Vládna novela zákona o sociálnych službách, ktorá nadobúda účinnosť 1.1.2022

Zákon o sociálnych službách ako samostatná právna norma upravujúca právne vzťahy v oblasti sociálnych služieb nadobudol účinnosť 1.1.2009. Od uvedeného obdobia bol citovaný zákon novelizovaný 24-krát a v súčasnosti tu máme ďalšiu pomerne rozsiahlu novelu, ktorá bola prijatá zákonom č. 484/2021 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Za najdôležitejšie zmeny tejto novely možno považovať vytvorenie priaznivejších podmienok financovania sociálnych služieb krízovej intervencie, vrátane ich valorizácie, postupné vyrovnávanie podmienok financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb najmä zo strany obcí a aj zvýšenie záruky finančnej podpory sociálnej služby pre prijímateľa z verejných zdrojov. Viaceré zmeny sa týkajú aj časti právnej úpravy týkajúcej sa vedenia evidencie v informačnom systéme sociálnych služieb. Zmeny nastali aj v úprave podmienok z hľadiska vecného obsahu a povinného rozsahu poskytovaných alebo zabezpečovaných odborných činností, plnenia podmienok regulácie počtu miest v zariadeniach a úpravy obsahových náležitostí zmluvy o iných činnostiach a úpravy podmienok jej uzatvárania. Ďalšie zmeny boli prijaté aj v kvalifikačných požiadavkách pri vybraných pracovných činnostiach. Súčasťou novely je aj úprava v čl. II týkajúca sa zákona č. 219/2014 Z. z. Touto zmenou sa predlžuje prechodné obdobie na splnenie osobitného kvalifikačného predpokladu pre vybraných sociálnych pracovníkov. Tento zákon nadobúda účinnosť 31. decembra 2021, okrem čl. I bodov 1 až 88 a 90 až 92 a čl. II, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2022.

V tomto článku sa budeme podrobnejšie venovať vyššie uvedeným zmenám, ktoré sa týkajú všetkých aktérov pôsobiacich v sociálnych službách, a to tak prijímateľov sociálnych služieb, ako aj zriaďovateľov (obcí a vyšších územných celkov) a rovnako aj poskytovateľov sociálnych služieb, a to bez ohľadu na to, či sú verejnými alebo neverejnými poskytovateľmi.

V článku sa nezaoberáme legislatívno-technickými zmenami.

1. Nová povinnosť spolupráce pre poskytovateľov pobytovej sociálnej služby a samosprávu s centrom pre deti a rodiny

V centrách pre deti a rodiny sa nachádzajú aj deti so zdravotným postihnutím, ktorým sa plnoletosťou končí vykonávanie opatrenia pobytovou formou, ktorú im nariadil súd. Mnohé tieto deti strávili v takýchto zariadeniach dlhé roky. Vzhľadom na svoje ťažké zdravotné postihnutie a skutočnosť, že väčšinou rodičia o ne neprejavujú záujem a títo mladí dospelí sa nemajú kam vrátiť, sú umiestňovaní v pobytových zariadeniach sociálnych služieb, najčastejšie v domovoch sociálnych služieb. Napriek tomu, že ide o prechod z jednej inštitúcie do druhej, v živote mladého dospelého to znamená veľkú zmenu. Preto možno pozitívne hodnotiť zavedenie povinnosti spolupráce [§ 7 písmeno e)] pre poskytovateľa sociálnej služby s centrom pre deti a rodinu. Formy spolupráce môžu byť rôzne, napríklad komunikácia a stretnutie zamestnancov z oboch inštitúcií s cieľom oboznámiť sa so životným príbehom mladého dospelého občana, s jeho predstavami, záujmami, ale aj potrebami vyplývajúcimi z jeho odkázanosti na pomoc inej osoby. Novela dokonca umožňuje, aby sa tento mladý záujemca ubytoval na prechodnú dobu v konkrétnom zariadení, a to spolu aj so svojím sprievodcom, ktorého si vybral, ešte pred definitívnym nástupom do zariadenia [§ 61 odsek 3 písm. b)]. Prax nám potvrdzuje, že možnosť vopred sa oboznámiť s podmienkami poskytovanej služby tak zo strany klienta, ako aj zamestnancov eliminuje problémy, ktoré by mohli vzniknúť až po prijatí klienta. Napríklad klient nemal v zariadení žiadnych rovesníkov, bol umiestnený v inej komunite, ďaleko od svojich doterajších priateľov a známych a cítil sa preto osamelý a stratený.

Pre komplexnosť je potrebné uviesť, že ustanovenie § 61 odsek 4 novely umožňuje poskytovateľovi celoročnej pobytovej formy v zariadení podporovaného bývania, zariadení pre seniorov a v zariadení opatrovateľskej služby poskytnúť ubytovanie na prechodnú dobu aj napr. pre príbuzných prijímateľa, jeho partnera/partnerku alebo priateľov, ktorých si prijímateľ vybral. Cieľom je podporiť a rozvíjať rodinné a priateľské väzby prijímateľa. Podmienky prechodného ubytovania je potrebné upraviť v prevádzkovom alebo domácom poriadku poskytovateľa. Aj v prípade, že sú uvedené fyzické osoby takto ubytované v zariadení sociálnych služieb, nejde o poskytovanie sociálnej služby, sú tam len na návšteve, a preto nemôžu byť ubytované na miestach určených a registrovaných pre prijímateľov. Poskytovateľ môže tieto fyzické osoby ubytovať v osobitných, na tento účel vyčlenených priestoroch. S týmito fyzickými osobami poskytovateľ neuzatvára zmluvu o poskytovaní sociálnej služby, a to ani v prípade, že by potrebovali pomoc pri sebaobsluhe, napr. z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia. Uzatvára s nimi zmluvu o ubytovaní podľa § 754 až § 759 Občianskeho zákonníka.

V nadväznosti na zapojenie centier pre deti a rodiny do spolupráce pri zabezpečení sociálnej služby pre „mladého dospelého klienta so zdravotným postihnutím“ boli prijaté zmeny aj v ustanoveniach týkajúcich sa konania, konkrétne v § 92 ods. 1 písm. b), ods. 6 a 8. Ide o možnosť centra pre deti podať v mene klienta písomnú žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu, ale napr. aj žiadosť o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby, ale aj uzatvoriť zmluvu o poskytovaní sociálnej služby alebo udeliť súhlas na poskytnutie sociálnej služby na účely odľahčovacej služby. Ide o prípady, ak klient nie je schopný zo zdravotných dôvodov, ktoré potvrdzuje ošetrujúci lekár, sám realizovať tieto úkony. V čase, keď sa má klientovi centra pre deti a mládež začať vybavovať poskytnutie príslušnej sociálnej služby, vrátane posúdenia odkázanosti, tento klient nie je plnoletý. Preto sa ustanovuje, že v lehote do 30 dní predo dňom dovŕšenia plnoletosti tohto klienta sa podmienka veku považuje za splnenú. Aj takémuto klientovi je však možné začať poskytovať príslušný druh sociálnej služby, na ktorú je odkázaný, a to až po splnení podmienky veku potrebného pre vznik nároku na poskytovanie tejto sociálnej služby.

Súčasne sa upravuje, že mladému dospelému bude pomáhať aj obec alebo VÚC v rozsahu svojej pôsobnosti v spolupráci s ...