Materská a rodičovská dovolenka z pohľadu pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia

Uvedené bolo premietnuté do Základných zásad článku 6 ZP druhej vety, v zmysle ktorej „...sa tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení“. V zmysle tretej vety článku 6 ZP „sa zároveň ženám i mužom zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré im umožňujú vykonávať spoločenskú funkciu pri výchove detí a pri starostlivosti o ne,“ čo je vyjadrením, že v žiadnom prípade nie je odôvodnené uprednostňovanie ženy pri starostlivosti o deti a z dôvodu spoločenskej funkcie obidvoch rodičov pri výchove a starostlivosti o deti sa tak žene, ako aj mužovi majú zabezpečovať také pracovné podmienky, ktoré rovnakou mierou spočívajú v ochrane ich pracovného pomeru. Zároveň v zmysle Základných zásad článku 8 ZP „zamestnanci majú právo na hmotné zabezpečenie ……… v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení a pracovnoprávne vzťahy sú v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov (choroby, úrazu), tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom“.

Uvedené vyplýva nielen z článku 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „SR“), v zmysle ktorého „občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa“, ale najmä z článku 38 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa ženám garantuje právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a osobitné pracovné podmienky s tým, že podrobnosti upraví zákon, taktiež aj z článku 41 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého „žene v tehotenstve sa zaručuje osobitná starostlivosť, ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky“.

Podrobnosti o uvedených právach tejto „ohrozenej“, resp. „osobitnej“ kategórie zamestnancov sú upravené najmä v Zákonníku práce a ich hmotné zabezpečenie najmä v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

1. Predzmluvné vzťahy a vznik pracovného pomeru (§ 41 ZP)

Zamestnávateľ pred uzatvorením pracovnej zmluvy je povinný oboznámiť fyzickú osobu (ženu a muža) s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplývajú z pracovnej zmluvy, ako aj s pracovnými a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. V prípade, ak osobitný predpis vyžaduje na výkon práce zdravotnú spôsobilosť na prácu, psychickú spôsobilosť na prácu alebo iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad.

V prípade, ak ide o fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o prvé zamestnanie, zamestnávateľ môže (t. j. nemusí) vyžadovať iba informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať. V prípade, ak fyzická osoba už bola zamestnaná, môže (t. j. nemusí) zamestnávateľ požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenie o zamestnaní.

Zamestnávateľ v zmysle § 41 ods. 6 ZP nesmie od fyzickej osoby vyžadovať informácie o tehotenstve, informácie týkajúce sa rodinných pomerov, bezúhonnosti – s výnimkou, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať, ani požadovať informácie o politickej príslušnosti, odborovej príslušnosti a náboženskej príslušnosti.

Fyzická osoba má povinnosť informovať zamestnávateľa o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce alebo ktoré by mohli zamestnávateľovi spôsobiť ujmu.

Zamestnávateľ pri prijímaní fyzickej osoby do zamestnania nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu, čo znamená, že vzhľadom na spoločenskú funkciu oboch rodičov (ženy i muža) pri výchove a starostlivosti o deti nie je v žiadnom prípade opodstatnené uprednostňovanie žien. Pri vzniku pracovného pomeru ochrana zamestnancov s rodičovskými povinnosťami je garantovaná právom na prácu a slobodnou voľbou zamestnania v zmysle článku 1 Základných zásad ZP bez akýchkoľvek obmedzení a diskriminácie okrem iného aj z dôvodu pohlavia. Toto právo musí byť v súlade s uvedenými právnymi predpismi a zároveň aj v súlade s dobrými mravmi, pričom nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

Z uvedeného vyplýva, že ak by ponúkaný druh práce mohli vykonávať príslušníci obidvoch pohlaví (t. j. muži i ženy) a zamestnávateľ by nezamestnal ženu s deťmi z obavy, že bude častejšie v práci absentovať z dôvodu starostlivosti o choré dieťa pre častejší výskyt detských chorôb, išlo by o diskrimináciu.

Diferenciácia uchádzačov o zamestnanie podľa pohlavia je prípustná iba v prípadoch, ak výkon pracovnej činnosti je jednoznačne podmienený konkrétnym druhom pohlavia, napr. išlo by o manipuláciu s ťažkými bremenami atď. V tomto prípade by o diskrimináciu určite nešlo.

2. Pracovné podmienky žien a mužov starajúcich sa o deti (§ 160 – § 161 ZP)

Zamestnávateľ je povinný zriaďovať, udržiavať a zvyšovať úroveň sociálneho zariadenia a zariadenia na osobnú hygienu pre ženy, čo konkretizujú najmä predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ako aj osobitné ustanovenia ZP berúc do úvahy osobitný status tehotnej ženy a dojčiacej ženy ako matky do konca deviateho mesiaca po pôrode. Ide nielen o hygienické zariadenia, ale najmä o zariadenia na odkladanie nákupov, zariadenia na oddych atď.

Ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu, najmä prácami, ktoré ohrozujú ich materské poslanie. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú zakázané všetkým ženám, tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 272/2004 Z. z. Je potrebné zdôrazniť, že uvedený zákaz sa vzťahuje iba na prípady, ak je zamestnávateľ informovaný o týchto skutočnostiach písomnou formou, t. j. o stave ženy, že je tehotná alebo dojčiaca do konca deviateho mesiaca po pôrode v zmysle ustanovenia § 40 ods. 6 a 7 ZP.

Poznámka:
Tehotná zamestnankyňa na účely ZP je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie (§ 40 ods. 6 ZP), a dojčiaca zamestnankyňa je zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tejto skutočnosti (§ 40 ods. 7 ZP).

Minimálne bezpečnostné a zdravotné požiadavky pri ručnej manipulácii s bremenami upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 281/2006 Z. z.

Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To platí rovnako o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene. V tomto prípade ide o individuálny zákaz výkonu prác tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou v zmysle ustanovenia § 161 ods. 2 ZP.

Vo svojej podstate právna úprava zákazu prác pre uvedené osobitné (resp. znevýhodnené) kategórie žien z dôvodu ochrany ich materského poslania predstavuje v rámci pracovnoprávnych vzťahov oprávnenú výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania.

3. Preradenie na inú prácu a dočasná úprava pracovných podmienok (§ 162 ZP)

V prípade, ak tehotná žena vykonáva prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná alebo ktorá podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej tehotenstvo, zamestnávateľ má povinnosť vykonať dočasnú úpravu pracovných podmienok.

V prípade, ak nie je možná dočasná úprava pracovných podmienok, zamestnávateľ ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy, t. j. bez straty na zárobku, a ak to nie je možné, preradí ju po dohode s ňou aj na prácu iného druhu, ako je uvedená v pracovnej zmluve. Práca, na ktorú zamestnávateľ preraďuje zamestnankyňu, musí zodpovedať zdravotnej spôsobilosti zamestnankyne na prácu. Zamestnávateľ má zároveň aj povinnosť prihliadať na to, aby táto práca bola pre zamestnankyňu vhodná vzhľadom na jej schopnosti a kvalifikáciu [§ 55 ods. 2 písm. b) v spojení s ods. 3 a 5 ZP].

Ak žena (len zamestnankyňa) dosahuje pri práci, na ktorú bola preradená bez svojho zavinenia, nižší zárobok ako pri doterajšej práci, poskytuje sa jej na vyrovnanie tohto rozdielu vyrovnávací príspevok v tehotenstve a v materstve podľa osobitného predpisu, t. j. od 1. 1. 2004 vyrovnávacia dávka podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorá čiastočne nahrádza stratu časti príjmu (t. j. mzdy alebo platu). Prostredníctvom vyrovnávacej dávky sa zabezpečuje ochrana zdravia tehotných žien v období tehotenstva a matiek v období materstva až do konca deviateho mesiaca po pôrode, ako aj ochrana ich očakávaných budúcich detí a zároveň sa (čiastočne) vyrovnáva rozdiel medzi príjmom (mzdou, platom), ktorý mali tehotné ženy pred preradením na inú prácu, a príjmom (mzdou, platom), ktorý majú po preradení na inú prácu, ak dosahujú nižší zárobok bez vlastného zavinenia.

Význam tejto dávky nemocenského poistenia postupne z hľadiska počtu prípadov poskytovania klesá, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že čoraz viac žien využíva po narodení dieťaťa nielen materskú dovolenku (v trvaní 34 týždňov, príp. 37 týždňov, resp. 43 týždňov – v tomto období sa poskytuje materské), ale aj rodičovskú dovolenku (do troch rokov veku dieťaťa, príp. do šiestich rokov veku dieťaťa – v tomto období sa poskytuje rodičovský príspevok).

Tabuľka č. 1: Hmotné zabezpečenie (iba) zamestnankyne počas preradenia na inú prácu a pri nižšom príjme (strate na zárobku) – vyrovnávacia dávka

V prípade, ak nemožno tehotnú ženu preradiť na pracovné miesto s dennou prácou alebo na inú vhodnú prácu, zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť jej pracovné voľno s náhradou mzdy.

Na základe uvedeného, ak nie je možná dočasná úprava pracovných podmienok, zamestnávateľ môže postupovať hore uvedenými tromi spôsobmi, a to:

a) ženu preradí dočasne na prácu, ktorá je pre ňu vhodná a pri ktorej môže dosahovať rovnaký zárobok ako pri doterajšej práci v rámci pracovnej zmluvy – t. j. bez straty na zárobku – ak tento spôsob nie je možný, prichádza do úvahy druhý spôsob, a to že

b) ženu preradí po dohode s ňou na prácu iného vhodného druhu bez straty na zárobku alebo s nižším zárobkom – v prípade, ak nie je možné realizovať ani tento spôsob, nastupuje tretí, a to že

c) zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť zamestnankyni pracovné voľno s náhradou mzdy.

Uvedené platí rovnako aj pre ženy – zamestnankyne – matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, ako aj pre dojčiace ženy – zamestnankyne.

4. Zosúladenie pracovného a rodinného života

4.1 Úprava pracovného času, nočná a nadčasová práca (§ 164 – § 165 ZP)

Pracovný čas ako časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou, má svoje zákonné limity a vo svojej podstate predstavuje obmedzenie zmluvnej voľnosti zamestnávateľa v prospech ochrany zamestnanca. ZP ustanovuje týždenný pracovný čas v rozsahu najviac 40 hodín a priemerný týždenný pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Určité výnimky ZP pripúšťa iba pre zdravotníckych zamestnancov pod podmienkou, že zamestnanec s takým rozsahom pracovného času súhlasí, avšak aj v tomto prípade ZP ustanovuje maximálny priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas, ktorý za obdobie štyroch po sebe nasledujúcich mesiacov nesmie presiahnuť 56 hodín.

Zamestnávateľ podľa § 164 ZP je povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Ak tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov požiada o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody. V každom jednotlivom prípade je potrebné objektívne posúdiť „vážnosť“ prevádzkových dôvodov vzhľadom na výkon práce, ktorú vykonáva osoba, ktorá o úpravu pracovných podmienok žiada, ako aj prevádzkové možnosti zamestnávateľského subjektu.

Často zamestnanci pracujú nielen v ustanovenom týždennom pracovnom čase, ale aj nad určený týždenný pracovný čas, t. j. vykonávajú prácu nadčas alebo pracujú v noci, t. j. vykonávajú nočnú prácu alebo pracovnú pohotovosť. Takýto výkon práce predstavuje nadmernú záťaž pre ľudský organizmus a negatívnym spôsobom môže ovplyvňovať nielen zdravie zamestnancov pracujúcich v noci alebo vykonávajúcich nadčasovú prácu a pracovnú pohotovosť, ale aj rodinný život zamestnancov starajúcich sa o deti. Vzhľadom na to ZP ustanovuje určité obmedzenia v prípade tehotnej ženy, ženy alebo muža trvale sa starajúceho o dieťa mladšie ako tri roky, osamelej ženy alebo osamelého muža, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. V prípade týchto subjektov je možné zamestnávanie prácou nadčas, avšak iba s ich súhlasom.

Poznámka:
Za prácu nadčas v zmysle § 97 ZP sa považuje práca, ktorá je vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. V prípade zamestnanca s kratším pracovným časom ide o prácu nadčas, ak práca presahuje jeho týždenný pracovný čas. Práca nadčas pri pružnom pracovnom čase je práca vykonávaná zamestnancom na základe príkazu zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rozsah prevádzkového času v určenom pružnom pracovnom období. O prácu nadčas nejde, ak zamestnanec nadpracúva prácou vykonávanou nad určený týždenný pracovný čas pracovné voľno, ktoré mu zamestnávateľ poskytol na jeho žiadosť, alebo pracovný čas, ktorý odpadol pre nepriaznivé poveternostné vplyvy. Práca nadčas nesmie presiahnuť v priemere osem hodín týždenne v období najviac štyroch mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich. V kalendárnom roku možno zamestnancovi nariadiť prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie, možno po dohode so zástupcami zamestnancov nariadiť nad ustanovený rozsah (t. j. nad 150 hodín) ďalšiu prácu nadčas v rozsahu najviac 100 hodín v kalendárnom roku. Zamestnanec môže v kalendárnom roku vykonať prácu nadčas najviac v rozsahu 400 hodín. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, nemožno nariadiť prácu nadčas, možno s ním iba dohodnúť výnimočne prácu nadčas na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov. Zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a ktorý dovŕšil vek 50 rokov, prácu nadčas nemožno nariadiť a práca nadčas je prípustná len po dohode s týmto zamestnancom.

Pracovnú pohotovosť s nimi možno tiež len dohodnúť, t. j. v žiadnom prípade nemôže ísť zo strany zamestnávateľa o jej jednostranné nariadenie.

Poznámka:
O pracovnú pohotovosť v zmysle § 96 ZP ide v prípade, ak zamestnávateľ v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh nariadi zamestnancovi alebo sa s ním dohodne, aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce podľa pracovnej zmluvy. Čas, keď zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, je aktívna časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za prácu nadčas. Pracovnú pohotovosť môže zamestnávateľ nariadiť najviac v rozsahu osem hodín v týždni a najviac v rozsahu 100 hodín v kalendárnom roku. Nad tento rozsah je pracovná pohotovosť prípustná len po dohode so zamestnancom.

Nočná práca tehotných žien a žien starajúcich sa o dieťa mladšie ako deväť mesiacov je možná taktiež iba s ich súhlasom. V prípade, ak tieto zamestnankyne požiadajú zamestnávateľa o preradenie na dennú prácu, zamestnávateľ v zmysle § 55 ods. 2 písm. f) ZP je povinný ich žiadosti vyhovieť a preradiť ich na dennú prácu.

Poznámka:
Za nočnú prácu v zmysle § 98 ods. 1 ZP sa považuje práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou.

4.2 Prestávky na dojčenie (§ 170 ZP)

Zamestnávateľ má povinnosť matke, ktorá dojčí svoje dieťa, okrem prestávok v práci poskytnúť aj osobitné prestávky na dojčenie.

Matke, ktorá pracuje po určený týždenný pracovný čas, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka na dojčenie za zmenu. Tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny. Ak pracuje po kratší pracovný čas, ale aspoň polovicu určeného týždenného pracovného času, patrí jej len jedna polhodinová prestávka na dojčenie, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku.

Prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku.

Zároveň je potrebné uviesť, že oprávnenou osobou na poskytnutie prestávky na dojčenie je iba vlastná matka dieťaťa, ktorá dieťa dojčí a nemôže ňou byť žiadna iná osoba.

5. Ochrana pred prepustením (§ 64, § 68 a § 72 ZP)

Zákaz výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. c) ZP platí v tzv. ochrannej dobe pre tehotnú zamestnankyňu, zamestnankyňu na materskej dovolenke, zamestnankyne a zamestnancov na rodičovskej dovolenke, osamelú zamestnankyňu alebo osamelého zamestnanca, ak sa starajú o dieťa mladšie ako tri roky. Tento zákaz sa vzťahuje aj na náhradnú rodičovskú starostlivosť.

V niektorých prípadoch vzhľadom na ochrannú dobu môže dôjsť aj k predĺženiu výpovednej doby, čo má za následok aj neskoršie skončenie pracovného pomeru. Ide o situáciu podľa § 64 ods. 2 ZP, ak je daná zamestnancovi výpoveď pred začiatkom ochrannej doby tak, že by výpovedná doba mala uplynúť v ochrannej dobe, pracovný pomer sa skončí uplynutím posledného dňa ochrannej doby okrem prípadov, keď zamestnanec oznámi, že na predĺžení pracovného pomeru netrvá.

K zvýšeniu právnej ochrany došlo od 1. 9. 2011 aj pre prípad skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pretože zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou len písomne, a to vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom alebo materstvom, a musí ho náležite písomne odôvodniť, pretože inak je neplatné. Písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni predo dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Poznámka:
Na rozviazanie pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa do 31. 8. 2011 nevzťahovala zvýšená právna ochrana a bolo možné skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu aj s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou.

Naďalej sa zvýšená právna ochrana nevzťahuje na prípad skončenia pracovného pomeru dohodnutého na dobu určitú uplynutím tejto doby.

Zákaz výpovede sa naďalej ani od 1. 1. 2013 nevzťahuje na výpoveď danú tehotnej zamestnankyni, resp. zamestnankyni na materskej dovolenke a zamestnankyni a zamestnancovi na rodičovskej dovolenke z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) prvom bode ZP, t. j. v prípade, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje a nie je žiadna iná možnosť uvedené subjekty zamestnávať ani na inom mieste, t. j. v prípade, ak ide o absolútnu nemožnosť zamestnanca zamestnávať z dôvodu, že zamestnávateľ alebo jeho časť sa rušia bez právneho nástupcu.

Zákaz výpovede sa od 1. 1. 2013 nevzťahuje ani na výpoveď z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) druhom bode ZP, t. j. v prípade, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce v dobe, keď sa osamelá zamestnankyňa alebo osamelý zamestnanec starajú o dieťa mladšie ako tri roky, a v dobe, keď je zamestnanec pracujúci v noci uznaný na základe lekárskeho posudku dočasne nespôsobilým na nočnú prácu. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade – t. j. premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti – aj po 1. 1. 2013 naďalej platí zvýšená ochrana a zákaz výpovede tehotnej zamestnankyni, resp. zamestnankyni na materskej dovolenke a zamestnankyni a zamestnancovi na rodičovskej dovolenke, ak sa v čase premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti nevyjadria, resp. odmietnu sa premiestniť. Ich pracovný pomer naďalej trvá a nie je možné výpoveďou v zmysle uvedeného ustanovenia ho skončiť.

Poznámka:
Za osamelého zamestnanca v zmysle § 40 ods. 1 ZP sa považuje zamestnanec, ktorý žije sám a je slobodný, ovdovený alebo rozvedený muž, slobodná, ovdovená alebo rozvedená žena. Za osamelého zamestnanca sa v zmysle § 40 ods. 2 ZP považuje aj osamelý muž alebo žena z iných vážnych dôvodov.

Zamestnávateľ nemôže pracovný pomer skončiť okamžite s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou na materskej dovolenke alebo so zamestnankyňou a zamestnancom na rodičovskej dovolenke, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky. Môže však s nimi – t. j. s tehotnou zamestnankyňou, s osamelou zamestnankyňou alebo s osamelým zamestnancom, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky s výnimkou (t. j. okrem) zamestnankyne na materskej dovolenke a zamestnanca na rodičovskej dovolenke, skončiť pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 68 ods. 1 písm. a) a b) ZP, t. j. ak boli právoplatne odsúdení pre úmyselný trestný čin alebo porušili závažne pracovnú disciplínu.

6. Materská a rodičovská dovolenka (§ 166 – § 169 ZP)

Žene v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o narodené dieťa patrí materská dovolenka v rozsahu 34 týždňov, osamelej žene v rozsahu 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v rozsahu 43 týždňov. Vzhľadom na uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a rovnoprávne postavenie rodičov – matky i otca vo veci starostlivosti o narodené dieťa, patrí aj mužovi – zamestnancovi – od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu (t. j. 34, 37 alebo 43 týždňov), a to pri splnení podmienky, že sa stará o narodené dieťa.

V súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o novonarodené dieťa patrí žene pracovné voľno bez náhrady mzdy – materská dovolenka po dobu 34 týždňov, resp. 37 týždňov, príp. 43 týždňov a rodičovská dovolenka až do troch rokov veku, resp. až do šiestich rokov veku dieťaťa.

Ide o dôležité osobné prekážky v práci podľa § 141 ods. 1 ZP. Táto doba sa považuje za ospravedlnenú neprítomnosť v práci. Za tento čas žene ani mužovi nepatrí náhrada mzdy, ale poskytuje sa im hmotné zabezpečenie podľa osobitných predpisov v zmysle práva sociálneho zabezpečenia, a to počas materskej dovolenky (rodičovskej dovolenky v prípade muža) – materské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „materské“) a počas rodičovskej dovolenky (ženy a muža) – rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (ďalej len „rodičovský príspevok“) alebo príspevok na starostlivosť o dieťa podľa zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „príspevok na starostlivosť o dieťa“).

6.1 Materská dovolenka ženy

V súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. V prípade, ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a v prípade, ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí, patrí jej materská dovolenka v trvaní 43 týždňov (§ 166 ods. 1 ZP).

Žena nastupujena materskú dovolenku spravidla od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom (§ 167 ods. 1 ZP).

Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov, pretože pôrod nastal skôr, ako určil lekár, patrí jej materská dovolenka odo dňa nástupu v plnom rozsahu jej trvania, t. j. až do uplynutia 34 týždňov, resp. 37 týždňov, príp. 43 týždňov. Ak žena vyčerpá z materskej dovolenky pred pôrodom menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, poskytne sa jej materská dovolenka odo dňa pôrodu len do uplynutia 28 týždňov, osamelej žene do uplynutia 31 týždňov a ak ide o ženu, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, do uplynutia 37 týždňov (§ 167 ods. 2 ZP).

Nárok na materskú dovolenku má aj žena, ktorá prevzala na základe právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu dieťa do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ktoré jej bolo zverené rozhodnutím príslušných orgánov na neskoršie osvojenie alebo do pestúnskej starostlivosti, alebo dieťa, ktorého matka zomrela (§ 169 ods. 1 ZP).

Materská dovolenka pri starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov sa poskytuje žene odo dňa prevzatia dieťaťa v trvaní 28 týždňov, osamelej žene v trvaní 31 týždňov a žene, ktorá prevzala dve deti alebo viac detí, v trvaní 37 týždňov, najdlhšie však do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku (§ 169 ods. 2 ZP).

Materská dovolenka v súvislosti s pôrodom nesmie byť kratšia ako 14 týždňov a nemôže sa skončiť ani prerušiť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu – v tzv. šestonedelí(§ 168 ods. 4 ZP).

6.2 Prerušenie materskej dovolenky a kratšia materská dovolenka

Materská dovolenka sa môže v niektorých zákonom stanovených prípadoch aj prerušiť. Ide o situácie, ak dieťa zo zdravotných dôvodov prevzal do starostlivosti dojčenský ústav alebo iný liečebný ústav a žena zatiaľ nastúpi do práce, preruší sa týmto nástupom materská dovolenka najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu. Jej nevyčerpaná časť sa žene poskytne odo dňa, keď prevzala dieťa z ústavu opäť do svojej starostlivosti a prestala preto pracovať, nie však dlhšie ako do troch rokov veku dieťaťa (§ 168 ods. 1 ZP).

Žene, ktorá sa prestala o narodené dieťa starať a ktorej dieťa z tohto dôvodu bolo umiestnené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, ako aj žene, ktorej dieťa je v dočasnej starostlivosti detského domova alebo obdobného ústavu z iných ako zdravotných dôvodov, materská dovolenka za obdobie, počas ktorého sa o dieťa nestará, nepatrí (§ 168 ods. 2 ZP).

Materská dovolenka môže byť v niektorých prípadoch aj kratšia, a to v prípade, ak sa dieťa narodilo mŕtve, materská dovolenka patrí žene po dobu 14 týždňov (§ 168 ods. 3 ZP).

V prípade, ak dieťa zomrie v dobe, keď je žena na materskej dovolenke, poskytuje sa jej táto dovolenka ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie však do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok (§ 168 ods. 5 ZP).

Materská dovolenka je právnym nárokom ženy, o ktorý nemusí osobitne žiadať. Stačí, ak zamestnávateľovi nástup na materskú dovolenku oznámi na predpísanom tlačive potvrdenom príslušným lekárom (gynekológom). Čas nástupu na materskú dovolenku určí lekár, v starostlivosti ktorého tehotná žena je.

Zákonník práce určuje hranicu, kedy môže žena najskôr nastúpiť na materskú dovolenku – t. j. najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu (§ 167 ods. 1 ZP). V prípade nepriaznivého zdravotného stavu ženy, ktorý spočíva napr. v jej tehotenstve, žena – zamestnankyňa – môže z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (napr. rizikového tehotenstva) poberať počas celého tehotenstva dávky sociálneho zabezpečenia, t. j. náhradu príjmu podľa zákona č. 462/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (po dobu prvých desiatich dní) a nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (t. j. dávku nemocenského poistenia – od 11. dňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. rizikového tehotenstva) až do nástupu na materskú dovolenku.

Poznámka:
V prípade ženy – povinne nemocensky poistenej SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osoby v prípade rizikového tehotenstva, t. j. od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, vzniká nárok na dávku nemocenského poistenia, a to na nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, taktiež až do nástupu na materskú dovolenku.)

Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť jej neprítomnosť v práci po celý čas materskej dovolenky. Počas čerpania tejto materskej dovolenky nesmie zamestnávateľ obsadiť pracovné miesto iným zamestnancom, iba ak na pracovný pomer na dobu určitú. Po návrate do práce po skončení tejto materskej dovolenky (do 34 týždňov, resp. 37 týždňov, príp. 43 týždňov) je zamestnávateľ povinný ženu zaradiť na pôvodnú prácu a pracovisko (§ 157 ods. 1 ZP).

6.3 Rodičovská dovolenka muža (§ 166 ods. 1 ZP)

V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ako patrí žene materská dovolenka, ak sa stará o narodené dieťa. To znamená, že ak sa žene narodilo dieťa, patrí mužovi starajúcemu sa o narodené dieťa rodičovská dovolenka v trvaní 34 týždňov, v prípade, ak ide o osamelého muža, patrí mu rodičovská dovolenka v trvaní 37 týždňov a v prípade, ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí, patrí mužovi rodičovská dovolenka v trvaní 43 týždňov.

V tomto prípade môže byť muž taktiež zabezpečený dávkou nemocenského poistenia, a to materským, ktoré sa však mužovi poskytuje iba za osobitných podmienok. (Pozri časť II bod 1.3.)

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovné voľno aj mužovi už od narodenia dieťaťa, a to v rovnakom rozsahu ako žene, ak sa stará o narodené dieťa. Toto právo môže uplatniť aj žena v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa. Avšak treba zdôrazniť, že hmotné zabezpečenie podľa predpisov sociálneho zabezpečenia, t. j. materské v zmysle zákona o sociálnom poistení (alebo štátna sociálna dávka – rodičovský príspevok od narodenia dieťaťa, ak nevzniká nárok na materské), patrí iba jednému z rodičov.

Príklad č. 1:
Rodine Karafiátových sa 1. marca 2013 narodilo dieťa – dcéra Ema. Matka dieťaťa nastúpila na materskú dovolenku od 24. decembra 2012, t. j. šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určil ošetrujúci lekár. Od tohto dňa sa jej poskytovalo aj materské, pretože splnila podmienku nároku na materské (t. j. 270 dní bola poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom) a odo dňa narodenia dieťaťa, t. j. od 1. marca 2013, patrí aj otcovi dieťaťa rodičovská dovolenka muža do 18. augusta 2013 (t. j. v rozsahu 28 týždňov odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v zmysle § 169 ods. 2 ZP), avšak bez nároku na materské, rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa. T. j. hmotné zabezpečenie patrí iba jednému z rodičov.

Poznámka:
V prípade, ak by matka dieťaťa nespĺňala podmienky nároku na materské, odo dňa narodenia dieťaťa – t. j. od 1. marca 2013 – jej vzniká nárok na štátnu sociálnu dávku, a to na rodičovský príspevok.)

Návrat do práce po skončení materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky muža (v zmysle § 166 ods. 1 ZP)

Počas čerpania tejto rodičovskej dovolenky muža nesmie zamestnávateľ obsadiť pracovné miesto iným zamestnancom, iba ak na pracovný pomer na dobu určitú. Po návrate do práce po skončení tejto rodičovskej dovolenky (34 týždňov, resp. 37 týždňov, príp. 43 týždňov) je zamestnávateľ povinný muža zaradiť opätovne na pôvodnú prácu a pracovisko (§ 157 ods. 1 ZP).

V prípade, ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnávateľ má povinnosť zaradiť zamestnankyňu a zamestnanca za podmienok, ktoré pre nich nebudú menej priaznivé ako podmienky, ktoré mali v čase, keď nastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku (t. j. v rozsahu 34, 37 alebo 43 týždňov) podľa § 166 ods. 1 ZP a zamestnankyňa a zamestnanec majú právo na prospech z každého zlepšenia pracovných podmienok, na ktoré by mali právo, ak by nenastúpili na materskú dovolenku alebo rodičovskú dovolenku v zmysle § 166 ods. 1 ZP.

Dovolenka na zotavenie

Zamestnávateľ v zmysle § 112 ods. 2 ZP nesmie určiť čerpanie dovolenky na dobu, po ktorú je zamestnankyňa na materskej dovolenke a zamestnanec na rodičovskej dovolenke (podľa § 166 ods. 1 ZP – t. j. v období 34 týždňov, resp. 37, príp. 43 týždňov).

Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky muža ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky muža (§ 113 ods. 3 ZP).

Nástup zamestnankyne na materskú dovolenku a zamestnanca na rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 ZP je dôvodom prerušenia dovolenky v zmysle § 114 ZP.

Táto doba materskej dovolenky (ženy) a rodičovskej dovolenky muža podľa § 166 ods. 1 ZP (t. j. v období 34 týždňov, resp. 37 týždňov, príp. 43 týždňov) sa na účely dovolenky posudzuje ako výkon práce (t. j. ako odpracovaná doba) a započítava sa aj do času trvania pracovného pomeru (t. j. pre zápočet dôb na účely dovolenky ako doba trvania pracovného pomeru) a dovolenka za obdobie materskej dovolenky ženy a rodičovskej dovolenky muža podľa § 166 ods. 1 ZP sa nekráti (§ 109 ods. 2 ZP).

Tabuľka č. 2: Hmotné zabezpečenie počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky muža podľa § 166 ods. 1 ZP (t. j. v období 34, 37 a 43 týždňov) – materské (pozri ďalej časť II bod 1)

6.4 Rodičovská dovolenka ženy i muža (§ 166 ods. 2 ZP)

Po vyčerpaní materskej dovolenky (a rodičovskej dovolenky muža) v dĺžke 34 týždňov, resp. 37, príp. 43 týždňov je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, na prehĺbenie starostlivosti o dieťa rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku.V prípade, ak ide o dieťa, ktoré si vyžaduje z dôvodu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu osobitnú starostlivosť, zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však najmenej na jeden mesiac.

V záujme zosúladenia pracovného a súkromného života novela (zákon č. 257/2011 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal ZP) účinná od 1. 9. 2011 umožnila modifikované čerpanie rodičovskej dovolenky, (avšak bez nároku na rodičovský príspevok, t. j. po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa, resp. po dovŕšení šiestich rokov veku dieťaťa). Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že rodičovskú dovolenku (do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa) možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť(do dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa), najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období troch alebo šiestich rokov nečerpala. To znamená, že rozsah rodičovskej dovolenky do troch alebo do šiestich rokov veku dieťaťa zostáva naďalej zachovaný, nejde teda o predĺženie celkovej dĺžky rodičovskej dovolenky, ale ide iba o jej flexibilnú možnosť dočerpania, resp. rozloženia do piateho alebo ôsmeho roku veku dieťaťa. Napr. matka vyčerpá rodičovskú dovolenku do dvoch rokov veku dieťaťa, potom nastúpi opätovne do zamestnania a nevyčerpaný jeden rok rodičovskej dovolenky bude čerpať v období, keď dieťa nastúpi do 1. ročníka základnej školy, (avšak bez nároku na rodičovský príspevok, pretože ten zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo tri roky veku, resp. šesť rokov veku v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov).

V praxi pôjde zrejme o výnimočné prípady. Vzhľadom na to, že čerpanie materskej a rodičovskej dovolenky do značnej miery ovplyvňuje prevádzku zamestnávateľských subjektov, v zmysle § 166 ods. 3 ZP žena a muž majú oznámiť zamestnávateľovi najmenej (t. j. aspoň) jeden mesiac vopred predpokladaný deň nástupu na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku, predpokladaný deň ich prerušenia, skončenia a zmeny týkajúce sa nástupu, prerušenia a skončenia materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky.

Návrat do práce po skončení rodičovskej dovolenky ženy a muža (v zmysle § 166 ods. 2 ZP)

V zmysle § 157 ods. 2 ZP platí, že ak sa zamestnankyňa alebo zamestnanec vráti do práce po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 ZP (t. j. ide o starostlivosť o dieťa do troch alebo do šiestich rokov veku dieťaťa), zamestnávateľ má povinnosť zaradiť ich na pôvodnú prácu a pracovisko. V prípade, ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ má povinnosť zaradiť ich na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve. Zamestnankyňa i zamestnanec majú právo po skončení rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 ZP na zachovanie všetkých práv, ktoré mali alebo ktoré im vznikali v čase nástupu na túto rodičovskú dovolenku v pôvodnom rozsahu. Tieto práva sa uplatnia vrátane zmien, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnej zmluvy alebo z obvyklých postupov u zamestnávateľa. Vzhľadom na uvedenú formuláciu, ktorá nie je celkom zrozumiteľná a jednoznačná, možno konštatovať, že právo na nenárokové plnenia zamestnávateľa (napr. na poukážky na regeneráciu a oddych, na vianočné príspevky atď.) nevzniká.

Dovolenka na zotavenie

Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení rodičovskej dovolenky (§ 113 ods. 3 ZP).

Zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) ZP krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 ZP. Z uvedeného vyplýva, že za obdobie čerpania rodičovskej dovolenky ženy i muža v zmysle § 166 ods. 2 ZP (t. j. na prehĺbenie starostlivosti o dieťa do troch, resp. do šiestich rokov veku) môže (ale nemusí – závisí to od zamestnávateľského subjektu a úpravy pracovných podmienok uvedených v pracovnom poriadku, resp. v kolektívnej zmluve atď.) dôjsťku kráteniu dovolenky.

Tabuľka č. 3: Hmotné zabezpečenie počas rodičovskej dovolenky ženy a muža podľa § 166 ods. 2 ZP – rodičovský príspevok (štátna sociálna dávka) a príspevok na starostlivosť o dieťa (sociálna dávka) – pozri ďalej časť II bod 2.1 a 2.2.

Poznámka redakcie:
§ 64, § 68 a § 72 ZP
§ 160 – § 161 ZP
§ 162 ZP
§ 164 – § 165 ZP
§ 166 – § 169 ZP
§ 170 ZP

1. Materské (k bodom 6.1. až 6.3.)– hmotné zabezpečenie počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky muža podľa § 166 ods. 1 ZP

Počas materskej dovolenky sa (vo väčšine prípadov) žene poskytuje dávka nemocenského poistenia, a to materské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Materské je obligatórna, opakujúca sa peňažná dávka nemocenského poistenia, ktorá nahrádza mzdu alebo plat (resp. stratu príjmu, príp. ušlú mzdu) počas materskej dovolenky.

Účelom tejto dávky je hmotné zabezpečenie žien (príp. aj mužov) v čase, keď nemôžu pracovať, t. j. keď spoločnosť uznáva, že nemajú pracovať pre pokročilé tehotenstvo a po pôrode v súvislosti so starostlivosťou o novonarodené dieťa a z toho dôvodu nemajú príjem (t. j. mzdu alebo plat – t. j. vymeriavací základ v zmysle § 138 zákona o sociálnom poistení).

1.1 Podmienky nároku na materské

Základnou podmienkou vzniku nároku na materské je účasť na nemocenskom poistení, pričom poistenkyňa musí nastúpiť na materskú dovolenku za trvania tohto poistenia alebo v čase, po ktorý sa jej ešte zachovávajú nároky zo skoršieho poistenia, t. j. v ochrannej lehote. Ďalšou podmienkou je tzv. čakacia doba, t. j. účasť na nemocenskom poistení musí trvať najmenej 270 (kalendárnych) dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Doba účasti na nemocenskom poistení nemusí byť získaná nepretržite a ani v jednej organizácii. Do doby 270 dní nemocenského poistenia sa započítavajú už všetky obdobia, v ktorých bola žena najmenej 270 (kalendárnych) dní nemocensky poistená v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, t. j. tak z titulu zamestnankyne, ako aj povinne nemocensky poistenej SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Znamená to, že sa jej do obdobia 270 dní nemocenského poistenia (od 1. 1. 2008) započítava obdobie povinného nemocenského poistenia ako zamestnankyne, obdobie povinného nemocenského poistenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby, obdobie dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ako aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, t. j. dochádza k spočítavaniu všetkých dôb poistenia.

Príklad č. 1:
Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku 21. januára 2013, pretože lekár určil deň pôrodu na 4. marca 2013, t. j. šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Od 1. júla 2004 do 31. decembra 2010 bola poistená ako povinne nemocensky poistená SZČO, od 1. januára 2011 do 30. júna 2012 bola poistená ako zamestnankyňa v organizácii A a od 1. júla 2012 do 20. januára 2013 bola poistená ako zamestnankyňa v organizácii B (t. j. 204 dní). Vzhľadom na uvedené splnila podmienku účasti na nemocenskom poistení po dobu 270 kalendárnych dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom, pretože sa jej započítali všetky doby nemocenského poistenia, t. j. tak z titulu poistenia ako zamestnankyne v organizácii A, ako aj zamestnankyne v organizácii B.

Treťou z podmienok je skutočnosť, že tehotenstvo sa skončilo pôrodom a nie potratom. V prípade potratu nárok na materské nevzniká. Dôležitou skutočnosťou je aj zápis narodeného dieťaťa (živého či mŕtveho) do matriky (knihy o narodení).

Poslednou z podmienok je skutočnosť, že poistenkyňa (zamestnankyňa) nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t. j. nemá príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu, že poistenkyňa je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa a má nárok na materské, t. j. počas materskej dovolenky (34, 37 alebo 43 týždňov).

Neprehliadnite:
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že za zárobkovú činnosť v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, sa považuje činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa tohto predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu a dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Poznámka:
K príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov:

Z uvedeného vyplýva, že v prípade zamestnanca ide o právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov – t. j. ide o právo na

1. príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu – t. j.

• zo súčasného alebo predchádzajúceho pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy,
• zo súčasných alebo z predchádzajúcich dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov v prípade študenta VŠ do dovŕšenia 26 rokov veku,
• zo súčasného alebo predchádzajúceho služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,

2. príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby,

3. platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky ustanovené osobitnými predpismi,

4. odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, ak nejde o príjmy podľa bodu 1 alebo bodu 2 [t. j. podľa § 5 ods. 1 písm. a) a b) zákona o dani z príjmov], alebo odmeny za výkon funkcie, ak nejde o príjmy uvedené v bodoch 1, 2 a 7 [t. j. § 5 ods. 1 písm. a), b) a g) zákona o dani z príjmov],

5. odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody poskytované podľa osobitného predpisu,

6. príjmy z prostriedkov sociálneho fondu poskytované podľa osobitného predpisu,

7. príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,

8. obslužné,

Príjmami podľa bodov 1 až 8 sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami (ďalej len „zamestnanec“) od platiteľa týchto príjmov (ďalej len „zamestnávateľ“) alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy (§ 5 ods. 2 zákona o dani z príjmov).

Príjmom zamestnanca v zmysle § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov je aj

a) suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla podľa § 25 za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely. Ak ide o prenajaté vozidlo, vychádza sa z obstarávacej ceny vozidla u pôvodného vlastníka, a to aj v prípade, ak dôjde k následnej kúpe prenajatého vozidla. Ak v obstarávacej cene vozidla nie je zahrnutá daň z pridanej hodnoty, na účely tohto ustanovenia sa o túto daň cena zvýši;

b) rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie; zamestnaneckou opciou na účely tohto zákona je opcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa, ktorú nemožno scudziť; zamestnaneckou akciou na účely tohto zákona je akcia nadobudnutá zamestnancom od zamestnávateľa alebo od obchodnej spoločnosti ekonomicky prepojenej s obchodnou spoločnosťou zamestnávateľa;

c) cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej svojím zamestnávateľom; za príjem zamestnanca sa považuje aj takáto cena alebo výhra prijatá manželom (manželkou) zamestnanca a deťmi zamestnanca, ktoré sa na účely tohto zákona považujú u tohto zamestnanca za vyživované (§ 33 zákona o dani z príjmov), ak sa takejto súťaže zúčastnili, pričom táto cena alebo výhra sa u týchto výhercov posudzuje samostatne [§ 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov].

Z uvedeného vyplýva, že ide o príjmy zo závislej činnosti s výnimkou nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý taktiež zakladal právo na príjem zo závislej činnosti, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu.

Z uvedeného vyplýva, že poistenkyňa (zamestnankyňa) nepracuje (t. j. nemá pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a ani dohodu o brigádnickej práci študentov, ak ide o študentku VŠ do dovŕšenia 26 roku veku) a z toho dôvodu nemá právo na mzdu ani na iný príjem zo zárobkovej činnosti, ktorý sa považuje za vymeriavací základ, t. j. spĺňa podmienku straty príjmu (zárobku – mzdy, platu).

1.2 Trvanie nároku na materské

Nárok na materské spravidla trvá (od 1. januára 2011) po dobu 34 týždňov materskej dovolenky – t. j. po tzv. podpornú dobu. Nárok na materské vzniká od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr však od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom a v prípade, ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká, pokiaľ zákon neustanovuje inak, uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské.

Poistenkyňa(od 1. januára 2011)má nárok na materské aj po uplynutí 34. týždňa od vzniku nároku na materské v dvoch prípadoch, a to ak:

• porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo
• je osamelá.

Osamelá žena je poistenkyňa, ktorá žije sama, je slobodná, ovdovená, rozvedená alebo z iných vážnych dôvodov osamelá. Vážne dôvody osamelosti sa posudzujú individuálne, napr. manžel vykonáva mimoriadnu službu (t. j. profesionálny vojak) alebo alternatívnu službu, dlhodobé liečenie manžela, nezvestnosť manžela, po ktorom bolo vyhlásené pátranie.

Podmienka osamelosti nie je splnená, ak poistenkyňa žije v spoločnej domácnosti s inou fyzickou osobou podľa § 115 Občianskeho zákonníka, t. j. fyzické osoby spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.

V prípade, ak ide o pôrod dvoch alebo viacerých detí a poistenkyňa sa aspoň o dve z nich stará, materské sa poskytuje aj dlhšiu dobu ako 34 týždňov, a to (od 1. januára 2011) až po dobu 43 týždňov. V prípade, ak ide o osamelú poistenkyňu, materské sa jej (aj po 1. januári 2011) poskytuje naďalej po dobu 37 týždňov od vzniku nároku na materské.

Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú aj v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia. Z uvedeného vyplýva, žev tomto prípade nedochádza k prerušeniu poskytovania materského.

Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr,ako ho určil lekár, nárok na materské:

• vo všeobecnosti je do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské,
• v prípade osamelej poistenkyni je do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a
• v prípade poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, je do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Príklad č. 2:
Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku dňa 25. februára 2013, t. j. šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určil ošetrujúci lekár na 8. apríla 2013. Avšak pôrod nastal skôr a dieťa sa narodilo 18. marca 2013. Vzhľadom na to, že poistenkyni sa vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov, t. j. iba po dobu troch týždňov, avšak aj napriek tomu sa jej bude poskytovať materské po dobu 34 týždňov od vzniku nároku na materské, t. j. od 25. februára 2013 do 21. októbra 2013.

V prípade, ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, má nárok na materské:

• vo všeobecnosti do konca 28. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské,
• osamelá poistenkyňa do konca 31. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a
• poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, do konca 37. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Doba poskytovania materského v tomto prípade sa po pôrode nemôže predĺžiť o dni, o ktoré poistenkyňa nastúpila na materskú dovolenku neskoršie, než mala. Znamená to, že v takom prípade dochádza ku skráteniu podpornej doby o jej nevyčerpanú časť pred skutočným dňom pôrodu.

Príklad č. 3:
Ošetrujúci lekár určil tehotnej zamestnankyni deň očakávaného pôrodu na 25. marca 2013, avšak zamestnankyňa vyčerpala z materskej dovolenky pred pôrodom len dva týždne, pretože na materskú dovolenku nastúpila až dňa 11. marca 2013 (namiesto 11. februára 2013) z iného dôvodu. Vzhľadom na túto skutočnosť sa jej materská dovolenka i materské poskytne iba do uplynutia 28. týždňa odo dňa pôrodu, t. j. od 25. marca 2013 do 7. októbra 2013 (t. j. o štyri týždne menej).

Niekedy môže dôjsť aj ku skráteniu doby poskytovania materského počas materskej dovolenky. Materské sa poskytuje po kratšiu podpornú dobu v prípade narodenia mŕtveho dieťaťa alebo v prípade úmrtia dieťaťa v období poskytovania materského.

Ak sa dieťa narodilo mŕtve, poistenkyňa má nárok na materské kratšiu podpornú dobu, a to do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské.

Príklad č. 4:
Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku dňa 24. decembra 2012, t. j. šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určil ošetrujúci lekár na 4. februára 2013, kedy sa zamestnankyni narodilo mŕtve dieťa. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť nárok na materskú dovolenku i na materské trvá do konca 14. týždňa od vzniku nároku na materské, t. j. do 31. marca 2013 (t. j. vrátane).

Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, ale nie dlhšie ako do vyčerpania celkového nároku, t. j.:

• vo všeobecnosti najdlhšie do konca 34. týždňa od vzniku nároku na materské,
• v prípade osamelej poistenkyni najdlhšie do konca 37. týždňa od vzniku nároku na materské a
• v prípade poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, najdlhšie do konca 43. týždňa od vzniku nároku na materské.

Príklad č. 5:
Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku 23. júla 2012 a poberala materské šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určil ošetrujúci lekár na 3. septembra 2012, kedy sa dieťa narodilo, avšak dňa 1. marca 2013 dieťa zomrelo. Vzhľadom na to nárok na materskú dovolenku i na materské zamestnankyňa mala do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, t. j. do 17. marca 2013, kedy aj vyčerpala celkový nárok na materské i na materskú dovolenku v zmysle § 166 ods. 1 ZP.

Poznámka:
Ak by napr. dieťa zomrelo v dobe, keď žena už čerpala rodičovskú dovolenku (t. j. po vyčerpaní 34 týždňov – napr. dieťa by zomrelo 8. júla 2013), tak rodičovská dovolenka v zmysle § 168 ods. 5 ZP sa jej poskytuje taktiež ešte počas dvoch týždňov odo dňa úmrtia dieťaťa, t. j. do 21. júla 2013. V tomto prípade platí, že rodičovská dovolenka sa poskytuje najdlhšie do dňa, keď by dieťa dosiahlo jeden rok (napr. ak by dieťa zomrelo napr. 20. augusta 2013, rodičovská dovolenka by sa jej poskytla do 3. septembra 2013, kedy by dieťa dosiahlo jeden rok). Avšak v takýchto prípadoch už nemá nárok na materské ani na rodičovský príspevok a ani na príspevok na starostlivosť o dieťa, pretože nespĺňa podmienku riadnej starostlivosti o dieťa.]

Vo všeobecnosti platí, že doba poskytovania materského (t. j. podporná doba) poistenkyne, ktorá dieťa porodila, nemôže byť kratšia ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nemôže zaniknúť skôr, ako uplynie šesť týždňov (t. j. pred uplynutím šiestich týždňov) odo dňa pôrodu – v tzv. šestonedelí(§ 48 ods. 9 zákona o sociálnom poistení).

Príklad č. 6:
Zamestnankyňa nastúpila na materskú dovolenku dňa 11. februára 2013, t. j. osem týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, ktorý určil ošetrujúci lekár na 8. apríla 2013. V ten deň sa jej narodilo aj dieťa. Doba poskytovania materského nemôže zaniknúť skôr, ako uplynie šesť týždňov odo dňa pôrodu, t. j. materské sa musí poskytovať najmenej do 20. mája 2013 (t. j. vrátane) a do tohto dňa sa nemôže skončiť ani prerušiť materská dovolenka v zmysle § 168 ods. 4 ZP.

V prípade, ak poistenkyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva (od 1. januára 2011), má nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo odo dňa pôrodu, ak porodila skôr, ak jej trvala ochranná lehota ku dňu začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom alebo skutočným dňom pôrodu.

Príklad č. 7:
Zamestnankyňa skončila pracovný pomer, ktorý mala uzatvorený na dobu určitú dňa 31. januára 2013. Zamestnankyňa v tom čase bola v piatom mesiaci tehotenstva. Z toho dôvodu v jej prípade je ochranná lehota osem mesiacov, t. j. do 30. septembra 2013 [§ 32 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z.]. Deň pôrodu lekár určil na 30. mája 2013. Na základe týchto skutočností, aj napriek tomu, že zamestnankyni zaniklo nemocenské poistenie v období tehotenstva, vznikol jej nárok na materské od 22. apríla 2013 (a bude trvať do 15. decembra 2013).

1.3 Poskytovanie materského inému poistencovi

Právna úprava poskytovania materského rieši aj veľmi zložité situácie, ak sa o dieťa stará iný poistenec – napr. muž (vo väčšine prípadov otec dieťaťa). Podmienky nároku sú obdobné ako v prípade ženy (matky). Vyžaduje sa:

a) účasť na nemocenskom poistení,

b) čakacia doba 270 dní nemocenského poistenia z akéhokoľvek titulu nemocenského poistenia (t. j. do doby 270 dní sa od 1. 1. 2008 započítavajú všetky doby nemocenského poistenia, t. j. z titulu zamestnanca, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, ako aj z titulu povinného nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej SZČO – t. j. dochádza k spočítavaniu týchto dôb nemocenského poistenia) v posledných dvoch rokoch pred pôrodom – do tejto doby sa od 1. 1. 2008 započítava aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby,

c) strata príjmu (zárobku), ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení (pozri poznámku v časti II bode 1.1).

Iným poistencom, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, sa rozumie:

a) otec dieťaťa, ak

1. matka dieťaťa zomrela;

2. matka podľa lekárskeho posudku sa nemôže o dieťa starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu;

Príklad č. 8:
Matka dieťaťa, ktoré sa narodilo 14. januára 2013, sa z dôvodu svojho nepriaznivého zdravotného stavu (popôrodnej psychózy) trvajúceho dlhšie ako jeden mesiac na základe lekárskeho posudku nemôže o dieťa starať. Nárok na materské jej nevznikol, pretože ukončila vysokú školu 17. septembra 2012 a počas vysokej školy nebola nikde zamestnaná a ani poistená (od 1. 1. 2004 štát za žiakov SŠ ani za študentov VŠ poistné na nemocenské poistenie ani na dôchodkové poistenie už neplatí), t. j. nespĺňala základnú podmienku nároku na materské, a to dobu nemocenského poistenia najmenej 270 dní v posledných dvoch rokoch pred pôrodom. Taktiež nepoberala ani rodičovský príspevok odo dňa narodenia dieťaťa. Vzhľadom na uvedené nárok na materské má otec dieťaťa ako iný poistenec, ak splnil základné podmienky nároku na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti, v trvaní 28 týždňov od vzniku nároku na materské, t. j. od 14. januára 2013 (odo dňa narodenia dieťaťa) do 28. júla 2013 (t. j. vrátane).

3. sa dohodne s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok;

Príklad č. 9:
Zamestnankyni vznikol nárok na materské 17. decembra 2012 (t. j. šesť týždňov pred očakávaným dňom pôrodu), avšak po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu opätovne nastúpila do práce (z dôvodu, že vykonávala prácu na manažérskej pozícii) a s otcom dieťaťa sa dohodla, že s dieťaťom na materskej dovolenke zostane on – t. j. otec dieťaťa. Dieťa sa narodilo dňa 28. januára 2013 a otec prevzal dieťa do starostlivosti 11. marca 2013. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nárok na materské mu trvá odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti, t. j. od 11. marca 2013 po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské, t. j. do 30. júna 2013 (t. j. vrátane).

b) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok,

c) manželka otca dieťaťa, ak sa stará o dieťa, ktorého matka zomrela alebo

d) fyzická osoba, ak sa stará o dieťa na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Podmienky pre nárok na materské a spôsob jeho určenia sa v prípade iného poistenca posudzujú podľa stavu ku dňu prevzatia dieťaťa do starostlivosti. Materské sa poskytuje odo dňa prevzatia dieťaťa po dobu, po ktorú sa iný poistenec o dieťa stará.

Nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti má:

• vo všeobecnosti iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, po dobu 28 týždňov od vzniku nároku na materské (príklad č. 9 a č. 10),
• osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, po dobu 31 týždňov od vzniku nároku na materské a
• iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, po dobu 37 týždňov od vzniku nároku na materské,

ale nie dlhšie ako dieťa dosiahne tri roky veku.

Príklad č. 10:
Zamestnankyňa prevzala novonarodené 5-mesačné dieťa, ktoré sa narodilo 28. septembra 2012, do starostlivosti na základe rozhodnutia súdu zo dňa 28. februára 2013. Vzhľadom na to jej od 28. februára 2013 vzniká nárok na materské a trvá do 15. septembra 2013 (vrátane), t. j. po dobu 28 týždňov.

1.4 Prerušenie poskytovania materského

Prerušenie poskytovania materského je inštitút umožňujúci plné využívanie čerpania materského počas materskej dovolenky na starostlivosť o dieťa. Poskytovanie materského na strane poistenca možno prerušiť iba zo zdravotných dôvodov.

Ak sa poistenec nemôže alebo nesmie podľa lekárskeho posudku starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav a ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Nárok na materské v tomto prípade trvá do uplynutia celkového obdobia trvania nároku na materské, najdlhšie však do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa.

Materské nepatrí po dobu, po ktorú sa poistenec o dieťa nestará. Ide o prípad, ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav. Nárok na materské v tomto prípade zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal o dieťa starať z iných dôvodov, sa však do celkového obdobia trvania nároku na materské započítava.

Príklad č. 11:
Matka dieťaťa, ktoré sa narodilo 1. apríla 2013, nastúpila na materskú dovolenku 18. februára 2013 a od tohto dňa poberala materské. Vzhľadom na skutočnosť, že od 6. mája 2013 sa prestala o svoje dieťa riadne starať, týmto dňom jej nárok na materské zanikol.

1.5 Výška materského

Materské sa určuje z denného vymeriavacieho základu poistenca alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu poistenca a poskytuje sa za (kalendárne) dni.

Materské sa poskytuje za to isté obdobie len raz a len jednému oprávnenému poistencovi.

To však neplatí v prípade, ak inému poistencovi vznikne nárok na materské podľa § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení počas obdobia uvedeného v § 48 ods. 9 tohto zákona, t. j. (iba) počas obdobia nároku na materské, ktoré nesmie byť kratšie ako 14 týždňov od vzniku nároku na materské a nesmie zaniknúť pred uplynutím šiestich týždňov odo dňa pôrodu poistenkyne, ktorá dieťa porodila (t. j. v období šestonedelia).

Výška materského od 1. januára 2012 sa zvýšila zo 60 % na 65 % denného vymeriavacieho základu poistenca určeného podľa § 55 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Výsledná suma materského sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

2. Rodičovský príspevok a príspevok na starostlivosť o dieťa (k bodu 6.4.)– hmotné zabezpečenie počas rodičovskej dovolenky muža a ženy podľa § 166 ods. 2 ZP

Počas rodičovskej dovolenky ženy a muža poskytovanej v zmysle § 166 ods. 2 ZP (t. j. po uplynutí 34 týždňov, resp. 37 alebo 43 týždňov materskej dovolenky) na prehĺbenie starostlivosti o dieťa sa poskytujú štátne sociálne dávky, a to rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (účinný od 1. 1. 2011) a príspevok na starostlivosť o dieťa podľa zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (účinný od 1. 1. 2009).

2.1 Rodičovský príspevok

Rodičovský príspevok je obligatórna, opakujúca sa, netestovaná peňažná štátna sociálna dávka.

Poskytuje sa na zlepšenie podmienok rodín starajúcich sa o malé deti, najmä na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa:

a) do troch rokov veku alebo

b) do šiestich rokov veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo

c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z. z., najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osoby.

Príklad č. 1:
Rodine Benkovej sa 11. novembra 2012 narodilo dieťa – dcéra Amália. Matka dieťaťa požiadala zamestnávateľa po vyčerpaní (tzv. riadnej) materskej dovolenky v trvaní 34 týždňov o poskytnutie rodičovskej dovolenky. Rodičovskú dovolenku matka dieťaťa vyčerpá dovŕšením troch rokov veku dcéry, t. j. 11. novembra 2015 a do tohto dňa má nárok aj na rodičovský príspevok, ak sa bude o dcéru riadne starať osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou, alebo právnickou osobou, t. j. ak sa o dcéru bude starať napr. stará mama v prípade, ak matka dieťaťa sa opätovne vráti do zamestnania. Z uvedeného vyplýva, že popri čerpaní rodičovského príspevku možno vykonávať aj zárobkovú činnosť – napr. v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy v pracovnom pomere alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Príklad č. 2:
Rodine Polákovej sa narodil 5. októbra 2010 syn Tomáš, ktorý na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol uznaný za dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Matka dieťaťa po vyčerpaní materskej dovolenky požiadala zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku, na ktorú má nárok do šiestich rokov veku dieťaťa, t. j. až do 5. októbra 2016 a podľa zákona o rodičovskom príspevku má nárok do šiestich rokov veku dieťaťa aj na poskytovanie rodičovského príspevku, ak zabezpečí riadnu starostlivosť o syna, t. j. ak sa sama bude o syna starať alebo riadnu starostlivosť zabezpečí inou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou.

Oprávneným subjektom na poskytovanie rodičovského príspevku je:

a) rodič dieťaťa alebo

b) osoba, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu alebo na základe rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo

c) manžel (manželka) rodiča dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.

Rodičom dieťaťa sa rozumie:

• matka dieťaťa, ako aj
• otec dieťaťa.

Rodičovstvo sa preukazuje výpisom z matriky narodených, t. j. rodným listom dieťaťa.

Podľa zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov) výkon rodičovských práv predpokladá u rodiča spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Spôsobilosť na právne úkony vzniká dosiahnutím plnoletosti, t. j. dovŕšením 18. roku veku. Plnoletosť pred dosiahnutím 18. roku veku možno nadobudnúť iba uzavretím manželstva, a to na základe povolenia súdu. V prípade, ak by napr. matka dieťaťa bola maloletá, t. j. mladšia ako 18 rokov veku, ktorá nadobudla spôsobilosť na právne úkony, avšak nemá spôsobilosť na výkon rodičovských práv, nárok na rodičovský príspevok by mal otec dieťaťa za podmienky, že má spôsobilosť na právne úkony, t. j. dovŕšil aspoň 18 rokov veku.

Riadnou starostlivosťou o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Od 1. januára 2011v zmysle novely (t. j. zákona č. 513/2010 Z. z.)nastala významná zmena v tom, že sa rodičovi (oprávnenej osobe) dala možnosť rozhodnúť sa, či sa o dieťa bude starať osobne, alebo bude vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne sa zúčastňovať vzdelávacích aktivít formou stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia a riadnu starostlivosť o dieťa počas uvedených aktivít zabezpečí inou plnoletou fyzickou alebo právnickou osobou.Znamená to, že počas poberania rodičovského príspevku sa upustilo od striktného zákazu vykonávania zárobkovej činnosti.

Nárok na rodičovský príspevok nevznikal a naďalej nevzniká maloletému rodičovi, ktorý nemá priznané rodičovské práva a povinnosti.

Rodičovský príspevok pri starostlivosti o to isté dieťa patrí iba jednej oprávnenej osobe, a to aj v prípade, ak sa o to isté dieťa riadne stará viac oprávnených subjektov, t. j. patrí napr. len jednému z rodičov – buď matke, otcovi, alebo iba jednému z náhradných rodičov. Vzhľadom na uplatňovanie princípu rovnosti príležitosti obidvoch rodičov pri uplatnení nároku na príspevok zákon upravuje vznik prípadnej kolízie vzájomnou dohodou o určení oprávnenej osoby, ktorej rodičovský príspevok patrí. Uvedené platí od 1. januára 2011 aj v prípade zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov na základe rozhodnutia súdu podľa § 24 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov alebo na základe súdom schválenej dohody rodičov v zmysle § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov.

V prípade starostlivosti o viac detí v rodine [do troch rokov, resp. do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, resp. do šiestich rokov veku dieťaťa, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b) tohto zákona, najdlhšie však tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe] vzniká len jeden nárok na rodičovský príspevok a iba jednej oprávnenej osobe určenej podľa ich dohody. Uvedené platí aj v prípade, ak súd zverí maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

Nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak sa oprávnená osoba a dieťa zdržiavajú v štáte, ktorý nie je členským štátom Európskej únie, zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou(ďalej len „členský štát“),a počas pobytu v tomto štáte oprávnená osoba nie je povinne verejne zdravotne poistená alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistená v Slovenskej republikepodľa § 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Nárok na rodičovský príspevok nevzniká ani jednej oprávnenej osobe, ak:

a) aspoň jedna z nich má nárok na materské alebo má nárok na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte a suma materského alebo obdobnej dávky ako materské v členskom štáte za celý kalendárny mesiac je vyššia ako suma rodičovského príspevku alebo

b) štát, ktorý nie je členským štátom, vypláca jednej z nich obdobnú dávku ako rodičovský príspevok alebo obdobnú dávku ako materské.

Výška rodičovského príspevku od 1. 1. 2013 je v sume 199,60 € mesačne.

V prípade, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dve a viac súčasne narodených detí, rodičovský príspevok v sume 199,60 € mesačne sa zvyšuje o 25 %, t. j. o 49,90 € na každé ďalšie dieťa, ktoré sa narodilo súčasne s dieťaťom, napr. do troch, resp. do šiestich rokov veku.

Príklad č. 3:
Rodine Bielych sa narodilo jedno dieťa – syn 25. júna 2011 a 26. mája 2013 sa narodilo druhé dieťa – dcéra. Naďalej sa poskytuje (iba jeden) rodičovský príspevok vo výške 199,60 € mesačne a bude sa poskytovať najdlhšie do 26. mája 2016 (t. j. do troch rokov veku druhého dieťaťa – dcéry). Uvedené vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o rodičovskom príspevku v zmysle ktorého platí, že aj keď je v rodine viac detí (t. j. v tomto prípade dve), vzniká nárok len na jeden rodičovský príspevok a len jednej oprávnenej osobe.

Príklad č. 4:
Rodine Bielych sa 8. marca 2013 narodili trojičky. Vzhľadom na to sa rodičovský príspevok poskytuje v celkovej sume 299,40 € mesačne a bude sa poskytovať do 8. marca 2016.
Výpočet: 199,60 € + [(199,60 € x 25 %) + (199,60 € x 25 %)] = 199,60 € + [49,90 € + 49,90 €] = 199,60 € + 99,80 € = 299,40 €.

Rodičovský príspevok je 99,80 € mesačne – t. j. 50 % zo sumy 199,60 € mesačne, resp. zo sumy zvýšenej o 25 % na každé ďalšie dieťa, ak oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti. Rodičovský príspevok sa v tejto sume 99,80 € mesačne poskytuje najmenej počas troch kalendárnych mesiacov od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom škola oznámila úradu práce, že oprávnená osoba nedbá najmenej tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky ďalšieho dieťaťa v jej starostlivosti.

Nárok na rodičovský príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril.

2.2 Príspevok na starostlivosť o dieťa

Okrem (nového) rodičovského príspevku bola v roku 2009 zavedená aj ďalšia nová štátna sociálna dávka (z pohľadu daní – len sociálna dávka), a to príspevok na starostlivosť o dieťa, s cieľom umožniť rodičom vykonávať aj zárobkovú činnosť a zároveň zabezpečiť starostlivosť o dieťa v rodinnom prostredí alebo v prostredí vytvorenom na výkon tejto starostlivosti o dieťa (t. j. v jasliach, materských školách atď.), pretože pri poberaní rodičovského príspevku do konca roku 2010 nebolo možné vykonávanie zárobkovej činnosti.

Hlavným účelom príspevku na starostlivosť je zosúladenie najmä rodinného a osobného života s pracovným životom, zlepšenie mobility a prístupu na trh práce, zvýšenie zamestnanosti rodičov malých detí, najmä matiek, ako aj zabezpečenie rovnosti príležitostí mužov i žien starajúcich sa o malé deti v pracovnom i profesionálnom živote.

Príspevkom na starostlivosť štát prispieva na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom počas výkonu zárobkovej činnosti rodiča alebo fyzickej osoby, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov.

Starostlivosťou o dieťa podľa tohto zákonasa rozumie poskytovanie starostlivosti dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a psychického vývinu pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa a jeho práv v čase, počas ktorého rodič vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje na strednej škole alebo na vysokej škole. Starostlivosť o dieťa sa vykonáva v rodinnom prostredí (napr. o dieťa sa stará starý otec alebo stará mama), v prostredí účelovo vytvorenom a upravenom na výkon starostlivosti o dieťa (napr. dieťa je umiestnené v jasliach, materskej škole) alebo v rodinnom prostredí fyzickej osoby poskytujúcej starostlivosť o dieťa (napr. o dieťa sa stará samostatne zárobkovo činná osoba).

Poskytovateľom starostlivosti o dieťa je:

a) zariadenie zriadené podľa osobitných predpisov, t. j. podľa zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov – napr. jasle, materská škola, podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov – napr. zariadenie dočasnej starostlivosti o deti podľa § 32 zákona č. 448/2008 Z. z., kde sa poskytuje sociálna služba maloletému nezaopatrenému dieťaťu, ak rodič alebo iná fyzická osoba, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, nemôže z vážnych dôvodov zabezpečiť osobnú starostlivosť o dieťa sama alebo za pomoci rodiny a nie sú ďalšie dôvody, pre ktoré je potrebné v záujme dieťaťa postupovať podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

b) iná právnická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu – t. j. podľa zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov, zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov – napr. opatrovateľka, ktorá je zamestnancom obce,

c) fyzická osoba, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov – napr. SZČO – môže byť napr. stará mama alebo starý otec, ktorí majú živnosť na poskytovanie starostlivosti o dieťa,

d) iná fyzická osoba, ak nie je osobou uvedenou v písmene c) a nevypláca sa jej rodičovský príspevok – napr. stará mama alebo starý otec dieťaťa, resp. iný príbuzný (t. j. bez živnosti) alebo

e) rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť a nezabezpečí starostlivosť o svoje dieťa poskytovateľom uvedeným v písmenách a) až d) – t. j. sám rodič si osobne zabezpečí starostlivosť o svoje dieťa a nevyužije služby uvedených poskytovateľov.

Základnými podmienkami nároku na príspevok sú výkon zárobkovej činnosti, štúdium dennou formou na strednej alebo na vysokej škole, poskytovanie starostlivosti o dieťa poskytovateľom na území Slovenskej republiky, trvalý alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky a trvalý alebo prechodný pobyt dieťaťa na území Slovenskej republiky.

Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok je rodič dieťaťa, t. j. matka alebo otec. Ak súd zveril dieťa do starostlivosti jednému z rodičov, oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok je rodič, ktorému je dieťa zverené. Príspevok patrí oprávnenej osobe na každé dieťa.

V prípade, ak je viac oprávnených osôb, ktoré spĺňajú podmienky nároku na príspevok, patrí príspevok na to isté dieťa iba jednej z nich.

Od 1. januára 2011 sa zárobková činnosť vymedzila ako činnosť oprávnenej osoby, ktorá je z tejto činnosti povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec podľa § 15 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo ako SZČO podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, alebo podlieha výsluhovému zabezpečeniu podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, alebo dôchodkovému systému v cudzine.

Nárok na príspevok nevzniká, ak sa jednej z oprávnených osôb alebo manželovi oprávnenej osoby za celý kalendárny mesiac poskytuje materské napr. podľa § 10 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, resp. podľa § 48 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov alebo obdobná dávka v cudzine po uplynutí šiestich týždňov odo dňa narodenia ďalšieho dieťaťa, alebo rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, alebo obdobná dávka v cudzine, alebo príspevok na služby pre rodinu s deťmi podľa § 46 ods. 10 a 11 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 96/2013 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť od 1. 5. 2013.

Príspevok sa poskytuje v sume preukázaných výdavkov oprávnenej osoby, najviac však v sume 230 € mesačne, ak starostlivosť o dieťa zabezpečuje poskytovateľ prostredníctvom jaslí, materskej školy, zariadenia dočasnej starostlivosti o deti, opatrovateľky, ktorá je zamestnancom obce, fyzickej osoby, ktorá poskytuje starostlivosť dieťaťu na základe živnostenského oprávnenia – napr. SZČO. V tomto prípade sa príspevok vypláca za kalendárny mesiac na základe preukázaných výdavkov, ktoré oprávnená osoba uhradila poskytovateľovi za starostlivosť o dieťa, najmä príjmovým pokladničným dokladom, ústrižkom uhradenej poštovej poukážky alebo výpisom z jej účtu.

Príspevok vo výške 41,10 € mesačne sa poskytuje, ak starostlivosť o dieťa zabezpečuje poskytovateľ, ktorým je starý rodič – stará mama alebo starý otec, resp. iný príbuzný – teta, ujo, neter, synovec atď., a rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť si zabezpečí starostlivosť o svoje dieťa sám, pričom nevyužije služby horeuvedených poskytovateľov.

V oboch prípadoch sa príspevok vypláca vždy za celý kalendárny mesiac, a to aj vtedy, keď podmienky nároku na príspevok boli splnené iba za časť kalendárneho mesiaca.

Príspevok sa nevypláca za kalendárny mesiac alebo jeho časť, za ktorý bol vyplatený rodičovský príspevok.

Na základe žiadosti oprávnenej osoby sa príspevok vyplatí jednorazovo v sume preukázaných výdavkov oprávnenej osoby, najviac v sume 230 € mesačne, a to aj za obdobie dlhšie ako jeden kalendárny mesiac, najviac však za obdobie šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

Poznámka redakcie:
§ 166 ods. 1 ZP
§ 166 ods. 2 ZP

1. Sociálne poistenie

V období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku (zamestnankyňa) podľa § 166, § 168 ods. 5 a § 169 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (Zákonník práce), ak ide o ženu (t. j. materskú a rodičovskú dovolenku), a v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa § 166, § 168 ods. 5 a § 169 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (Zákonník práce) a nemá nárok na materské, ak ide o muža, sa povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v zmysle ustanovenia § 26 zákona o sociálnom poistení prerušuje. Z uvedeného vyplýva, že v období, v ktorom zamestnanec (žena a muž) čerpá materskú dovolenku podľa § 166 ods. 1 ZP a rodičovskú dovolenku podľa § 166 ods. 2 ZP, dochádza k zániku poistného pomeru a po skončení materskej dovolenky (t. j. po 34., 37. a 43. týždni) a po skončení rodičovskej dovolenky (po dovŕšení troch rokov veku dieťaťa, resp. šiestich rokov veku dieťaťa) dochádza k vzniku poistného pomeru.

Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti (t. j. poistného pomeru) sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti (t. j. poistného pomeru) a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení (t. j. tohto poistného pomeru).

Zamestnávateľ podľa § 231 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení je povinný oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do ôsmich dní od tohto prerušenia. Nevyžaduje sa však prihlásenie zamestnanca na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie ani na poistenie v nezamestnanosti a odhlásenie zamestnanca z nemocenského poistenia, z dôchodkového poistenia a ani z poistenia v nezamestnanosti.

Oznámenie o prerušení nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti realizuje zamestnávateľ za zamestnanca na tlačive alebo inou formou, ktorých obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. Lehota na splnenie tejto oznamovacej povinnosti je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo v ustanovenej lehote odovzdalo na prepravu poštou alebo odoslalo faxom, alebo elektronickou poštou. Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni. Informáciu odoslanú prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) je zamestnávateľ povinný potvrdiť na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou najneskôr do troch dní odo dňa jej odoslania Sociálnej poisťovni.

Štát podľa § 128 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov platí poistné na starobné poistenie, invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a v období, v ktorom sa jej poskytuje materské, podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti. Z uvedeného vyplýva, že počas materskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 ZP a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2 ZP za uvedené subjekty platí poistné štát okrem iného pod podmienkou, že uvedené subjekty podali prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa.

Za fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti, sa považuje:

• rodič alebo
• osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel (manželka) a
• fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Riadna starostlivosť podľa § 15 ods. 1 písm. c) a d) zákona o sociálnom poistení je riadna starostlivosť podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov.

Povinné dôchodkové poistenie vzniká fyzickej osobe s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti, odo dňa prihlásenia sa na dôchodkové poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky na dôchodkové poistenie.

Fyzickej osobe [uvedenej v § 15 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení], t. j. s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo SZČO, ktorá je povinne nemocensky poistená, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a ktorá podala prihlášku na dôchodkové poistenie do 45 dní odo dňa narodenia dieťaťa, podľa § 22 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vzniká povinné dôchodkové poistenie odo dňa narodenia dieťaťa a zaniká dňom skončenia riadnej starostlivosti o dieťa do šiestich rokov jeho veku, najneskôr dňom dovŕšenia šiestich rokov veku dieťaťa.

Príklad č. 5:
Žene, ktorá nie je v pracovnom pomere (t. j. nie je zamestnankyňa, pretože poistný pomer jej zanikol z dôvodu čerpania materskej dovolenky) a ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť (t. j. nie je SZČO), ktorej nebol priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ani nedovŕšila dôchodkový vek potrebný na nárok na starobný dôchodok, sa narodilo dieťa 2. februára 2013. Z dôvodu, že sa riadne stará o dieťa a chce, aby štát za ňu počas riadnej starostlivosti o dieťa (t. j. počas materskej dovolenky a neskôr aj rodičovskej dovolenky) platil poistné na starobné poistenie, na invalidné poistenie a do rezervného fondu solidarity, a to odo dňa narodenia dieťaťa – t. j. od 2. februára 2013, musí do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne podať prihlášku na dôchodkové poistenie podľa miesta svojho trvalého pobytu najneskôr do 18. marca 2012 (vrátane). V prípade, ak by prihlášku do 45 dní odo dňa narodenia dieťaťa nepodala, ale podala by ju neskôr, napr. až 15. apríla 2013, povinné dôchodkové poistenie by jej vzniklo až týmto dňom, t. j. 15. apríla 2013. Povinné dôchodkové poistenie jej zanikne najneskôr dovŕšením šiestich rokov veku dieťaťa, t. j. 14. februára 2019 (samozrejme, len pokiaľ by jej do tohto dňa opätovne nevznikol poistný pomer z opätovného výkonu zárobkovej činnosti na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti, resp. výkonu samostatnej zárobkovej činnosti).

V prípade, ak sa o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky v tom istom období riadne stará viac fyzických osôb (uvedených v § 15 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) – t. j. rodič alebo osvojiteľ dieťaťa, jeho manžel (manželka) a fyzická osoba, ktorej bolo toto dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu, povinné dôchodkové poistenie z dôvodu tejto starostlivosti vznikne fyzickej osobe, ktorá podá prihlášku na dôchodkové poistenie ako prvá.

Uvedené subjekty majú povinnosť odhlásiť sa z dôchodkového poistenia do ôsmich dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu (§ 229 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení).

Fyzická osoba je povinná taktiež plniť povinnosti na tlačive alebo inou formou, ktorej obsah a spôsob zasielania určí Sociálna poisťovňa. Lehota na splnenie uvedených povinností je zachovaná aj vtedy, ak sa tlačivo odovzdalo v ustanovenej lehote na prepravu poštou alebo odoslalo faxom, alebo elektronickou poštou.

Tlačivo odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, treba potvrdiť písomne najneskôr do troch dní odo dňa jeho doručenia Sociálnej poisťovni.

2. Zdravotné poistenie

Štát v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov je platiteľom poistného na účely zdravotného poistenia za fyzickú osobu, ktorá:

• poberá materské,
• poberá rodičovský príspevok a rodičovský príspevok z iného členského štátu, ak tam nie je zdravotne poistená,
• sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov – ide o starostlivosť poskytovanú dieťaťu v záujme jeho fyzického vývinu a duševného vývinu, ktorou sa zabezpečuje najmä jeho výchova, primeraná výživa, hygiena a dodržiavanie liečebno-preventívnych opatrení. Podmienka osobnej celodennej a riadnej starostlivosti o dieťa je splnená aj vtedy, ak dieťa navštevuje jasle, materskú školu, zariadenie, v ktorom je umiestnené na základe rozhodnutia súdu, alebo iné obdobné zariadenie v rozsahu najviac štyri hodiny denne, alebo pravidelne ambulantne navštevuje liečebno-rehabilitačné zariadenie, alebo je zo zdravotných dôvodov v ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia najviac tri po sebe nasledujúce kalendárne mesiace.

Štát neplatí poistné za osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok a rodičovský príspevok z iného členského štátu, ak tam nie je zdravotne poistená, ani za osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, ak v rozhodujúcom období majú vymeriavací základ podľa § 13 vyšší ako 15-násobok životného minima platného k prvému dňu kalendárneho roka rozhodujúceho obdobia alebo vyšší ako jeho pomerná časť prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol poistenec osobou, za ktorú platil poistné štát (§ 11 ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že osoba, ktorá poberá rodičovský príspevok podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov (t. j. v zmysle § 166 ods. 2 ZP), a osoba, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov, môže počas tejto starostlivosti vykonávať aj zárobkovú činnosť a byť zárobkovo činná. Ak z tejto činnosti bude mať príjem vyšší ako 15-násobok životného minima platného k prvému dňu kalendárneho roka rozhodujúceho obdobia alebo vyšší ako jeho pomerná časť prislúchajúca k počtu kalendárnych dní, počas ktorých bol poistenec osobou, za ktorú platil poistné štát, štát už za ňu poistné na zdravotné poistenie platiť nebude.

Avšak fyzická osoba, ktorá poberá materské, v žiadnom prípade nemôže vykonávať zárobkovú činnosť a za túto osobu štát platí poistné na zdravotné poistenie počas doby trvania materskej dovolenky a poberania materského (t. j. podľa § 166 ods. 1 ZP v trvaní 34, 37, 43 týždňov).

V prípade, ak sa dôvody na platenie poistného štátom prekrývajú, štát platí poistné len raz (§ 11 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).

Poistenci – t. j. žena a muž na materskej dovolenke (podľa § 166 ods. 1 ZP) a na rodičovskej dovolenke (podľa § 166 ods. 2 ZP), majú v zmysle § 23 ods. 1 písm. d) zákona o zdravotnom poistení povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za nich poistné. V prípade, ak ide o zamestnancov, túto oznamovaciu povinnosť má ich zamestnávateľ podľa § 24 zákona o zdravotnom poistení.

Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, v zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení má povinnosť písomne alebo elektronicky oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom zmenu platiteľa poistného do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného. V prípade, ak má zamestnávateľ najmenej troch zamestnancov, je povinný túto zmenu oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni výlučne elektronicky.

Poznámka redakcie:
§ 128 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.
§ 11 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z. z.