36/DZPaU/2024/MU – Usmernenie k príspevkom na rekreácie, ktoré začali po 31.12.2024

Finančné riaditeľstvo SR vydáva usmernenie k posúdeniu zdaniteľnosti príspevkov na rekreáciu a ich uplatnenia do daňových výdavkov (nákladov) v súlade s ustanoveniami zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“ alebo „zákon o dani z príjmov“), ak rekreácia začala po 31.12.2024.

V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP účinným od 1.1.2019 sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako suma príspevku na rekreáciu poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Národná rada Slovenskej republiky dňa 12.06.2024 schválila zákon č. 172/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov. V dôsledku zmien vykonaných týmto zákonom sa s účinnosťou od 1.1.2025 rozširuje rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce.

Príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom (§ 152a Zákonníka práce) sú daňovým výdavkom zamestnávateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.

V súlade s § 152a ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

U zamestnávateľa s počtom zamestnancov 49 a menej platia tie isté podmienky pre poskytnutie príspevku na rekreáciu ako u zamestnávateľa, zamestnávajúceho 50 a viac zamestnancov, t. j. nemá možnosť obmedziť rozsah poskytnutia príspevku (za splnenia ustanovených podmienok poskytne príspevok na rekreáciu nielen na oprávnené výdavky zamestnanca, ale aj oprávnené výdavky rodiča zamestnanca). Ak takýto zamestnanec požiada zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ku dňu začatia rekreácie musí spĺňať podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov, a zamestnávateľ mu môže (nemá povinnosť) vyhovieť. Aj napriek tomu, že zamestnávateľ s počtom zamestnancov 49 a menej poskytuje príspevok na rekreáciu zamestnanca na báze vlastného rozhodnutia a dobrovoľnosti, výdavky preukázateľne vynaložené na príspevok na rekreáciu si môže uplatniť do daňových výdavkov (v sume 55 % oprávnených výdavkov, max. 275 € za kalendárny rok).

Ak zamestnanec pracuje u dvoch zamestnávateľov súčasne a u obidvoch spĺňa ustanovené podmienky na poskytnutie príspevku na rekreáciu, môže si tento príspevok uplatniť len u jedného z nich. Pokiaľ by zamestnancovi bol príspevok na rekreáciu poskytnutý od dvoch zamestnávateľov, potom jeden príspevok je uplatnený v rozpore s ustanovením § 152a Zákonníka práce, a preto naň nemožno uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok, t. j. 275 €, zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Ak zamestnávateľ za ustanovených podmienok vyplatí zamestnancovi príspevok na rekreáciu a podmienky na výplatu príspevku sa v priebehu roka zmenia, nie je dôvod, aby zamestnanec vrátil poskytnutý príspevok na rekreáciu, pri ktorom boli splnené všetky ustanovené podmienky.

Nárok na príspevok na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok má aj zamestnanec, ktorý je na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke. Zamestnanec, ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie (napr. starosta, primátor), nárok na príspevok na rekreáciu nemá. Rovnako nárok na príspevok na rekreáciu nemá zamestnanec vykonávajúci prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Ustanovenie § 152a ods. 4 Zákonníka práce vymedzuje výdavky, ktoré môže zamestnávateľ na účely vyplatenia príspevku na rekreáciu považovať za oprávnené. S účinnosťou od 1.1.2025 oprávnenými výdavkami sú nielen preukázané výdavky zamestnanca, ale aj preukázané výdavky rodiča zamestnanca, t. j. aj na rekreáciu rodiča, bez účasti zamestnanca. Zamestnanec môže požiadať zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu rodiča, ak výdavky na rekreáciu, ktoré sú oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce zaplatil rodič zamestnanca a zamestnanec ich rodičovi preukázateľne preplatil.

Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €.

Podľa § 152a Zákonníka práce príspevok na rekreáciu sa poskytuje len zamestnancovi, pričom základom je pracovný pomer zamestnanca so zamestnávateľom. Rodič zamestnanca nemá k zamestnávateľovi žiadny právny vzťah a sám zamestnanec sa rozhoduje o tom, či príspevok využije pre seba, pre svojho rodiča alebo ho nevyužije vôbec, a teda o príspevok zamestnávateľa musí vždy žiadať zamestnanec.

V súlade s § 152a ods. 4 Zákonníka práce, oprávnenými výdavkami podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce sú preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca na

a) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky,

c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby,

d) organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Službou cestovného ruchu je nielen ubytovanie, ale okrem iného aj stravovacie (pohostinské) služby, služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná doprava, železničná doprava, letecká doprava, doprava po vode, lanovky a vleky), informačné služby, športovo–rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia. Podmienkou však je, aby tieto výdavky súviseli s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky.

Pod pojmom „prenocovanie“ sa podľa zákona č. 91/2010 Z. z. o ...