Obsah
            
                Dátum publikácie:25. 1. 2011
                
                
                
                
                
                
                Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov
                Právny stav od:1. 1. 2011
                Právny stav do:31. 12. 2011
             
            Pri podaní daňových priznaní je potrebné postupovať podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (zákon o dani z príjmov), ktorý je hmotno-právnym predpisom účinným od 1. 1. 2004, upravujúcim spôsob zdanenia príjmov, a zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave finančných orgánov v znení neskorších predpisov (zákon o správe daní), ktorý je procesno-právnym predpisom upravujúcim správu daní. Pri vypĺňaní daňového priznania ako pomôcka slúži poučenie k daňovému priznaniu, ktoré však nenahrádza znalosť zákona o dani z príjmov.   
Pre daň z príjmov fyzických osôb sú platné dva typy tlačív daňových priznaní, a to  
typ A, ktorý vypĺňa daňovník dosahujúci len príjmy uvedené v § 5 zákona o dani z príjmov, t. j. len príjmy zo závislej činnosti a  
 
typ B, ktorý vypĺňa daňovník dosahujúci aj iné príjmy, ako sú príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku alebo ostatné príjmy.  
 
Poznámka  
Vzory uvedených daňových priznaní každoročne určuje Ministerstvo financií SR v súlade s § 38 ods. 3 zákona o správe daní, podľa ktorého daňové priznanie alebo hlásenie možno podať na tlačive, ktorého vzor ustanoví opatrenie, ktoré vydá ministerstvo a ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní.  
Tlačivá daňových priznaní platných za zdaňovacie obdobie roka 2010 vyhlásilo Ministerstvo financií Slovenskej republiky opatrením č. MF/023817/2010-72 uverejneným vo FS č. 11/2010. Pre zdaňovacie obdobie roku 2010 sa použijú vzory potvrdení o podaní daňového priznania k dani z príjmov, ktoré boli uverejnené vo FS č. 10/2010 oznámením č. MF/27383/2010-721.   
Ministerstvo financií SR na zabezpečenie jednotného postupu pri vypĺňaní daňových priznaní k dani z príjmov vydalo poučenia k jednotlivým daňovým priznaniam oznámením č. MF/27342/2010-72 uverejneným vo FS č. 11/2010. Pri vypĺňaní daňových priznaní k dani z príjmov za rok 2010 sa použijú poučenia uverejnené vo FS č. 11/2010.  
Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňové priznanie sa podáva do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, to znamená, že daňové priznania k dani z príjmov za rok 2010 sa podávajú do 31. marca 2011.  
Neprehliadnite  
Podľa § 38 zákona o správe daní daňové priznanie možno podať telefaxom, elektronickými prostriedkami, ak obsah údajov, ich rozsah a usporiadanie sú totožné so vzorom tlačiva ustanoveného ministerstvom. Daňové priznanie podané elektronickými prostriedkami musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8 zákona o správe daní. Daňové priznanie podané telefaxom alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 20 ods. 8 zákona o správe daní treba doručiť aj v písomnej forme, a to do 5 pracovných dní od jeho odoslania, inak sa nepovažuje za doručené.  
1.    Základné ustanovenia pre povinnosť podávania daňového priznania, lehoty, miestna príslušnosť  
1.1    Kto je povinný podávať daňové priznanie  
Podľa § 38 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov daňové priznanie je povinný podať každý, komu vzniká v súlade s týmto zákonom alebo osobitným predpisom daňová povinnosť, alebo ten, koho na to správca dane vyzve.  
Podľa § 32 zákona o dani z príjmov je daňové priznanie za predchádzajúce zdaňovacie obdobie povinný podať daňovník, ak za zdaňovacie obdobie dosiahol zdaniteľné príjmy presahujúce 50 % sumy podľa § 11 ods. 2 písm. a) zákona (základná nezdaniteľná časť na daňovníka, čo je 19,2-násobok životného minima platného k 1. januáru zdaňovacieho obdobia).  
Upozornenie  
Pre roky 2009 a 2010 je výpočet pre nezdaniteľné časti určený prechodným ustanovením § 52g ods. 1 zákona č. 60/2009 Z. z., t. j. novely zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia sa nezdaniteľná časť na daňovníka vypočíta ako 22,5-násobok platného životného minima, pričom presne rovnaká nezdaniteľná časť platná v roku 2009 bude aj v roku 2010. V súlade s § 52h ods. 13 zákona o dani z príjmov (novela č. 504/2009 Z. z.) sa na výpočet nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na manželku daňovníka na rok 2010 použije životné minimum platné k 1. 1. 2009, t. j. v sume 178,92 €. Z uvedeného dôvodu je výška nezdaniteľnej časti základu dane uplatňovaná daňovníkom na seba alebo na manželku v roku 2010 v rovnakej výške ako v roku 2009. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je pre rok 2009 a 2010 suma vo výške 22,5 x 178,92 €, čo je 4 025,70 €.  
Uvedený výpočet nezdaniteľných častí v súlade s § 52g ods. 1 zákona č. 60/2009 Z. z. má vplyv aj na určenie hranice pre povinnosť podávania daňového priznania, t. j. daňové priznanie za zdaňovacie obdobie 2010 (rovnako ako za 2009) bude povinný podať každý daňovník, ktorého zdaniteľné príjmy presiahli za zdaňovacie obdobie 2 012,85 €.   
Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.   
Do sumy zodpovedajúcej 50 % nezdaniteľnej časti na daňovníka sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou a jej  
zrazením je splnená daňová povinnosť daňovníka (§ 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov) alebo  
 
zrazením nie je splnená daňová povinnosť, ale daňovník neuplatní postup, pri ktorom považuje daň vybranú zrážkou za preddavok na daň, ktorý si odpočíta od svojej daňovej povinnosti v daňovom priznaní (§ 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov).  
 
Daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) presahujúce pre rok 2010 sumu 2 012,85 € a tieto mu:  
Poznámka  
Za zamestnávateľa, ktorý nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, sa považuje zamestnávateľ, ktorý vypláca príjmy zo závislej činnosti, ale nie je povinný zrážať preddavky na daň podľa ustanovení § 35 zákona a zároveň nie je ani zahraničným platiteľom dane. Ide napr. o zahraničný zastupiteľský úrad na území Slovenskej republiky.  
plynú zo zdrojov v zahraničí okrem prípadov uvedených v § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov,  
 
nemožno z týchto príjmov zraziť preddavok na daň podľa § 35 zákona o dani z príjmov,   
 
daňovník nepožiadal zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti alebo požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, ale nepredložil v ustanovenom termíne potrebné doklady na vykonanie ročného zúčtovania alebo je povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11 zákona o dani z príjmov.  
 
Daňové priznanie za zdaňovacie obdobie je povinný podať aj daňovník, ktorému zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vykonal ročné zúčtovanie, ak v tomto zdaňovacom období daňovník poberal:  
a)    príjmy podľa § 5 zákona o dani z príjmov od viacerých zamestnávateľov a zamestnávateľovi, ktorý mu vykonal ročné zúčtovanie, nepredložil požadované doklady od každého zamestnávateľa,  
b)    iné druhy príjmov podľa § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 zákona o dani z príjmov, ak vybraním tejto dane je splnená daňová povinnosť (§ 43 ods. 6) alebo ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov.   
Neprehliadnite  
Daňové priznanie nie je podľa § 32 ods. 4 zákona o dani z príjmov povinný podať daňovník, ak má len príjmy:   
a)    podľa § 5 a nie je povinný podať daňové priznanie alebo  
b)    z ktorých sa daň vyberá podľa § 43 a neuplatní postup podľa § 43 ods. 7, alebo  
c)    ktoré poberá od zahraničného zastupiteľského úradu na území Slovenskej republiky a je daňovníkom, ktorý požíva výsady a imunity podľa medzinárodného práva, alebo  
d)    zo závislej činnosti plynúce zamestnancom Európskych spoločenstiev alebo ich orgánov, ktoré boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu Európskej únie, alebo   
e)    ktoré sú od dane oslobodené.  
Daňové priznanie môže podať aj daňovník, ktorému nevyplýva povinnosť podať daňové priznanie.   
Upozornenie  
Daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 7) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu, t. j. správca dane nebude takéhoto daňovníka postihovať vyrubovaním sankcií v súlade s § 35 a § 35b zákona o správe daní. Z uvedeného vyplýva, že ak je daňovníkovi priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov spätne za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, je povinný si dodatočným daňovým priznaním svoju daňovú povinnosť opraviť.  
S účinnosťou od 1. 1. 2010 (zákon č. 504/2009 Z. z.), ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu (§ 17 ods. 9) dodatočne prijme zdaniteľné príjmy súvisiace s týmito činnosťami alebo v súvislosti s týmito činnosťami, dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto prijaté alebo zaplatené sumy zvýši príjmy alebo daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 17 ods. 9), pričom ak daňovník podá daňové priznanie alebo dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo prenájom, a to len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu.Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto prijaté alebo zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy prijal alebo zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup. Rovnako postupuje aj daňovník, ktorý vráti príjmy, ktoré zahrnul do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.  
Poznámka  
V praxi sa vyskytli prípady, keď napr. podnikajúca fyzická osoba až po skončení podnikania bola zaviazaná zaplatiť náhradu v súvislosti s podnikaním, resp. bola jej zaplatená takáto náhrada, pričom zákon špecificky takéto prípady až do účinnosti tohto zákona nerieši. Zmena zákona o dani z príjmov dáva daňovníkovi možnosť aj v nadväznosti na § 2 zákona o správe daní vysporiadať si spravodlivo daňovú povinnosť podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom (§ 6 zákona). Postup vyplývajúci z tohto ustanovenia môže uplatniť aj daňovník pri iných príjmoch ako pri príjmoch podľa § 6 zákona (okrem príjmov podľa § 5 zákona). Zároveň sa upravilo, aby sa pre takéto prípady neaplikoval sankčný postih podľa zákona o správe daní.  
1.2    Lehoty na podanie daňového priznania  
1.2.1 Zákonná lehota  
Daňové priznanie podľa § 49 zákona o dani z príjmov podáva daňovník do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia (ďalej len „zákonná lehota“), ak tento zákon neustanovuje inak, t. j. za zdaňovacie obdobie roku 2010 je to 31. 3. 2011. V lehote na podanie daňového priznania je daňovník povinný daň aj zaplatiť.   
Zdaňovacím obdobím je podľa § 2 písm. l) zákona o dani z príjmov kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak. U fyzickej osoby je to vždy kalendárny rok. To platí aj pre daňovníkov, ktorí sú zamestnancami zamestnávateľa (právnickej osoby), ktorý nemá zdaňovacie obdobie zhodné s kalendárnym rokom, t. j. má zdaňovacie obdobie určené na základe vedeného účtovníctva ako hospodársky rok.  
Poznámka  
Skutočnosť, že u daňovníka – fyzickej osoby – je zdaňovacím obdobím vždy kalendárny rok, potvrdzuje aj ustanovenie § 4 ods. 9 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia sa u daňovníka s príjmami z podnikania (§ 6) zisťuje základ dane vždy za kalendárny rok, a to aj v prípade, ak bol na daňovníka vyhlásený konkurz, povolené vyrovnanie alebo povolená reštrukturalizácia. Na tento účel je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku k poslednému dňu kalendárneho roka, pričom povinnosť zostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu (zákon o účtovníctve) týmto nie je dotknutá.  
V prípade, ak daňovník zomrie, zákon o dani z príjmov neurčuje iné zdaňovacie obdobie pre tohto daňovníka, ale prostredníctvom lehôt na podanie daňového priznania určených ustanovením § 49 zákona o dani z príjmov upravuje, že za tohto daňovníka podáva daňové priznanie dedič za príslušnú časť roka do smrti daňovníka.  
Poznámka  
V prípade právnických osôb môže byť zdaňovacie obdobie stanovené aj iným spôsobom, a to určeným napr. aj v § 49 zákona o dani z príjmov ako napr. hospodársky rok.  
1.2.2 Predĺženie zákonnej lehoty na podanie daňového priznania  
Podľa § 49 ods. 3 zákona o dani z príjmov daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v zákonnej lehote, sa na základe   
a)    oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania predlžuje táto lehota najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná,  
b)    oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia zákonnej lehoty na podanie daňového priznania predlžuje táto lehota najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii; daňovník v oznámení uvedie túto skutočnosť a novú lehotu, ktorou je koniec kalendárneho mesiaca, v ktorej podá daňové priznanie a v tejto novej lehote je aj daň splatná, pričom ak v podanom daňovom priznaní daňovník neuvedie príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí, správca dane uplatní postup podľa osobitného predpisu,  
c)    žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie daňového priznania o predĺženie tejto lehoty môže správca dane rozhodnutím predĺžiť zákonnú lehotu na podanie daňového priznania, a to najviac o tri kalendárne mesiace, pričom proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania sa nemožno odvolať.  
1.2.3 Lehota na podanie daňového priznania v prípade smrti daňovníka  
V prípade smrti daňovníka môžu nastať dve situácie pre povinnosť podania daňového priznania za tohto daňovníka a to, ak  
zomrie v priebehu kalendárneho roka (za predchádzajúce zdaňovacie obdobie má svoju daňovú povinnosť už vysporiadanú podaním daňového priznania), t. j. je potrebné vysporiadať jeho daňovú povinnosť prostredníctvom daňového priznania za túto príslušnú časť roka, ak by bol povinný podať daňové priznanie,  
 
Príklad č. 1:  
Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 zákona o dani z príjmov zomrie 5. 5. 2010. Za príslušnú časť roka, t. j. od 1. 1. 2010 do 5. 5. 2010, je povinný vysporiadať daňovú povinnosť za zomretého daňovníka dedič (§ 49 ods. 4 zákona o dani z príjmov).  
zomrie po skončení zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), pričom ešte za uplynulé zdaňovacie obdobie nepodával daňové priznanie, ktoré bol povinný podať, t. j. nepodaním daňového priznania mu nebola ani vyrubená daň.   
 
Príklad č. 2:  
Daňovník dosahujúci príjmy z podnikania podľa § 6 zákona o dani z príjmov zomrie 1. 2. 2010. Keďže ešte neuplynula lehota na podanie daňového priznania, zomretý daňovník ešte nepodával daňové priznanie za rok 2009 a jeho daň za rok 2009 nebola vyrubená. Dedič preto bude podávať 2 daňové priznania, a to za zdaňovacie obdobie roka 2009 (§ 49 ods. 5 zákona o dani z príjmov) a za príslušnú časť kalendárneho roka, v ktorom daňovník zomrel, t. j. od 1. 1. 2010 do 1. 2. 2010, ak mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie (napr. zomretý daňovník vykázal daňovú stratu).  
V obidvoch prípadoch za zomretého daňovníka podáva daňové priznanie dedič. Ak je dedičov viac, podáva daňové priznanie ten, ktorému to vyplynie z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, ktorý z nich priznanie podá, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Ak nie je známy dedič alebo dedič zomrie, podá daňové priznanie zástupca ustanovený správcom dane.  
Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po úmrtí daňovníka, pričom správca dane môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania musí dedič podať najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania uvedenej v zákone, t. j. 15 dní pred uplynutím trojmesačnej lehoty po dni úmrtia daňovníka, za ktorého podáva daňové priznanie dedič.  
1.2.4    Lehota na podanie daňového priznania daňovníka s obmedzenou
             daňovou povinnosťou, ktorý má na území Slovenskej republiky stálu prevádzkareň  
Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň  
Podľa § 49 ods. 8 zákona o dani z príjmov, ak daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou vznikne stála prevádzkareň podľa tohto zákona alebo zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia až v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom začal vykonávať činnosť, je povinný podať daňové priznanie za toto zdaňovacie obdobie do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom vznikla podľa tohto zákona alebo zmluvy stála prevádzkareň.   
Za zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník pokračuje v činnosti, postupuje pri podávaní daňového priznania podľa § 49 ods. 2, t. j. podáva daňové priznanie v zákonom stanovenej lehote.  
Príklad č. 3:  
Český podnikateľ poskytujúci stavebné a montážne práce vykonával ako subdodávateľ na veľkej stavbe hotela v Bratislave pre rakúsku spoločnosť s pobočkou na území Slovenskej republiky všetky zemné a výkopové práce. Zmluvu mal uzavretú na obdobie ôsmich mesiacov, pričom začal vykonávať práce v septembri 2010. Keďže podľa Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzavretej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou (zdaniteľnosť posudzovaných príjmov je u českého podnikateľa vykonávajúceho stavebné práce na území Slovenskej republiky) č. 238/2003 Z. z., ktorá má nadradené postavenie nad zákon o dani z príjmov (§ 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov), vzniká stála prevádzkareň, len ak stavenisko, projekt alebo dozor trvajú na území Slovenskej republiky dlhšie ako 12 mesiacov (podľa § 16 ods. 2 zákona o dani z príjmov vzniká v takomto prípade stála prevádzkareň už po uplynutí šiestich mesiacov), zisky českého podnikateľa nie sú na území Slovenskej republiky predmetom dane. Keďže bola rakúska spoločnosť s jeho prácami veľmi spokojná, uzavrela v apríli 2011 s českým podnikateľom dodatok k zmluve na vykonanie stavebných prác na výstavbe celého hotela. Na základe tohto dodatku bola predĺžená zmluva na časové obdobie potrebné na postavenia hotela až do doby jeho kolaudácie, pričom predpokladané ukončenie výstavby a kolaudácie bolo stanovené na august 2012 (zmluvne dohodnuté). Okamihom uzavretia uvedeného dodatku k zmluve českému podnikateľovi vzniká na území Slovenskej republiky stála prevádzkareň (bude vykonávať stavebné práce dlhšie ako 12 mesiacov), a to spätne od momentu začatia vykonávania stavebných prác na území Slovenskej republiky, čo znamená, že musí podať daňové priznanie podľa § 49 ods. 8 zákona o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2010 za obdobie od septembra 2010 do konca zdaňovacieho obdobia do 1 mesiaca po uzavretí tohto dodatku, z ktorého je zrejmý vznik stálej prevádzkarne, t. j. do konca mája 2011. Za ostatné zdaňovacie obdobia (rok 2011 a nasledujúce) podáva daňové priznanie v zákonnej lehote, ak nepožiada o jej predĺženie.  
Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou ruší stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky  
Ak daňovník zrušuje stálu prevádzkareň umiestnenú na území Slovenskej republiky  
a nemá iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo nemá iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať daňové priznanie alebo hlásenie najneskôr do troch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom zrušil stálu prevádzkareň,  
 
má aj iné zdaniteľné príjmy, okrem príjmov, z ktorých vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť alebo má aj iné stále prevádzkarne umiestnené na území Slovenskej republiky, je povinný podať daňové priznanie v zákonnej lehote.  
 
Takáto úprava bola doplnená do § 49 ods. 7 zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. 1. 2010 novelou č. 504/2009 Z. z. a použila sa už pri podávaní daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie roka 2009, avšak podávaného po 1. 1. 2010.  
1.2.5    Všeobecné povinnosti pri podávaní daňového priznania, opravné a dodatočné daňové priznanie a miestna príslušnosť pre jeho podanie   
Daňovník je povinný v daňovom priznaní si daň vypočítať sám a uviesť tiež prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy a vyčísliť ich výšku. Ak je daňovník účtovnou jednotkou, na účely podania daňového priznania je povinný zostaviť účtovnú závierku podľa osobitného predpisu ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a predložiť ju správcovi dane v termíne na podanie daňového priznania.  
Opravné a dodatočné daňové priznanie  
Na podávanie opravného daňového priznania alebo hlásenia alebo dodatočného daňového priznania alebo hlásenia sa použije § 39 zákona o správe daní, podľa ktorého  
pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať opravné priznanie, pričom pre vyrubovacie konanie sa použije opravné priznanie a na predchádzajúce priznanie sa neprihliada,  
 
po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, ak daňovník zistí, že podané daňové priznanie je nesprávne alebo neúplné a jeho oprava má za následok zvýšenie dane, je povinný podať správcovi dane dodatočné daňové priznanie do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení s uvedením obdobia, ktorého sa dodatočné daňové priznanie týka. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Takéto dodatočné daňové priznanie môže daňový subjekt podať aj v prípade, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní, najneskôr však do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Dodatočné daňové priznanie môže daňovník podať aj v tom prípade, ak zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená. Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.  
 
Dodatočné daňové priznanie nemožno podať po doručení oznámenia o výkone daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly, alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly za obdobie, ktorého by sa dodatočné daňové priznanie týkalo, a to až do jej skončenia.  
Poznámka  
Opravné daňové priznanie, dodatočné daňové priznanie sa podáva spôsobom ako daňové priznanie, ale musí byť označené ako opravné alebo dodatočné. V dodatočnom daňovom priznaní sa vyznačia aj rozdiely oproti pôvodne podanému daňovému priznaniu alebo rozdiely oproti platobnému výmeru alebo dodatočnému platobnému výmeru, alebo len rozdiely, ak tak ustanovuje osobitný zákon.  
Miestna príslušnosť  
Priznanie s prílohami je potrebné predložiť správcovi dane miestne príslušnému podľa § 3 zákona o správe daní a poplatkov. Miestna príslušnosť sa u fyzickej osoby riadi jej trvalým pobytom. Fyzické osoby, ktoré na území Slovenskej republiky nemajú trvalý pobyt, ale sa tu obvykle zdržujú, daňové priznanie predkladajú daňovému úradu, v ktorého územnom obvode sa zdržujú najviac dní v roku. U fyzických osôb, ktoré na našom území nemajú trvalý pobyt ani sa tu obvykle nezdržujú, je miestne príslušný Daňový úrad Bratislava I.   
Neprehliadnite  
Na účely zdanenia príjmov fyzických osôb sa používajú dve tlačivá:  
DP typ A určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti,   
 
DP typ B určené pre daňovníkov, ktorí dosahujú príjmy podľa § 5 až § 8 zákona o dani z príjmov.  
 
Súčasťou tlačív daňových priznaní je aj žiadosť o vyplatenie daňového bonusu, žiadosť o vrátenie preplatku a vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 50 zákona o dani z príjmov.  
2.    Príjem, zdaniteľný príjem, rozsah daňovej povinnosti  
Tak ako bolo už vyššie uvedené, daňové priznanie sa podáva len zo zdaniteľných príjmov, aj to len v prípade, ak tieto zdaniteľné príjmy daňovníka presiahli zákonom určenú hranicu, čo je pre rok 2010 suma vo výške 2 012,85 €, resp. ak daňovník dosahujúci príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu vykázal daňovú stratu.  
Samotná definícia príjmu pre daňové účely je upravená v ustanovení § 2 písm. c) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa tohto ustanovenia sa za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11, alebo 14 zákona o dani z príjmov, považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou.   
Nie každý takto určený príjem je aj zdaniteľným príjmom, t. j. príjmom, ktorý podlieha zdaneniu daňou z príjmov, čo je upravené ďalším ustanovením, a to § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov. Podľa citovaného ustanovenia je zdaniteľným príjmom príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený ani podľa zákona o dani z príjmov a ani podľa medzinárodnej zmluvy.  
Podľa § 2 písm. b) zákona o dani z príjmov je predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12.  
V prípade situácií, v ktorých dochádza k posudzovaniu predmetu dane pri príjmoch dosahovaných v zahraničí alebo pri príjmoch dosahovaných na území Slovenskej republiky zahraničnými daňovníkmi, je predmet dane určený v ustanoveniach § 2 písm. f) a g) zákona o dani z príjmov. Takýto predmet dane sa odvíja od posúdenia, či príjmy dosahuje daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky alebo daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou. V závislosti od tejto skutočnosti sa posudzuje rozsah daňovej povinnosti daňovníkov.  
Ak má daňovník, fyzická osoba, na území Slovenskej republiky trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt) alebo sa tu obvykle zdržiava, je podľa § 2 písm. d) bod 1 zákona o dani z príjmov daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou.   
Takýto daňovník tu zdaňuje príjmy, ktoré dosiahol nielen na území Slovenskej republiky, ale aj príjmy, ktoré dosiahol v zahraničí [§ 2 písm. f) zákona o dani z príjmov].  
Podľa § 2 písm. e) zákona o dani z príjmov, ak daňovník na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt) ani sa tu obvykle nezdržiava, je daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou.  
Poznámka  
Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou je aj daňovník, ktorý sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava, ale len na účely štúdia alebo liečenia, alebo ktorý hranice do Slovenskej republiky prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území Slovenskej republiky. Tento daňovník zdaňuje len príjmy, ktoré dosiahol zo zdrojov na území Slovenskej republiky [§ 2 písm. g) zákona o dani z príjmov], aj to len tie príjmy, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 16 zákona o dani z príjmov.   
Keďže ide hlavne o prípady dosahovania príjmov daňovníkom v zahraničí alebo zahraničného daňovníka v Slovenskej republike, okrem zákona o dani z príjmov do otázky zdanenia príjmov vstupujú aj medzinárodné zmluvy, ktoré podľa § 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov majú prednosť pred týmto zákonom za predpokladu, že boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. V oblasti zdanenia sú to predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ale môžu to byť aj iné medzinárodné zmluvy schválené uvedeným spôsobom, kde je upravená aj časť zaoberajúca sa zdaňovaním. Práve používaním zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia pre daňové účely sa tieto stali súčasťou vnútroštátneho práva, a preto sa nestretneme pri posudzovaní rozsahu daňových povinností len s pojmami uvedenými v zákone o dani z príjmov, napr. s pojmami daňovník s obmedzenou a neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale aj s pojmami uvedenými v zmluvách, napr. daňový rezident a daňový nerezident, ktoré sú ich ekvivalentom.  
Tak ako už bolo vyššie uvedené, zdaniteľné príjmy sú príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené ani podľa zákona o dani z príjmov, ani podľa medzinárodnej zmluvy.  
Kedy sú príjmy predmetom dane, uvádza § 3 zákona o dani z príjmov a tento zatrieďuje dosiahnuté príjmy, ktoré sú predmetom dane, do druhov podľa vykonávanej činnosti alebo dosahovaného výnosu z majetku, resp. predaja vlastneného majetku. Ide o   
príjmy zo závislej činnosti – § 5 zákona o dani z príjmov,  
 
príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu – § 6 zákona o dani z príjmov,  
 
príjmy z kapitálového majetku – § 7 zákona o dani z príjmov a   
 
ostatné príjmy – § 8 zákona o dani z príjmov,  
 
pričom ďalej citované ustanovenie taxatívne uvádza druhy príjmov, ktoré predmetom dane nie sú (§ 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov).  
Poznámka  
Ide napr. o príjmy:  
prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov a príjem získaný vydaním (príjmy vyplácané napr. podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých krívd v znení neskorších predpisov), príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti, z ktorej plynú príjmy zo závislej činnosti (§ 5) alebo príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6),  
 
úver a pôžička – pôžička neznamená príjem a jej splácanie naopak neznamená výdaj (náklad),  
 
podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi, okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti,  
 
podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva.  
 
Správne zatriedenie príjmov do jednotlivých ustanovení je veľmi dôležité pre daňovníka vzhľadom na skutočnosť, že každý z jednotlivých druhov príjmov má svoj špecifický výpočet základu dane a pri nesprávnom zaradení príjmu daňovníka by mohlo dôjsť k nesprávnemu vyčísleniu daňovej povinnosti daňovníka – a tým aj k vyrubeniu sankcie správcom dane podľa príslušných ustanovení zákona o správe daní.  
3.    Základ dane z príjmov fyzických osôb   
V prípade, ak daňovníkovi plynie viac druhov príjmov v zdaňovacom období, základom dane zo všetkých príjmov, ktoré zahrnuje daňovník do daňového priznania, nie je súčet rôznych druhov príjmov za zdaňovacie obdobie, ale súčet čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov.   
Takto zistený základ dane podľa jednotlivých druhov príjmov sa môže znížiť o daňovú stratu, pričom odpočítať (uplatniť) daňovú stratu nemožno od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti, ale len od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov.  
Daňová strata však môže vzniknúť iba pri príjmoch dosahovaných podľa § 6 zákona o dani z príjmov, aj to iba pri tých, pri ktorých si daňovník uplatňuje preukázateľné daňové výdavky. Uvedené priamo vychádza z definície daňovej straty vymedzenej v § 2 písm. k) zákona o dani z príjmov, podľa ktorej daňovou stratou je rozdiel, o ktorý daňové výdavky (výdavok, náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14, ak tento zákon neustanovuje inak) prevyšujú zdaniteľné príjmy (príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené podľa tohto zákona ani medzinárodnej zmluvy) a to pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.  
Príklad č. 4:  
Živnostník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, pričom z príjmov, ktoré dosahuje z vykonávanej živnosti, vykáže daňovú stratu vo výške 3 000 €. Súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 až § 8 má daňovník v tomto zdaňovacom období, t. j. v zdaňovacom období, v ktorom vykázal daňovú stratu, v sume 3 500 €. Daňovník zníži základ dane z príjmov podľa § 6 až § 8 v sume 3 500 € o daňovú stratu vo výške 3 000 € a jeho základ dane bude vo výške 500 €.  
Ak by však daňovník vykázal daňovú stratu vo výške 3 000 € a súčet jeho čiastkových základov dane z príjmov podľa § 6 až § 8 zákona by bol vo výške 2 800 €, musel by daňovník uplatniť daňovú stratu v súlade s § 4 ods. 2 zákona o dani z príjmov do výšky súčtu týchto čiastkových základov dane, t. j. do výšky 2 800 € a zvyšnú časť daňovník môže douplatňovať v súlade s podmienkami ustanovenými v § 30 zákona o dani z príjmov v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach.  
Súčasťou základu dane daňovníka a dane z príjmov fyzických osôb je príjem z predaja hnuteľných a nehnuteľných vecí (ak nejde o príjem od dane oslobodený), ktoré mal daňovník zahrnuté v obchodnom majetku, aj keď len sčasti, a to v takom pomere, v akom ich daňovník využíval na svoju činnosť.  
Príklad č. 5:   
Daňovník vlastnil nehnuteľnosť, pričom polovicu nehnuteľnosti využíval v súvislosti s podnikaním a mal ju zaradenú v obchodnom majetku. Nemal v tejto nehnuteľnosti trvalý pobyt. Daňovník vlastnil nehnuteľnosť 10 rokov. Rozhodol sa túto nehnuteľnosť predať za 36 000 €. Keďže využíval len sčasti túto nehnuteľnosť na podnikanie, a to z jednej polovice, bude príjem z predaja nehnuteľnosti vo výške 18 000 € súčasťou jeho základu dane z príjmov podľa § 6 a druhá polovica (zvyšných 18 000 €), ktorá nebola zahrnutá v obchodnom majetku, bude oslobodená od dane, a to vzhľadom na skutočnosť, že daňovník nehnuteľnosť vlastní viac ako 5 rokov a sú teda splnené podmienky na oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.  
Príjem, z ktorého sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, sa zahŕňa do základu dane, a to v prípadoch:  
ak vybraním zrážky nie je splnená daňová povinnosť alebo  
 
ak daňovník, ktorý nie je povinný tieto príjmy účtovať, využil možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7.  
 
V prípadoch, ak ale daňovník účtuje o príjmoch, z ktorých sa zráža daň a zrazením dane nie je splnená daňová povinnosť, daňovník nemá možnosť rozhodovania, ale musí tieto príjmy zaradiť do základu dane (príslušného čiastkového základu dane) a vysporiadať ich prostredníctvom daňového priznania, pričom zrazenú daň si započíta ako zrazený preddavok na daň z príjmov fyzickej osoby (§ 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov).  
Príklad č. 6:   
Daňovník, nepodnikateľ, má bežný účet, kde mu z peňažných prostriedkov tu uložených plynú úroky. Z úrokov mu banka zráža daň vo výške 19 %. Daňovník si zahrnie príjmy z úrokov z peňažných prostriedkov na bežnom účte do čiastkového základu dane z príjmov podľa § 7 zákona o dani z príjmov. Keďže daňovníkovi vyšla po odpočítaní nezdaniteľnej časti nulová daňová povinnosť, požiada o vrátenie preplatku na dani podľa § 63 zákona o správe daní.  
Príjem z majetku, ktorý majú manželia v bezpodielovom spoluvlastníctve, sa zahŕňa do základu dane v rovnakom pomere medzi manželov, ak sa manželia nedohodnú inak. Dohoda môže byť aj taká, že sa takéto príjmy zdania len jednému z manželov. Ide o príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona, príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 zákona a ostatné príjmy podľa § 8 zákona. V takom istom pomere ako príjmy sa u manželov zahŕňajú do základu dane aj výdavky spojené s týmito príjmami. V takomto prípade je ale manželom odporúčané dohodu o inom delení príjmov vyhotoviť písomne z dôvodu preukaznosti nerovnakého delenia príjmov medzi nimi.  
 
Druhy príjmov, určenie základov dane (čiastkových základov dane), vyplnenie jednotlivých častí tlačív daňových priznaní
4.    Druhy príjmov, určenie základov dane (čiastkových základov dane), vyplnenie jednotlivých častí tlačív daňových priznaní  
4.1    Príjmy zo závislej činnosti (V. ODDIEL daňového priznania typ A aj typ B)  
Jedným z druhov príjmov podliehajúcich dani z príjmov fyzickej osoby je príjem zo závislej činnosti, ktorý je vymedzený v § 5 zákona o dani z príjmov. Sú to príjmy, pri ktorých daňovník nevystupuje vo vlastnom mene, ale je povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu.  
Príjmami zo závislej činnosti sú napr. príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania a pod.  
Príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.   
Zamestnávateľom je aj daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou, pre ktorého zamestnanec vykonáva prácu podľa jeho pokynov a príkazov, aj keď sa príjem za túto prácu na základe zmluvného vzťahu vypláca prostredníctvom osoby so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí. Na účely tohto zákona sa takto vyplácaný príjem považuje za príjem, ktorý vypláca daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou. Ak v úhradách zamestnávateľa osobe so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí nie je preukázaná skutočná výška príjmov zamestnancov, považuje sa za príjem zamestnancov celá úhrada.  
Okrem ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ktorý všeobecne a taxatívne upravuje príjmy, ktoré u daňovníkov, fyzických osôb nie sú predmetom dane, špeciálne pre príjmy zo závislej činnosti je určený ďalší okruh príjmov zo závislej činnosti, ktoré nie sú predmetom dane a sú uvedené v § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov. Rovnako sú špecificky určené aj ďalšie príjmy, ktoré sú oslobodené od dane všeobecne (§ 9 zákona o dani z príjmov) a týkajú sa výlučne príjmov zo závislej činnosti. Tieto sú uvedené v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.  
Neprehliadnite  
Za príjmy zo závislej činnosti sa nepovažujú a predmetom dane nie sú podľa § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov tiež napr. cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, vrátane vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitnými predpismi, nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy), vrátane ich udržiavania, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely.   
Príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú predmetom dane, ale sú od dane oslobodené, sú definované v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov.  
Poznámka  
Ide napr. o sumu vynaloženú zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa, pričom sa však toto oslobodenie nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem, hodnotu stravy poskytovanú zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 Zákonníka práce, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom a pod.  
V § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov je definovaný základ dane (čiastkový základ dane) pre príjmy zo závislej činnosti.  
Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.  
S účinnosťou od 1. 1. 2008 sa pri výpočte základu dane zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie lekára, zubného lekára, sestry alebo pôrodnej asistentky, po odpočítaní poistného a príspevkov môžu znížiť príjmy zo závislej činnosti aj o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie vzdelávacej ustanovizni uskutočňujúcej študijný program akreditovaný ministerstvom zdravotníctva preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, a to do výšky ustanovenej osobitným predpisom, pričom ak zamestnanec nedodrží podmienky ďalšieho vzdelávania zdravotníckeho pracovníka ustanovené osobitným predpisom, je povinný zvýšiť si základ dane z príjmov zo závislej činnosti o uplatnené úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie v zdaňovacom období, v ktorom k porušeniu podmienok došlo.  
4.1.1    Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typ A a typ B v časti základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov zo závislej činnosti  
Tlačivo daňového priznania typ A  
Toto tlačivo vypĺňa daňovník, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti.   
Základ dane z príjmov zo závislej činnosti sa vypĺňa v V. oddiele na riadkoch 32 až 34.  
Na riadku 32 sa vyplní úhrn všetkých zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, ktoré daňovník dosiahol, a to v prípade:  
ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou, uvádza tieto príjmy dosiahnuté tak na území Slovenskej republiky, ako aj zo zdrojov zahraničí,  
 
ak ide o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, uvádza len príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté na území Slovenskej republiky.  
 
Na riadku 32a uvádza úhrn povinného poistného, ktoré je oprávnený si odpočítať od základu dane v súlade s § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov.  
Na riadku 32b uvádza úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie vzdelávacej ustanovizni uskutočňujúcej študijný program akreditovaný Ministerstvom zdravotníctva SR, ktoré si tiež môže odpočítať od dosiahnutých príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov.  
Na riadku 34 potom uvedie výslednú sumu základu dane z príjmov zo závislej činnosti.  
Poznámka  
Pri výpočte základu dane z príjmov zo závislej činnosti vychádza daňovník z potvrdení o príjme, zaplatenom poistnom [§ 5 ods. 7 písm. e) zákona o dani z príjmov] alebo zaplatených úhradách za vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov, pričom kópie potvrdzujúce uvedené skutočnosti musí daňovník priložiť k podávanému daňovému priznaniu.  
Ak sú súčasťou príjmov zo závislej činnosti aj príjmy zo zdrojov v zahraničí, je daňovník povinný priložiť aj kópie takto dosiahnutých príjmov, pričom v prípade, ak nemá k dispozícii potvrdenie od zamestnávateľa, môže priložiť kópie napr. výplatných pások, výpisov z účtu a pod. Túto skutočnosť uvedie daňovník aj v IX. oddiele – miesto pre osobitné záznamy daňovníka, kde uvedie sumu – úhrn príjmov dosiahnutých v zahraničí a úhrn zaplateného poistného v zahraničí.  
Upozornenie  
Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú prepočítané na eurá, pričom za príjmy zo zdrojov v zahraničí sa považujú hrubé (brutto) príjmy (bez odpočítateľných položiek a nezdaniteľných častí základu dane podľa zákonov platných v zahraničí). Pri príjmoch zo závislej činnosti sa použije podľa § 31 ods. 2 zákona prepočítací kurz, ktorý sa určí ako priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, vyhlásený Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska posledný deň každého mesiaca zdaňovacieho obdobia alebo sa použije kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou, alebo sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo sa použije priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.  
Ak sú súčasťou príjmov aj príjmy, z ktorých bola daňovníkovi zrazená daň v súlade s  
§ 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov – príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) až g) plynúci daňovníkovi od zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, ktorého úhrnná výška od tohto zamestnávateľa nepresiahne za kalendárny mesiac úhrnnú sumu 165, 97 € a u ktorého si tento daňovník pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti neuplatňuje nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 a daňový bonus podľa § 33, alebo   
 
§ 43 ods. 3 písm. l) zákona o dani z príjmov – poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjem podľa § 5 alebo § 6, vrátené zdravotnou poisťovňou tomuto daňovníkovi z ročného zúčtovania poistného,  
 
a daňovník sa rozhodol zahrnúť tieto príjmy medzi príjmy zo závislej činnosti a zrazenú daň odpočítať ako preddavok v súlade s postupom určeným v § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, bude prikladať aj kópie dokladov preukázujúcich tieto príjmy.   
V prípade, ak si daňovník uplatňuje nárok na zamestnaneckú prémiu, príjmy podľa § 43 ods. 3 písm. l) zákona, z ktorých sa daň vybrala zrážkou podľa § 43 zákona, sa do úhrnu príjmov v riadku 32 nezahrnujú a takáto kópia potvrdenia (dokladu) sa neprikladá.  
Neprehliadnite  
Tlačivo daňového priznania typ B  
Toto tlačivo vyplní daňovník v prípade, ak dosiahol okrem príjmov zo závislej činnosti aj iné druhy príjmov, pričom základ dane z príjmov zo závislej činnosti už bude čiastkovým základom dane. V tomto tlačive sa základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti vypĺňa v V. oddiele na riadkoch 34 až 37 rovnakým spôsobom ako v prípade tlačiva daňového priznania typ A a rovnako prikladá aj všetky povinné prílohy (uvedené pri tlačive A).  
4.2    Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (VI. ODDIEL daňového priznania typ B)   
Príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu sú definované v § 6 zákona o dani z príjmov. Jednotlivé druhy príjmov uvedené v tomto ustanovení sú rozdelené v závislosti od spôsobu ich dosahovania a od charakteru vykonávanej činnosti.  
Príjmy z podnikania sú uvedené v § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov a sú to príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, príjmy zo živnosti, ktoré dosahuje daňovník (živnostník) vykonávajúci činnosť na základe živnostenského oprávnenia podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ŽZ“), príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (napr. príjmy daňových poradcov, audítorov, exekútorov, súkromných lekárov, notárov a pod.), príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa § 6 ods. 7 a 8.  
Na výkon činnosti, z ktorej príjmy sa zaraďujú do § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov, t. j. výkon inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie je potrebné žiadne povolenie alebo osvedčenie. V tomto prípade sa však vždy skúma, či príjem nie je príjmom podľa § 5 zákona o dani z príjmov, t. j. či nie je príjmom dosahovaným v rámci pracovnoprávneho vzťahu ako príjem zo závislej činnosti.  
Poznámka  
Ide o príjmy z použitia alebo z poskytnutia práv z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom, a to vrátane príjmov z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych a iných diel na vlastné náklady, príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. príjmy z činnosti osobnej asistencie alebo činnosť profesionálnych športovcov), príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou (napr. príjmy z činnosti sprostredkovateľov poistenia podľa zákona č. 340/2005 Z. z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, príjmy z činnosti sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).  
Medzi príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti patria aj príjmy uvedené v § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov, z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka, úroky z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sú používané v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z predaja podniku alebo jeho časti, ako aj výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka, ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom.   
Upozornenie  
V prípade, ak daňovník dosahuje príjmy z prenájmu, príjmy definované v § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov (napr. úroky plynúce z bežného účtu) nie sú súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka vykázaného podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov.  
Príklad č. 7:  
Daňovníkovi poberajúcemu len príjmy z prenájmu plynú tieto príjmy na jeho bežný účet. Úroky, ktoré mu budú plynúť z peňažných prostriedkov na tomto účte, nebudú súčasťou jeho príjmov z prenájmu, a teda nebudú zaradené ako príjem podľa § 6 ods. 3, ale budú príjmom podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.  
Príklad č. 8:  
Vlastník nehnuteľnosti prenajal túto nehnuteľnosť nájomcovi spolu s technologickým zariadením, ktoré je súčasťou nehnuteľnosti, za sumu 20 000 €. Uvedená suma bude v plnej výške príjmom vlastníka budovy ako jeho príjem podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov. V prípade, ak má vlastník budovy túto zaradenú v obchodnom majetku, môže si uplatniť aj odpisy budovy a samostatne technologického zariadenia ako daňový výdavok.  
V prípade, ak by mal aj vlastník budovy vytvorený bežný účet v súvislosti s prenájmom nehnuteľnosti, úroky, ktoré mu plynú z peňažných prostriedkov na tomto účte, nie sú jeho zdaniteľným príjmom z prenájmu podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov, ale zdaniteľným príjmom z kapitálového majetku podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov, a to vzhľadom na to, že príjmy definované v § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov sú príjmami z vykonávania jeho činnosti len u daňovníka, ktorý podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť.  
Rovnako aj v prípade, ak by tento daňovník aj predal túto nehnuteľnosť zaradenú do obchodného majetku, príjem z jej predaja by bol u daňovníka zdaniteľným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.  
4.2.1    Príjmy z prenájmu   
V § 6 zákona o dani z príjmov je v odseku 3 a 4 vymedzený príjem z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sú príslušenstvom prenajímanej nehnuteľnosti.  
Medzi príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov patria príjmy z prenájmu bez poskytovania ďalších služieb, ako sú napr. služby hotelového typu. Takýto prenájom nehnuteľnosti je už činnosťou, na ktorú je potrebné živnostenské oprávnenie podľa ŽZ a príjmy z nej plynúce budú príjmami zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov.   
To znamená, že do príjmov z prenájmu nehnuteľnosti podľa odseku 3 budú patriť príjmy len zo samotného prenájmu nehnuteľností, pri ktorom sa poskytujú len základné služby, ktoré sú podmienené riadnou prevádzkou nehnuteľnosti (napr. dodávka vody, elektriny).  
V ustanovení § 6 zákona o dani z príjmov nie sú uvedené príjmy z prenájmu samostatných hnuteľných vecí vzhľadom na skutočnosť, že prenájom hnuteľných vecí vykonávaný sústavne sa môže vykonávať len na základe živnostenského oprávnenia, čiže potom sa takéto príjmy zaraďujú do príjmov podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Príjem z príležitostného prenájmu samostatných hnuteľných vecí sa zaraďuje do príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov.   
V súvislosti s príjmami z prenájmu je potrebné prihliadnuť aj na oslobodenie tohto príjmu do výšky 5-násobku životného minima platného k 1. 1. 2010, t. j. oslobodenie do výšky 925,95 €podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.  
4.2.2    Základ dane, daňové výdavky, daňová strata   
Základ dane  
V prípade, ak daňovník pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo prenájmu uplatňuje preukázateľné výdavky na zistenie základu dane, použije ustanovenia § 17 až § 29 zákona o dani z príjmov, pričom vychádza z účtovníctva, či už jednoduchého alebo podvojného, alebo z vedenej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.  
Definícia základu dane je uvedená v § 2 písm. j) zákona o dani z príjmov ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.   
Pri stanovení základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov je potrebné vychádzať  
1.    z rozdielu medzi príjmami a výdavkami v prípade, ak daňovník vedie jednoduché účtovníctvo alebo si uplatňuje výdavky percentom z príjmov na základe vedenej evidencie podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (tzv. „paušálne výdavky“), alebo pri príjmoch z prenájmu preukázateľné výdavky na základe evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov [§ 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov], alebo pri príjmoch z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti preukázateľné výdavky na základe daňovej evidencie vedenej podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov, ak daňovník spĺňa zákonom stanovené podmienky pre jej vedenie,  
2.    z hospodárskeho výsledku, a to v prípade, ak daňovník vedie podvojné účtovníctvo [§ 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov].  
Neprehliadnite  
Daňové výdavky  
1.    príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti  
a)    preukázateľné výdavky na základe  
vedeného účtovníctva – v sústave jednoduchého, podvojného  
 
vedenej daňovej evidencie – § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov (musí spĺňať zákonom stanovené podmienky)  
 
b)    výdavky percentom z príjmov – 40 %, 60 % za zákonom splnených podmienok   
2.    príjmy z prenájmu  
a)    preukázateľné výdavky na základe  
vedeného účtovníctva – jednoduchého, podvojného – nikdy však nie je účtovnou jednotkou podľa zákona o účtovníctve  
 
vedenej preukázateľnej evidencie – § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov   
 
b)    výdavky percentom z príjmov – 40 % za zákonom splnených podmienok.  
Daňová strata  
Pri príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, pri ktorých sa uplatňujú preukázateľne vynaložené výdavky, môže vzniknúť daňová strata definovaná v § 2 písm. k) zákona o dani z príjmov ako „rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období“.   
Vychádzajúc z definície daňovej straty [§ 2 písm. k) zákona o dani z príjmov] a hlavne z definície daňového výdavku [§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov] je zrejmé, že daňová strata môže vzniknúť iba pri príjmoch dosahovaných podľa § 6 zákona o dani z príjmov, t. j. príjmoch z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu, a to iba pri tých, pri ktorých si daňovník uplatňuje skutočne vynaložené výdavky, a to výdavky na základe vedeného účtovníctva alebo evidencie vedenej podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.  
V prípade, ak daňovník uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov a okrem týchto výdavkov má nárok navyše si odpočítať poistné a príspevky, nemôže mu z tohto titulu vzniknúť daňová strata. Poistné a príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške, a to až po odpočítaní výdavkov percentom z príjmov maximálne do výšky príjmov. Samozrejme, ide len o poistné a príspevky vymedzené v § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, kde bola zavedená legislatívna skratka na pojem „poistné a príspevky“, a to poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu.  
Táto daňová strata sa môže odpočítať od základu dane zisteného podľa jednotlivých druhov príjmov definovaných v § 6 až § 8 zákona o dani z príjmov.  
Podľa § 4 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňovú stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 6 až § 8 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 zákona o dani z príjmov.  
4.2.3    Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typ B  v časti základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z podnikania,
             z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu. 
VI. oddiel tlačiva daňového priznania  
Súčasťou príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu uvádzaných v tomto oddiele sú aj príjmy rovnakého druhu zo zdrojov v zahraničí (napr. z podnikania, autorský honorár, z prenájmu), ktoré sa v prepočte na eurá uvádzajú spoločne s príjmami dosiahnutými na našom území (v tuzemsku). Príjmy zo zdrojov v zahraničí sa uvádzajú bez prípadných odpočítateľných položiek podľa zákonov platných v zahraničí a výdavky vzťahujúce sa k týmto príjmom sa môžu uplatniť len podľa zákona.   
Na prepočet cudzej meny daňovník použije ustanovenie § 31 zákona o dani z príjmov.  
Tabuľku č. 1 v tomto oddiele vypĺňa daňovník dosahujúci príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu, ktorý vedie jednoduché účtovníctvo, resp. evidenciu preukázateľných výdavkov podľa § 6 ods. 11 (príjmy z prenájmu) alebo ods. 14 (príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti) zákona alebo vedie paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov (všetky príjmy podľa § 6).  
Upozornenie  
Významnou zmenou uvedenou v tomto oddiele pod tabuľkou č. 1 je doplnenie údaja, ktorý vyplní daňovník, a to počet mesiacov vykonávania činnosti, z ktorej dosahuje príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Tento údaj je potrebný na účely Sociálnej poisťovne podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a vypĺňa ho z dôvodu určenia vymeriavacieho základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorým je polovica pomernej časti základu dane z príjmov fyzických osôb dosiahnutých vykonávaním podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 138 zákona o sociálnom poistení). Pomernou časťou základu dane je časť pripadajúca na jeden kalendárny mesiac výkonu podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.   
Keďže toto bol jediný údaj, ktorý nebolo možné zistiť z tlačiva daňového priznania, poistenci museli do Sociálnej poisťovne dokladať výpis z daňového priznania, kde okrem duplicitného uvedenia údajov z daňového priznania, ktoré potvrdzoval správca dane, vyplnili aj tento časový údaj. Jeho zavedením do tohto tlačiva daňového priznania už poistenci, daňovníci, nebudú musieť Sociálnej poisťovni predkladať výpis z daňového priznania a zároveň správca dane bude nahlasovať aj tento údaj v rámci svojej oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni určenej zákonom o sociálnom poistení.  
Na riadku 44 (základ dane, čiastkový základ dane po uplatnení položiek zvyšujúcich a znižujúcich základ dane, t. j. po úprave o príjmy a výdavky, ktoré v zdaňovacom období boli zaúčtované, ale neovplyvňujú základ dane) po vyplnení predchádzajúcich riadkov sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane).  
Riadky 42 a 43 vypĺňa len daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, pričom v XIV. oddiele uvedie položky, o ktoré konkrétne základ dane zvýšil, resp. znížil.  
Daňovník, ktorý o príjmoch podľa § 6 zákona účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, v nadväznosti na § 8 ods. 4 postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva v rámci uzávierkových účtovných operácií upravuje všetky uhradené príjmy a výdavky zaúčtované v peňažnom denníku o príjmy, resp. výdavky, ktoré sa nezahrnujú do základu dane z príjmov alebo sa zahrnú do základu dane vo výške a v zdaňovacom období v súlade s ustanoveniami zákona o dani z príjmov (položky zvyšujúce a znižujúce príjmy a výdavky), a preto takýto daňovník už r. 42 ani 43 daňového priznania typ B nevypĺňa.   
Tieto riadky vypĺňa daňovník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, len v prípade, ak podáva dodatočné daňové priznanie, pretože fyzická osoba dosahujúca príjmy podľa § 6 zákona, ktorá je účtovnou jednotkou, nemôže podľa § 16 ods. 9 zákona o účtovníctve otvárať uzavreté účtovné knihy z dôvodu, že nemá obdobie schvaľovania účtovnej závierky.  
Poznámka  
Účtovná závierka fyzickej osoby účtujúcej v sústave jednoduchého účtovníctva je zostavená a zároveň aj schválená pripojením podpisového záznamu k jednotlivým súčastiam účtovnej závierky, t. j. nemôže podľa § 16 ods. 10 uzatvorené účtovné knihy znovu otvoriť.  
Daňovník, ktorý uplatňuje výdavky podľa § 6 ods. 10, 11 a 14 zákona, riadky 42 a 43 nevypĺňa, pričom položky zvyšujúce a znižujúce základ dane sú uňho súčasťou príjmov, resp. výdavkov uvádzaných v evidencii podľa týchto ustanovení zákona aj v prípade, ak podáva dodatočné daňové priznanie.  
Daňovník, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva, tabuľku č. 1 nevypĺňa, ale začne daňové priznanie v tomto oddiele vypĺňať až riadkom 40, resp. 41, kde prenáša výsledok hospodárenia (základ dane, resp. daňovú stratu) a nasledujúce riadky až po riadok 45. Údaje daňovník uvádza podľa účtovníctva.  
V daňovom priznaní typ B sa strata vzniknutá podľa § 4 zákona o dani z príjmov uvádza na r. 57 a strata vzniknutá v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, o ktorú daňovník znižuje základ dane v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach v súlade s § 30 zákona o dani z príjmov, sa uvádza na riadkoch 52 až 56.  
Základ dane (čiastkový základ dane, z r. 44 sa prenáša na r. 59 daňového priznania typ B.  
Neprehliadnite  
Povinné prílohy podávané k daňovému priznaniu typ B   
Daňovník dosahujúci príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov, ktorý je účtovnou jednotkou, prikladá k daňovému priznaniu účtovné výkazy uvedené zákonom o účtovníctve.   
Daňovník dosahujúci príjmy z prenájmu, ktorý aj v prípade, že by sa rozhodol viesť jednoduché alebo podvojné účtovníctvo, podľa zákona o účtovníctve nikdy nie je účtovnou jednotkou, a preto nikdy nepredkladá k daňovému priznaniu účtovné výkazy.   
V prípade, ak je daňovník účastníkom združenia na základe zmluvy o združení, priloží k daňovému priznaniu kópiu zmluvy o združení a v daňovom priznaní na príslušných riadkoch patriacich k príjmom z podnikania, ktoré dosahuje, uvádza len svoj podiel na príjmoch a výdavkoch, pričom skutočnosť, že je členom združenia, uvádza v oddiele č. XIV – miesto pre osobitné záznamy.   
4.3    Príjmy z kapitálového majetku podľa § 7 zákona o dani z príjmov (VII. ODDIEL daňového priznania typ B)   
Ustanovenie špecifikuje príjmy z kapitálového majetku. V prípade príjmov z kapitálového majetku je predmetom dane výnos, ktorý je zvyčajne výsledkom investovania peňažných prostriedkov do produktov finančného trhu. Sú to napr. výnosy z dlhopisov, výnosy z vkladov na vkladových účtoch alebo bežných účtoch, ale aj výnosy zo životných poistení, doplnkového dôchodkového sporenia.   
Pri príjmoch z kapitálového majetku sa vo väčšine prípadov uplatňuje vybratie dane zrážkou podľa § 43 zákona o dani z príjmov. Daň zrážkou sa vyberá len pri príjmoch plynúcich zo zdrojov na území Slovenskej republiky a ak takéto príjmy plynú daňovníkovi zo zdrojov v zahraničí, zahŕňa ich do základu dane (čiastkového základu dane).   
Daňová povinnosť daňovníka, ak ide o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane, ak tento zákon neustanovuje inak. Len taxatívne vymedzené prípady ustanovené v § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov sú zrazením dane považované za vysporiadané. Ak daňovník neúčtuje o príjmoch, môže sa v súlade s § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov rozhodnúť, že daň vybranú zrážkou bude považovať za preddavok na daň a tento si odpočíta od dane v daňovom priznaní. Ak suma dane vybranej zrážkou prevyšuje vypočítanú výšku dane daňovníka v daňovom priznaní, má daňovník nárok na vrátenie daňového preplatku. Uvedené upravuje aj § 4 ods. 6 a 7 zákona o dani z príjmov.  
1.    príjmy z kapitálového majetku (§ 7), z ktorých je vyberaná daň zrážkou, ak plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ktorými sú   
úroky a ostatné výnosy z cenných papierov,  
 
úroky, výhry a iné výnosy z vkladov na vkladných knižkách vrátane úrokov z peňažných prostriedkov na vkladovom účte, na účte stavebného sporiteľa a z bežného účtu okrem úrokov uvedených v § 6 ods. 5 písm. b),  
 
dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, rovnako sa posudzuje aj odstupné vyplácané podľa osobitného predpisu,  
 
plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku; rovnako sa posudzuje aj jednorazové vyrovnanie alebo odbytné, vyplácané v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia,  
 
príjmy z podielových listov dosiahnuté z ich vyplatenia (vrátenia),  
 
výnos, ktorý vzniká pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a emisným kurzom pri jeho vydaní pričom v prípade predčasného splatenia cenného papiera sa namiesto menovitej hodnoty použije cena, za ktorú sa cenný papier kúpi späť.  
 
Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú príjmy uvedené v ods. 1 písm. d) a e), t. j. dávky z doplnkového dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu a plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku vrátane odstupného vyplácaného podľa osobitného predpisu, znížené o zaplatené vklady alebo poistné. Ak ide o dôchodok, rozdelia sa zaplatené vklady alebo poistné na obdobie poberania dôchodku. Ak nie je obdobie poberania dôchodku dohodnuté, určí sa ako rozdiel medzi strednou dĺžkou života podľa údajov vyhlasovaných Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vekom daňovníka v čase, keď dôchodok začne po prvý raz poberať.  
Ak daňovník využije možnosť odpočítať daň vybranú zrážkou podľa § 43 ods. 10 ako preddavok na daň podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov pri príjmoch z podielových listov dosiahnutých z ich vyplatenia (vrátenia), do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie suma, o ktorú úhrn týchto príjmov prevyšuje úhrn vkladov podielnika. Za vklad podielnika sa považuje predajná cena vyplateného (vráteného) podielového listu pri jeho vydaní. Ak úhrn vkladov podielnika prevyšuje úhrn týchto príjmov, na rozdiel sa neprihliada.  
Pri ostatných uvedených druhoch príjmov, ak daňovník využije možnosť uvedenú v § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, ustanovenie § 7 pri týchto príjmoch neumožňuje daňovníkovi uplatniť si k príjmu aj výdavok.  
V prípade, ak tieto príjmy plynú zo zdrojov v zahraničí, sú súčasťou základu dane daňovníka z príjmov podľa § 7 zákona o dani z príjmov a daňovník si ich vysporiada prostredníctvom daňového priznania.  
2.    príjmy z kapitálového majetku, ktoré sú základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 7 zákona o dani z príjmov bez uplatnenia výdavkov  
Príklad č. 9:  
Fyzická osoba, nepodnikateľ, požičala druhej fyzickej osobe – nepodnikateľovi, peniaze, pričom medzi sebou uzavreli zmluvu o pôžičke podľa ObčZ. V tejto zmluve si dohodli úroky za požičané peniaze. Peniaze dlžník vrátil v stanovenom termíne a úroky, ktoré vyplatil veriteľovi, boli u tejto fyzickej osoby zdaniteľným príjmom podľa § 7 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov.  
4.3.1    Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typ B  v časti základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov z kapitálového majetku  
VII. oddiel tlačiva daňového priznania  
Ak daňovník dosiahol v príslušnom zdaňovacom období, za ktoré sa podáva daňové priznanie, príjmy z kapitálového majetku (§ 7 zákona), vypĺňa skôr, ako si vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z týchto príjmov na riadkoch 46 až 48, aj tabuľku č. 2 na riadkoch 1 až 10, resp. riadku 11.   
V prípade príjmov z vyplatenia (vrátenia) podielových listov, v súlade s § 7 ods. 6 zákona o dani z príjmov, ak je úhrn výdavkov k týmto príjmom v stĺpci 2 na riadku 7 tabuľky č. 2 vyšší ako príjem (úhrn príjmov) na tomto riadku, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov.   
V súvislosti s príjmami z vyplatenia (vrátenia) podielových listov sa vypĺňa aj riadok 11 tabuľky č. 2, a to pre prípady podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003, z ktorých bola zrazená daň pri ich vyplatení, pričom tieto príjmy sú v súlade s § 52 ods. 20 zákona o dani z príjmov oslobodené od dane. Na riadku 11 sa tieto príjmy uvádzajú v brutto výške. V tejto súvislosti sa vypĺňa aj riadok 100 daňového priznania, kde sa uvedie suma zrazenej dane, t. j. suma preddavku vybraná len z takéhoto príjmu.  
Poznámka  
Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 7 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 1. januári 2009, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor.  
Do príjmov z kapitálového majetku sa zahrnujú aj príjmy zo zahraničia, a to prepočítané na eurá spôsobom podľa § 31 ods. 2 zákona. Takéto príjmy uvedie v XIV. oddiele.  
Pri príjmoch z kapitálového majetku sa v prevažnej miere uplatňuje zrážková daň podľa § 43 zákona, ide však len o také príjmy, ktoré sú dosahované na našom území (uvedené v tabuľke č. 2). V týchto prípadoch sa zrazená daň považuje za vysporiadanú, len ak sa daňovník nerozhodne takéto príjmy uviesť v priznaní (§ 43 ods. 6 zákona). Ak takéto príjmy prizná daňovník v priznaní, považuje sa zrazená daň za preddavok (§ 43 ods. 7 zákona) a ak suma zrazenej dane je vyššia ako daň vypočítaná v daňovom priznaní, daňovník má nárok na vrátenie zrazenej dane (jej časti) po podaní žiadosti o vrátenie preplatku (XVI. oddiel). V takomto prípade uvádza sumu zrazenej dane podľa § 43 zákona o dani z príjmov na riadku 99 daňového priznania.  
Podľa § 45 ods. 4 zákona je možné započítať daň zrazenú z úrokového príjmu uvedeného v § 32 ods. 15 zákona o správe daní. Preto súčasťou príjmov podľa § 7 zákona (uvádzajú sa na riadkoch 1 až 9 tabuľky č. 2 v závislosti od druhu príjmov) sú aj úrokové príjmy v súlade so Smernicou Rady 2003/48/ES z 3. júna 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplat úrokov (ďalej len „smernica“) dosiahnutých z krajín uvedených v prílohe č. 3 zákona [v prechodnom období sa zráža daň v súlade s článkom 11 tejto smernice v inej (vyššej) výške, ako je ustanovené v zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia]. V prípade, ak je zaplatená daň alebo jej časť z úrokových príjmov uznaná za daňový preplatok podľa § 45 ods. 4 zákona o dani z príjmov (riadok 89 – riadok 90), uvedie sa tento na riadku 104 daňového priznania.  
Poznámka  
Súčasťou príjmov uvádzaných v tabuľke č. 2, t. j. príjmov z kapitálového majetku je aj podiel pripadajúci na daňovníka, ktorý dosiahol spoločne s ďalším daňovníkom alebo s viacerými daňovníkmi z titulu spoluvlastníctva k veci alebo zo spoločných práv (§ 10 ods. 1 zákona). Údaje o týchto daňovníkoch sa uvádzajú v XIV oddiele.  
Keďže pri príjmoch podľa § 7 nemôže vzniknúť daňová strata, ak rozdiel medzi príjmami a výdavkami na r. 46 a 47 je záporný, uvedie sa na r. 48, kde je vyčíslený základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z kapitálového majetku, nula.  
Povinné prílohy podávané k daňovému priznaniu typ B   
Uvádza sa len tá suma preddavku, ktorá sa vzťahuje k príjmom, ktoré si daňovník priznáva v daňovom priznaní (§ 4 ods. 6 zákona), okrem sumy preddavku vybranej pri vyplatení (vrátení) podielového listu obstaraného do 31. decembra 2003 podľa § 43 ods. 10 zákona (táto suma sa uvedie na r. 100). Suma preddavku vybraná u manželov sa delí v rovnakom pomere, ako si delia príjmy, ktoré si priznávajú na zdanenie v daňovom priznaní.  
Ak suma preddavku bola vybraná u v. o. s., spoločníci tejto spoločnosti uvádzajú na r. 99 len podiel z toho preddavku, ktorý je v rovnakej výške, ako si delia zisk. Rovnako sa postupuje aj ak ide o komplementára kom. spol.   
Riadok 99 sa vypĺňa na základe kópií potvrdení o príjmoch, z ktorých sa daň vybrala podľa § 43 zákona, pri ktorých sa daňovník rozhodol vybratú daň považovať za preddavok podľa § 43 ods. 7 zákona. Kópie týchto potvrdení sú prílohou daňového priznania s výnimkou potvrdení o príjmoch z úrokov z peňažných prostriedkov na bežných účtoch, ktoré sa používajú v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 5 písm. b) zákona] a s výnimkou preplatku na poistnom vrátenom zdravotnou poisťovňou [§ 43 ods. 3 písm. l) zákona], ak o ňom daňovník účtoval.  
Poznámka  
Ak sa vypĺňa r. 100 (oslobodené príjmy z vyplatenia podielových listov nadobudnutých do 31. 12. 2003), prílohou daňového priznania je aj kópia potvrdenia (potvrdení) o týchto príjmoch alebo o sume preddavku vybranej pri vyplatení (vrátení) podielového listu obstaraného do 31. decembra 2003 podľa § 43 ods. 10 zákona.  
4.4    Ostatné príjmy podľa § 8 zákona o dani z príjmov (VIII. ODDIEL daňového priznania typ B)  
Za ostatné príjmy možno považovať tie príjmy, ktoré nie sú vymedzené v § 5 až § 7 zákona o dani z príjmov. Základom dane (čiastkovým základom dane) z príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov sú príjmy znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.  
Príklad č. 10:   
Daňovník, nepodnikateľ, kúpil v roku 2010 byt za 400 000 €, ktorý ešte v ten istý rok predal za 399 000 €. Keďže pri výpočte čiastkového základu dane môže ísť s výdavkami maximálne do výšky príjmu, jeho čiastkový základ dane z príjmov podľa § 8 bude nulový.  
Podľa § 8 ods. 1 medzi ostatné príjmy patria najmä (nejde o taxatívny výpočet príjmov)  
a)    príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí,  
b)    príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností,  
c)    príjmy z predaja hnuteľných vecí,  
d)    príjem z prevodu opcií,  
e)    príjmy z prevodu cenných papierov,  
f)    príjmy z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva,  
Poznámka  
Príjmy z predaja nehnuteľností, hnuteľných vecí, opcií, cenných papierov a z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva vyplácané v splátkach na základe kúpnej zmluvy alebo inej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo, alebo prijaté preddavky dohodnuté týmito zmluvami alebo prijaté na základe zmluvy o budúcom predaji alebo inom prevode sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom boli prijaté.   
Výdavky, ktoré prevyšujú uvedené príjmy v tom zdaňovacom období, v ktorom po prvý raz plynú splátky alebo preddavky na predaj hnuteľných vecí, cenných papierov, nehnuteľností alebo na prevod opcií, obchodného podielu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditistu komanditnej spoločnosti alebo členských práv člena družstva, sa môžu uplatniť v tom zdaňovacom období až do výšky týchto príjmov. Ak tieto príjmy plynú aj v ďalšom zdaňovacom období, postupuje sa rovnako, a to až do výšky celkovej sumy, ktorú možno podľa tohto ustanovenia uplatniť.  
g)    príjmy zo zdedených práv z priemyselného a iného duševného vlastníctva vrátane autorských práv a práv príbuzných autorskému právu,  
h)    dôchodky a podobné opakujúce sa požitky,  
i)    výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní,  
j)    ceny z verejných súťaží, ceny zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže a ceny zo športových súťaží, ak nejde o daňovníka, ktorého športová činnosť je vykonávaná v rámci inej samostatnej zárobkovej činnosti [§ 6 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov],  
Poznámka  
Z príjmov z cien a výhier [§ 8 ods. 1 písm. i) a j) zákona], s výnimkou nepeňažnej výhry alebo ceny plynúcej zo zdrojov v Slovenskej republike, sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, ktorú zráža prevádzkovateľ (organizátor) súťaže. V prípade, ak tieto peňažné ceny alebo výhry plynú zo zdrojov v zahraničí, zahŕňajú sa do základu dane (čiastkového základu dane) zo zdaniteľných príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov neznížené o výdavky a vysporiadajú sa prostredníctvom daňového priznania.   
Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ alebo organizátor hry, súťaže alebo žrebovania povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny, ktorú si daňovník vysporiada prostredníctvom daňového priznania.   
Príjmy z týchto výhier sú však zdaniteľnými príjmami len v prípade, ak nie sú od dane oslobodené podľa § 9 zákona o dani z príjmov.  
k)    príjmy z derivátových operácií.   
Hlavne pre príjmy uvedené v § 8 zákona o dani z príjmov je v prevažnej miere najskôr potrebné posúdiť, či nie sú tieto príjmy oslobodené od dane v plnej výške, resp. len do zákonom určenej výšky a až ak nespĺňajú podmienky oslobodenia, tak sú zdaniteľnými príjmami uvádzanými práve medzi ostatnými príjmami.  
4.4.1    Príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej
             poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva
            a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí, príjem z prevodu opcií, 
            príjmy z prevodu cenných papierov a príjmy z prevodu účasti (podielu)
            na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti
            alebo prevodu členských práv družstva  
Tieto príjmy sú oslobodené v súlade s § 9 ods. 1 písm. h) a j) zákona o dani z príjmov do výšky 5-násobku životného minima.  
Podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 zákona a príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona (ak nejde o príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou), ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy platného životného minima. Ak takto vymedzené príjmy (neznížené o výdavky) presiahnu päťnásobok sumy platného životného minima (v roku 2010 sumu 925,95 €), do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.  
Oslobodenie príjmov z prevodu opcií podľa § 8 ods. 1 písm. d) zákona o dani z príjmov, príjmov z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) zákona a príjmov z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva podľa § 8 ods. 1 písm. f) zákona je upravené v § 9 ods. 1 písm. j) zákona. Predmetné príjmy (s výnimkou tých príjmov, ktoré sú zdaňované zrážkovou daňou) sú oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby, ak ich úhrn znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 zákona o dani z príjmov nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy platného životného minima. Ak takto vymedzený rozdiel presiahne päťnásobok sumy platného životného minima, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu.  
Ak daňovník v zdaňovacom období okrem príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) zákona o dani z príjmov, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona, súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) zákona, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona, uplatní sa oslobodenie od dane najskôr podľa § 9 ods. 1 písm. h), a potom podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona najviac v úhrnnej výške päťnásobku sumy platného životného minima.   
Príklad č. 11:   
Daňovník dosiahne v roku 2010 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) v sume 200 €. Na tieto príjmy preukázateľne vynaloží výdavky v sume 100 €. Okrem príjmov z prenájmu nehnuteľnosti dosiahne v roku 2010 aj príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e)] v sume 900 €. Cenné papiere obstaral v roku 2009 za 600 €.  
Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3), ktoré daňovník dosiahne v roku 2010, nepresiahnu sumu päťnásobku platného životného minima (925,05 €), sú preto v plnej výške (200 €) oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov.  
Okrem príjmov z prenájmu, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, daňovník v roku 2010 dosiahne aj príjmy z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. j) citovaného zákona. Oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. h) a j) zákona sa môže uplatniť najviac v úhrnnej výške päťnásobku sumy platného životného minima, t. j. najviac v úhrnnej výške 925,95 €.  
Pretože zo sumy 925,95 €, čo je v roku 2010 suma oslobodená od dane, daňovník uplatní oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov pri príjmoch z prenájmu v sume 200 €, pri príjmoch z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. j) zákona, môže uplatniť oslobodenie už len vo výške 725,95 € (925,95 € – 200 €).  
Príjmy z predaja cenných papierov sa na účely oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov posudzujú po znížení o výdavky. Cenné papiere daňovník obstaral za 600 € a predal ich za 900 €, pričom po odpočítaní zostávajúcej časti sumy 5-násobku životného minima bude mať základ dane nulový, t. j. 900 – 600 – 725,95 € [pri určení základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 nevznikne nikdy daňová strata, a preto môže mať daňovník maximálne nulový čiastkový základ dane].  
Oslobodenie príjmov z predaja cenných papierov podľa § 9 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov sa vzťahuje len na príjmy z predaja cenných papierov podľa § 8, ktoré predávajúci obstaral od 1. januára 2004. Uvedené vyplýva z § 52 ods. 20 citovaného zákona. Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.  
Ak tieto príjmy, resp. ich zostávajúca časť nebude spĺňať podmienky oslobodenia, potom sú zdaniteľnými príjmami podľa § 8 zákona o dani z príjmov.  
Pre ostatné príjmy podľa § 8 zákona je charakteristické, že do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetných príjmov. Ostatné príjmy nikdy nie je možné znížiť o výdavky vynaložené na ich udržanie alebo zabezpečenie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 zákona vyššie ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že pri jednotlivých druhoch ostatných príjmov nie je možné vykázať stratu (§ 8 ods. 2 zákona).  
V prípade príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, ak daňovník neuplatní preukázateľné výdavky na dosiahnutie príjmu, môže si uplatniť výdavky vo výške 25 % z týchto príjmov.  
Pre ostatné tu uvedené príjmy, t. j. príjmy z prevodu cenných papierov a z prevodu opcií sú niektoré druhy výdavkov uvedené aj v § 8 ods. 5 zákona o dani z príjmov a ide napr. o kúpnu cenu preukázateľne zaplatenú za cenný papier alebo opciu, cenu cenného papiera alebo opcie zistenú v čase nadobudnutia, výdavky súvisiace s nadobudnutím a predajom cenných papierov a opcií.  
V prípade príjmov z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva je výdavkom vklad alebo obstarávacia cena podielu (§ 8 ods. 7 zákona o dani z príjmov).  
4.4.2 Príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností  
Na účely zákona o dani z príjmov sa za nehnuteľnosť považuje nehnuteľnosť, byt a nebytový priestor alebo ich časti [§ 3 ods. 2 písm. a) zákona]. Podľa § 119 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.  
Príjmy z predaja nehnuteľností uvedených v § 9 ods. 1 písm. a) až c) sú oslobodené v závislosti od viacerých kritérií, medzi ktoré možno zaradiť to, o aký druh nehnuteľnosti ide, dobu trvania vlastníctva nehnuteľnosti, prípadne aj dobu trvalého pobytu daňovníka v posudzovanej nehnuteľnosti, spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti, či bola nehnuteľnosť zahrnutá v obchodnom majetku daňovníka, t. j. že daňovník o nehnuteľnosti účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ju evidoval ako majetok prenajímaný.  
Splnenie podmienok (t. j. napr. podmienky dĺžky trvalého pobytu, doby vlastníctva) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 zákona).  
Príklad č. 12:   
Daňovník nadobudol garáž kúpou 14. 4. 2005. V roku 2010 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá 15. 4. 2010. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal 17. 4. 2010. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v máji 2010. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na § 9 ods. 4 zákona v danom prípade posudzuje podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (15. 4. 2010), pretože uvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť (17. 4. 2010). V tomto prípade je nehnuteľnosť oslobodená od dane z príjmov.  
Vo všeobecnosti platí, že pri predaji nehnuteľnosti, ktorú mal daňovník zahrnutú v obchodnom majetku, resp. o ktorej daňovník účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ju daňovník evidoval ako majetok prenajímaný, sa uplatňuje prísnejší režim oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb ako pri nehnuteľnosti, ktorú daňovník nemal zaradenú v obchodnom majetku a na ktorú si teda neuplatňoval daňové výdavky.  
Podľa § 9 ods. 1 písm. a) môže byť príjem z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov oslobodený, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom, okrem   
1.    príjmov z predaja týchto nehnuteľností, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku, a to do piatich rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku a   
2.    príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji týchto nehnuteľností uzavretej do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v nich alebo do piatich rokov odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po dvoch rokoch od začiatku trvalého pobytu alebo po piatich rokoch odo dňa ich vyradenia z obchodného majetku.   
Príklad č. 13:   
Daňovník bol od januára 2010 vlastníkom bytu, v ktorom mal trvalý pobyt od mája 2008. V marci 2010 uzavrel zmluvu o budúcom predaji tohto bytu, na základe ktorej mu bola v júni 2010 vyplatená suma 100 000 €. Kúpnu zmluvu s kupujúcim uzavrel v septembri 2010. Pretože predmetný príjem plynul daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji bytu a táto zmluva bola uzavretá do dvoch rokov od začatia jeho trvalého pobytu v predávanom byte, príjem z predaja bytu plynúci daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti nie je oslobodený od dane.  
Príjmy z predaja nehnuteľností, o ktorých daňovník účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ho evidoval ako majetok prenajímaný, sú oslobodené od dane až po piatich rokoch od ich vyradenia z obchodného majetku. Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov (§ 9 ods. 5 zákona).  
Ak takýto byt alebo dom daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ho daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jeho predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ho daňovník využíval na uvedené činnosti.  
V prípade príjmu z predaja ostatných nehnuteľností (napr. garáže, pozemku, bytu alebo domu, v ktorom daňovník nemal trvalý pobyt počas dvoch rokov bezprostredne pred jeho predajom), na ktorý sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 9 písm. a) alebo c), je takýto príjem oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia takejto nehnuteľnosti alebo jej vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmu, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.  
Upozornenie  
Ak ide o nehnuteľnosť (či už byt alebo dom, alebo garáž a pod.) nadobudnutú dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, okrem nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje oslobodenie od dane podľa písm. a), príjem za predaj nehnuteľnosti je oslobodený po piatich rokoch odo dňa nadobudnutia tejto nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov) alebo vyradenia z obchodného majetku, ak bola táto nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku, okrem príjmov, ktoré plynú daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti uzavretej do piatich rokov od jej nadobudnutia alebo od jej vyradenia z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od jej nadobudnutia alebo vyradenia z obchodného majetku.   
Príklad č. 14:   
V marci 2010 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2008 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2002. Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom uplynulo viac ako päť rokov.  
Ak ide o predaj nehnuteľností uvedených v § 9 ods. 1 písm. a) alebo b), alebo c) po zániku a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, do lehoty uvedenej v týchto ustanoveniach sa započítava doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.  
Podľa § 9 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzických osôb oslobodený príjem z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu za podmienky, že daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom.  
Od dane sú podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov oslobodené aj príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide o vydanie v rámci tzv. reštitučných zákonov), za podmienky, že príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bol prijatý touto oprávnenou osobou. Ako osobitný predpis je v danom prípade v zákone uvedený napr. zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon SNR č. 319/1991 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení neskorších predpisov. Na účely oslobodenia od dane v danom prípade nie je rozhodujúce, ako dlho predávajúci nehnuteľnosť vlastnil, nie je rozhodujúca dĺžka trvalého pobytu, nie je podstatné ani to, či je predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku daňovníka.   
Podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona sú príjmy z predaja majetku (aj nehnuteľností), ktorý je zahrnutý do konkurznej podstaty, oslobodené od dane bez toho, aby bola splnená podmienka dĺžky trvalého pobytu, resp. doby vlastníctva predávanej nehnuteľnosti a nie je podstatné ani to, či ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku daňovníka.  
Ak príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti nespĺňajú podmienky pre ich oslobodenie, sú zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Presnejšie, medzi ostatné príjmy patria príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti vtedy, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú predávajúci využíva  
na osobné účely alebo  
 
na prenájom, z ktorého plynú príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona, pričom nie je podstatné, či je prenajímaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho, alebo  
 
na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak v momente predaja nehnuteľnosť už nie je zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho.  
 
Do základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa § 8 zákona sa zahŕňajú zdaniteľné príjmy znížené o výdavky preukázateľne vynaložené na dosiahnutie predmetných príjmov. Ostatné príjmy nikdy nie je možné znížiť o výdavky vynaložené na ich udržanie alebo zabezpečenie. Ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 zákona vyššie ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že pri jednotlivých druhoch ostatných príjmov nie je možné vykázať stratu (§ 8 ods. 2 zákona).  
Príjmy z predaja nehnuteľnosti sa zahrnú do základu dane (čiastkového základu dane) vždy až v tom zdaňovacom období, v ktorom ich predávajúci prijal, pričom nie je rozhodujúce, kedy nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 8 ods. 4 zákona) a rovnako nie je podstatné, kedy došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.  
Poznámka  
Pri dedení a darovaní nehnuteľnosti je vstupnou cenou cena zistená v súlade s § 25 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, t. j. reprodukčná obstarávacia cena zistená podľa osobitných predpisov [§ 25 ods. 6 písm. b) a § 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov].  
Podľa § 25 ods. 6 písm. b) zákona o účtovníctve reprodukčnou obstarávacou cenou je cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje, pričom reprodukčnou obstarávacou cenou sa oceňuje majetok aj v prípade bezodplatného nadobudnutia s výnimkou peňažných prostriedkov a cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami [§ 25 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o účtovníctve].  
Aj keď zákon o účtovníctve presne nešpecifikuje, akým spôsobom sa určí reprodukčná obstarávacia cena, ako najpreukaznejší spôsob pre uplatnenie výdavku podľa § 8 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov je stanovenie ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom v súlade s osobitným predpisom, a to v čase jej nadobudnutia. Je však možné akceptovať aj napr. ohodnotenie určené v darovacej zmluve a v prípade dedenia je možné akceptovať aj cenu stanovenú v dedičskom rozhodnutí.  
Príklad č. 15:  
Daňovník uzavrel v roku 2010 zmluvu o prevode bytu a rekreačnej chaty. Byt, ktorý kúpil v roku 2009 za 100 000 € (nemal v ňom trvalý pobyt), predal za 120 000 € a chatu, ktorú kúpil v roku 2002 za 60 000 € (po prepočte na €), predal za 30 000 €. Kúpnu cenu za obidve nehnuteľnosti zaplatil kupujúci predávajúcemu v roku 2010. Obidve nehnuteľnosti predávajúci využíval len na osobné účely a z uvedeného dôvodu sa príjmy dosiahnuté z predaja bytu a rovnako aj príjmy z predaja chaty zaraďujú medzi ostatné príjmy podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona. Podľa § 8 ods. 2 zákona, ak sú výdavky spojené s jednotlivým druhom príjmu vyššie ako dosiahnutý príjem, na rozdiel sa neprihliada. To znamená, že daňovník zahrnie v daňovom priznaní za rok 2010 do základu dane (čiastkového základu dane) príjmy v sume 150 000 € (120 000 € za byt a 30 000 € za chatu). Výdavky môže uplatniť len do výšky príjmov dosiahnutých z predaja uvedených nehnuteľností, t. j. môže uplatniť výdavky maximálne vo výške 150 000 €, a to aj napriek tomu, že celkové preukázateľne vynaložené výdavky v danom prípade predstavovali 160 000 €.  
Konkrétne druhy výdavkov, ktoré je možné odpočítať od príjmov dosiahnutých za predaj nehnuteľností, sú taxatívne určené v § 8 ods. 5 zákona o dani z príjmov.  
Ide o tieto výdavky:   
a)    kúpna cena preukázateľne zaplatená za nehnuteľnosť, ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorú daňovník nadobudol,  
b)    cena nehnuteľnosti zistená v čase jej nadobudnutia, ak ide o nehnuteľnosť, ktorú daňovník nadobudol dedením, darovaním alebo získal zámenou, pričom pri nehnuteľnostiach získaných dedením alebo darovaním sa vychádza z ceny stanovenej podľa § 25 zákona o dani z príjmov,  
c)    zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak ide o majetok, ktorý bol zahrnutý v obchodnom majetku (zostatkovou cenou nehnuteľnosti podľa citovaného ustanovenia sa rozumie rozdiel medzi vstupnou cenou a celkovou výškou odpisov, ktoré už boli zahrnuté do daňových výdavkov),  
d)    finančné prostriedky preukázateľne vynaložené na technické zhodnotenie, opravu a údržbu nehnuteľnosti vrátane ďalších výdavkov súvisiacich s jej predajom okrem výdavkov na osobné účely,  
Poznámka  
Ak daňovník zhodnotil alebo opravil nehnuteľnosť svojpomocne, nemôže si ako výdavok uplatniť hodnotu vlastnej práce. V takomto prípade je možné uplatniť len iné preukázateľne vynaložené výdavky – napr. cenu materiálu zakúpeného na opravu, údržbu alebo technické zhodnotenie, cenu služieb a prác vykonaných ich dodávateľom, ktoré predávajúci dodávateľovi preukázateľne zaplatil. Výdavky vynaložené na opravu, údržbu alebo technické zhodnotenie nehnuteľnosti je možné uplatniť len v prípade, ak sa takéto výdavky neuplatnili už v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach (napr. v čase, keď bola nehnuteľnosť zahrnutá v obchodnom majetku a bola využívaná na podnikanie, inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo prenájom). Pretože zo zákona nevyplýva, že na daňové účely je možné akceptovať len tie výdavky, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil na technické zhodnotenie, opravu a údržbu odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, je možné akceptovať aj výdavky na technické zhodnotenie, opravu a údržbu nehnuteľnosti, ktoré daňovník preukázateľne vynaložil v čase, keď nehnuteľnosť ešte nebola v jeho vlastníctve a užíval ju napr. ako nájomca (príp. ako nájomca – člen družstva). Ak ide o posudzovanie oprávnenosti výdavkov, ktoré daňovník vynaložil v čase, keď ešte nebol vlastníkom nehnuteľnosti a užíval ju ako nájomca (príp. nájomca – člen družstva), je potrebné prihliadnuť aj na príslušné ustanovenia ObčZ (napr. § 687 až § 695), na obsah nájomnej zmluvy, resp. na stanovy družstva.  
e)    výdavky preukázateľne vynaložené na obstaranie majetku (napr. poplatok za znalecký posudok, výdavky vynaložené na vypracovanie kúpnej zmluvy, správne poplatky súvisiace s predajom) alebo jeho výrobu vo vlastnej réžii.  
Všetky výdavky musí daňovník preukázať hodnovernými dokladmi, z ktorých musí byť zrejmá tak vynaložená suma, ako aj účel, na ktorý boli výdavky vynaložené.  
4.4.3 Príjmy z predaja hnuteľných vecí  
Príjem z predaja hnuteľných vecí je od dane oslobodený bez nejakého časového obmedzenia s výnimkou príjmov z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli zahrnuté do obchodného majetku, a to do piatich rokov od ich vyradenia z obchodného majetku. V takom prípade pôjde o zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov, od ktorého je možné odpočítať výdavky uvedené v § 8 ods. 5 zákona o dani z príjmov, napr. zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 v prípade predaja hmotného majetku zaradeného do obchodného majetku (predaj až po jeho vyradení z obchodného majetku, inak by to bol príjem zahŕňaný do § 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov).  
Na účely zákona o dani z príjmov sa za hnuteľnú vec nepovažuje cenný papier.  
Príklad č. 16:  
Daňovníčka predala auto, ktoré nemala zaradené v obchodnom majetku. Príjem z jeho predaja je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb. V prípade, ak by toto auto mala zaradené v obchodnom majetku, vyradila by ho a predala, bol by tento príjem oslobodený od dane až po piatich rokoch od vyradenia z obchodného majetku. V opačnom prípade je príjem z predaja auta ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov.  
4.4.4    Iné príjmy   
Príjmy, ktoré nie je možné zaradiť do zákonom určených druhov, sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené, sa zaraďujú medzi ostatné príjmy – iné, čo je druh príjmu uvedený len v daňovom priznaní v tabuľke č. 3 v oddiele VIII.   
Do tohto druhu ostatných príjmov sa zahŕňajú napr.  
podiely na zisku vyplácané z hospodárskeho výsledku vykázaného do 31. 12. 2003,  
 
príjmy zo živnosti, na ktorú je potrebné živnostenské oprávnenie a daňovník ho nemá,  
 
daňový bonus vyplácaný zo zahraničia, ktorý nie je príjmom oslobodeným od dane a pod.  
 
Tieto príjmy sa v daňovom priznaní typ B uvádzajú na riadku 11, a to v úhrnnej výške. Výdavky k týmto príjmom sa uvádzajú len do výšky každého jednotlivého druhu príjmu. Napr. daňovník dosiahne  dva druhy týchto príjmov úhrnom 330 € (250 € + 80 €), pričom výdavky k príjmom 250 € preukázateľne vynaložil v sume 150 € a 100 € vynaložil k príjmom 80 €. Výdavky budú spolu vo výške 230 € (150 € + 80 €).  
4.4.5    „Oceňovací rozdiel“ vzniknutý pri vklade majetku do základného imania obchodnej spoločnosti  
Zákonom č. 504/2009 Z. z. o dani z príjmov sa s účinnosťou od 1. 1. 2010 špecificky upravuje nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti, či už právnickou osobou alebo fyzickou osobou. V obidvoch prípadoch je potrebné rozlišovať, či sa vkladá nepeňažný vklad, ktorý prijímateľ preberá v reálnych cenách alebo v pôvodných cenách.  
Uvedené upravuje aj ustanovenie § 17 ods. 11 písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sa na vyčíslenie základu dane pri nepeňažnom vklade použije ocenenie majetku v  
1.    reálnych hodnotách alebo v hodnote započítanej na vklad spoločníka, ak sa postupuje podľa § 17b, alebo  
2.    pôvodných cenách, ak sa postupuje podľa § 17d.  
V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v reálnych cenách a vkladateľ nepeňažného vkladu, fyzická osoba, vykazuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, postupuje primerane podľa ustanovení § 17b ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Ak vkladateľom nepeňažného vkladu je fyzická osoba, ktorá o majetku neúčtuje, pri ocenení nepeňažného vkladu uplatní postup podľa § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov.  
V prípade, ak prijímateľ preberá nepeňažný vklad v pôvodných cenách a vkladateľom nepeňažného vkladu je daňovník, ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, uplatní primerane postup podľa § 17d ods. 1 a 4 zákona o dani z príjmov.  
U daňovníka – fyzickej osoby, nepodnikateľa, však aj v tomto prípade môže vzniknúť oceňovací rozdiel medzi hodnotou vkladu určenou podľa § 8 ods. 2, resp. ods. 5 a hodnotou započítanou na vklad spoločníka podľa § 59 ObchZ.  
Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov sa uplatní postup, podľa ktorého daňovník, ktorý vkladá do základného imania obchodnej spoločnosti alebo družstva nepeňažný vklad, zahrnuje do základu dane (čiastkového základu dane) rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka určenou podľa § 59 ObchZ a hodnotou vkladaného majetku.  
Základná zásada pri vyčíslení základu dane (čiastkového základu dane) uvedená v § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ktorá zamedzuje uznaniu vyšších výdavkov ako dosiahnutých príjmov, t. j. vznik straty, zostáva zachovaná aj pre tieto prípady.  
Upozornenie  
Uvedené znamená, že v prípade, ak bola hodnota vkladaného majetku uznaná na započítanie na vklad do obchodnej spoločnosti v nižšej sume, ako je hodnota tohto vkladaného majetku, na tento rozdiel sa neprihliada a daňovník (vkladateľ) nebude postupovať podľa doplneného § 8 ods. 2 zákona č. 504/2009 Z. z. Z dôvodu, že ustanovenie § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov určuje len zahrnutie kladného rozdielu medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, v prípade vzniku straty nebude vkladateľ postupovať podľa tohto ustanovenia ani vypĺňať daňové priznanie z tohto titulu, a to ani pri uplatnení výdavkov do výšky príjmu.  
Hodnotou vkladu je podľa § 8 ods. 2 zákona o dani z príjmov pri  
a)    majetku s výnimkou majetku, pri ktorom príjmy z jeho predaja sú oslobodené od dane podľa § 9 ods. 1 písm. a) až e) a j)  
1.    cena majetku zistená podľa § 25 ods. 1,  
2.    zostatková cena podľa § 25 ods. 3, ak je vkladom majetok, ktorý bol obchodným majetkom podľa § 2 písm. m),  
3.    úhrn cien obstarania cenných papierov a obchodného podielu,  
b)    individuálne vloženej pohľadávke menovitá hodnota alebo obstarávacia cena pohľadávky,  
c)    zásobách ich obstarávacia cena alebo cena zásob, o ktoré bol vkladateľ nepeňažného vkladu povinný upraviť základ dane podľa § 17 ods. 8 písm. a) a c), ak zásoby boli obchodným majetkom podľa § 2 písm. m).  
4.4.6    Vyplnenie daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb typ B v časti základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov   
VIII. oddiel tlačiva daňového priznania  
V tabuľke č. 3 sa uvádzajú ostatné príjmy, ak nejde o príjmy podľa § 5 až § 7 zákona. Každý jednotlivý druh príjmov sa uvádza na riadkoch 1 až 10 tejto tabuľky. Na riadku 11 sa uvádza príjem neuvedený na riadkoch 1 až 10, a to ak ide o viac druhov príjmov, tak úhrnom. Na riadku 12 sa uvádza kladný rozdiel medzi vyššou hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou vkladaného majetku, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu, alebo jeho pomerná časť, ak sa rozhodne daňovník (vkladateľ) uvedený rozdiel zahrnúť postupne až do jeho úplného zahrnutia, najdlhšie počas siedmich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, najmenej vo výške jednej sedminy ročne, počnúc zdaňovacím obdobím, v ktorom došlo k splateniu nepeňažného vkladu (§ 8 ods. 2 zákona). V prípade, ak sa rozhodne o postupnom zahrnovaní tohto rozdielu do základu dane, uvedie v oddiele XIV. kalendárny rok, v ktorom došlo k poskytnutiu nepeňažného vkladu a celkovú výšku rozdielu zahrnovaného do základu dane. Na tomto riadku sa neuvádzajú výdavky, pretože daňovník uvádza v stĺpci príjmov už výsledný kladný rozdiel po uplatnení výdavkov.  
Poznámka  
Preukázateľne vynaložené výdavky do 31. decembra 2008 v slovenských korunách na dosiahnutie zdaniteľného príjmu podľa § 8 zákona, o ktoré sa znižuje príjem v zdaňovacích obdobiach končiacich po 1. januári 2009, sa prepočítajú konverzným kurzom na eurá a zaokrúhlia sa na eurocenty nahor. Ak sú výdavky v stĺp. 2 na jednotlivých riadkoch vyššie ako príjem na týchto riadkoch, uvedú sa tieto výdavky len do výšky príjmov.  
Na riadkoch 49 až 51 sa vypočíta základ dane (čiastkový základ dane) z ostatných príjmov.  
Nezdaniteľné časti, daňový bonus, zamestnanecká prémia
5.    Nezdaniteľné časti (III. ODDIEL daňového priznania typ A aj B, r. 37 až 43 – VI. oddielu daňového priznania typ A a r. 70 až 76 – X. oddielu daňového priznania typ B)   
Pri výpočte svojej daňovej povinnosti si môže každý daňovník – fyzická osoba, uplatniť nezdaniteľné časti základu dane, ktoré sú definované v § 11 zákona o dani z príjmov.  
Ide o 5 druhov nezdaniteľných častí základu dane na:  
1.    daňovníka,  
2.    manželku (manžela), ak nemá vlastné príjmy,  
3.    doplnkové dôchodkové sporenie (poistenie),  
4.    účelové sporenie,  
5.    životné poistenie,   
pričom posledné tri uvedené nezdaniteľné časti maximálne v zákonom stanovenej úhrnnej výške za zdaňovacie obdobie.  
Výška nezdaniteľnej časti sa viaže na násobok platného životného minima, pričom v ustanovení § 9 ods. 1 písm. h) zákona je určená legislatívna skratka „platné životné minimum“, ktorá znamená „sumu životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia“.  
Životné minimum platné k 1. januáru 2010 je stanovené na výšku 185,19 €, ale v súlade s § 52h ods. 13 zákona č. 504/2009 Z. z. sa použije pre výpočet nezdaniteľnej časti aj na rok 2010 platné životné minimum k 1. 1. 2009, t. j. suma vo výške 178,92 €.   
5.1    Nezdaniteľná časť na daňovníka  
Tak ako bolo už v úvode spomenuté, koeficienty používané pre výpočet nezdaniteľných častí sú zvýšené pre roky 2009 a 2010 podľa ustanovenia § 52g ods. 1 písm. a) zákona č. 60/2009 Z. z., t. j. na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane na tieto zdaňovacie obdobia sa nepoužije ustanovenie § 11 ods. 2, ale tieto nezdaniteľné časti základu dane sa určia podľa tohto prechodného ustanovenia.  
To znamená, že ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý  
1.    sa rovná alebo je nižší ako 86-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy platného životného minima,  
2.    je vyšší ako 86-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca rozdielu 44-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.  
Vychádzajúc zo sumy platného životného minima, t. j. zo sumy 178,92 €, vyplýva, že   
a)    ak daňovník dosiahne v roku 2010 základ dane rovný alebo nižší ako 15 387,12 € (86 x 178,92 €), uplatní si nezdaniteľnú časť v plnej výške, t. j. vo výške 4 025,70 € (22,5 x 178,92 €),  
b)    ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 15 387,12 €, nezdaniteľná časť sa prepočíta zákonom stanoveným vzorcom.  
Príklad č. 17:   
Daňovník dosiahne v roku 2010 základ dane vo výške 20 000 €.  
Nezdaniteľnú časť sa vypočíta:    
44 x 178,92 – 1/4 z 20 000 = 7 872,48 – 5 000 = 2 872,48 €  
Daňovník má nárok uplatniť si nezdaniteľnú časť vo výške 2 872,48 €.  
V prípade, ak daňovník dosahuje príjmy zo závislej činnosti, nezdaniteľná časť na daňovníka sa uplatňuje u zamestnávateľa priebežne mesačne jednou dvanástinou zo sumy nezdaniteľnej časti stanovenej na príslušné zdaňovacie obdobie, bez ohľadu na skutočnosť, aký základ dane bude v kalendárnom roku vykazovať alebo vykazoval v predchádzajúcom kalendárnom roku (§ 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov). Nárok na odpočet tejto nezdaniteľnej časti v plnej výške (nie pomernou časťou pripadajúcou len na mesiace, v ktorých dosahoval príjem) má každý zamestnanec, bez ohľadu na to, koľko dní, resp. mesiacov v kalendárnom roku odpracoval. Túto nezdaniteľnú časť si však môže uplatňovať za rovnaké obdobie kalendárneho roka iba u jedného zamestnávateľa.  
Ak daňovník dosahuje iné príjmy s výnimkou príjmov zo závislej činnosti, napr. príjmy z podnikania, z prenájmu, z kapitálového majetku, túto nezdaniteľnú časť si uplatňuje až za celé zdaňovacie obdobie v podanom daňovom priznaní. Nárok na túto nezdaniteľnú časť má každý daňovník, fyzická osoba dosahujúca nejaký druh zdaniteľných príjmov, bez ohľadu na to, koľko mesiacov v kalendárnom roku pracuje a či je to cudzinec, ktorý nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo sa ani na území Slovenskej republiky obvykle nezdržuje. Nárok na túto nezdaniteľnú časť sa nepreukazuje žiadnym dokladom, ale vzniká automaticky zo zákona.  
Podľa § 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov sa základ dane daňovníka neznižuje o sumu nezdaniteľnej časti, ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo ak mu jeden z týchto dôchodkov bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období. Ak suma týchto zákonom určených dôchodkov v úhrne nepresahuje sumu vypočítanej nezdaniteľnej časti, zníži sa základ dane o rozdiel medzi sumou vypočítanej nezdaniteľnej časti a vyplatenou sumou dôchodku.  
Neprehliadnite  
V tomto prípade, t. j. ak daňovník poberá nejaký druh zo zákonom stanovených dôchodkov v nižšej sume, ako je výška nezdaniteľnej časti na daňovníka a chce si uplatniť ich rozdiel ako nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí tento nárok na pomernú nezdaniteľnú časť preukázať zamestnávateľovi, u ktorého si ju uplatňuje, a to buď posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku, alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Túto povinnosť ukladá priamo ustanovenie § 37 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. Ak daňovník podáva daňové priznanie, takéto doklady nie sú súčasťou daňového priznania.  
V prípade, ak daňovníkovi bol spätne priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, musí v súlade s § 32 ods. 11 zákona o dani z príjmov za toto, resp. tieto zdaňovacie obdobia podať dodatočné daňové priznanie, ak si v nich uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu, t. j. správca dane nebude takéhoto daňovníka postihovať vyrubovaním sankcií v súlade s § 35 a § 35b zákona o správe daní.  
Príklad č. 18:  
Daňovník podá daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2009, pričom k začiatku tohto zdaňovacieho obdobia nepoberal ani jeden z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 7 zákona o dani z príjmov, a teda si uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka vo výške 4 025,70 €. V máji 2010 mu Sociálna poisťovňa priznala spätne k 1. 1. 2009 starobný dôchodok vo výške 5 000 €. Keďže bol jeho dôchodok vyšší ako nezdaniteľná časť vo výške stanovenej pre zdaňovacie obdobie roka 2009, nemal nárok na jej uplatnenie a v súlade s ustanovením § 32 ods. 11 zákona o dani z príjmov musel podať dodatočné daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roka 2009, v ktorom si vypočítal novú daňovú povinnosť bez nároku na uplatnenie nezdaniteľnej časti. V súlade s § 32 ods. 11 zákona o dani z príjmov však nebude správca dane vyrubovať sankcie podľa zákona o správe daní, ak daňovník skutočne podal dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu.  
5.2    Nezdaniteľná časť daňovníka na manželku (manžela)  
Nezdaniteľná časť daňovníka na manželku (manžela) je upravená ustanovením § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov a jej výška, resp. spôsob výpočtu sa rovnako ako pri nezdaniteľnej časti ročne na daňovníka odvíja od výšky základu dane tohto daňovníka, t. j. daňovníka, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť na manželku (manžela).  
Rovnako ako už bolo vyššie uvedené, špecificky pre rok 2010 (tak ako pre rok 2009) sa na zníženie základu dane o nezdaniteľné časti základu dane daňovníka na manželku (manžela) nepoužije ustanovenie § 11 ods. 3 a základ dane sa zníži podľa ustanovenia § 52g ods. 1 písm. b) zákona č. 60/2009 Z. z. takto:  
Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane  
1.    rovnajúci sa alebo nižší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období  
1a.    nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 22,5-násobku platného životného minima,  
Príklad č. 19:  
Daňovník v roku 2010 dosiahne základ dane rovný alebo nižší ako 31 489,92 € (176 x 178,92 €), pričom jeho manželka nemá vlastný príjem.  
Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku v plnej výške, t. j. vo výške 4 025,70 € (22,5 x 178,92 €).  
1b.    má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 22,5-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),  
Príklad č. 20:  
Daňovník v roku 2010 dosiahne základ dane rovný alebo nižší ako 31 489,92 € (176 x 178,92 €), pričom jeho manželka má vlastný príjem vo výške 3 000 €.  
Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku vo výške rozdielu medzi 4 025,70 € (22,5 x 178,92 €) a 3 000 € (vlastný príjem manželky), t. j. daňovník si uplatní nezdaniteľnú časť na manželku vo výške 1 025,70 €.  
1c.    má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,  
2.    vyšší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období  
2a.    nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 66,5-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,  
Príklad č. 21:  
Daňovník v roku 2010 dosiahne základ dane vo výške 40 000 €, jeho základ dane je vyšší ako 31 489,92 € (176 x 178,92 €), pričom manželka nemá vlastný príjem.  
Daňovník si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku vo výške zodpovedajúcej rozdielu 66,5 x 178,92 € – 1/4 zo 40 000 = 11 898,18 – 10 000 = 1 898,18 €.  
2b.    má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa prvého bodu, znížená o vlastný príjem manželky (manžela); ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.  
Upozornenie  
Tak ako už bolo vyššie uvedené, podľa prechodného ustanovenia § 52h ods. 13 novely zákona o dani z príjmov č. 504/2009 Z. z. aj nezdaniteľná časť na manželku zostáva pre rok 2010 v rovnakej výške ako pre rok 2009, pretože jej výpočet sa odvíja od platného životného minima k 1. 1. 2009, ktoré je v sume 178,92 €.   
Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov v ustanovenej výške sa uplatní, len ak manželka (manžel) žije s daňovníkom v „spoločnej“ domácnosti v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia. Podľa § 11 ods. 5 zákona o dani z príjmov na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na manželku (manžela) sa za vlastný príjem manželky (manžela) považuje jej príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka (manžel) v príslušnom zdaňovacom období bola (bol) povinná zaplatiť.   
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa nezahŕňa zamestnanecká prémia podľa § 32a zákona o dani z príjmov, daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky (napr. rodičovský príspevok, prídavok na dieťa) a štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie.  
Daňovník, ktorý si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane zodpovedajúcu jednej dvanástine tejto nezdaniteľnej časti základu dane za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jej uplatnenie. Ide o prípady, ak manželia uzavrú manželstvo v priebehu roka.  
Príklad č. 22:   
Daňovník sa ožení v priebehu kalendárneho roka 2010, sobáš uzavrie dňa 10. augusta. Vlastný príjem manželky v roku 2010 bude vo výške 1 000 €. Rozdiel medzi nezdaniteľnou časťou základu dane na manželku (v roku 2010 je to suma 4 025,70 €) a jej vlastným príjmom v roku 2010 (1 000 €) je vo výške 3 025,70 €. Jedna dvanástina tohto rozdielu je suma vo výške 252,14 €.  
Pretože daňovník podľa znenia ustanovenia spĺňa podmienku na uplatnenie nezdaniteľnej sumy len počas 4 kalendárnych mesiacov, na začiatku ktorých boli splnené podmienky na uplatnenie jednej dvanástiny vypočítaného rozdielu, zníži sa mu základ dane len vo výške 1 008,56 € (252,14 €  x 4 mesiace). Uvedené však uplatní za podmienky, že neprekročil zákonom určenú hranicu základu dane vypočítaného z ním dosiahnutých príjmov.   
Základ dane sa daňovníkovi znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, alebo sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava.  
Obvyklým zdržiavaním sa na území Slovenskej republiky sú pre daňové účely prípady, ak daňovník nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, ale sa tu zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach, pričom do tohto obdobia sa započítava každý aj začatý deň pobytu [§ 2 písm. d) prvý bod zákona o dani z príjmov].  
Zákonom č. 60/2009 Z. z. o dani z príjmov sa s účinnosťou od 1. 1. 2009 rozšírila možnosť uplatnenia týchto nezdaniteľných častí aj pre daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, za podmienky, že úhrn ich zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých zdaniteľných príjmov týchto daňovníkov dosiahnutých tak zo zdrojov na území Slovenskej republiky, ako aj zo zdrojov v zahraničí. Zdaniteľnosť príjmov daňovníka zo zdrojov v zahraničí sa posudzuje podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov, to znamená, že daňovník dosiahne príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené ani podľa zákona o dani z príjmov, ani podľa medzinárodnej zmluvy.  
Príklad č. 23:  
Daňovník, daňový rezident na území Rakúska, poberal na území rezidencie príjmy ako zamestnanec vo výške 20 000 € za celé zdaňovacie obdobie roka 2010. V tomto zdaňovacom období poberal z územia Slovenskej republiky zdaniteľné príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, ktorú vlastnil, vo výške 100 000 € a plynuli mu úroky vo výške 1 500 €. Jeho celkové zdaniteľné príjmy (celosvetové) boli vo výške 121 500 €. Keďže slovenské zdaniteľné príjmy predstavujú u tohto daňovníka 83,54 % (101 500 : 121 500 x 100) z jeho celosvetových príjmov, nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku. V tomto prípade, by však nemal nárok aj z dôvodu prekročenia zákonnej hranice, t. j. jeho základ dane je vyšší ako 31 489,92 € (176-násobok platného životného minima).  
Poznámka:  
V súčasnosti sa do tlačiva daňového priznania typ A aj B platného za zdaňovacie obdobie roka 2010, t. j. tlačiva pre daňovníkov, ktorí dosahujú len príjmy zo závislej činnosti a tlačiva pre daňovníkov, ktorí dosahujú aj iné príjmy, zapracoval nový oddiel, v ktorom daňovníci s obmedzenou daňovou povinnosťou uplatňujúci postup podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov uvedú štát daňovej rezidencie a výšku svojich celosvetových príjmov.  
O túto nezdaniteľnú časť sa základ dane znižuje až po uplynutí kalendárneho roka, a to  
v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti a zamestnávateľ mu vykonáva ročné zúčtovanie, uplatňuje mu túto nezdaniteľnú časť zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní dane za zdaňovacie obdobie, pričom v tomto prípade musí daňovník zamestnávateľovi preukázať  
sobášnym listom, že ide o jeho manželku (manžela) a   
 
výšku vlastných príjmov manželky (manžela), resp. to, že nepoberá žiadne vlastné príjmy „čestným vyhlásením o výške vlastného príjmu manželky (manžela)“. Túto povinnosť ukladá zákon o dani z príjmov v ustanovení § 37,  
 
 
v prípade, ak daňovník podáva daňové priznanie, uplatní si túto nezdaniteľnú časť v tomto podávanom daňovom priznaní, pričom k daňovému priznaniu neprikladá v tejto súvislosti žiadne doklady.  
 
5.3    Ostatné nezdaniteľné časti   
Podľa § 11 ods. 4 zákona o dani z príjmov sú nezdaniteľnými časťami základu dane aj  
a)    príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu,  
b)    finančné prostriedky na účelové sporenie,  
c)    poistné na životné poistenie,  
ktoré je však možné uplatniť v maximálnej úhrnnej výške 398,33 €.   
Pre uplatnenie týchto nezdaniteľných častí musia byť splnené aj zákonom stanovené podmienky vymedzené v § 11 ods. 10 a 11. Základ dane sa daňovníkovi znižuje o nezdaniteľné časti základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie a životné poistenie, ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, alebo sa na území Slovenskej republiky obvykle zdržiava.  
Zákonom č. 60/2009 Z. z. o dani z príjmov sa s účinnosťou od 1. 1. 2009 rozšírila možnosť uplatnenia týchto nezdaniteľných častí aj na daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou, ale len za podmienky, že úhrn ich zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky (§ 16) v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % zo všetkých zdaniteľných príjmov týchto daňovníkov, ktorým plynú zo zdrojov na území Slovenskej republiky a zo zdrojov v zahraničí. Zdaniteľnosť príjmov daňovníka zo zdrojov v zahraničí sa posudzuje podľa § 2 písm. h) zákona o dani z príjmov.  
O tieto nezdaniteľné časti sa základ dane znižuje až po uplynutí kalendárneho roka, a to  
v prípade, ak ide o daňovníka, ktorý má len príjmy zo závislej činnosti a zamestnávateľ mu vykonáva ročné zúčtovanie, uplatňuje mu túto nezdaniteľnú časť zamestnávateľ v ročnom zúčtovaní dane za zdaňovacie obdobie, pričom v tomto prípade musí zamestnávateľovi preukázať účelové sporenie a životné poistenie dokladom o oprávnenosti nároku vystaveným oprávneným subjektom poskytujúcim tieto služby,  
 
v prípade, ak daňovník podáva daňové priznanie, uplatní si túto nezdaniteľnú časť v tomto podávanom daňovom priznaní, pričom v tomto prípade k daňovému priznaniu neprikladá v tejto súvislosti žiadne doklady.  
 
6.    Daňový bonus (IV. ODDIEL daňového priznania typ A aj B, r. 56 až 60 v VI. oddiele daňového priznania typ A a r. 92 až 97 v X. oddiele daňového priznania typ B)   
Daňový bonus môže uplatniť len daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou s trvalým pobytom alebo povolením na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (§ 33 ods. 10 zákona o dani z príjmov), ak splní podmienky ustanovené v § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov. V súlade s uvedeným ustanovením si môže daňovník uplatniť v roku 2010 daňový bonus v sume 240,12 € ročne (od januára do júna mesačne vo výške 20 € a od júla do decembra mesačne vo výške 20,02 €) na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti (prechodný pobyt dieťaťa mimo domácnosti nemá vplyv na uplatnenie daňového bonusu), ak:  
mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy,  
 
mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu (§ 6 zákona o dani z príjmov) aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov.  
 
Výška minimálnej mzdy je stanovená na rok 2010 vo výške 307,70 € mesačne, t. j. mesačne musí byť príjem aspoň vo výške 153,85 € (1/2 x 307,70). Pre celý rok 2010 je 6-násobok minimálnej mzdy vo výške 1 846,20 €.  
Povinné prílohy k daňovému priznaniu k daňovému bonusu  
Daňovník, ktorý si v daňovom priznaní uplatňuje nárok na daňový bonus podľa § 33, k tomuto priznaniu priloží aj doklady alebo potvrdenia preukazujúce nárok na jeho uplatnenie.  
Ide o doklady:  
kópia rodného listu alebo výpisu z rodného listu, alebo  
 
potvrdenie školy, že dieťa žijúce so zamestnancom v domácnosti sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, alebo  
 
potvrdenie príslušného úradu o poberaní prídavku na vyživované dieťa (deti), alebo  
 
potvrdenie príslušného územného úradu o tom, že dieťa (deti) žijúce s daňovníkom v domácnosti sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie štúdiom alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.   
 
Poznámka  
U daňovníka, ktorého súčasťou zdaniteľných príjmov v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmy zo závislej činnosti a takéto doklady predložil ako zamestnanec svojmu zamestnávateľovi v príslušnom zdaňovacom období [§ 37 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) zákona], ktorého sa daňový bonus týka, nie sú už tieto doklady súčasťou daňového priznania s výnimkou daňovníka, ktorý si u zamestnávateľa uplatňoval daňový bonus len pomernou časťou, to znamená, že ak si uplatnil celý nárok na daňový bonus u zamestnávateľa, už nemusí uvedené doklady prikladať k daňovému priznaniu.  
7.    Zamestnanecká prémia (r. 45a až 45d v VI. oddiele daňového priznania typ A)   
Zamestnanecká prémia bola zavedená zákonom č. 563/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2009, pričom pre jej poskytnutie, spôsob výpočtu a vyplácanie zákon o dani z príjmov určuje presné podmienky v § 32a zákona.     
Priznaná a vyplatená suma zamestnaneckej prémie je oslobodená od dane podľa § 9 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov. V prípade takto vyplácanej prémie zo zahraničia však takéto plnenie nie je oslobodené a daňovník si ho bude priznávať ako zdaniteľný príjem.  
Nárok na zamestnaneckú prémiu za príslušné zdaňovacie obdobie zamestnancovi   
a)    vzniká, ak  
1.    dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti uvedené v § 5 ods. 1 písm. a) a f), t. j. príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je zamestnanec pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania a príjmy z prostriedkov sociálneho fondu, vykonávanej len na území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy (od 1. 1. 2010 podľa nariadenia vlády č. 441/2009 Z. z. vo výške 307,70 € mesačne);   
Príklad č. 24:  
Zamestnanec uzatvoril v roku 2010 hlavný pracovný pomer, dosiahol úhrnný príjem vo výške 3 500 €, z ktorého mu boli zrážané preddavky na daň zamestnávateľom. Za zdaňovacie obdobie roku 2010 dosiahol celkový príjem aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, t. j. aspoň 1 846,20 €, t. j. bola splnená podmienka uvedená v prvom bode ustanovenia § 32a zákona o dani z príjmov pre uplatnenie zamestnaneckej prémie.  
2.    poberal posudzované príjmy aspoň šesť kalendárnych mesiacov,  
3.    neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 pri príjmoch, z ktorých sa daň vyberá zrážkou podľa § 43, t. j. nezahrnul si príjmy vysporiadané zrážkou do daňového priznania za súčasného uplatnenia zrazenej dane ako preddavku na daň, ktorý si započítal na úhradu daňovej povinnosti, s výnimkou príjmov uvedených v § 43 ods. 3 písm. j), ktorými sú príjmy zo závislej činnosti zdaňované podľa § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov daňou vyberanou zrážkou (zamestnanec nemal podpísané vyhlásenie a príjmy nepresiahli za kalendárny mesiac úhrnnú sumu 165,97 €). Tieto si zamestnanec mohol započítať do príjmov, z ktorých si vypočítal zamestnaneckú prémiu;   
Príklad č. 25:  
Zamestnanec poberal za zdaňovacie obdobie roku 2010 u zamestnávateľa príjem zo závislej činnosti vysporiadavaný preddavkovým spôsobom a súčasne mu plynuli aj úroky na bežnom účte vysporiadané zrážkovou daňou v úhrnnej sume 2 500 €. Zamestnanec uplatnil v daňovom priznaní § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, t. j. daň vybranú zrážkou z úrokov považoval za preddavok na daň. Tento zamestnanec si nemohol uplatniť v daňovom priznaní zamestnaneckú prémiu. Ak by zamestnanec neuplatnil postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov, nárok na zamestnaneckú prémiu by mu nezanikol.  
4.    nepoberal príjmy uvedené   
v § 3 ods. 2 písm. c) a d) [napr. podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, alebo podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou],  
 
v § 5 ods. 1 písm. b) až e), g) a h) (napr. príjem za prácu likvidátora, prokuristu, núteného správcu, spoločníka a konateľa spoločností s ručením obmedzeným, ústavného činiteľa Slovenskej republiky, člena štatutárneho orgánu, odmeny obvinených vo väzbe, príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu, obslužné),  
 
v § 5 ods. 3 (napr. suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla poskytnutého zamestnávateľom na používanie na služobné a súkromné účely) a   
 
v § 5 ods. 7 písm. i) (podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základom imaní tejto spoločnosti alebo družstva),  
 
5.    nepoberal iné zdaniteľné príjmy (§ 6 až § 8) okrem príjmov uvedených v § 32a ods. 1 písm. a) treťom bode [príjmy, ktoré boli zdanené daňou vyberanou zrážkou (napr. úroky z vkladov na vkladných knižkách), z ktorých neuplatní postup podľa § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov];  
Príklad č. 26:  
Zamestnanec okrem príjmov zo závislej činnosti poberal aj príjmy z prenájmu bytu. Príjmy z prenájmu nepresiahli v zdaňovacom období roku 2010 päťnásobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia [§ 9 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov], t. j. boli oslobodené od dane v plnej výške. Pretože zamestnanec nepoberal iné zdaniteľné príjmy, poberal len príjmy zo závislej činnosti, splnil zákonom stanovené podmienky a mohol si uplatniť nárok na zamestnaneckú prémiu.   
6.    nie je na začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku (§ 11 ods. 7), t. j. nie je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo mu takýto dôchodok nebol priznaný spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia;  
Príklad č. 27:   
Zamestnancovi bol v novembri 2010 spätne priznaný starobný dôchodok k 5. januáru 2010. Pretože zamestnancovi nebol priznaný starobný dôchodok spätne k začiatku príslušného zdaňovacieho obdobia, ktorým je 1. január 2010, tento zamestnanec z dôvodu priznania starobného dôchodku nestratil nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie z dôvodu, že nebol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku a ani mu tento dôchodok nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia roku 2010.  
7.    suma vypočítaná zákonom určeným spôsobom (§ 32a ods. 3) je kladné číslo;  
b)    nevzniká, ak sú splnené všetky podmienky uvedené v písmene a), ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní sa v príslušnom zdaňovacom období poskytol príspevok podľa § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 139/2008 Z. z.  
V súčasnosti je možné motivovať nezamestnaného na základe § 50a zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to poskytovaním príspevku na podporu udržiavania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami s cieľom motivácie uchádzačov o zamestnanie prijať aj pracovné miesto s nízkou mzdou, vrátane sezónnych pracovných miest a pod. Ak teda daňovníkovi bol poskytnutý takýto príspevok, nemôže si uplatniť aj zamestnaneckú prémiu.  
S účinnosťou od 1. marca 2009 v rámci protikrízových aktívnych opatrení bolo ustanovené v zákone o službách zamestnanosti poskytovanie ďalších príspevkov zamestnávateľom, napr. § 50d (príspevok na podporu udržania zamestnanosti) alebo § 50e (príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta), poskytované zamestnancovi prostredníctvom zamestnávateľa. Ide o nástroje poskytnuté v oblasti služieb zamestnanosti, preferencie poskytnuté štátom.   
Pri uplatnení zamestnaneckej prémie v prípade poskytnutia týchto ďalších príspevkov sa postupuje rovnako ako pri poskytovaní príspevku na základe § 50a zákona o službách zamestnanosti.  
Príklad č. 28:   
Obecný úrad uzatvoril v zdaňovacom období roku 2010 s príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny dohodu o poskytnutí príspevku na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami prijatých do pracovného pomeru z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 50a zákona o službách zamestnanosti. Týmto zamestnancom, na ktorých miesto bol takýto príspevok poskytnutý, nevznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, aj keby boli všetky ostatné podmienky ustanovené zákonom o dani z príjmov splnené.   
Zamestnancovi, ktorý splní všetky podmienky uvedené v § 32a ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, vzniká nárok na uplatnenie zamestnaneckej prémie za príslušné zdaňovacie obdobie. Ak však nesplní aspoň jednu z uvedených podmienok, nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká, ale namiesto zamestnaneckej prémie si môže znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v súlade s § 11 zákona o dani z príjmov. Samozrejme, len za podmienky, ak mu na ňu vzniká zákonný nárok.  
V tejto súvislosti bolo doplnené aj ustanovenie § 11 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého  
má zamestnanec možnosť pri splnení podmienok vymedzených v § 32a tohto zákona uplatniť si namiesto nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka nárok na zamestnaneckú prémiu, nemôže si však uplatniť aj zamestnaneckú prémiu, aj nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,   
 
sa zamestnanecká prémia nezahŕňa do vlastného príjmu manželky (manžela) na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane daňovníka na manželku (manžela) podľa § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov. 
 
Príklad č. 29:  
Zamestnanec sa oženil 12. marca 2010 s Alenkou. Od 1. júna 2010 Alenka uzavrela hlavný pracovný pomer, po ukončení zdaňovacieho obdobia roku 2010 si uplatnila v žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania u zamestnávateľa nárok na zamestnaneckú prémiu. Manžel poberal príjem presahujúci sumu 4 025,70 € (NČ určená podľa § 52g ods. 1 zákona č. 60/2009 Z. z. pre roky 2009 a 2010), po ukončení zdaňovacieho obdobia roku 2010 si uplatnil pomernú časť nezdaniteľnej časti základu dane na manželku Alenku, ale do úhrnu jej vlastného príjmu nezahrnul zamestnaneckú prémiu.  
Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká ani zamestnancovi, ktorý dosiahol posudzované príjmy iba na základe dohôd mimo pracovného pomeru (napr. dohody o vykonaní práce). Mesiace, za ktoré dosahoval zamestnanec posudzované príjmy iba na základe dohôd, sa do časového testu (6 kalendárnych mesiacov) nezapočítavajú.   
Príklad č. 30:  
Zamestnanec pracoval v roku 2010 u dvoch zamestnávateľov. U zamestnávateľa Alfa pracoval v hlavnom pracovnom pomere v období január až máj 2010, u zamestnávateľa Beta pracoval na dohodu o vykonaní práce v období máj až júl 2010. Zamestnancovi nevznikol nárok na zamestnaneckú prémiu, pretože nesplnil časový test 6 kalendárnych mesiacov v hlavnom pracovnom pomere.  
Neprehliadnite  
Zamestnanecká prémia sa uplatňuje vždy až na konci zdaňovacieho obdobia a vypočíta sa podľa zákonom určených pravidiel. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky ustanovené podmienky, vzniká nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Zamestnancovi, ktorý poberal posudzované príjmy v zdaňovacom období menej ako 12 kalendárnych mesiacov a sú splnené všetky ustanovené podmienky, vzniká nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za každý kalendárny mesiac, za ktorý poberal tieto príjmy.  
Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká, ak je daňovník povinný zvýšiť základ dane z dôvodu, že neboli splnené podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa § 11 ods. 9 až 11 zákona o dani z príjmov. Použije sa postup podľa § 11 zákona o dani z príjmov, súbežné uplatnenie nároku na zamestnaneckú prémiu je vylúčené.  
Poznámka  
Zamestnancovi, ktorému vznikol za príslušné zdaňovacie obdobie nárok na zamestnaneckú prémiu a podá daňové priznanie, túto vyplatí na jeho žiadosť správca dane, ktorý pri jej vyplatení postupuje ako pri vrátení daňového preplatku podľa § 63 zákona SNR č. 511/1992 Zb.  
 
 
 
Príklady k podávaniu daňových priznaní
8.    Príklady k podávaniu daňových priznaní  
Príklad: Daňové priznanie typ A  
Daňovník, Janko Čertovský, slovenský občan s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, v roku 2010 dosahoval len príjmy zo závislej činnosti. Od januára až do augusta 2010 pracoval na území Českej republiky u českého zamestnávateľa. Tento český zamestnávateľ si potom zriadil kanceláriu na území Slovenskej republiky, ktorá bola zároveň aj stálou prevádzkarňou a daňovníka Janka presunul do tejto svojej stálej prevádzkarne.  
Daňovník Janko spĺňa podmienky daňovej rezidencie na území Slovenskej republiky. Za mesiace január až august bol daňovým nerezidentom na území Českej republiky, ktorá bola aj oprávnená, aby zdanila dosiahnuté príjmy slovenského rezidenta na svojom území, a to z dôvodu, že tento pracoval u českej spoločnosti (českého zamestnávateľa) na území Českej republiky – článok 15 zmluvy uzavretej medzi Slovenskou republikou a Českou republikou č. 238/2003 Z. z.  
Príjmy dosiahnuté na území Slovenskej republiky slovenským rezidentom, aj keď v stálej prevádzkarni, sú zdaniteľné na území Slovenskej republiky.  
Príjmy, ktoré dosiahol v ČR, boli mesačne vo výške 35 000 CZK, k tomu si platil poistné vo výške 1 200 CZK (len teoretická suma).  
Priemerný ročný kurz za rok 2010 českej koruny ku euru bol ECB určený na 25,284. Sadzba dane v ČR je určená vo výške 15 %.  
Príjem, ktorý dosiahol na území ČR, je vo výške 280 000 CZK. Poistné, ktoré tam platil, je 9 600 CZK. Daň, ktorú zaplatil, je vo výške 5 250 CZK.  
Po prepočte stanoveným kurzom sú jeho príjmy z ČR vo výške 11 074,19 €, poistné vo výške 379,69 €. Daň, ktorú zaplatil, je 207,64 €.  
Príjmy, ktoré dosiahol na území Slovenskej republiky, boli mesačne vo výške 1 200 €. Tu si platil poistné mesačne vo výške 153 €. Mesačné preddavky platené podľa § 35 zákona sú vo výške 135,19 €.  
Príjmy dosiahnuté na území Slovenskej republikysú vo výške 4 800 €, poistné zaplatené daňovníkom vo výške 612 €.  
Keďže mal daňovník príjmy zdaniteľné v zahraničí, t. j. zo zdrojov v zahraničí, musí si svoju daňovú povinnosť vysporiadať podaním daňového priznania. Celkové príjmy daňovníka zo závislej činnosti sú 15 874,19 €, poistné povinne platené zamestnancom 991,69 €.  
ZD z príjmov zo závislej činnosti je 14 882,50 €.  
Porovnanie  
Kým pri metóde vyňatia zahraničných príjmov zo zdanenia na území Slovenskej republiky (vyplnené daňové priznania v prílohe č. 1) bude daňovníkovi vrátený preplatok vo výške 509,93 €, pri použití metódy zápočtu ešte bude musieť doplatiť sumu 1 314,39 €.  
Príklad: Daňové priznanie typ B  
Daňovník (lekár) v roku 2010 poberal príjmy  
1.    zo zamestnania vykonávaného u českého zamestnávateľa od januára do augusta v mesačnej výške 30 000 CZK a poistné, ktoré si platil mesačne, bolo vo výške 800 CZK;  
2.    v septembri sa vrátil na Slovensko a otvoril si ambulanciu ako súkromný lekár. Popri tejto práci súkromného lekára publikoval v rôznych lekárskych časopisoch, robil príspevky do novín a rozhlasu a usporiadaval nezávislé odborné prednášky k svojej špecializácii na základe uzatváraných autorských zmlúv:  
ako lekár pri vykonávaní ambulantnej lekárskej činnosti dosiahol príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona o dani z príjmov vo výške 15 000 €, ku ktorým vynaložil preukázateľné výdavky vo výške 10 000 €,  
 
z publikačnej činnosti dosiahol príjmy vo výške 6 000 € a keďže všetky publikoval v periodických časopisoch, z týchto mu vydavateľ po uplatnení 40 % paušálnych výdavkov zrazil daň vo výške 684 € (6 000 – 2 400 = 3 600),  
 
za prednáškovú činnosť vykonávanú na základe autorských zmlúv dosiahol príjmy vo výške 4 000 €, pričom jeho skutočne vynaložené výdavky na prednáškovú činnosť boli vo výške 2 000 €;  
 
3.    v roku 2010 dosiahol aj príjmy z vrátenia podielových listov podielovému fondu, a to  
z podielových listov nadobudnutých v roku 2002 po prepočte za 1 500 € dosiahol 2 000 €, pričom mu bola z rozdielu zrazená daň vo výške 95 €,  
 
z podielových listov nadobudnutých v roku 2009 za 2 000 € dosiahol 3 000 €, pričom mu bola zrazená daň vo výške 190 €;  
 
4.    dosiahol aj príjmy z predaja cenných papierov vo výške 1 500 eur, ktoré nadobudol v roku 2009 za 600 €;  
5.    v júni sa mu narodila dcéra a keďže manželka nedosahovala žiadny príjem, uplatňoval si daňový bonus na dieťa on.  
Daňovník je na území Slovenskej republiky daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, a preto bude priznávať všetky svoje dosiahnuté príjmy, t. j. aj tie, ktoré dosiahol ako zamestnanec v Českej republike.  
K príjmom zo závislej činnosti (bod 1)  
Príjmy dosiahnuté v ČR si daňovník prepočíta kurzmi určenými v § 31 zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia má možnosť vybrať si na prepočet cudzej meny  
priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem, alebo  
 
kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou, alebo  
 
ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, alebo  
 
priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, v ktorých daňovník poberal príjmy, za ktoré podáva daňové priznanie.  
 
Ak by sme vybrali ročný priemerný kurz platný za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie, t. j. za zdaňovacie obdobie roka 2010, tento je vyhlásený Európskou centrálnou bankou voči českej korune vo výške 25,284 (uverejnený na www.nbs.sk).  
Dosiahol príjmy vo výške 240 000 CZK (8 x 30 000 CZK), čo je po prepočte 9 492,16 € (§ 47 – zdaniteľná mzda sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol).  
Poistné platené v zahraničí obdobného charakteru ako platené na území Slovenskej republiky, ktoré je možné odpočítať od dosiahnutého príjmu podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov, platil daňovník vo výške 6 400 CZK (8 x 800 CZK), čo je po prepočte 253,12 €.  
ČZD z príjmov zo závislej činnosti ...................9 239,04 €  
Daňovník na zamedzenie dvojitého zdanenia využil metódu vyňatia príjmov, ktorá býva v drvivej väčšine výhodnejšia ako metóda zápočtu.  
K príjmom z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (bod 2)  
Daňovník si chce uplatniť preukázateľné výdavky a keďže spĺňa podmienky pre vedenie daňovej evidencie, uplatní si ich v rozsahu tejto evidencie uvedenej v § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov.  
Príjmy z lekárskej praxe zaradí medzi príjmy podľa § 6 ods. 1 písm. c), ktoré dosiahol vo výške 15 000 € a preukázateľné výdavky k nim mal vo výške 10 000 €.  
Príjmy z publikačnej činnosti vo výške 6 000 € sú príjmami zaraďovanými medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov, plynúcimi z autorských honorárov. Pri týchto príjmoch sa daňovník rozhodol, že ich bude považovať za vysporiadané zrazením dane a nebude ich uvádzať v daňovom priznaní (k nim daňovník nemá žiadne výdavky, resp. vo veľmi malej výške, a preto je výhodnejšie ponechať ich vysporiadané zrážkou, pri ktorých sa uplatnili 40 % paušálne výdavky. Tieto by si nemohol uplatniť, ak by príjmy priznával v daňovom priznaní. Keďže nie je účtovnou jednotkou, ktorá by bola povinná účtovať o takýchto príjmoch, môže sa o tomto rozhodnúť v súlade s § 43 ods. 7 zákona o dani z príjmov).  
Príjmy vo výške 4 000 € z prednáškovej činnosti sú príjmami vyplácanými na základe autorských zmlúv, ktoré sa zaraďujú medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov. K týmto si daňovník uplatňuje preukázateľné výdavky vo výške 2 000 €.  
ČZD z príjmov z podnikania alebo z inej SZČ je vo výške ..........................7 000 €  
K príjmom z kapitálového majetku (bod 3)  
Ďalej dosiahol z vyplatenia (vrátenia) podielových listov nadobudnutých v roku 2002 po prepočte za 1500 € príjmy vo výške 2 000 €. Z rozdielu mu bola zrazená daň vo výške 95 €. Tieto príjmy sú v súlade s § 52 ods. 20 zákona o dani z príjmov oslobodené od dane a keďže z týchto príjmov bol platiteľ dane povinný zraziť daň v súlade s § 43 ods. 10 zákona o dani z príjmov, túto daň si daňovník môže žiadať vrátiť len prostredníctvom daňového priznania.  
Z podielových listov nadobudnutých v roku 2009 za 2000 € dosiahol príjmy 3 000 eur, pričom mu bola zrazená daň vo výške 190 €.  
ČZD z príjmov z kapitálového majetku je vo výške..............................1 000 €  
K ostatným príjmom (bod 4)  
V roku 2010 dosiahol aj príjmy z predaja cenných papierov vo výške 1 500 €, ktoré nadobudol v roku 2009 za 600 €.  
V súlade s § 9 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov sú príjmy z prevodu cenných papierov po uplatnení výdavkov oslobodené do výšky 5-násobku životného minima, čo je pre rok 2010 vo výške 925,95 €.  
Príjmy z predaja cenných papierov bude mať daňovník v plnej výške oslobodené od dane a neuvádza ich v daňovom priznaní: 1 500 – 600 – 925,95 = – 25,95 €.  
K uplatneniu daňového bonusu na vyživované dieťa  
V júni sa mu narodila dcéra a od tohto mesiaca si daňovník môže v súlade s § 33 ods. 5 zákona o dani z príjmov uplatniť daňový bonus v mesačnej výške 1 x 20 + 6 x 20,02 = 140,12 €. Podmienky pre uplatnenie daňového bonusu daňovník spĺňa.  
K uplatneniu nezdaniteľných častí  
Výpočet je uvedený priamo v tlačive DP. Keďže daňovníkov základ dane presiahol zákonom stanovenú hranicu vo výške 86-násobku životného minima, t. j. vo výške 15 387,12 €, musí si vypočítať svoj nárok na nezdaniteľnú časť podľa vzorca 44-násobok ŽM – 1/4 základu dane daňovníka.  
V prípade manželky, ktorá nemá žiadne vlastné príjmy a jeho základ dane nepresahuje zákonom stanovenú hranicu vo výške 176-násobku životného minima, t. j. výšku 31 489,92 €, môže si na ňu uplatniť nezdaniteľnú časť v plnej výške.  
Prílohami podaného daňového priznania bude:  
kópia potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti,  
 
napr. kópia rodného listu pre uplatnenie nároku na daňový bonus.  
 
Výsledok  
Daňovníkovi vznikol  
preplatok vo výške 285 €,  
 
nárok na daňový bonus vo výške 61,92 €,  
 
celkovo jeho nároky sú vo výške 346,92 €.  
Na zrážkovej dani z autorských príspevkov zaplatil 684 €.   
Výsledok – aj keď mu vznikli určité nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, v zásade zaplatil na daniach 337,08 € (daňové priznanie v prílohe č. 2).  
Porovnanie  
V prípade, ak by sa rozhodol príjmy vysporiadané zrážkou uplatniť v daňovom priznaní, došlo by k zvýšeniu základu dane, preto by bolo potrebné opätovne prepočítať nezdaniteľnú časť na daňovníka. Daňovníkovi by vznikla daňová povinnosť 394,08 € čo je o 57 € viac, ako keď si príjmy vysporiadané zrážkou nezahrnie do daňového priznania.  
 
 
 
 
            
            
            
                
            
            
Autor: Ing. Miroslava Brnová