Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň 4 týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne zamestnanec nárok a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na jeho strane. Zamestnávateľ môže určiť aj hromadné čerpanie dovolenky. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Dovolenka slúži na regeneráciu fyzických a psychických síl zamestnanca.
Zamestnanec počas dovolenky nepracuje, lebo čerpá, podľa podmienok určených v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP), dovolenku. Preto je dovolenka častou témou medzi zamestnancami. Ak ste zamestnanec, vaše časté otázky sú:
Na tieto, ale aj ďalšie otázky vám dáme odpoveď v tomto príspevku.
Nárok na dovolenku vzniká podľa ustanovení ZP len zamestnancovi. Čerpanie dovolenky je právo zamestnanca, ktoré nemôže previesť na inú osobu a je vždy viazané len na fyzickú osobu v pracovnom pomere. Nárok na dovolenku nevzniká zo zákona, ale až pri splnení podmienok stanovených v ZP.
Podľa § 100 ZP vzniká zamestnancovi za podmienok ustanovených v ZP nárok na:
- dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
- dovolenku za odpracované dni,
- dodatkovú dovolenku.
Dovolenka za kalendárny rok
Na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť vzniká zamestnancovi nárok podľa § 101 ZP:
- ak zamestnanec vykonal u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok,
- ak zamestnanec, ktorý odpracoval u toho istého zamestnávateľa 60 dní, ale jeho pracovný pomer netrval celý kalendárny rok, má nárok na pomernú časť dovolenky.
Podmienku odpracovania 60 dní v kalendárnom roku musí zamestnanec splniť opakovane každý rok. Za odpracovaný deň sa v zmysle ustanovenia § 101 ZP považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť zmeny.
Časti zmien odpracovaných v rôznych dňoch sa nemôžu spočítavať.
Do doby 60 dní sa počítajú skutočne odpracované dni zamestnanca a aj obdobia, ktoré sa pre účely dovolenky považujú podľa § 144a ZP za výkon práce. Je to napr. doba práceneschopnosti (ďalej len PN), ktorá bola spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, za ktorú zodpovedá zamestnávateľ.
Príklad č. 1:
Dušan je zamestnaný u toho istého zamestnávateľa nepretržite od 1. 1. 2010. Dňa 10. 3. 2013 ochorel a jeho PN trvala až do konca roku 2013.
Z uvedeného dôvodu neodpracoval v roku 2013 60 dní.
Dušan nemal v roku 2013 nárok na dovolenku za celý kalendárny rok, pretože nesplnil obe podmienky uvedené v § 101 ZP. Prvou podmienkou je počet odpracovaných dní a druhou podmienkou je dĺžka pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa.
Dušan z dôvodu dlhodobej PN nesplnil podmienku vykonávať u zamestnávateľa prácu 60 dní v kalendárnom roku.
Pomerná časť dovolenky
Pomerná časť dovolenky je podľa § 102 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok, a to za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru.
Príklad č. 2:
Daniela uzavrela s novým zamestnávateľom dohodu o pracovnom pomere od 1. 4. 2014. Do práce nastúpila 1. 4. 2014. Predpokladajme, že jej pracovný pomer trval do konca roku 2014. Na akú výšku dovolenky za kalendárny rok 2014 má nárok?
Pri výpočte dovolenky za kalendárny rok 2014 sa bude vychádzať z dĺžky odpracovanej doby v roku 2014. Odpracovaná doba je od 1. 4. do 31. 12. 2014, t. j. 9 mesiacov. Podľa § 102 ZP má Daniela nárok na dovolenku vo výške 9/12 z celoročného nároku za kalendárny rok. Daniela má 25 rokov, tzn. že jej základná výmera dovolenky je 4 týždne. Pomerná časť dovolenky za rok 2014 je 15 dní (20 dní : 12 x 9).
Základná výmera dovolenky
Podľa § 103 ods. 1 ZP je základnou výmerou dovolenky dovolenka v dĺžke najmenej 4 týždne.
Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roku dovŕši najmenej 33 rokov veku, je podľa § 103 ods. 2 ZP najmenej 5 týždňov. V ustanovení § 103 ods. 3 sú uvedené profesie, u ktorých je základná výmera dovolenky najmenej 8 týždňov.
Sú to títo zamestnanci: riaditeľ školy, riaditeľ školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľ špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcovia, učiteľ, pedagogický asistent, majster odbornej výchovy a vychovávateľ.
Príklad č. 3:
Dominik, ktorý má 35 rokov, vyštudoval v SR vysokú školu, a potom pracoval v zahraničí. Od 1. 1. 2014 sa zamestnal u zamestnávateľa v SR, s ktorým uzavrel pracovný pomer na dobu neurčitú. Akú bude mať Dominik základnú výmeru dovolenky? Má povinnosť preukázať zamestnávateľovi doklady o práci v zahraničí?
Dominik má podľa § 103 ods. 2 ZP nárok na základnú výmeru dovolenky v dĺžke najmenej 5 týždňov. S platnosťou od 1. 1. 2012 vzniká každému zamestnancovi, ktorý v príslušnom kalendárnom roku dovŕšil vek 33 rokov, automaticky nárok na základnú výmeru dovolenky v rozsahu najmenej 5 týždňov. Zamestnanec už nemusí preukazovať zamestnávateľovi nárok na túto výmeru dovolenky. Tzn., že Dominik nemusí zamestnávateľovi z dôvodu nároku na 5 týždňov dovolenky dokladovať svoje predchádzajúce zamestnania.
Dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase
Ak dovolenku čerpá zamestnanec, ktorý má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka, patrí mu podľa § 104 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.
Pri výpočte dovolenky odporúčam postupovať takto:
zistiť priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v kalendárnom roku podľa rozvrhu pracovných zmien zamestnanca na jeden týždeň,
- zistený priemerný počet pracovných dní vynásobiť počtom týždňov – výmerou dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok,
- výsledkom je celkový počet pracovných dní, na ktoré má zamestnanec nárok z titulu dovolenky.
Príklad č. 4:
Dávid je zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. V kalendárnom roku odpracuje podľa harmonogramu pracovných zmien 208 pracovných zmien. Na koľko dní dovolenky má Dávid nárok?
Postup pri výpočte dovolenky:
- počet pracovných zmien = 208
- počet týždňov v kalendárnom roku = 52
- priemerný počet pracovných zmien pripadajúcich na jeden týždeň v roku = 208 : 52 = 4
- základnú výmeru dovolenky zamestnanca Dávida = 5 týždňov
- nárok Dávida na čerpanie dovolenky v kalendárnom roku = 4 x 5 = 20 pracovných dní (pracovných zmien).
Nutnosť prepočítavať dovolenku na pracovné dni je iba pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, pri stanovení pomernej časti dovolenky alebo pri krátení dovolenky.
Dovolenka pri pružnom pracovnom čase
Podľa § 104a ZP, ak dovolenku čerpá zamestnanec s pružným pracovným časom, považuje sa za deň dovolenky čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval 5 dní v týždni. Napr. pri 40-hodinovom pracovnom týždni bude jeden deň dovolenky predstavovať v priemere 8 hodín.
Dovolenka za odpracované dni
Zamestnanec, ktorý nepracoval u toho istého zamestnávateľa v kalendárnom roku aspoň 60 dní, má nárok podľa § 105 ZP na dovolenku za odpracované dni.
Jeho nárok je v dĺžke 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.
Takýto postup pri stanovení rozsahu dovolenky sa použije vtedy:
- ak zamestnanec zmení zamestnanie,
- ak pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval celý kalendárny rok, ale zamestnanec neodpracoval 60 dní, napr. z dôvodu dlhodobej PN.
Príklad č. 5:
Dana má 36 rokov, tzn. že podľa § 103 ods. 2 ZP je u nej základnú výmeru dovolenky 25 dní (5 pracovných týždňov). Zamestnávateľ s ňou v skúšobnej dobe ukončil pracovný pomer. Počas skúšobnej doby odpracovala 40 pracovných dní. Na koľko dní dovolenky má Dana nárok?
Dane vznikol nárok na dovolenku podľa § 105 ZP, tzn. na dovolenku za odpracované dni. Dana má nárok na dovolenku v dĺžke 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní.
Výpočet nároku dovolenky:
- počet odpracovaných dní = 40
- základná výmera dovolenky = 25 dní
- nárok na čerpanie dovolenky = 25 : 12 = 2,08 dňa, po zaokrúhlení 2 dni.
Dodatková dovolenka
Na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa má nárok podľa § 106 ods. 1 Zákonníka práce:
- zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní,
- zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé.
Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní 1/12 dodatkovej dovolenky.
Ustanovenie § 106 ods. 2 určuje, kto sa považuje za zamestnanca, ktorý má nárok na dodatkovú dovolenku. Podľa § 106 ods. 3 druh prác, pri ktorých majú zamestnanci nárok na dodatkovú dovolenku, určí všeobecne záväzný právny predpis MPSVaR SR po dohode s Ministerstvom zdravotníctva SR a Ministerstvom zahraničných vecí SR.
Príklad č. 6:
Dalibor pracuje od 1. 1. 2013 v zdravotníckom zariadení, kde ošetruje chorých s nákazlivou formou tuberkulózy. Podľa § 106 ZP má nárok na dodatkovú dovolenku. V roku 2013 Dalibor dodatkovú dovolenku nevyčerpal, a preto požiadal v januári 2014 zamestnávateľa, aby mu ju preplatil.
Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nemôže zamestnávateľ poskytnúť Daliborovi náhradu mzdy, lebo podľa § 107 ZP za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku sa nemôže poskytnúť náhrada mzdy. Táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať.
Krátenie dovolenky
Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku:
1. podľa § 109 ods. 1 ZP zamestnancovi, ktorý splnil podmienku, že v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, odpracoval aspoň 60 pracovných dní. Zamestnávateľ dovolenku môže krátiť, ale nemusí. Ak sa rozhodne dovolenku zamestnancovi krátiť, tak za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12 a za každých ďalších zameškaných 21 pracovných dní tiež o 1/12. Dovolenku môže krátiť zamestnancovi, ktorý v danom roku nepracoval z dôvodu:
- výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
- čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2,
- dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odbornej funkcie podľa § 136 ods. 2,
- dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c),
2. podľa § 109 ods. 3 ZP za každú neospravedlnenú zameškanú zmenu (pracovný deň) o jeden až dva dni. Neospravedlnené kratšie časové zameškania sa môžu sčítať;
3. podľa § 109 ods. 5 ZP, ak zamestnanec nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, za každých 21 takto zameškaných pracovných dní sa kráti dovolenka za kalendárny rok o 1/12;
4. podľa § 109 ods. 5 ZP, ak zamestnanec nepracoval z dôvodu výkonu väzby, ak bol právoplatne odsúdený alebo ak bol spod žaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo mu bola udelená milosť, alebo bol trestný čin amnestovaný, za každých 21 takto zameškaných pracovných dní sa kráti dovolenka za kalendárny rok o 1/12.
Príklad č. 7:
Darina má 25 rokov, tzn. že jej základná výmera dovolenky je 4 týždne.
V dňoch 1. a 2. 4. 2014 neprišla do zamestnania. Dôvod absencie zamestnávateľovi neuviedla, aj keď ju na to niekoľkokrát vyzval.
Zamestnávateľ sa rozhodol, v súlade s ustanovením § 109 ods. 3 ZP, že za každý zameškaný pracovný deň, keď Darina neuviedla dôvod neúčasti v zamestnaní, jej bude krátiť dovolenku o dva pracovné dni. V roku 2014 Darina dovolenku ešte nečerpala, tzn. jej celkový nárok sa zníži na 16 dní (20 – 4).
Dovolenka sa nemôže krátiť
Podľa § 109 ods. 2 ZP sa dovolenka nemôže krátiť:
- za obdobie dočasnej práceneschopnosti zamestnanca vzniknutej z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ,
- za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 ZP.
Poznámka:
Dovolenku môže zamestnávateľ krátiť pri čerpaní rodičovskej dovolenky poskytnutej podľa § 166 ods. 2 ZP. Dovolenku nemôže zamestnávateľ krátiť za obdobie rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 ZP.
Podľa § 166 ods. 1 ZP v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o maloleté dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.
Podľa § 166 ods. 2 ZP na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 3 roky veku.
Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov veku.
Príklad č. 8:
Dagmar, ktorá je zamestnaná u zamestnávateľa, od 1. 1. 2012 predpokladá, že 20. 8. 2014 nastúpi na materskú dovolenku. Ako sa bude postupovať pri stanovení jej dovolenky za rok 2014? Bude sa jej dovolenka krátiť?
Materská dovolenka je v zmysle ustanovenia § 166 ods. 1 ZP považovaná za výkon práce. Za materskú dovolenku nemôže byť Darine, podľa § 109 ods. 2 ZP, dovolenka krátená.
Príklad č. 9:
Dušana bola zamestnaná u zamestnávateľa od 1. 1. 2014 na dobu určitú do 30. 4. 2014 počas zastupovania zamestnankyne, ktorá je na materskej dovolenke. Zamestnávateľ bol s jej výkonom práce veľmi spokojný, a preto s ňou uzavrel od 1. 5. 2014 riadny pracovný pomer na dobu neurčitú.
Dušana má 25 rokov. Bude mať v roku 2014 nárok na 4 týždne dovolenky, ak bude u zamestnávateľa pracovať do 31. 12. 2014? Bude sa jej dovolenka krátiť?
Dušane sa dovolenka za rok 2014 nebude krátiť. Ak splní vyššie uvedené podmienky, vznikne jej nárok na dovolenku v rozsahu 4 týždne, lebo podľa § 110 ods. 2 ZP za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik pracovného pomeru zamestnanca u toho istého zamestnávateľa.
Príklad č. 10:
Drahomír bol v období od 30. 3. 2014 PN v dôsledku pracovného úrazu, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ. Predpoklad ukončenia PN je koncom júna 2014. Ovplyvní táto jeho PN nárok na dovolenku za rok 2014? Bude sa mu dovolenka krátiť z dôvodu čerpania PN?
Podľa § 109 ods. 2 ZP dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej PN vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá. Tzn., že Drahomírovi sa dovolenka v roku 2014 nebude z dôvodu čerpania uvedenej PN krátiť a môže ju vyčerpať v plnej výške.
Poznámka redakcie:
§ 101 až § 109 Zákonníka práce
Čerpanie dovolenky rozoberá § 111 až § 117 ZP.
Čerpanie dovolenky určené zamestnávateľom
Podľa § 111 ods. 1 ZP čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom.
Zamestnávateľ je pri určení čerpania dovolenky povinný zohľadniť oprávnené záujmy zamestnanca a rešpektovať plán dovoleniek vytvorený so súhlasom zástupcov zamestnancov.
Zamestnávateľ by mal určiť čerpanie dovolenky zamestnancovi tak, aby si mohol zamestnanec dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určení dovolenky je potrebné prihliadať aj na úlohy zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň 4 týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.
Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť podľa § 111 ods. 5 ZP aspoň jedna časť najmenej 2 týždne, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú inak.
Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi minimálne 14 dní dopredu. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené, ale len so súhlasom zamestnanca.
Hromadné čerpanie dovolenky
Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov, podľa § 111 ods. 2 ZP, určiť hromadné čerpanie dovolenky. Hromadné čerpanie dovolenky môže zamestnávateľ určiť z nevyhnutných prevádzkových dôvodov, a to len vtedy, ak je to zlučiteľné so záujmami zamestnanca. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť dlhšie ako 2 týždne. Ak ide o vážne prevádzkové dôvody, ktoré sa zamestnancom oznámia najmenej 6 mesiacov dopredu, môže byť hromadné čerpanie dovolenky, podľa § 111 ods. 3 ZP, určené na 3 týždne. Hromadné čerpanie dovolenky v umeleckých súboroch z povolania nesmie byť určené na viac ako 4 týždne (§ 111 ods. 4 ZP). V divadle a inej umeleckej ustanovizni, ktorej predmetom činnosti je interpretovanie hudobného diela, je možné určiť hromadné čerpanie dovolenky v celej výmere.
Nečerpanie dovolenky
Podľa § 113 ods. 2 ZP, ak zamestnanec nemôže vyčerpať celú dovolenku v kalendárnom roku, v ktorom mu na ňu vznikol nárok, nevyčerpanú časť dovolenky môže čerpať v nasledujúcom kalendárnom roku.
V takomto prípade je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. 6. nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec dovolenku vyčerpal do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť sám zamestnanec.
Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi, a to najneskôr 30 dní pred nástupom na dovolenku.
Uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu:
- čerpania materskej alebo rodičovskej dovolenky, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (§ 113 ods. 3 ZP),
- PN, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení PN (§ 113 ods. 4 ZP),
- dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení výkonu tejto funkcie (§ 113 ods. 5 ZP).
Príklad č. 11:
Diana, ktorá je zamestnaná u zamestnávateľa od 1. 1. 2010, bola v roku 2012 zvolená do verejnej funkcie. Zamestnávateľ jej z uvedeného dôvodu poskytol pracovné voľno bez náhrady mzdy. Diana si v roku 2012 nevyčerpala 5 dní dovolenky, v roku 2013 nevyčerpala 20 dní dovolenky. Prepadla jej nevyčerpaná dovolenka alebo ju bude môcť ešte čerpať?
Podľa ustanovenia § 113 ods. 5 ZP, ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení výkonu verejnej funkcie. Nevyčerpanú dovolenku si bude môcť Diana vyčerpať po skončení výkonu verejnej funkcie. Tzn., ak sa z výkonu verejnej funkcie vráti do zamestnania napr. v septembri 2014, bude mať nárok na čerpanie dovolenky za rok 2012 5 dní, za rok 2013 20 dní a za rok 2014 20 dní.
ZP v súčasnosti neumožňuje, aby zamestnanec postupoval tak, že ak dovolenku nevyčerpá v kalendárnom roku, v ktorom mu vznikol na jej čerpanie nárok, a ani v nasledujúcom roku, požiada zamestnávateľa o preplatenie nevyčerpanej dovolenky.
Ak zamestnanec dovolenku v kalendárnom roku, v ktorom mu vznikol nárok, nevyčerpal, môže ju čerpať v nasledujúcom kalendárnom roku.
Ak zamestnanec dovolenku nevyčerpal ani v tomto roku, nevyčerpaná dovolenka už nemôže byť v ďalšom kalendárnom roku čerpaná.
Podľa § 116 ods. 2 ZP za časť dovolenky, ktorá presahuje 4 týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy (§ 116 ods. 3 ZP).
Výnimkou je, ak si zamestnanec nemohol túto dovolenku vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Ďalšie pravidlá pre čerpanie dovolenky
ZP definuje tieto spoločné pravidlá pre čerpanie dovolenky, bez ohľadu na to, o aký druh dovolenky ide:
- zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli z dôvodu, že zamestnávateľ mu zmenil čerpanie dovolenky alebo ho odvolal z dovolenky (§ 112 ods. 1 ZP);
- zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný PN, je na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť (§ 112 ods. 2 ZP);
- ak počas dovolenky zamestnanca pripadne sviatok na deň, ktorý je inak u zamestnanca obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu tento deň do dovolenky (§ 112 ods. 3 ZP);
- ak zamestnávateľ určí zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok tak, že by pripadlo na dovolenku, je povinný určiť mu náhradné voľno na iný deň (§ 112 ods. 4 ZP);
- zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru (§ 113 ods. 1 ZP);
- dovolenka sa zamestnancovi prerušuje, ak nastúpi v priebehu jej čerpania službu v ozbrojených silách, ak bol uznaný PN alebo ak ošetruje chorého člena rodiny (§ 114 ZP);
- dovolenka sa prerušuje aj nástupom na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku (§ 114 ZP),
- ak bol zamestnanec dočasne pridelený na výkon práce pre iného zamestnávateľa, poskytne mu dovolenku alebo jej časť tento zamestnávateľ. Ak nevyčerpá zamestnanec dovolenku pred skončením dočasného pridelenia, poskytne mu ju zamestnávateľ, ktorý ho dočasne pridelil (§ 115 ZP);
- zamestnancovi patrí za nevyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 116 ods. 1 ZP);
- zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok a na ktorú mu nárok nevznikol (§ 117 ZP).
Príklad č. 12:
Danica čerpala v období od 30. 3. do 4. 4. 2014 podľa plánu dovoleniek týždennú dovolenku, ktorú jej schválil jej zamestnávateľ. Počas čerpania dovolenky dňa 2. 4. 2014 musela sprevádzať svoju chorú dcéru na vyšetrenie u lekára, o čom predložila zamestnávateľovi potvrdenie. Preruší sa jej na deň 2. 4. 2014 čerpanie dovolenky?
ZP v § 112 definuje, kedy sa zamestnancovi dovolenka prerušuje. Sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie, aj keď bolo uskutočnené počas čerpania dovolenky, nie je dôvod na prerušenie dovolenky.
Príklad č. 13:
Dáša sa rozhodla, že požiada svojho zamestnávateľa o čerpanie dovolenky v období od 28. 4. do 9. 5. 2014. Keďže ide o dva týždne, Dáša nevie, na koľko dní si má dovolenkový lístok vypísať. Na 10 dní alebo na 8 dní?
Zamestnávateľ povolil Dáši čerpanie dovolenky v požadovanom termíne. Dáša si vypíše dovolenku na 8 pracovných dní, pretože počas čerpania dovolenky pripadnú na inak jej obvyklé pracovné dni sviatky. Sviatok bude vo štvrtok 1. 5. 2014 a aj vo štvrtok 8. 5. 2014.
Tieto dva dni sa do čerpania dovolenky, podľa § 112 ods. 3 ZP, nezapočítavajú.
Poznámka redakcie:
§ 111 až § 117 Zákonníka práce
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies