Pracovný čas na pracovnej ceste

Zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu je povinný písomne určiť miesto nástupu na pracovnú cestu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy, miesto skončenia pracovnej cesty, ako aj iné podmienky pracovnej cesty (§ 3 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách). V súlade s § 37 zákona o cestovných náhradách sa čas, ktorý na pracovnej ceste patrí do pracovného času zamestnanca strávený inak ako plnením pracovných úloh, považuje za výkon práce. Preto je potrebné rozlišovať čas strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času a čas strávený na pracovnej ceste mimo rámca pracovného času. Čas, ktorý na pracovnej ceste patrí do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely tohto zákona považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Čas zamestnanca strávený cestou na pracovnú cestu a po uplynutí pracovného času, a to mimo rámca rozvrhu pracovného času je čas nestrávený výkonom práce. Tento čas je možné považovať za osobné voľno zamestnanca strávené inak ako výkonom práce a tento čas sa započítava pri výpočte nároku na stravné. Za tento čas zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi ani náhradné voľno.

V otázke je uvedené, že zamestnanec počas pracovnej cesty vykonáva jeden deň pracovnej cesty, prácu nad rámec svojej pracovnej zmeny v dĺžke 2 hodín. Čas strávený výkonom práce po pracovnej dobe sa na pracovnej ceste považuje za nadčas.

Čas, ktorý strávi zamestnanec v posledný deň pracovnej cesty cestovaním domov, nie je prácou nadčas. Tento čas je možné považovať za osobné voľno zamestnanca strávené inak ako výkonom práce a tento čas sa započítava pri výpočte nároku na stravné. Za tento čas zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi ani náhradné voľno. Zamestnanec môže mať nárok na náhradu mzdy alebo náhradné voľno za tento čas, len ak zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo so zástupcami zamestnancov dohodne, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, bude patriť zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 96b zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce).

Záver

Je potrebné rozlišovať čas strávený na pracovnej ceste v rámci pracovného času a čas strávený na pracovnej ceste mimo rámca pracovného času. Čas, ktorý na pracovnej ceste patrí do pracovného času zamestnanca, strávený bez jeho zavinenia inak ako plnením pracovných úloh, sa na účely tohto zákona považuje za výkon práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda. Čas zamestnanca strávený cestou na pracovnú cestu a po uplynutí pracovného času, mimo rámca rozvrhu pracovného času je čas nestrávený výkonom práce. Tento čas je možné považovať za osobné voľno zamestnanca strávené inak ako výkonom práce a tento čas sa započítava pri výpočte nároku na stravné.

Poznámka redakcie:
§ 37 zákona č. 283/2002 Z. z.

Autor: Ing. Jana Repáčová