Povinnosti zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním zamestnancov a poskytovaním mzdy – manuál mzdovej účtovníčky platný od 1. januára 2010

Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom upravuje  zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

1. Subjekty pracovnoprávnych vzťahov

Zamestnávateľom je právnická osoba a fyzická osoba vtedy, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Za zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba, právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva štatutárny orgán. Fyzická osoba ako zamestnávateľ koná osobne. Zamestnávateľ môže písomne poveriť ďalších svojich zamestnancov výkonom právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch v jeho mene.

Zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu a dodržiavať  ostatné pracovné podmienky ustanovené Zákonníkom práce a ostatnými právnymi predpismi, ktoré sú dohodnuté v kolektívnej zmluve a v pracovnej zmluve.

Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu.

Zamestnanec je povinný najmä:

•  pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi,
• byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať až po skončení pracovného času,
• dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu,
• v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený lekárom,
• hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
• zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania.

Vedúci zamestnanec je okrem uvedených povinností ešte povinný:

• riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov,
• vytvárať priaznivé pracovné podmienky a zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,
• zabezpečovať odmeňovanie podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, kolektívnych zmlúv a pracovných zmlúv,
• vytvárať priaznivé podmienky na zvyšovanie odbornej úrovne zamestnancov a na uspokojovanie ich sociálnych potrieb,
• zabezpečovať, aby nedochádzalo k porušovaniu pracovnej disciplíny,
• zabezpečovať prijatie včasných a účinných opatrení na ochranu majetku zamestnávateľa.

Na platnosť niektorých právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch je potrebné prerokovanie alebo súhlas zástupcov zamestnancov, ktorými sú:

• príslušný odborový orgán, ktorý  zastupuje záujmy všetkých zamestnancov a uzatvára kolektívnu zmluvu,
• zamestnanecká rada, ktorá pôsobí u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva najmenej 50 zamestnancov,
• zamestnanecký dôverník, ktorý pôsobí u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva menej ako 50, ale najmenej 5 zamestnancov.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevádzkovanie svojej činnosti prednostne zamestnancami v pracovnom pomere. Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je povinný oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplývajú z pracovnej zmluvy, pracovných a mzdových podmienok, za ktorých bude prácu vykonávať. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou. Zamestnávateľ môže vo výnimočných prípadoch na plnenie svojich úloh uzatvárať aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

2.Zamestnávanie cudzincov a občanov členských štátov Európskej únie

Podmienky, za ktorých môže byť prijatý do pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, môže prijať do zamestnania cudzinca len vtedy, ak mu bol na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt na účel zamestnania a bolo mu udelené povolenie na zamestnanie úradom práce, sociálnych vecí a rodiny.

Pri zamestnávaní občanov z členských štátov Európskej únie sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje, Slovenská republika umožňuje od 1. 5. 2004 voľný prístup na trh práce týmto občanom.  Na tieto osoby sa vzťahujú právne predpisy toho členského štátu, na území ktorého zárobkovú činnosť vykonávajú. Pre potreby sociálneho poistenia identifikačný údaj (namiesto rodného čísla) pridelí Sociálna poisťovňa po podaní Registračného listu FO a identifikačný údaj pre potreby zdravotného poistenia pridelí Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou po odovzdaní prihlášky poistenca do zdravotnej poisťovne, ktorú si občan vybral.

Právnická alebo fyzická osoba sa stane zamestnávateľom, ak začne zamestnávať prvého zamestnanca.

1.Povinnosť registrácie zamestnávateľa vyplývajúca zo zákona o sociálnom poistení

Zamestnávateľ pre účely sociálneho poistenia je špecifikovaný v § 7 zákona o sociálnom poistení.

Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca, je v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistenípovinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou Sociálnej poisťovne, a to do 8 dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a to na predpísanom tlačive Registračný list zamestnávateľa.

Pri prihlasovaní zamestnávateľa sa v Registračnom liste zamestnávateľa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza:

• označenie, že ide o prihlášku,
• deň výplaty,
• dátum zamestnania prvého zamestnanca.

Sociálna poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne identifikačné číslo zamestnávateľa – IČZ. Zamestnávateľ pridelené IČZ uvádza na tlačivách mesačného výkazu poistného a registračných listoch FO. IČZ je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistného do Sociálnej poisťovne.

V prípade, že dôjde k zmene názvu zamestnávateľa, jeho sídla a dňa určeného na výplatu príjmov, zamestnávateľ je povinný tieto zmeny oznámiť do 8 dní od tejto zmeny [§ 231 ods. 1 písm. m)] na tlačive Registračný list zamestnávateľa s označením, že ide o zmenu.

2.Povinnosť registrácie zamestnávateľa vyplývajúca zo zákona o zdravotnom poistení

Zamestnávateľ pre účely zdravotného poistenia je špecifikovaný v § 11 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení.

Do 31. 12. 2009  na trhu pôsobili tieto zdravotné poisťovne:

• Apollo, a.s.,
• Dôvera, a.s.,
• Spoločná zdravotná poisťovňa, a.s.,
• Union zdravotná poisťovňa, a.s.,
• Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.

S účinnosťou od 1. 1. 2010 došlo k zlúčeniu:

• Všeobecnej a Spoločnej zdravotnej poisťovne a naďalej bude pôsobiť: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
• zdravotných poisťovní Dôvera a Apollo a naďalej bude pôsobiť: Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s.

Zamestnávateľov, ktorí boli registrovaní v pôvodnej zdravotnej poisťovni, spojená zdravotná poisťovňa zaregistruje automaticky.

Zamestnávateľ je v zmysle § 23 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení povinný prihlásiť sa do registra  zamestnávateľov do pobočky príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorej je poistený zamestnanec, ktorého začal zamestnávať, a to na tlačive predpísanom príslušnou zdravotnou poisťovňou do 8 dní od začatia zamestnávania prvého zamestnanca.

Pri prihlasovaní zamestnávateľa do registra sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza:

• označenie, že ide o prihlášku,
• deň určený na výplatu príjmov,
• dátum vzniku prihlasovacej povinnosti, resp. dátum zamestnania prvého zamestnanca.

Zdravotná poisťovňa pri registrácii zamestnávateľovi pridelí desaťmiestne číslo zamestnávateľa odvodené od identifikačného čísla organizácie (IČO), ktoré zamestnávateľ uvádza na tlačivách mesačného výkazu a oznámeniach zamestnávateľa.  Pridelené číslo zamestnávateľa je zároveň variabilným symbolom pri platbách poistného do príslušnej zdravotnej poisťovne.

V prípade zmeny názvu zamestnávateľa, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu, zmeny dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, je zamestnávateľ povinný do 8 dní odo dňa zmeny tieto zmeny oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 23 ods. 8) na rovnakom tlačive s označením, že ide o zmeny.

3. Povinnosť registrácie daňového subjektu v zmysle zákona o správe daní a poplatkov

Registračnú a oznamovaciu povinnosť daňových subjektov upravuje § 31 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov.

Každá právnická a fyzická osoba,  ktorá získala povolenie alebo oprávnenie na podnikanie, je povinná požiadať do 30 dní  miestne príslušného správcu dane o registráciu pre konkrétne druhy dane. Správca dane registrovanému subjektu pridelí daňové identifikačné číslo a vydá osvedčenie. Ak zamestnávateľ začne zamestnávať zamestnancov a v osvedčení o registrácii  nie je registrovaný ako platiteľ  dane z príjmov zo závislej činnosti, je povinný registrovať sa aj pre tento druh dane.

4.Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z ochrany osobných údajov

Základné zásady spracovania osobných údajov a zodpovednosť za bezpečnosť ich spracovania ustanovuje zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Zákon sa vzťahuje na každú právnickú aj fyzickú osobu, ktorá spracúva osobné údaje, pričom spracovaním osobných údajov rozumieme vykonávanie akýchkoľvek operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi, napr. získavanie, zaznamenávanie, vyhľadávanie, prepracúvanie a pod.

Osobnými údajmi  sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe použiteľného identifikátora (rodného čísla) alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

Oprávnenou osobou je každá fyzická osoba, ktorá prichádza do styku s osobnými údajmi v rámci svojho pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru, členského vzťahu, na základe poverenia, zvolenia alebo vymenovania alebo v rámci výkonu verejnej funkcie, ktorá môže osobné údaje spracúvať len na základe pokynu prevádzkovateľa, zástupcu prevádzkovateľa alebo sprostredkovateľa. Oprávnené osoby sú zodpovedné za bezpečné spracovanie osobných údajov. Pri spracúvaní osobných údajov v rámci personálnej a mzdovej agendy sa za oprávnené osoby považujú všetci zamestnanci, ktorí v rámci svojich pracovných činností prichádzajú do styku s osobnými údajmi zamestnancov, predovšetkým vedúci pracovníci, pracovníci personálnych útvarov, mzdové účtovníčky, pracovníci vykonávajúci údržbu softvéru.

Prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ je povinný v zmysle § 17 zákona o ochrane osobných údajov oprávnené osoby poučiť o právach a povinnostiach uložených zákonom o ochrane osobných údajov. Poučenie je potrebné vykonať pred vydaním prvého pokynu oprávnenej osobe na vykonanie spracovateľskej operácie s osobnými údajmi. Oprávnené osoby poučenie potvrdia svojím podpisom.

Dotknutou osobou  je každá fyzická osoba, o ktorej sa spracúvajú osobné údaje, t.j. všetci zamestnanci zamestnávateľa a v niektorých prípadoch aj ich rodinní príslušníci, napr. pri uplatnení daňového bonusu na dieťa, odpočítateľnej položky na manžela alebo manželku a pod. Osobné údaje dotknutej osoby sa môžu spracúvať len so súhlasom dotknutej osoby. Súhlas sa nevyžaduje, ak sa osobné údaje spracúvajú na základe osobitného zákona,  ktorý ustanovuje zoznam osobitných údajov, účel ich spracovania a okruh dotknutých osôb. V prípade zamestnancov, ktorých osobné údaje sa spracúvajú výhradne na personálne a mzdové účely, súhlas nie je potrebný, pretože ich osobné údaje sa spracúvajú podľa osobitných zákonov, napr. Zákonník práce, zákon o sociálnom poistení, zákon o zdravotnom poistení, zákon o dani z príjmov a pod.

Za výkon dohľadu nad ochranou osobných údajov zodpovedá prevádzkovateľ. V prípade, že zamestnáva viac ako 5 osôb, výkonom dohľadu  poverí zodpovednú osobu alebo viaceré zodpovedné osoby, ktoré dozerajú na dodržiavanie zákonných ustanovení pri spracúvaní osobných údajov. Prevádzkovateľ je zároveň povinný o poverení  písomne informovať Úrad na ochranu osobných údajov SR na úradom vypracovanom formulári, a to najneskôr do 30 dní odo dňa poverenia. Zodpovednou osobou môže byť len odborne vyškolená oprávnená fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony a spĺňa podmienku bezúhonnosti preukázanú výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace. Zodpovednou osobou nemôže byť fyzická osoba, ktorá je štatutárnym orgánom prevádzkovateľa, a fyzická osoba, ktorá je oprávnená konať v mene štatutárneho orgánu prevádzkovateľa.

Ak sú v informačnom systéme spracúvané osobitné kategórie osobných údajov a informačný systém je prepojený na verejne prístupnú počítačovú sieť alebo je prevádzkovaný v počítačovej sieti, ktorá je prepojená na verejne prístupnú počítačovú sieť, vzniká pre prevádzkovateľa  povinnosť vypracovania bezpečnostného projektu.

Zákon o ochrane osobných údajov ukladá prevádzkovateľom  povinnosť registrácie informačného systému alebo evidencie informačného systému, a to ešte pred začatím spracovania. Na registráciu sa použije formulár stanovený Úradom na ochranu osobných údajov SR. Povinnosť registrácie sa vzťahuje na všetky informačné systémy, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje úplne alebo čiastočne automatizovanými prostriedkami spracúvania s výnimkou tých informačných systémov, ktoré:

• podliehajú osobitnej registrácii (podľa § 27 ods. 2),
• podliehajú dohľadu zodpovednej osoby, ktorú písomne poveril prevádzkovateľ a ktorá vykonáva dohľad nad ochranou osobných údajov,
• obsahujú osobné údaje fyzických osôb spracúvané na účely plnenia predzmluvných vzťahov alebo uplatňovania práv a povinností vyplývajúcich pre prevádzkovateľa z existujúceho alebo ukončeného pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru s týmito fyzickými osobami vrátane osobných údajov ich blízkych osôb,
• obsahujú osobné údaje o členstve osôb v odborovej organizácii, ktoré sú jej členmi a ak tieto osobné údaje spracúva odborová organizácia a využíva ich výlučne pre svoju vnútornú potrebu alebo obsahujú osobné údaje o náboženskej viere osôb združených v štátom uznanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti a ak tieto osobné údaje spracúva cirkev alebo náboženská spoločnosť a využíva ich výlučne pre svoju vnútornú potrebu alebo obsahuje osobné údaje o členstve osôb v politickej strane alebo v politickom hnutí, ktoré sú ich členmi a ak tieto osobné údaje spracúva politická strana alebo politické hnutie a využíva ich výlučne pre svoju vnútornú potrebu,
• obsahujú osobné údaje potrebné na uplatňovanie práv alebo plnenie povinností vyplývajúcich z osobitného zákona alebo sú spracúvané na základe osobitného zákona.

O informačných systémoch, ktoré nepodliehajú registrácii, je prevádzkovateľ  povinný viesť evidenciu, a to najneskôr odo dňa začatia spracúvania osobných údajov v informačnom systéme. Evidencia musí obsahovať:

• názov, sídlo alebo trvalý pobyt, právnu formu a identifikačné číslo  prevádzkovateľa,
• meno a priezvisko štatutárneho orgánu prevádzkovateľa,
• meno a priezvisko zodpovednej osoby vykonávajúcej dohľad  nad ochranou osobných údajov,
• názov, sídlo alebo trvalý pobyt, právnu formu a identifikačné číslo zástupcu prevádzkovateľa,
• meno a priezvisko štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu zástupcu prevádzkovateľa,
• identifikačné označenie informačného systému,
• účel spracúvania osobných údajov,
• zoznam osobitných údajov,
• okruh dotknutých osôb,
• okruh príjemcov,
• tretie strany,
• tretie krajiny,
• právny základ informačného systému, formu zverejnenia, ak sa zverejnenie osobných údajov vykonáva,
• všeobecnú charakteristiku opatrení na zabezpečenie ochrany osobných údajov,
• dátum začatia spracúvania osobných údajov.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ, ktorý spracúva personalistiku a mzdy na samostatnom počítači, ktorý nie je prepojený na verejne prístupnú počítačovú sieť – na internet, nemá povinnosť vypracúvať bezpečnostný projekt. Jeho povinnosťou je vypracovať bezpečnostnú smernicu a o používanom informačnom systéme viesť evidenciu. V prípade spracúvania personalistiky a miezd na počítači, resp. počítačovej sieti prepojenej na verejne prístupnú počítačovú sieť – internet – je zamestnávateľ povinný vypracovať bezpečnostný projekt.

Personálny a mzdový informačný systém registrácii nepodlieha, lebo obsahuje osobné údaje fyzických osôb vrátane osobných údajov ich rodinných príslušníkov vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu a zároveň pri zamestnávaní viacerých ako piatich osôb podlieha dohľadu zodpovednej osoby. O každom personálnom a mzdovom systéme je potrebné viesť evidenciu – evidenčný list personálneho a mzdového systému.

5.Povinnosť zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou upravuje Zákonník práce v § 158 a § 159. Okrem Zákonníka práce upravuje  povinnosť zamestnávateľa zamestnávať občanov  so zdravotným postihnutím aj zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ pre účely zákona o službách zamestnanosti je špecifikovaný v § 3 zákona. Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihom sú vymedzené v § 63 zákona.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny  vedie v evidencii uchádzačov o zamestnanie občanov so zdravotným postihom, a to v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Občanom so zdravotným postihnutím je občan, ktorý je uznaný za invalidného v zmysle zákona o sociálnom poistení. Celkovým počtom zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách za kalendárny rok.

Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím môže zamestnávateľ splniť aj:

• zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie takýchto občanov alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
• odoberaním výrobkov a služieb od chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, od občana so zdravotným postihnutím,  ktorý vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť alebo od zamestnávateľa, ktorého zamestnanci sú občania so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ splnenie tejto povinnosti dokladuje podaním ročného výkazu na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (pozri kapitolu IX.4.). Zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov, je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho roku odviesť za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného počtu, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok  kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa odvod odvádza. Výsledná suma sa zaokrúhľuje na euro nadol.

1.Pracovná zmluva

Vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom preukazuje pracovná zmluva. Pracovná zmluva musí obsahovať:

• druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnú charakteristiku,
• miesto výkonu práce,
• deň nástupu do práce,
• mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.

V pracovnej zmluve je možné dohodnúť aj ďalšie pracovné podmienky ako výplatný termín, pracovný čas, skúšobnú dobu a pod.

2.Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení

Zamestnanec pre účely sociálneho poistenia je špecifikovaný v § 4 a zamestnávateľ v § 7 zákona o sociálnom poistení.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) je zamestnávateľ povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia:

• zamestnanca v pracovnom pomere na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, a to pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,
• zamestnanca  vykonávajúceho práce na základe dohôd mimo pracovného pomeru  na účely úrazového poistenia, garančného poistenia, a to pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce.

Túto povinnosť môže zamestnávateľ splniť:

• vyplnením a doručením Registračného listu FO,
• faxom na číslo +421259248865 alebo +421259248723 odoslaním tlačiva Prihlásenie – odhlásenie zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia; do troch dní je potrebné doručiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne aj Registračný list FO,
• elektronickou poštou na adresu „praca@socpoist.sk“ – za rovnakých podmienok ako pri odoslaní faxu,
• zaslaním SMS na číslo 0908247104 a 0908247097 s údajmi: meno a priezvisko zamestnanca, rodné číslo, názov a sídlo zamestnávateľa, IČO alebo IČZ, dátum vzniku poistenia, druh pracovnoprávneho vzťahu; do troch dní je potrebné doručiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne aj Registračný list FO,
• elektronicky prostredníctvom internetu využitím systému elektronického zberu údajov, pričom už registračný list v papierovej podobe predkladať netreba – túto formu je povinný od 1. septembra 2009 využívať zamestnávateľ, ktorý zamestnáva 5 a viac zamestnancov.

V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ, okrem prihlasovacích povinností,  povinný [§ 231 ods. 1 písm. c) až l) a o)]:

• oznámiť prerušenie nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti zamestnanca do 8 dní od tohto prerušenia,
• oznámiť začiatok a koniec čerpania materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky do 8 dní od začiatku alebo skončenia čerpania,
• odstúpiť tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, ak trvá dlhšie ako 10 dní,
• predkladať výkaz poistného a príspevkov  na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného a príspevkov,
• poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní poistenia v rozsahu upravenom v zákone a bezplatne,
• písomne oznámiť pracovný úraz, ktorý si vyžaduje lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do 3 dní odo dňa, kedy sa o pracovnom úraze dozvedel,
• predkladať záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii,
• viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a predložiť túto evidenciu do 3 dní od uplatnenia dávky alebo od skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnancovi,
• umožniť povereným zamestnancom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov, vykonanie kontroly a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov a do iných záznamov dôležitých na účely sociálneho poistenia,
• vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia,
• oznámiť pobočke  štát, na ktorého  území zamestnanec vykonáva prácu, ak prácu vykonáva mimo územia Slovenskej republiky.

V sociálnom poistení sa uplatňuje inštitút prerušenia poistenia. Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti  v období, v ktorom:

• čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu,
• je dlhodobo uvoľnený z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady, ak sa mu neposkytuje mzda,
• má neospravedlnenú neprítomnosť v práci,
• je vo výkone väzby alebo vo výkone odňatia slobody,
• čerpá rodičovskú dovolenku,
• v období od 11. dňa potreby:
  • ošetrovania chorého dieťaťa,  manžela,  manželky,  rodiča, rodiča manžela/-lky, ktorých zdravotný stav podľa potvrdenia lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou
  • starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku, ak
    • dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie
    • predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie,
    • fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo v súvislosti s pôrodom bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.

Zamestnávateľ je povinný prerušenie poistenia oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do 8, resp. 30 dní od prerušenia poistenia na tlačive Registračný list FO. Vznik prerušenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia a skončenie prerušenia sa posudzuje ako vznik povinného poistenia.

Registračný list FO je tak základným tlačivom, na ktorom zamestnávateľ oznamuje Sociálnej poisťovni postavenie zamestnanca ako poistenca k zamestnávateľovi ako platiteľovi poistného. V Registračnom liste FO sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa a zamestnanca uvádza:

• označenie, že ide o prihlášku, prerušenie, zmenu, odhlášku, zrušenie poistenia,
• pracovnoprávny vzťah (pracovný pomer, dohoda),
• obdobie poistenia stanovené dátumom vzniku poistenia, prerušenia poistenia, zániku poistenia, zániku prerušenia.

V prípade, že zamestnávateľ sa stane platobne neschopným, § 234 zákona o sociálnom poistení mu v súvislosti s garančným poistením ukladá tieto povinnosti:

• oznámiť Sociálnej poisťovni platobnú neschopnosť do 8 dní od jej vzniku,
• potvrdiť zamestnancovi aj Sociálnej poisťovni nároky zamestnanca z pracovnoprávneho vzťahu za posledné tri mesiace pred vznikom platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Tieto povinnosti za zamestnávateľa môže plniť predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty.

3.Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o zdravotnom poistení

Zamestnanec pre účely zdravotného poistenia je špecifikovaný v § 11 ods. 3 a zamestnávateľ v § 11 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení.

Zamestnávateľ je v zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení povinný prihlásiť zamestnanca do pobočky zdravotnej poisťovne, v ktorej je zamestnanec poistený, a to na tlačive predpísanom príslušnou zdravotnou poisťovňou do 8 dní od vzniku pracovného pomeru. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou určil pre tento účel tlačivo Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie. Oznámenie má  listinnú aj elektronickú formu. S účinnosťou od 1. 10. 2009 je v zmysle Metodického usmernenia UDZS č. 3/1/2009 zamestnávateľ, ktorý má 5 a viac zamestnancov poistených v príslušnej zdravotnej poisťovni, povinný predkladať Oznámenie zamestnávateľa v elektronickej forme.                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                            

Zamestnávateľ je povinný písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného v prípadoch, keď je platiteľom poistného štát [§ 24 písm. c)]:

• nezaopatrené dieťa,
• fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok,
• fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok,
• fyzickú osobu, ktorá dosiahla dôchodkový vek a ktorej nevznikol nárok na dôchodok,
• fyzickú osobu, ktorá je invalidná a nevznikol jej nárok na invalidný dôchodok,
• fyzickú osobu vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody,
• fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje starostlivosť v zariadení, v ktorom je umiestnená na základe rozhodnutia súdu alebo v zariadení sociálnych služieb celoročne,
• zahraničného študenta,
• fyzickú osobu, ktorá poberá peňažný príspevok za opatrovanie,
• fyzickú osobu, ktorá sa osobne celodenne a riadne stará o dieťa vo veku do šiestich rokov,
• fyzickú osobu, ktorá opatruje občana s ťažkým zdravotným postihnutím,
• manželku alebo manžela zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v cudzine alebo vykonáva práce vo verejnom záujme v cudzine,
• fyzickú osobu, ktorá vykonáva osobnú asistenciu občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím,
• fyzickú osobu,
  • ktorá poberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské,
  • ktorej vznikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť,
  • ktorej vznikol nárok na ošetrovné po uplynutí 10. dňa potreby ošetrovania,
• fyzickú osobu, ktorá poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi,
• fyzickú osobu, ktorá je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
• cudzinca zaisteného na území Slovenskej republiky,
• fyzickú osobu, ktorá má priznané postavenie azylanta,
• fyzickú osobu, ktorá vykonáva pracovnú činnosť pre cirkevné, rehoľné a charitatívne spoločenstvo a nemá z tejto činnosti príjem,
• fyzickú osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená a poberá náhradu služobného platu policajta,
• študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia.

Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie je tak základným tlačivom, na ktorom zamestnávateľ oznamuje príslušnej zdravotnej poisťovni postavenie zamestnanca ako poistenca k zamestnávateľovi ako platiteľovi poistného. V oznámení sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa a zamestnanca uvádza pre každého oznamovaného zamestnanca:

• kód kategórie poistenca (zamestnanec = kód 2),
• platnosť zmeny (začiatok, koniec),
• dátum zmeny.

V súvislosti so zlúčením zdravotných poisťovní k 1. 1. 2010 zamestnávateľ nie je povinný oznamovať zmenu platiteľa poistného, keďže registre  poistencov zdravotných poisťovní sa automaticky zlučujú.

V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ ako platiteľ poistného, okrem prihlasovacích a oznamovacích povinností,povinný [§ 24 písm. a), b), d) – i)]:

• vypočítať poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykázať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni,
• plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania,
• viesť a uchovávať po dobu 10 rokov účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia,
• viesť a uchovávať po dobu 10 rokov evidenciu o zamestnancoch,
• preukazovať príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti potrebné na zistenie dodržiavania lehoty splatnosti preddavkov na poistné,
• predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni na požiadanie doklady potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného,
• poskytovať súčinnosť pri výkone kontroly a predkladať účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného a umožniť výkon kontroly, 
• predkladať úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri výkone dohľadu účtovné doklady a iné doklady a umožniť výkon dohľadu.

4.Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti

Právne vzťahy pri poskytovaní služieb zamestnanosti a v rámci nich aj zamestnávanie cudzincov upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov.

Zamestnávateľ, ktorý zamestná:

• občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov,
• cudzinca, u ktorého sa nevyžaduje povolenie na zamestnávanie,

je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny najneskôr do 7 pracovných dní od nástupu do zamestnania.

Oznámenie sa realizuje na:

• Informačnej karte o vzniku/skončení pracovnoprávneho vzťahu cudzinca, na zamestnávanie ktorého sa na území SR nevyžaduje povolenie na zamestnávanie,
• Informačnej karte o vzniku/skončení pracovnoprávneho vzťahu alebo o vyslaní na výkon práce/skončení vyslania na výkon práce občana EÚ a jeho rodinného príslušníka na územie SR.

Zamestnávanie cudzinca, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnávanie, zamestnávateľ neoznamuje. Jedine v prípade, ak cudzinec do zamestnania nenastúpil, zamestnávateľ to oznámi príslušnému ÚPSVaR do 7 pracovných dní.

5.  Oznámenie vzniku daňovej povinnosti správcovi dane

Zamestnávateľ musí byť u správcu dane registrovaný ako platiteľ dane z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti (pozri kapitolu II.3.). Daňová povinnosť mu vznikne zamestnaním prvého zamestnanca a vznik daňovej povinnosti je povinný písomne oznámiť daňovému úradu v zmysle  § 31 ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov,  a to do 15 dní odo dňa, keď povinnosť vznikla.

6.  Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorými sú:

• Dohoda o vykonaní práce,
• Dohoda o pracovnej činnosti,
• Dohoda o brigádnickej práci študentov.

Okrem povinností vyplývajúcich zo Zákonníka práce je zamestnávateľ, v súvislosti so zamestnávaním osôb na dohody, povinný:

• prihlásiť  fyzickú osobu do registra poistencov do Sociálnej poisťovne, a to pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce rovnakým spôsobom ako zamestnancov,
• odhlásiť fyzickú osobu z registra poistencov v Sociálnej poisťovni najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu rovnakým spôsobom ako zamestnancov,
• odvádzať:
  • poistné na úrazové poistenie vo výške 0,08 % z odmeny,
  • poistné na garančné poistenie vo výške 0,25 % z odmeny,
• vyplácanú odmenu zdaniť preddavkom na daň alebo vybratím dane zrážkou,
• viesť mzdové listy a výplatné listiny.

7.  Vyhlásenie  na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti

Každý zamestnanec má pri nástupe do zamestnania  právo, nie povinnosť,  podpísať  Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v ktorom:

• uplatní alebo neuplatní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka podľa § 11,
• uplatní alebo neuplatní daňový bonus podľa § 33, v prípade, že daňový bonus uplatní, je povinný preukázať splnenie podmienok na priznanie,
• vyhlási, že za rovnaké zdaňovacie obdobie  neuplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus u iného zamestnávateľa a že nárok na daňový bonus neuplatňuje iný daňovník,
• vyhlási, že je alebo nie je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku,
• vyhlási, že ak dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia  k zmene uvedených skutočností, oznámi a preukáže ich zamestnávateľovi.

Ak má daňovník viacerých zamestnávateľov súčasne, vyhlásenie môže predložiť len jednému z nich. Keď má v priebehu zdaňovacieho obdobia viacerých zamestnávateľov postupne, vyhlásenie môže predložiť každému pri zmene zamestnávateľa.

Zamestnávateľ prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec podpíše vyhlásenie:

• pri nástupe do zamestnania do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania,
• každoročne najneskôr do konca januára,
• kedykoľvek v priebehu zdaňovacieho obdobia.

Ak zamestnanec v určených termínoch vyhlásenie nepodpíše, zamestnávateľ nemôže uplatniť nezdaniteľnú časť dane na daňovníka a daňový bonus.

Ministerstvo financií SR odporučilo vzor tlačiva vyhlásenia v Oznámení MF SR č. MF/26840/2008-72 o uverejnení odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 12/2008. V zmysle bodu 4 Oznámenia MF SR č. MF/28277/2009-72 o uverejnení vzoru odporúčaných tlačív uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2009 sa tento vzor vyhlásenia použije aj pre zdaňovacie obdobie roku 2010. Zamestnávateľ by mal zabezpečiť, aby zamestnanci podpísali Vyhlásenie na zdanenie príjmov pre rok 2010 do 1. 2. 2010 (31. 1. 2010 pripadá na nedeľu).

1.  Definícia mzdy

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. V zmysle § 118 Zákonníka práce  mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa považuje aj plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia zamestnanca, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdou nie je plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa osobitných predpisov, najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažujú ďalšie plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia, je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.

Zamestnávateľ je povinný ohodnotiť každé pracovné miesto zastávané zamestnancom a po posúdení zložitosti prác priradiť stupeň náročnosti pracovného miesta v súlade s prílohou Zákonníka práce.

2.Minimálna mzda a minimálne mzdové nároky

Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších noviel.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda Nariadením vlády SR č. 441/2009 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy, ustanovila s účinnosťou od 1. januára 2010  minimálnu mzdu na:

• 307,70 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 1,768 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Suma minimálneho mzdového nároku pre príslušný stupeň pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín je daná ako súčin:

• hodinovej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných hodinovou mzdou,
• mesačnej minimálnej mzdy – u zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou

a koeficientu minimálnej mzdy pre jednotlivé stupne náročnosti stanoveného v § 120 ods. 4 Zákonníka práce nasledovne:

Pri ustanovení týždenného pracovného času v zmysle § 85 ods. 5 Zákonníka práce na menej ako 40 hodín sa sadzby minimálnych mzdových nárokov  úmerne zvýšia nasledovne:

Sadzba minimálneho mzdového nároku za hodinu sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta a sadzba minimálneho mzdového nároku za mesiac sa zaokrúhľuje na najbližších desať eurocentov.

3. Mzda, náhrady mzdy a mzdové zvýhodnenia

Zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce poskytuje:

• základnú  mzdu v závislosti od odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu,
• mzdu za prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie  za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
• mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce,
• plnenie  za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia,
• plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním, ktoré sa za mzdu nepovažuje, a to:
• náhrady mzdy:
  • za dovolenku,
  • pri plnení brannej povinnosti a pri plnení úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách,
  • pri zvyšovaní kvalifikácie,
  • pri osobných prekážkach v práci,
  • pri prekážkach na strane zamestnávateľa,
• odstupné a odchodné,
• cestovné náhrady,
• príspevky zo sociálneho fondu,
• výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií,
• daňový bonus,
• náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
• náhrady za pracovnú pohotovosť.

Za prácu nadčas, t. j. prácu vykonávanú na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas a vykonávanú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien,  patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie nepatrí v prípadoch, keď sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli na čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo inej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, ktorí budú mať v mzde zohľadnenú aj prípadnú prácu nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín ročne.

Za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca. Pri čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok mzdové zvýhodnenie nepatrí. U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný, za ktorý mu patrí mzda.

Za nočnú prácu, t. j. prácu vykonávanú medzi 22. hodinou a 6. hodinou,  patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách pre prvý stupeň, t. j. najmenej 0,3536 eura.

Mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce pri práci v prostredí, v ktorom pôsobia chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, biologické faktory, prach a fyzikálne faktory ako hluk, vibrácie, ionizujúce žiarenie, ak sú zaradené do 3. alebo. 4 kategórie a vyžadujú, aby zamestnanec používal osobné ochranné prostriedky, patrí  zamestnancovi za každú hodinu práce popri dosiahnutej mzde najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3536 eura.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi nariadiť alebo sa s ním dohodnúť o pracovnej pohotovosti, t. j. aby sa mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený týždenný pracovný čas zdržiaval po určený čas na dohodnutom mieste a bol pripravený na výkon práce. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa považuje za pracovný čas a zamestnancovi za každú hodinu patrí mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 1,7680 eura. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, ide o neaktívnu časť pracovnej pohotovosti, ktorá sa nezapočítava do pracovného času a zamestnancovi patrí náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu pre prvý stupeň náročnosti práce, t. j. najmenej 0,3536 eura. Ak zamestnanec počas pracovnej pohotovosti vykonáva prácu, ide o aktívnu časť pracovnej pohotovosti a považuje sa za prácu nadčas.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku v súlade s § 100 až § 117 Zákonníka práce. Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy za dovolenku v sume jeho priemerného zárobku.

Pri osobných prekážkach v práci je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno v týchto prípadoch:

a)vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení:

• pracovné voľno s náhradou mzdy  sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
• ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,
• pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času,

b)narodenie dieťaťa manželke zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas na prevoz manželky do zdravotníckeho zariadenia a späť,

c)sprevádzanie:

• rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie – pracovné voľno s náhradou mzdy len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné,
• zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku,

d) úmrtie rodinného príslušníka:

• pri úmrtí manžela alebo dieťaťa – pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a ďalší deň na účasť na pohrebe,
• pri účasti na pohrebe rodiča alebo súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, manžela súrodenca zamestnanca – pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb,
• pri účasti na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca alebo prarodiča jeho manželky alebo inej osoby, ktorá žila so zamestnancom v čase úmrtia v domácnosti – pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb,

e)vlastná svadba – pracovné voľno bez náhrady mzdy na jeden deň,

f)znemožnenie cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom, ktorý používa zamestnanec ťažko zdravotne postihnutý – pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň,

g)nepredvídané prerušenie premávky alebo meškanie pravidelnej verejnej dopravy – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom,

h)presťahovanie zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie – pracovné voľno bez náhrady mzda sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň pri sťahovaní v tej istej obci a pri sťahovaní do inej obce najviac na dva dni, ak ide o sťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, poskytne sa pracovné voľno s náhradou mzdy,

i) vyhľadanie nového pracovného miesta pred skončením pracovného pomeru – pracovné voľno bez náhrady mzdy sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, v rovnakom rozsahu, ale s náhradou mzdy sa poskytne pracovné voľno pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom z tzv. organizačných dôvodov.

Zamestnávateľ môže poskytnúť  aj ďalšie pracovné voľno bez náhrady mzdy, najmä na zariadenie dôležitých osobných, rodinných a iných vecí zamestnanca, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času. Náhrada mzdy sa poskytne v sume priemerného zárobku zamestnanca.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi náhradu mzdy pri prekážkach na strane zamestnávateľa:

b) v sume jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými prevádzkovými príčinami, alebo pre iné prekážky na strane zamestnávateľa,

c) najmenej 50 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy,

d) najmenej 60 % jeho priemerného zárobku – ak zamestnávateľ  vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, pričom písomnú dohodu nie je možné nahradiť jednostranným  rozhodnutím zamestnávateľa.

4. Zrážky zo mzdy

Zákonník práce ustanovuje  vykonávanie zrážok zo mzdy nasledovne:

a)  prednostne sa   zo mzdy zamestnanca vykonajú zrážky:

• poistného na sociálne poistenie,
• preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie,
• príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie,
• zrážky preddavku na daň alebo daň, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

Tieto zrážky vykonáva zamestnávateľ bez osobitného písomného súhlasu zamestnanca v rozsahu a vo výške  ustanovených osobitnými predpismi, zrazené zrážky odvádza príslušným inštitúciám a plní ostatné povinnosti voči týmto inštitúciám aj zamestnancom, napr. oznamovaciu, prihlasovaciu, evidenčnú, archivačnú a pod., ktoré mu príslušné zákony nariaďujú.

b) po vykonaní prednostných zrážok sa  zo mzdy zamestnanca môžu zraziť len:

• preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
• sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom – o výkon rozhodnutia ide vtedy, ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a oprávnený má potom možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia,
• peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov – napr. peňažný trest za spáchanie trestného činu uložený právoplatným rozhodnutím súdu alebo peňažná pokuta uložená správnym orgánom v priestupkovom konaní,
• neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
• nevyúčtované preddavky cestovných náhrad, 
• náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
• náhrada mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
• suma odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť.

Tieto taxatívne vymedzené zrážky zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonať jednostranne i bez súhlasu zamestnanca.

c) ďalšie zrážky nad rámec uvedených zrážok sa môžu vykonať len:

• za základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 a§ 131 ods. 3 Zákonníka práce,
• za základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.

Zamestnávateľ je povinný realizovať aj zrážky zo mzdy zamestnanca na základe rozhodnutí v zmysle Občianskeho súdneho poriadku,  Exekučného poriadku, Správneho poriadku, pričom je povinný postupovať v zmysle Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia č. 469/2008 Z. z.. Zamestnancovi sa v zmysle uvedeného Nariadenia nesmie zraziť z mesačnej mzdy tzv. základná nepostihnuteľná suma. Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je odvodený zo sumy životného minima, ktoré je od 1. 7. 2009  do 30. 6. 2010 vo výške 185,19 eura a po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol pozostáva z nasledovných súm:

• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy zamestnanca = 60 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platnej v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. v súčasnosti 111,11 eura
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy na každú osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné = za každú osobu sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. v súčasnosti 46,29 eura, ak sa zrážky na dieťa vykonávajú zo mzdy oboch rodičov, započítava sa 25 % životného minima každému z nich osobitne,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy na manžela, aj keď má samostatný príjem = 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. v súčasnosti 46,29 eura,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť zamestnancovi z jeho mesačnej mzdy, keď ide o výživné pre maloleté dieťa  =  70 % z celkovej vypočítanej základnej sumy, t. j. v súčasnosti:
• 77,77 eura na plnoletú fyzickú osobu,
• 32,40 eura na každú ďalšiu osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné, suma sa nezapočítava na tú osobu, v prospech ktorej sa pohľadávka výživného vymáha,
• 32,40 eura na manžela, aj keď má vlastný príjem,
• suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zamestnanca zrazí bez obmedzenia  = 150 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. v súčasnosti 277,78 eura.

Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zo mzdy  vychádza z tretinového princípu. Mzda podliehajúca zrážkam, t. j.  mzda, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, sa rozdelí na tretiny. Prvá tretina slúži na uspokojovanie bežných pohľadávok, druhá na uspokojovanie len prednostných pohľadávok a tretia  sa pripočíta k základnej nepostihnuteľnej sume a vyplatí sa zamestnancovi. Na tretiny sa delí suma maximálne 277,78 eura, pretože nad túto sumu sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia.

5. Doplnkové dôchodkové sporenie

Doplnkové dôchodkové sporenie tvorí 3. pilier dôchodkového systému a upravuje ho zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov.

Účastníkom doplnkového dôchodkového sporenia môže byť zamestnanec aj fyzická osoba, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov odo dňa uzatvorenia účastníckej zmluvy. V účastníckej zmluve sa:

• účastník zaväzuje platiť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti príspevky vo výške, spôsobom a v lehote splatnosti a
• doplnková dôchodková spoločnosť sa zaväzuje účastníkovi vyplácať dávky určené v dávkovom pláne.

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platí aj zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý uzatvoril zamestnaneckú zmluvu. Zamestnávateľ platí príspevky vo výške, v lehote splatnosti a spôsobom, ktoré dohodol v zamestnaneckej zmluve.

Za zamestnanca odvádza príspevky zamestnávateľ. Zamestnávateľ, ktorý uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu, pri platení a odvádzaní príspevkov postupuje podľa dohodnutých podmienok.

Na trhu pôsobia tieto doplnkové dôchodkové spoločnosti:

• ING Tatry – Sympatia, d.d.s., a.s.,
• AXA, d.d.s., a.s.,
• Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, a.s.,
• Stabilita, d.d.s., a.s.,
• AEGON, d.d.s., a.s..

6.Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti

Pri dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec po predložení potvrdenia nárok na náhradu príjmu v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov. Náhradu príjmu poskytne zamestnávateľ zo svojich prostriedkov.

Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem.

Nárok na náhradu príjmu vo výške polovice náhrady má zamestnanec, ktorý sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.

Nárok na náhradu príjmu nemá zamestnanec:

• ak počas obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti má nárok na nemocenské, materské alebo rodičovský príspevok,
• ak sa stal dočasne práceneschopným v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
• ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej pracovnej neschopnosti bez súhlasu lekára.

Náhrada príjmu sa poskytuje za kalendárne dni, bez ohľadu na rozvrhnutie pracovného času, a to od prvého dňa pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do uplynutia 10. dňa. V prípade, že dočasná pracovná neschopnosť trvá ďalej, nemocenské dávky poskytne Sociálna poisťovňa z nemocenského poistenia. Za týmto účelom je zamestnávateľ povinný predložiť Sociálnej poisťovni Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku.

Výška náhrady príjmu je:

• od 1. dňa do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti – 25 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca,
• od 4. dňa do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti – 55 % z denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

Suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na eurocenty smerom nahor.

Denný vymeriavací základ zamestnanca sa stanovuje v zmysle § 55 zákona o sociálnom poistení ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých zamestnancom v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. V prípade, že zamestnanec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ, stanovuje sa pravdepodobný vymeriavací základ.

Denný vymeriavací základ pre rok 2010 sa vypočíta nasledovne:

• spočítajú sa mesačné vymeriavacie základy, z ktorých sa platilo nemocenské poistenie za jednotlivé mesiace roka 2009,
• táto suma sa vydelí počtom dní roka 2009, za ktoré zamestnanec platil nemocenské poistenie a výsledok, t. j. denný vymeriavací základ sa zaokrúhli na 4 desatinné  miesta nahor.

Rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.

Systém zdravotného poistenia upravuje zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov.

Poistné na verejné zdravotné poistenie sú povinní platiť zamestnanci a ich zamestnávatelia. Poistné sa platí z vymeriavacieho základu vo výške určenej príslušnou sadzbou poistného.

Sadzba poistného na verejné zdravotné poistenie  pre jednotlivých platiteľov poistného je stanovená percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu. Sadzba poistného pre zamestnanca a zamestnávateľa je nasledovná:

• zamestnanec – 4 % z vymeriavacieho základu,
• zamestnanec so zdravotným postihnutím – 2 % z vymeriavacieho základu,
• zamestnávateľ – 10 % z vymeriavacieho základu,
• zamestnávateľ, ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím – 5 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je jeho príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorým je:

• príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb,
• príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia,
• podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

Minimálnym vymeriavacím základom zamestnanca je minimálna mzda  platná k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa poistné platí. V roku 2010 je to 307,70 eura. Minimálny vymeriavací základ sa nekráti o časť zodpovedajúcu neospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca a poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi na jeho žiadosť, okrem pracovného voľna bez náhrady mzdy, ktoré je zamestnávateľ povinný poskytnúť. K alikvotnému kráteniu môže dôjsť len v prípade, že poistné sa platí len za časť kalendárneho mesiaca, pričom najnižšia možná suma vymeriavacieho základu sa stanoví tak, že vymeriavací základ pripadajúci na jeden pracovný deň sa vynásobí počtom pracovných dní, za ktoré sa poistné platí.

Maximálnym vymeriavacím základom zamestnanca je trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Priemerná mesačná mzda  za rok 2008 je vo výške 21 782 Sk/723,03 eura, maximálny vymeriavací základ zamestnanca 21 69,09 eura. Alikvotné krátenie maximálneho vymeriavacieho základu nie je možné.

Do vymeriavacieho základu sa nezapočítava:

• odstupné a odchodné,
• náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť,
• príspevok zo sociálneho fondu,
• príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné a súkromné účely,
• odmena podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,
• odmena vyplácaná pri pracovnom výročí a životnom výročí,
• odmena vyplácaná pri prvom skončení pracovného pomeru pri odchode do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku,
• plnenie poskytované zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
• odmena vyplácaná pri prvom skončení služobného pomeru po splnení nároku na starobný dôchodok, na výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo na invalidný výsluhový dôchodok,
• preplatok z ročného zúčtovania poistného.

Vymeriavacím základom zamestnávateľa pre platenie poistného za zamestnanca je vymeriavací základ každého zamestnanca.

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje  na najbližší eurocent nadol.

Výška preddavku na poistné zamestnanca je najmenej vo výške určenej sadzbou z vymeriavacieho základu a najviac vo výške určenej sadzbou z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy.

Výška preddavku na poistné zamestnávateľa je najmenej vo výške určenej sadzbou z minimálneho základu každého zamestnanca a najviac  vo výške určenej sadzbou  z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy každého zamestnanca.

Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavky na poistné  na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Stanovenie výšky preddavkov  zamestnanca v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy a zamestnávateľa v závislosti od stanovenej sadzby poistného, minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 je zhrnuté v nasledovnej tabuľke:

Preddavok na poistné za príslušný kalendárny mesiac, ktorý odvádza zamestnávateľ za zamestnancov a za seba, je splatný v deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov za príslušný kalendárny mesiac. Ak je výplata príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, preddavok je splatný v deň poslednej výplaty príjmov. Ak takýto deň určený nie je, preddavok na poistné je splatný v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa preddavok platí.

Za deň platby preddavku na poistné sa považuje:

• pri bezhotovostnom prevode z účtu deň, v ktorom sa uskutočnilo odpísanie platby z účtu platiteľa poistného,
• pri platbe poštovou poukážkou deň, v ktorý sa uskutočnila platba poštovou poukážkou,
• pri platbe v hotovosti deň, v ktorý sa uskutočnila platba v príslušnej zdravotnej poisťovni v hotovosti.

Zamestnávateľ je  povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac spôsobom určeným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Zamestnávatelia  na vykazovanie preddavkov použijú tlačivo Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie.  Spôsob a formu vykazovania preddavkov určil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v Metodickom usmernení č. 3/2008, v ktorom sú uvedené vysvetlivky k vyplňovaniu výkazu, ako aj dátové rozhranie pre zasielanie výkazu v elektronickej forme. S účinnosťou od 1. 10. 2009  UDZS určil  pre zamestnávateľov, ktorí majú 5 a viac zamestnancov, v príslušnej zdravotnej poisťovni predkladať výkaz v elektronickej forme (cez elektronickú podateľňu  po uzatvorení Dohody s príslušnou zdravotnou poisťovňou).

Údaje, ktoré musí výkaz obsahovať, špecifikuje Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 239/2006 Z. z. o podrobnostiach pri vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzoroch tlačív ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie v znení neskorších predpisov. Vo výkaze preddavkov sa okrem obdobia, za ktoré sa preddavky vykazujú, a základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza:

• celkový príjem, ktorý je predmetom výpočtu vymeriavacieho základu,
• deň, ktorý je určený na výplatu príjmov zamestnancov,
• celkový počet dní, za ktoré je vypočítaný a platený preddavok na poistné v členení podľa sadzieb poistného,
• vymeriavací základ za všetkých poistencov,
• počet zamestnancov, za ktorých sa platí preddavok na poistné v členení podľa sadzieb poistného,
• sadzba poistného v členení na sadzbu pre zamestnanca a zamestnávateľa,
• celková suma preddavku na poistné podľa výšky a sadzba poistného v členení na sumu preddavku platenú zamestnancom a zamestnávateľom,
• celková sumu preddavku na poistné.

V prílohe k výkazu sa uvádza presný zoznam poistencov, za ktorých je poistné platené v členení:

• poradové číslo,
• rodné číslo poistenca,
• počet dní, za ktoré je vypočítaný a platený preddavok na poistné,
• celkový príjem zamestnanca, ktorý je predmetom výpočtu vymeriavacieho základu,
• vymeriavací základ poistenca,
• sadzba poistného v členení na sadzbu pre zamestnanca a zamestnávateľa,
• celková suma preddavku v členení na sumu preddavku platenú zamestnancom a zamestnávateľom,
• celková suma preddavku na poistné.

1. Sociálne poistenie

Rozsah sociálneho poistenia upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Sociálne poistenie sa skladá z viacerých samostatných poistení, ktorými sú:

a)nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva; z nemocenského poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje nemocenské dávky, ktorými sú nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské,

b)dôchodkové poistenie, a to:

• starobné poistenie ako poistenie na zabezpečenie príjmu v starobe a pre prípad úmrtia; zo starobného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok,
• invalidné poistenie ako poistenie pre prípad poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a pre prípad úmrtia; z invalidného dôchodkového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok,

c)úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania; z úrazového poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje úrazové dávky, ktorými sú úrazový príplatok, úrazová renta, jednorazové vyrovnanie, pozostalostná úrazová renta, jednorazové odškodnenie, rehabilitačné, rekvalifikačné, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, náhrada nákladov spojených s liečením, náhrada nákladov spojených s pohrebom,

d)garančné poistenie ako poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa na uspokojovanie nárokov zamestnancov; z garančného poistenia Sociálna poisťovňa poskytuje dávky garančného poistenia vo výške nároku na mzdu, ak sa zamestnávateľ stane platobne neschopným,

e)poistenie v nezamestnanosti ako poistenie pre prípad straty príjmu z činností zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti; z poistenia v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa poskytuje dávky v nezamestnanosti.

Všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za príslušný kalendárny rok. Všeobecným vymeriavacím základom za kalendárny rok 2008 je suma 8 676,36 eura.

Vymeriavací základ zamestnanca je:

• príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb,
• príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzických osôb, preto že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia a podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,
• náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci.

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezahŕňa:

• odstupné a odchodné,
• cestovné náhrady,
• výnosy z kapitálových podielov alebo obligácií,
• náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť
• príspevky zo sociálneho fondu,
• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ,
• príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely,
• odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,
• odmeny vyplácané pri pracovných a životných jubileách,
• plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení, okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní spoločnosti alebo družstva,
• plnenia poskytované po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru,
• náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

S účinnosťou od 1. 1. 2010 minimálny vymeriavací základ zamestnanca stanovený nie je.

Maximálny vymeriavací základ zamestnanca je mesačne najviac:

a) na platenie poistného na dôchodkové starobné a invalidné poistenie zamestnanca a na platenie poistného v nezamestnanosti:

• v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka – štvornásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platí v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,
• v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka – štvornásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platí v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,

b) na platenie poistného na nemocenské poistenie:

• v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka – 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platí v kalendárnom roku,  ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie,
• v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka – 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platí v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie.

Vymeriavací základ zamestnávateľa  je vymeriavací základ jeho zamestnancov.

Maximálny vymeriavací základ zamestnávateľa za každého jeho zamestnanca je mesačne najviac:

a) na platenie poistného na dôchodkové starobné a invalidné poistenie,  poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu solidarity:

• v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka – štvornásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platí v kalendárnom roku,  ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity,
• v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka – štvornásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platí v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na dôchodkové poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity,

b)na platenie poistného na nemocenské poistenie a poistného na garančné poistenie:

• v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka – 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platí v kalendárnom roku,  ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na  nemocenské poistenie a poistné na garančné poistenie,
• v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka – 1,5-násobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platí v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa platí poistné na nemocenské poistenie a poistné na garančné poistenie.

Maximálny vymeriavací základ na platenie úrazového poistenia stanovený nie je.    

Do vymeriavacieho základu  zamestnávateľa  na platenie poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie sa zahŕňa aj odmena jeho zamestnancov za prácu, ktorú vykonávajú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

K alikvotnému vymeriavacieho základu  môže dôjsť v prípadoch, ak poistenie trvalo len časť kalendárneho mesiaca alebo počas kalendárneho mesiaca boli obdobia, za ktoré sa poistné v zmysle § 140 neplatí. Najnižšia a najvyššia suma vymeriavacieho základu sa  stanoví tak, že vymeriavací základ pripadajúci na jeden kalendárny deň sa vynásobí počtom kalendárnych dní poistenia.

Sadzby poistného na sociálne poistenie sú stanovené percentuálnym podielom z vymeriavacieho základu. Sadzby poistného pre zamestnanca a zamestnávateľa sú nasledovné:

a)sadzba poistného na nemocenské poistenie:

• zamestnanec – 1,4 % z vymeriavacieho základu,
• zamestnávateľ – 1,4 % z vymeriavacieho základu,

b) sadzba poistného na starobné poistenie:

• zamestnanec – 4  % z vymeriavacieho základu,
• zamestnávateľ – 14 % z vymeriavacieho základu,

c) sadzba poistného na invalidné poistenie:

• zamestnanec – 3  % z vymeriavacieho základu,
• zamestnávateľ – 3 % z vymeriavacieho základu,

d) sadzba poistného na úrazové poistenie:

• zamestnanec – neplatí,
• zamestnávateľ – 0,8 % z vymeriavacieho základu, a to v období do 31. 12. 2011,

e) sadzba poistného na garančné poistenie:

• zamestnanec – neplatí,
• zamestnávateľ – 0,25 % z vymeriavacieho základu

f) sadzba poistného na poistenie v nezamestnanosti:

• zamestnanec – 1 % z vymeriavacieho základu,
• zamestnávateľ – 1 % z vymeriavacieho základu

g)sadzba poistného do rezervného fondu solidarity:

• zamestnanec – neplatí,
• zamestnávateľ – 4,75 % z vymeriavacieho základu.

Poistné nie sú povinní platiť zamestnanci:

• v období, počas ktorého sa im poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby alebo starostlivosti o dieťa, najdlhšie do 10. dňa,
• v období, počas ktorého sú uznaní dočasne práceneschopnými,
• v období, počas ktorého sa im vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
• v období, počas ktorého majú ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu účasti na štrajku.

Poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku a zamestnávateľ za tohto zamestnanca.

Poistné na poistenie v nezamestnanosti neplatí poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Jednotlivé sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie,  poistného na poistenie v nezamestnanosti a poistného do rezervného fondu  sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nadol.

Poistné, ktoré platí zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov. Ak je výplata týchto príjmov rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov. Ak takýto deň určený nie je, poistné je splatné  v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa poistné platí. Poistné sa považuje za zaplatené včas, ak:

• pri platení bezhotovostným prevodom je dňom prevodu posledný deň splatnosti poistného,
• pri platení poštovou poukážkou je platba v posledný deň splatnosti poistného.

Platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať  poistné  na účet príslušnej Sociálnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci. Stanovenie výšky poistného na jednotlivé druhy  poistenia zamestnanca v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy a zamestnávateľa v závislosti od stanovených sadzieb poistného, maximálneho vymeriavacieho základu a zohľadnenia zákonom nestanoveného minimálneho vymeriavacieho základu od 1. 1. 2010 do 30. 06. 2010 je zhrnuté v nasledovnej tabuľke:

Zamestnávateľ je povinný príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne predkladať výkaz poistného a príspevkov  za príslušný kalendárny mesiac v lehote splatnosti poistného.

Formu, obsah a spôsob predkladania výkazu určuje Sociálna poisťovňa. Sociálna poisťovňa s účinnosťou od 1. septembra 2009 určila zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú 5 a viac zamestnancov, zasielať mesačný výkaz poistného a príspevkov (aj registračné listy FO) elektronicky prostredníctvom elektronického zberu údajov. Takýto zamestnávateľ musí so Sociálnou poisťovňou uzatvoriť Dohodu o podmienkach elektronickej komunikácie. Výnimku z povinnosti elektronického zasielania môže udeliť Sociálna poisťovne len vo výnimočných prípadoch.

V mesačnom výkaze poistného a príspevkov sa okrem  obdobia, za ktoré sa poistné a príspevky vykazujú, a základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza:

• súhrn poistného na nemocenské poistenie s uvedením počtu zamestnancov, za ktorých sa nemocenské poistenie odvádza, a výšky poistného za zamestnancov a zamestnávateľa,
• súhrn poistného na starobné poistenie a starobné dôchodkové sporenie s uvedením počtu zamestnancov, za ktorých sa starobné poistenie a sporenie odvádza, a výšky poistného a príspevkov  za zamestnancov a zamestnávateľa,
• súhrn poistného na invalidné poistenie s uvedením počtu zamestnancov, za ktorých sa invalidné poistenie odvádza, a výšky poistného za zamestnancov a zamestnávateľa,
• súhrn poistného na  poistenie v nezamestnanosti s uvedením počtu zamestnancov, za ktorých sa poistenie v nezamestnanosti odvádza, a výšky poistného za zamestnancov a zamestnávateľa,
• súhrn poistného na úrazové poistenie s uvedením počtu zamestnancov, za ktorých sa úrazové poistenie odvádza, a výšky poistného za zamestnávateľa,
• súhrn poistného na garančné poistenie s uvedením počtu zamestnancov, za ktorých sa garančné poistenie odvádza, a výšky poistného za zamestnávateľa,
• súhrn poistného do rezervného fondu solidarity s uvedením počtu zamestnancov, za ktorých sa  toto poistenie odvádza, a výšky poistného za zamestnávateľa,
• celková výška poistného a príspevkov k úhrade.

V prílohe k mesačnému výkazu poistného a príspevkov sa uvádza v členení na jednotlivých zamestnancov:

• poradové číslo,
• rodné číslo zamestnanca,
• počet kalendárnych dní, za ktoré sa poistné platí,
• vymeriavací základ v členení na jednotlivé druhy poistenia,
• výška poistného plateného zamestnávateľom v členení podľa jednotlivých druhov poistenia,
•  výška poistného plateného zamestnancom v členení podľa jednotlivých druhov poistenia.

Zamestnávateľ v prílohe výkazu uvádza všetkých zamestnancov, t. j. aj zamestnancov, ktorí majú prerušené povinné poistenie, ktorí nie sú povinní platiť poistné, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach mimo pracovného pomeru, aj keď im v príslušnom mesiaci odmena poskytnutá nebola.

2. Starobné dôchodkové sporenie

Starobné dôchodkové sporenie predstavuje 2. pilier dôchodkového systému a legislatívne ho upravuje zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov.

Sporiteľom je fyzická osoba, ktorá má zmluvu o starobnom dôchodkovom sporení s dôchodkovou správcovskou spoločnosťou. Sporiteľovi vzniká účasť na starobnom dôchodkovom sporení od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola zmluva o starobnom dôchodkovom sporení zapísaná do registra zmlúv, ktorý vedie Sociálna poisťovňa.

Príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí  zamestnávateľ za svojich zamestnancov. Sadzba príspevku je 9 % z vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom je vymeriavací základ na platenie poistného na dôchodkové poistenie podľa zákona o sociálnom poistení.

Zamestnávateľ zráža príspevky zamestnancovi, pre Sociálnu poisťovňu vykazuje príspevky a  platí príspevky za zamestnanca aj zamestnávateľa v rámci sociálneho poistenia. Poistné a príspevky uhrádza spolu na účet Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa postúpi príspevky na dôchodkové sporenie na bežný účet vedený pre dôchodkový fond, ktorý si sporiteľ zvolil pri uzatváraní alebo zmene zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení.

Od vstupu do 2. piliera dôchodková správcovská spoločnosť vedie občanovi osobný dôchodkový účet, na ktorom sa ukladajú peniaze na budúci dôchodok. Peniaze sústredené na osobných účtoch DDS investuje do toho dôchodkového fondu, ktorý si občan zvolí. Môže ísť o:

• rastový fond,
• vyvážený fond,
• konzervatívny fond.

Na trhu pôsobia tieto dôchodkové správcovské spoločnosti:

• Allianz – Slovenská dôchodková správcovská spoločnosť, a.s.,
• ING dôchodková správcovská spoločnosť, a.s.,
• VÚB Generali dôchodková správcovská spoločnosť, a.s.,
• AEGON, d.s.s., a.s.,
• ČSOB d.s.s., a.s.,
• AXA d.s.s., a.s..

1. Príjmy zo závislej činnosti

V zmysle § 5 ods. 1 zákona o dani z príjmovpríjmami zo závislej činnosti sú:

• príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru, alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce  povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania,
• príjmy za prácu likvidátorov, prokuristov, nútených správcov, členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditnej spoločnosti,
• platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, poslancov Európskeho parlamentu, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
• odmeny zo výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb a spoločenstiev,
• odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody,
• príjmy z prostriedkov sociálneho fondu,
• príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie,
• obslužné,
• vrátené poistné zo zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie a sociálne zabezpečenie, o ktoré si daňovník znížil v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach príjmy zo závislej činnosti.

V zmysle § 5 ods. 3 zákona o dani z príjmov príjmom zamestnanca je aj:

• suma vo výške 1 % zo vstupnej ceny vozidla za každý aj začatý kalendárny mesiac poskytnutia motorového vozidla zamestnávateľa na používanie na služobné a súkromné účely,
• rozdiel medzi vyššou trhovou cenou zamestnaneckej akcie a cenou tejto akcie garantovanou zamestnaneckou opciou v deň skutočnej realizácie zamestnaneckej opcie, ktorý je znížený o sumu zaplatenú zamestnancom za nákup zamestnaneckej opcie,
• cena alebo výhra prijatá zamestnancom, ktorý sa zúčastnil súťaže vyhlásenej zamestnávateľom.

V zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov príjmami zo závislej činnosti, ktoré nie sú predmetom dane, sú:

• cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vzniká zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, vrátane vreckového pri zahraničnej pracovnej ceste do výšky 40 % nároku na stravné,
• nepeňažné plnenia vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia podľa osobitných predpisov,
• sumy prijaté zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ich vynaložil v jeho mene alebo sumy, ktoré zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi ako preukázané výdavky, ktoré zamestnanec vynaložil za zamestnávateľa,
• hodnoty poskytovaných rekondičných, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti,
• náhrady za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce,
• náhrady výdavkov a plnenia poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, okrem náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.

V zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov príjmami zo závislej činnosti, ktoré sú od dane oslobodené, sú:

• suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa,
• hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom,
• hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
• použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom,
• poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu,
• náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
• príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo bydliskom v zahraničí,
• náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
• podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní,
• náhrada za stratu na zárobku, ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca.

2. Základ dane a nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus

V zmysle § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo o príspevky na zahraničné poistenia zamestnanca, na ktoré sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu.

Takto vypočítaný základ dane sa znižuje o nezdaniteľné časti základu dane, ktorými v zmysle § 11 zákona o dani z príjmov sú:

a) nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý:

• sa rovná alebo je nižší ako 100-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 19,2-násobku sumy platného životného minima,
• je vyšší ako 100-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule.

S účinnosťou od 1. marca 2009 sa v zdaňovacom období rokov 2009 a 2010 uplatní nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v zmysle § 52g zákona o dani z príjmov nasledovne:

Ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý:

• sa rovná alebo je nižší ako 86-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy platného životného minima,
• je vyšší ako 86-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule.

Suma životného minima k 1. 1. 2009 je 178,92 eura a k 1. 1. 2010 je 185,19 eura. V zmysle § 52h ods. 13 zákona o dani z príjmov na výpočet nezdaniteľnej časti základu dane sa aj pre zdaňovacie obdobie roka 2010 použije životné minimum platné k 1. 1. 2009 v sume 178,92 eura.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v zdaňovacom období roku 2010 bude:

• ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 15 387,12 eura, nezdaniteľná časť  = 4 025,70 eura,
• ak základ dane daňovníka je vyšší ako 15 387,12 eura, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 7 872,48 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

b)  nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane:

• rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
• nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 19,2-násobku platného životného minima,
• má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),
• má vlastný príjem presahujúci sumu  zodpovedajúcu 19,2-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
• vyšší ako 176,8-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 63,4-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky.

S účinnosťou od 1. marca 2009 sa v zdaňovacom období rokov 2009 a 2010 uplatní nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) v zmysle § 52g zákona o dani z príjmov nasledovne:

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane:

• rovnajúci sa alebo nižší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca 22,5-násobku platného životného minima,
  • má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 22,5-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky (manžela),
  • má vlastný príjem presahujúci sumu  zodpovedajúcu 22,5-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
• vyšší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka (manžel) žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku (manžela) je suma zodpovedajúca rozdielu 66,5-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka, ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) v zdaňovacom období roku 2010 bude:

• ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 31 489,92 eura a manželka (manžel):
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť  =  4 025,70 eura,
  • má vlastný príjem nepresahujúci sumu 4 025,70 eura, nezdaniteľná časť  = rozdiel medzi 4 025,70 eura a príjmom manželky (manžela),
  • má vlastný príjem presahujúci sumu 4 025,70 eura, nezdaniteľná časť  = nula,
• ak základ dane daňovníka je vyšší ako 31 489,92 eura a manželka (manžel):
  • nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť  = je rozdiel medzi sumou 11 898,18 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule,
  • má vlastný príjem, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 11 898,18 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky (manžela).

c) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie je možné odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období  v úhrne najviac do výšky 398,33 eura pri splnení týchto podmienok:

• dohodnutá poistná doba alebo doba platenia sporenia je najmenej 10 rokov,
• poistná doba je dohodnutá na dobu neurčitú, pričom výplata poistného plnenia nastane najskôr po uplynutí doby 10 rokov od uzatvorenia poistenia a najskôr v roku, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života alebo plnenie z účelového sporenia nastane  najskôr dovŕšením 55. roku života daňovníka.

Ak daňovník nedodrží tieto podmienky, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaniteľných období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu podmienok, o sumu zaplatených príspevkov a platieb, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

Zamestnanec si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s ním v domácnosti, ak mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Nárok na priznanie daňového bonusu zamestnanec musí preukázať najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom tieto podmienky spĺňa:

• dokladom o oprávnenosti nároku na priznanie, ktorým je rodný list dieťaťa, v prípade detí po skončení povinnej školskej dochádzky potvrdením školy pre konkrétny školský rok o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo potvrdením príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na dieťa,
• potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz alebo potvrdením o priznaní alebo odobratí invalidného dôchodku.

Za vyživované dieťa sa považuje nezaopatrené dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov a dieťa druhého z manželov žijúce s daňovníkom v spoločnej domácnosti. Nezaopatreným dieťaťom je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo sa nemôže sústavne pripravovať na budúce povolanie, alebo byť zamestnané pre chorobu alebo úraz.

Daňový bonus si môže uplatniť len jeden z rodičov. Zákon o dani z príjmov umožňuje, aby si pomernú časť daňového bonusu mohol uplatniť po časť zdaňovacieho obdobia jeden z rodičov a po zostávajúcu časť zdaňovacieho obdobia  druhý z rodičov. Ak dôjde k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie daňového bonusu, zamestnanec je povinný oznámiť ich zamestnávateľovi písomne (zmenou vo vyhlásení na zdaňovanie) najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena  nastala.

Výška daňového bonusu sa zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnané kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. Od 1. 7. 2009 je mesačná suma daňového bonusu  20 eur.

3. Zdaňovanie mesačnej mzdy

Zamestnávateľ prihliadne  na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a na daňový bonus, ak zamestnanec podá do konca mesiaca, v ktorom nastúpil do zamestnania, a každoročne najneskôr do konca januára alebo v priebehu zdaňovacieho obdobia Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Ak zamestnanec podpíše vyhlásenie, nezdaniteľná časť základu dane a daňový bonus sa uplatňuje priebežne mesačne  vo výške 1/12 ustanovenej sumy. Zamestnanec, u ktorého je predpoklad, že nárok na nezdaniteľnú časť základu dane nebude mať, môže vo vyhlásení uviesť a podpísať, že v priebehu roka nezdaniteľnú časť základu dane neuplatňuje. Môže tak urobiť kedykoľvek v priebehu roka. Nárok na daňový bonus sa posudzuje samostatne. Pri zániku nároku na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka alebo keď nárok na nezdaniteľnú časť nevzniká, nárok na daňový bonus nezaniká.

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nie je možné uplatniť, ak zamestnanec je na začiatku zdaňovacieho obdobia:

• poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia,
• poberateľom starobného dôchodkového sporenia,
• poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu,
• poberateľom výsluhového dôchodku,
• ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma, o ktorú sa znižuje základ dane, ak suma dôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú sa znižuje základ dane, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu.

Pri výpočte preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v roku 2010 sa uplatní 1/12 stanovenej nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, t. j. 335,47 eura.

Na mesačné uplatnenie daňového bonusu na každé vyživované dieťa zamestnanec musí mať mesačný zdaniteľný príjem minimálne vo výške polovice minimálnej mzdy, aby mu zamestnávateľ mohol daňový bonus priznať. Výška daňového bonusu sa s účinnosťou od 1. 7. 2009 zvýšila rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. V nadväznosti na úpravu sumy životného minima na základe koeficientu 3,5 % na sumu 185,19 eura sa mesačná suma daňového bonusu zvýšila na 20 eur.

Ostatné nezdaniteľné časti základu dane:

• na manželku,
• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
• finančné prostriedky na účelové sporenie,
• poistné na životné poistenie
  
  sa zohľadnia až pri ročnom zúčtovaní dane.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane a daňového bonusu nie je závislé od druhu pracovnoprávneho vzťahu. Vyhlásenie na zdanenie môžu podpísať zamestnanci v pracovnom pomere aj osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac  znížený o:

• sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je zamestnanec povinný platiť,
• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 1/12 ročnej nezdaniteľnej časti – v prípade, že si nezdaniteľnú časť základu dane zamestnanec uplatňuje.

Zdaniteľná mzda sa zaokrúhľuje na eurocenty nadol.

Spôsob zdanenia príjmu bude závisieť od toho, či zamestnanec má alebo nemá podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov a nasledovne:

• v prípade, že zamestnanec má podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov a uplatňuje si nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň bez ohľadu na výšku tohto príjmu v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov,
• v prípade, že zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie, jeho príjem sa zdaní preddavkom na daň bez uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane len v prípade, ak je tento príjem vyšší ako 165,97 eura, v zmysle § 35 zákona o dani z príjmov,
• v prípade, že zamestnanec nemá podpísané vyhlásenie na zdaňovanie a jeho príjem u toho istého zamestnávateľa za kalendárny mesiac nepresiahne 165,97 eura, sa jeho príjem zdaní daňou vyberanou zrážkou v zmysle § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov.

S účinnosťou od 1. 1. 2010 sa aj zo zamestnancovi vyplatenej náhrady  za stratu na zárobku účastníka na súdnom konaní, ktorá nie je vypočítaná z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, daň vyberie zrážkou v zmysle § 43 ods. 3 písm. m) zákona o dani z príjmov.

Daň vyberaná zrážkou aj preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti je 19 % zo zdaniteľnej mzdy. Daň vyberaná zrážku aj preddavok na daň sa zaokrúhlia na eurocenty nadol.

Preddavok na daň sa zrazí pri výplate alebo pri poukázaní, alebo pri pripísaní  zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Ak zamestnávateľ vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne, preddavok zrazí pri vyúčtovaní mzdy za uplynulý kalendárny mesiac. Ak mesačná zdaniteľná mzda spočíva len v nepeňažnom plnení alebo nepeňažné plnenie tvorí väčšiu časť mzdy  a zrážku preddavku na daň nie je možné vykonať, preddavok na daň sa zrazí pri najbližšom peňažnom plnení alebo pri podaní daňového priznania, alebo pri vykonaní ročného zúčtovania dane.

Takto vypočítaný preddavok sa zníži o daňový bonus. Ak je suma preddavku na daň zamestnanca nulová alebo nižšia ako suma daňového bonusu, alebo zrážku dane nebolo možné vykonať, vyplatí zamestnávateľ tomuto zamestnancovi sumu daňového bonusu alebo jeho časť z úhrnnej sumy preddavkov na daň a dane vybranej zrážkou, zrazenej všetkým zamestnancom. Ak je suma preddavkov na daň a dane vybranej zrážkou zrazená všetkým zamestnancom nižšia ako úhrnná suma daňového bonusu, zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi daňový bonus alebo jeho časť zo svojich prostriedkov. O poukázanie takto vyplatenej sumy daňového bonusu požiada zamestnávateľ daňový úrad prostredníctvom štvrťročného Prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň a dani vyberanej zrážkou z príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse.

Zamestnávateľ je povinný odviesť preddavky na daň znížené o úhrn daňového bonusu najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru. Zrážkovú daň je povinný odviesť správcovi dane najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac.

4. Príspevky zo sociálneho fondu vo vzťahu k dani z príjmov

Príspevky zo sociálneho fondu poskytované v zmysle zákona č. 152/1994 Zb. o sociálnom fonde predstavujú pre zamestnancov príjem, ktorý v zmysle zákona o dani z príjmov môže byť:

a)  príjem, ktorý nie je predmetom dane

• v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, t. j. predmetom dane nie sú ani pôžičky alebo návratné finančné výpomoci  poskytnuté zamestnancom zo sociálneho fondu,
• v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 330/1996 Z. z. o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci zo sociálneho fondu,

b) príjem, ktorý je od dane oslobodený – ide o príjmy v zmysle § 5 ods. 7 zákona o dani z príjmov,  predovšetkým o:

• sumy vynaložené zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnancov,
• hodnotu stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov alebo finančný príspevok zamestnancovi, ktorý má potvrdenie o nutnosti špeciálnej stravy,
• hodnotu nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku,
• nepeňažné príjmy zamestnanca poskytované ako použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom a ich rodinným príslušníkom

hradené z prostriedkov sociálneho fondu,

c)     príjem zo závislej činnosti, ktorým sú všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti, t. j.:

• preddavkovo v zmysle § 35 a § 36 zákona o dani z príjmov,
• alebo zrážkovou daňou v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov.

5. Cestovné náhrady vo vzťahu k dani z príjmov

V zmysle § 57 Zákonníka práce môže zamestnávateľ vyslať zamestnanca na pracovnú cestu. Náhrady výdavkov pri pracovných cestách je povinný poskytnúť v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

Cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti v rozsahu a do výšky v zmysle zákona o cestovných náhradách pre zamestnanca nepredstavujú príjem zo závislej činnosti a v zmysle § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov nie sú predmetom dane.

Cestovné náhrady poskytnuté nad rámec zákona o cestovných náhradách sú u zamestnanca, ktorému boli poskytnuté, predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti. Predmetom dane môžu byť napríklad:

• cestovné náhrady poskytnuté osobám, na ktoré sa zákon o cestovných náhradách nevzťahuje,
• cestovné náhrady poskytnuté za cesty, ktoré nezodpovedajú pracovnej ceste,
• výdavky nepreukázané predpísaným spôsobom,
• paušalizované náhrady, pri ktorých nie sú dodržané podmienky pre paušalizáciu,
• poskytnuté stravné pri tuzemskej pracovnej ceste, ktorá trvá menej ako 5 hodín,
• poskytnuté stravné pri bezplatnom zabezpečení stravovania,
• vreckové pri tuzemskej pracovnej ceste,
• preplatenie výdavkov za spotrebované pohonné látky pri vyššej spotrebe, ako vyplýva z prepočtu podľa technického preukazu vozidla,
• poskytnutie iných a vyšších náhrad, ako ustanovuje zákon o cestovných náhradách.

Tieto poskytnuté náhrady sa zdaňujú spolu s ostatnými zdaniteľnými príjmami zamestnanca preddavkovo alebo zrážkovou daňou.

6. Príspevky na stravovanie vo vzťahu k dani z príjmov

Povinnosť zamestnávateľa  zabezpečovať zamestnancom stravovanie ustanovuje § 152 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom vo všetkých zmenách  zabezpečiť stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja v priebehu pracovnej zmeny, a to priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Zamestnávateľ je povinný na stravovanie aj prispievať:

• v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však  na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného,
• okrem toho poskytuje príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 152/1994 Z. z.o sociálnom fonde, v zmysle ktorého zamestnávateľ prispieva sumou dohodnutou v kolektívnej zmluve alebo ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, sumou určenou vo vnútornom predpise, a to  na každé jedlo zamestnanca poskytnuté v rámci stravovania zamestnancov.

V zmysle § 5 ods. 7 písm. b) a c) zákona o dani z príjmov sú u zamestnancov s príjmami zo závislej činnosti od dane oslobodené:

• hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom  na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na základe lekárskeho potvrdenia o nutnosti špeciálnej stravy,
• hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom na spotrebu na pracovisku.

Zamestnávateľ môže svoju povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov splniť aj poskytovaním finančného príspevku zamestnancom najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Tento  peňažný príspevok však nie je príjmom oslobodeným od dane, ale je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom a zdaní sa ako súčasť príjmov podľa § 5 zákona o dani z príjmov, a to preddavkovo alebo zrážkovou daňou  v mesiaci, v ktorom bol príspevok poskytnutý.

7. Zamestnanecká prémia

S účinnosťou od 1. 1. 2009 bol do zákona o dani z príjmov doplnený § 32a, ktorý ustanovuje podmienky vzniku nároku na zamestnaneckú prémiu, spôsob výpočtu, vyplatenie tejto prémie a sankcie za nesprávne vyplatenie.

Nárok na zamestnaneckú prémiu za zdaňovacie obdobie vzniká daňovníkovi, ak:

• dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,
• poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov nezapočítava,
• daň vyberanú zrážkou  nebude považovať za preddavok na daň, okrem príjmov, ktorých úhrnná výška nepresiahne 165,97 eura a u ktorých si neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus,
• nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod.,
• nepoberal ostatné príjmy podľa § 8 a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6,
• nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia  poberateľom  starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol priznaný spätne  k začiatku zdaňovacieho obdobia,
• vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo.

Nárok na zamestnaneckú prémiu nevzniká, ak sú splnené uvedené podmienky, ale ide o zamestnanca, na ktorého podporu udržania v zamestnaní bol zamestnávateľovi poskytnutý príspevok podľa § 50a zákona o službách zamestnanosti.

Výpočet zamestnaneckej prémie je nasledovný:

• pri úhrnnej sume príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšej ako 12-násobok, je zamestnanecká prémia vo výške 19 %  z rozdielu  sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy,
• pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestnanecká prémia vo výške 19 %  z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a dosiahnutého základu dane.

Ak zamestnanec v zdaňovacom období pracoval 12 mesiacov, vzniká mu nárok na zamestnaneckú prémiu v plnej výške. Ak pracoval menej ako 12 mesiacov, vzniká mu nárok na pomernú časť zamestnaneckej prémie za kalendárne mesiace, v ktorých poberal príjmy.

Suma zamestnaneckej prémie aj suma pomernej časti zamestnaneckej prémie sa zaokrúhľuje  na eurocenty nahor.

Sumu zamestnaneckej prémie vypláca:

• zamestnávateľ, ak zamestnancovi vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň,
• správca dane, ak zamestnanec podal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby.

Zamestnanecká prémia sa prvýkrát uplatní pri ročnom zúčtovaní preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2009 a jej výpočet bude nasledovný:

• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 1 773 eur (6 x 295,50), ale menej ako 3 546 eur (12 x 295,50), výška zamestnaneckej prémie bude: 4 025,70 (t. j. suma nezdaniteľnej časti základu dane) – 3 072,96 (t. j. základ dane z 12-násobku minimálnej mzdy vypočítaný ako minimálna mzda 295,50 znížená o povinné odvody zamestnanca na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 39,42 a vynásobená 12 mesiacmi)  =  952,74 eura  x  19 %  =  181,03 eura,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 3 546 eur (12 x 295,50), výška zamestnaneckej prémie bude: 4 025,70  –  základ dane daňovníka  x  19 %,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (4 025,70) a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

Ak zamestnanec v roku 2009 bude poberať príjmy zo závislej činnosti menej ako 12 mesiacov, zamestnanecká prémia, vypočítaná uvedeným spôsobom, sa mu poskytne  len v pomernej časti za tie kalendárne mesiace, v ktorých mal príjmy zo závislej činnosti.

Výpočet zamestnaneckej prémie v roku 2010  bude nasledovný:

• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 1 846,20 eura (6 x 307,70), ale menej ako 3 692,40 eura (12 x 307,70), výška zamestnaneckej prémie bude: 4 025,70 – 3 199,20 (t. j. základ dane z 12-násobku minimálnej mzdy vypočítaný ako minimálna mzda 307,70 znížená o povinné odvody zamestnanca na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 41,10 a vynásobená 12 mesiacmi)  =  826,50 eura  x  19 %  =  157,035 eura,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 3 692,40 eura, výška zamestnaneckej prémie bude: 4 025,70  –  základ dane daňovníka  x  19 %,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

1. Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely

Výpočet a použitie priemerného zárobku vyplýva z § 134 Zákonníka práce a využíva sa všade tam, kde je potrebné poskytnúť peňažné plnenie, ktoré má charakter náhrady mzdy.

Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ  zo mzdy zamestnanca zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období. Mzdou sa rozumie hrubá mzda.  Do mzdy sa musí zahrnúť aj peňažné vyjadrenie naturálnej mzdy vyplatenej v rozhodujúcom období. Do mzdy sa na účely zisťovania priemerného zárobku nezahŕňajú plnenia poskytované v súlade so zamestnaním v zmysle § 118 Zákonníka práce. Za odpracovaný čas sa považuje čas, v ktorom zamestnanec vykonával prácu, t. j. aj práca nadčas, vo sviatok či v noci. Za odpracovaný čas sa nepovažuje ospravedlnená neprítomnosť v práci bez ohľadu na to, či zamestnanec dostal náhradu mzdy alebo iné dávky. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok  predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa priemerný zárobok zisťuje. Priemerný zárobok sa zisťuje  vždy k 1. dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období, t. j. vždy k 1. januáru, k 1. aprílu, k 1. júlu a k 1. októbru. Takto zistený priemerný zárobok sa používa počas celého kalendárneho štvrťroka.

Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, zisťuje sa pravdepodobný priemerný zárobok, a to:

• zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia alebo
• zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol, keby v rozhodujúcom období pracoval.

Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. V prípade, že sa podľa pracovnoprávnych predpisov môže použiť priemerný mesačný zárobok, tento sa zistí vynásobením priemerného hodinového zárobku priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca.

Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje  na najbližší eurocent nahor.

Ak je priemerný zárobok zamestnanca nižší ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba priemerný zárobok použiť, zvýši sa priemerný zárobok na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.

Ak zamestnanec vykonáva prácu v niekoľkých pracovných vzťahochu toho istého zamestnávateľa, mzda sa posudzuje  v každom pracovnom vzťahu samostatne.

Ak sa zamestnancovi  v rozhodujúcom období zúčtuje na výplatu aj mzda, ktorá sa poskytuje za dlhšie obdobie ako kalendárny štvrťrok, pre účely zisťovania priemerného zárobku sa určí jej pomerná časť pripadajúca na kalendárny štvrťrok. Zvyšná časť sa zahrnie do mzdy pre zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom období. Pri určovaní pomernej časti mzdy je potrebné prihliadať na podiel obdobia odpracovaného v rozhodujúcom období z fondu pracovného času na príslušné obdobie.

Ak je pre účely výpočtu peňažných plnení potrebné vychádzať z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca, tento sa zistí z priemerného mesačného zárobku odpočítaním súm poistného na zdravotné a sociálne poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie a preddavku na daň z príjmov fyzických osôb, vypočítaných podľa podmienok a sadzieb platných pre zamestnanca v mesiaci, v ktorom sa zárobok zisťuje.

Podrobnosti o zisťovaní priemerného zárobku alebo pravdepodobného priemerného zárobku je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve.

2.Štatistický výkaz o práci

Zamestnávateľ je v zmysle § 18 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike a vyhlášky Štatistického úradu SR č. 416/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2009 až 2011, povinný predkladať  štatistickému úradu v lehote do 14. kalendárneho dňa nasledujúceho po štvrťroku Štvrťročný výkaz o práci „Práca  2-04“.

Vo výkaze sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza:

• priemerný evidenčný počet zamestnancov, z toho zamestnanci pracujúci v zahraničí, zamestnanci so zdravotným postihnutím,
• evidenčný počet zamestnancov k poslednému dňu štvrťroka, z toho ženy, zamestnanci na kratší pracovný čas, zamestnanci prijatí na určitú dobu,
• odpracované hodiny,
• osoby pracujúce na dohodu a nimi odpracované hodiny,
• priemerný počet obsadených pracovných miest,
• priemerný počet voľných pracovných miest,
• mzdy a náhrady mzdy zamestnancov, z toho náhrady mzdy, nepravidelné odmeny, náhrady za pracovnú pohotovosť, peňažné plnenia zo zisku po zdanení vlastným zamestnancom a iným osobám,
• ostatné peňažné plnenia z nákladov,
• náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
• povinné príspevky na zákonné poistenie platené zamestnávateľom.

Do evidenčného počtu zamestnancov sa zahŕňajú všetci stáli aj dočasní zamestnanci, ktorí sú v pracovnom pomere. Do evidenčného počtu  zamestnancov sa nezapočítavajú osoby na materskej a rodičovskej dovolenke, zamestnanci pridelení na výkon práce v inej organizácii, zamestnanci, ktorí svojvoľne opustili prácu, zamestnanci, ktorým bolo poskytnuté neplatené voľno bez náhrady mzdy, osoby, ktoré nie sú v pracovnom pomere, osoby pracujúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Priemerný evidenčný počet zamestnancov sa vypočíta tak, že  súčet počtu fyzických osôb vo všetkých dňoch sledovaného obdobia sa delí plným počtom kalendárnych dní príslušného obdobia.

3.Prehľad  o zrazených a odvedených  preddavkoch na daň a dani vyberanej podľa § 43 z príjmov zo závislej činnosti, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse

Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov  povinný do konca kalendárneho mesiaca  nasledujúceho po uplynutí  kalendárneho štvrťroku podať miestne príslušnému správcovi dane uvedený prehľad, a to na tlačive, ktorého vzor určí Ministerstvo financií SR. Od roku 2009 sa štvrťročne podáva Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň, dani vyberanej podľa § 4 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov z vyplatených príjmov zo závislej činnosti a o daňovom bonuse za uplynulý kalendárny štvrťrok na tlačive zverejnenom v oznámení MF SR č. MF/11952/2009-74 o vydaní vzoru tlačiva prehľadu vo Finančnom spravodajcovi č. 5/2009.

V prehľade sa na prvej strane uvádzajú základné identifikačné údaje zamestnávateľa a na druhej strane sa uvádzajú v členení na  kalendárne mesiace príslušného štvrťroku:

• údaje o zrazených preddavkoch na daň, s uvedením dátumu zrazenia preddavkov, sumy preddavku, odvodovej povinnosti, dátumu a výšky odvodu preddavkov,
• údaje o dani vyberanej zrážkou, s uvedením dátumu a výšky zrazenej dane, daňovej povinnosti, dátumu a výšky odvedenej zrážkovej dane,
• sumy daňového bonusu, s uvedením celkovej výšky, sumy vyplatenej z úhrnu zrazených preddavkov, sumy vyplatenej z prostriedkov zamestnávateľa

a v tretej časti sa uvedie prípadná žiadosť o poukázanie sumy daňového bonusu. V prípade, že zamestnávateľ doručí prehľad osobne, daňový úrad mu prevzatie potvrdí.

1. Rezervy  

Rezerva je záväzok predstavujúci existujúcu povinnosť zamestnávateľa, ktorá vzniká z minulých udalostí, pričom ak nie je známa výška tohto záväzku, ocení sa odhadom v sume dostatočnej na splnenie existujúcej povinnosti ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Spôsob tvorby a použitia rezerv by mal byť stanovený vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Zamestnávatelia účtujúci v sústave podvojného účtovníctva sú v zmysle § 19 ods. 7 postupov účtovania povinní tvoriť nasledovné rezervy súvisiace so mzdovými nákladmi:
a)rezervy na odstupné,
b)rezervy na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho a zdravotného poistenia,
c)rezervy na odmeny členom dozornej rady a iných orgánov spoločnosti,
d)rezervy na vyplácanie prémií a odmien,
e)rezervy na vyplácanie odchodného, vyplácanie plnení pre zamestnancov pri životných jubileách alebo pracovných jubileách a iných plnení pre zamestnancov.

Rezerva na nevyčerpané dovolenky sa tvorí v prípade, že zamestnanec nevyčerpal  svoju riadnu dovolenku za kalendárny rok do konca tohto roka a využije možnosť čerpania zostatku tejto dovolenky do konca budúceho kalendárneho roka. Výška rezervy sa stanoví odhadom v sume, ktorú by zamestnávateľ zaplatil za čerpanie takejto dovolenky ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, t. j. s použitím priemerného zárobku platného k 31. 12. bežného roka. Z takto vypočítanej predpokladanej náhrady za nevyčerpanú dovolenku sa musí tvoriť aj rezerva na sociálne a zdravotné poistenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ. Rezerva sa účtuje na účte 323 – Krátkodobé rezervy.

Rezerva na nevyčerpanú dovolenku vrátane sociálneho a zdravotného poistenia je z daňového hľadiska uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 20 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov. Tvorba ostatných rezerv nie je uznaným daňovým výdavkom a do základu dane vstupuje v zmysle § 17 ods. 25 zákona o dani z príjmov v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k použitiu rezervy.

Zamestnávatelia účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva rezervy netvoria.

2. Dokladová inventúra

Každá účtovná jednotka je v zmysle § 29 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov povinná vykonať ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, inventarizáciu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov.

Zamestnávateľ účtujúci v sústave podvojného účtovníctva musí odsúhlasiť obraty na nákladových účtoch (521, 522, 523, 524, 525, 527, 528) s dôrazom na rozčlenenie nákladov na daňové a nedaňové, za účelom správneho vykázania daňového základu pre účely dane z príjmov. V rámci dokladovej inventúry musí odsúhlasiť zostatky záväzkových účtov a porovnať s dokladmi preukazujúcimi výšku záväzku (331, 366, 336, 323, 383).

Zamestnávateľ účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva musí odsúhlasiť  súčty stĺpcov mzdy a poistné a príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov v peňažnom denníku. Zároveň musí odsúhlasiť neuhradené záväzky týkajúce sa miezd a odvodov v knihe záväzkov.

3. Ročný štatistický výkaz o práci

Spravodajská jednotka je v zmysle § 18 zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike a vyhlášky Štatistického úradu SR č.416/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2009 až 2011, povinná predložiť štatistickému úradu Ročný výkaz o práci „Práca  3-01“. Spravodajskými jednotkami sú podniky zapísané v obchodnom registri s počtom zamestnancov 20 a viac, organizácie s počtom zamestnancov 0 až 19 s ročnými tržbami za vlastné výkony  a tovar  vo výške 5 miliónov eur a viac a ostatní zamestnávatelia špecifikovaní vo vyhláške štatistického úradu.

Vo výkaze sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádzajú tieto ukazovatele:

• evidenčný počet zamestnancov k poslednému dňu roka spolu, z toho ženy,´
• priemerný evidenčný počet zamestnancov za rok, z toho ženy,
• vyplatené  mzdy a náhrady mzdy za organizáciu podľa sídla pracovísk, z toho vyplatené ženám,
• priemerný počet obsadených pracovných miest za rok,
• priemerný počet voľných pracovných miest za rok,
• priemerný počet obsadených pracovných miest za rok podľa tried Klasifikácie zamestnaní,
• priemerný počet voľných pracovných miest za rok podľa tried Klasifikácie zamestnaní.

Zamestnávateľ je povinný výkaz predložiť do 5. februára nasledujúceho roku.

4. Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím

Ročný výkaz o plnení povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím za príslušný kalendárny rok predkladajú zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú najmenej 20 zamestnancov a sú povinní zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím. Tlačivo ročného výkazu predpisuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávateľ ho predkladá príslušnému úradu PSVaR  do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku.

Vo výkaze sa okrem základných identifikačných údajov zamestnávateľa uvádza:

• povinný podiel zamestnancov so zdravotným postihnutím za príslušný kalendárny rok odvodený z priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách,
• skutočný počet zamestnávaných občanov so zdravotným postihnutím,
• plnenie povinného podielu  zadaním zákazky alebo odoberaním výrobkov a služieb,
• chýbajúci počet zamestnancov so zdravotným postihnutím,
• celkový odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania v eurách.

5. Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti, o zrazených preddavkoch na daň, o zamestnaneckej prémii a o daňovom bonuse

Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 9 písm. b) zákona o dani z príjmov  povinný do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia podať miestne príslušnému správcovi uvedené hlásenie, v ktorom uvedie za uplynulé zdaňovacie obdobie:

• meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu osoby, ktorej bol príjem vyplatený,
• rodné číslo tejto osoby,
• výšku zrazeného preddavku na daň,
• sumu priznaného a vyplateného daňového bonusu,
• sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie,
• zrazenú daň a základ dane.

Zamestnávateľ hlásenie za rok 2009  podáva správcovi dane do 31. 3. 2010 na tlačive Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti znížených o sumy podľa § 5 ods. 8 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, o zrazených preddavkoch na daň a o daňovom bonuse, vzor ktorého  vydalo Ministerstvo financií SR v oznámení č. MF/28279/2009-72 o vydaní vzoru tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2009.

6. Zúčtovanie sociálneho fondu

Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný tvoriť sociálny fond v zmysle zákona č. 152/1994 Zb. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov.

Povinne sa sociálny fond tvorí na kalendárny rok vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Ďalší prídel do sociálneho fondu môže byť vo výške najviac 0,5 % zo základu.

V priebehu roka je základom na určenie mesačného prídelu súhrn  hrubých miezd za príslušný kalendárny mesiac. Mesačná tvorba sa v podstate realizuje v deň určený na výplatu príjmov. Za mesiac december  môže zamestnávateľ tvoriť sociálny fond z predpokladanej výšky hrubých miezd a platov a prostriedky previesť na účet sociálneho fondu do 31. 12. bežného roka. Zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za kalendárny rok je potrebné vykonať najneskôr do konca januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok sa prevádza do nasledujúceho roka.

Tvorba a čerpanie sociálneho fondu sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke.

7. Ročné zúčtovanie  preddavkov na daň z príjmov

Povinnosť a postup zamestnávateľa pri vykonaní ročného zúčtovania upravuje § 38 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, daňového bonusu a zamestnaneckej prémie zamestnancovi, ak zamestnanec predloží písomnú žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania spolu s požadovanými dokladmi najneskôr do 15. februára  roka nasledujúceho po uplynutí zdaňovacieho obdobia.

Zamestnanec požiada o vykonanie ročného zúčtovania na tlačive Žiadosť o vykonanie výpočtu dane z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti a o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z týchto príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie..........., vzor ktorého vydalo Ministerstvo financií SR oznámením č. MF/28279/2009-72 o vydaní vzorov tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činností, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2009. Žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2009 je zamestnávateľ povinný prevziať od zamestnancov do 15. 2. 2010.

V prípade, že zamestnanec v priebehu roka  neuplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus, môže ich uplatniť dodatočne v rámci ročného zúčtovania. Zamestnanec k žiadosti o vykonanie ročného zúčtovania musí  doložiť:

• pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, ak bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a úhrnná výška dôchodku v zdaňovacom období nepresiahne zákonom určenú sumu (za zdaňovacie obdobie roku 2009 je to 4 025,70 eura) –  posledné rozhodnutie o priznaní dôchodku alebo doklad o ročnom úhrne vyplateného dôchodku,
• pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela)  – sobášny list a čestné vyhlásenie o výške vlastného príjmu manželky/-la,
• pri uplatnení nezdaniteľných častí základu dane na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, prostriedky na účelové sporenie, poistné na životné poistenie – doklad vystavený oprávneným subjektom,
• pri uplatnení daňového bonusu – doklady, ktoré by predložil pri uplatnení v priebehu zdaňovacieho obdobia (pozri kapitolu VII.2.),
• pri uplatnení zaplateného nedoplatku  z ročného zúčtovania zdravotného poistenia – doklad o zaplatení,
• v prípade poberania príjmov aj od iných zamestnávateľov – potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti od týchto zamestnávateľov.

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde a potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za príslušný kalendárny rok od všetkých zamestnávateľov.

Ročné zúčtovanievykoná zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca a len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie, a to najneskoršie do 31. marca  roka nasledujúceho po  uplynutí zdaňovacieho obdobia. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie za rok 2009 do 31. 3. 2010 na tlačive Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2009,  ktoré odporučilo Ministerstvo financií SR oznámením č. MF/28277/2009-72 o uverejnení vzoru odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2009 a kópiu ročného zúčtovania vydá zamestnancovi do 30. 4. 2010.

Zamestnávateľ v rámci ročného zúčtovania:

• vykoná výpočet dane zo zdaniteľnej mzdy, pričom zohľadní nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela), nezdaniteľnú časť základu dane na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie,
• vypočítanú daň porovná so zaplatenými preddavkami na daň a zohľadní zamestnaneckú prémiu a daňový bonus,
• vykáže preplatok alebo nedoplatok na dani z príjmov.

Preplatok z ročného zúčtovania zamestnávateľ zamestnancovi vráti najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži odvod preddavkov na daň správcovi dane najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo. Odvod preddavku môže znížiť aj o doplatený daňový bonus a vyplatenú zamestnaneckú prémiu.

Nedoplatok z ročného zúčtovania, ktorý presahuje sumu 3,32 eura, zamestnávateľ zamestnancovi zrazí zo zdaniteľnej mzdy najneskôr do konca zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo a zrazený nedoplatok odvedie správcovi dane v najbližšom termíne na odvod preddavkov na daň.

Zamestnanec môže sumu do výšky 2 % zaplatenej dane poukázať ním určenej právnickej osobe vedenej v zozname prijímateľov podielu zaplatenej dane, ktorý zverejní Notárska komora SR do 15. januára kalendárneho roka, v ktorom možno sumu poukázať. Suma sa zaokrúhľuje s presnosťou na dve desatinné miesta a nesmie byť nižšia ako 3,32 eura. Za týmto účelom predloží zamestnanec, ktorému zamestnávateľ vykonal ročné zúčtovanie dane, správcovi dane do 30. apríla  roku, v ktorom sa vykonáva ročné zúčtovanie, za predchádzajúce zdaňovacie obdobie Vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2 % zaplatenej dane. Prílohou tohto vyhlásenia je Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti, ktoré vystaví zamestnávateľ. Vzory tlačív Vyhlásenia o poukázaní sumy a Potvrdenia o zaplatení dane odporučilo Ministerstvo financií SR oznámením č. MF/28277/2009-72 o uverejnení vzoru odporúčaných tlačív v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2009. Potvrdenie o zaplatení dane za rok 2009 vydá zamestnávateľ zamestnancovi do 10 dní od vykonania ročného zúčtovania dane.

8.Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti

V zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ je povinný vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste zamestnanca, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, a to do:

• 10. februára po skončení zdaňovacieho obdobia zamestnancovi, ktorý žiada o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa, ak do 5. februára požiada o vydanie potvrdenia – potvrdenie bude prílohou k žiadosti zamestnanca o vykonanie ročného zúčtovania iného zamestnávateľa,
• 10. marca po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom sa podáva daňové priznanie – potvrdenie bude prílohou k daňovému priznaniu k dani z príjmov fyzickej osoby, ktoré podá zamestnanec sám.

Vzor Potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie roku 2009 vydalo Ministerstvo financií SR v oznámení MF SR č. MF/11952/2009-72 o uverejnení vzoru odporúčaného tlačiva potvrdenia v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti, ktoré bolo uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 7/2009. Potvrdenia za rok 2009 je zamestnávateľ povinný vydať:

• do 10. 2. 2010 – zamestnancom, ktorí o to požiadajú najneskôr do 5. 2. 2010,
• do 10. 3. 2010 – zamestnancom, ktorí nepožiadali o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň.

V uvedenom potvrdení sa okrem základných identifikačných údajov zamestnanca a zamestnávateľa bude uvádzať:

a)v súvislosti s preddavkami na daň:

• úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov, poistné a príspevky, čiastkový základ dane  a úhrn preddavkov na daň,
• uplatnené zníženie základu dane na daňovníka,
• priznaný a vyplatený daňový bonus,
• zrazené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
• suma na ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka,

b) v súvislosti s daňou vyberanou zrážkou:

• úhrn príjmov, z ktorých sa daň vybrala zrážkou,
• poistné a príspevky,
• úhrnná suma dane vybranej zrážkou,

c)v súvislosti s uplatnením zamestnaneckej prémie:

• kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec mal príjmy z pracovného pomeru,
• kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec mal príjmy z dohôd mimo pracovného pomeru,
• údaj o poskytnutí, resp. neposkytnutí príspevku na podporu udržania v zamestnaní,
• údaj o poberaní, resp. nepoberaní príjmov, pri poberaní ktorých nevzniká nárok na priznanie zamestnaneckej prémie.

9. Ročné zúčtovanie zdravotného poistenia

Povinnosť vykonania ročného zúčtovania poistného ustanovuje § 19 zákona o zdravotnom poistení. Keďže v priebehu roka sa poistné platí formou preddavkov, cieľom ročného zúčtovania je vypočítať poistné zo skutočných príjmov za rok, za ktorý sa ročné zúčtovanie zdravotného poistenia vykonáva. Takto vypočítané poistné sa porovnáva so zaplatenými preddavkami. Výsledkom porovnania môže byť preplatok na poistnom – ak sú preddavky vyššie ako poistné, alebo nedoplatok na poistnom – ak je poistné vyššie ako zaplatené preddavky.

Pre vykonanie ročného zúčtovania zdravotného poistenia  za rok 2009 sa prvýkrát uplatnia termíny stanovené v § 19 zákona o zdravotnom poistení (termíny za roky 2005 až 2008 boli vyhláškou MZ SR posunuté), t. j.:

• do 7. 2. 2010, resp. 8. 2. 2010 je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi, ak o to požiada,  doklad o príjmoch a zaplatených preddavkoch,
• do 15. 2. 2010 môže zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania,
• do 31. 3. 2010 musí zamestnávateľ ročné zúčtovania vykonať a doručiť príslušnej zdravotnej poisťovni,
• do 30. 4. 2010 musí zamestnávateľ alebo zamestnanec, ktorý si ročné zúčtovanie vykonal sám,  oznámiť zamestnancom alebo zamestnávateľom preplatok alebo nedoplatok, ak je najmenej vo výške 3 eurá,
• do 31. 5. 2010 musí zamestnávateľ doručiť príslušnej zdravotnej poisťovni oznámenie o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov,
• do 30. 6. 2010 musí zamestnávateľ, zamestnanec alebo zdravotná poisťovňa vyrovnať nedoplatok alebo preplatok na poistnom.

Zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za zamestnanca:

• ak zamestnanec bol v rozhodujúcom období, t. j. v priebehu celého kalendárneho roka iba zamestnancom a mal príjmy iba zo závislej činnosti,
• ak zamestnanec písomne požiadal zamestnávateľa  o vykonanie ročného zúčtovania najneskôr do 15. februára nasledujúceho kalendárneho roka,
• ak zamestnanec, ktorý mal viacerých zamestnávateľom a ktorý požiadal o vykonanie ročného zúčtovania, predložil od všetkých zamestnávateľov doklad o úhrne príjmov za rozhodujúce obdobie, o výške minimálneho základu za jednotlivé kalendárne mesiace a úhrne zaplatených preddavkov zamestnanca aj zamestnávateľa.

Ak zamestnávateľ nevykoná ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, je povinný na požiadanie zamestnanca vystaviť a doručiť do 7. februára alebo ak zamestnanec požiada po tomto termíne,  do 15 kalendárnych dní od požiadania doklad, v ktorom uvedie:

• úhrn príjmov – vymeriavací základ zamestnanca za rozhodujúce obdobie,
• údaje o výške minimálneho základu zamestnanca za jednotlivé kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia,
• úhrn zaplatených preddavkov za zamestnanca za rozhodujúce obdobie,
• úhrn zaplatených preddavkov za zamestnávateľa za rozhodujúce obdobie.

Zamestnávateľ je pri vykonávaní ročného zúčtovania povinný:

• vykonať výpočet sumy poistného  z  vymeriavacieho základu za všetkých platiteľov poistného, t. j. zamestnávateľov a výpočet sumy preplatku a nedoplatku vypočítať v členení na jednotlivých zamestnávateľov a sumy zaokrúhliť na najbližší eurocent nadol,
• písomne oznámiť ostatným zamestnávateľom výšku ich nedoplatku alebo preplatku, ak ich výška presiahne 3 eurá, a to do konca kalendárneho roku, v ktorom sa zúčtovanie vykonáva,
• ak výška nedoplatku je najmenej 3 eurá, odviesť nedoplatok na poistnom príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 30. júna kalendárneho roku, v ktorom sa zúčtovanie vykonáva,
• oznámiť zamestnancovi výšku jeho nedoplatku alebo preplatku a zúčtovať ho, ak výška je najmenej 3 eurá,
• vypočítať a vyrovnať svoje preplatky a nedoplatky s príslušnou zdravotnou poisťovňou prostredníctvom Oznámenia zamestnávateľa o preplatkoch a nedoplatkoch za jednotlivých zamestnancov.

Ročné zúčtovanie sa vykonáva na tlačivách, vzor ktorých určí Ministerstvo zdravotníctva SR. Zamestnávateľ je zároveň povinný postupovať v zmysle vyhlášky MZ SR č. 239/2006 Z. z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzoroch tlačív ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie v znení neskorších predpisov, novela ktorej určí aj tlačivá pre ročné zúčtovania za rok 2009.

Ak zamestnancovi vykonal ročné zúčtovanie zamestnávateľ:

• preplatok vysporiada vrátením, pričom do vymeriavacieho základu na platenie preddavkov na zdravotné poistenie v mesiaci vrátenia preplatku vrátený preplatok nezapočíta a vrátený preplatok započíta do zdaniteľného príjmu zamestnanca a zrazí preddavok na daň z úhrnu zdaniteľných príjmov,
• nedoplatok vysporiada  zrážkou zo mzdy, pričom pri výpočte základu dane v mesiaci, keď bol nedoplatok zrazený, odpočíta okrem mesačného povinného poistného aj  zrazený nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania.

Skončenie pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom je predmetom úpravy Zákonníka práce, v zmysle ktorého môže nastať:

• skončenie pracovného pomeru dohodou,
• skončenie pracovného pomeru výpoveďou,
• okamžité skončenie pracovného pomeru,
• skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, 
• skončenie pracovného pomeru uplynutím doby, na ktorú bol uzavretý.

1.Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo Zákonníka práce

V zmysle § 129 ods. 3 je zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia zamestnania, ak sa nedohodli inak. V praxi sa po dohode posledná mzda zamestnancovi vypláca v bežnom výplatnom termíne.

V zmysle § 116 ods. 2 je zamestnávateľ povinný vyplatiť náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku v prípade, ak zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

V zmysle § 76 ods. 1 je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné,  ak sa pracovný pomer končí výpoveďou z dôvodov:

• ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť,
• ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách,
• ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku alebo rozhodnutia orgánu štátnej zdravotníckej správy, alebo rozhodnutia orgánu sociálneho zabezpečenia dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania,

v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, patrí zamestnancovi odstupné v sume jeho trojnásobku priemerného zárobku.

V zmysle § 76 ods. 6 je zamestnávateľ povinný poskytnúť pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov odchodné vo výške najmenej vo výške priemerného mesačného platu.

V zmysle § 75 ods. 1 je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi pracovný posudok do 15 dní od jeho požiadania, nie však skôr ako dva mesiace pred skončením pracovného pomeru. Zákonník práce náležitosti pracovného posudku nestanovuje, mal by obsahovať objektívne hodnotenie činnosti zamestnanca, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších činností, ktoré majú vzťah k výkonu práce. Zamestnávateľ by mal v pracovnom posudku uviesť najmä:

• dobu trvania pracovného pomeru,
• druh vykonávaných prác,
• údaje o poskytnutej mzde za vykonávanú prácu,
• hodnotenie plnenia pracovných úloh,
• ďalšie skutočnosti podľa rozhodnutia zamestnávateľa.

V zmysle § 75 ods. 2 je zamestnávateľ povinný vydať potvrdenie o zamestnaní, v ktorom je povinný uviesť:

• dobu trvania pracovného pomeru,
• druh vykonávaných prác,
• či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky, v čí prospech, v akej výške a v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky ďalej vykonávať,
• údaje o poskytnutej mzde za vykonanú prácu, o poskytnutej náhrade mzdy a o náhrade za čas pracovnej pohotovosti, o zrazených preddavkoch na daň z príjmov a o ďalších skutočnostiach rozhodujúcich pre ročné zúčtovanie preddavkov na daň zo závislej činnosti a z funkčných požitkov a pre výpočet podpory v nezamestnanosti,
• údaje o dohode o zotrvaní v pracovnom pomere u zamestnávateľa po určitú dobu, po vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia alebo prípravy na povolanie vrátane údaja o tom, kedy sa táto doba skončí.

Zamestnávateľ je povinný vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní len pri skončení pracovného pomeru. Táto povinnosť nevzniká pri zániku dohody o vykonaní práce, o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Toto potvrdenie je  základným dokladom zamestnanca o tom, akú dobu u zamestnávateľa pracoval a aké nároky mu z pracovného pomeru vznikli. V praxi zamestnávateľ vystavuje potvrdenie alebo tzv. zápočtový list ako vlastné potvrdenie alebo vyplnené bežne dostupné tlačivo.

2. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení

V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný  odhlásiť:

• zamestnanca v pracovnom pomere na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti, úrazového a garančného poistenia,
• ako aj zamestnanca na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru na účely úrazového a garančného poistenia

z registra poistencov Sociálnej poisťovne, a to najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovnoprávneho vzťahu podaním Registračného listu FO – odhláška. Zamestnávateľ podáva registračný list FO v papierovej forme alebo v elektronickej forme.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný predložiť evidenciu na účely sociálneho poistenia, a to do troch dní od skončenia pracovného pomeru podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia.  Povinnosť vypĺňať a predkladať evidenčné listy je uložená všetkým zamestnávateľom. Evidenčné listy je potrebné vyhotovovať pre všetkých zamestnancov – poistencov, za ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie platilo,  aj za poberateľov dôchodkov. Evidenčné listy dôchodkového poistenia pre zamestnancov na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, za ktorých sa poistné na dôchodkové poistenie neplatilo, sa nevyhotovujú. Evidenčné listy dôchodkového poistenia sú rozhodujúce podklady pre určenie nároku na dôchodok a výpočet výšky dôchodku, preto im zamestnávateľ musí venovať náležitú pozornosť.

V evidenčnom liste dôchodkového poistenia zamestnávateľ okrem identifikačných údajov a doby trvania pracovného pomeru uvádza v členení na jednotlivé kalendárne roky:

• obdobie dôchodkového poistenia, t. j. obdobie účasti na povinnom dôchodkovom poistení,
• vymeriavací základ ako úhrn vymeriavacích základov za príslušné obdobie povinného dôchodkového poistenia,
• vymeriavací základ  počas vylúčených dôb, t. j. počas poskytovania vyrovnávacej dávky a počas poskytovania náhrady mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže prideľovať zamestnancovi prácu,
• počet kalendárnych dní vylúčených dôb, t. j.  kalendárnych dní:
• po ktoré mal zamestnanec nárok na nemocenské, ošetrovné,
• ošetrovania člena rodiny od 11. dňa potreby ošetrovania do skončenia doby ošetrovania,
• po ktoré sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom do siedmich rokov, ktorému sa neposkytovala starostlivosť v zariadení sociálnych služieb,
• materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, poskytovania vyrovnávacej dávky,
• základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby,
• civilnej služby,
• po ktoré sa poskytovala náhrada mzdy z vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu,
• účasti na zákonnom štrajku.

Peňažné údaje za obdobie do 31. 12. 2008 sa v evidenčnom liste dôchodkového poistenia uvádzajú v slovenských korunách a za obdobie od 1. 1. 2009 v eurách.

Obsah, návod na vypĺňanie a spôsob predkladania evidenčných listov stanovila Sociálna poisťovňa metodickým usmernením. V zmysle metodického usmernenia je zamestnávateľ povinný predložiť evidenčný list príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, v pôsobnosti ktorej sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, do troch dní od ukončenia pracovnoprávneho vzťahu. V praxi dochádza k situáciám, že nie je možné v stanovenej lehote evidenčný list predložiť, pretože zamestnávateľ ešte nemá k dispozícii potrebné údaje pre výpočet mzdy. Preto je možné evidenčný list predložiť bezprostredne po mzdovom vyúčtovaní.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. l) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi na jeho žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia. Takým je po skončení pracovného pomeru napr. Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

3. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o zdravotnom poistení

V zmysle § 24 písm. c) zákona o zdravotnom poistení je zamestnávateľ  pri skončení pracovného pomeru povinný písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni, v ktorej má zamestnanec podanú prihlášku na verejné zdravotné poistenie, zmenu platiteľa poistného, a to najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa, kedy došlo k zmene platiteľa poistného, na tlačive Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie, ktoré sú zamestnávatelia povinní  používať pri oznamovaní začiatku, konca a opravy platnosti kategórie poistenca. Zamestnávatelia môžu oznámenia predkladať aj v elektronickej forme. Zamestnávateľ, ktorý má viac ako 5 zamestnancov poistených v príslušnej zdravotnej poisťovni, je povinný oznámenia predkladať v elektronickej forme, ak sa so zdravotnou poisťovňou nedohodne inak.

4. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo  zákona o dani z príjmov a zákona o správe daní a poplatkov

V prípade, keď u zamestnanca dôjde k zmene zamestnávateľa a zamestnanec si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus,  zamestnanec aj zamestnávateľ túto skutočnosť potvrdia vo Vyhlásení na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti. Vo vyhlásení sa uvedie aj vydanie potvrdenia o zdaniteľnej mzde.

Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie (Potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby za rok 2009 – pozri v kapitole IX.8.).

Potvrdenie po skončení pracovnoprávneho vzťahu sa vystavuje všetkým zamestnancom zamestnávaným na základe pracovnej zmluvy i na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorým bol zúčtovaný a vyplatený:

• príjem zo závislej činnosti v peňažnej i nepeňažnej forme vrátane doplatkov za minulé roky, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane a príjmov od dane oslobodených, z ktorých sa zrazil a odviedol preddavok na daň z príjmu fyzických osôb,
• príjem zo závislej činnosti v peňažnej i nepeňažnej forme, z ktorého sa daň vybrala zrážkou.

5. Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce zo zákona o službách zamestnanosti

Zamestnávateľ, ktorý ukončil  zamestnávanie občana členského štátu Európskej únie a jeho rodinných príslušníkov alebo cudzinca, u ktorého sa nevyžaduje povolenie na zamestnávanie, je povinný oznámiť túto skutočnosť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to najneskôr do 7 pracovných dní od skončenia zamestnania. Oznámenie realizuje na tzv. Informačnej karte, rovnako ako pri začatí zamestnávania takýchto občanov.

Ukončenie zamestnávania cudzinca, ktorému bolo udelené povolenie na zamestnávanie, zamestnávateľ neoznamuje. Jedine v prípade, ak sa zamestnávanie skončilo pred uplynutím obdobia určeného v povolení na zamestnanie, oznámi zamestnávateľ túto skutočnosť príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny do 7 pracovných dní od ukončenia zamestnávania.

V zmysle § 130 ods. 5 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancom písomný doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Úlohu tohto dokladu plní výplatná listina.

V zmysle § 39 ods. 2 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, povinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac aj za celé zdaňovacie obdobie.

Mzdový list  pre daňové účely musí obsahovať:

• meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,
• rodné číslo zamestnanca,
• adresu trvalého pobytu zamestnanca,
• mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane a daňový bonus,
• výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,
• za každý kalendárny mesiac:
• počet dní výkonu práce,
• úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné alebo nepeňažné plnenie,
• sumy oslobodené od dane,
• sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
• základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,
• sumu daňového bonusu,
• za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v predchádzajúcom bode,
• sumu vyplatenej zamestnaneckej prémie.

Náležitosti výplatných listín v zákone stanovené nie sú. V praxi obsahujú rovnaké údaje ako mzdové listy. Vyhotovujú sa za mesačné obdobie pre každého zamestnanca a zároveň ako súhrnná výplatná listina za mesačné obdobie v súhrne za všetkých zamestnancov  a v rámci ročnej uzávierky ako súhrnná výplatná listina za príslušný kalendárny rok v súhrne za všetkých zamestnancov. Súhrnná výplatná listina každého zamestnanca osobitne predstavuje v podstate mzdový list, tzv. ročný mzdový list.

V prípade, že zamestnávateľ vypláca zamestnancom iba nepeňažné príjmy, je povinný viesť evidenciu, ktorá musí obsahovať:

• meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,
• rodné číslo zamestnanca,
• adresu trvalého pobytu zamestnanca,
• údaj o trvaní pracovnej činnosti,
• úhrn nepeňažných príjmov.

Zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru so zamestnancami je v zmysle § 24 písm. e) zákona o zdravotnom poistení povinný po dobu 10 rokov uchovávať evidenciu, ktorú viedol  o zamestnancoch a ktorá musí obsahovať:

• meno a priezvisko, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, u cudzinca dátum narodenia, ak rodné číslo nemá, adresu trvalého pobytu,
• údaje o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia,
• počet dní, za ktoré sa platí poistné v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
• príjem zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
• údaje o výške minimálneho základu zamestnanca za jednotlivé kalendárne mesiace,
• úhrn zaplatených preddavkov  v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
• úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za zamestnanca v členení na jednotlivé kalendárne mesiace.

Zamestnávateľ je zároveň povinný po dobu 10 rokov uchovávať účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia.

Z

• priezvisko vrátane všetkých predošlých priezvisk, meno, dátum a miesto narodenia, stav a miesto trvalého pobytu,
• identifikačné číslo sociálneho poistenia fyzickej osoby,
• deň vzniku pracovného pomeru a skončenia pracovného pomeru alebo iného právneho vzťahu k zamestnávateľovi,
• vymeriavací základ zamestnanca,
• obdobie, počas ktorého sa zamestnancovi prerušuje nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti a starobné dôchodkové sporenie,
• obdobie materskej dovolenky, obdobie rodičovskej dovolenky.

Je vhodné, aby mzdové listy a výplatné listiny v praxi obsahovali všetky náležitosti, ktoré je zamestnávateľ povinný evidovať v zmysle uvedených predpisov, t. j.:

• v zmysle  Zákonníka práce – údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce,
• v zmysle zákona o dani z príjmov – údaje pre zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti,
• v zmysle  zákona o sociálnom poistení – údaje potrebné pre účely evidencie na starobné poistenie, starobné dôchodkové sporenie,
• v zmysle  zákona o zdravotnom poistení – údaje potrebné pre zdravotné poistenie,
• v zmysle § 3 ods. 2 vyhlášky MPSVaR SR č. 251/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú ďalšie podrobné pravidlá pre duálne zobrazovanie a pre prepočty a zaokrúhľovanie cien, jednotkových cien, platieb a iných hodnôt pri prechode zo slovenskej meny na menu euro pre oblasť miezd, platov a ostatného odmeňovania za prácu, oblasť cestovných náhrad, oblasť služieb zamestnanosti, oblasť sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia, sociálnych dávok, dávok sociálnej pomoci, pomoci v hmotnej núdzi a inej sociálnej podpory a pre oblasť sociálnych služieb – v období od 1. 1. do 31. 12. 2009 sumu mzdy aj v slovenských korunách a konverzný kurz.

Pri uchovávaní evidencie je zamestnávateľ povinný postupovať v zmysle zákona č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach. Súčasťou registratúr je aj personálna a mzdová agenda. Personálnu agendu predstavuje osobný spis zamestnanca, ktorý obsahuje najmä pracovnú zmluvu, osobný dotazník, doklady a potvrdenia, ktoré vyžaduje zamestnávateľ a ostatné doklady týkajúce sa vzniku, priebehu a skončenia pracovného pomeru. Osobné spisy je potrebné uchovávať aj po skončení pracovného pomeru. Je vhodné uchovávať ich po dobu ako ročné mzdové listy zamestnancov.

Mzdovú agendu tvoria písomnosti dokladujúce evidenciu, výpočet, zdaňovanie miezd a realizáciu zákonných a ostatných zrážok zo mzdy. Sú to najmä:

• mzdové listy, výplatné listiny a rekapitulácie miezd za príslušný mesiac,
• kópie evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia do 31. 12. 2003 a kópie evidenčných listov dôchodkového poistenia od 1. 1. 2004,
• povinné mesačné výkazy o výške preddavkov na poistné pre jednotlivé zdravotné poisťovne včítane príloh za jednotlivé kalendárne mesiace,
• ročné zúčtovanie zdravotného poistenia pre jednotlivé zdravotné poisťovne,
• povinné mesačné výkazy  poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu za jednotlivé kalendárne mesiace včítane príloh,
• rozpis príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie pre jednotlivé doplnkové dôchodkové spoločnosti v zmysle zamestnávateľskej zmluvy s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,
• prehľady o zrazených a odvedených preddavkoch na daň z príjmov zo závislej činnosti za kalendárny štvrťrok a hlásenie o vyúčtovaní dane a úhrne príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie,
• rôzne kópie potvrdení o hrubej, resp. čistej mzde, o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, dokladov o ročnom zúčtovaní a vysporiadaní  nedoplatku, resp. preplatku a pod.,
• ostatné podklady ku mzdám, ktoré sú potrebné pre výpočet miezd, ako napr. evidencia dochádzky, dovoleniek, nadčasovej práce, zrážky zo mzdy a pod.

Všetky tieto doklady majú charakter účtovných dokladov, preto sa na ne vzťahujú ustanovenia § 35 a § 36 o uchovávaní a ochrane účtovnej dokumentácie zákona o účtovníctve, t. j.:

• stanovenie doby úschovy tak, aby neboli porušené ustanovenia zákona o účtovníctve,
• povinnosť zabezpečiť ochranu tejto dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu,
• pri nakladaní s dokumentáciou uplatňovať všeobecné predpisy o archívnictve,
• pred skončením podnikateľskej činnosti zabezpečiť uchovanie tejto dokumentácie.

Z hľadiska dokladovania identifikačných údajov zamestnanca, výpočtu a zdaňovania mzdy a pre účely dôchodkového zabezpečenia je najdôležitejší ročný mzdový list. Zákon o účtovníctve, na ktorý sa v § 39 ods. 8 zákon o dani z príjmov, čo sa týka uchovávania povinne vedených dokladov pre daňové účely, odvoláva, ani iné predpisy nestanovujú povinnú dobu úschovy mzdových listov, je potrebné určiť ju v registratúrnom pláne. Je vhodné stanoviť pomerne dlhú dobu úschovy, pretože ide o dokumenty preukazujúce nároky zamestnancov vyplývajúce zo zákona o sociálnom poistení, uplatňované až po uplynutí niekedy aj desiatok rokov.

Právne normy upravujúce účtovanie miezd  pre podnikateľské subjekty sú:

• zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších noviel,
• v sústave podvojného účtovníctva: opatrenie Ministerstva financií SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších noviel,
• v sústave jednoduchého účtovníctva: opatrenie Ministerstva financií SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov.

1.Účtovanie miezd v sústave podvojného účtovníctva

V sústave podvojného účtovníctva sa účtuje na týchto účtoch:

Na účte 331 – Zamestnanci  sa účtuje hrubá mzda a ďalšie plnenia zamestnávateľa v zmysle pracovnoprávnych a mzdových predpisov a ich zníženie o preddavky na poistné na zdravotné poistenie a poistné na  sociálne poistenie platené zamestnancom, o zrazenú daň alebo preddavky na daň z príjmu, o zrážky zo mzdy v prospech iných fyzických alebo právnických osôb alebo v prospech zamestnávateľa.

Na účte 333 – Ostatné záväzky voči zamestnancom sa účtujú ostatné záväzky voči zamestnancom, t. j. tie, ktoré nie sú poskytované v zmysle pracovnoprávnych a mzdových predpisov alebo nie sú súčasťou hrubej mzdy, ale zamestnávateľ ich poskytuje spolu so mzdou, napr. náhrady cestovných výdavkov, náhrady za stratu zárobku, bolestné a pod.

Na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom za účtujú pohľadávky zamestnávateľa voči zamestnancom, t. j. zo mzdy zamestnancov platené, resp. zrážané, napr. náhrady za súkromné telefónne hovory, náhrady zosobnených pokút a pod. Z účtovného hľadiska môže ísť o zrážky zo mzdy v prospech iných fyzických alebo právnických osôb  s účtovaním na účte 379 – Iné záväzky alebo o zrážky v prospech zamestnávateľa  s účtovaním na účte 335 – Pohľadávky voči zamestnancom.

Na účte 336 – Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia sa účtuje:

a) v prospech účtu:

• záväzky voči Sociálnej poisťovni vo výške poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie, invalidné poistenie, úrazové poistenie, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity v členení na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa,
• záväzky voči príslušným zdravotným poisťovniam v členení na preddavky na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa,
• záväzky voči príslušným zdravotným poisťovniam v členení na poistné za zamestnanca a za zamestnávateľa, vyplývajúce z ročného zúčtovania zdravotného poistenia vykonaného na ťarchu účtu, prípadné nároky na výplaty sociálnych dávok poskytovaných Sociálnou alebo zdravotnou  poisťovňou;

b) na ťarchu účtu prípadné nároky na výplaty sociálnych dávok poskytovaných Sociálnou alebo zdravotnou  poisťovňou.

Na účte 342 – Ostatné priame dane sa účtuje:

• v priebehu roka preddavky na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti,
• daňový bonus uplatnený zamestnancami včítane nároku zamestnávateľa na úhradu od daňového úradu,
• vyúčtovanie dane na základe ročného zúčtovania dane zo závislej činnosti,
• daň z príjmov vyberaná zrážkou.

Mzdové, osobné a sociálne  náklady  sa účtujú v účtovej triede 5 – Náklady časovo rozlíšené a narastajúcim spôsobom v priebehu účtovného obdobia v účtovej skupine 52 – Osobné náklady na týchto účtoch:

521 – Mzdové náklady – účtuje sa tu mzda a náhrady mzdy, t. j. hrubá mzda zamestnancov vrátane príplatkov, prémií, odmien a naturálnej mzdy, na tomto účte sa účtujú aj odmeny za práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,

522 – Príjmy spoločníkov a členov zo závislej činnosti – účtuje sa tu hrubá mzda spoločníkov vrátane prémií, odmien a naturálnej mzdy,

523 – Odmeny členom orgánov spoločnosti a družstva –  účtujú sa tu odmeny za výkon funkcie v orgánoch právnických osôb vyplácané vlastným zamestnancom i cudzím pracovníkom na základe uzatvorenej mandátnej zmluvy, zmluvy o výkone funkcie, prípadne inej zmluvy,

524 – Zákonné sociálne poistenie – účtuje sa tu zdravotné a sociálne poistenie platené zamestnávateľom za zamestnancov vrátane poistného na garančné poistenie a poistného do rezervného fondu,

525 – Ostatné sociálne poistenie – účtujú sa tu záväzky vyplývajúce z doplnkového dôchodkového poistenia  zamestnancov, platené zamestnávateľom, 

527 – Zákonné sociálne náklady – účtuje sa tu tvorba sociálneho fondu v zmysle právnych predpisov, zákonné odstupné, príspevky a štipendiá, náklady zamestnávateľa na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancov,

528 – Ostatné sociálne náklady – účtujú sa tuplnenia  nad rámec zákona a mzdových predpisov – náklady, ktoré z pohľadu zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami, t. j. dobrovoľné príspevky zamestnávateľa, napr. príspevok na rekreáciu, liečenie a pod., ak nie sú uhrádzané zo sociálneho fondu,  a s účinnosťou od 1. 1. 2007 aj príspevky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie platené zamestnávateľom za zamestnancov.

Účtovanie predpisu miezd na základe mesačnej rekapitulácie miezd a odvodov je nasledovné:

Účtovanie úhrad na základe bankového výpisu je nasledovné:

Účtovanie tvorby a čerpania rezerv na nevyčerpané dovolenky vrátane sociálneho a zdravotného poistenia bežného roka, ktoré budú vyplatené v budúcom roku, je nasledovné:

 2

V sústave jednoduchého účtovníctva sa účtuje v peňažnom denníku:

• výplata preddavku na mzdu:
• v hotovosti na základe výdavkového pokladničného dokladu ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
• bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa na účty zamestnancov na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
• poistné na sociálne a zdravotné poistenie uhradené prevodným príkazom na účty príslušnej Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a:
• časť platenú za zamestnancov ako výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
• časť platenú za zamestnávateľa ako  výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – príspevky platené zamestnávateľom za zamestnancov (platby do fondov), (rovnako sa účtujú aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie),
• preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti znížený o sumu daňového bonusu a zrážkovú daň na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov  na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
• ostatné zrážky zo mzdy zamestnancov a uhradené v prospech príslušných fyzických alebo právnických osôb na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov  na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
• výplata mzdy zamestnancom vyplývajúca z vyúčtovania mzdy z pracovného pomeru alebo vyúčtovania odmeny z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru – sa účtuje rovnako ako výplata preddavku na mzdu:
• v hotovosti na základe výdavkového pokladničného dokladu ako výdaj peňažných prostriedkov v hotovosti a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
• bezhotovostným prevodom z účtu zamestnávateľa na účty zamestnancov na základe bankového výpisu ako výdaj peňažných prostriedkov na bankovom účte a výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení – mzdy,
• v prípade, že zamestnávateľ spolu so mzdou vypláca zamestnancom plnenia nad rámec zákonov o mzdových predpisoch, ktoré v zmysle zákona o dani z príjmov nie sú daňovými výdavkami, tieto sa účtujú ako výdavky neovplyvňujúce základ dane.

V knihe záväzkov sa účtuje:

• v deň vzniku záväzku – vznik záväzku voči Sociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, daňovému úradu a doplnkových dôchodkovým spoločnostiam,
• v deň vzniku záväzku – záväzky voči iným fyzickým a právnickým osobám v titulu vykonaných zrážok zo mzdy zamestnancov,
• v deň úhrady záväzku  – zánik záväzku voči príslušným inštitúciám.

Knihu záväzkov z pracovnoprávnych vzťahov  tvorí súhrn mzdových listov zamestnancov.

Právnická alebo fyzická osoba, ktorá po skončení pracovného pomeru so zamestnancami už nezamestnáva žiadneho zamestnanca, prestáva byť zamestnávateľom aj v prípade, že v podnikateľskej činnosti pokračuje. Pri zániku štatútu zamestnávateľa je povinná:

•  

  v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poisteníodhlásiť sa z registra zamestnávateľov, a to do ôsmich dní odo dňa, v ktorom už nezamestnáva  žiadneho zamestnanca, podaním Registračného listu zamestnávateľa – odhláška, v ktorom okrem identifikačných údajov uvádza dátum odhlásenia posledného zamestnanca, ktorý je dátumom odhlásenia sa z registra zamestnávateľov,
• v zmysle § 23 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení  oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu, t. j.  odhlásiť sa z registra platiteľov, a to do ôsmich dní odo dňa zmeny, t. j. odo dňa, v ktorom už nezamestnáva  žiadneho zamestnanca, podaním Oznámenia platiteľa poistného na tlačive príslušnej zdravotnej poisťovne, v ktorom oznámi dátum a dôvod odhlásenia sa z registra platiteľov,
• v zmysle § 31 ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov oznámiť zánik daňovej povinnosti  miestne príslušnému správcovi dane, a to do 15 dní odo dňa, keď povinnosť zanikla, t. j. odo dňa, keď skončil pracovný pomer s posledným zamestnancom. V prípade, že zamestnávateľ ukončil svoju činnosť a zanikol, musí do 15 dní od zrušenia túto skutočnosť oznámiť a vrátiť správcovi dane osvedčenie o registrácii.