Vysielanie zamestnancov a zahraničná pracovná cesta

Z obsahu:

Charakteristika vyslania

Tzv. „tvrdé“ jadro pracovných podmienok pri vyslaní podľa smernice

Krátkodobé verzus dlhodobé vyslanie

Započítanie tzv. reťazenia vyslaní do doby trvania vyslania na územie členského štátu

Vyslanie z územia iného štátu na územie SR

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa pri vysielaní

Povinnosti hosťujúceho zamestnávateľa pri vysielaní zamestnancov v oblasti cestnej dopravy

Dohoda o vyslaní

Cestovné náhrady a vyslanie

Zahraničná pracovná cesta

S pribúdajúcou dĺžkou členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a prehlbujúcou sa potrebou vykonávania práce aj za hranicami Slovenskej republiky pribúda aj počet zamestnancov, od ktorých ich zamestnávateľ počas určitého obdobia vyžaduje výkon práce mimo územia Slovenskej republiky. Pri výkone práce v zahraničí môžu nastať viaceré situácie, ktoré majú vplyv na uplatňovanie jednotlivých pracovnoprávnych inštitútov súvisiacich s výkonom práce mimo územia SR. Najčastejšie sa vyskytujúcou situáciou je vysielanie zamestnancov na výkon práce v rámci cezhraničného poskytovania služieb, avšak v mnohých prípadoch ide o výkon práce v rámci zahraničnej pracovnej cesty, resp. môže ísť aj o výkon práce zamestnancom s dohodnutým miestom výkonu práce v inom štáte, ako je Slovenská republika.

1. Charakteristika vyslania

O inštitúte vyslania hovoríme v súvislosti s výkonom práce zamestnanca v rámci cezhraničného poskytovania služieb v inom členskom štáte Európskej únie (alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore), ako je jeho dohodnuté miesto výkonu práce, ktoré si so zamestnávateľom dohodol v pracovnej zmluve. V prípade vyslania ide o zahraničné poskytovanie služieb zamestnávateľom, a teda ide o činnosť hospodárskej povahy za úhradu. Za služby sa na daný účel považujú plnenia, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu, pokiaľ ich neupravujú ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb, pričom je nevyhnutný cezhraničný prvok a dočasnosť. Dĺžka cezhranične poskytovanej služby nie je limitovaná, avšak vyžaduje sa cezhraničný výkon práce počas vymedzeného časového obdobia. V rámci nadnárodného poskytovania služieb sa vysielajú zamestnanci, t. j. služba sa realizuje výkonom práce týmito zamestnancami.

Podmienky vysielania zamestnancov upravujú viaceré smernice EÚ, ako aj národná legislatíva. K najdôležitejším smerniciam možno zaradiť smernicu 96/71/ES Európskeho parlamentu a rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“), ako aj smernicu Európskeho parlamentu a rady (EÚ) 2018/957 z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. V oblasti vodičov v odvetví cestnej dopravy možno k nosným smerniciam zaradiť napr. aj smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1057 z 15. júla 2020, ktorou sa stanovujú špecifické pravidlá vo vzťahu k smernici 96/71/ES a smernici 2014/67/EÚ pre vysielanie vodičov v odvetví cestnej dopravy a ktorou sa mení smernica 2006/22/ES, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dodržiavania predpisov, a nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. EÚ L 249, 31. 7. 2020). V národnej legislatíve je oblasť vysielania zamestnancov upravená predovšetkým v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, v zákone č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní ...