Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy pri vzniku, trvaní a skončení pracovnoprávneho vzťahu – manuál platný od 1. januára 2013 – 1. časť

Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce. Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od:

• uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo
• dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Závislá práca je práca vykonávaná:

• vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
• osobne zamestnancom pre zamestnávateľa,
• podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene,
• v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,
• za mzdu alebo odmenu.

Závislá práca môže byť vykonávaná:

• výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v Zákonníku práce aj v inom pracovnoprávnom vzťahu,

Závislá práca nemôže byť vykonávaná:

• v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Zamestnávateľom je právnická osoba a fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Za zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba, právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva štatutárny orgán. Fyzická osoba ako zamestnávateľ koná osobne. Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancom na výkon právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene.

Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené Zákonníkom práce a ostatnými právnymi predpismi, dohodnuté v kolektívnej zmluve a v pracovnej zmluve.

Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych a v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.

POZNÁMKA

Zamestnanec je povinný najmä:

• pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,
• byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať až po skončení pracovného času,
• dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu,
• v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený lekárom,
• hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
• zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania,
• písomne oznámiť zamestnávateľovi všetky zmeny, ktoré sa týkajú jeho pracovnoprávneho vzťahu a súvisia s jeho osobou (zmenu mena, priezviska, trvalého alebo prechodného pobytu, zmenu zdravotnej poisťovne a pod.).

Vedúci zamestnanec je okrem uvedených povinností ešte povinný:

• riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
• vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
• zabezpečovať odmeňovanie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv,
• vytvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,
• zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
• zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Právnická alebo fyzická osoba sa stane zamestnávateľom, ak začne zamestnávať prvého zamestnanca. Vznikom zamestnávateľa vznikajú aj registračné povinnosti zamestnávateľa.

2.1. Povinnosť registrácie daňového subjektu

Každá fyzická alebo právnická osoba, ktorá na území SR získa povolenie na podnikanie alebo oprávnenie na podnikanie, je v zmysle § 49a ods. 1 zákona o dani z príjmov povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie. Registračnú povinnosť k dani z príjmov daňový subjekt splní predložením žiadosti o registráciu podľa § 67 zákona o správe daní.

Správca dane pri registrácii pridelí daňové identifikačné číslo (DIČ) a vydá osvedčenie o registrácii.

Ak podnikateľský subjekt začne zamestnávať zamestnancov, vzniká mu povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň a podľa § 49a ods. 3 zákona o dani z príjmov:

• ak nie je registrovaný pre daň z príjmov zo závislej činnosti, je povinný požiadať správcu dane o registráciu ako platiteľa dane v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla povinnosť zrážať daň alebo preddavky na daň,
• ak už je registrovaný pre daň z príjmov zo závislej činnosti, je povinný oznámiť správcovi dane skutočnosť, že sa stal platiteľom dane.

Príklad č. 1 – Vzor registrácie

Právnická osoba je registrovaná pre daň z príjmov zo závislej činnosti. Prvého zamestnanca zamestná od 7. 1. 2013. Skutočnosť, že sa stala platiteľom dane a vznikla jej daňová povinnosť k dani z príjmov zo závislej činnosti, oznámi príslušnej pobočke daňového úradu nasledovne:

2.2. Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákona o sociálnom poistení

Zamestnávateľ na účely sociálneho poistenia podľa § 7 zákona o sociálnom poistení je:

• fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt,
• právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a jej sídlo alebo sídlo organizačnej zložky je na území SR,
• platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, ak zamestnávateľom nie je vyššie uvedená fyzická osoba alebo právnická osoba.

Zamestnávateľom nie je:

• na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzická alebo právnická osoba v právnom vzťahu s fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €),
• na účely nemocenského poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzická alebo právnická osoba v právnom vzťahu s:
  • fyzickou osobou na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem,
  • fyzickou osobou na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem,
  • fyzickou osobou na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek a invalidného výsluhového dôchodku.

Každý zamestnávateľ je v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a to na predpísanom tlačive Registračný list zamestnávateľa (pozri prílohu č. 1). Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra, živnostenské oprávnenie, koncesná listina a pod.

UPOZORNENIE

Pretože každý zamestnávateľ je povinný predkladať doklady prostredníctvom elektronických služieb Sociálnej poisťovne, pri registrácii zamestnávateľa je potrebné požiadať aj o vydanie prístupu do elektronických služieb a s príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne uzatvoriť Dohodu o používaní elektronických služieb pre odvádzateľov poistného. Pri registrácii zamestnávateľa (aj prvých zamestnancov) je preto vhodné Registračný list zamestnávateľa (aj Registračné listy FO) v papierovej forme predložiť osobne a uzatvoriť dohodu, pretože následné dokumenty bude možné zasielať už len elektronicky.

Sociálna poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne identifikačné číslo zamestnávateľa – IČZ. Zamestnávateľ pridelené IČZ uvádza na tlačivách mesačného výkazu poistného a registračných listoch FO. IČZ je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistného do Sociálnej poisťovne.

V prípade, že dôjde k zmene názvu zamestnávateľa, jeho sídla a dňa určeného na výplatu príjmov, zamestnávateľ je povinný tieto zmeny oznámiť do 8 dní od tejto zmeny [§ 231 ods. 1 písm. m)] na tlačive Registračný list zamestnávateľa s označením, že ide o zmenu.

2.3. Povinnosť registrácie zamestnávateľa na účely zákona o zdravotnom poistení

Zamestnávateľ na účely zdravotného poistenia podľa § 11 ods. 5 a 6 zákona o zdravotnom poistení je:

• fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt,
• právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi plnenie za vykonávanie zárobkovej činnosti, ak jej sídlo alebo sídlo organizačnej zložky je na území SR,
• platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmu, ak zamestnávateľom nie je vyššie uvedená fyzická osoba alebo právnická osoba.

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. k) zákona o zdravotnom poistení povinný oznámiť vznik platiteľa poistného, resp. prihlásiť sa do registra zamestnávateľov v pobočke príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a to na predpísanom tlačive do 8 dní od vzniku tejto skutočnosti. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil na tento účel tlačivo Oznámenia o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného (pozri prílohu č. 2).Nevyhnutnou prílohou pri predložení tlačiva je kópia úradného dokladu potvrdzujúceho vznik, existenciu a platnosť údajov o platiteľovi, napr. výpis z obchodného registra, živnostenské oprávnenie, koncesná listina a pod.

UPOZORNENIE

Zdravotná poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne číslo zamestnávateľa odvodené od identifikačného čísla organizácie (IČO), ktoré zamestnávateľ uvádza na tlačivách mesačného výkazu a oznámeniach zamestnávateľa. Pridelené číslo zamestnávateľa je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistného do príslušnej zdravotnej poisťovne.

V prípade zmeny názvu zamestnávateľa, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu, zmeny dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, je zamestnávateľ povinný do 8 dní odo dňa zmeny tieto zmeny oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 23 ods. 8) na rovnakom tlačive Oznámenie o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného s označením, že ide o zmeny.

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Vznikom pracovnoprávneho alebo iného právneho vzťahu vznikajú zamestnávateľovi aj povinnosti voči inštitúciám sociálneho a zdravotného poistenia.

3.1. Vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe pracovnej zmluvy

Vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom preukazuje pracovná zmluva uzatvorená v súlade s § 42 až § 44 Zákonníka práce. Tieto ustanovenia Zákonníka práce sa nenovelizovali, pracovná zmluva musí obsahovať:

• druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma a jeho stručnú charakteristiku,
• miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
• deň nástupu do práce,
• mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

V pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj ďalšie pracovné podmienky ako výplatný termín, pracovný čas, skúšobnú dobu (ktorá môže byť najviac 3 mesiace a u vedúceho zamestnanca najviac 6 mesiacov) a pod.

Príklad č. 2 – Vzor vzniku pracovnoprávneho vzťahu

Zamestnávateľ a zamestnanec uzatvorili nasledovnú pracovnú zmluvu:

3.2. Vznik pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom, nie však pracovný pomer, vzniká aj uzatvorením dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré upravuje deviata časť Zákonníka práce. V súlade s § 223 na výkon prác mimo pracovného pomeru môžu zamestnávatelia aj od 1. 1. 2013 uzatvárať:

• dohody o vykonaní práce,
• dohody o pracovnej činnosti,
• dohody o brigádnickej práci študentov.

3.3. Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti

Každý zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom má pri nástupe do zamestnania právo, nie povinnosť, podpísať Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v ktorom:

• uplatní alebo neuplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11,
• uplatní alebo neuplatní daňový bonus podľa § 33, v prípade, že daňový bonus uplatní, je povinný preukázať splnenie podmienok na priznanie,
• vyhlási, že za rovnaké zdaňovacie obdobie neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že nárok na daňový bonus neuplatňuje iný daňovník,
• vyhlási, že je alebo nie je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, alebo výsluhového dôchodku,
• vyhlási, že ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene uvedených skutočností, oznámi a preukáže ich zamestnávateľovi.

POZNÁMKA

Ak má daňovník viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Keď má v priebehu zdaňovacieho obdobia viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie môže predložiť každému pri zmene zamestnávateľa.

Zamestnávateľ prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec podpíše vyhlásenie:

• pri nástupe do zamestnania do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania,
• každoročne najneskôr do konca januára,
• kedykoľvek v priebehu zdaňovacieho obdobia.

Ak zamestnanec v určených termínoch vyhlásenie nepodpíše, zamestnávateľ nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť dane na daňovníka a daňový bonus.

Ministerstvo financií SR oznámením číslo MF/028670/2011-72 o uverejnení vzoru odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti odporúča zamestnávateľom, ktorí sú platiteľmi dane, používať tlačivo „Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len zákon)“.

3.4. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení

Zamestnanec na účely sociálneho poistenia podľa § 4 zákona o sociálnom poistení je:

• na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, okrem:
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
  • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom:
    • starobného dôchodku,
    • invalidného dôchodku,
    • výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov a dovŕšila dôchodkový vek,
  • invalidného výsluhového dôchodku,
  • žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
• na účely dôchodkového poistenia aj:
  • fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem zo závislej činnosti, okrem:
    • fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ak priemerný mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €),
    • žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
• fyzická osoba v právnom vzťahu nazáklade dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ak mesačný príjem z tejto dohody nepresiahne u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €),
• fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, ak je poberateľom:
  • starobného dôchodku,
  • invalidného dôchodku,
  • výsluhového dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov a dovŕšila dôchodkový vek,
  • invalidného výsluhového dôchodku,
• na účely úrazového poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi úrazové poistenie,
• na účely garančného poistenia fyzická osoba v právnom vzťahu zakladajúcom zamestnávateľovi garančné poistenie.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia:

• zamestnanca s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, a to pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (v deň určený na výplatu príjmov) za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem presiahol u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €),
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie, a to najneskôr v lehote splatnosti poistného (do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol), ak priemerný mesačný príjem presiahol u fyzickej osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, sumu vo výške 8,39 % priemernej mzdy v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie (v roku 2013 je to 66 €), u ostatných vo výške 19,72 % rovnakej priemernej mesačnej mzdy (v roku 2013 je to 155 €),
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov na účely úrazového poistenia a garančného poistenia, a to pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce.

UPOZORNENIE

Ak zamestnávateľ zamestnáva fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru uzatvorených pred 1. 1. 2013 a tieto osoby majú od 1. 1. 2013 na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca, zamestnávateľ je povinný prihlásiť ich na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, resp. u zamestnancov s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie najneskôr do 31. 1. 2013.

Povinnosť prihlásenia zamestnanca do registra plní zamestnávateľ podaním Registračného listu FO. V súčasnej dobe sú zamestnávatelia povinní predkladať Registračné listy FO elektronicky. Registračné listy FO môžu byť predložené v papierovej forme jedine pri prvej registrácii zamestnávateľa a pri dodržaní podmienky predloženia pred vznikom poistenia zamestnancov, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnancov.

V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ, okrem prihlasovacích povinností, povinný [§ 231 ods. 1 písm. c) až l) a o)]:

• oznámiť prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do 8 dní od tohto prerušenia,
• oznámiť začiatok a koniec čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky do 8 dní od začiatku alebo skončenia čerpania,
• odstúpiť tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak trvá dlhšie ako 10 dní,
• predkladať výkaz poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného a príspevkov,
• poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní poistenia v rozsahu upravenom v zákone a bezplatne,
• písomne oznámiť pracovný úraz, ktorý si vyžaduje lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do 3 dní odo dňa, kedy sa o pracovnom úraze dozvedel,
• predkladať záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii,
• viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu do 3 dní od uplatnenia na dávku alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnancovi,
• umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej po­isťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia,
• vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia,
• oznámiť pobočke štát, na ktorého území zamestnanec vykonáva prácu, ak prácu vykonáva mimo územia SR.

V sociálnom poistení sa uplatňuje inštitút prerušenia poistenia. Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom:

• čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu,
• je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje mzda,
• má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
• je vo výkone väzby alebo vo výkone odňatia slobody,
• čerpá rodičovskú dovolenku,
• v období od 11. dňa potreby:
  • ošetrovania chorého dieťaťa, manžela, manželky, rodiča, rodiča manžela/-lky, ktorých zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou,
  • starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku, ak:
    • dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie,
    • predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie,
    • fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

UPOZORNENIE

Zamestnávateľ je povinný prerušenie poistenia oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne elektronicky do 8, resp. 30 dní od prerušenia poistenia zaslaním Registračného listu FO. Vznik prerušenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia a skončenie prerušenia sa posudzuje ako vznik povinného poistenia.

Registračný list FO je základným dokladom, na ktorom zamestnávateľ prihlasuje a odhlasuje svojich zamestnancov z registra poistencov, oznamuje zmeny údajov prihlásených zamestnancov a prerušenia povinného poistenia. V súvislosti s novelizovaným vymedzením zamestnanca od 1. 1. 2013 dôjde aj k obsahovej zmene Registračného listu FO. V súčasnej dobe Sociálna poisťovňa novú podobu Registračného listu FO ešte nezverejnila.

Príklad č. 6:

Zamestnávateľ prihlási do registra poistencov:

• zamestnanca v právnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy z príkladu č. 2 ako zamestnanca s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení,
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti z príkladu č. 3 ako zamestnanca s pravidelným príjmom na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti pred vznikom týchto poistení,
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce z príkladu č. 4 ako zamestnanca s nepravidelným príjmom na dôchodkové poistenie pred vznikom tohto poistenia.

U zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov musí zamestnávateľ zohľadniť nasledovné skutočnosti:

• ak táto osoba bude mať postavenie zamestnanca a pôjde o právny vzťah s právom na pravidelný mesačný príjem, odo dňa vzniku právneho vzťahu vzniká povinné dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti,
• ak táto osoba bude mať postavenie zamestnanca a pôjde o právny vzťah s právom na nepravidelný príjem, odo dňa vzniku právneho vzťahu vzniká len povinné dôchodkové poistenie,
• táto osoba nebude mať postavenie zamestnanca, ak mesačný príjem s právom na pravidelný príjem alebo ak priemerný mesačný príjem s právom na nepravidelný príjem u osoby, ktorá nedovŕšila 18 rokov, je vo výške do 66 € a u osoby, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, je vo výške do 155 €,
• osoba, ktorá chce toto oslobodenie uplatniť, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov a je povinná:
  • písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení tohto práva,
  • písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si nebude ďalej uplatňovať toto právo,
  • predložiť písomné čestné vyhlásenie, že si toto právo súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.

Ak zamestnanec v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov z príkladu č. 5 (dovŕšil 18 rokov a jeho predpokladaný mesačný príjem bude do 155 €) nepredloží pri uzatvorení dohody doklad o uplatnení oslobodenia platenia poistného a čestné vyhlásenie o neuplatnení oslobodenia u iného zamestnávateľa, na účely sociálneho poistenia sa považuje za zamestnanca s právom na pravidelný príjem a zamestnávateľ ho prihlási do registra poistencov pred vznikom poistenia. Ak uvedené doklady predloží, na účely sociálneho poistenia postavenie zamestnanca nemá a zamestnávateľ ho prihlási len na účely úrazového a garančného poistenia.

3.5. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o zdravotnom poistení

Podľa § 11 ods. 3zamestnancom na účely zdravotného poistenia je fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 10b ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 a má nárok na príjem zo závislej činnosti, okrem príjmov z dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku a dohody o pracovnej činnosti poberateľov výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, poberateľov invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, poberateľov starobného dôchodku alebo poberateľov invalidného dôchodku.

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný prihlásiť zamestnanca do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec poistený, na tlačive predpísanom príslušnou zdravotnou poisťovňou do 8 pracovných dní od vzniku pracovného pomeru. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil pre tento účel Metodickým usmernením č. 3/2/2009 tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Oznámenie má listinnú aj elektronickú formu. Zamestnávateľ, ktorý má najmenej 3 zamestnancov poistených v príslušnej zdravotnej poisťovni, je povinný predkladať Oznámenie zamestnávateľa výlučne v elektronickej forme.

Zamestnávateľ prihlasuje do príslušnej zdravotnej poisťovne:

• zamestnancov v pracovnom pomere,
• osoby poberajúce príjmy v nepravidelných intervaloch alebo po skončení pracovného pomeru na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom dochádza k vyplateniu príjmu, pričom prihlásenie a odhlásenie sa vykoná v jeden deň,
• od 1. 1. 2013 zamestnancov pracujúcich na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce, ak na účely zdravotného poistenia majú postavenie zamestnanca a povinnosť platiť preddavky na poistné.

Zamestnávateľ prihlasuje zamestnanca pracujúceho na základe dohody rovnako ako zamestnanca v pracovnom pomere. Podľa usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR, odboru poisťovníctva a makroekonomiky zdravotníctva sa bude používať kód 2D (zamestnanec pracujúci na dohodu). Pre prihlasovanie platia nasledovné pravidlá:

• zamestnávateľ zamestnanca – dohodára prihlási iba na dni, ktoré reálne odpracuje a za ktoré má príjem (na dni, počas ktorých osoba nepracuje a nemá iného platiteľa príjmu, je povinná sa prihlásiť ako samoplatiteľ),
• ak zamestnávateľ nedokáže určiť presný dátum výkonu práce, napr. pri dohode o pracovnej činnosti, prihlási zamestnanca na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom mu príjem vyplatí,
• ak je dohodár zároveň zamestnancom v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa, zamestnávateľ ho prihlasuje iba raz, pričom prioritu má vždy pracovný pomer a prihlásenie pod kódom 2 – zamestnanec (zamestnávateľ na základe § 29b ods. 5 zákona takéhoto zamestnanca v mesačnom výkaze vykazuje len raz s príjmami zo všetkých činností),
• ak má osoba uzatvorených viac dohôd u viacerých zamestnávateľov, prihlasuje ho každý zamestnávateľ na dobu reálne odpracovaných dní.

Zamestnávateľ neprihlasuje osoby, ktoré nie sú povinné platiť preddavky na zdravotné poistenie, t. j.:

• osoby pracujúce na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
• osoby pracujúce na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti, ak sú poberateľmi výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak dovŕšili dôchodkový vek, ak sú poberateľmi invalidného výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov, ak sú poberateľmi starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku.

Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného, v prípadoch, keď je platiteľom poistného štát [§ 24 písm. c)]

• fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok,
• fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok,
• fyzickú osobu, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,
• fyzickú osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
• manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine alebo vykonáva práce vo verejnom záujme v cudzine,
• fyzickú osobu:
  • ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské,
  • ktorej vznikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť,
  • ktorej vznikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa potreby ošetrovania,
• fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta.

Pretože fyzická osoba sa v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo závislej činnosti, nepovažuje za zamestnanca, zamestnávateľ je povinný túto skutočnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovne podaním Oznámenia zamestnávateľa.

Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného je základným dokladom, na ktorom zamestnávateľ oznamuje zmeny týkajúce sa jeho zamestnancov. V oznámení sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa a zamestnanca uvádza:

• kód – číslo a k nemu prislúchajúce písmeno zo zoznamu kódov uvedených na zadnej strane tlačiva, na oznamovanie zmien z titulu čerpania neplateného voľna, absencie, nepravidelných príjmov alebo príjmov po skončení pracovného pomeru sa uvádza osobitný kód 2Y (na zadnej strane tlačiva uvedený nie je),
• platnosť zmeny:
  • Z = začiatok
  • K = koniec
  • X = storno
• dátum v tvare DDMMRRRR.

Príklad č. 7:

Zamestnankyni končí poberanie rodičovského príspevku dňom 5. 1. 2013 a od nasledujúceho dňa je na neplatenom voľne z dôvodu starostlivosti o dieťa vo veku 4 – 6 rokov. Zamestnávateľ splní oznamovaciu povinnosť do 28. 2. 2013 nasledovne:

Príklad č. 8:

Zamestnanec má od 14. 1. do 25. 1. 2013 neplatené voľno. Zamestnávateľ splní oznamovaciu povinnosť do 28. 2. 2013 nasledovne:

V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ ako platiteľ poistného, okrem prihlasovacích a oznamovacích povinností, povinný [§ 24 písm. a), b), d) až i)]:

• vypočítať poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykázať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni,
• plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania,
• viesť a uchovávať po dobu 10 rokov účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia,
• viesť a uchovávať po dobu 10 rokov evidenciu o zamestnancoch,
• preukazovať príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti potrebné na zistenie dodržiavania lehoty splatnosti preddavkov na poistné,
• predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni na požiadanie doklady potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného,
• poskytovať súčinnosť pri výkone kontroly a predkladať účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného a umožniť výkon kontroly,
• predkladať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri výkone dohľadu účtovné doklady a iné doklady a umožniť výkon dohľadu.

Príklad č. 9:

Zamestnávateľ prihlasuje do zdravotnej poisťovne:

• zamestnanca v právnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy z príkladu č. 2 do 8 pracovných dní (pozri prílohu č. 3),
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o pracovnej činnosti z príkladu č. 3 do 8 pracovných dní (pozri prílohu č. 3), pretože ide o zamestnanca, ktorý v dňoch, v ktorých prácu vykonávať nebude, sa za zamestnanca považovať nebude, zamestnávateľ bude povinný tieto skutočnosti zdravotnej poisťovni oznamovať,
• zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce z príkladu č. 4 ako zamestnanca s nepravidelným príjmom len na posledný deň v mesiaci zúčtovania príjmu.

Zamestnanec v právnom vzťahu na základe brigádnickej práci študentov postavenie zamestnanca na účely zdravotného poistenia nemá, preto ho zamestnávateľ neprihlasuje.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V zmysle § 118 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažujú ďalšie plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

POZNÁMKA

Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

4.1. Minimálna mzda a minimálne mzdové nároky

Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením vlády č. 326/2012 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1. januára 2013 sumu minimálnej mzdy na:

• 337,70 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 1,941 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Pretože zákon o minimálnej mzde upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnoprávnom vzťahu, ustanovená minimálna mzda sa týka nielen zamestnancov v pracovnom pomere, ale aj zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

POZNÁMKA

Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný v zmysle § 120 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Pracovné miesto je súhrn pracovných činností, ktoré zamestnanec vykonáva podľa druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je povinný každému pracovnému miestu priradiť stupeň náročnosti podľa stupňov náročnosti pracovných miest uvedených v prílohe č. 1 Zákonníka práce.

Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je daná ako súčin:

• hodinovej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou,
• mesačnej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou

a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanoveného v § 120 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne:

Pri ustanovení týždenného pracovného času v zmysle § 85 ods. 5 Zákonníka práce na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov úmerne zvýšia nasledovne:

Sadzba minimálneho mzdového nároku za hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta a sadzba minimálneho mzdového nároku za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

4.2. Náhrady mzdy a mzdové zvýhodnenia

Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje:

• základnú mzdu v závislosti od odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu,
• mzdu za prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
• plnenie za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia,
• plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním, ktoré sa za mzdu nepovažujú, a to:
  • náhrady mzdy:
    • za dovolenku,
    • pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách,
    • pri zvyšovaní kvalifikácie,
    • pri osobných prekážkach v práci,
    • pri prekážkach na strane zamestnávateľa,
• odstupné a odchodné,
• cestovné náhrady,
• príspevky zo sociálneho fondu,
• výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií,
• daňový bonus,
• náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
• náhrady za pracovnú pohotovosť.

Za prácu nadčas, t. j. prácu vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, patrí zamestnancovi v zmysle § 121 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.

POZNÁMKA

Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo inej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, ktorí budú mať v mzde zohľadnenú aj prípadnú prácu nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne.

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi v zmysle § 122 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie nepatrí. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný a patrí mu zaň mzda.

Za nočnú prácu, t. j. prácu vykonávanú s účinnosťou od 1. 1. 2013 medzi 22. hodinou a 6. hodinou (do 31. 12. 2012 – 5. hodinou), patrí zamestnancovi v zmysle § 123 Zákonníka práce dosiahnutá mzda a za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách pre prvý stupeň, t. j. najmenej 0,3882 €, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky, patrí zamestnancovi v zmysle § 124 Zákonníka práce za každú hodinu práce popri dosiahnutej mzde najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 €, a to bez ohľadu na dĺžku ustanoveného týždenného pracovného času.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť o pracovnej pohotovosti, t. j. aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce.

NEPREHLIADNITE

Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považu­je za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí v zmysle § 96 ods. 3 Zákonníka práce mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 1,9410 €. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí v zmysle § 96 ods. 5 Zákonníka práce náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3882 € bez ohľadu na ustanovený týždenný pracovný čas. Ak zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, ide o aktívnu časť pracovnej pohotovosti a považuje sa za prácu nadčas.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku v súlade s § 100 až § 117 Zákonníka práce. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy za dovolenku v sume jeho priemerného zárobku.

Pri osobných prekážkach v práci je zamestnávateľ povinný v súlade s § 141 Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v týchto prípadoch:

a) vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení:

• pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
• ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
• pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b) narodenie dieťaťa manželke zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c) sprevádzanie:

• rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie – pracovné voľno s náhradou mzdy len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné,
• zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,

d) úmrtie rodinného príslušníka:

• pri úmrtí manžela alebo dieťaťa – pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a ďalší deň na účasť na pohrebe,
• pri účasti na pohrebe rodiča alebo súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, manžela súrodenca zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb,
• pri účasti na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca alebo prarodiča jeho manželky alebo inej osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti – pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb,

e) vlastná svadba – pracovné voľno bez náhrady mzdy na jeden deň,

f) znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,

g) nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,

h) presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni, ak ide o sťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,

i) vyhľadanie nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, v rovnakom rozsahu, ale s náhradou mzdy, sa poskytne pracovné voľno pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom z tzv. organizačných dôvodov.

Zamestnávateľ môže poskytnúť aj ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí zamestnanca, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Zamestnávateľ v súlade s § 142 Zákonníka práce poskytne zamestnancovi náhradu mzdy pri prekážkach na strane zamestnávateľa:

a) v sume jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými prevádzkovými príčinami, alebo pre iné prekážky na strane zamestnávateľa,

b) najmenej 50 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy,

c) najmenej 60 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, pričom písomnú dohodu nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.

Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ uplatniť konto pracovného času podľa § 87a Zákonníka práce.

Výpočet a použitie priemerného zárobku vyplýva z § 134 Zákonníka práce a využíva sa všade tam, kde je potrebné poskytnúť peňažné plnenie, ktoré má charakter náhrady mzdy.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Mzdou sa rozumie hrubá mzda.

Do mzdy sa musí zahrnúť aj peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období. Do mzdy sa na účely zisťovania priemerného zárobku nezahŕňajú plnenia poskytované v súlade so zamestnaním v zmysle § 118 Zákonníka práce. Za odpracovaný čas sa považuje čas, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, t. j. aj práca nadčas, vo sviatok či v noci. Za odpracovaný čas sa nepovažuje ospravedlnená neprítomnosť v práci bez ohľadu na to, či zamestnanec dostal náhradu mzdy alebo iné dávky. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, t. j. vždy k 1. januáru, k 1. aprílu, k 1. júlu a k 1. októbru. Takto zistený priemerný zárobok sa používa počas celého kalendárneho štvrťroka.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, zisťuje sa pravdepodobný priemerný zárobok, a to:

• zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia,
• alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol, keby v rozhodujúcom období pracoval.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. V prípade, že sa podľa pracovnoprávnych predpisov môže použiť priemerný mesačný zárobok, tento sa zistí vynásobením priemerného hodinového zárobku priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.

Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahoch u toho istého zamestnávateľa, mzda sa posudzuje v každom pracovnom vzťahu samostatne.

Ak sa zamestnancovi v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu aj mzda, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, pre účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok.

Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pre zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom období.

Pri určovaní pomernej časti mzdy je potrebné prihliadať na podiel obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období z fondu pracovného času na príslušné obdobie.

Ak je pre účely výpočtu peňažných plnení potrebné vychádzať z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento sa zistí z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na zdravotné a sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb, vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa zárobok zisťuje.

Podrobnosti o zisťovaní priemerného zárobku alebo pravdepodobného priemerného zárobku je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve.