspevku na starobné dôchodkové sporenie (§ 31 ods. 3 písm. d).

Povinné zrušenie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zo strany Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, je pritom ex lege (zo zákona – posledná veta ods. 2) viazané na vznik niektorého z troch, zákonodarcom stanovených prípadov. Platí preto, že Ústredie musí zrušiť povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ak agentúra dočasného zamestnávania naplnila niektorú z týchto troch alternatív:

a)      neprideľovala dočasných agentúrnych zamestnancov v období jedného roka,

b)      neposkytla ústrediu správu o svojej činnosti za uplynulý kalendárny rok na predpísanom tlačive, a nepredložila ústrediu účtovnú závierku za uplynulý kalendárny rok preukazujúcu disponovanie vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur, v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka alebo v správe o činnosti uviedla nepravdivé údaje,

c)      porušila zákaz nelegálneho zamestnávania (podľa zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov)

Príklad:

Kontrolným zistením v rámci akcie CONTROL-S, realizovanej ÚsPSVaR v spolupráci s Národným inšpektorátom práce bolo zistené, že agentúra dočasného zamestnávania PEGASSO, s. r. o., ktorej Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny udelilo dňa 12. 9. 2012 povolenie na výkon činnosti č. AA/2011/12636/3842/OISS, a bola následne zapísaná do registra agentúr dočasného zamestnávania, porušila zákaz nelegálneho zamestnávania, uložený zákonom č. Ide o naplnenie zákonnej požiadavky, zavedenej do § 29 ods. 4 ZoSZ novelou č. 257/2011 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2011. 

Úprava doplnená do § 31 ods. 3 písm. c) znamenala, že s účinnosťou od 1. 5. 2013 je príslušný inšpektorát práce oprávnený podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry dočasného zamestnávania aj v prípade, ak zistil porušenie predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Doplnením nového písmena d) do ods. 3 sa súčasne rozšíril okruh oprávnených subjektov, ktoré môžu podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť ADZ o nový subjekt - Sociálnu poisťovňu. Môže takto postupovať, ak zistí nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálne poistenie a povinného príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

2. Zmeny v sústave AOTP a nástrojov podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Samostatný okruh problémov, riešených novelou ZoSZ č. 96/2013 Z. z., predstavovali zásahy zákonodarcu do sústavy AOTP(§ 32 – § 54 zákona). So zreteľom na znalosti a skúsenosti z aplikačnej praxe, ktoré dlhodobo poukazovali na nízku mieru aplikovateľnosti niektorých nástrojov z AOTP, nedostatok finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu, ktoré sú určené na aktívnu politiku trhu práce, ako aj nízky záujem o niektoré nástroje zo sústavy AOTP, došlo k zrušeniu 11 inštitútov AOTP. Tieto formálno-právne úpravy s derogačným (zrušovacím) účinkom sú konkretizované v tabuľke:

Dôvodmi, v dôsledku ktorých došlo k vypusteniu uvedených ustanovení zo zákona, a tým aj k zrušeniu uvedených nástrojov z AOTP, boli najmä: administratívna náročnosť, nízka úroveň uplatňovania príslušného nástroja, vysoká nákladovosť a finančná záťaž pre štátny rozpočet, alternatívne riešenie analogického inštitútu v inom ustanovení, resp. v inom právnom predpise, malý záujem a nevyužívanie v praxi.

Novelizácia zákonom č. 96/2013 Z. z. sa svojimi účinkami dotkla viacerých aspektov sprostredkovania zamestnania (§ 32). Medzi ciele, ktorých naplnenie uvedenou novelizáciou ZoSZ zákonodarca primárne sledoval, patria:

-          pojmové rozšírenie definície sprostredkovania zamestnania na účely zákona o službách zamestnanosti v súvislosti s poskytovaním medzinárodných služieb zamestnanosti EURES(§ 32 ods. 1 písm. a);

• vypustenie povinnosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sledovať proces adaptácie UoZ v zamestnaní po dobu šiestich mesiacov za účelom zníženia administratívnej zaťaženosti úradov a vzhľadom na absenciu dostatočných kapacít (§ 32 ods. 2 písm. g);
• zabezpečovanie informačných a poradenských služieb nie vo forme ich poskytovania, ale prostredníctvom ich zabezpečovania zamestnávateľovi na základe dohody s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (§ 32 ods. 12 písm. b);
• podpora UoZ pri hľadaní si zamestnania v nadväznosti na poznatky aplikačnej praxe, realizovaná v spresnenej podobe ako:

a)      rozšírenie poskytovania časti cestovných náhrad v spojitosti s účasťou na výberovom konaní aj pre prípad, kedy nie je priame spojenie hromadnými dopravnými prostriedkami z miesta pobytu do miesta výberového konania a späť;

b)      rozšírenie poskytovania časti cestovných náhrad aj o možnosť úhrady týchto nákladov v prípade hromadného sprostredkovania zamestnania (burzy práce), ktoré organizuje ÚPSVaR alebo úrady práce, sociálnych vecí a rodiny (§ 32 ods. 12 písm. d, ods. 13).

Príklad:

Pán Ján K.., vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na ÚrPSVaR v Trenčíne, sa dňa 14. 5. 2013 zúčastnil na burze práce, organizovanej ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach. Z dôvodu účasti na tomto podujatí, ktoré malo znaky skupinového sprostredkovania zamestnania, mu vznikli cestovné náklady, o úhradu časti ktorých požiadal miestne príslušný ÚrPSVaR v Trenčíne. Tento orgán pri posudzovaní žiadosti overil, že žiadateľ pred uplatnením náhrady časti cestovných výdavkov podľa § 32 ods. 12 písm. d) ZoSZ kumulatívne splnil tieto hmotnoprávne podmienky zo strany žiadateľa:

• oprávnenou osobou je uchádzač o zamestnanie, ktorý sa zúčastnil na skupinovom sprostredkovaní zamestnania, ktoré organizovalo ústrediena území Slovenskej republiky pre slovenského zamestnávateľa,
• k žiadosti bolo priložené potvrdenie o účasti UoZ na tomto skupinovom sprostredkovaní zamestnania,
• náhrada časti cestovných výdavkov sa poskytne na základe podanej žiadosti, ktorá má zákonom požadovanú písomnú formu,
• bola dodržaná lehota na predloženie písomnej žiadosti o náhradu časti cestovných výdavkov uchádzačom o zamestnanie, ktorá neprekročila 10 pracovných dní po ukončení kalendárneho mesiaca, v ktoromotm vznikol nárok na poskytnutie náhrady časti cestovných výdavkov.

Na základe kumulatívneho splnenia týchto podmienok ÚrPSVaR prizná a následné vyplatí pánovi Jánovi K. náhradu časti cestovných výdavkov podľa § 32 ods. 12 písm. d) tohto zákona.

Novým znením § 32 ods. 10 je v podobe normatívneho pravidla určené, že ÚrPSVaR vykonávasprostredkovanie vhodného zamestnania nestranne, pričom požiadavka na rešpektovanie výberu občana z ponúkaných pracovných miest a na kritérium dobrovoľnosti zamestnávateľa pri výbere uchádzača o zamestnanie zostala aj po 1. 5. 2013 zachovaná.

Podrobnosti sledovania dĺžky obdobia zotrvania zamestnanca v zamestnaní, v nadväznosti na doplnený ods. 2 písm. g zákona, konkretizuje s účinnosťou od 1. 5. 2013 aj nový vykonávací predpis – Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 106/2013 Z. z., ktorou sa vykonáva § 69 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Medzi podrobnosti sledovania dĺžky obdobia zotrvania zamestnanca, prijatého do zamestnania z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 32 ods. 2 písm. g) zákona v zamestnaní, sú podľa § 2 tejto vyhlášky zaradené tieto údaje:

a)      dátum nástupu do zamestnania,

b)      informácie o spôsobe získania zamestnania alebo o type aktívneho opatrenia na trhu práce použitého na jeho získanie,

c)      druh pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,

d)     trvanie pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,

e)      číslo a názov zamestnania podľa klasifikácie zamestnaní a číslo a názov vykonávaných činností podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností,

f)       dôvod skončenia pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu pred uplynutím 6 mesiacov od nástupu do zamestnania.

Zmyslom legislatívno-technických úprav v rámci evidencií, vedených ÚrPSvAR podľa tohto zákona, je harmonizácia právneho stavu s požiadavkami aplikačnej praxe. Nové znenie odseku 1 v § 33, je reakciou zákonodarcu na potrebu zosúladenia ZoSZ so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Rozsah údajov o UoZ na účely ich vedenia v evidencii UoZ upravuje s účinnosťou od 1. 5. 2013 príloha č. 1 písm. A) tohto zákona.V nadväznosti na uvedené sa v právnom režime zaraďovania do evidencie UoZ s účinnosťou od 1. 5. 2013 prejavili nasledovné hmotnoprávne aspekty:

• zaraďovanie občanov do evidencie UoZ a vyraďovanie UoZ z tejto evidencie v zákonom stanovených prípadoch sa odpojilo od správneho konania za účelom zníženia administratívnej zaťaženosti ÚrPSVaR;
• mesačná periodicita návštev UoZ na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny za účelom zefektívnenia spolupráce s UoZ a zlepšenia koordinácie so zamestnávateľmi, ako aj s cieľom zníženia administratívy je zrušená, pričom intenzitu kontaktov s UoZ bude v každom jednotlivom prípade určovať ÚrPSVaR (§ 34 ods. 6);

Príklad:

Každý UoZ mal do 30. 4. 2013 povinnosť minimálne 1-krát za mesiac osobne preukazovať miestne príslušnému ÚrPSVaR aktívne hľadanie zamestnania, a to v termíne a na mieste určenom úradom. S účinnosťou od 1. 5. 2013 sa už táto povinnosť periodicity návštev neuplatňuje, pričom intenzitu kontaktov s konkrétnym UoZ v každom jednotlivom prípade určuje ÚrPSVaR.

• povinnosť pre ÚrPSVaR, minimálne jedenkrát za mesiac ponúknuť UoZ vhodné zamestnanie alebo účasť na niektorom z AOTP sa zrušuje (§ 34 ods. 8);

Príklad:

Každý ÚrPSVaR mal do 30. 4. 2013 povinnosť minimálne 1-krát za mesiac ponúknuť UoZ vhodné zamestnanie alebo účasť na niektorom z AOTP (napr. na sprostredkovaní zamestnania, poskytovaní účasti na odborných poradenských službách alebo vzdelávaní a príprave pre trh práce). S účinnosťou od 1. 5. 2013 sa už táto povinnosť ÚrPSVaR neuplatňuje.

• podmienky pre opätovné zaradenie občana do evidencie UoZ; v prípade, ak UoZ bol vyradený z evidencie UoZ z dôvodu nespolupráce s úradom, sa sprísňujú v tom, že vyradený občan môže byť opätovne zaradený do evidencie UoZ nie po 3 mesiacoch, ako to bolo do 30. 4. 2013, ale až po uplynutí 6 mesiacov (§ 36 ods. 3);

 Príklad:

Slečna Terézia H., ktorá ukončila sústavnú prípravu na budúce povolanie štúdiom maturitnou skúškou na SOU služieb, sa od 1. júla 2012 zaevidovala do evidencie UOZ a spolupracovala s ÚrPSVAR, ktorý jej poskytoval informačné a poradenské služby. Následne vycestovala do zahraničia a prestala reagovať na kontaktné výzvy ÚrPSVaR, ktorý ju preto 10. júna 2013 vyradil z evidencie UoZ. V dôsledku nového znenia § 36 ods. 3 môže byť slečna Terézia H. opätovne zaradená do tejto evidencie až 10. decembra 2013, t. j. až po uplynutí 6 mesiacov.

•  terminologické vymedzenie kategórie „vážne dôvody“, pre ktoré môže UoZ odmietnuť ponúknuté zamestnanie alebo účasť na AOTP, sa na základe poznatkov aplikačnej praxe precizuje a sprísňuje (§ 36 ods. 4).

Sústavnou prípravou občana na povolanie podľa § 35 ods. 1 sa s účinnosťou od 1. 5. 2013 na účely ZoSZ rozumie:

• štúdium na strednej škole,
• štúdium v odbornom učilišti a praktickej škole, alebo
• štúdium na vysokej škole do získania vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa.

ZoSZ tak aj naďalej nepriamo ohraničuje maximálnu dĺžku trvania sústavnej prípravy na povolanie u občana, ktorý študuje na vysokej škole, do okamihu získania vysokoškolského vzdelania tretieho stupňa, t. j. do úspešného ukončenia doktorandského štúdia zavŕšeného získaním titulu „PhD.“ alebo „ArtD.“

Predmetom normatívnej regulácie v novozavedenom § 35b sú inštitúty s označením Aliancia sektorových rád a sektorové rady. Toto ustanovenie definuje Alianciu sektorových rád (ďalej len „aliancia“) a Sektorové rady (ďalej len „sektorové rady“). Zamýšľaným účelom takéhoto postupu má byť predovšetkým kreovanie a inovovanie štandardizovaného systému aktuálnych povolaní slovenského trhu práce, ktorý je adaptabilný a využiteľný tak zamestnávateľmi, ako aj vzdelávacími inštitúciami, a to aj z hľadiska trendov ďalšieho vývoja jednotlivých sektorov národnej ekonomiky.

Základné obsahové náležitosti jednotlivých druhov evidencií, vedených ÚrPSVaR boli upravené do podoby odkazu na osobitnú právnu normu, uvedenú v prílohe č. 1 písm. A až písm. D zákona, ktorá obsahuje enumeratívny výpočet osobných údajov nasledovne:

• Evidencia uchádzačov o zamestnanie podľa § 33 a evidencia záujemcov o zamestnanie podľa § 37 obsahuje osobné údaje v rozsahu podľa prílohy č. 1 písm. A,
• Evidencia voľných pracovných miest podľa § 40 obsahuje osobné údaje v rozsahu podľa prílohy č. 1 písm. B,
• Evidencia zamestnávateľov podľa § 41 a zoznam chránených dielní a chránených pracovísk podľa § 55 obsahuje osobné údaje v rozsahu podľa prílohy č. 1 písm. C,
• Evidencia zamestnávania občanov členských štátov Európskej únie a ich rodinných príslušníkov a štátnych príslušníkov tretích krajín a ich rodinných príslušníkov podľa § 41a obsahuje osobné údaje v rozsahu podľa prílohy č. 1 písm. D.

Ťažisko legislatívno-technickej zmeny v § 42 spočívalo v spresnení výroku, tvoriaceho obsah ods. 1 tohto ustanovenia tak, že zákonom definovaná povinnosť ÚrPSVaR poskytovať UoZ informačné a poradenské služby, bola novelou ZoSZ č. 96/2013 Z. z. nahradená novou dikciou, ktorá nahradila existujúcu povinnosť poskytovať informačné a poradenské služby novou povinnosťou ich zabezpečovania. Uvedený rezultát sa odzrkadlil aj v doplnení nového ods. 7 do § 42 ZoSZ, ktorým bola vytvorená legálna možnosť pre poskytovanie informačných a poradenských služieb aj kategórii žiakov a ich zákonným zástupcom, pričom sa ráta aj s ich možným poskytovaním v školách alebo v školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie.

Novela ZoSZ zasiahla reformným spôsobom s účinnosťou od 1. 5. 2013 aj do koncepcie, určujúcej po novom zameranie odborných poradenských služieb podľa ZoSZ, ale aj rámcové formy, v ktorých tieto odborné poradenské služby majú byť vykonávané. V súlade s uvedeným, odborné poradenské služby podľa ZoSZ sú zamerané:

• na ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie,
• na vytváranie súladu medzi osobnostnými predpokladmi uchádzača o zamestnanie a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania,
• na sociálnu a pracovnú adaptáciu uchádzača o zamestnanie.

Zákonodarca pritom predpokladá, že každý z týchto cieľov odborných poradenských služieb sa môže napĺňať s využitím ktorejkoľvek z týchto aktivít:

a)      zisťovanie osobnostných predpokladov, schopností uchádzača o zamestnanie a zhodnotenie jeho kompetencií,

b)      vypracovanie individuálneho akčného plánu uchádzača o zamestnanie na podporu pracovného uplatnenia znevýhodneného uchádzača o zamestnanie,

c)      diagnostikovanie a rozpoznanie prekážok vstupu na trh práce,

d)     vytvorenie osobnostného profilu uchádzača o zamestnanie na určenie aktivít, opatrení a služieb, ktoré sú potrebné na jeho začlenenie na trh práce.

Uvedeným legislatívno-technickým postupom sa tak na účely ZoSZ v znení § 43 ods. 2 upravila a rozšírila legálna definícia odborných poradenských služieb a v nadväznosti na ňu aj odsek 6, týkajúci sa tvorby a realizácie individuálneho akčného plánu u konkrétneho uchádzača o zamestnanie.. Na rozdiel od doterajšieho právneho stavu sa od 1. 5. 2013 zrušila povinnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vypracovať individuálny akčný plán pre určené skupiny znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie (podľa § 8 ods. 1 písm. a), b) a d) – pozn.) a v súlade s novou dikciou ods. 5 sa ustanovilo, že individuálny akčný plán sa vypracováva na základe ponuky úradu alebo na základe písomnej žiadosti uchádzača o zamestnanie.

Príklad:

ÚrPSVaR so sídlom v meste T. viedol pána Jána D. (54 ročný) v evidencii uchádzačov o zamestnanie 12 mesiacov. Keďže sa jedná o UoZ, patriaceho do kategórie znevýhodnených UoZ (podľa § 8 ods. 1 písm. b) – občan starší ako 50 rokov veku), do 30. 4. 2013 mal ÚrPSVaR, na ktorom je Ján D. vedený v evidencii UoZ, povinnosť vypracovať pre neho individuálny akčný plán. S účinnosťou od 1. 5. 2013 už v dôsledku zmeny právnej úpravy (§ 43) takúto povinnosť nemá.

Súčasťou legislatívneho rámca, zavádzaného novelou ZoSZ do § 44, je aj fixovanie nového právneho stavu, v rámci ktorého sa už od 1. 5. 2013 vzdelávanie a príprava pre trh práce na základe podnetov aplikačnej praxe neposkytuje kategórii záujemcov o zamestnanie. Obsah tohto ustanovenia bol zároveň s účinnosťou od 1. 5. 2013 rozšírený aj o formy vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktoré sú určujúce pre jeho zabezpečenie na účely tohto zákona. V súvislosti s rozšírením obsahu a formálno-právnymi úpravami v § 44 došlo zároveň aj k vypusteniu inštitútu foriem vzdelávania a prípravy pre trh práce uchádzačov o zamestnanie, záujemcov o zamestnanie a zamestnancov (§ 45) zo zákona.

Príklad:

Pani Miroslava Š., zamestnaná ako pracovníčka call-centra v spoločnosti SYMBIO, a. s. požiadala ešte v januári 2013 v zmysle § 38 zákona o zaradenie do evidencie záujemcov o zamestnanie. Zatiaľ čo podľa právneho stavu, platného do 30. 4. 2013, mohlo byť vzdelávanie a príprava pre trh práce zo stranyÚrPSVaR zabezpečované aj pre ňu, ako pre záujemcu o zamestnanie, po nadobudnutí účinnosti novely zákona č. 96/2013 Z. z. už takýto postup nie je možný z dôvodu vypustenia § 44 zo ZoSZ.

Prostredníctvom legislatívno-technickej zmeny v § 46 zákonodarca sledoval zámer zvýšiť flexibilnosť každého uchádzača o zamestnanie na trhu práce tak, aby mu bolo na účely pracovného uplatnenia umožnené individualizovať sa v procese vzdelávania a prípravy pre trh práce, ktoré z dôvodu špecifickosti alebo výnimočnosti, ÚrPSVaR nemôže zabezpečiť. Z tohto dôvodu sa adekvátnou modifikáciou dikcie zákona (§ 46 ods. 7) normatívne vymedzila možnosť úhrady nákladov (maximálne 600 eur) na individuálne vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ktoré si UoZ zabezpečil z vlastnej iniciatívy, ak sa mu na jej základe podarilo získať pracovné miesto za podmienky, že sa preukáže zákonom definovanými dokladmi (o. i. pracovnou zmluvou uzatvorenou v rozsahu najmenej 6 mesiacov, dokladom o absolvovaní vzdelávania, ktoré súvisí s výkonom pracovnej činnosti vykonávanej v rámci pracovného pomeru, ako aj dokladom o úhrade nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce).

Zmeny, ktoré sa prejavili v nárokovateľnosti jednotlivých príspevkov zo sústavy AOTP (s účinnosťou od 1. 5. 2013) znázorňuje tabuľka:

Normatívna úprava jednotlivých príspevkov bola pritom novelou č. 96/2013 Z. z. modifikovaná nasledovným spôsobom:

Množinu hlavných zmien, ktoré sa s účinnosťou od 1. 5. 2013 prejavili v modifikácii hmotnoprávnych podmienok, viažucich sa na príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť (§ 49), tvoria tieto legislatívne úpravy:

• príspevok sa poskytuje len na samostatnú zárobkovú činnosť, prevádzkovanú na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu (živnostenský zákon, zákon o súkromnom podnikaní občanov);
• proces poskytovania príspevku je diferencovaný na 2 etapy (60 % hodnoty príspevku s vypláca po podpise dohody a 40 % až po roku prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti);      
• povinnosť aktívne legitimovaného (oprávneného) poberateľa príspevku podľa § 49 prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť nepretržite sa predĺžila z najmenej dvoch na najmenej tri roky;
• bola ustanovená podmienka predkladania ročných správ o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej činnosti počas obdobia trvania dohody;        
• obdobie opätovného nároku na poskytnutie príspevku podľa § 49 sa predĺžilo z piatich na osem rokov;
• ako forma preventívneho opatrenia sa zamedzuje špekulatívnemu vstupu do evidencie uchádzačov o zamestnanie tým občanom, ktorí pozastavili samostatnú zárobkovú činnosť, a to tak, že príspevok sa im môže poskytnúť až po 12 mesiacoch ich vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie;
• výpočet výšky príspevku sa zjednodušuje s prihliadnutím na úroveň miery evidovanej nezamestnanosti v príslušnom okrese;
• na základe zákona (§ 49 ods. 2) došlo k ustanoveniu maximálnej výšky príspevku, pričom konkrétna suma sa dojednáva v dohode vo výške, akú schvaľuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a nie je paušálna.

Medzi hmotnoprávne podmienky poskytovania príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 50 patria od 1. 5. 2013 tieto činitele:

• Platiteľom príspevku je miestne príslušný ÚrPSVaR v ktorého územnom obvode sa vytvorí pracovné miesto;
• Poskytovanie príspevku je fakultatívne, t. j. bez žalovateľného nároku;
• Účelom príspevku je podpora zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie;
• Oprávneným subjektom na priznanie príspevku je zamestnávateľ;
• Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku, ktorej kontraktantmi (zmluvnými stranami) sú úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a zamestnávateľ
• Na vytvorené pracovné miesto je do pracovného pomeru prijatý znevýhodnený uchádzač o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace;
• Pracovný pomer so znevýhodneným UoZ je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času (t. j. spravidla ½ zo 40 h/týžd.);
• Zamestnávateľ povinný zachovať vytvorené pracovné miesto, na ktoré mu bol poskytnutý príspevok, najmenej v rozsahu zodpovedajúcom polovici dohodnutého obdobia poskytovania príspevku.
• Zamestnávateľ o príspevok písomne požiadal;
• Diferencovaná výška tohto príspevku a dĺžka jeho poskytovania je upravená v závislosti od týchto kritérií :

a)      podľa toho, či sa príspevok poskytuje na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie v Bratislavskom kraji alebo v ostatných krajoch,

b)      podľa referenčnej veličiny, ktorou sa rozumie celková cena práce podľa § 49 ods. 4 tohto zákona, vypočítaná z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje,

c)      podľa toho, či priemerná miera evidovanej nezamestnanosti za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, v okrese mimo Bratislavského kraja, v ktorom zamestnávateľ vytvorí pracovné miesto za pomoci tohto príspevku, je:

• nižšia ako celoslovenský priemer,
• na úrovni celoslovenského priemeru alebo
• vyššia ako celoslovenský priemer tohto ukazovateľa.

• Dĺžka podpornej doby je určená maximálnym počtom 12, resp. 24 mesiacov, t. j. príspevok je možné ho poskytovať najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov a na znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 24 mesiacov, sa príspevok poskytuje najdlhšie počas 24 kalendárnych mesiacov.
• Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca; Príspevok sa nemôže poskytnúť v súbehu s niektorým z príspevkov podľa § 50j, § 56a a § 60 ZoSZ,
• Súbežné poberanie príspevku na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (podľa § 50 ZoSZ) a inštitútu tzv. požičiavania zamestnancov (podľa § 58 – § 58b Zákonníka práce) je zakázané.

Pôvodný druh príspevku s označením „príspevok na podporu zamestnanosti na realizáciu opatrení na ochranu pred povodňami a na riešenie následkov mimoriadnej situácie“ (§ 50j) bol s účinnosťou od 1. 5. 2013 premenovaný na „príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti.“ Zásadnými zmenami, ktoré sa v tejto súvislosti prejavili v legislatívno-technickej úprave tohto peňažného príspevku sú:

• pôvodný názov príspevku podľa § 50j sa zmenil na „príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti“;
• príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku, ktorej kontraktantmi (zmluvnými stranami) sú úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a zamestnávateľ
• platiteľom príspevku je miestne príslušný ÚrPSVaR v ktorého územnom obvode sa vytvorí pracovné miesto
• predpokladaný účel využitia tohto príspevku sa rozšíril tak, aby jednotky územnej samosprávy (obec alebo samosprávny kraj) alebo nimi zriadené alebo založené rozpočtové alebo príspevkové organizácie mohli tento príspevok využiť na účely plnenia špecifických úloh vo svojej pôsobnosti, ktorými sú činnosti zabezpečované obcou alebo samosprávnym krajom podľa osobitných predpisov, vrátane ochrany pred povodňami, v rámci ktorých vzniká potreba zriaďovať pracovné miesta, podporované štátom;
• aktívne legitimovaným, t. j. oprávneným prijímateľom príspevku môže byť po novom výhradne obec a samosprávny kraj alebo nimi zriadené alebo založené rozpočtové alebo príspevkové organizácie (do 30. 4. 2013 to mohli byť aj iné fyzické alebo právnické osoby);
• príspevok je poskytovaný iba pre vybrané skupiny uchádzačov o zamestnanie, a to pre:

a)      dlhodobo nezamestnaných občanov,

b)      uchádzačov o zamestnanie starších ako 50 rokov veku a

c)      uchádzačov o zamestnanie s nízkym alebo žiadnym vzdelaním, ktorí sú vedení v evidencii uchádzačovo zamestnanie najmenej 3 mesiace;

• dávková formula, t. j. suma príspevku je parametricky upravená až na 80 % z celkovej ceny práce (CCP) najviac vo výške 60 % CCP vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR;
• dĺžka podpornej doby – obdobie poskytovania príspevku je určené maximálne na 9 kalendárnych mesiacov, bez možnosti opakovanej podpory zamestnávania toho istého zamestnanca prostredníctvom tohto typu príspevku.
• zamestnávateľ nemôže zamestnanca, na ktorého zamestnávanie sa mu poskytuje príspevok, dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.

Príklad:

Obec Horné K. zamestnala v pracovnom pomere na dobu určitú na 8 mesiacov (máj 2013 – december 2013) šiestich UoZ, starších ako 50 rokov veku, ktorí boli predtým vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie príslušného ÚrPSVaR. Na základe zákona (§ 8 ods. 1 písm. b) ZoSZ) sa jednalo o znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. V jednotlivých pracovných zmluvách bol u každého z týchto mužov dojednaný druh práce- čistenie kanalizačnej siete v obci a spevňovanie brehov potoka, pretekajúceho stredom obce. Výška zmluvne dojednanej „hrubej“ mzdy predstavovala 430 € mesačne. Obec Horné K. si v nadväznosti na zamestnanie každého z nich uplatnilo od miestne príslušného ÚrPSVaR za každý mesiac počas trvania ich pracovného pomeru, príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti podľa § 50j (z titulu ich zapojenia do systému opatrení na ochranu pred povodňami) v závislosti od nasledovných kritérií:

Celková cena práce, pripadajúca na 1 zamestnanca, je 581,35 €, pričom z tejto sumy:

• celková suma preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom = 151,35 €.

Maximálna mesačná výška príspevku podľa § 50j, ktorú možno vyplatiť obci Horné K. v prepočte na 1 vytvorené pracovné miesto, tak bude predstavovať:

• na 1 vytvorené - obsadené pracovné miesto: 80 % z CCP = 0,8 x 581,35 € = 465,08 €

Prostredníctvom § 50k bol na základe zákona č. 96/2013 Z. z. s účinnosťou od 1. 5. 2013 zavedený nový typ príspevku – príspevok na podporu udržania pracovných miest. Tento príspevok nahrádza iný typ – príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami, ktorý sa od mája 2013 ruší. Aj keď v samotnom obsahu paragrafového znenia § 50k zákona o službách zamestnanosti nie je uvedené pojmové vymedzenie termínu „príspevok na podporu udržania pracovných miest“ v tvare komplexnej legálnej definície, z obsahu jednotlivých odsekov § 50k vyplývajú tieto pojmové znaky tohto príspevku, ktoré sú v texte inkorporované v difúznej podobe:

1. Primárnym účelom príspevku je podpora udržania pracovných miest,( t. j. de facto zamestnanosti - pozn.) v prípade vzniku, resp. výskytu pretrvávajúcich vážnych prevádzkových dôvodov, ako predpokladaných objektívnych (t. j. na vôli nezávislých) právnych skutočností s nepriaznivými sociálnymi dôsledkami, ktoré by inak donútili zamestnávateľa k skončeniu pracovného pomeru s dotknutými zamestnancami.
2. Adresnosť priznania a vyplácania príspevku je fakticky ex lege (zo zákona) naviazaná na kumulatívne splnenie dvoch podmienok vo forme aktivít, ktoré musia byť uskutočňované oprávneným subjektom, ktorý si uplatňuje nárok na príspevok:

a)      udržanie pracovných miest zo strany zamestnávateľa aj v prípade pretrvávajúcich vážnych prevádzkových dôvodov, vymedzených v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, najmenej tri mesiace pred podaním žiadosti o poskytnutie príspevku (ako predpokladané uskutočňovanie opatrení, smerujúcich k zmierneniu alebo prekonaniu krízy na trhu práce, na ktoré ZoSZ odkazuje ) a zároveň

b)      obmedzenie prevádzkovej činnosti zamestnávateľa po dohode s úradom na prechodné obdobie tak, že nebude zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu najmenej 6 % a najviac 20 % ustanoveného týždenného pracovného času.

3. V pozícii platiteľa príspevku je ÚrPSVaR, ako vecne príslušný orgán štátnej správy.

4. Miestna príslušnosť ÚrPSVaR je (so zreteľom na znenie § 50k ods. 3) určená územným obvodom, v ktorom má zamestnávateľ- právnická osoba alebo zamestnávateľ – fyzická osoba podľa § 50k, ods. 1 ZoSZ svoje sídlo.

5. Príspevok sa poskytuje:

a)      na zmluvnom základe po uzatvorení písomnej dohody podľa odseku 3 tohto ustanovenia,

b)      najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov (§ 50k ods. 4),

c)      za dni, v ktorých bola zamestnancovi poskytnutá náhrada mzdy, najviac za 60 dní, ak bola dohoda o poskytnutí príspevku uzatvorená na obdobie 12 mesiacov (1 kalendárny rok), resp. za pomerný počet dní, ak bola dohoda o poskytnutí príspevku uzatvorená na kratšie obdobie ako 12 mesiacov (§ 50k ods. 4).

d)     na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa (§ 50k ods. 3 ZoSZ).

6. Žiadosť o príspevok na podporu udržania pracovných miest musí obsahovať aj zákonom exaktne ustanovené prílohy, ktorými sú (§ 50k ods. 3 ZoSZ):

a)      písomná dohoda so zástupcami zamestnancov,

b)      realizačný plán na odstránenie obmedzenia prevádzkovej činnosti a

c)      vyhlásenie o predpokladanom termíne ukončenia prechodného obdobia.

7. Aktívne legitimovaným subjektom (t. j. oprávnenou osobou.) na uplatnenie si nároku na príspevok je výlučne zamestnávateľ podľa § 50k ods. 1 ZoSZ.

8. Ako vyplýva z § 50k ods. 1 ZoSZ, zamestnávateľ musí udržať pracovné miesta aj v prípade pretrvávajúcich vážnych prevádzkových dôvodov, vymedzených v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, najmenej tri mesiace pred podaním žiadosti o poskytnutie príspevku a zároveň nemôže obmedziť rozsah pracovného záväzku zamestnanca na udržanom pracovnom mieste bez obmedzení, nakoľko zákon (ods. 1 in finem) mu umožňuje iba, aby po dohode s ÚrPSVaR krátil pracovný úväzok zamestnancom tak, že im v prechodnom období nebude prideľovať prácu v rozsahu najmenej 6 % a najviac 20 % ustanoveného týždenného pracovného času(t. j. nestačí udržanie zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru podľa IX. systematickej časti Zákonníka práce, ale zamestnanci musia byť zamestnávaní v pracovnom pomere na tzv. kratší úväzok, na dôkaz čoho je ÚrPSVaR povinný predložiť pracovnú zmluvu s takto „udržaným“ zamestnancom).

Zamestnávateľ, ktorému sa poskytol príspevok podľa §50k na zamestnávanie zamestnanca, nemôže takéhoto zamestnanca dočasne prideliť na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, t. j. nemôže uzatvoriť so zamestnancom dohodu o dočasnom pridelení zamestnanca podľa § 58 a nasl. Zákonníka práce(§ 50k ods. 5 ZoSZ).

Všetky vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky vzniku nároku na príspevok podľa § 50k sú zákonom upravené v kogentnej forme.

Tak z kvalitatívneho hľadiska, ako aj z kvantitatívnej stránky je príspevok na podporu udržania pracovných miest v § 50k determinovaný nasledovnými zákonnými znakmi:

a)      výška príspevku je priamo úmerná náhrade mzdy zamestnanca, ktorá mu je vyplácaná v prípade vzniku vážnych prevádzkových dôvodov,

b)      dĺžka poskytovania príspevku je závislá od zákonom stanoveného podporného obdobia, ktoré je najviac 12 mesiacov.

c)      pracovný pomer, uzavretý medzi zákonom označeným zamestnávateľom, ako žiadateľom o príspevok podľa §50k, a zamestnancom na „udržanom „ pracovnom mieste, musí byť dojednaný v rozsahu, ktorý vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času.

d)     ÚrPSVaR poskytuje príspevok za mesiace, v ktorých trval pracovný pomer v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času, do ktorého zamestnávateľ prijal niektorého z uchádzačov o zamestnanie na výkon takého druhu prác, ktoré súvisia s realizáciou opatrení na ochranu pred povodňami alebo s riešením následkov mimoriadnej situácie,

e)      zamestnanec, na podporu zamestnávania ktorého zamestnávateľ získava príspevok podľa § 50k, musel byť predtým zamestnaný na ohrozenom („udržanom“) pracovnom mieste najmenej počas 3 mesiacov pred podaním žiadosti,

f)       oprávnenou osobu na poskytnutie príspevku môže byť len subjekt zo zákonom vymedzených kategórií zamestnávateľov (§ 3 ZoSZ),

g)      príspevok sa neposkytuje v prípade súbehu s niektorým z príspevkov podľa § 50, § 50j, § 56a a § 60 ZoSZ.

Pre výšku príspevku podľa § 50k ZoSZ platia tieto hmotnoprávne limity:

• je určená mesačne,
• v zásade nie je stanovená pevnou sumou v eurách,
• je závislá od plynutia času, resp. od doby trvania pracovného pomeru zamestnanca, na podporu zamestnávania ktorého bola zamestnávateľovi ad hoc (v každom jednotlivom prípade) poskytnutá,
• v nadväznosti na plynutie času sa maximálna výška príspevku mení v závislosti od priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje,
• určuje sa (maximálna výška príspevku- pozn.) príslušným percentuálnym násobkom vo výške 50% z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, t. j. pomernou časťou z činiteľa priemerná mesačná mzda ,
• jej maximálna hodnota nie je priamo naviazaná na hodnotu referenčnej veličiny celkovej ceny práce,

Tzv. dávková formula príspevku podľa § 50k ods. 2, t. j. jeho výška v peňažnom vyjadrení je tak normatívne upravená spôsobom, ktorý je názorne upravený v tabuľke:

Ako je zrejmé z tabuľky, v nadväznosti na uvedené hmotnoprávne kritériá, výška príspevku na podporu udržania pracovných miest sa pohybuje v rozmedzí uvedených hodnôt.

Tieto zákonné podmienky v sebe zahŕňajú dva základné aspekty:

• kvantitatívny rozmer (suma príspevku a dĺžka podporného obdobia, počas ktorého sa bude poskytovať, je závislá od zákonom vymedzených skutočností v nasledujúcom rozlíšení:

a)      výška príspevku závisí od náhrady mzdy poskytnutej zamestnancovi z titulu vzniku prekážky v práci na strane zamestnávateľa , resp. od priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rozhodujúce obdobie (prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje),

b)      dĺžka podporného obdobia, počas ktorého sa príspevok môže vyplácať, je maximálne za 60 dní počas 12 mesiacov.

• kvalitatívny rozmer (existencia pracovného pomeru, ako základného pracovnoprávneho vzťahu, ktorý je spojený so zákonným plnením daňových a odvodových povinností medzi zamestnávateľom, ako žiadateľom o príspevok, t. j. osobou oprávnenou, ktorou môže byť len právnická osoba alebo fyzická osoba –zamestnávateľ podľa § 3 ZoSZ a zamestnancom, ktorým môže byť len fyzická osoba patriaca do skupiny podľa § 4, musí predchádzať momentu poskytnutia príspevku. Pritom tento pracovný pomer musí byť uzatvorený v rozsahu časti ustanoveného týždenného pracovného času.

Zákonodarca na základe poslednej vety ods. 1 kategoricky stanovil, že je vylúčené súbežné vyplácanie príspevku s ktorýmkoľvek z príspevkov taxatívne vymenovaných v poslednej vete ods. 1, medzi ktoré patria:

• príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (§ 50 ZoSZ),
• príspevok na podporu rozvoja miestnej a regionálnej zamestnanosti (§ 50j ZoSZ),
• príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní (§ 56a ZoSZ),
• príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov(§ 60 ZoSZ).

Uvedené legislatívne riešenie, spočívajúce vo vylúčení súbežného vyplácania zadefinovaných príspevkov zo sústavy AOTP, je odôvodnené nasledujúcimi záujmami:

• prevencia vzniku duplicity pri riešení identického právneho inštitútu (podpory udržania zamestnanosti zamestnancov v prípade vzniku právom predvídaných nepriaznivých právnych udalostí – ohrozenia pracovných miest);
• zamedzenie prípadnej kolízie, ktorá by prípadne mohla nastať pri súbežnej aktivizácii zamestnávateľov, ktorí by na podporu udržania tých istých pracovných miest (pracovných pomerov) poberali niektorý z uvedených príspevkov podľa § 50, § 50j, § 56a, § 60 ZoSZ, ako aj príspevok podľa § 50k ZoSZ.

Modifikácia podmienok vzniku nároku na príspevok na vykonávanie absolventskej praxe podľa § 51, uskutočnená s účinnosťou od 1. 5. 2013, sa vo forme a obsahu tohto ustanovenia prejavila najmä prostredníctvom týchto úprav:

• Spresnila sa interpretácia pojmu „absolvent školy“, ako cieľovej skupiny UoZ, ktorí môžu vykonávať absolventskú prax (v § 51 ods. 1),
• Zaviedla sa nadväznosť absolventskej praxe na príslušný učebný odbor alebo študijný odbor, ktorý absolvent absolvoval počas vzdelávania na strednej alebo vysokej škole,
• Zmena obligatórneho charakteru príspevku na fakultatívny;
• Určuje sa podmienka najmenej jednomesačného vedenia absolventa školy v evidencii UoZ, ktorá bola do 30. 4. 2013 upravená vo všeobecne záväznom právnom predpise k tomuto zákonu.
• Objektivizovanie výšku príspevku na vykonávanie absolventskej praxe vo forme jeho zníženia z výšky sumy životného minima na úroveň 65 % z tejto sumy.

Príklad:

Jana V., 25-ročná absolventka Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva, odboru sociálna práca, požiadala ÚrPSVaR, ktorý je miestne príslušný podľa miesta jeho trvalého pobytu o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. So zreteľom na spĺňanie zákonných podmienok (§ 8 ods. 1 písm. a) ZoSZ) bola do tejto evidencie zaradená ako znevýhodnený uchádzač o zamestnanie – absolvent školy. Po 1 a pol mesiaci jej vedenia v evidencii UoZ prejavila 15. 6. 2013 záujem o vykonávanie absolventskej praxe na oddelení derivátov kapitálového trhu v banke B. ÚrPSVaR jej odmietol sprostredkovať vykonávanie takejto absolventskej praxe s poukázaním na nespĺňanie podmienky podľa § 51 ods. 1 v závere vety – výkon absolventskej praxe by nezodpovedal dosiahnutému stupňu jej vzdelania, ako absolventa školy, v príslušnej skupine učebných odborov alebo študijných odborov.

Aj keď sa v pôvodnom návrhu legislatívnych zmien predpokladalo vypustenie príspevku na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby (§ 52a) zo zákona, ktoré by v konečnom dôsledku znamenalo ukončenie aplikácie inštitútu dobrovoľníckej služby, v konečnom dôsledku k tomu nedošlo. V definitívne schválenom znení novely č. 96/2013 Z. z. bola iba doplnená nová posledná veta do ods. 3, ktorou sa explicitne zdôraznil zmluvný základ poskytovania paušálneho príspevku, ktorý úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje počas vykonávania dobrovoľníckej služby uchádzačovi o zamestnanie, a to s odvolávkou na ods. 9 tohto ustanovenia. Ďalšou zásadnou zmenou bolo nahradenie výrazu „poskytne“ slovným spojením „môže poskytnúť“ v prvej vete ods. 4, v dôsledku čoho sa zmenil charakter poskytovania príspevku ktorý možno použiť na úhradu časti nákladov potrebných na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby a prevádzku dobrovoľníckej služby, z obligatórneho na fakultatívny.

S účinnosťou od 1. 5. 2013 sa zmenili aj podmienky poskytovania príspevku na dochádzku (§ 53). V dôsledku zavedenia novej dikcie tohto ustanovenia sa zúžil okruh poberateľov príspevku iba na zamestnancov, ktorí boli uchádzačmi o zamestnanie, vedenými v evidencii UoZ viac ako tri mesiace za súčasného splnenia podmienky, že títo uchádzači o zamestnanie boli vyradení z tejto evidencie z dôvodu nástupu do zamestnania. Uplatňuje sa obligatórnosť poskytovania príspevku na dochádzku za prácou, t. j. príspevok je spojený so žalovateľným nárokom. Docielil sa stav, že tento príspevok sa poskytuje najviac v sume 135 eur mesačne v závislosti od vzdialenosti miesta výkonu zamestnania od miesta trvalého pobytu alebo od miesta prechodného pobytu zamestnanca. Tieto právne relevantné kritériá, ktoré ovplyvňujú výšku, v akej sa príspevok na dochádzku poskytuje od 1. 5. 2013, sú popísané v tabuľke:

 Príklad:

Viera T., 35-ročná krajčírka, ktorá v apríli 2013 ukončila prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti, bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie v období od 3. mája 2013. Následne sa jej podarilo zamestnať na pracovnej pozícii vedúca šičiek v spoločnosti PLETA, s. r. o. pričom jej pracovný pomer vznikol 21. mája 2013,a s účinnosťou od tohto dátumu bola aj vyradená z evidencie UoZ. Z dôvodu dochádzania z miesta trvalého pobytu do sídla spoločnosti PLETA, s. r. o. požiadala miestne príslušný ÚrPSVaR o priznanie príspevku na dochádzku podľa § 53 zákona. ÚrPSvaR jej žiadosť zamietol z dôvodu z dôvodu nespĺňania zákonných podmienok vzniku nároku na príspevok – pred vznikom pracovného pomeru nebola Viera T. vedená v evidencii UoZ minimálnu, zákonom požadovanú dobu 3 mesiace (v súlade s ustanovením § 53 ods. 1 zákona).

Podstatou zmien, uskutočnených uvedenou novelou ZoSZ, bola najmä redefinícia, t. j. zmena názvu celého ustanovenia § 54 na „Projekty a programy“, s následnou reformnou úpravou schvaľovacích kompetencií orgánov štátnej správy so špeciálnou kompetenciou pri realizácii týchto projektov a programov. V porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom sa zosúladil právny rámec a filozofia zákonodarcu, premietnutá do § 54 ZoSZ s potrebami aplikačnej praxe tak, aby projekty na zlepšenie postavenia uchádzačov o zamestnanie na trhu práce schvaľovalo nielen MPSVaR, ale aj ÚPSVaR. Súčasťou tohto reformného balíka opatrení je aj opätovné zavedenie možnosti ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, schvaľovať projekty jednotlivých úradov v rámci ich územných obvodov. Od praktického uskutočňovania uvedeného postupu sa očakáva operatívnejšie riešenie regionálnej zamestnanosti v územnej pôsobnosti konkrétneho úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Predmetom záujmu zákonodarcu sa stali aj subjekty sui generis – chránená dielňa a chránené pracovisko. Obidva tieto inštitúty, normatívne vymedzené a konkretizované v ustanovení § 55 ZoSZ boli modifikované nasledovne:

• spresnenie legálnej definície pojmov chránená dielňa a chránené pracovisko;
• právomoc priznávať postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je zverená úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (§ 55 ods. 1);
• podkladom k priznaniu postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska je rozhodnutie vydané regionálnym úradom verejného zdravotníctva (§ 55 ods. 2);
• rozšírenie obsahových náležitostí žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, ako aj okruhu povinností chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 55 ods. 5 a ods. 7);
• priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zostáva v platnosti kým ÚrPSVaR neprizná postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa ZoSZ v znení novely č. 96/2013 Z. z., najdlhšie do konca roka 2014 (§ 72t ods. 8);
• rozšírenie povinnosti právnickej osoby a fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, informovať ÚrPSVaR o každej zmene súvisiacej s priznaním postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska vrátane prípadov, ak dochádza k zmene počtu pracovných miest na chránenom pracovisku, a to v nadväznosti na potrebu požiadať o zmenu priznaného postavenia, ktoré bolo vydané iba s platnosťou na chránenú dielňu (§ 55 ods. 7);
• doplnenie novej kompetencie ústredia a úradu viesť zoznam chránených dielní alebo chránených pracovísk, zverejňovať ho a polročne aktualizovať na svojej internetovej stránke (§ 55 ods. 8).

Príklad:

Chránenej dielni TERRA NOVA bolo priznané postavenie chránenej dielne ešte v zmysle právnej úpravy zákona o službách zamestnanosti v znení pred novelizáciou zákonom č. 96/2013 Z. z. Toto postavenie - status chránenej dielne zostáva (s odvolaním sa na § 72t ods. 8) v platnosti až do času „preposúdenia“ splnenia predpokladov zo strany ÚrPSVaR podľa novelizovaného ZoSZ (v znení novely č. 96/2013 Z. z.), najdlhšie do konca roka 2014.

Základný právny rámec poskytovania príspevku na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska podľa § 56 tohto zákona bol reformným spôsobom modifikovaný úpravou jeho parametrov (hmotnoprávnych podmienok vzniku nároku na tento príspevok):

• zaviedla sa fakultatívnosť poskytovania tohto príspevku,
• účel príspevku sa obmedzuje len na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím, ktorý bol uchádzačom najmenej jeden mesiac, v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku;
• tento príspevok nemožno poskytnúť na účel úhrady mzdových nákladov alebo ich časti (povinné príspevky do poistných fondov), ktoré si môže chránená dielňa alebo chránené pracovisko uplatniť prostredníctvom príspevku podľa § 60 tohto zákona, t. j. súbeh nárokov na výplatu týchto dvoch príspevkov je vylúčený ;
• diferenciácia výšky príspevku podľa právnej formy a predmetu činnosti zamestnávateľa sa ruší;
• výška príspevku (vzhľadom na jeho účel) v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v príslušnom okrese sa znižuje a ustanovuje sa maximálna výška príspevku, zatiaľ čo konkrétna výška priznaného príspevku sa určí v dohode vo výške schválenej úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, nie vo vyhláške;
• periodicita vyplácania príspevku sa určuje do 30 kalendárnych dní od doručenia dokladov o vynaložených nákladoch, ktoré je chránená dielňa alebo chránené pracovisko povinné predkladať do 6 mesiacov od uzatvorenia dohody;
• zavádza sa (od 1. 5. 2013) jednotná dĺžka zachovania zriadeného pracovného miesta z najmenej dvoch a troch rokov na dva roky.

Prostredníctvom zásadnej formálno-právnej zmeny § 56a, ktorá znamenala nahradenie jeho pôvodného znenia úplne novým obsahom, sa taktiež precizovali obsahové náležitosti dohody o poskytnutí príspevku podľa § 56a, ktoré determinujú možnosť kontrahovať takýto typ dohody, a tým nepriamo limitujú aj možnosti poskytnutia príspevku na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní podľa § 56a. Išlo najmä o:

• poskytovanie príspevku je fakultatívne (bez žalovateľného nároku ),
•  príspevok je možné poskytovať iba zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím a nemá zriadenú chránenú dielňu alebo chránené pracovisko,
• poskytnutie príspevku na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní je podmienené podaním tejto žiadosti (prejav dispozičnej zásady- pozn.), úrad práce, sociálnych vecí a rodiny z vlastnej iniciatívy konať nemôže,
• príspevok je pritom možné priznať a vyplatiť na každého občana so zdravotným postihnutím, ak jeho pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak v tom istom období nebol na zamestnávanie toho istého zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, zamestnávateľovi už súbežne poskytnutý niektorý z príspevkov podľa § 50, § 50j alebo 50k ZoSZ.
• došlo k spresneniu podmienok, viažucich sa na určenie dávkovej formuly, t. j. sumy príspevku [namiesto maximálnej výšky príspevku musí byť s účinnosťou od 1. 5. 2013 v dohode v súlade s dikciou § 56a ods. 4 písm. c) ZoSZ uvedená výška príspevku],
• bola realizovaná modifikácia účelu príspevku podľa § 56a, ktorý je s účinnosťou od 1.5.2013 možné použiť výhradne len na úhradu odvodových povinností na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré sú platené zamestnávateľom zo mzdy zamestnanca so zdravotným postihnutím, najviac vo výške odvodov vypočítaných zo 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve,
• bolo stanovené časové ohraničenie lehoty, v rámci ktorej je odo dňa predloženia dokladov zamestnávateľom možné najneskôr realizovať záväzok úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že poskytne tomuto zamestnávateľovi príspevok podľa § 56a (lehota je najneskôr do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov, preukazujúcich úhradu preddavku na poistné, poistného a povinných príspevkov podľa odseku 2, zamestnávateľom).

Aj v podmienkach vzniku nároku na príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti (§ 57 ZoSZ), boli s účinnosťou od 1. 5. 2013 realizované tieto zásadné zmeny:

• príspevok sa poskytuje iba na samostatnú zárobkovú činnosť, ktorá je prevádzkovaná na základe oprávnenia podľa osobitného predpisu (živnostenský zákon, zákon o súkromnom podnikaní občanov);
• dávková formula, t. j. výška príspevku sa aj vzhľadom na jeho účel znižuje, a to v závislosti od referenčnej veličiny, ktorou je na účely tohto ustanovenia priemerná miera evidovanej nezamestnanosti v príslušnom okrese;
• ustanovuje sa maximálna výšku príspevku (konkrétna je predmetom kontraktácie v dohode vo výške, akú schváli úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), nie vo vyhláške;
• proces poskytovania príspevku sa rozdeľuje na 2 etapy (30 % od uzatvorenia dohody a zostávajúcu časť po predložení dokladov preukazujúcich vynaložené náklady, najneskôr do šiestich mesiacov po podpise dohody);
• ÚrPSVaR môže zabezpečiť prípravu na začatie prevádzkovania samostatnej zárobkovej činnosti na chránenom pracovisku pre uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím na základe písomnej žiadosti;
• sú zavedené (od 1. 5. 2013) podmienky:

a)      preukázania čerpania príspevku a vrátenia nevyčerpanej časti tohto príspevku úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ak občan so zdravotným postihnutím skončil prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti zo zdravotných dôvodov;

b)      predkladania ročných správ o prevádzkovaní samostatnej zárobkovej činnosti počas obdobia trvania dohody;

• obdobie opätovného nároku na poskytnutie príspevku podľa § 57 sa predlžuje z piatich na osem rokov,
• príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť sa môže občanom, ktorí pozastavili samostatnú zárobkovú činnosť, poskytnúť až po 12 mesiacoch vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie (v rámci prevencie s cieľom . zamedziť špekulatívnemu vstupu do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Status agentúr podporovaného zamestnávania, ako subjektov so špecifickým postavením (sui generis) na trhu práce, bol ovplyvnený nasledovnými zmenami (v obsahu § 58):

• za účelom unifikovaného hodnotenia aktivít a pôsobenia agentúry podporovaného zamestnávania, bola ex lege (v § 58 ods. 12 písm. c) – pozn.) zadefinovaná povinnosť každej agentúry podporovaného zamestnávania podávať správu o ich činnosti za predchádzajúci kalendárny rok v termíne do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive predpísanom ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny);
• došlo k normatívnemu určeniu (§ 58 ods. 16), že Ústredie vedie register agentúr podporovaného zamestnávania s množinou údajov, ktoré sú ZoSZ explicitne vymedzené (§ 58 ods. 10);
• Sociálna poisťovňa bola doplnená medzi oprávnené subjekty, ktoré disponujú oprávnením podať návrh na pozastavenie činnosti alebo zrušenie povolenia na činnosť agentúry podporovaného zamestnávania v prípade, ak Sociálna poisťovňa zistí nesplnenie povinností odvodu poistného na sociálneho poistenia a príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

Úsilie zákonodarcu o prispôsobovanie nástrojov z množiny aktívnych opatrení na trhu práce meniacim sa podmienkam aplikačnej praxe, našlo svoj odraz aj v normatívnej regulácii príspevku na činnosť pracovného asistenta (§ 59 zákona).V súlade s uvedeným východiskom novela modifikovala hmotnoprávnu reguláciu príspevku na činnosť pracovného asistenta nasledovným spôsobom:

• zachováva sa (aj po 1. 5. 2013) obligatórnosť poskytovania tohto príspevku;
• príspevok sa poskytuje iba vtedy, ak potreba zabezpečenia pracovného asistenta vyplýva z druhu zdravotného postihnutia a z druhu vykonávanej pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím;
• obsahové náležitosti žiadosti o poskytnutie príspevku na účely zdôvodnenia potreby pracovnej asistencie a jej rozsahu sa precizujú v smere ich rozšírenia;
• maximálna suma výšky príspevku sa znižuje z hodnoty 90 % celkovej ceny práce na 70 % hodnoty tejto referenčnej veličiny z dôvodu vysokej finančnej náročnosti, ktorá je spojená s poskytovaním tohto typu príspevku , ako aj s prihliadnutím na zachovanie obligatórneho charakteru tohto príspevku.

S účinnosťou od 1. 5. 2013 sa zmenili taktiež aj podmienky vzniku nároku na príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (§ 60) nasledovne:

• zachováva sa obligatórny charakter poskytovania tohto príspevku (t. j. uplatňovanie tohto príspevku je spojené so žalovateľným nárokom – je nárokovateľný) (§ 60 ods. 1);
• spresňuje sa ročná výšku príspevku k vykonávaniu práce, zaškolenia alebo prípravy na prácu, a to vo väzbe na parameter rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času, pričom v iných prípadoch (napr. v prípade tzv. kratšieho úväzku) sa výška príspevku kráti (§ 60 ods.6);
• zavádza sa povinnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny overiť rozsah týždenného pracovného času u občana so zdravotným postihnutím, na ktorého sa príspevok poskytuje, s cieľom zabezpečiť adekvátne krátenie príspevku, ktoré zodpovedá rozsahu jeho pracovného času(§ 60 ods. 7) ;
• upravuje sa lehota pre poskytnutie príspevku na úhradu prevádzkovaných nákladov zo 60 kalendárnych dní od uplynutia príslušného štvrťroka na 60 kalendárnych dní od predloženia žiadosti, a to so zreteľom na vysokú administratívnu náročnosť pri posudzovaní oprávnenosti prevádzkovaných nákladov (§ 60 ods. 8).

Do celkového počtu zamestnancov, z ktorého si zamestnávateľ vypočítava povinnosť zamestnávať určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím [podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o službách zamestnanosti – pozn.] sa od 1. 5. 2013 okrem zamestnancov, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí, nezapočítavajú ani štátni zamestnanci, ktorí vykonávajú štátnu službu v služobnom pomere podľa osobitných predpisov. Povinnosť dodržiavať tzv. kvóta systém, t. j. zákonom uloženú povinnosť zamestnávať určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím sa v dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny preto nevzťahuje na:

• profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky (podľa zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa upravujú právne vzťahy pri vykonávaní štátnej služby profesionálnych vojakov);
• príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (podľa zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje štátna služba príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a príslušníkov Železničnej polície);
• colníkov (podľa zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje štátna služba colníkov);
• príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby (podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravuje štátna služba príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby).a
• zamestnancov, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí (podľa zákona č. 151/2010 Z. z. o zahraničnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 403/2010 Z. z.).

Príklad:

Obvodné oddelenie PZ v Poprade má dve voľné systematizované miesta v štátnej službe príslušníkov Policajného zboru. Ministerstvo vnútra SR, ako vecne príslušný služobný úrad, konajúci v mene zamestnávateľa - štátu, nemá od 1. 5. 2013 povinnosť, [v nadväznosti na § 63 ods. 1 písm. d), podľa ktorého, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak ÚrPSVaR v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov] obsadiť tieto voľné štátnozamestnanecké miesta osobami so zdravotným postihnutím, pretože táto povinnosť tzv. kvóta systému sa po úprave § 63 ods. 3 naňho nevzťahuje.

Pôvodné znenie § 67 zákona o službách zamestnanosti v podobe pred novelizáciou zákonom č. 96/2013 Z. z. síce obsahovalo normatívne pravidlá, týkajúce sa spracúvania osobných údajov fyzických osôb, avšak ich znenie nebolo adekvátne zosúladené s ustanovením § 7 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov. Práve § 7 ods. 3 zákona o ochrane osobných údajov totiž explicitne umožňuje spracúvanie osobných údajov dotknutej osoby aj bez jej súhlasu, avšak iba v prípade, ak osobitný zákon ustanovuje zoznam osobných údajov, účel ich spracúvania, okruh dotknutých osôb, prípadne aj možnosť, aby za splnenia podmienok uvedených v predmetnom ustanovení, bolo možné spracúvané osobné údaje z informačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť. Takáto formálno-právna možnosť bola preto zhmotnená v novom znení ustanovenia § 67. Prostredníctvom tejto novozavedenej úpravy sa rieši aj problematika odovzdávania informácii medzi jednotlivými orgánmi štátnej správy a inými relevantnými inštitúciami, a to cez rozhrania informačných systémov.

Príklad:

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako špecializovaný orgán štátnej správy na úseku služieb zamestnanosti s celoslovenskou pôsobnosťou (podľa zákona č. 453/2003 Z. z. o organizácii štátnej správy v oblasti práce, sociálnych vecí a rodiny v znení neskorších predpisov), je od 1. 5. 2013 na účely služieb zamestnanosti prevádzkovateľom centrálneho informačného systému (v súlade so zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov).

V novom znení písmena b) v § 70 ods. 4, ktoré bolo doplnené do tohto ustanovenia na základe novely č. 96/2013 Z. z., sa s účinnosťou od 1. 5. 2013 precizovala charakteristika postupu pri náhradnom doručovaní písomností účastníkom konania. Jednoznačne sa stanovilo, že ak pokus doručovateľa o náhradné doručenie písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk účastníka konania, bol neúspešný a doručovateľ uvedenú písomnosť vrátil ako nedoručiteľnú z dôvodu, že pobyt adresáta nie je známy alebo sa v mieste doručenia nezdržuje, považuje sa zásielka za doručenú odo dňa jej spätného doručenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Príklad:

Katarína B., 21- ročná absolventka Strednej poľnohospodárskej školy, ktorá bola toho času vedená ako absolvent školy podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZoSZ v evidencii uchádzačov o zamestnanie, sa nedostavila na výzvu ÚrPSVaR na osobné stretnutie s kontaktným pracovníkom ÚrPSVaR. Bude preto uskutočnený opakovaný pokus o doručenie predvolania na stretnutie na ÚrPSVaR, a ak bude aj tento neúspešný, bude platiť právna fikcia, že predmetná zásielka (predvolanie) sa považuje za doručenú odo dňa jej spätného doručenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento orgán môže následne postupovať voči Kataríne B. v zmysle platného právneho poriadku [vyradenie z evidencie UoZ z dôvodu nespolupráce s úradom – § 36 ods. 2 písm. b)].

Ustanovenie § 72t, doplnené novelou č. 96/2013 Z. z., patrí medzi tzv. intertemporálne, t. j. prechodné ustanovenia ZoSZ. Na jeho základe došlo s účinnosťou od 1.5.2013 k vymedzeniu niektorých intertemporálnych účinkov, súvisiacich s uvedenou novelou. Znením tohto prechodného ustanovenia sa zároveň určilo, ktoré právne vzťahy zo sféry normatívnej regulácie ZoSZ, vzniknuté pred 1. májom 2013, sa spravujú týmto zákonom. Je ním taktiež ustanovené, ktoré otázky sa spravujú právnou úpravou, ktorá bola účinná do 30. apríla 2013.

Príklad:

ÚrPSVaR začal 12. 3. 2013 voči Pavlovi K. (33 r.), vedenému v evidencii UoZ, konanie o vyradení uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu zistenia vykonávania práce bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu podľa § 36 ods. 2 písm. a). Toto konanie nebolo vzhľadom na zložitú dôkaznú situáciu právoplatne ukončené do 30. 4. 2013. V zmysle § 72t ods. 1 platí, že toto konanie sa dokončí, t. j. ÚrPSVaR bude pri vydávaní rozhodnutia postupovať ešte podľa ZoSZ v znení pred novelou č. 96/2013 Z. z.

Autor: JUDr. Peter Demek, PhD.