Sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia

Otázka:

Má zamestnávateľ právo vyžadovať od zamestnanca na potvrdení o sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia jeho meno a priezvisko a vzťah k zamestnancovi?

Odpoveď:

V zmysle § 141 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času. V Zákonníku práce nie je presne uvedené, že na potvrdení musí byť uvedené aj meno a priezvisko rodinného príslušníka, ktorého zamestnanec do zdravotníckeho zariadenia sprevádzal. Musí mu však existenciu takejto prekážky dokladovať, čiže musí zamestnávateľovi predložiť potvrdenie zdravotníckeho zariadenia, že zamestnanec sprevádzal rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia. Sme toho názoru, že na predmetnom potvrdení musí byť uvedené aspoň to, koho sprevádzal, teda napríklad matku, otca, manžela, manželku, vnuka, čiže aby zamestnávateľ vedel posúdiť, či ide o rodinného príslušníka v zmysle § 40 ods. 5 Zákonníka práce a či má teda nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy.

Otázka:

Ako treba rátať pracovné voľno s náhradou mzdy pri lekárskom ošetrení? Ak ide zamestnanec napríklad na 1 hodinu k zubárovi, ráta sa mu 1x z celkového počtu 7 dní v roku, na ktoré má nárok podľa Zákonníka práce? Môže si zamestnávateľ dohodnúť v kolektívnej zmluve vyšší počet lekárskych ošetrení za rok?

Odpoveď:

Ustanovenie § 141 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce upravuje, čo sa považuje za jeden deň na určenie celkového nároku zamestnanca za kalendárny rok na vyšetrenie a ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie. Na tieto účely sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni.

Ak má zamestnanec prekážku v práci z dôvodu vyšetrenia v zdravotníckom zariadení v trvaní 1 hodiny, zamestnávateľ z celkového nároku platenej prekážky v práci odpočíta 1 hodinu. Napríklad, zamestnanec má 40 hodinový týždenný pracovný čas. Ročný limit platenej náhrady v počte 7 dní je v prepočte na hodiny v rozsahu 56 hodín. Zamestnanec mal prekážku v práci z tohto dôvodu v rozsahu 1 hodiny, takže zostávajúci nárok je 55 hodín.

Zamestnávateľ si môže v kolektívnej zmluve dohodnúť vyšší nárok na platenú prekážku, ako je zákonom stanovené. Zamestnancom môže poskytovať platenú náhradu aj vo vyššom rozsahu ako zákonných sedem dní.

Otázka: 

Kto sa považuje za rodinného príslušníka na účely § 141 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce pri sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia? Môže byť rodinným príslušníkom aj vnuk zamestnanca, aj keď má obidvoch rodičov?

Odpoveď:

Zamestnávateľ je v zmysle § 141 ods. 2 písm. c) bod 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Kto sa považuje za rodinného príslušníka na účely Zákonníka práce, je uvedené v § 40 ods. 5 Zákonníka práce,

Celá odpoveď:

Prekážka v práci na strane zamestnanca

Otázka:

Ako má postupovať zamestnávateľ pri výpočte nároku na prekážku v práci u zamestnanca, ktorý má skrátený pracovný čas na 22,5 hodiny týždenne a pracuje v režime 3 dni v týždni po 7,5 hodiny?

Odpoveď:

Ustanovenie § 141 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce upravuje, čo sa považuje za jeden deň na určenie celkového nároku zamestnanca za kalendárny rok na vyšetrenie a ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie. Na tieto účely sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval päť dní v týždni.

Celá odpoveď:

Určenie celkového nároku na prekážku v práci

Autor: kolektív autorov