Manuál mzdovej účtovníčky (na rok 2014)

1. Pracovnoprávne vzťahy

Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od:

• uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo
• dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Závislá práca, ktorá môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, je práca vykonávaná:

• vo vzťahu nadradenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
• osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
• podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene,
• v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,
• za mzdu alebo odmenu.

Zamestnávateľom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Za zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba, právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva štatutárny orgán. Fyzická osoba ako zamestnávateľ koná osobne.

Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov na výkon právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene.

Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené Zákonníkom práce a ostatnými právnymi predpismi, dohodnuté v kolektívnej zmluve a v pracovnej zmluve.

Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych a v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

Zamestnanec je povinný najmä:

• pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,
• byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať až po skončení pracovného času,
• dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu,
• v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený lekárom,
• hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
• zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania,
• písomne oznámiť zamestnávateľovi všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho pracovnoprávneho vzťahu a súvisia s jeho osobou (zmenu mena, priezviska, trvalého alebo prechodného pobytu, zmenu zdravotnej poisťovne a pod.).

Vedúci zamestnanec je okrem uvedených povinností ešte povinný:

• riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
• vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
• zabezpečovať odmeňovanie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv,
• vytvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,
• zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
• zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

2. Registrácia zamestnávateľa

Právnická alebo fyzická osoba sa stane zamestnávateľom, ak začne zamestnávať prvého zamestnanca. Vznikom zamestnávateľa vznikajú aj registračné povinnosti zamestnávateľa (registrácia daňového subjektu, poistenie ...).

2.1. Povinnosť registrácie daňového subjektu

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá na území SR získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je v zmysle § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Registračnú povinnosť k dani z príjmov daňový subjekt splní predložením žiadosti o registráciu podľa § 67 zákona o správe daní. Správca dane pri registrácii pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ) a vydá osvedčenie o registrácii.

Ak podnikateľský subjekt začne zamestnávať zamestnancov, vzniká mu povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň a podľa § 49a ods.  3 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov:

• ak nie je registrovaný pre daň z príjmov zo závislej činnosti, je povinný požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľa dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň,
• ak už je registrovaný pre daň z príjmov zo závislej činnosti, je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že sa stal platiteľom dane.

2.2. Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákona o sociálnom poistení

Zamestnávateľ na účely sociálneho poistenia podľa § 7 zákona o sociálnom poistení je:

• fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt,
• právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a jej sídlo alebo sídlo organizačnej zložky je na území SR,
• platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľom nie je vyššie uvedená fyzická osoba alebo právnická osoba.

Zamestnávateľom nie je:

• na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti  fyzická alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné (v roku 2014 je to 68 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 je to 159 eur),
• na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti nie je fyzická alebo právnická osoba v právnom vzťahu s:
  • fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem,
  • fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem,
  • fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek a invalidného výsluhového dôchodku.

Každý zamestnávateľ je v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a to na predpísanom tlačive Registračný list zamestnávateľa.

Od 1. januára 2014 Sociálna poisťovňa vyžaduje používanie nového tlačiva Registračného listu zamestnávateľa.

Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra, živnostenské oprávnenie, koncesná listina a pod.

Keďže každý zamestnávateľ je povinný predkladať doklady prostredníctvom elektronických služieb Sociálnej poisťovne, pri registrácii zamestnávateľa je potrebné požiadať aj o vydanie prístupu do elektronických služieb a s príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne uzatvoriť Dohodu o používaní elektronických služieb pre odvádzateľov poistného.

Pri registrácii zamestnávateľa (aj prvých zamestnancov) je preto vhodné Registračný list zamestnávateľa (aj Registračné listy FO) v papierovej forme predložiť osobne a uzatvoriť Dohodu, pretože následné dokumenty bude možné zasielať už len elektronicky.

Sociálna poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne identifikačné číslo zamestnávateľa – IČZ. Zamestnávateľ pridelené IČZ uvádza na tlačivách výkazu a mesačného výkazu poistného a registračných listoch FO. IČZ je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistného do Sociálnej poisťovne.

V prípade, že dôjde k zmene názvu zamestnávateľa, jeho sídla a dňa určeného na výplatu príjmov, zamestnávateľ je povinný tieto zmeny oznámiť do 8 dní od tejto zmeny [§ 231 ods. 1 písm. m)] na tlačive Registračný list zamestnávateľa s označením, že ide o zmenu.

2.3. Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákona o zdravotnom poistení

Zamestnávateľ na účely zdravotného poistenia podľa § 11 ods. 5 a 6 zákona o zdravotnom poistení je:

• fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt,
• právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak jej sídlo alebo sídlo organizačnej zložky je na území SR,
• platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľom nie je vyššie uvedená fyzická osoba alebo právnická osoba.

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení povinný oznámiť vznik platiteľa poistného, resp. prihlásiť sa do registra zamestnávateľov do pobočky príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a to na predpísanom tlačive do 8 pracovných dní od vzniku tejto skutočnosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou  s účinnosťou od 1. 2. 2014 určil na tento účel Metodickým usmernením č. 3/7/2009 nové tlačivo Oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného. Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra, živnostenské oprávnenie, koncesná listina a pod.

Zdravotná poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne číslo zamestnávateľa odvodené od identifikačného čísla organizácie (IČO), ktoré zamestnávateľ uvádza na tlačivách mesačného výkazu a oznámeniach zamestnávateľa. Pridelené číslo zamestnávateľa je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistného do príslušnej zdravotnej poisťovne.

V prípade zmeny názvu zamestnávateľa, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu, zmeny dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, je zamestnávateľ povinný do 8 dní odo dňa zmeny tieto zmeny oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 23 ods. 8) na rovnakom tlačive Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného s označením, že ide o zmeny.

3. Povinnosti zamestnávateľa pri vzniku pracovnoprávneho vzťahu a oznamovacia a evidenčná povinnosť v priebehu trvania pracovnoprávneho vzťahu

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Vznikom pracovnoprávneho alebo iného právneho vzťahu vznikajú zamestnávateľovi aj povinnosti voči inštitúciám sociálneho a zdravotného poistenia.

3.1. Vznik pracovnoprávneho vzťahu

Vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom preukazuje pracovná zmluva uzatvorená v súlade s § 42 až § 44 Zákonníka práce. Pracovná zmluva musí obsahovať:

• druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnú charakteristiku,
• miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
• deň nástupu do práce,
• mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

V pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj ďalšie pracovné podmienky, ako sú výplatný termín, pracovný čas, skúšobná doba a pod.

Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, nie však pracovný pomer, vzniká aj uzatvorením dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré upravuje deviata časť Zákonníka práce.

V súlade s § 223 na výkon prác mimo pracovného pomeru môžu zamestnávatelia uzatvárať:

• dohody o vykonaní práce,
• dohody o pracovnej činnosti,
• dohody o brigádnickej práci študentov.

3.2. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení

Zamestnanec na účely sociálneho poistenia podľa § 4 zákona o sociálnom poistení je:

• na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, okrem:
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom:
  • starobného dôchodku,
  • invalidného dôchodku,
  • výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov a dovŕšila dôchodkový vek,
  • invalidného výsluhového dôchodku,
• žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
• fyzickej osoby v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, tzv. zamestnanca s odvodovou úľavou, ak:
  • bola pred vznikom pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný občan a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
  • suma jej mesačného príjmu nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer (ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol v roku 2014, je to 539,35 eura),
  • jej nevzniklo povinné nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti,
  • voči jej zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie,
  • jej zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby,
  • odo dňa vzniku tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov,
• na účely dôchodkového poistenia aj:
  • fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti, okrem:
    • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ak priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2014 je to 68 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 je to 159 eur),
    • žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
  • fyzická osoba v právnom vzťahu nazáklade dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2014 je to 68 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 je to 159 eur),
  • fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom:
    • starobného dôchodku,
    • invalidného dôchodku,
    • výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov a dovŕšila dôchodkový vek,
    • invalidného výsluhového dôchodku,
  • fyzická osoba, ktorá bola zamestnancom s odvodovou úľavou a po skončení pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru jej bol vyplatený príjem, z ktorého pomerná časť pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy (ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol v roku 2014, je to 539,35 eura),
• na účely úrazového poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie,
• na účely garančného poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie, okrem zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia:

• zamestnanca s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, a to pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem na dôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (v deň určený na výplatu príjmov) za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol  u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2014 je to 68 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 je to 159 eur),
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný mesačný príjem na dôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol), ak priemerný mesačný príjem presiahol  u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2014 je to 68 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2014 je to 159 eur),
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov na účely úrazového poistenia a garančného poistenia, a to pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce,
• zamestnanca, ktorý je fyzickou osobou predtým dlhodobo nezamestnanou, s odvodovou úľavou na účely úrazového poistenia a garančného poistenia, a to pred vznikom pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, najneskôr pred začatím výkonu práce,
• zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou predtým dlhodobo nezamestnanou, s odvodovou úľavou a vzniklo mu povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti z dôvodu príjmu vyššieho ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer (ak vznikol v roku 2013, je to 526,62 eura a ak vznikol v roku 2014, je to 539,35 eura), a to najneskôr v lehote splatnosti poistného,
• zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou predtým dlhodobo nezamestnanou, s odvodovou úľavou a vzniklo mu povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti z dôvodu uplynutia 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, a to pred vznikom tohto poistenia,
• zamestnanca, ktorý bol fyzickou osobou predtým dlhodobo nezamestnanou, s odvodovou úľavou a po vyplatení príjmu po skončení pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru vzniklo povinné dôchodkové poistenie v lehote splatnosti poistného.

Povinnosť prihlásenia zamestnanca do registra plní zamestnávateľ podaním Registračného listu FO. V súčasnej dobe sú zamestnávatelia povinní predkladať registračné listy FO elektronicky. Registračné listy FO môžu byť predložené v papierovej forme jedine pri prvej registrácii zamestnávateľa pri dodržaní podmienky preloženia pred vznikom poistenia zamestnancov, a to najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnancov.

V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ, okrem prihlasovacích povinností, povinný [§ 231 ods. 1 písm. c) až l) a o)]:

• oznámiť prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do 8 dní od tohto prerušenia,
• oznámiť začiatok a koniec čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky do 8 dní od začiatku alebo skončenia čerpania,
• odstúpiť tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak trvá dlhšie ako 10 dní,
• predkladať výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného a príspevkov a opravný výkaz poistného a príspevkov, ak zistí, že v riadnom výkaze uviedol nesprávne údaje,
• poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní poistenia v rozsahu upravenom v zákone a bezplatne,
• písomne oznámiť pracovný úraz, ktorý si vyžaduje lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do 3 dní odo dňa, kedy sa o pracovnom úraze dozvedel,
• predkladať záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii,
• viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu do 3 dní od uplatnenia na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnancovi,
• umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia,
• vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia,
• oznámiť, že jeho zamestnanec je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, ako aj každú zmenu týchto skutočností do ôsmich dní od zmeny – podľa § 293db zákona účinného od 1. 1. 2014 je zamestnávateľ povinný túto skutočnosť oznámiť Sociálnej poisťovni do 31. 1. 2014 prostredníctvom Registračného listu FO – zmena (vyplnením oddielu č. 4 tlačiva platného od 1. 1. 2014).

V sociálnom poistení sa uplatňuje inštitút prerušenia poistenia (§ 26). Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom:

• čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu,
• je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje mzda,
• má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
• je vo výkone väzby alebo vo výkone odňatia slobody,
• čerpá rodičovskú dovolenku,
• v období od 11. dňa potreby:
  • ošetrovania chorého dieťaťa, manžela, manželky, rodiča, rodiča manžela/-lky, ktorých zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou,
  • starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku, ak:
    • dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie,
    • predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie,
    • fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia,
• odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Zamestnávateľ je povinný prerušenie poistenia oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne elektronicky do 8, resp. 30 dní od prerušenia poistenia zaslaním Registračného listu FO. Vznik prerušenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia a skončenie prerušenia sa posudzuje ako vznik povinného poistenia.

Základným dokladom, na ktorom zamestnávateľ prihlasuje a odhlasuje svojich zamestnancov z registra poistencov, oznamuje zmeny údajov prihlásených zamestnancov a prerušenia povinného poistenia, je Registračný list FO. Sociálna poisťovňa vyžaduje od 1. januára 2014 používanie nového tlačiva Registračného listu FO, v ktorom sa, v porovnaní s tlačivom platným do 31. 12. 2013, uvádza:

• skutočnosť, že ide o zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa,
• skutočnosť, že ide o zamestnávateľa podľa § 7 ods. 2 zákona (platiteľa príjmu, ktorý nie je fyzickou alebo právnickou osobou),
• číslo bankového účtu zamestnanca vo formáte IBAN.

V Registračnom liste FO sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa a zamestnanca uvádza:

• označenie, že ide o prihlášku, prerušenie, zmenu, odhlášku alebo zrušenie prihlásenia,
• pracovnoprávny vzťah, resp. typ zamestnanca uvedením číselného označenia:
  • 1 – zamestnanec pravidelný príjem,
  • 2 – zamestnanec nepravidelný príjem,
  • 3 – DoVP (dohoda o vykonaní práce) – pravidelný príjem,
  • 4 – DoVP – nepravidelný príjem,
  • 5 – DoPČ (dohoda o pracovnej činnosti) – pravidelný príjem,
  • 6 – DoPČ – nepravidelný príjem,
  • 7 – DoBPŠ (dohoda o brigádnickej práci študentov) – pravidelný príjem,
  • 8 – DoBPŠ – nepravidelný príjem,
  • 9 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia – pravidelný príjem,
  • 10 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia – nepravidelný príjem,
  • 11 – DoBPŠ len na dôchodkové poistenie – pravidelný príjem,
  • 12 – DoBPŠ len na dôchodkové poistenie – nepravidelný príjem,
  • 14 – zamestnanec podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona,
  • 15 – zamestnanec podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona – prihlásenie na povinné DP pri vzniku DP podľa § 20 ods. 5 zákona,
  • 16 – zamestnanec, ktorému vzniklo povinné poistenie podľa § 20 ods. 4 zákona,
  • 17 – zamestnanec podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona,
• obdobie poistenia stanovené dátumom vzniku poistenia, vzniku právneho vzťahu (dohodár a typ zamestnanca 15 a 16), zrušenia prihlásenia, vzniku prerušenia poistenia, zániku poistenia, zániku prerušenia.

3.3. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o zdravotnom poistení

Podľa § 11 ods. 3 zamestnancom na účely zdravotného poistenia je fyzická osoba ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti okrem príjmov:

• z dohody o brigádnickej práci študentov,
• z dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti:
  • poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek,
  • poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov,
  • poberateľov starobného dôchodku,
  • poberateľov invalidného dôchodku.

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný prihlásiť zamestnanca do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec poistený, na tlačive predpísanom príslušnou zdravotnou poisťovňou do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou s účinnosťou od 1. 2. 2014 určil pre tento účel Metodickým usmernením č. 3/7/2009 nové tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Oznámenie má listinnú aj elektronickú formu. Zamestnávateľ, ktorý má najmenej 3 zamestnancov poistených v príslušnej zdravotnej poisťovni, je povinný predkladať oznámenie zamestnávateľa výlučne v elektronickej forme.

Zamestnávateľ prihlasuje do príslušnej zdravotnej poisťovne:

• zamestnancov v pracovnom pomere,
• osoby poberajúce príjmy v nepravidelných intervaloch alebo po skončení pracovného pomeru na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu, pričom prihlásenie a odhlásenie sa vykoná v jeden deň,
• zamestnancov pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, ak na účely zdravotného poistenia majú postavenie zamestnanca a povinnosť platiť preddavky na poistné,
• zamestnancov s tzv. odvodovou úľavou, za ktorých platí poistné štát (a zároveň plní oznamovaciu povinnosť za poistencov štátu), t. j. zamestnancov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, z ktorého majú právo na pravidelný mesačný príjem, ak:
  • boli pred vznikom pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru občanom vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov a dôvodom vyradenia bol vznik tohto pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
  • suma mesačného príjmu nie je nepretržite vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer (ak bol pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer uzatvorený v roku 2014, je to 539,35 eura),
  • príslušná zdravotná poisťovňa neeviduje voči ich zamestnávateľovi ku dňu vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania,
  • zamestnávateľ neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia takýchto zamestnancov,
  • odo dňa vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov.

Zamestnávateľ neprihlasuje osoby, ktoré nie sú povinné platiť preddavky na zdravotné poistenie, t. j.:

• osoby pracujúce na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
• osoby pracujúce na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ak sú poberateľmi výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, ak sú poberateľmi invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak sú poberateľmi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, prípady, keď je platiteľom poistného štát [§ 24 písm. c)], t. j. zamestnávateľ plní oznamovaciu povinnosť za poistencov štátu, za:

• fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok,
• fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok,
• fyzickú osobu, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,
• fyzickú osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
• manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine alebo vykonáva práce vo verejnom záujme v cudzine,
• fyzickú osobu,
  • ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské,
  • ktorej vznikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť,
  • ktorej vznikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa potreby ošetrovania,
• fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta,
• zamestnanca v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere s tzv. odvodovou úľavou.

Pretože fyzická osoba sa v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo závislej činnosti, nepovažuje za zamestnanca, zamestnávateľ je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovne podaním oznámenia zamestnávateľa.

Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného je základným dokladom, na ktorom zamestnávateľ oznamuje zmeny týkajúce sa jeho zamestnancov. V oznámení sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa a zamestnanca uvádza:

• kód – číslo a k nemu prislúchajúce písmeno zo zoznamu kódov uvedených na zadnej strane tlačiva, v zmysle Metodického usmernenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/6/2009 sa používajú osobitné kódy:
  • 2Y – na oznamovanie zmien z titulu nepravidelných príjmov alebo príjmov vyplatených po skončení pracovného pomeru,
  • 2N – na oznamovanie zmien z titulu čerpania neplateného voľna zamestnanca a absencie,
  • 2D – na oznamovanie zmien z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti,
  • 1W – na oznamovanie zmien z titulu zamestnávania fyzických osôb s tzv. odvodovou úľavou, ktorý sa používa súčasne s kódom 2,
• platnosť zmeny:

Z = začiatok

K = koniec

X = storno

• dátum v tvare DDMMRRRR.

V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ ako platiteľ poistného, okrem prihlasovacích a oznamovacích povinností, povinný [§ 24 písm. a), b), d) – i), l)]:

• vypočítať poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykázať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni,
• plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania,
• viesť a uchovávať po dobu 10 rokov účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia,
• viesť a uchovávať po dobu 10 rokov evidenciu o zamestnancoch,
• preukazovať príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti potrebné na zistenie dodržiavania lehoty splatnosti preddavkov na poistné,
• predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni na požiadanie doklady potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného,
• poskytovať súčinnosť pri výkone kontroly a predkladať účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného a umožniť výkon kontroly,
• predkladať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri výkone dohľadu účtovné doklady a iné doklady a umožniť výkon dohľadu,
• oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní odo dňa vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru splnenie podmienky, že neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia zamestnanca s odvodovou úľavou.

4. Mzda

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť.

Za mzdu sa tiež nepovažujú ďalšie plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

4.1. Minimálna mzda a minimálne mzdové nároky

Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších noviel. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením vlády č. 321/2013 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1. januára 2014 sumu minimálnej mzdy na:

• 352 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 2,023 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Keďže zákon o minimálnej mzde upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, ustanovená minimálna mzda sa týka nielen zamestnancov v pracovnom pomere, ale aj zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný v zmysle § 120 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný každému pracovnému miestu priradiť stupeň náročnosti podľa stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 Zákonníka práce.

Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je daná ako súčin:

• hodinovej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou,
• mesačnej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou

a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanoveného v § 120 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne:

Pri ustanovení týždenného pracovného času v zmysle § 85 ods. 5 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov úmerne zvýšia nasledovne:

Sadzba minimálneho mzdového nároku za hodinu sa v zmysle zákona zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta a sadzba minimálneho mzdového nároku za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

4.2. Náhrady mzdy a mzdové zvýhodnenia

Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje:

• základnú mzdu v závislosti od odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu,
• mzdu za prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
• plnenie za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia,
• plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním, ktoré sa za mzdu nepovažuje, a to:
  • náhrady mzdy:
    • za dovolenku,
    • pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách,
    • pri zvyšovaní kvalifikácie,
    • pri osobných prekážkach v práci,
    • pri prekážkach na strane zamestnávateľa,
  • odstupné a odchodné,
  • cestovné náhrady,
  • príspevky zo sociálneho fondu,
  • výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií,
  • daňový bonus,
  • náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
  • náhrady za pracovnú pohotovosť.

Za prácu nadčas, t. j. prácu vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, patrí zamestnancovi v zmysle § 121 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo inej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, ktorí budú mať v mzde zohľadnenú aj prípadnú prácu nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne.

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi v zmysle § 122 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie nepatrí. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný, za ktorý mu patrí mzda.

Za nočnú prácu, t. j. prácu vykonávanú medzi 22. hodinou a 6. hodinou, patrí zamestnancovi v zmysle § 123 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách pre prvý stupeň, t. j. najmenej 0,4046 eura, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky, patrí zamestnancovi v zmysle § 124 Zákonníka práce za každú hodinu práce popri dosiahnutej mzde aj mzdová kompenzácia najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,4046 eura, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť o pracovnej pohotovosti, t. j. aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí v zmysle § 96 ods. 3 Zákonníka práce mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 2,0230 eura. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí v zmysle § 96 ods. 5 Zákonníka práce náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,4046 eura bez ohľadu na ustanovený týždenný pracovný čas. Ak zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, ide o aktívnu časť pracovnej pohotovosti a považuje sa za prácu nadčas.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku v súlade s § 100 až § 117 Zákonníka práce. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy za dovolenku v sume jeho priemerného zárobku.

Pri osobných prekážkach v práci je zamestnávateľ povinný v súlade s § 141 Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v týchto prípadoch:

• vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení:
  • pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
  • ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
  • pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
• narodenie dieťaťa manželke zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,
• sprevádzanie:
  • rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie – pracovné voľno s náhradou mzdy len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné,
  • zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,
• úmrtie rodinného príslušníka:
  • pri úmrtí manžela alebo dieťaťa – pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a ďalší deň na účasť na pohrebe,
  • pri účasti na pohrebe rodiča alebo súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, manžela súrodenca zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb,
  • pri účasti na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca alebo prarodiča jeho manželky alebo inej osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti – pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb,
• vlastná svadba – pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň,
• znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,
• nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,
• presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni, ak ide o sťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,
• vyhľadanie nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, v rovnakom rozsahu, ale s náhradou mzdy sa poskytne pracovné voľno pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom z tzv. organizačných dôvodov.

Zamestnávateľ môže poskytnúť aj ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí zamestnanca, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času.

Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Zamestnávateľ v súlade s § 142 Zákonníka práce poskytne zamestnancovi náhradu mzdy pri prekážkach na strane zamestnávateľa:

• v sume jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými prevádzkovými príčinami, alebo pre iné prekážky na strane zamestnávateľa,
• najmenej 50 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy,
• najmenej 60 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, pričom písomnú dohodu nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ uplatniť konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce.

5. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

Výpočet a použitie priemerného zárobku vyplýva z § 134 Zákonníka práce a využíva sa všade tam, kde je potrebné poskytnúť peňažné plnenie, ktoré má charakter náhrady mzdy.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Mzdou sa rozumie hrubá mzda. Do mzdy sa musí zahrnúť aj peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období. Do mzdy sa na účely zisťovania priemerného zárobku nezahŕňajú plnenia poskytované v súlade so zamestnaním v zmysle § 118 Zákonníka práce.

Za odpracovaný čas sa považuje čas, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, t. j. aj práca nadčas, vo sviatok či v noci. Za odpracovaný čas sa nepovažuje ospravedlnená neprítomnosť v práci, bez ohľadu na to, či zamestnanec dostal náhradu mzdy alebo iné dávky. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, t. j. vždy k 1. januáru, k 1. aprílu, k 1. júlu a k 1. októbru. Takto zistený priemerný zárobok sa používa počas celého kalendárneho štvrťroka.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, zisťuje sa pravdepodobný priemerný zárobok, a to:

• zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia,
• alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol, keby v rozhodujúcom období pracoval.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. V prípade, že sa podľa pracovnoprávnych predpisov môže použiť priemerný mesačný zárobok, tento sa zistí vynásobením priemerného hodinového zárobku priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.

Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahochu toho istého zamestnávateľa, mzda sa posudzuje v každom pracovnom vzťahu samostatne.

Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu aj mzda, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, pre účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pre zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom období. Pri určovaní pomernej časti mzdy je potrebné prihliadať na podiel obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období z fondu pracovného času na príslušné obdobie.

Ak je pre účely výpočtu peňažných plnení potrebné vychádzať z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento sa zistí z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na zdravotné a sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa zárobok zisťuje.

Podrobnosti o zisťovaní priemerného zárobku alebo pravdepodobného priemerného zárobku je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve.

6. Preddavky na zdravotné poistenie

Rozsah zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Poistné na zdravotné poistenie sa zúčtováva v rámci ročného zúčtovania poistného a je závislé od skutočne dosiahnutého celoročného príjmu. V priebehu kalendárneho roka sa poistné platí formou preddavkov na poistné. Povinnosť platiť preddavky vzniká dňom, od ktorého je poistenec zamestnancom.

6.1. Sadzby poistného

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne:

Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba:

• uznaná za invalidnú,
• s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

6.2. Vymeriavací základ

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie preddavkov na zdravotné poistenie je plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonávanú zárobkovú činnosť, t. j. príjem plynúci zo závislej činnosti, okrem príjmov, ktoré plynú z činností, ktoré nie sú zárobkovou činnosťou, a to:

• príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmov z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia,
• príjem, ktorý nie je predmetom dane alebo je od dane oslobodený podľa zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.

Vymeriavací základ je:

• najmenej úhrn vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné,
• najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda za rok 2012 je 805 eur, maximálny ročný vymeriavací základ pre rok 2014 je 48 300 eur.

6.3. Preddavok na poistné

Preddavok na poistné sú povinní vypočítať, platiť a odvádzať:

• zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom preddavok na poistné vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ,
• zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu každého zamestnanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Výška preddavku na poistné:

• zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy,
• zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca.

Maximálne mesačné preddavky na poistné pri právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti a povinnosť platenia preddavkov, sú od 1. 1. 2014 nasledovné:

6.4. Vykazovanie a splatnosť preddavkov na poistné

Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac na tlačive Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie zamestnávateľa. Spôsob a formu vykazovania preddavkov určilo Ministerstvo zdravotníctva SR vo vyhláške č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie.

Výkazy sa príslušnej zdravotnej poisťovni predkladajú v papierovej forme a zamestnávatelia, ktorí majú najmenej troch zamestnancov, výlučne v elektronickej forme (cez elektronickú podateľňu po uzatvorení dohody s príslušnou zdravotnou poisťovňou).

Vo výkaze preddavkov na poistné sa okrem obdobia, za ktoré sa preddavky vykazujú, a základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádzajú:

• súhrnné údaje o preddavkoch v členení na preddavky za poistencov bez zdravotného postihnutia a za poistencov so zdravotným postihnutím,
• zoznam zamestnancov v členení:
  • rodné číslo poistenca,
  • počet kalendárnych dní, za ktoré sa poistné platí,
  • celková výška príjmu zamestnanca, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok,
  • vymeriavací základ,
  • uplatnená sadzba poistného za zamestnanca a zamestnávateľa,
  • suma preddavku za zamestnanca a zamestnávateľa,
  • preddavok spolu.

Pre vykazovanie preddavkov na poistné platí:

• preddavky na poistné sa vykazujú rovnako bez ohľadu na právny vzťah, napr. preddavky na poistné za zamestnanca pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa vykazujú rovnako ako preddavky na poistné zamestnanca v pracovnom pomere,
• preddavky na poistné sa vykazujú rovnako bez ohľadu na periodicitu príjmov, napr. preddavky na poistné za zamestnanca pracujúceho na základe pracovnej zmluvy s pravidelným príjmom sa vykazujú rovnako ako preddavky na poistné zamestnanca pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce s nepravidelným príjmom,
• ak má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa uzatvorený právny vzťah na základe pracovnej zmluvy aj na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, preddavky na poistné sa vykazujú iba raz,
• zamestnanec vykázaný vo výkaze preddavkov za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci do zdravotnej poisťovne prihlásený, resp. každý zamestnanec prihlásený do zdravotnej poisťovne musí byť vykázaný vo výkaze preddavkov,
• vo výkaze preddavkov vykázaný počet kalendárnych dní, za ktoré sa platí poistné, musí byť zhodný s počtom kalendárnych dní, na ktoré je zamestnanec do zdravotnej poisťovne prihlásený, napr. zamestnanec pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa nahlasuje len na dni, ktoré reálne odpracuje, resp. za ktoré má príjem.

Preddavok na poistné je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac.

Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné zložky zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov. Ak takýto deň určený nie je, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa preddavok platí.

Za deň platby preddavku sa považuje:

• pri bezhotovostnom prevode z účtu deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platby z účtu zamestnávateľa,
• pri platbe poštovou poukážkou deň, v ktorý sa uskutočnila platba,
• pri platbe v hotovosti deň, v ktorý sa uskutočnila platba v príslušnej zdravotnej poisťovni.

6.5. Preddavok na poistné z dividend

Na účely zdravotného poistenia je zárobkovou činnosťou aj činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá:

• podiel na zisku vyplatený zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva určeného na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva,
• vyrovnávací podiel pri zániku účasti spoločníka,
• podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva pri rušení bez právneho nástupcu,
• podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi,
• podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti,

(označovaný ako dividendy)

okrem:

• podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti,
• podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti,
• podielu spoločníka na likvidačnom zostatku verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti pri likvidácii spoločnosti,
• vyrovnávacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti.

Poistenec, ktorý má príjem z dividend, je povinný platiť poistné aj z tohto príjmu. Ak je platiteľom dividend právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vypláca dividendy za účtovné obdobie, ktoré sa začalo v období od 1. 1. 2013, t. j. za rok 2013 a nasledujúce roky, je povinná vypočítať a odvádzať preddavok na poistné z dividend za poistenca, ktorý má príjem z dividend.

Sadza poistného je 14 % z vymeriavacieho základu (aj pre osoby so zdravotným postihnutím). Vymeriavacím základom je vyplatená suma dividend.

Preddavok na poistné je najviac vo výške určenej sadzbou zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy, t. j. v roku 2014 zo sumy 48 300 eur. Preddavok je splatný do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli dividendy vyplatené.

Platiteľ dividend vykazuje dividendy a preddavky na poistné v osobitnom Výkaze preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie platiteľa dividend a predkladá ho príslušnej zdravotnej poisťovni do ôsmeho dňa po uplynutí kalendárneho mesiaca, v ktorom boli dividendy vyplatené.

Vzor výkazu určilo Ministerstvo zdravotníctva SR vo vyhláške č. 130/2012 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, preplatkov a nedoplatkov, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a vzore ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie.

Poznámka redakcie:
§ 49a zákona o dani z príjmov
§ 231 zákona o sociálnom poistení
§ 24 zákona o zdravotnom poistení
§ 118 až § 120 Zákonníka práce

7. Poistné na povinné sociálne poistenie

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálne poistenie sa skladá z viacerých samostatných poistení, ktorými sú:

• nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, z nemocenského poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské dávky, ktorými sú nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské,
• dôchodkové poistenie, a to:
  • starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, zo starobného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok,
  • invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a pre prípad úmrtia, z invalidného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok,
• úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje úrazové dávky, ktorými sú úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, rehabilitačné, rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom,
• garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnancov, z garančného poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje dávky garančného poistenia vo výške nároku na mzdu, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným,
• poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činností zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti, z poistenia v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa poskytuje dávky v nezamestnanosti.

7.1. Vznik a zánik povinného sociálneho poistenia

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca (okrem zamestnanca na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je poberateľom starobného, invalidného alebo invalidného výsluhového dôchodku alebo poberá výsluhový dôchodok a dosiahol dôchodkový vek) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca (ak mesačný príjem s právom na pravidelný príjem alebo priemerný mesačný príjem s právom na nepravidelný príjem u osoby do 18 rokov veku presiahne 68 eur a u osoby nad 18 rokov presiahne 159 eur), najskôr od vzniku právneho vzťahu, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca, alebo dňom zániku právneho vzťahu.

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby s tzv. odvodovou úľavou, ktorá bola pred vznikom pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnanou osobou, vzniká:

• od prvého dňa kalendárneho mesiaca, za ktorý bol jej príjem vyšší ako 526,62 eura, ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol v roku 2013, alebo vyšší ako 539,35 eura, ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol v roku 2014, najskôr od vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
• od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanásteho kalendárneho mesiaca trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, ak povinné poistenie nevzniklo skôr.

Povinné dôchodkové poistenie fyzickej osoby s tzv. odvodovou úľavou, ktorá bola pred vznikom pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnanou osobou, vzniká, ak po vyplatení príjmu po skončení pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru je vyššia ako 526,62 eura, ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol v roku 2013, alebo vyššia ako 539,35 eura, ak pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol v roku 2014, a to odo dňa vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

7.2. Sadzby poistného a povinnosť platenia poistného

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne:

Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 zákona v znení neskorších predpisov neplatí:

• zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek,
• zamestnávateľ za uvedeného zamestnanca.

Poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 zákona nevzťahuje na:

• zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry),
• obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,
• fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Zamestnancovi sa podľa § 26 ods. 1 zákona povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti prerušuje v období, v ktorom:

• čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat, okrem ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na štrajku,
• je dlhodobo uvoľnený z pracovného, štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru na výkon verejnej, odborovej funkcie alebo funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
• má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
• je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• čerpá rodičovskú dovolenku.

Podľa § 26 ods. 3 sa zamestnancovi povinné poistenie prerušuje aj od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania člena rodiny, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku pri nariadení karanténneho opatrenia do skončenia potreby tohto ošetrovania a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné:

• v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
• od prvého dňa ošetrovania člena rodiny a starostlivosti o dieťa, najdlhšie do 10. dňa, ak potreba ošetrovania a starostlivosti trvá,
• v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného,
• v období, počas ktorého sa mu vypláca rekvalifikačné alebo rehabilitačné,
• v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku.

Povinne garančne poistený podľa § 18 ods. 2 zákona nie je zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu, a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého konkurz nie je možné vyhlásiť na štátnu rozpočtovú a príspevkovú organizáciu, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo inú osobu, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát, na rozpočtovú a príspevkovú organizáciu v zriaďovacej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku.

Podľa § 4 ods. 4 zákona sa od 1. januára 2014 za zamestnanca na účely garančného poistenia nepovažuje zamestnanec, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie.

7.3. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s pravidelným príjmom je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravidelným príjmom, okrem zamestnanca na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravidelným príjmom na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.

7.4. Vymeriavací základ

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2012 ustanovený opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 103/2013 Z. z. vo výške 9 600 eur, vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR vo výške 805 eur, je rozhodujúci pre určenie veličín v roku 2014.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, je podľa § 138 ods. 1 zákona príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem:

• príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,
• príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.

Vymeriavacím základom zamestnanca je aj podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý je v právnom vzťahu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem, je podľa § 139c ods. 1 zákona priemerný mesačný príjem v tomto právnom vzťahu.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý je v právnom vzťahu na základe ním určenej zvýhodnenej dohody o brigádnickej práci študentov, je podľa § 139c ods. 2 zákona rozdiel medzi mesačným alebo priemerným mesačným príjmom z tohto právneho vzťahu a zákonom určenou zvýhodnenou sumou.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je podľa § 139a zákona za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu časť príjmu pripadajúca na každý taký kalendárny mesiac.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku povinného poistenia, je podľa § 139b ods. 1 zákona pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. Týka sa to zamestnanca bez ohľadu na to, či počas trvania povinného poistenia išlo o pravidelný alebo nepravidelný príjem.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, pri ktorom sa uplatňovala tzv. odvodová výnimka, je podľa § 139b ods. 3 zákona súčet pomernej časti príjmu vyplateného po zániku zamestnania pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania povinného dôchodkového poistenia a príjmu z pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru za príslušný kalendárny mesiac.

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý zakladal právo na pravidelný mesačný príjem a vyplatením príjmu po zániku osoba nadobudla postavenie zamestnanca, je podľa § 139c ods. 3 zákona rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a zákonom určenou zvýhodnenou sumou v § 4 ods. 5 zákona.

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku je v úhrne mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnancov. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj:

• mesačný príjem a priemerný mesačný príjem zamestnanca na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov (dohody s tzv. odvodovým zvýhodnením),
• príjem z pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru osoby predtým dlhodobo nezamestnanej s tzv. odvodovou úľavou.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je v kalendárnom roku mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné.

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.

7.5. Vykazovanie a splatnosť poistného

Podľa § 231 ods. 1 písm. f) zákona je zamestnávateľ povinný predkladať pobočke Sociálnej poisťovne:

• výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti odvádzaného poistného a príspevkov s uvedením dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca, v členení na jednotlivých zamestnancov a na nemocenské poistenie, starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a rezervný fond solidarity,
• opravný výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac, ak zistí, že v riadnom výkaze uviedol nesprávne údaje, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo predpísané dlžné poistné na základe riadneho výkazu.

Zamestnávateľ za príslušný kalendárny mesiac predkladá:

• Mesačný výkaz poistného a príspevkov, v ktorom vykazuje:
  • zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom počas trvania ich povinného poistenia, vrátane zamestnancov, ktorí majú prerušené povinné poistenie, zamestnancov, ktorí majú vylúčenú povinnosť platiť poistné, zamestnancov, ktorí sú zamestnancami len na účely úrazového a garančného poistenia,
  • údaje o vymeriavacom základe podľa § 138 zákona na základe zúčtovaného príjmu zo závislej činnosti v rozhodujúcom období,
  • údaje o poistnom, ktoré platí zamestnanec a zamestnávateľ za rozhodujúce obdobie,
• Výkaz poistného a príspevkov, v ktorom vykazuje:
  • zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom, ktorým bol zúčtovaný príjem zo závislej činnosti po zániku povinného poistenia,
  • zamestnancov s nepravidelným príjmom, ktorým bol zúčtovaný príjem zo závislej činnosti počas trvania povinného dôchodkového poistenia alebo po zániku povinného dôchodkového poistenia,
  • zamestnancov, ktorým bol zúčtovaný príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi,
  • údaje o vymeriavacom základe podľa § 139a, § 139b a § 139c zákona,
  • obdobie, na ktoré pripadá pomerná časť zúčtovaného príjmu ako vymeriavací základ.

Pre vykazovanie poistného v mesačnom výkaze alebo vo výkaze poistného a príspevkov platí:

• každý právny vzťah u toho istého zamestnávateľa sa vykazuje samostatne, napr. ak má zamestnanec uzatvorený pracovný pomer a zároveň aj dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce s právom na pravidelný príjem, v mesačnom výkaze sa vykážu obidva právne vzťahy samostatne,
• zamestnanec vykazovaný za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci v Sociálnej poisťovni prihlásený.

Poistné z pravidelného príjmu, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ a ktoré je vykázané v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, je splatné v deň určený na výplatu príjmov. Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné zložky zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov, ak takýto deň určený nie je, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí.

Poistné z nepravidelného príjmu, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, okrem poistného z nepravidelného príjmu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí.

Poistné z nepravidelného príjmu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, je splatné do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol.

Poistné z príjmu vyplateného po skončení pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru osobe s odvodovou úľavou, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený.

7.6. Príklady určenia vymeriavacieho základu, poistného a vykazovania poistného

a) zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom

Maximálne poistné na jednotlivé druhy povinného sociálneho poistenia pri právnom vzťahu s právom na pravidelný mesačný príjem (pracovný pomer, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti) od 1. 1. 2014:

Vymeriavací základ zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom je podľa § 138 ods. 1 zákona príjem za daný kalendárny mesiac. Poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, a to aj za mesiac, v ktorom je vymeriavací základ nulový.

b) zamestnanec s nepravidelným príjmom

Maximálne poistné na povinné dôchodkové poistenie pri právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem, okrem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru od 1. januára 2014:      

Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem, okrem zamestnanca na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je podľa § 139b ods. 2 zákona pomerná časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace kalendárneho roka, v ktorom trvalo povinné dôchodkové poistenie, pričom sa vylúčia mesiace, v ktorých sa už dosiahol maximálny vymeriavací základ.

c) zamestnanec za základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom

Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem je podľa § 139c ods. 1 zákona priemerný mesačný príjem z dohody za obdobie trvania dohody. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Jednotlivé odmeny dosiahnuté počas trvania dohody sa spočítajú a výsledná suma sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace trvania dohody.

Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ.

d) zamestnanec na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným alebo nepravidelným príjmom

Poistné na povinné dôchodkové poistenie pri právnom vzťahu s právom na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným alebo nepravidelným príjmom od 1. januára 2014:      

V súlade s § 227a zákona študenti majú možnosť zvoliť jednu dohodu v jednom kalendárnom mesiaci, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak:

• právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem a mesačný príjem nepresiahne u študenta do 18 rokov sumu 68 eur a u študenta nad 18 rokov nepresiahne sumu 159 eur,
• právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem a priemerný mesačný príjem nepresiahne u študenta do 18 rokov sumu 68 eur a u študenta nad 18 rokov nepresiahne sumu 159 eur, pričom priemerný mesačný príjem sa vypočíta spriemerovaním odmeny vyplatenej za celé obdobie trvania dohody a počtu kalendárnych mesiacov trvania dohody

a poistné na povinné dôchodkové poistenie je od 1. 1. 2014:

Vymeriavací základ na dôchodkové poistenie študentov na základe dohody o brigádnickej práci študentov s uplatnenou výnimkou je podľa § 139c ods. 2 zákona rozdiel medzi mesačným, resp. priemerným mesačným príjmom a stanovenou hranicou zvýhodnenia.

Ak bol študentovi na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným príjmom s uplatnenou výnimkou vyplatený príjem po zániku tejto dohody, príjem rozhodujúci pre určenie vzniku a zániku povinného dôchodkového poistenia je podľa § 227a ods. 4 zákona súčet pomernej časti príjmu vyplateného po skončení dohody pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania dohody a mesačného príjmu z tejto dohody.

Ak vyplatením tohto príjmu študent nadobudne postavenie zamestnanca, vymeriavací základ podľa § 139c ods. 3 zákona je rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku dohody za každý kalendárny mesiac trvania dohody a zvýhodnenou sumou.

e) zamestnanec predtým dlhodobo nezamestnaný s tzv. odvodovou úľavou

Za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti sa nepovažuje fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky vymedzené v § 4 ods. 1 písm. d) zákona. Odvodové zvýhodnenie sa uplatňuje prvých 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Hranica príjmu pre uplatnenie úľavy sa posudzuje pri vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru a uplatňuje sa počas celých 12 kalendárnych mesiacov.

Poistné na garančné a úrazové poistenie platené zamestnávateľom za zamestnanca – predtým dlhodobo nezamestnaného občana s príjmom nie vyšším ako 67 % priemernej mesačnej mzdy za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný alebo štátno-zamestnanecký pomer a ktorý trvá najviac 12 kalendárnych mesiacov od 1. 1. 2014:

Od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvanásteho mesiaca trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru vzniká zamestnancovi podľa § 20 ods. 4 písm. b) zákona povinné nemocenské, povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti. Ak mesačný príjem zamestnanca s tzv. odvodovou úľavou prekročí stanovenú hranicu, zamestnancovi vzniká podľa § 20 ods. 4 písm. a) zákona povinné nemocenské, povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa mesiaca, v ktorom príjem prekročí stanovenú hranicu. Aj keď v nasledujúcom mesiaci klesne príjem pod stanovenú hranicu, odvodovú úľavu už nie je možné uplatňovať. Ak bude zamestnancovi po skončení pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, počas ktorého sa uplatňovala odvodová úľava, vyplatený príjem, ktorý s jednotlivými mesačnými príjmami vyplatenými počas trvania pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru v pomernej časti podľa počtu kalendárnych mesiacov presiahne stanovenú hranicu, vznikne zamestnancovi podľa § 20 ods. 5 zákona povinné dôchodkové poistenie odo dňa vzniku pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

f) zamestnanec, ktorému bol vyplatený príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu

Vymeriavací základ zamestnanca z príjmu plynúceho z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je podľa § 139a zákona za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré súd priznal zamestnancovi príjem.

Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ.

g) zamestnanec, ktorému bol vyplatený príjem po zániku povinného poistenia

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku povinného poistenia, je podľa § 139b ods. 1 zákona pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. Týka sa to zamestnanca bez ohľadu na to, či počas trvania povinného poistenia išlo o pravidelný alebo nepravidelný príjem. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace posledného kalendárneho roka, v ktorom poistenie trvalo.

Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ.

8. Zdaňovanie príjmu zo závislej činnosti

Dani z príjmov podliehajú príjmy zo závislej činnosti bez ohľadu na ich právny dôvod, a to pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej práce, vymedzené v § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorými sú:

• príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,
• príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditnej spoločnosti,
• platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
• odmeny zo výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb a spoločenstiev,
• odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
• príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,
• príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie,
• obslužné,
• vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,
• odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, komisie pre referendum a sčítacieho komisára,
• nepeňažné plnenie poskytované od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia.

V zmysle § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov príjmom zamestnanca je aj:

• počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do užívania suma vo výške 1 % v:
  • prvom roku zo vstupnej ceny vozidla zamestnávateľa poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac,
  • nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny vozidla každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia,
• rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie,
• cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej zamestnávateľom.

Dani z príjmov zo závislej činnosti nepodliehajú príjmy v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane, a to:

• cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,
• nepeňažné plnenia vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia,
• sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich vynaložil v jeho mene, alebo sumy, ktoré zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi ako preukázané výdavky, ktoré zamestnanec vynaložil za zamestnávateľa,
• hodnoty poskytovaných rekondičných, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti,
• náhrady za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce,
• náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

Dani z príjmov zo závislej činnosti nepodliehajú ani príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené, a to:

• suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa,
• hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom,
• hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
• použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom,
• poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu,
• náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
• príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí,
• náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
• podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní,
• náhrada za stratu na zárobku, ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca.

8.1. Základ dane a nezdaniteľné časti základu dane

V zmysle § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenia zamestnanca, na ktoré sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Základ dane zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane, ktorými podľa § 11 zákona o dani z príjmov sú:

• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka,
• nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo ktorá poberala peňažný príspevok na opatrovanie alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím,
• suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane,
• suma preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, a to najviac 180 eur.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne:

• ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima,
• ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zdaňovacom období roku 2014 bude:

• ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 19 809 eur (198,09 x 100), nezdaniteľná časť bude 3 803,33 eura (198,09 x 19,2),
• ak základ dane daňovníka bude vyšší ako 19 809 eur, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 8 755,58 eura (198,09 x 44,2) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne:

• ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,
  • má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),
  • má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
• ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) ročne v zdaňovacom období roku 2014 bude:

• ak základ dane daňovníka bude rovný alebo nižší ako 35 022,31 eura a manželka (manžel):
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude 3 803,33 eura,
  • má vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 803,33 eura, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi 3 803,33 eura a príjmom manželky (manžela),
  • má vlastný príjem presahujúci sumu 3 803,33 eura, nezdaniteľná časť bude nula,
• ak základ dane daňovníka je vyšší ako 35 022,31 eura a manželka (manžel),
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 12 558,91 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť bude rozdiel medzi sumou 12 558,91 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela).

Nezdaniteľná časť základu dane v sume preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie podľa § 11 ods. 8 zákona o dani z príjmov, ktorá sa uplatňuje v období od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2016, najviac do výšky 2 % zo základu dane, ktorá nesmie presiahnuť 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane, bude v zdaňovacom období roku 2014 maximálne 966 eur.

S účinnosťou od 1. januára 2014 sú podľa § 11 ods. 10 zákona o dani z príjmov novou nezdaniteľnou časťou základu dane aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu. Príspevky bude možné pri ročnom zúčtovaní dane alebo pri podaní daňového priznania odpočítať od základu dane vo výške, v akej budú v zdaňovacom období preukázateľne zaplatené, v úhrne najviac do výšky 180 eur za rok, za predpokladu, že príspevky budú zaplatené na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej po 31. 12. 2013 alebo na základe zmeny účastníckej zmluvy, ktorej súčasťou bude zrušenie dávkového plánu.

8.2. Daňový bonus

Daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmov si môže zamestnanec uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, t. j. dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a dieťa druhého z manželov žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na priznanie daňového bonusu zamestnanec musí preukázať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa:

• dokladom o oprávnenosti nároku na priznanie, ktorým je rodný list dieťaťa, v prípade detí po skončení povinnej školskej dochádzky potvrdením školy pre konkrétny školský rok o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo potvrdením príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na dieťa,
• potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz alebo potvrdením o priznaní alebo odobratí invalidného dôchodku.

Za vyživované dieťa sa považuje nezaopatrené dieťa podľa § 3, a to s účinnosťou od 1. februára 2014 novelizovaného zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, t. j.:

• dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz,
• dieťa, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do školy,
• dieťa, ktoré sa vzdeláva v základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením,
• dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dosiahnutia plnoletosti.

Sústavná príprava dieťaťa na povolanie je štúdium na strednej alebo vysokej škole dennou formou, ktoré sa začína od začiatku školského roka prvého ročníka strednej školy, študentovi vysokej školy odo dňa zápisu na vysokoškolské štúdium prvého alebo druhého stupňa a trvá do skončenia štúdia, pričom do sústavnej prípravy na povolanie sa započítava aj obdobie:

• bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
• od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole,
• po skončení posledného ročníka strednej školy do vykonania skúšky, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom malo byť štúdium skončené,
• po skončení vysokoškolského štúdia prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo vysokoškolské štúdium prvého stupňa (bez posudzovania, či štúdium presiahlo alebo nepresiahlo štandardnú dĺžku podľa študijného programu).

Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov. Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby si pomernú časť daňového bonusu mohol uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z rodičov a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z rodičov.

Ak dôjde k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť ich zamestnávateľovi písomne (zmenou vo vyhlásení na zdaňovanie) najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

Výška daňového bonusu sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. Od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014 je suma daňového bonusu 21,41 eura mesačne na vyživované dieťa.

8.3. Zamestnanecká prémia

V zmysle § 32a zákona o dani z príjmov na zamestnaneckú prémiu vzniká nárok za zdaňovacie obdobie daňovníkovi, ak:

• dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,
• poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov nezapočítava,
• daň vyberanú zrážkou nebude považovať za preddavok na daň,
• nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod.,
• nepoberal ostatné príjmy podľa § 8 a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6,
• nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia,
• vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo.

Výpočet zamestnaneckej prémie je nasledovný:

• pri úhrnnej sume príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšej ako 12-násobok, je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy,
• pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a dosiahnutého základu dane.

Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy.

Výpočet zamestnaneckej prémie v roku 2014 je nasledovný:

• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 2 112 eur, ale menej ako 4 224 eur, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 803,33 – 3 658,08 = 145,25 eura x 19 % = 27,5975 = 27,60 eura,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 4 224 eur, výška zamestnaneckej prémie bude: 4 224 – základ dane daňovníka x 19 %,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

8.4. Výška dane zo základu dane

Daň zo základu dane je:

• 19 % z tej časti základu dane, ktorá nepresahuje 176,8-násobok platného životného minima, t. j. v roku 2014 19 % zo sumy do 35 022,31 eura a
• 25 % z tej časti základu dane, ktorá presahuje 176,8-násobok platného životného minima, t. j. v roku 2014 zo sumy do 35 022,31 eura 19 % a zo sumy od 35 022,32 eura 25 %.

8.5. Zdaňovanie mesačnej mzdy – preddavky na daň zo zdaniteľnej mzdy

Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo za zdaňovacie obdobie znížený o:

• sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pričom za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. sumu 316,94 eura.

Každý zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom má pri nástupe do zamestnania právo, nie povinnosť, podpísať vyhlásenie podľa § 36 ods. 6 zákona o dani z príjmov o tom:

• že si uplatňuje daňový bonus a že spĺňa podmienky na jeho priznanie, prípadne kedy a ako sa zmenili,
• že súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a)] a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že právo na daňový bonus na tie isté osoby súčasne za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje iný daňovník,
• či je poberateľom dôchodku podľa § 11 ods. 6.

Ak má daňovník viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Keď má v priebehu zdaňovacieho obdobia viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie môže predložiť každému pri zmene zamestnávateľa.

Zamestnávateľ prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec podpíše vyhlásenie:

• pri nástupe do zamestnania do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania,
• každoročne najneskôr do konca januára,
• kedykoľvek v priebehu zdaňovacieho obdobia.

Ak zamestnanec v určených termínoch vyhlásenie nepodpíše, zamestnávateľ nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus.

Od 1. januára 2014 vzor vyhlásenia určuje Finančné riaditeľstvo SR. Finančné riaditeľstvo SR určilo a na webovom sídle zverejnilo tlačivo: Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na zmenu vzoru vyhlásenia, v porovnaní so vzorom platným do 31. 12. 2013 odporučeným Ministerstvom financií SR, je vhodné, aby zamestnávateľ zabezpečil podpísanie nových vyhlásení pre všetkých zamestnancov.

Zamestnanec, u ktorého je predpoklad, že nárok na nezdaniteľnú časť základu dane nebude mať, môže vo vyhlásení uviesť a podpísať, že v priebehu roka nezdaniteľnú časť základu dane neuplatňuje. Môže tak urobiť kedykoľvek v priebehu roka. Nárok na daňový bonus sa posudzuje samostatne. Pri zániku nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo keď nárok na nezdaniteľnú časť nevzniká, nárok na daňový bonus nezaniká.

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nie je možné uplatniť, ak zamestnanec je na začiatku zdaňovacieho obdobia:

• poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,
• poberateľom starobného dôchodkového sporenia,
• poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,
• poberateľom výsluhového dôchodku,
• ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane, ak suma dôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu.

Na mesačné uplatnenie daňového bonusu na každé vyživované dieťa zamestnanec musí mať mesačný zdaniteľný príjem minimálne vo výške polovice minimálnej mzdy, aby mu zamestnávateľ mohol daňový bonus priznať.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu nie je závislé od druhu pracovnoprávneho vzťahu. Vyhlásenie môžu podpísať zamestnanci v pracovnom pomere aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie, je zdaniteľnou mzdou príjem zo závislej činnosti, ktorý mu zamestnávateľ vyplatí, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

Spôsob zdanenia zdaniteľnej mzdy, bez ohľadu na výšku tejto mzdy, bude závisieť od toho, či zamestnanec má alebo nemá podpísané vyhlásenie:

• v prípade, že zamestnanec má podpísané vyhlásenie a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daňs uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane,
• v prípade, že zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane.

Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy je:

• 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2014 19 % zo sumy do 2 918,53 eura a
• 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. v roku 2014 zo sumy do 2 918,53 eura 19 % a zo sumy od 2 918,54 eura 25 %.

Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, preddavok zrazí pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.

Ak mesačná zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy a zrážku preddavku na daň nie je možné vykonať, preddavok na daň sa zrazí pri najbližšom peňažnom plnení alebo pri podaní daňového priznania, alebo pri vykonaní ročného zúčtovania dane.

Tento preddavok sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu u toho zamestnanca, ktorý si prostredníctvom vyhlásenia na zdanenie príjmov daňový bonus uplatnil a jeho mzda v príslušnom kalendárnom mesiaci je aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca nulová alebo nižšia ako suma daňového bonusu, alebo zrážku dane nebolo možné vykonať, vyplatí zamestnávateľ tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je suma preddavkov na daň zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť zo svojich prostriedkov.

O poukázanie takto vyplatenej sumy daňového bonusu požiada zamestnávateľ daňový úrad prostredníctvom Prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej zrážkou z príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse.

Zamestnávateľ je povinný odviesť preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru.

8.6. Príspevky zo sociálneho fondu vo vzťahu k dani z príjmov

Príspevky zo sociálneho fondu poskytované v zmysle zákona NR SR č. 152/1994 Zb. o sociálnom fonde predstavujú pre zamestnancov príjem, ktorý v zmysle zákona o dani z príjmov môže byť:

• príjem, ktorý nie je predmetom dane:
  • v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, t. j. predmetom dane nie sú ani pôžičky alebo návratné finančné výpomoci poskytnuté zamestnancom zo sociálneho fondu,
  • v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov v znení neskorích predpisov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci zo sociálneho fondu,
• príjem, ktorý je od dane oslobodený – ide o príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, predovšetkým o:
  • sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov,
  • hodnotu stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov alebo finančný príspevok zamestnancovi, ktorý má potvrdenie o nutnosti špeciálnej stravy,
  • hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku,
  • nepeňažné príjmy zamestnanca poskytované na použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom, hradené z prostriedkov sociálneho fondu,
• príjem zo závislej činnosti, ktorými sú všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti.

8.7. Cestovné náhrady vo vzťahu k dani z príjmov

V zmysle § 57 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu.

Náhrady výdavkov pri pracovných cestách je povinný poskytnúť v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti v rozsahu a do výšky v zmysle zákona o cestovných náhradách pre zamestnanca nepredstavujú príjem zo závislej činnosti a v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane.

Cestovné náhrady poskytnuté nad rámec zákona o cestovných náhradách sú u zamestnanca, ktorému boli poskytnuté, predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti. Predmetom dane môžu byť napríklad:

• cestovné náhrady poskytnuté osobám, na ktoré sa zákon o cestovných náhradách nevzťahuje,
• cestovné náhrady poskytnuté za cesty, ktoré nezodpovedajú pracovnej ceste,
• výdavky nepreukázané predpísaným spôsobom,
• paušalizované náhrady, pri ktorých nie sú dodržané podmienky pre paušalizáciu,
• poskytnuté stravné pri tuzemskej pracovnej ceste, ktorá trvá menej ako 5 hodín,
• poskytnuté stravné pri bezplatnom zabezpečení stravovania,
• vreckové pri tuzemskej pracovnej ceste,
• preplatenie výdavkov za spotrebované pohonné látky pri vyššej spotrebe, ako vyplýva z prepočtu podľa technického preukazu vozidla,
• poskytnutie iných a vyšších náhrad, ako ustanovuje zákon o cestovných náhradách.

Tieto poskytnuté náhrady sa zdaňujú spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami zamestnanca.

8.8. Príspevky na stravovanie vo vzťahu k dani z príjmov

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom stravovanie ustanovuje § 152 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vo všetkých zmenách zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny, priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti.

Zamestnávateľ je povinný na stravovanie aj prispievať:

• v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného,
• okrem toho poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, v zmysle ktorého zamestnávateľ prispieva sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, sumou určenou vo vnútornom predpise, a to na každé jedlo zamestnanca poskytnuté v rámci stravovania zamestnancov.

V zmysle § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov sú u zamestnancov s príjmami zo závislej činnosti od dane oslobodené:

• hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na základe lekárskeho potvrdenia o nutnosti špeciálnej stravy,
• hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku.

Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom splniť aj poskytovaním finančného príspevku zamestnancom najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Tento peňažný príspevok však nie je príjmom oslobodeným od dane, ale je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom a zdaní sa ako súčasť príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov v mesiaci, v ktorom bol príspevok poskytnutý.

8.9. Nepeňažný príjem za používanie motorového vozidla zamestnávateľa na služobné a súkromné účely

Do 31. 12. 2013 sa za príjem zamestnanca zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov považovala suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na služobné a súkromné účely.

S účinnosťou od 1. januára 2014 je príjmom zamestnanca počas ôsmich bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov od zaradenia motorového vozidla do používania suma vo výške 1 % v:

• prvom roku zo vstupnej ceny motorového vozidla zamestnávateľa poskytnutého na používanie na služobné a súkromné účely za každý aj začatý kalendárny mesiac, ak ide o prenajaté motorové vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny u pôvodného vlastníka, a to aj ak dôjde k následnej kúpe prenajatého motorového vozidla, pričom ak vo vstupnej cene nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, o túto daň sa vstupná cena zvýši,
• nasledujúcich siedmich kalendárnych rokoch zo vstupnej ceny motorového vozidla každoročne zníženej o 12,5 % k prvému dňu príslušného kalendárneho roka za každý aj začatý kalendárny mesiac jeho poskytnutia na používanie na služobné a súkromné účely, pričom na účely výpočtu nepeňažného príjmu sa vstupná cena motorového vozidla zamestnávateľa zvýši aj o sumu technického zhodnotenia motorového vozidla vykonaného v týchto rokoch.

Tento postup sa podľa prechodného ustanovenia § 52za ods. 1 zákona o dani z príjmov prvýkrát použije za január 2014, a to aj v prípade, ak zamestnanec používal motorové vozidlo zamestnávateľa aj pred 1. 1. 2014.

8.10. Príjem z cien a výhier zo súťaží organizovaných zamestnávateľom

Ceny a výhry zosúťaží organizovaných zamestnávateľom sú pre zamestnanca podľa § 5 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov považované za príjem zo závislej činnosti. Za príjem zamestnanca sa považuje aj cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a nezaopatrenými deťmi zamestnanca.

Nepeňažnú výhru zamestnávateľ ocení v hodnote sumy poskytnutej ceny alebo výhry. Podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené ceny a výhry v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za jednu cenu alebo výhru. Ak hodnota ceny alebo výhry neprekročí uvedenú hodnotu, nezdaňuje sa.

Ak hodnota ceny alebo výhry prekročí uvedenú hodnotu, zdaňuje sa len suma presahujúca sumu 350 eur (do 31. 12. 2013 sa zdaňovala celá hodnota ceny alebo výhry).

Suma sa zdaňuje v období poskytnutia ceny alebo výhry tak, že sa pripočíta k ostatným zdaniteľným príjmom zamestnanca.

8.11. Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov predkladať miestne príslušnému správcovi dane Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac, a to do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Na zdaňovacie obdobie roku 2014 Ministerstvo financií SR určilo oznámením č. MF/ /026368/2013-721 vzor prehľadu, v ktorom sa za príslušný kalendárny mesiac okrem identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza:

• v I. časti:
  • úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ vyplatil v peňažnej aj v nepeňažnej forme,
  • dátum výplaty príjmov zo závislej činnosti,
  • úhrn zrazených preddavkov na daň, ktoré zamestnávateľ zrazil zo zúčtovaných a skutočne vyplatených príjmov zo závislej činnosti vrátane príjmov zo sociálneho fondu. Do tohto úhrnu sa nezahrnujú:
    • suma nedoplatkov dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, ktoré zamestnávateľ zrazil a neodviedol, o ktorú zvýšil odvod preddavkov na daň v príslušnom kalendárnom mesiaci, lebo tieto nedoplatky boli vyčíslené v  ročnom hlásení za predchádzajúce zdaňovacie obdobia,
    • suma navyše odvedených preddavkov na daň alebo preplatkov dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, o ktorú bol znížený odvod preddavkov za príslušný kalendárny mesiac, lebo tieto preplatky boli vyčíslené v  ročnom hlásení za predchádzajúce zdaňovacie obdobia,
    • suma vyčísleného preddavku na daň z príjmu, ktorý sa v skutočnosti nevyplatil,
    • nedoplatky, ktoré predpísal správca dane, vyrubený sankčný úrok, správne delikty a pod.,
  • suma zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňových preplatkov z ročného zúčtovania preddavkov na daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, o ktoré bol zvýšený alebo znížený odvod preddavkov na daň za príslušný mesiac,
  • rozdiel súm zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňových preplatkov zistených za predchádzajúce zdaňovacie obdobia,
  • úhrnná suma priznaného a vyplateného daňového bonusu všetkým oprávneným zamestnancom. Zahŕňa sa sem aj suma priznaného a vyplateného daňového bonusu, ktorú si zamestnanci uplatnili dodatočne pri ročnom zúčtovaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Suma sa uvádza najviac do výšky sumy úhrnu zrazených preddavkov na daň, daňových nedoplatkov a preplatkov. Ak úhrnná suma vyplateného daňového bonusu je vyššia, rozdiel vyplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov. V takom prípade zamestnávateľ môže v nasledujúcich mesiacoch znižovať sumu odvodu preddavkov na daň alebo požiadať správcu dane o poukázanie sumy vo výške vypočítaného rozdielu vyplnením žiadosti v III. časti prehľadu. O poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu môže zamestnávateľ požiadať len po skončení kalendárneho štvrťroku za príslušné vykazované kalendárne mesiace štvrťroka, t. j. v prehľade za mesiace marec, jún, september a december. V prípade, že v týchto termínoch nepožiada o poukázanie sumy rozdielu, môže požiadať dodatočne, ale len podaním opravného prehľadu za vykazované kalendárne mesiace príslušného štvrťroka,
  • úhrnná suma priznanej a vyplatenej zamestnaneckej prémie, o ktorú zamestnávateľ znižuje alebo zvyšuje sumu odvodu preddavkov na daň vrátane vykonaných opráv. Suma sa uvádza najviac do výšky sumy úhrnu zrazených preddavkov na daň, daňových nedoplatkov a preplatkov zníženej o sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu. Ak je úhrnná suma vyplatenej a vybranej zamestnaneckej prémie vyššia, rozdiel vyplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov. V takom prípade zamestnávateľ môže v nasledujúcich mesiacoch znižovať sumu odvodu preddavkov na daň alebo požiadať správcu dane o poukázanie sumy vo výške vypočítaného rozdielu vyplnením žiadosti vo IV. časti prehľadu. O poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie môže zamestnávateľ požiadať len po skončení kalendárneho štvrťroku za príslušné vykazované kalendárne mesiace štvrťroka. V prípade, že v týchto termínoch nepožiada o poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie, môže požiadať dodatočne, ale len podaním opravného prehľadu za vykazované kalendárne mesiace príslušného štvrťroka,
  • odvodová povinnosť preddavkov na daň zamestnávateľa znížená, resp. zvýšená o daňový bonus a zamestnaneckú prémiu,
  • dátum skutočného odvodu preddavkov na daň (ak boli odvody vykonané vo viacerých termínoch, uvedie sa dátum posledného odvodu) a suma skutočne odvedených preddavkov,
• v II. časti: rekapitulácia daňového bonusu a zamestnaneckej prémie v členení na celkovú vyplatenú sumu, sumu vyplatenú z úhrnu zrazených preddavkov na daň a dane, sumu vyplatenú z prostriedkov zamestnávateľa,
• v III. časti: žiadosť o poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu,
• vo IV. časti: žiadosť o poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie.

9. Tvorba sociálneho fondu

Základnou právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Sociálny fond musia tvoriť povinne všetci zamestnávatelia, ktorí:

• majú sídlo (u právnických osôb) alebo bydlisko (u fyzických osôb) na území Slovenskej republiky,
• zamestnávajú zamestnanca, resp. zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Sociálny fond sa tvorí ako úhrn:

• povinného prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona v rozsahu minimálne 0,6 % a maximálne 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených za kalendárny rok bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania. Ak takýto zamestnávateľ:
  • v predchádzajúcom roku dosiahne zisk a súčasne
  • má za tento rok vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, obciam, vyššiemu územnému celku, všetkým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni,

môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond až 1 % prídelom zo základu;

• ďalšieho prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona:
  • v prípade uzatvorenej kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu v dohodnutej výške, najviac však vo výške 0,5 % zo základu na výpočet povinného prídelu,
  • alebo v prípade, že kolektívna zmluva uzatvorená nie je, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu verejnou dopravou do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresiahne 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa sociálny fond tvorí, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu na výpočet povinného prídelu (zo základu všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa takýto príspevok týka);
• ďalších zdrojov fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona, ktorými môžu byť:
  • ďalšie nepovinné zdroje podľa zákona o sociálnom fonde,
  • zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
  • dary,
  • dotácie,
  • príspevky poskytnuté zamestnávateľovi,
  • prídel zamestnávateľa zo zisku.

V zmysle § 6 ods. 2 zákona sa sociálny fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy, za mesiac december sa môže tvoriť z predpokladanej výšky miezd a previesť na účet fondu do 31. decembra. Ak sa mzda vypláca vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do 5 dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho roka. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok v zmysle § 6 ods. 4 zákona je zamestnávateľ povinný vykonať do 31. januára nasledujúceho roka.

Sociálny fond sa tvorí zo základu, ktorým pre určenie ročného prídelu je súhrn hrubých miezd v súlade s § 118 Zákonníka práce zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu je úhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.

Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy (naturálna mzda) poskytované zamestnancovi zamestnávateľom za prácu. V zmysle § 118 Zákonníka práce sa za mzdu nepovažujú plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce alebo iných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné a odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť a ďalšie plnenie zo zisku po zdanení.

10. Zrážky zo mzdy

Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ, ktorý pri výpočte a realizácii zrážok zo mzdy musí postupovať v zmysle právnych predpisov.

10.1. Zrážky zo mzdy podľa Zákonníka práce

V zmysle § 131 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca vykonáva prednostné zrážky:

• poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona o sociálnom poistení,
• preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie v zmysle zákona o zdravotnom poistení (individuálne zdravotné poistenie je typom komerčného poistenia a nepatrí k prednostným zrážkam),
• príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec v zmysle zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení,
• preddavku na daň alebo daň, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva, a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v zmysle zákona o dani z príjmov.

Tieto zrážky vykonáva zamestnávateľ bez osobitného písomného súhlasu zamestnanca v rozsahu a vo výške ustanovenej uvedenými osobitnými predpismi, zrazené zrážky odvádza príslušným inštitúciám a plní ostatné povinnosti voči týmto inštitúciám aj zamestnancom, napr. oznamovaciu, prihlasovaciu, evidenčnú, archivačnú a pod., ktoré mu príslušné zákony nariaďujú.

Po vykonaní prednostných zrážok zamestnávateľ v zmysle § 131 ods. 2 zo mzdy zamestnanca môže zraziť len:

• preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
• sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom – o výkon rozhodnutia ide vtedy, ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, a oprávnený má potom možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia,
• peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov – napr. peňažný trest za spáchanie trestného činu uložený právoplatným rozhodnutím súdu alebo peňažná pokuta uložená správnym orgánom v priestupkovom konaní,
• neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
• nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
• náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
• náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
• sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť.

Tieto taxatívne vymedzené zrážky zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonať jednostranne i bez súhlasu zamestnanca.

Ďalšie zrážky nad rámec uvedených zrážok môže zamestnávateľ vykonať len:

• na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 a § 131 ods. 3 Zákonníka práce,
• na základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.

Prednostné zrážky sa realizujú v prvom rade. Ostatné zrážky sa realizujú v určenom poradí. Poradie zrážok je stanovené nasledovne:

• pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia – spôsob vykonania zrážok, ako aj poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy,
• pri peňažných trestoch a náhradách uložených vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu,
• pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok,
• pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom – poradie sa spravuje dňom uzatvorenia dohody,
• pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi  zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou – poradie sa spravuje dňom doručenia dohody zamestnávateľovi,
• pri zmene zamestnávateľa – poradie zrážok u nového zamestnávateľa zostáva nezmenené.

Iné zrážky zo mzdy, než aké sú taxatívne stanovené v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ vykonať len na základe písomnej dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Písomná forma dohody je základnou podmienkou jej platnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže mať povahu:

• zabezpečovaciu, ktorá bola uzatvorená v zmysle § 20 ods. 2 ZP, napr. v prípade vzniku povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu, za ktorú zamestnanec zodpovedá,
• uhradzovaciu, ktorá bola uzatvorená v zmysle § 131 ods. 3 ZP, napr. za účelom realizácie zrážok sporenia, poistenia, splátky úverov a pod.

Právna úprava dohody o zrážkach nevymedzuje náležitosti dohody. Dohoda o zrážkach by mala obsahovať:

• identifikáciu účastníkov dohody, t. j. zamestnávateľa a zamestnanca,
• dôvod zrážok zo mzdy,
• určenie výšky zrážok,
• údaje pre realizáciu platby (určenie subjektu, voči ktorému sú platby realizované, číslo jeho účtu a pod.),
• dátum vzniku povinnosti zamestnávateľa začať realizovať zrážky.

10.2. Zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Zamestnávateľ je povinný realizovať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe rozhodnutí v zmysle:

• zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,
• zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tzv. Exekučného poriadku,
• zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. správneho poriadku,
• zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňový poriadok,

pričom je povinný postupovať v zmysle nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré vláda vydala podľa Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku.

Zamestnancovi sa v zmysle uvedeného nariadenia nesmie zraziť z mesačnej mzdy tzv. základná nepostihnuteľná suma. Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je odvodený zo sumy životného minima, ktoré je od 1. 7. 2013 vo výške 198,09 eura mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu a po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol pozostáva z nasledovných súm:

• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy zamestnanca – 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 118,85 eura,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy na každú osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné – za každú osobu sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 49,52 eura, ak sa zrážky na dieťa vykonávajú zo mzdy oboch rodičov, započítava sa 25 % životného minima každému z nich osobitne,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem – 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 49,52 eura,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy, keď ide o výživné pre maloleté dieťa – 70 % z celkovej vypočítanej základnej sumy, t. j.:
  • 83,19 eura na plnoletú fyzickú osobu,
  • 34,66 eura na každú ďalšiu osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné, suma sa nezapočítava na tú osobu, v prospech ktorej sa pohľadávka výživného vymáha,
  • 34,66 eura na manžela, aj keď má vlastný príjem,
• suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zamestnanca zrazí bez obmedzenia – 150 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 297,13 eura.

Zhrnutie nepostihnuteľných častí mzdy pri výkone zrážok od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014:

Výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, vychádza z tretinového princípu. Mzda podliehajúca zrážkam, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy sa rozdelí na tretiny. Prvá tretina slúži na uspokojovanie bežných pohľadávok, druhá na uspokojovanie len prednostných pohľadávok a tretia sa pripočíta k základnej nepostihnuteľnej sume a vyplatí zamestnancovi.

Na tretiny sa delí suma maximálne 297,13 eura, pretože nad túto sumu sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia.

11. Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

Pri dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec po predložení potvrdenia nárok na náhradu príjmu v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Náhradu príjmu poskytne zamestnávateľ zo svojich prostriedkov. Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti má:

• zamestnanec podľa § 4 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, t. j. zamestnanec účastný na nemocenskom poistení,
• fyzická osoba v pracovnom alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá za podmienok ustanovených v § 4 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom poistení nie je povinne nemocensky poistená.

11.1. Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a jej výška

Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa v zmysle zákona o sociálnom poistení považuje za vymeriavací základ za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec:

• ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok,
• ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• ak porušil liečebný režim určený lekárom, a to odo dňa porušenia liečebného režimu,
• ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti.

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni bez ohľadu na rozvrhnutie pracovného času, a to od prvého dňa pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 10. dňa. V prípade, že dočasná pracovná neschopnosť trvá ďalej, nemocenské dávky poskytne Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia, rovnako u nemocensky poistených zamestnancov v pracovnom pomere aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Výška náhrady príjmu je v období:

• od 1. dňa do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti – 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca,
• od 4. dňa do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti – 55 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

V kolektívnej zmluve možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % denného vymeriavacieho základu.

Nárok na náhradu príjmu vo výške polovice náhrady má zamestnanec, ktorý sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

11.2. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu a denný vymeriavací základ zamestnanca

Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti trvalo:

• najmenej 90 dní – je rozhodujúce obdobie podľa § 54 zákona o sociálnom poistení, t. j.:
  • ak zamestnanec bol nemocensky poistený u toho istého zamestnávateľa nepretržite počas celého predchádzajúceho roka – rozhodujúce obdobie je predchádzajúci rok,
  • ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v predchádzajúcom roku – rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roka,
  • ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo v aktuálnom roku – rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho mesiaca,
• menej ako 90 dní – je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý je nemocensky poistený, je podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý v dôsledku uplatňovania tzv. odvodovej úľavy nie je povinne nemocensky poistený, je podiel priemerného mesačného zárobku vypočítaného podľa § 134 Zákonníka práce a čísla 30,4167.

Denný vymeriavací základ zamestnanca, ktorý v rozhodujúcom období nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, je denný vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie, v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu, t. j. v roku 2014 nesmie byť vyšší ako 39,6986 eura (1,5 x 805 x 12 / 365).

Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta smerom nadol, suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

12. Povinnosti zamestnávateľa po skončení účtovného a zdaňovacieho obdobia – ročné zúčtovania

V období trvania pracovnoprávneho vzťahu po zúčtovaní a vyplatení miezd za december je zamestnávateľ povinný vykonať činnosti v súvislosti s inventarizáciou majetku a záväzkov zamestnávateľa, účtovnou závierkou za účtovné obdobie a činnosti spojené s rôznymi ročnými zúčtovaniami, ktorých povinnosť vykonania ukladajú právne predpisy.

12.1. Tvorba rezerv súvisiacich so mzdovými nákladmi, dokladová inventúra a kontrola a uzatvorenie evidencií o zamestnancoch

Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť zamestnávateľa, ktorá vzniká z minulých udalostí, pričom ak nie je známa výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Spôsob tvorby a použitia rezerv by mal byť stanovený vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Zamestnávatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sú v zmysle § 19 ods. 7 postupov účtovania povinní tvoriť nasledovné rezervy súvisiace so mzdovými nákladmi:

a) rezervy na odstupné,

b) rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho a zdravotného poistenia,

c) rezervy na odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti,

d) rezervy na vyplácanie prémií a odmien,

e) rezervy na vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri životných jubileách alebo pracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov.

Zamestnávatelia účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva rezervy v súvislosti so mzdovými výdavkami netvoria.

Každá účtovná jednotka je v zmysle § 29 zákona o účtovníctve povinná vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Zamestnávateľ účtujúci v sústave podvojného účtovníctva musí v súvislosti s poskytovaním mzdy odsúhlasiť obraty na nákladových účtoch (521 – Mzdové náklady, 522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti, 523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti, 524 – Zákonné sociálne poistenie, 525 – Ostatné sociálne poistenie, 527 – Zákonné sociálne náklady, 528 – Ostatné sociálne náklady) s dôrazom na rozčlenenie nákladov na daňové a nedaňové, za účelom správneho vykázania daňového základu pre účely dane z príjmov. V rámci dokladovej inventúry musí odsúhlasiť zostatky záväzkových účtov a porovnať s dokladmi preukazujúcimi výšku záväzku (331 – Zamestnanci, 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom, 335 – Pohľadávky voči zamestnancom, 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia, 342 – Ostatné priame dane, 323 – Krátkodobé rezervy, 383 – Výdavky budúcich období).

Zamestnávateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva musí odsúhlasiť súčty položiek mzdy a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov v peňažnom denníku.

Zároveň musí odsúhlasiť neuhradené záväzky týkajúce sa miezd a odvodov v knihe záväzkov (záväzky voči zamestnancom, daňovému úradu, Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam a iným inštitúciám) a porovnať s dokladmi preukazujúcimi výšku záväzku.

12.2. Ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti

Povinnosť a postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúčtovania upravuje § 38 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, daňového bonusu a zamestnaneckej prémie zamestnancovi, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a ak zamestnanec predloží písomnú žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania spolu s požadovanými dokladmi najneskôr do 15. februára roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť, dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a na základe  potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za príslušný kalendárny rok od všetkých zamestnávateľov. Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca a len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie, najneskoršie do 31. marca roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Zamestnávateľ v rámci ročného zúčtovania:

• vykoná výpočet dane zo zdaniteľnej mzdy, pričom zohľadní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), nezdaniteľnú časť základu dane v sume preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie (najviac do výšky 2 % zo základu dane), nezdaniteľnú časť základu dane vo výške preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie (najviac do výšky 180 eur),
• vypočítanú daň porovná so zaplatenými preddavkami na daň a zohľadní zamestnaneckú prémiu a daňový bonus,
• vykáže preplatok alebo nedoplatok na dani z príjmov.

Preplatok z ročného zúčtovania zamestnávateľ zamestnancovi vráti najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl nasledujúceho roka. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži odvod preddavkov na daň správcovi dane najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Odvod preddavku môže znížiť aj o doplatený daňový bonus a vyplatenú zamestnaneckú prémiu.

Nedoplatok z ročného zúčtovania, ktorý presahuje sumu 5 eur, zamestnávateľ zamestnancovi zrazí zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca nasledujúceho zdaňovacieho obdobia a zrazený nedoplatok odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň.

Zamestnávateľ je povinný doručiť zamestnancovi doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní najneskôr do konca apríla roku, v ktorom ročné zúčtovanie vykonal.

Na žiadosť zamestnanca je tiež povinný do 10 dní od doručenia žiadosti zamestnanca vystaviť doplnený doklad o vykonanom ročnom zúčtovaní, a to o údaj o vysporiadaní nedoplatku, preplatku, zamestnaneckej prémie alebo daňového bonusu vyplývajúceho z ročného zúčtovania.

Zamestnanec môže sumu:

• do výšky 2 % zaplatenej dane,
• alebo do výšky 3 % zaplatenej dane, ak ide o daňovníka, ktorý vykonával dobrovoľnícku činnosť podľa zákona č. 406/2011 Z. z. o dobrovoľníctve počas najmenej 40 hodín v zdaňovacom období a predloží o tom písomné potvrdenie,

poukázať ním určenej právnickej osobe vedenej v zozname prijímateľov podielu zaplatenej dane, ktorý zverejňuje Notárska komora SR vždy do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno prijímateľovi sumu poukázať. Suma podielu zaplatenej dane sa vypočítava zaokrúhlená s presnosťou na dve desatinné miesta a nesmie byť nižšia ako 3 eurá.

12.3. Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov predkladať miestne príslušnému správcovi dane hlásenie o vyúčtovaní dane, o úhrne príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse, poskytovaných zamestnancom bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie, za uplynulé zdaňovacie obdobie,a to do konca apríla po uplynutí zdaňovacieho obdobia na tlačive, vzor ktorého určí Ministerstvo financií SR.

12.4. Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie

V priebehu kalendárneho roka sa poistné na zdravotné poistenie platí formou preddavkov. Cieľom ročného zúčtovania poistného je vypočítať poistné zo skutočných príjmov poistenca za celý rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie poistného vykonáva. Takto vypočítané poistné sa porovnáva so zaplatenými preddavkami. Výsledkom porovnania môže byť preplatok na poistnom – ak sú preddavky vyššie ako poistné alebo nedoplatok na poistnom – ak je poistné vyššie ako zaplatené preddavky. Ročné zúčtovanie vykonávajú príslušné zdravotné poisťovne v súlade s § 19 zákona o zdravotnom poistení.

Ročné zúčtovanie poistného zdravotná poisťovňa nemusí vykonať za zamestnanca, ktorý:

• nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, nebol poistencom, ktorý má príjem z dividend a súčasne v čase, keď bol
  • samoplatiteľom, jeho príjem nepresiahol úhrn minimálneho vymeriavacieho základu,
  • zamestnancom, jeho príjmy vo všetkých mesiacoch u všetkých zamestnávateľov jednotlivo ani v úhrne nepresiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), t. j. príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy ani príjmy z podielov na zisku obchodných spoločností alebo družstiev,
  • zamestnancom, mal len jedného zamestnávateľa a jeho príjmy vo všetkých mesiacoch presiahli päťnásobok priemernej mesačnej mzdy a nemal príjmy podľa § 10b ods. 1 písm. c) až e), t. j. príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy ani príjmy z podielov na zisku obchodných spoločností a družstiev,
• zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.

Ak bude výsledkom ročného zúčtovania poistného preplatok najmenej 5 eur, zdravotná poisťovňa v lehote na vykonanie ročného zúčtovania poistného zašle všetkým platiteľom poistného písomné oznámenie o výsledku ročného zúčtovania poistného. Platiteľ poistného môže proti výsledku ročného zúčtovania poistného uvedenému v oznámení podať do 15 dní od doručenia nesúhlasné stanovisko. Ak zdravotná poisťovňa po posúdení nesúhlasného stanoviska zistí, že výsledkom ročného zúčtovania poistného mal byť preplatok v inej výške, než ako bol uvedený v pôvodnom oznámení, zašle do 15 dní odo dňa doručenia nesúhlasného stanoviska platiteľovi poistného alebo poistencovi nové oznámenie, ktoré nahrádza pôvodné oznámenie. Proti novému oznámeniu už nesúhlasné stanovisko podať nie je možné.

Príslušná zdravotná poisťovňa je povinná, po zaúčtovaní vzájomných pohľadávok a záväzkov, preplatok vrátiť platiteľovi poistného, jeho právnemu nástupcovi alebo poistencovi, a to v lehote najneskôr do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska alebo doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného. Ak výška preplatku nedosiahne najmenej 5 eur, povinnosť zaslania oznámenia o výsledku ročného zúčtovania ani povinnosť vrátiť preplatok nevzniká. Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi preplatok za zamestnanca najneskôr v lehote do 45 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty na podanie nesúhlasného stanoviska, doručenia nového oznámenia o výsledku ročného zúčtovania poistného.

Ak bude výsledkom ročného zúčtovania nedoplatok najmenej 5 eur, zdravotná poisťovňa vydá a v lehote na vykonanie ročného zúčtovania poistného zašle príslušným platiteľom poistného výkaz nedoplatkov. Platiteľ poistného môže proti výsledku ročného zúčtovania uvedenému vo výkaze nedoplatkov podať do 15 dní od doručenia námietky. Zároveň musí uviesť aj dôvod podania námietky. Na námietky bez zdôvodnenia zdravotná poisťovňa prihliadať nebude. Ak zdravotná poisťovňa podaným námietkam v celom rozsahu nevyhovie, do 15 dní odo dňa doručenia podá na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou návrh na vydanie platobného výmeru aj so stanoviskom k námietkam. Podaním návrhu výkaz nedoplatkov stráca platnosť. Ak zdravotná poisťovňa podaným námietkam v plnom rozsahu vyhovie, vydá nový výkaz nedoplatkov, ktorým zruší predchádzajúci výkaz nedoplatkov. Výkaz nedoplatkov sa stane právoplatným a vykonateľným márnym uplynutím lehoty na podanie námietok.

Platiteľ poistného je povinný príslušnej zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov. Ak je poistenec stále zamestnancom, túto povinnosť vykoná zamestnávateľ. Ak je výška nedoplatku najmenej 5 eur, povinnosť zaslania výkazu nedoplatkov ani povinnosť odviesť nedoplatok nevzniká. Zamestnávateľ zúčtuje zamestnancovi nedoplatok najneskôr v lehote do 45 dní od nadobudnutia právoplatnosti výkazu nedoplatkov.

12.5. Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je v zmysle § 63 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný:

• zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce,
• vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas zamestnávania,
• viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím,
• zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Občanom so zdravotným postihnutím na účely zákona o službách zamestnanosti (§ 9) je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona o sociálnom poistení.

Občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou. Občan so zdravotným postihnutím musí zamestnávateľovi preukázať invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka na tlačive predpísanom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny – na Ročnom výkaze o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý z rôznych dôvodov nemôže zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, má možnosť v zmysle § 64 zákona plniť túto povinnosť aj náhradným spôsobom, a to:

• zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím,
• zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je v zmysle § 65 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku odviesť za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného počtu, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa odvod odvádza. Výsledná suma sa zaokrúhľuje na euro nadol. Tento odvod postihuje zamestnávateľov, ktorí nevytvorili podmienky na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím a ani nezadali zákazku vhodnú na zamestnávanie takýchto občanov.

13. Povinnosť zamestnávateľa viesť a uchovávať evidenciu o zamestnancoch

V zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ pri vyúčtovaní mzdy povinný vydať zamestnancom doklad obsahujúci najmä údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o stave účtu konta pracovného času, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce.

Doklad vydá v písomnej forme alebo ak sa so zamestnancom dohodne, v elektronickej forme. Úlohu tohto dokladu plní výplatná listina.

Zamestnávateľ je na žiadosť zamestnanca povinný predložiť na nahliadnutie doklady, na základe ktorých bola mzda vyúčtovaná.

V zmysle § 39 ods. 1 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

Mzdový list pre daňové účely musí obsahovať:

• meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,
• rodné číslo zamestnanca,
• adresu trvalého pobytu zamestnanca,
• mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus,
• výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,
• za každý kalendárny mesiac:
  • počet dní výkonu práce,
  • úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie,
  • sumy oslobodené od dane,
  • sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
  • základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,
  • sumu daňového bonusu,
  • sumu dobrovoľného príspevku na starobné dôchodkové sporenie, ktoré odvádza zamestnávateľ,
• za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v prechádzajúcom bode,
• sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie.

V mzdovom liste sa uvádza úhrn vyplatených zdaniteľných miezd za každý kalendárny mesiac a nie úhrn zúčtovaných zdaniteľných miezd, t. j. zúčtovaný, ale nevyplatený príjem v stanovenom výplatnom termíne sa v mzdovom liste v príslušnom mesiaci neuvádza. Do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za príslušný kalendárny mesiac sa zahrnujú len príjmy vyplatené do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca a do úhrnu vyplatených zdaniteľných miezd za zdaňovacie obdobie sa zahrnujú len príjmy vyplatené zamestnancom do 31. 1. nasledujúceho roka. Vyplýva to z:

• § 129 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je mzda splatná pozadu za mesačné obdobie, a to do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté inak,
• § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého príjmy zo závislej činnosti plynúce najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

Zamestnávateľ musí zabezpečiť, aby sa v rámci spracovania miezd po mesačnej uzávierke zo zúčtovaných miezd do mzdových listov zaúčtovali len údaje súvisiace s vyplateným príjmom v súlade s § 39 ods. 2 zákona o dani z príjmov tak, aby sa za každý kalendárny mesiac zaúčtoval iba:

• úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov,
• úhrn preddavkov na daň súvisiacich s vyplateným príjmom.

Náležitosti výplatných listín v zákone stanovené nie sú. V praxi obsahujú rovnaké údaje ako mzdové listy. Vyhotovujú sa za mesačné obdobie pre každého zamestnanca a zároveň ako súhrnná výplatná listina za mesačné obdobie v súhrne za všetkých zamestnancov a v rámci ročnej uzávierky ako súhrnná výplatná listina za príslušný kalendárny rok v súhrne za všetkých zamestnancov.

Súhrnná výplatná listina každého zamestnanca osobitne predstavuje v podstate mzdový list, tzv. ročný mzdový list.

V prípade, že zamestnávateľ vypláca zamestnancom iba nepeňažné príjmy a nevedie im mzdové listy, je povinný viesť evidenciu, ktorá musí obsahovať:

• meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,
• rodné číslo zamestnanca,
• adresu trvalého pobytu zamestnanca,
• údaj o trvaní pracovnej činnosti,
• úhrn nepeňažných príjmov.

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. e) zákona o zdravotnom poistení povinný po dobu 10 rokov uchovávať evidenciu, ktorú viedol o zamestnancoch a ktorá musí obsahovať:

• meno a priezvisko, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, u cudzinca dátum narodenia, ak rodné číslo nemá, adresu trvalého pobytu,
• údaje o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia,
• počet dní, za ktoré sa platí poistné, v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
• príjem zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
• úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
• úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
• údaje o vzniku skutočností, že platiteľom poistného je štát.

Zamestnávateľ je zároveň povinný po dobu 10 rokov uchovávať účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia.

Zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru so zamestnancami je povinný po dobu 10 rokov, počas ktorej existuje v zmysle § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné, uchovávať evidenciu, ktorú viedol o zamestnancoch v zmysle § 232 ods. 2. Evidencia musí obsahovať:

• priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu a údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa,
• identifikačné číslo sociálneho poistenia fyzickej osoby,
• deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,
• vymeriavací základ zamestnanca neobmedzený maximálnou výškou podľa § 138 ods. 6,
• obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie,
• obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.

Je vhodné, aby mzdové listy a výplatné listiny v praxi obsahovali všetky náležitosti, ktoré je zamestnávateľ povinný evidovať v zmysle uvedených predpisov, t. j.:

• v zmysle Zákonníka práce – údaje o jednotlivých zložkách mzdy, o jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním, o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce,
• v zmysle zákona o dani z príjmov – údaje pre zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti,
• v zmysle zákona o sociálnom poistení – údaje potrebné pre účely evidencie na starobné poistenie, starobné dôchodkové sporenie,
• v zmysle zákona o zdravotnom poistení – údaje potrebné pre zdravotné poistenie.

Pri uchovávaní evidencie je zamestnávateľ povinný postupovať v zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach. Súčasťou registratúr je aj personálna a mzdová agenda. Personálnu agendu predstavuje osobný spis zamestnanca, ktorý obsahuje najmä pracovnú zmluvu, osobný dotazník, doklady a potvrdenia, ktoré vyžaduje zamestnávateľ a ostatné doklady týkajúce sa vzniku, priebehu a skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Osobné spisy je potrebné uchovávať aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu. Je vhodné uchovávať ich po takú istú dobu ako ročné mzdové listy zamestnancov.

Mzdovú agendu tvoria písomnosti dokladujúce evidenciu, výpočet, zdaňovanie miezd a realizáciu zákonných a ostatných zrážok zo mzdy. Sú to najmä:

• mzdové listy, výplatné listiny a rekapitulácie miezd za príslušný mesiac,
• kópie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia do 31. 12. 2003 a kópie evidenčných listov dôchodkového poistenia od 1. 1. 2004,
• povinné mesačné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne včítane príloh za jednotlivé kalendárne mesiace,
• ročné zúčtovanie zdravotného poistenia pre jednotlivé zdravotné poisťovne, ktoré vykonával zamestnávateľ do 31. 12. 2010,
• povinné mesačné výkazy poistného a príspevkov a výkazy poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu za jednotlivé kalendárne mesiace včítane príloh,
• rozpis príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie pre jednotlivé doplnkové dôchodkové spoločnosti v zmysle zamestnávateľskej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,
• prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny štvrťrok (do 31. 12. 2011) alebo za kalendárny mesiac (od 1. 1. 2012) a hlásenie o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie,
• rôzne kópie potvrdení o hrubej, resp. čistej mzde, o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, dokladov o ročnom zúčtovaní a vysporiadaní nedoplatku, resp. preplatku a pod.,
• ostatné podklady ku mzdám, ktoré sú potrebné pre výpočet miezd, ako napr. evidencia dochádzky, dovoleniek, nadčasovej práce, zrážky zo mzdy a pod.

Všetky tieto doklady majú charakter účtovných dokladov, preto sa na nich vzťahujú ustanovenia § 35 a § 36 o uchovávaní a ochrane účtovnej dokumentácie zákona o účtovníctve, t. j.:

• stanovenie doby úschovy tak, aby neboli porušené ustanovenia zákona o účtovníctve,
• povinnosť zabezpečiť ochranu tejto dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu,
• pri nakladaní s dokumentáciou uplatňovať všeobecné predpisy o archívnictve,
• pred skončením podnikateľskej činnosti zabezpečiť uchovanie tejto dokumentácie.

Z hľadiska dokladovania identifikačných údajov zamestnanca, výpočtu a zdaňovania mzdy a pre účely dôchodkového zabezpečenia je najdôležitejší ročný mzdový list. Zákon o účtovníctve, na ktorý sa v § 39 ods. 8 zákon o dani z príjmov vo veci uchovávania povinne vedených dokladov pre daňové účely odvoláva, ani iné predpisy nestanovujú povinnú dobu úschovy mzdových listov, je potrebné určiť ju v registratúrnom pláne. Je vhodné stanoviť pomerne dlhú dobu úschovy, pretože ide o dokumenty preukazujúce nároky zamestnancov vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení, uplatňované až po uplynutí niekedy aj desiatok rokov.

14. Povinnosti zamestnávateľa pri skončení pracovnoprávneho vzťahu

Skončenie pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom je predmetom úpravy Zákonníka práce, v zmysle ktorého:

• skončenie pracovného pomeru môže nastať:
  • skončenie pracovného pomeru dohodou,
  • skončenie pracovného pomeru výpoveďou,
  • okamžité skončenie pracovného pomeru,
  • skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe,
  • skončenie pracovného pomeru uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý,
• skončenie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže nastať:
• uplynutím doby, na ktorú bola dohoda uzatvorená,
• odstúpením zamestnávateľa alebo zamestnanca od dohody (len pri dohodách o vykonaní práce),
• dohodou k dohodnutému dňu,
• okamžitým skončením (z dôvodov ako pri pracovnom pomere),
• jednostrannou výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou.

14.1. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo Zákonníka práce

V zmysle § 129 ods. 3 je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak. V praxi sa po dohode posledná mzda zamestnancovi vypláca v bežnom výplatnom termíne.

Zamestnávateľ je povinný vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v prípade, ak zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Poskytovanie náhrady mzdy za dovolenku upravuje § 116 Zákonníka práce, v zmysle ktorého:

• zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku,
• ak si zamestnanec nevyčerpá dovolenku za kalendárny rok do konca nasledujúceho kalendárneho roka, zamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy za tú časť nevyčerpanej dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne, tiež vo výške priemerného zárobku,
• zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy za nevyčerpané prvé štyri týždne dovolenky, ktoré nevyčerpal do konca nasledujúceho kalendárneho roka, s výnimkou, ak túto dovolenku nemohol čerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru,
• pri skončení pracovného pomeru sa zamestnancovi poskytne náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške jeho priemerného zárobku – za celý zostatok dovolenky z predchádzajúceho kalendárneho roka a zostatok dovolenky z aktuálneho kalendárneho roka.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné v súlade s § 76 Zákonníka práce:

• pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa:
  • z dôvodov:
    • uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP, t. j. ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje,
    • uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP, t. j. ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách,
    • že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,
    • na základe rozhodnutia zamestnávateľa aj z iných dôvodov,
  • vo výške najmenej v sume:
    • jedného priemerného mesačného zárobku – ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov,
    • dvoch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov,
    • troch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov,
    • štyroch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov,
• pri skončení pracovného pomeru dohodou:
  • z dôvodov:
    • uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) ZP,
    • uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) ZP,
    • že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu,
    • na základe rozhodnutia zamestnávateľa aj z iných dôvodov,
  • vo výške najmenej v sume:
    • jedného priemerného mesačného zárobku – ak pracovný pomer trval  menej ako 2 roky,
    • dvoch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 2 roky a menej ako 5 rokov
    • troch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 5 rokov a menej ako 10 rokov,
    • štyroch priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 10 rokov a menej ako 20 rokov,
    • päť priemerných mesačných zárobkov – ak pracovný pomer trval najmenej 20 rokov,
• pri skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou:
  • z dôvodov:
    • že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz (neplatí, ak si zamestnanec spôsobil pracovný úraz svojím zavinením porušením predpisov a pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci alebo pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok), chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou,
    • ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva,
    • na základe rozhodnutia zamestnávateľa aj pri iných dôvodoch,
  • vo výške najmenej desaťnásobku priemerného mesačného zárobku.

Takto stanovené odstupné je najnižšie možné, zamestnávateľ môže v internom predpise, pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve určiť aj vyššie odstupné. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa so zamestnancom nedohodne inak.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť odchodné v súlade s § 76a Zákonníka práce:

• zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru (bez ohľadu na spôsob skončenia pracovného pomeru) po vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %,
• najmenej vo výške priemerného mesačného platu, ak zamestnanec požiada o poskytnutie dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do 10 pracovných dní po jeho skončení.

Plnenia zamestnávateľa zamestnancovi v súvislosti so skončením pracovnoprávneho vzťahu sú:

• príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, zamestnávateľ ich musí vykázať na mzdovom liste, evidenčnom liste dôchodkového poistenia, v potvrdení o zdaniteľnej mzde a iných potvrdeniach, bez ohľadu na to, či boli poskytnuté pri skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo následne s časovým odstupom po skončení pracovného pomeru (ak boli plnenia poskytnuté po skončení pracovnoprávneho vzťahu a uvedené doklady boli vystavené s údajmi do skončenia pracovnoprávneho vzťahu, zamestnávateľ je povinný po vyplatení príjmu vystaviť a zaslať opravné doklady),
• vymeriavacím základom zamestnanca pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 1 a vymeriavacím základom zamestnávateľa podľa § 13 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení,
• vymeriavacím základom zamestnanca pre platenie poistného na sociálne poistenie podľa § 138 ods. 1 – ak boli poskytnuté pri skončení pracovnoprávneho vzťahu, alebo vymeriavacím základom zamestnanca podľa § 139b ods. 1 – ak boli vyplatené po zániku povinného poistenia, a vymeriavacím základom zamestnávateľa podľa § 138 ods. 8 zákona o sociálnom poistení.

V zmysle § 75 ods. 2 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vydať potvrdenie o zamestnaní, v ktorom sa uvádza najmä:

• doba trvania pracovného pomeru – uvedená dňom začatia a dňom skončenia pracovného pomeru a z nich vyplývajúca doba v rokoch a kalendárnych dňoch trvania pracovného pomeru, t. j. aj vrátane neodpracovaného obdobia, napr. z dôvodu neplateného voľna, práceneschopnosti a pod. Do doby trvania pracovného pomeru sa započítava doba u konkrétneho zamestnávateľa. V prípade, že zamestnanec požiada o započítanie jeho celkovej doby od 18. roku veku, posledný zamestnávateľ tak môže urobiť len po predložení potvrdení dokladujúcich započítavanú dobu trvania predchádzajúcich pracovných pomerov. Okrem doby trvania pracovného pomeru sa v zápočtovom liste uvádza aj prehľad dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v období jedného roka pred skončením pracovného pomeru uvedením obdobia trvania práceneschopnosti vymedzeného dátumom a v kalendárnych dňoch;
• druh vykonávaných prác – popis prác, ktoré zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru vykonával;
• či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať – ide o zrážky zo mzdy vykonávané predovšetkým v zmysle § 131 ods. 2 písm. b) a c) Zákonníka práce;
• údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a pre výpočet podpory v nezamestnanosti – túto náležitosť potvrdenia o zamestnaní splní zamestnávateľ prílohami k zápočtovému listu, ktorými sú:
  • Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň,  o daňovom bonuse na vyživované dieťa za obdobie kalendárneho roku, ktoré je zamestnávateľ povinný vystaviť v zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov,
  • Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti, ktoré je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi na jeho požiadanie v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnom poistení. Potvrdenie sa vydáva len v prípade, ak si zamestnanec bude uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti, a to na tlačive, vzor ktorého určuje Sociálna poisťovňa;
• údaj o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia, alebo prípravy na povolanie vrátane údajov o tom, kedy sa táto doba skončí, v súlade s § 53 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého môže zamestnávateľ so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa uzatvoriť písomnú dohodu, v ktorej sa žiak zaviaže, že po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý čas, najviac tri roky;
• údaj o poskytnutí odchodného podľa § 76a Zákonníka práce.

Keďže náležitosti potvrdenia o zamestnaní stanovené Zákonníkom práce nie sú taxatívne, zamestnávateľ v ňom môže uviesť aj ďalšie skutočnosti charakterizujúce priebeh a skončenie pracovného pomeru so zamestnancom. Iné informácie je v zmysle § 75 ods. 4 Zákonníka práce oprávnený uviesť len so súhlasom zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní len pri skončení pracovného pomeru. Táto povinnosť nevzniká pri zániku dohody o vykonaní práce, o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov, okrem vydania potvrdenia o príjmoch zo závislej činnosti a potvrdenia na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Potvrdenie o zamestnaní je základným dokladom zamestnanca o tom, akú dobu u zamestnávateľa pracoval a aké nároky mu z pracovného pomeru vznikli. V praxi zamestnávateľ vystavuje potvrdenie alebo tzv. zápočtový list ako vlastné potvrdenie alebo vyplnené bežne dostupné tlačivo.

14.2. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení

V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) je zamestnávateľ povinný odhlásiť z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia:

• zamestnanca s pravidelným príjmom z nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a z poistenia v nezamestnanosti a zamestnanca s nepravidelným príjmom z dôchodkového poistenia najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistení,
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov z úrazového poistenia a garančného poistenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení právneho vzťahu,
• fyzickú osobu s odvodovou úľavou z úrazového poistenia a garančného poistenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru.

Odhlásenie vykoná podaním Registračného listu FO – odhláška, výlučne v elektronickej forme.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a túto evidenciu predložiť pobočke Sociálnej poisťovne  do troch dní od:

• uplatnenia nároku zamestnanca na dôchodkovú dávku, pričom sa nevyžaduje ukončenie pracovnoprávneho vzťahu,
• alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi, a to

podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia v papierovej forme alebo elektronickej forme. Povinnosť viesť a predkladať evidenčné listy je uložená všetkým zamestnávateľom. Evidenčné listy je potrebné vyhotovovať pre všetkých zamestnancov s právom na pravidelný aj nepravidelný príjem – poistencov, za ktorých sa počas trvania pracovnoprávneho vzťahu platilo poistné na dôchodkové poistenie. Je vhodné, aby zamestnávateľ pri vedení, vyplňovaní a predkladaní evidenčných listov postupoval v súlade s Metodickým usmernením pre zamestnávateľov a návodom na vyplnenie jednotlivých rubrík evidenčného listu vydanými Sociálnou poisťovňou. Evidenčné listy dôchodkového poistenia sú rozhodujúce podklady pre určenie nároku na dôchodok a výpočet výšky dôchodku, preto im zamestnávateľ musí venovať náležitú pozornosť.

V praxi dochádza k situáciám, že predloženie evidenčného listu do 3 dní nie je možné z dôvodu, že zamestnávateľ v stanovenom termíne nemá k dispozícii údaje pre spracovanie mzdy za predchádzajúce mesačné obdobie. Sociálna poisťovňa akceptuje predloženie evidenčného listu ihneď po mzdovom vyúčtovaní. Je vhodné, aby zamestnávateľ evidenčné listy predkladal so sprievodným listom, ktorý obsahuje:

• menný zoznam zamestnancov s uvedením ich rodných čísel a obdobia od vzniku pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu do jeho skončenia, t. j. obdobia, za ktoré sa evidenčné listy predkladajú,
• identifikačné číslo organizácie (alebo daňové identifikačné číslo), presný názov a adresu sídla zamestnávateľa, ako aj meno a priezvisko zodpovedného zamestnanca, prípadne kontaktné telefónne číslo.

V Evidenčnom liste dôchodkového poistenia zamestnávateľ okrem identifikačných údajov poistenca (zamestnanca) a zamestnávateľa a doby trvania pracovného pomeru alebo iného pracovného vzťahu uvádza v členení na jednotlivé kalendárne roky:

• obdobie dôchodkového poistenia, t. j. obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení, uvedením:
  • znaku poistenia: A – zamestnanec, MD – materská dovolenka, RD – rodičovská dovolenka (do 30. 6. 2005), VS – vojenská služba (do 31. 12. 2005), CS – civilná služba (do 31. 12. 2005),
  • obdobia poistenia: obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení od – do, pričom:
    • ak v kalendárnom roku bolo dôchodkové poistenie prerušené, obdobie prerušenia sa neuvádza,
    • ak zamestnanec po dosiahnutí dôchodkového veku nepožiadal o starobný dôchodok, kalendárny rok sa rozdelí do dvoch riadkov,
    • u dohodárov sa uvádza len obdobie, v ktorom dohodár mal vymeriavací základ na platenie dôchodkového poistenia,
• vymeriavací základ, t. j. úhrn vymeriavacích základov za príslušné obdobie povinného dôchodkového poistenia (nie úhrn dosiahnutého príjmu zamestnanca, ale úhrn vymeriavacích základov, z ktorých sa platilo poistné na dôchodkové poistenie, údaj za príslušný rok musí byť zhodný s úhrnom vymeriavacích základov vykázaných v mesačných výkazoch a výkazoch poistného a príspevkov za príslušný rok),
• vymeriavací základ počas vylúčených dôb (nevyplňuje sa u zamestnancov narodených po 31. 12. 1984), t. j. vymeriavací základ dosiahnutý počas:
  • poskytovania vyrovnávacej dávky,
  • počas poskytovania náhrady mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce,

pričom tento vymeriavací základ je zahrnutý aj v celkovom vymeriavacom základe,

• počet kalendárnych dní vylúčených dôb (nevyplňuje sa u zamestnancov narodených po 31. 12. 1984), t. j. kalendárnych dní:
  • po ktoré mal zamestnanec nárok na nemocenské, ošetrovné,
  • ošetrovania člena rodiny od 11. dňa potreby ošetrovania do skončenia doby ošetrovania,
  • po ktoré sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov, ktorému sa neposkytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
  • materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, poskytovania vyrovnávacej dávky,
  • základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby,
  • civilnej služby,
  • po ktoré sa poskytovala náhrada mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu,
  • účasti na zákonnom štrajku.

Peňažné údaje za obdobie do 31. 12. 2008 sa v Evidenčnom liste dôchodkového poistenia uvádzajú v slovenských korunách a za obdobie od 1. 1. 2009 v eurách.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi na jeho žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia.

Takým je po skončení pracovného pomeru a v súlade s § 75 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Potvrdenie vystavuje zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti a na ktorého sa počas trvania pracovného pomeru, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce vzťahovalo poistenie v nezamestnanosti.

14.3. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o zdravotnom poistení

V zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení je zamestnávateľ pri skončení pracovnoprávneho vzťahu povinný písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného, a to najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy došlo k zmene platiteľa poistného, t. j. zamestnanca, ktorý bol do príslušnej zdravotnej poisťovne prihlásený, je pri skončení pracovného pomeru alebo skončení prác na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru povinný odhlásiť.

Odhlásenie vykoná na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie, ktoré sú zamestnávatelia povinní používať pri oznamovaní začiatku, konca a opravy platnosti kategórie poistenca.

14.4. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo  zákona o dani z príjmov

Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti z údajov uvedených na mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce na výpočet základu dane, preddavkov na daň, dane, na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie.

Od 1. januára 2014 vzor potvrdenia určuje Finančné riaditeľstvo SR. Na zdaňovacie obdobie roku 2014 Finančné riaditeľstvo SR určilo a na webovom sídle zverejnilo tlačivo: Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o daňovom bonuse na vyživované dieťa podľa § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie 2014.

V potvrdení o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2014 pri skončení pracovnoprávneho vzťahu sa uvádza:

• riadok 01 – úhrn vyplatených zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti, z toho úhrn príjmov plynúcich na základe dohôd mimo pracovného pomeru,
• riadok 02 – číselné označenie mesiacov, v ktorých boli uvedené príjmy vyplatené,
• riadok 03 – úhrn poistného a príspevkov na sociálne poistenie a poistného na zdravotné poistenie, ktoré platí zamestnanec a boli zrazené z uvedených príjmov, celkom a v členení na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie,
• riadok 04 – čiastkový základ dane,
• riadok 05 – úhrn zrazených preddavkov na daň bez uplatnenia daňového bonusu,
• riadok 06 – suma nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, na ktorú zamestnávateľ v zdaňovacom období prihliadol – suma je vždy násobkom počtu mesiacov a mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane,
• riadok 07 – suma zamestnávateľom zrazených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie,
• riadok 08 – priznaný a vyplatený daňový bonus v členení na každé dieťa, na ktoré si zamestnanec uplatňoval daňový bonus,
• údaje potrebné na uplatnenie zamestnaneckej prémie:
  • riadok 09 – pracovný pomer – vyznačia sa kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z pracovného pomeru,
  • riadok 10 – dohody mimo pracovného pomeru – vyznačia sa kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti z dohody o pracovnej činnosti, o vykonaní práce alebo o brigádnickej práci študentov,
  • riadok 11 – príspevok na podporu udržania v zamestnaní – vyznačí sa, či sa na zamestnanca poskytol alebo neposkytol príspevok podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti,
  • riadok 12 – príjmy uvedené v § 32a ods. 1 písm. a) bod 4 zákona – vyznačí sa, či zamestnanec poberal alebo nepoberal uvedené príjmy.

15. Účtovanie miezd

Právne normy upravujúce účtovanie miezd pre podnikateľské subjekty sú:

• zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov,
• v sústave podvojného účtovníctva: opatrenie Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších noviel,
• v sústave jednoduchého účtovníctva:
  • opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.

15.1. Účtovanie miezd v sústave podvojného účtovníctva

Na účte 331 – Zamestnanci sa účtuje hrubá mzda a ďalšie plnenia zamestnávateľa v zmysle pracovnoprávnych a mzdových predpisov a ich zníženie o preddavky na poistné na zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie platené zamestnancom, o zrazenú daň alebo preddavky na daň z príjmu, o zrážky zo mzdy v prospech iných fyzických alebo právnických osôb alebo v prospech zamestnávateľa.

Na účte 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom sa účtujú ostatné záväzky voči zamestnancom, t. j. tie, ktoré nie sú poskytované v zmysle pracovnoprávnych a mzdových predpisov alebo nie sú súčasťou hrubej mzdy, ale zamestnávateľ ich poskytuje spolu so mzdou, napr. náhrady cestovných výdavkov, náhrady za stratu na zárobku, bolestné a pod.

Na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom sa účtujú pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancom, t. j. zo mzdy zamestnancov platené, resp. zrážané napr. náhrady za súkromné telefónne hovory, náhrady zosobnených pokút a pod. Z účtovného hľadiska môže ísť o zrážky zo mzdy v prospech iných fyzických alebo právnických osôb s účtovaním na účte 379 – Iné záväzky alebo o zrážky v prospech zamestnávateľa s účtovaním na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom.

Na účte 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia sa účtuje:

• v prospech účtu:
  • záväzky voči Sociálnej poisťovni vo výške poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity v členení na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa,
  • záväzky voči príslušným zdravotným poisťovniam v členení na preddavky na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa,
• na ťarchu účtu prípadné nároky na výplaty sociálnych dávok poskytovaných Sociálnou alebo zdravotnou poisťovňou.

Na účte 342 – Ostatné priame dane sa účtuje:

• v priebehu roka preddavky na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti,
• daňový bonus uplatnený zamestnancami včítane nároku zamestnávateľa na úhradu od daňového úradu,
• vyúčtovanie dane na základe ročného zúčtovania dane zo závislej činnosti.

Mzdové, osobné a sociálne náklady sa účtujú v účtovej triede 5 – Náklady časovo rozlíšené a narastajúcim spôsobom v priebehu účtovného obdobia, v  účtovej skupine 52 – Osobné náklady na týchto účtoch:

521 – Mzdové náklady – účtuje sa tu mzda a náhrady mzdy, t. j. hrubá mzda zamestnancov vrátane príplatkov, prémií, odmien a naturálnej mzdy, na tomto účte sa účtujú aj odmeny za práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti – účtuje sa tu hrubá mzda spoločníkov vrátane prémií, odmien a naturálnej mzdy,

523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva – účtujú sa tu odmeny za výkon funkcie v orgánoch právnických osôb vyplácané vlastným zamestnancom i cudzím pracovníkom na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy, zmluvy o výkone funkcie, prípadne inej zmluvy,

524 – Zákonné sociálne poistenie – účtuje sa tu zdravotné a sociálne poistenie platené zamestnávateľom za zamestnancov vrátane poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu,

525 – Ostatné sociálne poistenie – účtujú sa tu záväzky vyplývajúce z doplnkového dôchodkového poistenia zamestnancov platené zamestnávateľom,

527 – Zákonné sociálne náklady – účtuje sa tu tvorba sociálneho fondu v zmysle právnych predpisov, zákonné odstupné, príspevky a štipendiá, náklady zamestnávateľa na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancov,

528 – Ostatné sociálne náklady – účtujú sa tuplnenia nad rámec zákona a mzdových predpisov – náklady, ktoré z pohľadu zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami, t. j. dobrovoľné príspevky zamestnávateľa, napr. príspevok na rekreáciu, liečenie a pod., ak nie sú uhrádzané zo sociálneho fondu.

Účtovanie predpisu miezd na základe mesačnej rekapitulácie miezd a odvodov je nasledovné:

Účtovanie úhrad na základe bankového výpisu je nasledovné:

Účtovanie tvorby a čerpania rezerv na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho a zdravotného poistenia bežného roka, ktoré budú vyplatené v budúcom roku, je nasledovné:

15.2.Účtovanie miezd v sústave jednoduchého účtovníctva

V sústave jednoduchého účtovníctva sa účtuje v peňažnom denníku:

• výplata preddavku na mzdu:
  • v hotovosti na základe výdavkového pokladničného dokladu ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
  • bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa na účty zamestnancov na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
• poistné na sociálne a zdravotné poistenie uhradené prevodným príkazom na účty príslušnej Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a:
  • časť platenú za zamestnancov ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
  • časť platenú za zamestnávateľa ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov (platby do fondov),

(rovnako sa účtujú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie),

• preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti znížený o sumu daňového bonusu na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
• ostatné zrážky zo mzdy zamestnancov a uhradené v prospech príslušných fyzických alebo právnických osôb na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
• výplata mzdy zamestnancom vyplývajúca z vyúčtovania mzdy z pracovného pomeru alebo vyúčtovania odmeny z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa účtuje rovnako ako výplata preddavku na mzdu:
  • v hotovosti na základe výdavkového pokladničného dokladu ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
  • bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa na účty zamestnancov na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
• v prípade, že zamestnávateľ spolu so mzdou vypláca zamestnancom plnenia nad rámec zákona a mzdových predpisov, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami, tieto sa účtujú ako výdavky neovplyvňujúce základ dane.

V knihe záväzkov sa účtuje:

• v deň vzniku záväzku – vznik záväzku voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, daňovému úradu a doplnkovým dôchodkovým spoločnostiam,
• v deň vzniku záväzku – záväzky voči iným fyzickým a právnickým osobám v titulu vykonaných zrážok zo mzdy zamestnancov,
• v deň úhrady záväzku – zánik záväzku voči príslušným inštitúciám.

Knihu záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov tvorí súhrn mzdových listov zamestnancov.

16. Zánik zamestnávateľa

Právnická alebo fyzická osoba, ktorá po skončení pracovnoprávneho vzťahu so zamestnancami už nezamestnáva žiadneho zamestnanca, prestáva byť zamestnávateľom aj v prípade, že v podnikateľskej činnosti pokračuje.

Pri zániku štatútu zamestnávateľa je povinná:

• v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení odhlásiť sa z registra zamestnávateľov, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom už nezamestnáva žiadneho zamestnanca, podaním Registračného listu zamestnávateľa – odhláška, v ktorom okrem identifikačných údajov uvádza dátum odhlásenia posledného zamestnanca, ktorý je dátumom odhlásenia sa z registra zamestnávateľov,
• v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného, t. j. odhlásiť sa z registra platiteľov, a to do ôsmich pracovných dní odo dňa zmeny, t. j. odo dňa, v ktorom už nezamestnáva žiadneho zamestnanca, podaním Oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na tlačive príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorom oznámi dátum a dôvod odhlásenia sa z registra platiteľov,
• v zmysle § 49a ods. 6 zákona o dani z príjmov:
  • ak zanikne daňová povinnosť, t. j. prestane zamestnávať zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu a zanikne daňová povinnosť k dani z príjmov zo závislej činnosti, pričom v činnosti pokračuje – oznámiť túto skutočnosť správcovi dane do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom táto zmena nastala,
  • ak nastali skutočnosti, ktoré majú za následok zrušenie registrácie, t. j. zamestnávateľ ukončil svoju činnosť a zanikol – požiadať o zrušenie registrácie v súlade so zákonom o správe daní.

Poznámka redakcie:
§ 38 zákona o dani z príjmov
§ 39 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov
§ 19 zákona o zdravotnom poistení.
§ 63 zákona o službách zamestnanosti
§ 76 Zákonníka práce
§ 76a Zákonníka práce
§ 130 ods. 5 Zákonníka práce
§ 134 Zákonníka práce