Pružný pracovný čas

Tento článok hovorí o pružnom pracovnom čase a otázkach, ktoré si mnohí zamestnávatelia či zamestnanci kladú v súvislosti s jeho uplatňovaním, napr. ohľadne prekážok v práci, pracovných ciest a pod.

Tiež poukazuje na prípad, ktorým sa zaoberal Najvyšší súd Českej republiky. Išlo o prípad, kedy zamestnávateľ konkrétnej zamestnankyni zmenil pružný pracovný čas na pevný, pričom uvedená zmena mala byť sankciou za predchádzajúce údajné porušenie pracovnej disciplíny. Článok tak dáva odpoveď na otázku, či možno pri porušení pracovnej disciplíny využiť zmenu pružného pracovného času na pevný pracovný čas ako formu sankcie.

Zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom rôzne benefity. Medzi najčastejšie patrí napr. prispievanie na stravovanie vo väčšej miere, než upravuje Zákonník práce, dovolenka nad rámec, ktorý ustanovuje Zákonník práce, prispievanie na kultúru či zavedenie pružného pracovného času.

Pružný pracovný čas je medzi zamestnancami populárny preto, lebo zamestnanec si volí sám začiatok alebo aj koniec pracovného času v jednotlivých dňoch v rámci časových úsekov určených zamestnávateľom (voliteľný pracovný čas). Medzi dva úseky voliteľného pracovného času je vložený časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku (základný pracovný čas). Pružný pracovný čas oceňujú viacerí zamestnanci najmä z dôvodu, že im pomáha skĺbiť pracovný život so súkromným, t. j. hlavne starostlivosť o rodinu a jej potreby. Uplatňovanie pružného pracovného času tak predstavuje zlepšenie pracovných, ale aj iných životných podmienok zamestnancov.

Úpravu pracovného času u toho-ktorého zamestnávateľa ovplyvňuje organizácia práce zamestnávateľa, prípadne aj potreby jeho zamestnancov.

Pracovný čas

Definíciu pracovného času obsahuje ust. § 85 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). V zmysle predmetného ustanovenia je pracovným časom časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi a v ktorom vykonáva prácu a plní si povinnosti podľa pracovnej zmluvy. Avšak uvedená definícia nie je úplne presná, pretože v rámci pracovného času dochádza zo strany zamestnanca aj k plneniu povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych a iných predpisov, nielen z pracovnej zmluvy.

Pracovný čas môže byť u tohoktorého zamestnávateľa rozvrhnutý rovnomerne alebo nerovnomerne. Pružný pracovný čas je spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času.

Pružný pracovný čas

Pod pružným pracovným časom sa rozumie spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom si zamestnanec v rámci pravidiel stanovených zamestnávateľom sám určuje začiatok a koniec pracovného času a tým aj dĺžku pracovnej zmeny v daný deň. Podstatou pružného pracovného času je teda možnosť zamestnanca usporiadať si pracovný čas alebo aspoň jeho časť podľa jeho potrieb, ale v rámci pravidiel určených zamestnávateľom.

Pružný pracovný čas sa skladá zo základného pracovného času a voliteľného pracovného času. Základný pracovný čas predstavuje časový úsek, v rámci ktorého je zamestnanec povinný byť na pracovisku a k dispozícii zamestnávateľovi.

Voliteľný pracovný čas predstavuje časový úsek, v rámci ktorého si zamestnanec môže sám voliť začiatok a koniec pracovného času.

Ako je zrejmé z uvedeného príkladu, zamestnanec si sám slobodne volí začiatok svojho pracovného času v ten-ktorý pracovný deň, ale tak, aby bol splnený mesačný fond v danom kalendárnom mesiaci, t. j. aby v rozhodujúcom období odpracoval tzv. prevádzkový čas.

Pojem „prevádzkový čas“ definuje Zákonník práce v § 88 ods. 4 ako celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom.

Rozhodujúcim obdobím, v ktorom sa uplatňuje pracovný čas, pritom v zmysle § 88 ods. 5 Zákonníka práce môže byť:

• pracovný deň,
• pracovný týždeň,
• štvortýždňové pracovné obdobie alebo
• iné pracovné obdobie.

Pružné pracovné obdobie

Ustanovenie § 88 ods. 5 Zákonníka práce dáva možnosť zaviesť pružný pracovný čas najmä ako:

a) Pružný pracovný deň, t. j. denný pružný pracovný čas.

Pri pružnom pracovnom dni si zamestnanec sám volí začiatok pracovnej zmeny a je povinný v príslušnom pracovnom dni odpracovať celú pracovnú zmenu pripadajúcu na ten deň podľa zamestnávateľom určeného rozvrhu pracovného času.

b) Pružný pracovný týždeň, t. j. týždenný pružný pracovný čas.

Pri týždennom pružnom pracovnom čase si zamestnanec sám volí začiatok, ale aj koniec pracovnej zmeny. Pri tomto spôsobe rozvrhnutia pružného pracovného času nemá zamestnanec stanovenú dĺžku dennej pracovnej zmeny, ale iba dobu základného pracovného času. Zvyšok týždenného pracovného času (týždenný voliteľný čas) si zamestnanec určuje sám s tým, že je povinný v príslušnom týždni odpracovať celý určený týždenný pracovný čas, pričom dĺžka pracovnej zmeny v daný deň môže byť najviac 12 hodín.

c) Pružné štvortýždňové pracovné obdobie

V tomto období si zamestnanec sám volí začiatok a koniec pracovných zmien a je povinný v období štyroch po sebe idúcich týždňov, ktoré určí zamestnávateľ, odpracovať pracovný čas určený zamestnávateľom na toto štvortýždňové obdobie.

d) Iné pracovné obdobie.

Zamestnávateľ môže určiť aj iné obdobie, napr. pružný pracovný mesiac.

Článok je skrátený, celý príspevok "Pružný pracovný čas" nájdete v súvisiacich odborných článkoch.

Autor: JUDr. Tatiana Mičudová