Dátum publikácie:6. 11. 2013
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov
Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika
Právny stav od:1. 10. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014
Ide o citlivú problematiku, ku každému prípadu treba pristupovať z dvoch strán, zo strany zamestnávateľa a zo strany zamestnanca a ich zavinenia. Vzťah týchto oboch strán je riešený nosne v ustanovení § 40 zákona o dani z príjmov, problematika zodpovednosti zamestnávateľa, platiteľa dane a platiteľa príjmu zo závislej činnosti, je témou tohto príspevku.
Zhrnutie:
Príspevok vysvetľuje problematiku:
- zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane a platiteľom príjmu zo závislej činnosti,
- ktorý má povinnosti vyplývajúce zo zákona o dani z príjmov,
- ktorý znáša zodpovednosť za správne zrazený alebo vybraný preddavok na daň, zrazenú alebo vybranú daň z príjmov, vyplatený daňový bonus, resp. zamestnaneckú prémiu,
- vrátenia preplatku na preddavku na daň a dane zamestnancovi v zákonom ustanovenej lehote,
- vrátenia daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie, ktoré zamestnávateľ priznal alebo vyplatil zamestnancovi v nižšej sume, v zákonom ustanovenej lehote,
- zrazenia nedoplatku preddavku na daň a dane zamestnancovi v zákonom ustanovenej lehote,
- vybratia daňového bonusu, resp. zamestnaneckej prémie, ak ich zamestnávateľ priznal alebo vyplatil zamestnancovi vo vyššej sume, v zákonom ustanovenej lehote.
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti, sa dopúšťa najčastejšie chýb tým, že nezrazí zamestnancovi preddavok na daň, resp. daň v takej sume, ako je povinný podľa zákona o dani z príjmov alebo ak prizná, resp. vyplatí daňový bonus a zamestnaneckú prémiu v inej sume, ako je ustanovená zákonom o dani z príjmov.
Je potrebné si uvedomiť, že zákon o dani z príjmov ustanovil najneskoršie lehoty, v ktorých môže zamestnávateľ bez súhlasu zamestnanca vybrať či zraziť u zamestnanca nesprávne vyčíslené preddavky na daň alebo daň alebo nesprávne priznaný a vyplatený daňový bonus alebo zamestnaneckú prémiu. Pokiaľ bude zamestnávateľ postupovať v súlade so zákonom o dani z príjmov, bude znášať minimálne škody.
Pripomíname, že v opačnom prípade, ak zamestnávateľ po zákonom ustanovených lehotách pristúpi k vybratiu či zrazeniu uvedených súm u zamestnanca, zamestnanec má možnosť riešiť situáciu v občiansko-súdnom konaní so zamestnávateľom.
V súvislosti so zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti má zamestnávateľ, platiteľ dane a platiteľ príjmu zo závislej činnosti (pojmy významovo totožné), zákonom o dani z príjmov taxatívne vymedzené povinnosti.
S účinnosťou od 1. 1. 2012 bolo do ustanovenia § 2 zákona o dani z príjmov vložené písmeno v) s definíciou platiteľa dane. Platiteľom dane je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná zraziť alebo vybrať daň alebo preddavok na daň od daňovníka a ktorá je povinná daň alebo preddavok na daň vybrané od daňovníka alebo zrazené daňovníkovi odvádzať správcovi dane a majetkovo za ne zodpovedá.
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, má v súvislosti s poskytovaním príjmov zo závislej činnosti vymedzené povinnosti. Zodpovedá za správne vyberanie a platenie preddavkov na daň, resp. dane a je zodpovedný aj za priznanie a vyplatenie daňového bonusu alebo zamestnaneckej prémie za podmienok ustanovených zákonom o dani z príjmov.
Príjmami zo závislej činnosti sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti (§ 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov).
Predmetom dane podľa zákona o dani z príjmov je aj daň z príjmov fyzickej osoby a spôsob vyberania a platenia tejto dane, ako aj uplatnenie, priznanie a vyplatenie daňového bonusu a zamestnaneckej prémie. Postup zamestnávateľa, ak nezrazil zamestnancovi preddavok na daň, resp. daň v takej sume, ako bol povinný podľa zákona o dani z príjmov alebo ak priznal a vyplatil daňový bonus, resp. zamestnaneckú prémiu v inej sume, ako je ustanovená týmto zákonom, je vymedzený v § 40 zákona o dani z príjmov. Túto problematiku vysvetlíme na vybraných odsekoch tohto ustanovenia.
K § 40 ods. 1 zákona o dani z príjmov
V ustanovení sú vymedzené prípady, keď zamestnancovi vznikne preplatok na dani alebo na preddavku na daň. Ak zamestnávateľ zrazil omylom vyššiu sumu preddavku na daň, resp. daň, ako je ustanovené zákonom o dani z príjmov, zamestnávateľ má určenú povinnosť vrátiť zamestnancovi tieto sumy v lehote ustanovenej týmto zákonom. V prípade, ak si zamestnanec právo na vrátenie preplatku v ustanovenej lehote neuplatní, jeho právo zanikne.
Preplatok na preddavkoch na daň
Ak zamestnávateľ zrazil zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období preddavky na daň vyššie, ako bol povinný podľa zákona o dani z príjmov, vráti tomuto zamestnancovi vzniknutý preplatok na preddavkoch na daň v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie. Preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti sa po 31. marci stávajú daňou.
Príklad č. 1:
Zamestnávateľ v októbri 2013, v bežnom zdaňovacom období, zrazí zamestnancovi preddavok na daň vyšší, ako bol povinný, o sumu vo výške 22 €. Preplatok na preddavku na daň vráti zamestnávateľ zamestnancovi v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr 31. marca 2014, ak tomu zamestnancovi do tohto termínu nebude vykonané ročné zúčtovanie alebo ak tento zamestnanec nepodá daňové priznanie.
Preplatok dane
Zamestnávateľ, ktorý zrazil zamestnancovi vyššiu daň, ako bol povinný zraziť podľa zákona o dani z príjmov, vráti tomuto zamestnancovi preplatok dane, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom preplatok dane vznikol.
V uvedenej súvislosti slovo „najneskôr“ znamená, že sa môžu vrátiť aj skôr, najneskôr však do termínu taxatívne ustanovenej lehoty, po uplynutí tejto lehoty už nie je možné zamestnancovi vrátiť preplatok na dani.
UPOZORNENIE
O vrátený preplatok dane alebo preplatok na preddavkoch na daň zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň príslušnému správcovi dane.
Príklad č. 2:
Zamestnávateľ v bežnom zdaňovacom období v auguste 2013 zistil u zamestnanca, že v predchádzajúcom zdaňovacom období v kalendárnom roku 2011 pri vykonaní ročného zúčtovania preddavkov na daň za zdaňovacie obdobie roku 2010 vyčíslil nesprávny rozdiel medzi vypočítanou daňou a úhrnom zrazených preddavkov v prospech zamestnanca, a to vo výške 46 €. Vzniknutý preplatok z ročného zúčtovania sa považuje za preplatok dane a zamestnávateľ ho zamestnancovi vráti najbližšie pri vyúčtovaní mzdy za august 2013, najneskôr do 31. 12. 2014.
K § 40 ods. 2 zákona o dani z príjmov
Ustanovenie rieši postup zamestnávateľa v prípade nesprávne priznaného alebo vyplateného daňového bonusu, vrátenia sumy rozdielu daňového bonusu (daňového zvýhodnenia) zamestnancovi na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti.
Rozdiel daňového bonusu v prospech zamestnanca za zdaňovacie obdobie
Zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ priznal alebo vyplatil za zdaňovacie obdobie (kalendárny rok) daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa zákona o dani z príjmov, vráti sumu rozdielu daňového bonusu, ak neuplynuli tri roky od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom tento rozdiel vznikol.
Pri vyplatenej nižšej sume daňového bonusu zamestnávateľ zamestnancovi rozdiel súm daňového bonusu vráti do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom tento rozdiel vznikol, ak za toto zdaňovacie obdobie nebola zamestnancovi suma rozdielu daňového bonusu vyplatená na základe vykonaného ročného zúčtovania alebo podaného daňového priznania.
Príklad č. 3:
Zamestnanec si uplatní v kalendárnom roku 2013 za mesiace január až október daňový bonus na tri vyživované deti žijúce s ním v spoločnej domácnosti. November až december 2013 bol tento zamestnanec práceneschopný, nepoberal zdaniteľný príjem.
Dňa 13. 3. 2014 požiada zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania, dodatočne si za ustanovených podmienok uplatní daňový bonus za posledné dva kalendárne mesiace roku 2013. Zamestnanec následne v decembri 2014 zistí, že zamestnávateľ mu omylom nevyplatil za mesiace november a december 2013 v ročnom zúčtovaní daňový bonus na vyživované deti. Tento zamestnávateľ je povinný doplatiť zamestnancovi sumu rozdielu na daňovom bonuse najneskôr do 31. 12. 2017.
Rozdiel daňového bonusu v prospech zamestnanca – bežné zdaňovacie obdobie
Ak zamestnávateľ zamestnancovi v bežnom zdaňovacom období priznal alebo vyplatil daňový bonus v nižšej sume, ako bol povinný podľa tohto zákona, vráti tomuto zamestnancovi sumu rozdielu daňového bonusu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak mu do tohto termínu nebolo vykonané ročné zúčtovanie alebo ak nepodal daňové priznanie.
Príklad č. 4:
Zamestnávateľ zistí v septembri 2013, že za kalendárny mesiac marec 2013 nevyplatil zamestnancovi daňový bonus na dve vyživované deti. Ide o bežné zdaňovacie obdobie, sumu daňového bonusu vyplatí zamestnancovi pri spracovaní mzdy za september 2013, najneskôr do 31. marca 2014, ak tomu zamestnancovi do tohto termínu nebude vykonané ročné zúčtovanie alebo ak tento zamestnanec nepodá daňové priznanie.
UPOZORNENIE
O vrátenú sumu rozdielu daňového bonusu zníži zamestnávateľ ďalší nasledujúci odvod preddavkov na daň správcovi dane alebo uplatní postup podľa § 35 ods. 7 zákona o dani z príjmov (znižuje odvod preddavkov na daň alebo vyplatí sumu rozdielu daňového bonusu zo svojich prostriedkov, alebo požiada daňový úrad o poukázanie súm rozdielu daňového bonusu).
K § 40 ods. 3 zákona o dani z príjmov
V tomto odseku sa upravuje spôsob vyrovnania nedoplatkov, ak vznikne u zamestnanca nedoplatok dane alebo preddavku na daň z dôvodu, že zamestnávateľ ich zrazil v nižšej sume, ako bol povinný podľa zákona o dani z príjmov a ak zamestnávateľ priznal a vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný. Ide o nedoplatky, ktoré vznikli zavinením zamestnávateľa. Po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty už nemá zamestnávateľ právo nedoplatky preddavkov na daň a dane alebo vyššie vyplatené sumy daňového bonusu zraziť zamestnancovi. Následne zodpovednosť za škodu znáša zamestnávateľ, neskôr, ako je ustanovená zákonná lehota, nemožno zamestnancovi nedoplatky spôsobené vinou zamestnávateľa zraziť.
Nedoplatok na preddavku na daň
Ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi preddavok na daň vo výške, v ktorej ho mal zraziť podľa zákona o dani z príjmov, môže tento nedoplatok na preddavku na daň dodatočne zraziť najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka.
Nedoplatok dane
Ak zamestnávateľ nezrazil zamestnancovi daň, ktorú mal zraziť vo výške ustanovenej zákonom o dani z príjmov, môže ju dodatočne zraziť iba vtedy, ak od doby, keď sa daň nesprávne zrazila, neuplynulo viac ako 12 mesiacov.
Príklad č. 5:
Zamestnanec si za kalendárne roky 2010 až 2011 uplatňoval u zamestnávateľa nárok na nezdaniteľnú časť zo základu dane na manželku. Za kalendárny rok 2012 si neuplatnil v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania v marci 2013 tento nárok, nesplnil zákonom o dani z príjmov ustanovené podmienky.
Zamestnávateľ však priznal neoprávnene odpočítateľnú položku od základu dane, zamestnancovi vyčíslil na dani sumu nižšiu o 692,36 €. Nedoplatok dane môže zamestnávateľ zraziť najneskôr pri spracovaní mzdy za marec 2014.
Daňový bonus vyplatený vo vyššej sume
Ak zamestnávateľ priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný podľa zákona o dani z príjmov, môže ju dodatočne vybrať od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane iba vtedy, ak od doby, keď nesprávne priznal alebo vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, neuplynulo viac ako 12 mesiacov.
K § 40 ods. 4 zákona o dani z príjmov
V tomto odseku sa upravuje spôsob vyrovnania nedoplatkov, ak vznikne u zamestnanca nedoplatok dane z dôvodu, že zamestnávateľ ju zrazil v nižšej sume, ako bol povinný podľa zákona o dani z príjmov a ak zamestnávateľ priznal a vyplatil vyššiu sumu daňového bonusu, ako bol povinný. Ide o nedoplatky, ktoré vznikli zavinením zamestnanca. Po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty už nemá zamestnávateľ právo nedoplatky dane alebo vyššie vyplateného daňového bonusu zraziť zamestnancovi. Zodpovednosť za škodu znáša zamestnávateľ.
Nedoplatok dane – zavinenie zamestnanca
Ak zamestnávateľ zavinením zamestnanca daň nezrazil alebo zrazil v nesprávnej výške, zrazí ju vrátane príslušenstva do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jej nesprávnej zrážke alebo v ktorom nebola zrazená vôbec.
Príklad č. 6:
Zamestnávateľ dňa 20. 3. 2013 vykonal zamestnancovi za zdaňovacie obdobie roku 2012 ročné zúčtovanie dane, zamestnanec si uplatnil nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku. Zamestnávateľ v auguste 2013 zistil, že manželka zamestnanca mala v roku 2012 vlastný príjem vyšší, ako zamestnanec uviedol v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania. Na základe zisteného skutkového stavu môže zamestnávateľ zamestnancovi zraziť rozdiel dane za zdaňovacie obdobie roku 2012 najneskôr v lehote do 31. 12. 2016.
Daňový bonus vyplatený vo vyššej sume – zavinenie zamestnanca
Ak zamestnávateľ zavinením zamestnanca daňový bonus priznal a vyplatil vo vyššej sume, ako je ustanovené zákonom o dani z príjmov, vyberie ho od zamestnanca zvýšením preddavku na daň alebo dane do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jeho nesprávnemu uplatneniu.
Príklad č. 7:
Zamestnanec si uplatnil daňový bonus na vyživované dieťa, ktoré prerušilo v novembri 2012 štúdium na vysokej škole, zamestnanec (rodič) neoznámil zamestnávateľovi zmenu vo vyhlásení a zamestnávateľ neoprávnene naďalej vyplácal daňový bonus za mesiace december 2012 až august 2013. Zamestnávateľ zistil skutkový stav až v septembri 2013. Možnosť vybrať neoprávnene vyplatený daňový bonus zavinením zamestnanca má zamestnávateľ do troch rokov od konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k jeho nesprávnemu uplatneniu, t. j. do 31. 12. 2016.
K § 40 ods. 5 zákona o dani z príjmov
Ustanovenie rieši situáciu, ak zamestnávateľ nemôže zraziť alebo vybrať zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca nedoplatok dane alebo daňový bonus, ktoré zavinením zamestnanca priznal a vyplatil vo vyššej sume, alebo nedoplatok dane a daňový bonus, ktoré vyplývajú z ročného zúčtovania.
Ak zamestnávateľ nemôže zraziť zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca:
z dôvodu, že mu už nevypláca mzdu alebo z dôvodu, že nemožno zamestnancovi podľa osobitných predpisov zrážku vykonať, vyberie nedoplatok dane alebo sumu rozdielu daňového bonusu správca dane príslušný podľa trvalého pobytu zamestnanca. Ide o situáciu, ak zamestnanec napr. má nízku mzdu, z ktorej zamestnávateľ už v súlade s osobitnými predpismi nemôže zrážku nedoplatku dane vykonať, resp. vybrať sumu rozdielu daňového bonusu, alebo o situáciu, ak zamestnanec rozviazal pracovný pomer. Zamestnávateľ za týmto účelom zašle všetky potrebné doklady správcovi dane do 30 dní odo dňa, keď táto skutočnosť nastala alebo keď ju tento zamestnávateľ zistil.
Zamestnávateľ a správca dane postup podľa uvedeného § 40 ods. 5 zákona o dani z príjmov nepoužijú, ak sa daňový nedoplatok alebo suma rozdielu daňového bonusu rovná 3,32 eura alebo je nižšia ako 3,32 eura, ale len vtedy, ak daňovník nevyužije možnosť podať vyhlásenie podľa § 50 zákona o dani z príjmov (použitie podielu zaplatenej dane na osobitné účely).
K § 40 ods. 9 zákona o dani z príjmov
Podľa uvedených odsekov účinných pre daňový bonus sa postupuje obdobne aj pri priznaní a vyplatení zamestnaneckej prémie. To znamená, že ak napr. zamestnávateľ prizná a vyplatí nižšiu alebo vyššiu sumu zamestnaneckej prémie, ako je ustanovená zákonom o dani z príjmov, alebo ak zavinením zamestnanca prizná a vyplatí vyššiu sumu zamestnaneckej prémie, ako je ustanovená týmto zákonom, postupuje sa podľa odsekov 1 až 8 ustanovenia § 40 zákona o dani z príjmov.
Poznámka redakcie:
§ 40 zákona o dani z príjmov
Autor: Viera Valicová
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies