Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v roku 2016

Pracovnoprávne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohody“) patria do oblasti pracovného práva. Pri ich uzatváraní nevzniká pracovný pomer, i keď zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce alebo len ZP“) osobu, ktorá pre zamestnávateľa vykonáva práce na základe dohody, považuje za zamestnanca (ďalej len „zamestnanec – dohodár“).

V tomto príspevku sa zameriame na:

• pracovnoprávnu ochranu zamestnancov – dohodárov, ktorá je zakotvená v Zákonníku práce, je voľnejšia, nezabezpečuje im také práva a ochranu ako právna úprava podmienok pri výkone práce na základe pracovnej zmluvy,
• právnu úpravu podmienok vzniku, trvania a spôsobu skončenia dohôd.

Základné rozdiely medzi pracovným pomerom a dohodou

Zamestnancovi v pracovnom pomere plynie na základe pracovnej zmluvy úplná pracovnoprávna ochrana podľa Zákonníka práce, príslušných mzdových a osobitných predpisov.

U zamestnanca – dohodára tomu tak nie je.

Pracovnoprávna ochrana zamestnancov – dohodárov vyplýva z Ústavy SR, legislatívy Európskej únie (napríklad smernice Európskeho parlamentu a rady o niektorých aspektoch organizácie pracovného času č. 2003/88/ES), no najmä z niektorých (presne určených) ustanovení Zákonníka práce, ktoré zabezpečujú minimálne práva a nároky zamestnancov – dohodárov a povinnosti ich zamestnávateľov.

Podľa § 223 až § 228a ZP môže zamestnávateľ uzatvárať s fyzickými osobami:

• dohody o vykonaní práce (ďalej len „DVP“),
• dohody o pracovnej činnosti (ďalej len „DPČ“),
• dohody o brigádnickej práci študentov (ďalej len „DBPŠ“).

DVP, DPČ a DBPŠ poskytuje zmluvným stranám, zamestnávateľovi a zamestnancovi – dohodárovi, možnosť dohodnúť podmienky, s ktorými obe zmluvné strany súhlasia.

DVP, DPČ a DBPŠ nemôže zamestnávateľ uzatvárať s fyzickými osobami na plnenie svojich základných úloh vyplývajúcich z predmetu jeho činnosti.

Dohody sú v rámci pracovnoprávnych vzťahov ustanovené iba ako doplnkový inštitút k pracovným zmluvám. Uzatvárajú sa iba vtedy, ak by bola práca na základe pracovnej zmluvy pre zamestnávateľa ne­efektívna.

Zamestnávanie fyzických osôb na základe dohôd zamestnávatelia využívajú najmä pri krátkodobom trvaní pracovnoprávneho vzťahu, pretože z dôvodu nižších finančných nárokov na sumy povinného poistného u dôchodcov a nepravidelného príjmu na základe DVP a DPČ, no najmä u žiakov a študentov na základe DBPŠ, dochádza u zamestnávateľa k úsporám mzdových nákladov. Kontrolné orgány regionálnych inšpektorátov práce sa preto v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov zameriavajú na zistenia, či nie je inštitút dohôd zamestnávateľmi zneužívaný.

Zamestnanec – dohodár vykonáva prácu alebo činnosť v zmysle dohody samostatne, v rámci dohodnutých podmienok. Pre zamestnancov – dohodárov je výkon práce na základe dohody nevýhodnejší z toho dôvodu, že im nezaručuje takú pracovnoprávnu ochranu ako výkon práce na základe pracovnej zmluvy.

Je pre nich nevýhodou, že ustanovenia viacerých častí Zákonníka práce sa na nich nevzťahujú. Ide najmä o nároky v tých ustanoveniach, ktoré finančne aj iným spôsobom zvýhodňujú zamestnanca pracujúceho na základe pracovnej zmluvy oproti zamestnancom – dohodárom, ale aj oproti osobám, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť samostatne, podľa osobitných predpisov.

Zamestnanec – dohodár nemá nárok na:

• dovolenku podľa § 100 až § 117 ZP,
• odstupné podľa § 76 ZP a odchodné podľa § 76a ZP,
• všetky minimálne nároky garantované Zákonníkom práce podľa § 119 ods. 2 až § 127 ZP a odmeňovanie podľa iných mzdových a osobitných predpisov,
• stravovanie podľa § 152 ZP (nárok na stravovanie by mohol vzniknúť iba v prípade, ak by zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíril okruh fyzických osôb podľa § 152 ods. 8 písm. c) ZP, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa § 152 ods. 3 ZP, aj o zamestnancov – dohodárov),
• finančnú náhradu pri prekážkach v práci [nárok vzniká iba na ospravedlnenie neprítomnosti v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g) ZP],
• finančné príspevky zo sociálneho fondu podľa zákona NR SR č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov,
• cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (nárok na cestovné náhrady môže vzniknúť vtedy, ak je ich poskytovanie dohodnuté osobitne v konkrétnej DVP, DPČ a DBPŠ).

Príspevok je skrátený, celý článok rozdelený na jednotlivé časti nájdete tu:

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v roku 2016

1. Základné rozdiely medzi pracovným pomerom a dohodou
2. Pracovnoprávna ochrana dohodára pri výkone práce na základe dohody
3. Podmienky vzniku, trvania a spôsob zániku dohôd + záver

Prístup k celému článku majú len užívatelia s predplateným prístupom. Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope: Cena: 231,00 € s DPH Objednať ročný prístup Výhody predplateného prístupu nájdete v časti Portál Mzdové centrum

Autor: Ing. Jolana Strýčková