15/DZPaÚ/2022/MU – Usmernenie k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov v sústave jednoduchého účtovníctva (od 1. 5. 2022 do 31. 8. 2022)

Z dôvodu zabezpečenia jednotného postupu pri uplatňovaní zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve") odbor daňovej metodiky vydáva usmernenie k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov v účtovných jednotkách účtujúcich podľa opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania v JÚ").

Rozsah a podmienky stravovania zamestnancov ustanovuje § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce"). Bližšie informácie k tomuto ustanoveniu sú uvedené v internom riadiacom akte č. 25/2022 Metodický pokyn k zdaniteľnosti príspevku na stravovanie zamestnanca, k zahrnutiu príspevku na stravovanie zamestnanca do daňových výdavkov zamestnávateľa a k zahrnutiu stravného do daňových výdavkov daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov do daňových výdavkov tohto daňovníka.

Z ustanovení § 152 Zákonníka práce vyplýva, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom stravovanie:

• poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo
• prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby (ďalej len „zabezpečenie stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok").

Túto povinnosť nemá voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len „finančný príspevok na stravovanie").

Suma príspevku na stravovanie

Podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce zamestnávateľovi vyplýva povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov minimálne 55 % ceny jedla a najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších prepisov. Táto suma je od 01.05.2022 určená opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 116/2022 Z. z. o sumách stravného (ďalej len „Opatrenie o sumách stravného") na 6 eur pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Maximálny príspevok zamestnávateľa na stravovanie v zmysle Zákonníka práce je 55 % zo 6 eur, tzn. v sume 3,30 eur.

Podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri tuzemskej pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného. Tzn. zamestnanec má nárok na stravovaciu poukážku v minimálnej hodnote 4,50 eur (75 % zo 6 eur). Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravovaciu poukážku minimálne 55 % z jej hodnoty, tzn. minimálna výška príspevku zamestnávateľa je 2,48 eur a maximálna výška, ktorou prispieva zamestnávateľ je 3,30 eur.

Podľa  § 152 ods. 8 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, finančným príspevkom je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky podľa § 152 ods. 4 Zákonníka práce, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa Opatrenia o sumách stravného. Tzn. minimálna výška finančného príspevku je 2,48 eur a maximálna výška finančného príspevku je 3,30 eur.

Okrem vyššie uvedenej sumy môže zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi príspevok podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Ide o príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu (ďalej len „SF"). Tento príspevok nie je limitovaný.

1. Účtovanie stravovacích poukážok

Tak ako je uvedené vyššie, jednou z možností na zabezpečenie stravovania je zabezpečenie stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok.

Stravovacie poukážky môžu mať dve formy, a to papierovú (tzv. gastrolístky) a elektronickú formu.

1.1 Účtovanie stravovacích poukážok v papierovej forme

Stravovacie poukážky v papierovej forme, ktoré zamestnávateľ nakupuje pre svojich zamestnancov predstavujú z účtovného hľadiska ceniny. V zmysle § 25 ods. 1 písm. c) zákona o účtovníctve sa ceniny oceňujú v účtovníctve ich menovitou hodnotou. Podľa § 25 ods. 6 písm. c) zákona o účtovníctve sa menovitou hodnotou rozumie cena, ktorá je uvedená na peňažných prostriedkoch, alebo ceninách. Nákup stravovacích poukážok účtovná jednotka účtuje v ich menovitej hodnote vyznačenej na stravovacej poukážke, bez ohľadu na prípadné zľavy a provízie poskytnuté sprostredkovateľom stravovacej služby.

V sústave jednoduchého účtovníctva je potrebné všetky účtovné prípady posúdiť aj z daňového hľadiska v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov"). Príspevky vynaložené na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bodu 5 ...

§ 21a ods. 1 a ...