Formy pôsobenia zástupcov zamestnancov

Zákonník práce uvádza a definuje celkovo štyri formy účasti zástupcov zamestnancov na utváraní pracovných podmienok, pričom ide o spolurozhodovanie, prerokovanie, právo na informácie a kontrolnú činnosť. K tomu treba ešte pridať právo na kolektívne vyjednávanie, to však je osobitne riešené v zákone č. 2/1991 Zb.o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov. Ako sme však už uviedli, kolektívne vyjednávať nemôžu zamestnanci samostatne, ale iba prostredníctvom odborovej organizácie.

Spolurozhodovanie je forma účasti zástupcov zamestnancov, ktorá znamená, že zástupcovia zamestnancov majú možnosť reálne ovplyvniť úkony zamestnávateľa tým, že sa musí dosiahnuť ich súhlas. Situácie alebo lepšie vyjadrené úkony, ktoré takýto súhlas vyžadujú, sú buď dané zákonom alebo kolektívnou zmluvou.

Prerokovanie zákon definuje ako výmenu názorov a dialóg medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. V znení § 237 ods. 2 Zákonníka práce je demonštratívnym spôsobom určené, na aké situácie alebo rozhodnutia zamestnávateľa je nutné aplikovať prerokovanie, a to vopred so zástupcami zamestnancov. Keďže je tento výpočet príkladmi uvedený, môže byť dohoda medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, že okrem prípadov uvedených v ustanovení § 237 ods. 2 Zákonníka práce bude povinnosťou prerokovať aj iné prípady, a to pred ich aplikáciou do pracovného života zamestnancov. Prerokovanie je forma, ktorá neoprávňuje zástupcov zamestnancov zamedziť prijatiu rozhodnutia zamestnávateľa, pretože sa nevyžaduje súhlas, ale iba prerokovanie. Ak by zamestnávateľ vôbec neprerokoval svoj zamýšľaný a plánovaný úkon alebo rozhodnutie so zástupcami zamestnancov, bude takýto úkon neplatný iba v tom prípade, že to určuje zákon.

Právo na informácie a kontrolná činnosť spolu nepriamo súvisia. Zástupcom zamestnancom je daná možnosť obrátiť sa na zamestnávateľa a žiadať o informácie, ktoré sa týkajú hospodárskej, finančnej situácie zamestnávateľa a rovnako tak predpokladaného vývoja jeho činnosti. Všetko má za cieľ poskytovať také informácie, aby aj zástupcovia zamestnancov vedeli plánovať svoju činnosť a navrhovať opatrenia zamestnávateľovi tak, aby bola zabezpečená ochrana práv a postavenie zamestnancov. Najmä v situácii, ak sa podniku nedarí a hrozí zhoršenie postavenia zamestnancov.

S týmto následne súvisí aj kontrolná činnosť, ktorej rozsah je upravený v § 239 Zákonníka práce a má viesť k tomu, aby zástupcovia zamestnancov mali možnosť kontrolovať pracovné podmienky, podmienky bezpečnosti práce, sociálne podmienky zamestnancov a následne žiadať alebo navrhovať zamestnávateľovi zmeny v postavení zamestnancov. Opäť je tu daná celkom široká miera dohody, ako sa bude toto oprávnenie napĺňať. Príkladom sú pravidelné správy (mesačné, kvartálne, polročné), ktoré zamestnávateľ poskytuje zástupcom zamestnancov a informuje ich o všetkých dohodnutých skutočnostiach za dané obdobie. Následne môžu zástupcovia zamestnancov reagovať výkonom kontroly alebo návrhom opatrení na zlepšenie, prípade inú zmenu.

Pracovnoprávne vzťahy majú okrem svojho základného charakteru, ktorým je vzťah medzi zamestnancom a jeho zamestnávateľom, ešte svoj ďalší rozmer. A ním je možnosť pre zástupcov zamestnancov so svojimi viacerými oprávneniami a tiež možnosťami, ako do inak výlučne súkromnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, vstupovať a v podstate ho ovplyvňovať. Viac k tejto téme nájdete v článku Kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

Zároveň dávame do pozornosti vzor Kolektívnej zmluvy, ktorý nájdete v Súvisiacich interných firemných predpisoch.

Autor: JUDr. Ondrej Beracka