Materská a rodičovská dovolenka z pohľadu pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia

Práva a povinnosti po návrate z materskej a rodičovskej dovolenky.

Vyspelé štáty nežijú iba z prítomnosti, ale svojím konaním vytvárajú priestor aj pre budúcnosť a predpoklady pre rozvoj nastupujúcej generácie. Ich opatrenia sa prejavujú najmä v ochrane rodiny, predovšetkým v ochrane žien (i mužov) v súvislosti s ich starostlivosťou o deti v období, keď je matka pre dieťa nenahraditeľná, t. j. v čase materskej a rodičovskej dovolenky. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že ochrana žien (matiek) v Slovenskej republike z pohľadu pracovného práva, ako aj práva sociálneho zabezpečenia je na pomerne vysokej úrovni. Dávky v tehotenstve a materstve (t. j. dávky nemocenského poistenia – vyrovnávacia dávka a materské, ako aj štátne sociálne dávky – rodičovský príspevok, príspevok na starostlivosť o dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa, prídavok na dieťa atď.) sú čo do počtu, ako aj dĺžky doby ich poskytovania relatívne veľkorysé. Avšak obdobie, ktoré dnes ľudstvo prežíva, je poznačené procesom globalizácie a najmä finančnou a hospodárskou krízou, ktorá do značnej miery ovplyvňuje nielen (často pseudo) konkurenčné správanie zamestnávateľských subjektov, ale aj život i chod rodín z dôvodu zhoršujúceho sa postavenia ich živiteľov na trhu práce. Uvedené sa neodmysliteľne odzrkadľuje aj v živote rodín najmä s malými deťmi, ako aj v rodinách s viacerými deťmi, prípadne v rodinách iba s jediným príjmom, ako aj v neúplných rodinách, na čele ktorých sú zväčša ženy, často ženy mladé, ktoré musia plniť aj úlohu muža, otca, hlavy – živiteľa rodiny.

Je otázne, či sa v priebehu viac ako dvadsaťročného obdobia vzhľadom na ekonomickú situáciu v Slovenskej republike podarilo vytvoriť reálne také hospodárske podmienky a usmerniť daňovú i sociálnu politiku takým smerom, aby rodičia prostredníctvom svojich príjmov zo zárobkovej činnosti mohli skutočne zabezpečiť sebe i deťom zodpovedajúcu životnú úroveň. Z tohto pohľadu reálna ochrana pracovného a rodinného života, ako aj výška dávok v tehotenstve a materstve, či už dávok nemocenského poistenia (t. j. vyrovnávacej dávky a najmä materského), ako aj dávok štátnej sociálnej podpory (t. j. rodičovského príspevku i príspevku na starostlivosť o dieťa) nie je až tak štedrá.

Poznámka:
Materské – dávka sociálneho poistenia sa vypláca vo výške 100 % príjmu v Luxembursku, v Nemecku, v Holandsku, v Estónsku, v Španielsku, vo Francúzsku, v Lotyšsku, v Litve, v Poľsku, v Portugalsku, v Slovinsku, v Dánsku, v Grécku, v Rakúsku a na Malte materskú dávku platí zamestnávateľ vo výške 100 % príjmu zamestnankyne. Vo Veľkej Británii predstavuje 90 % príjmu po dobu prvých šiestich týždňov, od 7. až 39. týždňa je dávka vo výške 90 % príjmu a od 40. až 52. týždňa od apríla 2011 náklady zamestnávateľovi vo výške 92 % uhrádza štát, v Belgicku je 82 % príjmu po dobu prvých tridsať dní, ostatnú dobu vo výške 75 % príjmu, v Bulharsku 90 % príjmu, v Rumunsku 85 % príjmu, vo Švédsku, Taliansku, na Islande a v Írsku je výška materského 80 % príjmu, na Cypre 75 % priemerného týždenného príjmu vypočítaného za predchádzajúci kalendárny rok, vo Fínsku dávka sociálneho systému je vo výške 70 % príjmu plus 40 % ďalší príspevok a 25 % dodatočný príspevok a v Českej republike 69 % denného vymeriavacieho základu.
Zdroj: Maternity at work. A reviewof national legislation. Findings from the ILOs Conditions of Work and Employment Database. Second edition (30 April 2010) available at http://www.ilo.org./global/publications/ilo-bookstore/order-onlinebooks /WCMS124442/lang-en/index.htm (10. 10. 2011)

Problematike pracovnoprávnych vzťahov tehotných žien, žien – matiek i mužov starajúcich sa o dieťa, ich hmotnému zabezpečeniu počas dočasného preradenia na inú prácu – t. j. vyrovnávacej dávke, ako aj ich hmotnému zabezpečeniu počas materskej a rodičovskej dovolenky – t. j. materskému a rodičovskému príspevku – budeme venovať pozornosť v nasledujúcich riadkoch.

Autor: JUDr. Zuzana Macková, PhD.