Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie

Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a:

• nemá založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe,
• je štátnym príslušníkom krajiny, ktorá nie je členským štátom Európskej únie, iným zmluvným štátom Dohody o Európskom hospodárskom priestore alebo Švajčiarskou konfederáciou, alebo osobou bez štátnej príslušnosti a nemá povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis, ktorým je § 21 ods. 1 a 2 a § 22 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Závislá práca je práca vykonávaná:

• vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
• osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
• podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene,
• v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,
• za mzdu alebo odmenu.

Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere (na základe pracovnej zmluvy), v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. pracovnoprávne vzťahy pri výkone verejnej služby, pracovnoprávne vzťahy členov družstiev) alebo výnimočne v inom pracovnoprávnom vzťahu (na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu podľa Občianskeho zákonníka alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa Obchodného zákonníka.

Fyzická osoba v súlade s § 3 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nesmie vykonávať nelegálnu prácu. Fyzická osoba, ktorá vykonáva nelegálnu prácu, sa podľa § 7 zákona dopúšťa priestupku a môže jej byť uložená pokuta vo výške 331,94 eura. Priestupky v súlade so zákonom č. 372/1990 Zb. o priestupkoch prejednáva:

• Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na základe pôsobnosti podľa § 12 písm. ad) zákona o službách zamestnanosti,
• príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe pôsobnosti podľa § 13 ods. 1 písm. j) zákona o službách zamestnanosti,
• inšpektorát práce na základe § 7 ods. 3 písm. j) 125/2006.

V prípade, že zákaz nelegálnej práce poruší evidovaný uchádzač o zamestnanie, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ho v súlade s § 36 ods. 2 písm. a) zákona o službách zamestnanosti vyradí z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia vykonávania práce bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

Nelegálna práca nie je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom:

• príbuzný v priamom rade, ktorými podľa § 117 Občianskeho zákonníka sú osoby, ktoré v priamom rade pochádzajú jedna od druhej a v pobočnom rade od najbližšieho spoločného predka, napríklad prarodič, mama, dcéra, vnučka, otec, syn, vnuk,
• súrodenec,
• manžel alebo manželka,

ale len v prípade, ak:

• je dôchodkovo poistená alebo je poberateľom dôchodku podľa zákona č. zákona o sociálnom poistení Z. z. o sociálnom poistení alebo zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov,
• je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku.

Podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka je:

• osoba zapísaná v obchodnom registri,
• osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,
• osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov,
• fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľa osobitného predpisu.

Fyzické osoby najčastejšie podnikajú na základe živnostenského oprávnenia. Živnosťou podľa § 2 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosahovania zisku a za podmienok stanovených živnostenským zákonom.

Povinne dôchodkovo poistení podľa § 15 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sú:

• zamestnanec,
• samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená,
• fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá sa riadne stará o dieťa do šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území SR, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo SZČO, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila vek potrebný na nárok na starobný dôchodok a podala prihlášku na dôchodkové poistenie,
• fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorá sa riadne stará o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom po dovŕšení šiestich rokov jeho veku s trvalým pobytom na území SR najdlhšie do 18 rokov jeho veku, ak nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec, SZČO alebo osoba s dieťaťom do šesť rokov veku, nebol jej priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie,
• fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne, v rozsahu najviac 12 rokov, ak nie je dôchodkovo poistená z predchádzajúcich dôvodov, nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, nedovŕšila dôchodkový vek a podala prihlášku na dôchodkové poistenie,
• na účely starobného poistenia fyzická osoba, ktorej sa vypláca úrazová renta, do dovŕšenia dôchodkového veku alebo do priznania predčasného starobného dôchodku.

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba podľa § 15 ods. 4 zákona o sociálnom poistení môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok.

Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu:

• fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe,
• fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce alebo štátnozamestnanecký pomer, ale nesplnila si oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
• štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý nemá povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania a povolenie na zamestnanie, ak to vyžaduje osobitný predpis, ktorým je § 21 ods. 1 a 2 a § 22 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, nelegálne zamestnávanie je aj zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov alebo zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle, a ktorý vykonáva závislú prácu.

V súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby, ktoré podnikajú, musí byť medzi zamestnancom a zamestnávateľom uzatvorený:

• pracovnoprávny vzťah v súlade so Zákonníkom práce formou písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru: dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o brigádnickej práci študentov,
• štátnozamestnanecký pomer v súlade so zákonom o štátnej službe založený služobnou zmluvou.

Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, je zamestnávateľom. Za zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba, právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva štatutárny orgán. Fyzická osoba ako zamestnávateľ koná osobne. Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov na výkon právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene. Fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych a v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu, je zamestnancom.

Zamestnávateľ musí splniť oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni uloženú v § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia:

• zamestnanca s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, a to pred vznikom týchto poistení, najneskôr však pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (v deň určený na výplatu príjmov) za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 eur, v roku 2014 to bude 68 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 eur, v roku 2014 to bude 159 eur),
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol), ak priemerný mesačný príjem presiahol u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 eur, v roku 2014 to bude 68 eur), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 eur, v roku 2014 to bude 159 eur),
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov na účely úrazového poistenia a garančného poistenia, a to pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr však pred začatím výkonu práce.

V súvislosti s výkonom závislej práce štátnych príslušníkov tretích krajín podľa § 21 ods. 1 a 2 zákona o službách zamestnanosti platí, že štátny príslušník tretej krajiny má v pracovnoprávnych vzťahoch rovnaké postavenie ako občan SR, ak:

• mu bolo udelené povolenie na zamestnanie vydané príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 22 zákona o službách zamestnanosti a povolenie na prechodný pobyt na účely zamestnania udelené policajným útvarom podľa zákona o pobyte cudzincov,
• je držiteľom modrej karty Európskej únie vydanej policajným útvarom podľa zákona o pobyte cudzincov,
• ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje zákon o azyle.

Podľa § 23a ods. 2 zákona o službách zamestnanosti je zamestnávateľ povinný písomne informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o nástupe do zamestnania a o skončení zamestnania:

• občana členského štátu Európskej únie,
• štátneho príslušníka tretej krajiny,

a to najneskôr do 7 pracovných dní od nástupu do zamestnania a najneskôr do 7 pracovných dní od skončenia zamestnania prostredníctvom tzv. Informačnej karty.

V prípade uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu s uchádzačom o zamestnanie je uchádzač o zamestnanie povinný podľa § 34 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, t. j. oznámiť, že začal vykonávať zárobkovú činnosť a preukázať údaje o výške mzdy alebo odmeny za uplynulý kalendárny mesiac. Evidovaný uchádzač o zamestnanie môže podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu podľa Zákonníka práce alebo právneho vzťahu podľa Obchodného zákonníka, ak jeho mzda alebo odmena nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa výška mzdy alebo príjmu preukazuje, t. j. ak od 1. 7. 2013 jeho mzda nepresiahne 148,57 eura, ostane naďalej evidovaným uchádzačom o zamestnanie.

Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, v súlade s § 3 ods. 1 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní nesmie nelegálne zamestnávať. V prípade, že poruší zákaz nelegálneho zamestnávania, dopúšťa sa právneho deliktu a môže jej byť uložená pokuta podľa osobitných predpisov (pozri kapitolu č. 4). Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania sa podľa § 3 ods. 3 zákona považuje za osobitne závažné porušenie, ktoré je pre živnostenský úrad dôvodom na zrušenie živnostenského oprávnenia podľa § 58 ods. 1 písm. c) zákona o živnostenskom podnikaní.

Nelegálne zamestnávanie nie je, ak pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, vykonáva prácu jeho príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený alebo je poberateľom dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení alebo zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, alebo je žiakom alebo študentom do 26 rokov veku (pozri príklady č. 1 a 2).

Poznámka redakcie:
§ 3 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú:

• inšpektorát práce, ktorému dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ustanovuje aj § 2 ods. 1 bod 4 zákona o inšpekcii práce,
• Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému právomoc kontrolovať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie ustanovuje aj § 12 písm. p) zákona o službách zamestnanosti,
• úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým právomoc kontrolovať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie ustanovuje aj § 13 ods. 1 písm. x) zákona o službách zamestnanosti.

Kontrolou týchto orgánov nie sú dotknuté kontrolné opatrenia iných orgánov podľa osobitných predpisov, napr. podľa zákona o sociálnom zabezpečení, o živnostenskom podnikaní a pod.

Právnická a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálneho zamestnávania:

• poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti,
• poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností uložených osobitnými predpismi.

Fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce:

• preukázať totožnosť,
• predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,
• odôvodniť prítomnosť na pracovisku,
• predložiť doklad o pobyte alebo iné oprávnenie na pobyt, ak ide o fyzickú osobu, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny.

Inšpektorát práce vykonáva kontrolu v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce. Inšpektor práce je podľa § 12 zákona oprávnený:

• vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie,
• vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú príslušné predpisy a záväzky z kolektívnych zmlúv,
• požadovať od zamestnávateľa a od zodpovedných osôb, v prítomnosti svedka alebo bez neho, informácie a vysvetlenia týkajúce sa uplatňovania príslušných predpisov a záväzkov z kolektívnych zmlúv,
• požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie,
• odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používanú alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku,
• používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, videodokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie práce,
• požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

Ak zamestnanec kontrolovaného subjektu marí výkon kontroly nelegálneho zamestnávania, inšpektorát práce mu môže v súlade s § 20 zákona uložiť poriadkovú pokutu vo výške od 100 eur až do 1 000 eur, a to aj opätovne. Ak výkon kontroly marí fyzická osoba nachádzajúca sa na pracovisku zamestnávateľa, inšpektorát práce jej môže uložiť poriadkovú pokutu vo výške od 65 eur až do 650 eur.

Inšpektorát práce podľa § 6 ods. 1 písm. r) zákona vedie centrálny verejne prístupný zoznam fyzických a právnických osôb, ktoré v predchádzajúcich piatich rokoch porušili zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej osoby a sídla právnickej osoby,

Inšpektorát práce podľa § 7 ods. 3 písm. m) zákona oznamuje zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vrátane zistených skutočností uvedených v protokole o výsledku inšpekcie práce Sociálnej poisťovni, Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, príslušnému daňovému úradu a ak ide o cudzinca alebo osobu bez štátnej príslušnosti, aj útvaru Policajného zboru. Podľa § 7 ods. 6 zákona opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania oznamuje inšpektorát práce príslušnému živnosten- skému úradu na účely zrušenia živnosten- ského oprávnenia.

Inšpektorát práce podľa § 7 ods. 3 písm. n) zákona vydáva na požiadanie na účely preukázania splnenia podmienok podľa osobitných predpisov potvrdenie o tom, že ku dňu požiadania nebolo zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to do siedmich pracovných dní od požiadania.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny vykonávajú kontrolnú činnosť v súlade s § 68 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Kontrolór je podľa § 68 ods. 4 zákona oprávnený:

• vstupovať voľne a kedykoľvek na pracoviská podliehajúce kontrole a v nevyhnutnom rozsahu vstupovať na súkromné pozemky a komunikácie,
• požadovať preukázanie totožnosti fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 12 písm. p) zákona a príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. x) zákona zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania oznamujú inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovni a ak ide o nelegálne zamestnávanie cudzinca, aj útvaru Policajného zboru.

Ak zamestnanec kontrolovaného subjektu marí výkon kontroly nelegálneho zamestnávania, Ústredie alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny mu môže v súlade s § 68 ods. 6 zákona uložiť poriadkovú pokutu od 16,59 eura do 663,87 eura, a to aj opätovne.

4. Postihy za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a dodatočné platby

Postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú osobitné predpisy, ktorými sú predovšetkým:

• zákon č. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce,
• zákon č. zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.

Za marenie výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania môže Ústredie alebo úrad práce, sociálnych vecí a rodiny uložiť zamestnancovi zamestnávateľa poriadkovú pokutu podľa § 68 ods. 5 zákona o službách zamestnanosti vo výške od 16,59 eura do 663,87 eura, a to aj opakovane. Inšpektorát práce môže uložiť poriadkovú pokutu za marenie výkonu kontroly fyzickej osobe podľa § 20 zákona o inšpekcii práce vo výške od 65 eur do 650 eur, a to aj opakovane.

Pri zistení nelegálneho zamestnávania je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu:

• podľa § 19 ods. 1 písm. c) zákona vedúcim zamestnancom a štatutárnym orgánom, ktorí svojím zavinením porušili povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, dali pokyn na takého porušenie alebo zatajili skutočnosti dôležité na výkon inšpekcie práce, a to až do štvornásobku ich priemerného mesačného zárobku,
• podľa § 19 ods. 2 písm. a) bodu 1 zákona zamestnávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, a to od 2 000 eur do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Inšpektorát práce môže pokutu uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu o výsledku inšpekcie práce a najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada na:

• závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
• počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
• počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb,
• skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,
• opakované zistenie toho istého nedostatku.

Pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania inšpektorát práce nemôže uložiť, ak kontrolovanému subjektu bola už právoplatne uložená pokuta iným orgánom oprávneným na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Pri zistení nelegálneho zamestnávania Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a príslušné úrady práce, sociálnych vecí a rodiny uložia podľa § 68a ods. 1 zákona o službách zamestnanosti pokutu:

• zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o službách zamestnanosti do výšky 33 193,91 eura,
• právnickej alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vo výške od 2 000 eur do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Ústredie a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny môžu pokutu uložiť v lehote jedného roka odo dňa, keď sa dozvedeli o porušení povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu. Pri ukladaní pokuty prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov a počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb.

Pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania Ústredie a úrady práce sociálnych vecí a rodiny nemôžu uložiť, ak kontrolovanému subjektu bola už uložená pokuta iným orgánom oprávneným na kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Právnická alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ktorej bola právoplatne uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, je povinná v súlade s § 7a zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní okrem pokuty zaplatiť aj:

• dohodnutú dlžnú mzdu fyzickej osobe, ktorú nelegálne zamestnávala, pričom ak:
  • výšku dohodnutej mzdy nepreukáže, dohodnutou mzdou je mesačná minimálna mzda alebo mzda dohodnutá v kolektívnej zmluve pre porovnateľného zamestnanca,
  • dĺžku nelegálneho zamestnávania nepreukáže, predpokladá sa, že pracovnoprávny vzťah trval tri mesiace,
• dodatočnú platbu v sume rovnajúcej sa preddavku na daň z príjmu, dani z príjmu, daňovému nedoplatku na daň z príjmu, poistnému na sociálne poistenie, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie a poistnému na zdravotné poistenie, ktoré by bola povinná odviesť, ak by nelegálne zamestnanú fyzickú osobu riadne zamestnávala, vrátane prípadných sankcií a pokút, pričom tieto dodatočné platby sú príjmom štátneho rozpočtu,
• náklady súvisiace s doručením dlžnej sumy mzdy do krajiny, do ktorej sa nelegálne zamestnaná fyzická osoba vrátila alebo bola administratívne vyhostená.

O uložení dodatočnej platby rozhoduje:

• inšpektorát práce na základe § 7 ods. 3 písm. s) zákona o inšpekcii práce,
• Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny na základe pôsobnosti podľa § 12 písm. af) zákona o službách zamestnanosti,
• príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny na základe pôsobnosti podľa § 13 ods. 1 písm. k) zákona o službách zamestnanosti.

Ak nárok z povinnosti zaplatiť pokutu a dodatočné platby nebolo možné uspokojiť na základe vykonateľného rozhodnutia v exekučnom konaní, povinnosť prechádza podľa § 7b zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní na:

• právnickú alebo fyzickú osobu, pre ktorú právnická alebo fyzická osoba, ktorej bola právoplatne uložená pokuta, na základe zmluvy dodáva prácu, tovar alebo poskytuje služby, t. j. na dodávateľa tovaru alebo služby, alebo
• právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá sa na základe zmluvy o dodávke práce, tovaru alebo poskytnutí služby sprostredkovane podieľa na dodávke práce, tovaru alebo poskytnutí služby, t. j. na subdodávateľa,

ale len v prípade, ak sa preukáže, že štatutárny orgán alebo osoba poverená na uzatvorenie zmluvy vedela o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania.

Postihy za nelegálne zamestnávanie upravujú okrem zákona o inšpekcii práce a zákona o službách zamestnanosti aj iné predpisy, napr.:

• § 8a ods. 4 písm. d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy, v zmysle ktorého dotáciu z výdavkov štátneho rozpočtu právnickým alebo fyzickým osobám je možné poskytnúť, ak neporušili v posledných troch rokoch zákaz nelegálneho zamestnávania, čo je potrebné preukázať potvrdením príslušného inšpektorátu práce nie starším ako tri mesiace,
• § 26 ods. 1 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého sa verejného obstarávania môže zúčastniť ten, komu v posledných troch rokoch nebolo preukázané závažné porušenie odborných povinností, ku ktorým patrí aj porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania,
• § 2 ods. 4 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci, v zmysle ktorého poskytovateľ neposkytne štátnu pomoc podnikateľovi, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, počas piatich rokov odo dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly, podnikateľ neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania preukazuje potvrdením inšpektorátu práce nie starším ako tri mesiace.

Poznámka redakcie:
§ 5 až § 7c zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní