Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti s poskytovaním mzdy pri vzniku, trvaní a skončení pracovnoprávneho vzťahu – manuál platný od 1. januára 2013 – 2. časť

Rozsah zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Poistné na zdravotné poistenie sa zúčtováva v rámci ročného zúčtovania poistného a je závislé od skutočne dosiahnutého celoročného príjmu. V priebehu kalendárneho roka sa poistné platí formou preddavkov na poistné.

6.1. Sadzby poistného

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne:

Za osobu so zdravotným postihnutím sa považuje fyzická osoba:

• uznaná za invalidnú,
• s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

6.2. Vymeriavací základ

Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonávanú zárobkovú činnosť.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.

Vymeriavací základ je:

• najmenej úhrn vymeriavacích základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné,
• najviac 60-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda za rok 2011 je 786 €, maximálny ročný vymeriavací základ pre rok 2013 je 47 160 €,
• vyššie uvedený vymeriavací základ najviac zvýšený o sumu vyplatených dividend, najviac však o 120-násobok priemernej mesačnej mzdy.

6.3. Preddavok na poistné

Preddavok na poistné sú povinní vypočítať, platiť a odvádzať:

• zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci, pričom preddavok na poistné vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ,
• zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu každého zamestnanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Výška preddavku na poistné:

• zamestnanca je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy,
• zamestnávateľa je najviac vo výške určenej sadzbou poistného z päťnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca.

Maximálne mesačné preddavky na poistné pri právnom vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti, okrem:

• dohody o brigádnickej práci študentov,
• dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti:
  • poberateľov výsluhového dôchodku, ak dovŕšili dôchodkový vek,
  • poberateľov invalidného výsluhového dôchodku,
  • poberateľov starobného dôchodku,
  • poberateľov invalidného dôchodku,

sú od 1. 1. 2013 nasledovné:

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti preddavkov na poistné a poistného podľa zákona o zdravotnom poistení je nasledovne:

6.4. Vykazovanie a splatnosť preddavkov na poistné

Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac na tlačive Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie.

NEPREHLIADNITE

Spôsob a formu vykazovania preddavkov určil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v metodickom usmernení č. 3/7/2008, účinnom od 15. 1. 2013, na základe vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 239/2006 Z. z. o podrobnostiach pri vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a vzoroch tlačív, na základe ktorého sa v usmernení určeným spôsobom preddavky vykazujú do 31. 12. 2012. Na povinnosť vykazovania preddavkov od 1. 1. 2013 sa vzťahuje všeobecne záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom zdravotníctva SR po dohode s Ministerstvom financií SR. Výkazy sa príslušnej zdravotnej poisťovni predkladajú v papierovej forme a zamestnávatelia, ktorí majú najmenej troch zamestnancov, výlučne v elektronickej forme (cez elektronickú podateľňu po uzatvorení dohody s príslušnou zdravotnou poisťovňou).

Vo výkaze preddavkov na poistné sa okrem obdobia, za ktoré sa preddavky vykazujú, a základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádzajú:

• súhrnné údaje o preddavkoch v členení na preddavky za poistencov bez zdravotného postihnutia a za poistencov so zdravotným postihnutím,
• zoznam zamestnancov v členení:
  • rodné číslo poistenca,
  • počet kalendárnych dní, za ktoré sa poistné platí,
  • celková výška príjmu zamestnanca, na ktorú zamestnancovi vznikol nárok,
  • vymeriavací základ,
  • uplatnená sadzba poistného za zamestnanca a zamestnávateľa,
  • suma preddavku za zamestnanca a zamestnávateľa,
  • preddavok spolu.

NEPREHLIADNITE

Pre vykazovanie preddavkov na poistné platí:

• preddavky na poistné sa vykazujú rovnako bez ohľadu na právny vzťah, napr. preddavky na poistné za zamestnanca pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa vykazujú rovnako ako preddavky na poistné zamestnanca v pracovnom pomere,
• preddavky na poistné sa vykazujú rovnako bez ohľadu na periodicitu príjmov, napr. preddavky na poistné za zamestnanca pracujúceho na základe pracovnej zmluvy s pravidelným príjmom sa vykazujú rovnako ako preddavky na poistné zamestnanca pracujúceho na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce s nepravidelným príjmom,
• ak má zamestnanec u toho istého zamestnávateľa uzatvorený právny vzťah na základe pracovnej zmluvy aj na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, preddavky na poistné sa vykazujú iba raz,
• zamestnanec vykázaný vo výkaze preddavkov za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci do zdravotnej poisťovne prihlásený (pozri kapitolu 3.5. v 1. časti (PaM 11/2012) – v čase uzávierky 1. časti nebolo známe metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 3/4/2009, na základe ktorého sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 zavádzajú osobitné kódy: 2N z titulu čerpania neplateného voľna zamestnanca a absencie, 2Y z titulu nepravidelných príjmov alebo príjmov vyplatených po skončení pracovného pomeru, 2D z titulu zamestnávania fyzickej osoby na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce),
• vo výkaze preddavkov vykázaný počet kalendárnych dní, za ktoré sa platí poistné, musí byť zhodný s počtom kalendárnych dní, na ktoré je zamestnanec do zdravotnej poisťovne prihlásený, napr. zamestnanec pracujúci na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce sa nahlasuje len na dni, ktoré reálne odpracuje, resp. za ktoré má príjem.

Preddavok na poistné je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné zložky zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok na poistné je splatný v deň poslednej výplaty príjmov. Ak takýto deň určený nie je, preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac je splatný posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa preddavok platí.

Za deň platby preddavku sa považuje:

• pri bezhotovostnom prevode z účtu deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platby z účtu zamestnávateľa,
• pri platbe poštovou poukážkou deň, v ktorý sa uskutočnila platba,
• pri platbe v hotovosti deň, v ktorý sa uskutočnila platba v príslušnej zdravotnej poisťovni.

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Sociálne poistenie sa skladá z viacerých samostatných poistení, ktorými sú:

a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, z nemocenského poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské dávky, ktorými sú nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské,

b) dôchodkové poistenie, a to:

• starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia, zo starobného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok,
• invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a pre prípad úmrtia, z invalidného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok,

c) úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania, z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje úrazové dávky, ktorými sú úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, rehabilitačné, rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom,

d) garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnancov, z garančného poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje dávky garančného poistenia vo výške nároku na mzdu, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným,

e) poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činností zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti, z poistenia v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa poskytuje dávky v nezamestnanosti.

7.1. Vznik a zánik povinného sociálneho poistenia

Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca (okrem zamestnanca pracujúceho na základe dohody o brigádnickej práci študentov a zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorý je poberateľom starobného, invalidného alebo invalidného výsluhového dôchodku, alebo poberá výsluhový dôchodok a dosiahol dôchodkový vek) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu. Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zaniká priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na nepravidelný príjem zo zárobkovej činnosti, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.

Povinné dôchodkové poistenie zamestnanca na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca (ak mesačný príjem s právom na pravidelný príjem alebo priemerný mesačný príjem s právom na nepravidelný príjem u osoby do 18 rokov veku presiahne 66 € a u osoby nad 18 rokov presiahne 155 €), najskôr od vzniku právneho vzťahu, a zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca alebo dňom zániku právneho vzťahu.

7.2. Sadzby poistného a povinnosť platenia poistného

Sadzby poistného sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu nasledovne:

Poistné na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 zákona neplatí:

• zamestnanec, ktorý je dôchodkovo poistený, po priznaní starobného alebo predčasného starobného dôchodku, alebo ak je poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek,
• zamestnávateľ za uvedeného zamestnanca.

Poistenie v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 zákona nevzťahuje na:

• zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry),
• obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,
• fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Zamestnancovi sa podľa § 26 ods. 1 zákona povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti prerušuje v období, v ktorom:

• čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy alebo čerpá služobné voľno bez nároku na plat, okrem ospravedlnenej neprítomnosti v práci z dôvodu účasti na štrajku,
• je dlhodobo uvoľnený z pracovného, štátnozamestnaneckého alebo služobného pomeru na výkon verejnej, odborovej funkcie alebo funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
• má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
• je vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• čerpá rodičovskú dovolenku.

Podľa § 26 ods. 3 sa zamestnancovi povinné poistenie prerušuje aj od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania člena rodiny, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou, alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku pri nariadení karanténneho opatrenia do skončenia potreby tohto ošetrovania a odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Podľa § 140 zákona zamestnanec nie je povinný platiť poistné:

• v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
• od prvého dňa ošetrovania člena rodiny a starostlivosti o dieťa, najdlhšie do 10. dňa, ak potreba ošetrovania a starostlivosti trvá,
• v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného,
• v období, počas ktorého sa mu vypláca rekvalifikačné alebo rehabilitačné,
• v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku.

POZNÁMKA

Povinne garančne poistený podľa § 18 ods. 2 zákona nie je zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v zmysle ktorého konkurz nie je možné vyhlásiť na štátnu rozpočtovú a príspevkovú organizáciu, štátny fond, obec, vyšší územný celok alebo inú osobu, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát, na rozpočtovú a príspevkovú organizáciu v zriaďovacej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku.

NEPREHLIADNITE

Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na povinné sociálne poistenie.

7.3. Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s pravidelným príjmom je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravidelným príjmom, okrem zamestnanca pracujúceho na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku.

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnanca s nepravidelným príjmom na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je obdobie trvania tohto právneho vzťahu.

7.4. Vymeriavací základ

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Pri priemernej mesačnej mzde za rok 2011 vo výške 786 € je všeobecný vymeriavací základ 9 432 €.

Vymeriavací základ zamestnanca je príjem plynúci z jeho zárobkovej činnosti okrem:

• príjmov, ktoré podľa zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené,
• príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca,
• príjmov zamestnanca poskytovaných zamestnávateľom ako príspevok na podporu zamestnávania podľa zákona o službách zamestnanosti.

Vymeriavacím základom zamestnanca je aj podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní.

Vymeriavací základ zamestnanca na platenie poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti v kalendárnom roku je v úhrne mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnancov. Na účely úrazového poistenia a garančného poistenia sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa zahŕňa aj mesačný a priemerný mesačný príjem zamestnanca na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov (dohody s tzv. odvodovým zvýhodnením).

Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity za každého zamestnanca je v kalendárnom roku mesačne najviac 5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné. Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou.

7.5. Vykazovanie a splatnosť poistného

Zamestnávateľ je povinný pobočke Sociálnej poisťovne predkladať v lehote splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac:

• mesačný výkaz poistného a príspevkov, v ktorom vykazuje:
  • zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom počas trvania ich povinného poistenia,
  • údaje o vymeriavacom základe podľa § 138 zákona na základe zúčtovaného príjmu zo závislej činnosti v rozhodujúcom období,
  • údaje o poistnom, ktoré platí zamestnanec a zamestnávateľ za rozhodujúce obdobie,
• výkaz poistného a príspevkov, v ktorom vykazuje:
  • zamestnancov s pravidelným mesačným príjmom, ktorým bol zúčtovaný príjem zo závislej činnosti po zániku povinného poistenia,
  • zamestnancov s nepravidelným príjmom, ktorým bol zúčtovaný príjem zo závislej činnosti počas trvania povinného dôchodkového poistenia alebo po zániku povinného dôchodkového poistenia,
  • zamestnancov, ktorým bol zúčtovaný príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi,
  • údaje o vymeriavacom základe podľa § 139a, § 139b a § 139c zákona,
  • obdobie, na ktoré pripadá pomerná časť zúčtovaného príjmu ako vymeriavací základ.

POZNÁMKA

Pre vykazovanie poistného v mesačnom výkaze alebo vo výkaze poistného a príspevkov platí:

• každý právny vzťah u toho istého zamestnávateľa sa vykazuje samostatne, napr. ak má zamestnanec uzatvorený pracovný pomer a zároveň aj dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o vykonaní práce s právom na pravidelný príjem, v mesačnom výkaze sa vykážu obidva právne vzťahy samostatne,
• zamestnanec vykazovaný za príslušný kalendárny mesiac musí byť v príslušnom kalendárnom mesiaci v Sociálnej poisťovni prihlásený – prostredníctvom registračného listu FO s typom:
  • 1 – zamestnanec pravidelný príjem,
  • 2 – zamestnanec nepravidelný príjem,
  • 3 – DoVP (dohoda o vykonaní práce) pravidelný príjem,
  • 4 – DoVP nepravidelný príjem,
  • 5 – DoPČ (dohoda o pracovnej činnosti) pravidelný príjem,
  • 6 – DoPČ nepravidelný príjem,
  • 7 – DoBPŠ (dohoda o brigádnickej práci študentov) pravidelný príjem,
  • 8 – DoBPŠ nepravidelný príjem,
  • 9 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia pravidelný príjem,
  • 10 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia nepravidelný príjem,
  • 11 – DoBPŠ len na dôchodkové poistenie pravidelný príjem,
  • 12 – DoBPŠ len na dôchodkové poistenie nepravidelný príjem.

Poistné z pravidelného príjmu, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ a ktoré je vykázané v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, je splatné v deň určený na výplatu príjmov. Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné zložky zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov, ak takýto deň určený nie je, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí.

Poistné z nepravidelného príjmu, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, okrem poistného z nepravidelného príjmu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poistné platí.

Poistné z nepravidelného príjmu z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré je vykázané vo výkaze poistného a príspevkov, je splatné do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah zanikol.

7.6. Príklady určenia vymeriavacieho základu a vykazovania poistného

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti poistného na sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení je nasledovné:

a) zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom

Maximálne poistné na jednotlivé druhy povinného sociálneho poistenia pri právnom vzťahu s právom na pravidelný mesačný príjem (pracovný pomer, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti) od 1. 1. 2013:

POZNÁMKA

Vymeriavací základ zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom je príjem za daný kalendárny mesiac. Poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov, a to aj za mesiac, v ktorom je vymeriavací základ nulový.

b) zamestnanec s nepravidelným príjmom

Poistné na povinné dôchodkové poistenie pri právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem okrem dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru od 1. 1. 2013:

POZNÁMKA

Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu s právom na nepravidelný príjem, okrem zamestnanca pracujúceho na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, je podľa § 139b ods. 2 zákonapomerná časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie z maximálneho vymeriavacieho základu. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace kalendárneho roka, v ktorom trvalo povinné dôchodkové poistenie, pričom sa vylúčia mesiace, v ktorých sa už dosiahol maximálny vymeriavací základ.

c) zamestnanec pracujúci na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom

Vymeriavací základ zamestnanca v právnom vzťahu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s právom na nepravidelný príjem je podľa § 139c ods. 1 zákonapriemerný mesačný príjem z dohody za obdobie trvania dohody. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Jednotlivé odmeny dosiahnuté počas trvania dohody sa spočítajú a výsledná suma sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace trvania dohody. Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ.

d) zamestnanec pracujúci na základe dohody o brigádnickej práci študentov s pravidelným alebo nepravidelným príjmom

Na dohody o brigádnickej práci študentov sa od 1. 1. 2013 vzťahuje povinné dôchodkové poistenie. V súlade s § 227a zákona študenti majú možnosť zvoliť jednu dohodu v jednom kalendárnom mesiaci, na základe ktorej nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak:

• právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem a mesačný príjem nepresiahne u študenta do 18 rokov sumu 66 € a u študenta nad 18 rokov nepresiahne sumu 155 €,
• právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem a priemerný mesačný príjem nepresiahne u študenta do 18 rokov sumu 66 € a u študenta nad 18 rokov nepresiahne sumu 155 €, pričom priemerný mesačný príjem sa vypočíta spriemerovaním odmeny vyplatenej za celé obdobie trvania dohody a počtu kalendárnych mesiacov trvania dohody.

Pri odvodovo zvýhodnenej dohode o brigádnickej práci študentov sa poistné platí a vykazuje nasledovne:

• študent do 18 rokov (poslednýkrát v mesiaci, v ktorom dosiahne 18 rokov) s pravidelným mesačným príjmom:
  • ak mesačný príjem nepresiahne 66 €:
    • zamestnanec poistné neplatí,
    • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého mesačného príjmu,
    • poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov,
    • ak študent bol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové poistenie, zamestnávateľ ho z dôchodkového poistenia odhlasuje najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov,
  • ak mesačný príjem presiahne 66 €:
    • zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo sumy prevyšujúcej 66 €,
    • zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu len zo sumy prevyšujúcej 66 €,
    • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého mesačného príjmu,
    • poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov,
    • ak študent nebol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové poistenie, zamestnávateľ ho prihlasuje na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov,
• študent nad 18 rokov (prvýkrát v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom dosiahol 18 rokov) s pravidelným mesačným príjmom:
  • ak mesačný príjem nepresiahne 155 €:
    • zamestnanec poistné neplatí,
    • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého mesačného príjmu,
    • poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov,
    • ak študent bol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové poistenie, zamestnávateľ ho z dôchodkového poistenia odhlasuje najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov,
  • ak mesačný príjem presiahne 155 €:
    • zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo sumy prevyšujúcej 155 €,
    • zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu len zo sumy prevyšujúcej 155 €,
    • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého mesačného príjmu,
    • poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov,
    • ak študent nebol v predchádzajúcom mesiaci prihlásený na dôchodkové poistenie, zamestnávateľ ho prihlasuje na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného v deň určený na výplatu príjmov,
• študent do 18 rokov s nepravidelným príjmom:
  • v mesiaci, v ktorom študent nemá vyplatený príjem:
    • poistné sa neplatí a nevykazuje,
  • v mesiaci, v ktorom študent má vyplatený príjem:
    • poistné sa neplatí a nevykazuje,
  • v mesiaci, v ktorom dohoda skončí:
    • zamestnávateľ vypočíta priemerný mesačný príjem za celé obdobie trvania dohody,
    • ak priemerný mesačný príjem nepresiahne 66 €:
      • zamestnanec poistné neplatí,
      • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu,
      • poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov,
    • ak priemerný mesačný príjem presiahne 66 €:
      • zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo súm prevyšujúcich 66 €,
      • zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu len zo súm prevyšujúcich 66 €,
      • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu,
      • poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov,
      • zamestnávateľ prihlasuje študenta na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dohoda skončila,
• študent nad 18 rokov s nepravidelným príjmom:
  • v mesiaci, v ktorom študent nemá vyplatený príjem:
    • poistné sa neplatí a nevykazuje,
  • v mesiaci, v ktorom študent má vyplatený príjem:
    • poistné sa neplatí a nevykazuje,
  • v mesiaci, v ktorom dohoda skončí:
    • zamestnávateľ vypočíta priemerný mesačný príjem za celé obdobie trvania dohody,
    • ak priemerný mesačný príjem nepresiahne 155 €:
      • zamestnanec poistné neplatí,
      • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu,
      • poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov,
    • ak priemerný mesačný príjem presiahne 155 €:
      • zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie len zo súm prevyšujúcich 155 €,
      • zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie a do rezervného fondu len zo súm prevyšujúcich 155 €,
      • zamestnávateľ platí poistné na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu,
      • poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov,
      • zamestnávateľ prihlasuje študenta na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného do ôsmeho dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom dohoda skončila.

Pri dohode o brigádnickej práci študentov, ktorá nie je odvodovo zvýhodnená, sa poistné platí a vykazuje nasledovne:

• študent bez ohľadu na vek s pravidelným príjmom:
  • zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie z dosiahnutého mesačného príjmu,
  • zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie, do rezervného fondu, na úrazové a garančné poistenie z dosiahnutého mesačného príjmu,
  • poistné sa vykazuje v mesačnom výkaze poistného a príspevkov,
• študent bez ohľadu na vek s nepravidelným príjmom:
  • v mesiaci, v ktorom študent nemá vyplatený príjem:
    • poistné sa neplatí a nevykazuje,
  • v mesiaci, v ktorom študent má vyplatený príjem:
    • poistné sa neplatí a nevykazuje,
  • v mesiaci, v ktorom dohoda skončí:
    • zamestnanec platí poistné na starobné a invalidné poistenie z celého dosiahnutého príjmu za obdobie trvania dohody, pričom celkový príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace trvania dohody,
    • zamestnávateľ platí poistné na starobné, invalidné poistenie, do rezervného fondu, na úrazové a garančné poistenie z celého dosiahnutého príjmu za obdobie trvania dohody, pričom celkový príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace trvania dohody,
    • poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov.

e) zamestnanec, ktorému bol vyplatený príjem plynúci z neplatného skončenia právneho vzťahu

Vymeriavací základ zamestnanca z príjmu plynúceho z neplatného skončenia právneho vzťahu zamestnanca k zamestnávateľovi je podľa § 139a zákona za každý kalendárny mesiac neplatne skončeného právneho vzťahu časť príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé mesiace obdobia, za ktoré súd priznal zamestnancovi príjem. Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ.

f) zamestnanec, ktorému bol vyplatený príjem po zániku poistenia

Vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bol vyplatený príjem po zániku povinného poistenia, je podľa § 139b ods. 1 zákona pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku. Týka sa to zamestnanca bez ohľadu na to, či počas trvania povinného poistenia išlo o pravidelný alebo nepravidelný príjem. Poistné sa vykazuje vo výkaze poistného a príspevkov. Príjem sa rozpočíta na jednotlivé kalendárne mesiace posledného kalendárneho roka, v ktorom poistenie trvalo. Pri výpočte poistného sa rešpektuje maximálny mesačný vymeriavací základ.

8.1. Príjmy zo závislej činnosti

Dani z príjmov podliehajú príjmy zo závislej činnosti bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej práce, vymedzené v § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmov, ktorými sú:

• príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,
• príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditnej spoločnosti,
• platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
• odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb a spoločenstiev,
• odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
• príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,
• príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie,
• obslužné,
• vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti,
• odmena za výkon funkcie predsedu, člena a zapisovateľa volebnej komisie, komisie pre referendum a sčítacieho komisára,
• nepeňažné plnenie poskytované od bývalého zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, poberateľovi predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku alebo osobe, na ktorú prešlo právo na tieto plnenia.

V zmysle § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov príjmom zamestnanca je aj:

• suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely,
• rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie,
• cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej zamestnávateľom.

Dani z príjmov zo závislej činnosti nepodliehajú príjmy v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov,ktoré nie sú predmetom dane, a to:

• cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa zákona o cestovných náhradách, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,
• nepeňažné plnenia vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia,
• sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich vynaložil v jeho mene alebo sumy, ktoré zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi ako preukázané výdavky, ktoré zamestnanec vynaložil za zamestnávateľa,
• hodnoty poskytovaných rekondičných, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti,
• náhrady za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce,
• náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

Dani z príjmov zo závislej činnosti nepodliehajú ani príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené, a to:

• suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa,
• hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom,
• hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
• použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom,
• poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu,
• náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
• príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí,
• náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
• podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní,
• náhrada za stratu na zárobku, ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca.

8.2. Základ dane a nezdaniteľné časti základu dane

V zmysle § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktoré sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Základ dane zistený z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane, ktorými podľa § 11 zákona o dani z príjmov sú:

• nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka,
• nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) žijúcu s daňovníkom v domácnosti, ktorá sa v príslušnom zdaňovacom období starala o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo ktorá poberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo sa považuje za občana so zdravotným postihnutím alebo s ťažkým zdravotným postihnutím,
• suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to najviac do výšky 2 % zo základu dane.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne:

• ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima,
• ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zdaňovacom období roku 2013 bude:

• ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 19 458 € (194,58 x 100), nezdaniteľná časť = 3 735,94 € (194,58 x 19,2),
• ak základ dane daňovníka je vyšší ako 19 458 €, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 8 600,436 € (194,58 x 44,2) a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 3 zákona o dani z príjmov je stanovená nasledovne:

• ak daňovník dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,
  • má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),
  • má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
• ak daňovník dosiahne základ dane vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) ročne v zdaňovacom období roku 2013 bude:

• ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 34 401,74 € a manželka (manžel):
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť = 3 735,94 €,
  • má vlastný príjem nepresahujúci sumu 3 735,94 €, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi 3 735,94 € a príjmom manželky (manžela),
  • má vlastný príjem presahujúci sumu 3 735,94 €, nezdaniteľná časť = nula,
• ak základ dane daňovníka je vyšší ako 34 401,74 € a manželka (manžel):
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 12 336,37 € a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 12 336,37 € a jednou štvrtinou základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela).

UPOZORNENIE

S účinnosťou od 1. 1. 2013 sa zavádza nová ročná nezdaniteľná časť základu dane, a to suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie najviac do výšky 2 % zo základu dane, pričom suma nesmie presiahnuť výšku 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR v kalendárnom roku, ktorá dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa zisťuje základ dane. Za rok 2013 to bude suma 943,20 € (786 x 60 x 2 %).

8.3. Daňový bonus

Daňový bonus podľa § 33 zákona o dani z príjmovsi môže zamestnanec uplatniť na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy.

Nárok na priznanie daňového bonusu zamestnanec musí preukázať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa:

• dokladom o oprávnenosti nároku na priznanie, ktorým je rodný list dieťaťa, v prípade detí po skončení povinnej školskej dochádzky potvrdením školy pre konkrétny školský rok o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo potvrdením príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na dieťa,
• potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz alebo potvrdením o priznaní alebo odobratí invalidného dôchodku.

UPOZORNENIE

Za vyživované dieťa sa považuje nezaopatrené dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a dieťa druhého z manželov žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Nezaopatreným dieťaťom je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz.

Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov. Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby si pomernú časť daňového bonusu mohol uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z rodičov a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia druhý z rodičov. Ak dôjde k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť ich zamestnávateľovi písomne (zmenou vo vyhlásení na zdaňovanie) najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala.

Výška daňového bonusu sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnané kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. Od 1. 7. 2012 je suma daňového bonusu 21,03 € mesačne.

8.4. Zamestnanecká prémia

V zmysle § 32a zákona o dani z príjmov na zamestnaneckú prémiu vzniká nárok za zdaňovacie obdobie daňovníkovi, ak:

• dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,
• poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov nezapočítava,
• daň vyberanú zrážkou nebude považovať za preddavok na daň,
• nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod.,
• nepoberal ostatné príjmy podľa § 8 a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6,
• nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia,
• vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo.

Výpočet zamestnaneckej prémie je nasledovný:

• pri úhrnnej sume príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšej ako 12-násobok je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy,
• pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a dosiahnutého základu dane.

Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy.

Výpočet zamestnaneckej prémie v roku 2013 je nasledovný:

• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 2 026,20 €, ale menej ako 4 052,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 3 735,94 – 3 482,40 = 253,54 € x 19 % = 48,1726 = 48,17 €,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 4 052,40 €, výška zamestnaneckej prémie bude: 4 052,40 – základ dane daňovníka x 19 %,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

8.5. Zdaňovanie mesačnej mzdy – preddavky na daň zo zdaniteľnej mzdy

Zamestnávateľ vyberie preddavok na daň z príjmu zo závislej činnosti zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zaúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo za zdaňovacie obdobie, znížený o:

• sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, pričom za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. sumu 311,32 €.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu v priebehu zdaňovacieho obdobia zamestnanec preukazuje podpísaním Vyhlásenia na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (pozri kapitolu 3.3. v 1. časti).

Zamestnanec, u ktorého je predpoklad, že na nezdaniteľnú časť základu dane nebude mať nárok, môže vo vyhlásení uviesť a podpísať, že v priebehu roka nezdaniteľnú časť základu dane neuplatňuje.

Môže tak urobiť kedykoľvek v priebehu roka. Nárok na daňový bonus sa posudzuje samostatne. Pri zániku nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo keď nárok na nezdaniteľnú časť nevzniká, nárok na daňový bonus nezaniká.

UPOZORNENIE

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nie je možné uplatniť, ak zamestnanec je na začiatku zdaňovacieho obdobia:

• poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,
• poberateľom starobného dôchodkového sporenia,
• poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,
• poberateľom výsluhového dôchodku,

ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane, ak suma dôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu.

Na mesačné uplatnenie daňového bonusu na každé vyživované dieťa zamestnanec musí mať mesačný zdaniteľný príjem minimálne vo výške polovice minimálnej mzdy, aby mu zamestnávateľ mohol daňový bonus priznať.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu nie je závislé od druhu pracovnoprávneho vzťahu.

Vyhlásenie na zdanenie môžu podpísať zamestnanci v pracovnom pomere aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

U zamestnanca, ktorý nepodal vyhlásenie na zdanenie príjmov, je zdaniteľnou mzdou príjem zo závislej činnosti, ktorý mu zamestnávateľ vyplatí, znížený o sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

Spôsob zdanenia zdaniteľnej mzdy, bez ohľadu na výšku tejto mzdy, bude závisieť od toho, či zamestnanec má alebo nemá podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov:

• v prípade, že zamestnanec má podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň s uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane,
• v prípade, že zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane.

Preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy je:

• 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j.19 % zo sumy do 2 866,81 €,
• a 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presahuje 1/12 sumy 176,8-násobku platného životného minima, t. j. zo sumy do 2 866,81 € 19 % a zo sumy od 2 866,82 € 25 %.

POZNÁMKA

Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, preddavok zrazí pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Ak mesačná zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy a zrážku preddavku na daň nie je možné vykonať, preddavok na daň sa zrazí pri najbližšom peňažnom plnení alebo pri podaní daňového priznania, alebo pri vykonaní ročného zúčtovania dane.

Tento preddavok sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu u toho zamestnanca, ktorý si prostredníctvom vyhlásenia na zdanenie príjmov daňový bonus uplatnil a jeho mzda v príslušnom kalendárnom mesiaci je aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca nulová alebo nižšia ako suma daňového bonusu, alebo zrážku dane nebolo možné vykonať, vyplatí zamestnávateľ tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je suma preddavkov na daň zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť zo svojich prostriedkov. O poukázanie takto vyplatenej sumy daňového bonusu požiada zamestnávateľ daňový úrad prostredníctvom Prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej zrážkou z príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse.

Zamestnávateľ je povinný odviesť preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru.

Zaokrúhľovanie peňažných súm v oblasti zdaňovania príjmov zo závislej činnosti podľa zákona o dani z príjmov je stanovené nasledovne:

8.6. Príspevky zo sociálneho fondu vo vzťahu k dani z príjmov

Príspevky zo sociálneho fondu poskytované v zmysle zákona č. 152/1994 Zb. o sociálnom fonde predstavujú pre zamestnancov príjem, ktorý v zmysle zákona o dani z príjmov môže byť:

a) príjem, ktorý nie je predmetom dane

• v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, t. j. predmetom dane nie sú ani pôžičky alebo návratné finančné výpomoci poskytnuté zamestnancom zo sociálneho fondu,
• v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 330/1996 Z. z. o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci zo sociálneho fondu,

b) príjem, ktorý je od dane oslobodený – ide o príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov, predovšetkým o:

• sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov,
• hodnotu stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov alebo finančný príspevok zamestnancovi, ktorý má potvrdenie o nutnosti špeciálnej stravy,
• hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku,
• nepeňažné príjmy zamestnanca poskytované ako použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom hradené z prostriedkov sociálneho fondu,

c) príjem zo závislej činnosti, ktorými sú všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti.

8.7. Cestovné náhrady vo vzťahu k dani z príjmov

V zmysle § 57 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu. Náhrady výdavkov pri pracovných cestách je povinný poskytnúť v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti v rozsahu a do výšky v zmysle zákona o cestovných náhradách pre zamestnanca nepredstavujú príjem zo závislej činnosti a v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane.

Cestovné náhrady poskytnuté nad rámec zákona o cestovných náhradách sú u zamestnanca, ktorému boli poskytnuté, predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti.

POZNÁMKA

Predmetom dane môžu byť napríklad:

• cestovné náhrady poskytnuté osobám, na ktoré sa zákon o cestovných náhradách nevzťahuje,
• cestovné náhrady poskytnuté za cesty, ktoré nezodpovedajú pracovnej ceste,
• výdavky nepreukázané predpísaným spôsobom,
• paušalizované náhrady, pri ktorých nie sú dodržané podmienky pre paušalizáciu,
• poskytnuté stravné pri tuzemskej pracovnej ceste, ktorá trvá menej ako 5 hodín,
• poskytnuté stravné pri bezplatnom zabezpečení stravovania,
• vreckové pri tuzemskej pracovnej ceste,
• preplatenie výdavkov za spotrebované pohonné látky pri vyššej spotrebe, ako vyplýva z prepočtu podľa technického preukazu vozidla,
• poskytnutie iných a vyšších náhrad, ako ustanovuje zákon o cestovných náhradách.

Tieto poskytnuté náhrady sa zdaňujú spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami zamestnanca.

8.8. Príspevky na stravovanie vo vzťahu k dani z príjmov

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom stravovanie ustanovuje § 152 Zákonníka práce.Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vo všetkých zmenách zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny, priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Zamestnávateľ je povinný na stravovanie aj prispievať:

• v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného,
• okrem toho poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde, v zmysle ktorého zamestnávateľ prispieva sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, sumou určenou vo vnútornom predpise, a to na každé jedlo zamestnanca poskytnuté v rámci stravovania zamestnancov.

V zmysle § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov sú u zamestnancov s príjmami zo závislej činnosti od dane oslobodené:

• hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na základe lekárskeho potvrdenia o nutnosti špeciálnej stravy,
• hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku.

UŽITOČNÁ RADA

Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov splniť aj poskytovaním finančného príspevku zamestnancom najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Tento peňažný príspevok však nie je príjmom oslobodeným od dane, ale je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom a zdaní sa ako súčasť príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov v mesiaci, v ktorom bol príspevok poskytnutý.

8.9. Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov predkladať miestne príslušnému správcovi dane Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnancom vyplatil, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny mesiac, a to do konca kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

Na zdaňovacie obdobie roku 2013 Ministerstvo financií SR určilo oznámením č. MF/023099/2012-721 nový vzor prehľadu, v ktorom sa za príslušný kalendárny mesiac okrem identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza:

• v I. časti:
  • úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti, ktoré zamestnávateľ vyplatil v peňažnej aj v nepeňažnej forme;
  • dátum výplaty príjmov zo závislej činnosti;
  • úhrn zrazených preddavkov na daň, ktoré zamestnávateľ zrazil zo zúčtovaných a skutočne vyplatených príjmov zo závislej činnosti, vrátane príjmov zo sociálneho fondu. Do tohto úhrnu sa nezahrnujú:
    • suma nedoplatkov dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, ktoré zamestnávateľ zrazil a neodviedol, o ktoré zvýšil odvod preddavkov na daň v príslušnom kalendárnom mesiaci, pretože tieto nedoplatky boli vyčíslené v ročnom hlásení za predchádzajúce zdaňovacie obdobia,
    • suma navyše odvedených preddavkov na daň alebo preplatkov dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobia, o ktoré bol znížený odvod preddavkov za príslušný kalendárny mesiac, pretože tieto preplatky boli vyčíslené v ročnom hlásení za predchádzajúce zdaňovacie obdobia,
    • suma vyčísleného preddavku na daň z príjmu, ktorý sa v skutočnosti nevyplatil,
    • nedoplatky, ktoré predpísal správca dane, vyrubený sankčný úrok, správne delikty a pod.;
  • suma zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňových preplatkov z ročného zúčtovania preddavkov na daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, o ktoré bol zvýšený alebo znížený odvod preddavkov na daň za príslušný mesiac;
  • rozdiel súm zrazených daňových nedoplatkov a vrátených daňových preplatkov zistených za predchádzajúce zdaňovacie obdobia;
  • úhrnná suma priznaného a vyplateného daňového bonusu všetkým oprávneným zamestnancom. Zahŕňa sa sem aj suma priznaného a vyplateného daňového bonusu, ktorú si zamestnanci uplatnili dodatočne pri ročnom zúčtovaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Suma sa uvádza najviac do výške sumy úhrnu zrazených preddavkov na daň, daňových nedoplatkov a preplatkov.

POZNÁMKA

Ak úhrnná suma vyplateného daňového bonusu je vyššia, rozdiel vyplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov. V takom prípade zamestnávateľ môže v nasledujúcich mesiacoch znižovať sumu odvodu preddavkov na daň alebo požiadať správcu dane o poukázanie sumy vo výške vypočítaného rozdielu vyplnením žiadosti v III. časti prehľadu. O poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu môže zamestnávateľ požiadať len po skončení kalendárneho štvrťroku za príslušné vykazované kalendárne mesiace štvrťroka, t. j. v prehľade za mesiace marec, jún, september a december. V prípade, že v týchto termínoch nepožiada o poukázanie sumy rozdielu, môže požiadať dodatočne, ale len podaním opravného prehľadu za vykazované kalendárne mesiace príslušného štvrťroka.

• úhrnná suma priznanej a vyplatenej zamestnaneckej prémie, o ktorú zamestnávateľ znižuje alebo zvyšuje sumu odvodu preddavkov na daň vrátane vykonaných opráv. Suma sa uvádza najviac do výšky sumy úhrnu zrazených preddavkov na daň, daňových nedoplatkov a preplatkov zníženej o sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu.

POZNÁMKA

Ak je úhrnná suma vyplatenej a vybranej zamestnaneckej prémie vyššia, rozdiel vyplatí zamestnávateľ z vlastných prostriedkov. V takom prípade zamestnávateľ môže v nasledujúcich mesiacoch znižovať sumu odvodu preddavkov na daň alebo požiadať správcu dane o poukázanie sumy vo výške vypočítaného rozdielu vyplnením žiadosti v IV. časti prehľadu. O poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie môže zamestnávateľ požiadať len po skončení kalendárneho štvrťroku za príslušné vykazované kalendárne mesiace štvrťroka. V prípade, že v týchto termínoch nepožiada o poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie, môže požiadať dodatočne, ale len podaním opravného prehľadu za vykazované kalendárne mesiace príslušného štvrťroka.

• odvodová povinnosť preddavkov na daň zamestnávateľa znížená, resp. zvýšená o daňový bonus a zamestnaneckú prémiu;
• dátum skutočného odvodu preddavkov na daň (ak boli odvody vykonané vo viacerých termínoch, uvedie sa dátum posledného odvodu) a suma skutočne odvedených preddavkov;
• v II. časti: rekapitulácia daňového bonusu a zamestnaneckej prémie v členení na celkovú vyplatenú sumu, sumu vyplatenú z úhrnu zrazených preddavkov na daň a dane, sumu vyplatenú z prostriedkov zamestnávateľa;
• v III. časti: žiadosť o poukázanie sumy rozdielu daňového bonusu;
• vo IV. časti: žiadosť o poukázanie sumy rozdielu zamestnaneckej prémie.

Úhrn príjmov podľa jednotlivých zamestnancov sa v prehľade neuvádza.

Základnou právnou normou upravujúcou tvorbu a použitie sociálneho fondu je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Sociálny fond musia tvoriť povinne všetci zamestnávatelia, ktorí:

• majú sídlo (u právnických osôb) alebo bydlisko (u fyzických osôb) na území Slovenskej republiky,
• zamestnávajú zamestnanca, resp. zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

Sociálny fond sa tvorí ako úhrn:

• povinného prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona v rozsahu minimálne 0,6 % a maximálne 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd a platov zaúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. U zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je povinná tvorba sociálneho fondu prídelom vo výške 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených za kalendárny rok bez ohľadu na vykázanie zisku alebo straty z podnikania.
  Ak takýto zamestnávateľ:
  • v predchádzajúcom roku dosiahne zisk a
  • súčasne má za tento rok vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, obciam, vyššiemu územnému celku, všetkým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni, môže v nasledujúcom roku tvoriť sociálny fond až 1 % prídelom zo základu;
• ďalšieho prídelu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona:
  • v prípade uzatvorenej kolektívnej zmluvy alebo vnútorného predpisu v dohodnutej výške, najviac však vo výške 0,5 % zo základu na výpočet povinného prídelu,
  • alebo v prípade, že kolektívna zmluva uzatvorená nie je, vo výške sumy potrebnej na úhradu výdavkov na dopravu verejnou dopravou do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresiahne 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa sociálny fond tvorí, a to najviac vo výške 0,5 % zo základu na výpočet povinného prídelu (zo základu všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa takýto príspevok týka);
• ďalších zdrojov fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona, ktorým môžu byť:
  • ďalšie nepovinné zdroje podľa zákona o sociálnom fonde,
  • zdroje podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov,
  • dary,
  • dotácie,
  • príspevky poskytnuté zamestnávateľovi,
  • prídel zamestnávateľa zo zisku.

V zmysle § 6 ods. 2 zákona sa sociálny fond tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy, za mesiac december sa môže tvoriť z predpokladanej výšky miezd a previesť na účet fondu do 31. decembra.

Ak sa mzda vypláca vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa považuje posledný dohodnutý deň výplaty. Prevod finančných prostriedkov sa uskutoční do 5 dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho roka.

Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok v zmysle § 6 ods. 4 zákona je zamestnávateľ povinný vykonať do 31. januára nasledujúceho roka.

POZNÁMKA

Sociálny fond sa tvorí zo základu, ktorým pre určenie ročného prídelu je súhrn hrubých miezd v súlade s § 118 Zákonníka práce zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom na určenie mesačného prídelu je úhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy (naturálna mzda) poskytované zamestnancovi zamestnávateľom za prácu.

V zmysle § 118 Zákonníka práce sa za mzdu nepovažujú plnenia poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce alebo iných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné a odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť a ďalšie plnenie zo zisku po zdanení.

Príklad č. 10:

Zamestnanec z príkladu č. 2 (1. časť) pri nástupe do zamestnania podpísal Vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatnil si daňový bonus na 1 dieťa. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne je prihlásený pod kódom 2 – zamestnanec a do Sociálnej poisťovne pod typom 1 – zamestnanec s pravidelným príjmom. V januári odpracoval 19 dní/152 hodín. Výpočet mzdy je nasledovný:

Zamestnankyňa z príkladu č. 3 (1. časť) na základe dohody o pracovnej činnosti s právom na pravidelný príjem pri nástupe do zamestnania podpísala Vyhlásenie na zdanenie príjmov, v rovnakom období si nezdaniteľnú časť základu dane u iného zamestnávateľa neuplatňuje. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne je prihlásená len na dni, ktoré odpracovala, kódom 2D a do Sociálnej poisťovne pod typom 5 – DoPČ pravidelný príjem. Podľa evidencie pracovného času v januári v dňoch 8., 10., 15., 17., 22., 24., 29. a 31. odpracovala spolu 32 hodín. Výpočet odmeny je nasledovný:

Zamestnanec z príkladu č. 4 (1. časť) na základe dohody o vykonaní práce s právom na nepravidelný príjem v januári zúčtovávanú odmenu nebude mať. Do Všeobecnej zdravotnej poisťovne bude pod kódom 2D prihlásený len na 28. 2. a preddavky na poistné zamestnávateľ vykáže vo Výkaze preddavkov na poistné za február. Do Sociálnej poisťovne je zamestnanec prihlásený pod typom 4 – DoVP nepravidelný príjem a poistné zamestnávateľ vykáže vo Výkaze poistného a príspevkov za február.

Zamestnankyňa z príkladu č. 5 (1. časť) za základe dohody o brigádnickej práci študentov s právom na pravidelný príjem predložila nasledovné Oznámenie a čestné vyhlásenie (podľa vzoru určeného Sociálnou poisťovňou):

Oznámenie a čestné vyhlásenie

k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z.

Určené zamestnávateľovi:
Názov: DDK, s. r. o.

Trvalý pobyt (v prípade zamestnávateľa, ktorý je fyzická osoba):

Sídlo (v prípade zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba): Záhradnícka 22, Poprad

Oznamujem Vám, že dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorú som s Vami uzatvoril(a) dňa 9. 1. 2013, určujem podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. ako dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebudem mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Zároveň čestne vyhlasujem, že právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. si súčasne neuplatňujem u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.

Čestne vyhlasujem, že pred podpísaním tohto vyhlásenia som sa oboznámil(a) s poučením, kto sa považuje za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, o podmienkach uplatňovania práva podľa § 227a zákona o sociálnom poistení a všetky skutočnosti, ktoré som uviedol(la) v tomto vyhlásení, sú pravdivé.

Uvedomujem si právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

Dňa: 9. 1. 2013

.................................................
vlastnoručný podpis

Na základe Oznámenia a čestného vyhlásenia ju zamestnávateľ prihlásil do Sociálnej poisťovne pod typom 9 – DoBPŠ bez dôchodkového poistenia pravidelný príjem. Zamestnankyňa podpísala Vyhlásenie na zdanenie príjmov. Podľa evidencie pracovného času v januári počas 7 dní odpracovala 28 hodín. Výpočet odmeny je nasledovný:

Po vyúčtovaní miezd za január 2013 je rekapitulácia nasledovná: