Daňové a účtovné vysporiadanie preplatkov a nedoplatkov z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie

Spôsob zdanenia preplatku, ktorý vznikol v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona, závisí od toho, či preplatok vráti zamestnancovi zdravotná poisťovňa alebo či preplatok zúčtuje so zamestnancom zamestnávateľ. Ak preplatok vráti zamestnancovi zdravotná poisťovňa, tá je v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona povinná vybrať daň zrážkou v sadzbe 19 %, bez ohľadu na výšku preplatku, a zamestnancovi vyplatiť preplatok znížený o zrazenú daň. Podľa § 43 ods. 6 zákona sa vykonanou zrážkou považuje daňová povinnosť zamestnanca za vysporiadanú. Zamestnávateľ na takto vysporiadaný preplatok neprihliada, pretože takýto preplatok z ročného zúčtovania poistného nie je príjmom zo závislej činnosti.

Ak preplatok z ročného zúčtovania poistného zúčtuje so zamestnancom zamestnávateľ, preplatok je v súlade s § 5 ods. 1 písm. i) zákona príjmom zo závislej činnosti, preto ho zamestnávateľ započíta do zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zamestnanca v mesiaci vrátenia preplatku a zdaní preddavkovým spôsobom podľa § 35 zákona.

Spôsob zníženia zdaniteľných príjmov zamestnanca o nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, ktorý vznikol v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona, závisí od toho, kto nedoplatok vysporiadal. Ak nedoplatok zdravotnej poisťovni zaplatil zamestnanec sám, môže si preukázateľne zaplatený nedoplatok (v súlade so 4. oddielom Metodického pokynu Finančného riaditeľstva SR k § 5 ods. 8 zákona) uplatniť:

• u zamestnávateľa:
• v mesiaci, v ktorom nedoplatok zaplatil,
• pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti,
• pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby.

Tento spôsob vysporiadania môže využiť len v prípade, ak v roku zaplatenia nedoplatku z ročného zúčtovania poistného má štatút zamestnanca a poberá príjmy zo závislej činnosti.

Ak v roku zaplatenia nedoplatku zamestnanec príjmy zo závislej činnosti nepoberá, preukázateľne zaplatený nedoplatok z ročného zúčtovania poistného môže uplatniť prostredníctvom dodatočného daňového priznania za obdobie, ktorého sa nedoplatok týka. Dodatočné daňové priznanie môže podať aj v prípade, že za zdaňovacie obdobie, ktorého sa nedoplatok týka, mu povinnosť podania daňového priznania nevznikla a zamestnávateľ mu vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmu zo závislej činnosti. V tomto prípade sa v súlade s § 32 ods. 9 zákona zamestnávateľom vykonané ročné zúčtovanie preddavkov na daň považuje za podané daňové priznanie.

Ak nedoplatok z ročného zúčtovania poistného so zamestnancom zúčtuje zamestnávateľ zrážkou zo mzdy, pri výpočte mesačného preddavku na daň z príjmu zo závislej činnosti odpočíta z úhrnu zdaniteľných príjmov okrem poistného z tohto príjmu aj nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania, a to v mesiaci, v ktorom nedoplatok zráža. Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy, ktorou podľa § 35 ods. 1 zákona je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac, znížený o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, a o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Súčasťou poistného je aj nedoplatok z ročného zúčtovania poistného.

Zamestnávateľ je povinný o rozdieloch vyplývajúcich z ročného zúčtovania poistného účtovať. V sústave podvojného účtovníctva sa záväzky a pohľadávky voči zdravotným poisťovniam účtujú na účte 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. V prospech účtu sa účtujú aj:

• záväzky voči príslušným zdravotným poisťovniam v členení na preddavky na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa, zaúčtovaná výška záväzku musí byť zhodná s výškou sumy vykázanej v mesačnom výkaze preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie podľa jednotlivých zdravotných poisťovní,
• záväzky voči príslušným zdravotným poisťovniam v členení na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa vyplývajúce z ročného zúčtovania poistného, zaúčtovaná výška záväzku (nedoplatku) musí byť zhodná s výškou vykázanou vo výkaze nedoplatkov podľa jednotlivých zdravotných poisťovní.

Na ťarchu účtu 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia sa účtujú aj pohľadávky voči príslušným zdravotným poisťovniam v členení na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa vyplývajúce z ročného zúčtovania poistného, zaúčtovaná výška pohľadávky (preplatku) musí byť zhodná s výškou vykázanou v oznámení o výsledku ročného zúčtovania poistného podľa jednotlivých zdravotných poisťovní.

Poistné, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnancov, je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov. Zákon o dani z príjmov osobitne neupravuje zahrnovanie preplatkov a nedoplatkov do základu dane z dôvodu ročného zúčtovania poistného. Do základu dane vstupujú v súlade s postupmi účtovania.

Účtovanie:

• preplatkov na poistnom za zamestnancov: MD 336 / D 331,
• nedoplatkov na poistnom za zamestnancov: MD 331 / D 336,
• preplatok na poistnom za zamestnávateľa: MD 336 / D 524,
• nedoplatok na poistnom za zamestnávateľa: MD 524 / D 336.

V sústave jednoduchého účtovníctva sa v peňažnom denníku účtujú:

• úhrady mesačných preddavkov na poistné za zamestnancov, ako aj úhrady nedoplatkov poistného za zamestnancov z ročného zúčtovania poistného – do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v členení na mzdy,
• úhrady mesačných preddavkov na poistné za zamestnávateľa, ako aj úhrady nedoplatkov poistného za zamestnávateľa z ročného zúčtovania poistného – do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v členení na poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov,
• prijaté platby preplatkov z ročného zúčtovania poistného za zamestnancov – ako storno výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v členení na mzdy,
• prijaté platby preplatkov z ročného zúčtovania poistného za zamestnávateľa – ako storno výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov celkom a v členení na poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov.

V knihe záväzkov sa účtuje vznik záväzkov z mesačných preddavkov na poistné, ako aj nedoplatkov poistného z ročného zúčtovania a pri úhrade preddavkov a nedoplatkov poistného zánik záväzkov voči príslušným zdravotným poisťovniam.

V knihe pohľadávok sa účtuje vznik pohľadávky vyplývajúcej z preplatkov z ročného zúčtovania poistného a pri inkase zánik pohľadávky voči príslušným zdravotným poisťovniam.

Poznámka redakcie:
§ 32 ods. 9 zákon o dani z príjmov
§ 35 zákona o dani z príjmov
§ 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov

Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného v súvislosti s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona preplatok, zdravotnou poisťovňou vrátený preplatok je príjmom, z ktorého sa daň vyberá zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona v sadzbe 19 %. Zrážku dane vykoná zdravotná poisťovňa a poistencovi vyplatí preplatok znížený o zrazenú daň. Vykonanou zrážkou sa daňová povinnosť považuje za vysporiadanú. Podľa § 17 ods. 3 písm. a) zákona príjem, pri ktorom vybratím dane je daňová povinnosť splnená, sa do základu dane nezahrnie.

Daňovník preplatok z ročného zúčtovania poistného do príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona nezahrnie.

Ak je výsledkom ročného zúčtovania poistného v súvislosti s príjmami z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona nedoplatok, preukázateľne zaplatený nedoplatok môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov v zdaňovacom období, v ktorom nedoplatok zaplatil, alebo v zdaňovacom období, ktorého sa nedoplatok týka.

Spôsob uplatnenia výdavku závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom. Ak daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky a účtuje v sústave jednoduchého alebo podvojného účtovníctva alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona, zaplatený nedoplatok, rovnako ako bežné mesačné preddavky na poistné, je daňovým výdavkom v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov.. Uhradený nedoplatok tak znižuje úhrn zdaniteľných príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

V sústave jednoduchého účtovníctva sa platené preddavky na poistené aj nedoplatky z ročného zúčtovania poistného v peňažnom denníku účtujú ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v členení poistné a príspevky platené za fyzickú osobu alebo podnikateľa. Povinnosť platiť preddavky na poistné a zaplatiť nedoplatok z ročného zúčtovania poistného sa účtuje aj v knihe záväzkov.

Ak daňovník na účely vyčíslenia základu dane vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 zákona, zaplatený nedoplatok uvedie v evidencii daňových výdavkov na základe dokladu o zaplatení.

Ak daňovník uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona, v sume paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky, okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť daňovník v súvislosti s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona, ktoré si môže uplatniť v preukázanej výške.

Zaplatený nedoplatok si daňovník uplatní do daňových výdavkov v preukázanej výške v kombinácii s paušálnymi výdavkami.

Podľa § 32 ods. 12 zákona platí, že ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky, o zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie z uvedeného dôvodu, daňový úrad voči nemu neuplatní sankcie podľa § 155 a § 159 zákona o správe daní.

Dodatočné daňové priznanie môže podať v prípade, ak pri skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti základ dane v súlade s § 17 ods. 8 zákona neupravil o výšku záväzkov voči zdravotnej poisťovni z dôvodu nedoplatku vyplývajúceho z ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie, ktorého úhrada sa považuje za daňový výdavok podľa § 19 zákona.

Poznámka redakcie:
§ 17 ods. 8 zákona o dani z príjmov
§ 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov
§ 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov

Poistné na zdravotné poistenie sa platí aj z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 aj z ostatných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov. Poistné sa neplatí formou preddavkov, ale až v rámci ročného zúčtovania poistného, ktoré vykoná príslušná zdravotná poisťovňa na základe podaného daňového priznania k dani z príjmov. Pretože povinnosť platenia poistného z týchto príjmov vyplýva zo zákona o zdravotnom poistení, uhradený nedoplatok z ročného zúčtovania je možné uplatniť ako daňový výdavok v zmysle § 7 ods. 7 a § 8 ods. 12 zákona, v zmysle ktorých sa za výdavok považuje aj povinne platené poistné. Daňovník si môže preukázateľne zaplatený nedoplatok uplatniť pri podaní daňového priznania za rok, v ktorom nedoplatok zaplatil, za predpokladu, že aj v tomto roku má také príjmy, v súvislosti s ktorými nedoplatok vznikol, alebo podaním dodatočného daňového priznania za rok, ktorého sa nedoplatok týka. V prípade, že by mohol uplatniť obidva spôsoby, môže v súlade s § 32 ods. 12 zákona uplatniť spôsob, ktorý je preňho výhodnejší.

Poznámka redakcie:
§ 8 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov
§ 32 ods. 12 zákona o dani z príjmov

Zdravotná poisťovňa vykonáva ročné zúčtovanie poistného u poistencov za všetkých platiteľov poistného (zamestnanec, SZČO, samoplatiteľ, príjem z kapitálového majetku, ostatný príjem, príjem z dividend), preto celkový výsledok ročného zúčtovania poistného môže pozostávať z kombinácie čiastkových výsledkov podľa platiteľov poistného.

Ak je celkovým výsledkom ročného zúčtovania preplatok, zdravotná poisťovňa je v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona povinná vybrať daň zrážkou v sadzbe 19 %, bez ohľadu na celkovú výšku preplatku a čiastkových výsledkov podľa jednotlivých platiteľov poistného a poistencovi vyplatiť preplatok znížený o zrazenú daň.

Ak je celkovým výsledkom ročného zúčtovania nedoplatok, preukázateľne zaplatený nedoplatok môže poistenec daňovo vysporiadať v závislosti od druhu čiastkového rozdielu podľa jednotlivých platiteľov.

Platí však zásada, že nedoplatok môže vysporiadať len po zvýšení základu dane z tých príjmov, v súvislosti s ktorými nedoplatok vznikol a len do výšky celkového nedoplatku.

Ak je celkovým výsledkom ročného zúčtovania nedoplatok, ktorý pozostáva z čiastkových nedoplatkov, ktoré vznikli v súvislosti s príjmami podľa § 5 až § 8 zákona, preukázateľne zaplatený nedoplatok je možné do daňových výdavkov uplatniť znížením čiastkových základov dane z tých príjmov, ktorých sa čiastkové nedoplatky týkajú.

Ak je celkovým výsledkom ročného zúčtovania nedoplatok, ktorý pozostáva z čiastkových nedoplatkov, ktoré vznikli v súvislosti s niektorými príjmami podľa § 5 až § 8, a preplatkov, ktoré vznikli v súvislosti s niektorými príjmami podľa § 5 až § 8, preukázateľne zaplatený nedoplatok je možné do daňových výdavkov uplatniť znížením čiastkových základov dane z príjmov, ktorých sa čiastkové nedoplatky týkajú, ale len do výšky celkového nedoplatku.

Ak je celkovým výsledkom ročného zúčtovania poistného nedoplatok, ktorého súčasťou je aj nedoplatok v dividend, ktoré sú podľa § 5 ods. 7 písm. i) zákona od dane oslobodené alebo podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona nie sú predmetom dane, do daňových výdavkov je možné uplatniť len nedoplatok znížený o nedoplatok týkajúci sa dividend, pretože podľa „Metodického pokynu FR SR k § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – výpočet základu dane“ nedoplatok z ročného zúčtovania poistného vzťahujúci sa k príjmom, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nie je možné uplatniť pri výpočte základu dane (na rozdiel od vysporiadavania nedoplatkov vyplývajúcich z ročného zúčtovania poistného za rok 2012, kedy bolo na základe vtedy platného „Pokynu DR SR na stanovenie základu dane podľa § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov“ možné zníženie základu dane z príjmov zo závislej činnosti o nedoplatky poistného viažuce sa dividendám oslobodeným od dane z príjmu).

Poznámka redakcie:
§ 5 až § 8 zákona o dani z príjmov
§ 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov