Zdaňovanie príjmov v roku 2015 – novela zákona o dani z príjmov I.

Zhrnutie:

Novela zákona o dani z príjmov, ktorá nadobúda účinnosť od 1. 1. 2015, prináša rozsiahle reštrikcie a obmedzenia na strane daňovej uznateľnosti výdavkov, či už vo forme limitovaných daňových odpisov, nákladov na reklamné predmety, uplatňovania daňovej zostatkovej ceny majetku pri jeho predaji, alebo v postupnom zahrnovaní niektorých výdavkov (nákladov) do základu dane odlišne, ako je to z pohľadu účtovného (napr. náklady na získanie noriem a certifikátov alebo náklady na marketingové prieskumy a štúdie).

Týmito zmenami sa nepriamo zvyšuje daňové zaťaženie podnikateľov (napr. predĺžením doby odpisovania administratívnych a obytných budov a hotelov, pri ktorých dochádza k zmene doby odpisovania z 20 rokov na 40 rokov).

Mnohé z týchto zmien sa týkajú aj majetku obstaraného pred 1. 1. 2015, preto je potrebné túto skutočnosť zohľadniť pri daňovom plánovaní už v priebehu roka 2015, aby daňovník nezostal po skončení zdaňovacieho obdobia roku 2015 nepríjemne „prekvapený“.

Novela zákona o dani z príjmov (zákon č. 333/2014 Z. z.) opäť zvyšuje administratívnu náročnosť nielen vybraných daňovníkov (napr. farmaceutických spoločností a zdravotníckych pracovníkov), ale širšieho okruhu daňovníkov, ktorí budú v niektorých prípadoch musieť základ dane z príjmov počítať v niekoľkých po sebe nasledujúcich krokoch, čím sa celý výpočet základu dane v zdaňovacom období zbytočne skomplikuje a bude náročnejší aj na podpornú evidenciu počas viacerých daňových období.

Zmeny v zákone o dani z príjmov možno označiť akokoľvek, len nie za systémové.

Tieto zmeny majú za následok ďalšie komplikovanie daňového systému a pri niektorých z nich možno uvažovať, či nie sú porušené základné pravidlá daňovej spravodlivosti (napr. neuznateľnosť zmluvných pokút, úrokov z omeškania a paušálnych náhrad na strane dlžníka, ale ich „okamžité“ zdaňovanie u veriteľa v účtovnom období, v ktorom o nich bolo účtované a pod.).

I. Všeobecné pojmy

Definícia uznateľnosti daňového výdavku

Precizuje sa definícia uznateľnosti daňového výdavku: „Pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov [§ 2 písm. i) ZDP].

Pomerná časť výdavkov (nákladov)

Do ZDP sa dopĺňa § 19 ods. 2 písm. t), ktorým sa vymedzuje pomerná časť výdavkov (nákladov).

Pomernou časťou výdavkov (nákladov) sa rozumejú výdavky (náklady) na obstaranie, technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie majetku, okrem výdavkov na osobnú potrebu podľa § 21 ods. 1 písm. i) ZDP, výdavkov súvisiacich s nehnuteľnosťami a zamestnávateľa, ktorý poskytne zamestnancovi automobil aj na súkromné použitie [§ 5 ods. 3 písm. a) ZDP]:

1. vo forme paušálnych výdavkov vo výške 80 %, ak je tento majetok využívaný aj na súkromné účely, alebo
2. v preukázateľnej výške v závislosti od pomeru používania tohto majetku na zabezpečenie zdaniteľného príjmu [§ 19 ods. 2 písm. t) ZDP].

Vecná a časová súvislosť zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov

Rešpektovaním vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom ...