Nárok na dovolenku a jej výmera

Zhrnutie:

• nárok na dovolenku vzniká zamestnancom v pracovnom pomere za podmienok ustanovených Zákonníkom práce,
• na účely splnenia podmienok pre vznik nároku na dovolenku je potrebné zohľadniť jednotlivé doby, ktoré sa posudzujú ako výkon práce, a doby, ktoré sa ako výkon práce neposudzujú,
• zamestnancovi môže vzniknúť nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, na dovolenku za odpracované dni a dodatkovú dovolenku,
• základná výmera dovolenky je štyri týždne, u zamestnancov, ktorí dovŕšili 33 rokov veku, je päť týždňov a u pedagogických pracovníkov je osem týždňov.

Nárok zamestnanca na dovolenku patrí medzi základné podmienky zamestnávania. Dovolenka je obdobie, počas ktorého zamestnanec prácu pre zamestnávateľa nevykonáva, ale zamestnávateľ mu poskytuje peňažné plnenie. Dovolenka slúži predovšetkým na oddych a regeneráciu zamestnanca bez výpadku stáleho príjmu. Systém platenej dovolenky je garantovaný Ústavou SR a právne upravený v Zákonníku práce, ktorý v § 100 až § 117 určuje základné práva a podmienky pre zamestnanca aj zamestnávateľa.

Pre vznik nároku na dovolenku je charakteristické, že súvisí s konkrétnym pracovnoprávnym vzťahom, a to pracovným pomerom zamestnanca s konkrétnym zamestnávateľom. Nárok na dovolenku vzniká výlučne zamestnancom v pracovnom pomere, ktorí vykonávajú práce na základe pracovnej zmluvy. Zamestnancom vykonávajúcim práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nárok na dovolenku nevzniká.

Ak zamestnanec pracuje v pracovnom pomere u viacerých zamestnávateľov, nárok na dovolenku sa posudzuje u každého zamestnávateľa osobitne. Za podmienok ustanovených Zákonníkom práce vzniká zamestnancovi nárok na:

• dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
• dovolenku za odpracované dni,
• dodatkovú dovolenku.

Článok je uvedený v skrátenom znení, celé jeho znenie je zverejnené v Súvisiacich odborných článkoch.

Autor: Ing. Eva Gášpárová