Pracovnoprávne a odvodové povinnosti vyplývajúce pre spoločnosť, keď sa stane zamestnávateľom

1.1 Registrácia u správcu dane

Spoločnosť je povinná postupovať v zmysle § 31 zákona o správe daní a poplatkov a registrovať sa na daň z príjmov. Túto povinnosť si splnila po vzniku a má už pridelené DIČ. Keď začne vyplácať mzdu zamestnancom, vznikne jej povinnosť platiť preddavky na daň zo závislej činnosti.

Štatutárny zástupca alebo ním poverená osoba musí písomne požiadať registračné oddelenie príslušného daňového úradu o doplnenie registrácie za platiteľa dane zo závislej činnosti.

1.2 Platenie preddavkov na daň zo závislej činnosti

V zmysle § 35 zákona o dani z príjmov zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, vyberie preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca. Obvykle zamestnávateľ vykonáva vyúčtovanie príjmov zo závislej činnosti mesačne za uplynulý kalendárny mesiac, teda mesačne zrazí preddavok na daň.

Preddavky na daň za všetkých zamestnancov znížené o úhrn daňového bonusu a zamestnaneckú prémiu je zamestnávateľ povinný odviesť do piatich dní po dni výplaty, poukázania alebo pripísania zdaniteľnej mzdy zamestnancovi k dobru.

Nárok na priznanie daňového bonusu má daňovník, ktorý má príjmy podľa § 5 alebo § 6 zákona o dani z príjmov, ak jeho minimálny ročný príjem je aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy [za r. 2009 to bol príjem aspoň 1 773 eur (295,50 x 6) a za rok 2010 by to mal byť príjem aspoň 1 846,20 eura (307,70 x 6)].

Do požadovanej výšky zdaniteľných príjmov sa u zamestnanca započítajú príjmy od všetkých zamestnávateľov, u ktorých počas roka zamestnanec pracoval, a to aj odmeny za práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Patria sem aj príjmy, ktoré boli zdanené v priebehu roka zrážkovou daňou.

Podmienky uplatňovania daňového bonusu, ako aj spôsob preukazovania nároku na ich uplatnenie riešia § 33, § 35 až § 38 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

U daňovníkov, ktorí si mesačne uplatňujú nárok na daňový bonus (od 1. 7. 2009 20 eur mesačne), sa jeho suma od 1. júla 2010 zvýšila na 20,02 eura. Za rok 2010 si daňovník môže uplatniť na 1 dieťa daňový bonus v sume 240,12 eura.

Vzhľadom na zmeny, ktoré nastali v legislatíve, bude potrebné venovať väčšiu pozornosť posudzovaniu nároku na daňový bonus.

Bol novelizovaný vysokoškolský zákon (zákonom č. 363/2007 Z. z.) aj zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa. Na základe týchto zmien musíme z hľadiska nároku daňovníka na uplatnenie daňového bonusu posudzovať nielen vek neza­opatreného dieťaťa, ale aj štandardnú dĺžku štúdia na príslušnej vysokej škole.

Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti

Zamestnanec s príjmami zo závislej činnosti si môže uplatňovať daňový bonus na dieťa mesačne, ak jeho zdaniteľný príjem v kalendárnom mesiaci je minimálne vo výške polovice minimálnej mzdy a má u zamestnávateľa podpísané Vyhlásenie k dani.

U zamestnávateľa, u ktorého podpíše Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka, uvedie v časti I. b), že uplatňuje daňový bonus na dieťa.

Zároveň musí zamestnávateľovi predložiť doklady, ktorými preukáže splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu. Preukazovanie nároku zamestnanca na daňový bonus mesačne alebo dodatočne pri ročnom zúčtovaní popisuje § 37 zákona č. 595/2003 Z. z.

Sú to: rodný list dieťaťa, u detí starších ako 16 rokov potvrdenie o návšteve školy alebo potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov. Musí ísť o vyživované deti v zmysle § 33 zákona č. 595/2003 Z. z., ktoré žijú so zamestnancom v spoločnej domácnosti.

Daňový bonus si zamestnanec môže uplatniť ihneď v mesiaci, keď nastúpil do zamestnania alebo kedykoľvek neskôr, keď predloží potrebné doklady, resp. ak nastali podmienky pre uplatnenie bonusu – napr. narodenie dieťaťa.

Vyhlásenie zamestnanec podpisuje pri nástupe do zamestnania a toto platí na príslušný kalendárny rok. Na začiatku nasledujúceho roka musí do konca januára svojím podpisom potvrdiť, že sa podmienky pre uplatnenie nezdaniteľných častí a nároku na bonus nezmenili alebo vyznačí zmeny, ku ktorým došlo.

Zamestnanec, ktorý si neuplatňoval daňový bonus v priebehu roka, si môže celý nárok uplatniť po skončení roka v ročnom zúčtovaní preddavkov na daň alebo v daňovom priznaní, samozrejme, ak splnil podmienky nároku na jeho priznanie.

Ak mal zamestnanec priznaný daňový bonus v niektorých mesiacoch roka a za celý kalendárny rok nesplnil podmienku príjmu (napr. aspoň 1 773 eur), nemá nárok na dodatočné doplatenie bonusu, ale nestráca nárok ani na už vyplatený bonus (to znamená, že nemusí v priebehu roka vyplatený bonus vrátiť).

Ak nastane takáto situácia, môže si nevyplatenú časť bonusu uplatniť druhá oprávnená osoba (manžel, manželka a pod.) v ročnom zúčtovaní alebo cez daňové priznanie.

Minimálna mzda

Minimálna mzda je ekonomický ukazovateľ, ktorý ovplyvňuje pracovnoprávnu oblasť – zamestnanec v pracovnom pomere musí mať mesačne príjem najmenej vo výške stanovenej minimálnej mzdy. Minimálna mzda má vplyv na odvodové povinnosti (určuje minimálny vymeriavací základ pre platenie poistného do Sociálnej a zdravotnej poisťovne) a ovplyvňuje výšku príjmu pre vznik nároku na daňový bonus a od roku 2009 aj vznik nároku na zamestnaneckú prémiu.

Podľa nariadenia vlády SR č. 441/2009 Z. z. je od 1. 1. 2010 minimálna mzda v sume 307,70 eura mesačne a 1,768 eura za hodinu. Pre porovnanie uvádzame, že do 31. 12. 2009 bola minimálna mzda 295,50 eura mesačne a 1,698 eura za hodinu.

Nezdaniteľné časti základu dane

Zamestnanec, ktorý podpísal u zamestnávateľa Vyhlásenie k dani, má nárok mesačne na uplatnenie nezdaniteľnej sumy na daňovníka (na túto sumu má nárok každý, kto u zamestnávateľa podpísal Vyhlásenie a sú mu vyplácané príjmy zo závislej činnosti, to je aj zamestnanec, ktorý pracuje na základe niektorej z dohôd o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, štatutár, konateľ atď.). Pre rok 2010 sa nezdaniteľná suma na daňovníka oproti roku 2009 nezmenila a je mesačne vo výške 335,47 eura, ročne je základná nezdaniteľná suma vo výške 4 025,70 eura.

1.3 Daň zo závislej činnosti vyberaná zrážkou

S účinnosťou od 1. 1. 2009, ak zamestnávateľ zamestnáva osoby, ktorých mesačný príjem nepresiahne 165,97 eura a ktoré si neuplatňujú uňho nezdaniteľné časti základu dane (nemajú podpísané vyhlásenie), musí zraziť daň podľa § 43 zákona o dani z príjmov (tzv. zrážkovú daň). Ide hlavne o zamestnancov, s ktorými sú uzatvorené dohody na výkon práce mimo pracovného pomeru.

Túto daň zamestnávateľ odvedie správcovi dane osobitne od preddavkovej dane pod iným konštantným symbolom.

1.4 Povinnosti zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane

Zákon o dani z príjmov v § 39 určuje povinnosti zamestnávateľa jednak vo vzťahu k zamestnancovi a jednak aj vo vzťahu k správcovi dane.

Zamestnávateľ je teda v zmysle § 39 zákona o dani z príjmovpovinný viesť pre zamestnancov mzdové listy a výplatné listiny vrátane ich rekapitulácie za každý kalendárny mesiac a za celé zdaňovacie obdobie.

Mzdový list podľa § 39 ods. 2 zákona o dani z príjmov musí na daňové účely obsahovať:
a) meno a priezvisko zamestnanca, a to aj predchádzajúce,
b) rodné číslo zamestnanca,
c) adresu trvalého pobytu zamestnanca,
d) mená, priezviská a rodné čísla osôb, na ktoré zamestnanec uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane [podľa § 11 ods. 1 písm. b) a daňový bonus],
e) výšku jednotlivých nezdaniteľných častí základu dane s uvedením dôvodu ich priznania,
f) za každý kalendárny mesiac:

1. počet dní výkonu práce,
2. úhrn vyplatených zdaniteľných miezd bez ohľadu na to, či ide o peňažné plnenie alebo o nepeňažné plnenie,
3. sumy oslobodené od dane,
4. sumy poistného a príspevku, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
5. základ dane, nezdaniteľné časti základu dane, zdaniteľnú mzdu, preddavok na daň,
6. sumu daňového bonusu,

g) za zdaňovacie obdobie súčet jednotlivých údajov uvedených v písmene f).

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi za obdobie, v ktorom mu vyplácal mzdu, vystaviť potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za príslušné zdaňovacie obdobie (pozri Prílohu č. 13).

Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň...

Ak zamestnávateľ v príslušnom kalendárnom štvrťroku vyplácal príjmy zo závislej činnosti, je podľa § 39 ods. 9 písm. a) zákona o dani z príjmov povinný predkladať príslušnému správcovi dane:

Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň, dani vyberanej podľa § 43 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) z vyplatených príjmov zo závislej činnosti, o zamestnaneckej prémii (§ 32a zákona) a o daňovom bonuse (§ 33 zákona) za uplynulý kalendárny štvrťrok (pozri Prílohu č. 11).

Táto povinnosť je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí kalendárneho štvrťroka.

Od 1. 7. 2007 zamestnávateľ nemusí oznamovať výšku zrazenej dane zo závislej činnosti na osobitnom tlačive (Oznámenie o zrážkovej dani), ale uvádza v jednom tlačive Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň zo závislej činnosti a daňovom bonuse preddavky na daň zo závislej činnosti aj daň vyberanú zrážkou. Od 1. 1. 2010 je v platnosti nové tlačivo, ktoré je doplnené o riadky týkajúce sa novozavedenej zamestnaneckej prémie. Zamestnávateľ si tu môže zamestnaneckú prémiu odpočítať od úhrnnej sumy preddavkov na daň.

Pre zhrnutie môžeme povedať, že Prehľad ... podáva zamestnávateľ vtedy, ak v príslušnom kalendárnom štvrťroku vyplácal príjmy zo závislej činnosti, aj keď preddavky na daň boli nulové (napr. v prípade, že zamestnanec po odpočítaní poistného a nezdaniteľnej časti neplatí daň) alebo ak vyplácal len príjmy, ktoré boli zdanené zrážkovou daňou. Prehľad zamestnávateľ nemusí podať, ak v príslušnom kalendárnom štvrťroku nevyplácal žiadne odmeny zo závislej činnosti.

Hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti je zamestnávateľ povinný podať do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, t. j. vždy do 30. marca za predchádzajúci kalendárny rok.

Hlásenie za príslušný kalendárny rok vlastne sumarizuje údaje zo všetkých štvrťročných Prehľadov. V prípade, ak zistíme, že niektoré údaje neboli správne vyplnené, podáme opravný Prehľad.

Ak zamestnávateľ nedodrží horeuvedené termíny a podá tieto doklady s oneskorením, správca dane môže vyrubiť pokutu vo výške 66,38 eura.

Spoločnosť si musí v súvislosti so zamestnávaním osôb plniť povinnosti, ktoré ukladá § 231 zákona o sociálnom poistení.

Pre lepšiu orientáciu si postupne všetky úkony a povinnosti popíšeme tak, ako sa v praxi realizujú.

2.1 Registrácia zamestnávateľa

Zamestnávateľ je v zmysle § 231 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení povinný prihlásiť sa do registra zamestnávateľov vedeného príslušnou pobočkou do ôsmich dní odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca.

Prihlásenie sa vykonáva na predpísanom tlačive „Registračný list zamestnávateľa“ (pozri Prílohu č. 1).

Tento list musí byť podpísaný konateľom alebo osobou splnomocnenou na zastupovanie konateľa. Súčasne je potrebné doložiť kópiu výpisu z obchodného registra a predložiť aj originál pre jeho overenie pracovníkom Sociálnej poisťovne.

V záhlaví tlačiva sa vyplní údaj „prihláška – právnická osoba“.

Postupne sa v oddieloch 2 až 7 vyplnia údaje o zamestnávateľovi.

V oddiele 4 sú dva dôležité údaje:

• deň výplaty – tu sa uvedie termín určený v spoločnosti na výplatu miezd,
• dátum zamestnania prvého zamestnanca – dátum nástupu do práce podľa pracovnej zmluvy.

V oddiele 8 sa uvedú údaje o štatutárnom zástupcovi zamestnávateľa.

Sociálna poisťovňa potvrdí registráciu a pridelí IČZ (identifikačné číslo zamestnávateľa), ktoré potom uvádza na všetkých písomnostiach pri styku so Sociálnou poisťovňou.

2.2 Registrácia zamestnanca

Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení prihlásiť do registra poistencov zamestnanca pred vznikom poistenia, najneskôr pred začatím činnosti zamestnanca.

Prihlásenie sa vykonáva na tlačive „Registračný list FO“ (viď Príloha č. 2). V záhlaví sa vyplní krížikom okienko pracovný pomer a prihláška.

Potom sa identifikuje osoba, ktorá sa prihlasuje, a vyplní:

• oddiel 2 – identifikácia FO – priezvisko, meno, rodné číslo, pohlavie,
• oddiel 3 – adresa a doplňujúce údaje FO – adresa, dátum a miesto narodenia, štátna príslušnosť atď.,
• oddiel 5 – korešpondenčná adresa FO – vypĺňa sa, ak má zamestnanec adresu pre doručovanie inú, ako je jeho bydlisko,
• oddiel 6 – bankové spojenie FO – uvedie sa, ak ho poznáme a má slúžiť pre potreby Sociálnej poisťovne na výplatu sociálnych dávok.

Ďalej sa identifikuje zamestnávateľ:

• oddiel 7 – základná identifikácia zamestnávateľa – názov zamestnávateľa, jeho IČZ a IČO,
• oddiel 9 – adresa zamestnávateľa – vyplnia sa predpísané údaje a kontakty.

Dôležitý údaj je:

• oddiel 10 – obdobie poistenia.

Uvedie sa dátum vzniku poistenia, ktorý musí byť rovnaký ako deň nástupu do práce dohodnutý v pracovnej zmluve.

V oddiele 12 je uvedený dátum vyplnenia prihlášky, meno zamestnanca, ktorý ju vyplnil, a miesto pre pečiatku a podpis. V tejto časti pracovník Sociálnej poisťovne potvrdí prijatie prihlášky.

Rovnako je povinnosť prihlásiť v zmysle zákona aj zamestnancov, ktorí pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V záhlaví registračného listu FO sa v tomto prípade vyplní prihláška a dohoda.

Od 1. 9. 2007 je povinný každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 8 zamestnancov, prihlasovať a odhlasovať zamestnancov elektronicky a vykonávať všetky zmeny týkajúce sa zamestnancov prostredníctvom internetu – elektronicky.

2.3 Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa

Mesačný výkaz poistného a príspevkov

Pri registrácii zamestnávateľ uviedol výplatný termín a tento deň je dňom splatnosti odvodov a dňom, ku ktorému je povinný predkladať mesačný výkaz poistného a príspevkov do Sociálnej poisťovne (pozri Prílohu č. 3, 4).

Mesačné výkazy podáva zamestnávateľ:
a) na predpísanom tlačive – v pobočke príslušnej Sociálnej poisťovne alebo poštou,
b) elektronicky – je povinný podávať mesačné výkazy zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 8 zamestnancov.

Registráciu k elektronickému zasielaniu výkazov vykoná štatutárny zástupca spoločnosti alebo ním poverená osoba. Potrebuje k tomu výpis z obchodného registra, poverená osoba aj plnomocenstvo od štatutárneho zástupcu. Na základe podpísaného Vyhlásenia zamestnávateľa o pristúpení na podmienky elektronického zasielania údajov na účely sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa pridelí užívateľské meno a grid kartu.

Od 1. 9. 2007 sa v prílohe mesačného výkazu uvádzajú aj zamestnanci, ktorí v danom mesiaci nemali mzdu, ale sú u zamestnávateľa prihlásení.

Ďalšie oznamovacie povinnosti

Počas zamestnávania osôb v pracovnom pomere musí zamestnávateľ vedieť, že jeho povinnosťou je:

• oznámiť do 8 dní pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie poistenia zamestnanca,
• oznámiť do 8 dní pobočke Sociálnej poisťovne začiatok a skončenie čerpania materskej alebo rodičovskej dovolenky,
• oznámiť písomne pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz do 3 dní, ako sa o ňom dozvedel a predložiť potom do 8 dní záznam o pracovnom úraze,
• odstúpiť pobočke Sociálnej poisťovne tlačivo, na ktorom sa preukazuje dočasná pracovná neschopnosť zamestnanca, a to do 3 dní po 10. dni jej trvania,
• oznámiť do 8 dní pobočke Sociálnej poisťovne všetky zmeny súvisiace so zamestnávateľom a takisto zmeny v údajoch zamestnancov.

Oznamovaciu povinnosť je zamestnávateľ povinný plniť na tlačivách alebo inou formou, ktorú určí Sociálna poisťovňa.

Zmeny, ktoré vzniknú a týkajú sa zamestnanca, či už jeho osobných údajov, prerušenia poistenia, ale aj zmeny napr. v dátume začiatku alebo ukončenia poistenia sa vykonávajú na tlačive „Registračný list FO“.

Od 1. 9. 2007 je povinný každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 8 zamestnancov, vykonávať všetky zmeny týkajúce sa zamestnancov prostredníctvom internetu – elektronicky.

Zmeny, ktoré nastanú v osobe zamestnávateľa, sa oznamujú na tlačive „Registračný list zamestnávateľa“.

Za splnenie oznamovacej povinnosti sa považuje odovzdanie tlačiva v pobočke Sociálnej poisťovne, odoslanie poštou, faxom, elektronicky a aj prostredníctvom krátkej správy (SMS).

V prípade odoslania tlačiva elektronicky alebo formou SMS, ktoré nie je podpísané zaručeným elektronickým podpisom, je potrebné ho do troch dní potvrdiť na pobočke Sociálnej poisťovne.

2.4 Vedenie záznamov

Zamestnávateľ je povinný viesť o svojich zamestnancoch evidenciu na účely sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia v rozsahu, ktoré určuje zákon o sociálnom poistení. V § 232 zákona o sociálnom poistení je uvedené, ktoré údaje musí táto evidencia obsahovať.

V praxi to znamená povinnosť viesť mzdové listy zamestnancov a ich personálnu agendu od nástupu zamestnanca do pracovného pomeru až do jeho ukončenia.

Tieto záznamy potom slúžia zamestnávateľovi pri plnení zákonnej povinnosti vydávať zamestnancom na ich žiadosť rôzne potvrdenia, ako aj potvrdenia pre účely vyplácania nemocenských dávok alebo potvrdenia po skončení pracovného pomeru.

2.5 Povinnosti pri ukončení pracovného pomeru zamestnanca

Dňom ukončenia pracovného pomeru zanikajú zamestnancovi poistenia a zamestnávateľ je povinný odhlásiť ho najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistenia. To znamená, že ak zamestnávateľ ukončil so zamestnancom pracovný pomer 25. 8. 2010, je povinný najneskôr 26. 8. 2010 ho odhlásiť. Túto skutočnosť oznámi na tlačive „Registračný list FO“ s označením „odhláška“.

Zamestnávateľ je povinný do 3 dní po ukončení pracovného pomeru odovzdať Sociálnej poisťovni Evidenčný list dôchodkového poistenia (viď príloha č. 5). Nevyhnutným údajom pre spracovanie evidenčných listov sú údaje – miesto narodenia a u žien rodné meno.

2.6 Odhlásenie z registra zamestnávateľov

Ak zamestnávateľ z nejakého dôvodu prestane zamestnávať osoby, je povinný do ôsmich dní od ukončenia pracovného pomeru s posledným zamestnancom odhlásiť sa z registra zamestnávateľov. Túto skutočnosť oznámi na tlačive „Registračný list zamestnávateľa“ s označením „odhláška“.

2.7 Vymeriavací základ a platenie poistného

Platitelia poistného platia:

• nemocenské poistenie,
• starobné poistenie,
• invalidné poistenie,
• úrazové poistenie,
• poistenie v nezamestnanosti a
• poistné do rezervného fondu solidarity.

Vymeriavací základ zamestnanca podľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je:
a) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie určený v eurách pred jeho prepočtom platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom,
b) príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia a podiel na zisku vyplatený spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,
c) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach v práci podľa osobitného predpisu.

Vymeriavací základ, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, je najmenej vo výške minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnom pomere odmeňovaného mesačnou mzdou (vyplýva to zo Zákonníka práce, podľa ktorého mesačná mzda zamestnanca nesmie byť nižšia ako minimálna mzda). Zákon stanovuje maximálny vymeriavací základ, ktorý vychádza z 12-násobku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve.

Každoročne sa mení výška minimálnej mzdy. Od 1. 1. 2010 sa zmenila minimálna mzda z 295,50 eura na 307,70 eura mesačne a z 1,698 eura na 1,768 eura na hodinu. Táto zmena, samozrejme, ovplyvňuje aj výšku odvodov do poisťovní, pretože sa týmto zmení minimálny vymeriavací základ pre platenie poistného do Sociálnej poisťovne a pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie.

Nový minimálny vymeriavací základ pre platby do Sociálnej poisťovne a pre platby preddavkov na verejné zdravotné poistenie platí od 1. januára 2010.

Minimálny vymeriavací základ (307,70 eura) a maximálny vymeriavací základ pre platenie preddavkov na verejné zdravotné poistenie (2 169,09 eura) je platný od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010.

Minimálny vymeriavací základ (307,70 eura)pre platenie poistného do Sociálnej poisťovne je platný od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010. Maximálne vymeriavacie základy pre platenie jednotlivých druhov poistenia do Sociálnej poisťovne sa menia od 1. 7. 2010 nasledovne:

Sadzba poistného a vymeriavací základ, z ktorého sa poistné vypočíta, od 1. 10. 2010 do 30. 6. 2010

Sadzba poistného a vymeriavací základ, z ktorého sa poistné vypočíta, od 1. júla 2010 do 30. júna 2011

Podľa platnej úpravy zákona o sociálnom poistení sa pre platenie poistného od 1. 1. 2010 do vymeriavacieho základu zamestnanca nezahŕňa:

• odstupné,
• odchodné,
• cestovné náhrady,
• výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií,
• náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť,
• príspevky zo sociálneho fondu,
• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca,
• príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné a súkromné účely,
• odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,
• odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách,
• plnenia poskytované zamestnávateľom zo zisku po zdanení, okrem podielu na zisku vyplateného zamestnancovi, ktorý nemá účasť na základnom imaní,
• plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru,
• náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Pozn. od 1. 1. 2009 sa do vymeriavacieho základu zamestnanca na účely odvodov na sociálne poistenie zahŕňajú aj odmeny pri odchode do starobného dôchodku.

V zmysle § 141 zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ, ktorý je povinný platiť poistné, povinný poistné aj odvádzať.

V praxi to znamená, že zamestnávateľ vykoná zrážku poistného v zákonnej výške zamestnancovi zo mzdy a spolu s čiastkou, ktorú je povinný platiť za zamestnancov, platí celú výšku poistného na účet Sociálnej poisťovne. Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu.

Poistné, ktoré odvádza zamestnávateľ, je splatné:

• v deň určený v organizácii na výplatu miezd (to zn., že ak je deň na výplatu miezd určený na 15. deň v mesiaci, poistné – napr. za august 2010, je splatné 15. septembra 2010),
• v deň poslednej výplaty zúčtovaných miezd za kalendárny mesiac, ak je u zamestnávateľa viac organizačných útvarov a výplata sa uskutočňuje v rôzne dni (ak sa mzdy vyplácajú v jednotlivých prevádzkach napr. 15., 17., 20. deň v mesiaci, potom je poistné – napr. za august 2010, splatné 20. septembra 2010),
• v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, za ktorý sa poistné platí, v prípade, že nie je u zamestnávateľa určený deň na výplatu miezd (čiže za august 2010 do 30. septembra 2010).

Poistné platí zamestnávateľ na účet Sociálnej poisťovne vedený v Národnej banke Slovenska. Platby musia byť označené variabilným symbolom, ktorým je IČZ.

Každý zamestnanec v pracovnom pomere je povinne sociálne a zdravotne poistený. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť ho do poisťovne a odvádzať za neho poistné.

Spoločník a konateľ, ktorý vykonáva prácu pre spoločnosť a dostáva za prácu odmenu, môže byť dobrovoľne sociálne poistený, do zdravotnej poisťovne musí odvádzať poistné.

Za neplnenie oznamovacej povinnosti, ako aj za neplatenie odvodov môže zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa vyrubiť pokuty a penále.

Okrem všetkých vymenovaných povinností zákon o sociálnom poistení v § 231 zamestnávateľovi ukladá povinnosť umožniť povereným zamestnancom Sociálnej poisťovne vstup do svojich objektov a vykonať kontrolu a nazeranie do záznamov o príjmoch zamestnancov.

V rámci sociálno-poisťovacích vzťahov v Slovenskej republike existuje súčasne sociálne poistenia a zdravotné poistenie.

3.1 Vznik a rozsah zdravotného poistenia

V zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení zdravotným poistením je:
a) verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia a dobrovoľného verejného zdravotného poistenia (ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov),
b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu (§ 788 až § 791 Občianskeho zákonníka).

Verejné zdravotné poistenie je povinným poistením, ktoré vzniká u zákonom vymenovaného okruhu subjektov.

Na tomto mieste rozoberieme tie časti z ustanovení zákona, ktoré určujú povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k verejnému zdravotnému poisteniu.

V zmysle tohto zdôrazníme, že podľa § 3 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení je povinne verejne zdravotne poistená fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona o zdravotnom poistení je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky.

Verejné zdravotné poistenie vzniká v zmysle § 4 zákona o zdravotnom poistení narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. U fyzickej osoby, ktorá nemá pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká vtedy, ak nastali skutočnosti podľa § 3 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení alebo dňom získania trvalého pobytu v Slovenskej republike.

Môžeme povedať, že verejné zdravotné poistenie fyzickej osoby, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, vzniká dňom, kedy boli splnené podmienky na vznik pracovného pomeru u zamestnávateľa, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky, a to dňom nástupu do práce, alebo iné skutočnosti podľa § 3 zákona o zdravotnom poistení.

Prihláška na verejné zdravotné poistenie
Vznik verejného zdravotného poistenia podľa § 6 zákona o zdravotnom poistení je podmienený podaním prihlášky na verejné zdravotné poistenie, ktorú podá poistenec do ôsmich dní odo dňa vzniku skutočností zakladajúcich vznik verejného zdravotného poistenia. Prihlášku podáva poistenec alebo jeho zákonný zástupca, a to len v jednej zdravotnej poisťovni.

Prihláška musí mať písomnú firmu a musí podľa § 8 zákona o zdravotnom poistení obsahovať:
a) označenie, že ide o prihlášku, dátum a čas jej podania,
b) meno, priezvisko, rodné číslo, adresu trvalého pobytu a prechodného pobytu (u cudzinca len dátum narodenia),
c) obchodné meno zdravotnej poisťovne,
d) označenie poistenca,
e) označenie platiteľa poistného.

V praxi je tento úkon administratívne zabezpečený tak, že na každej pobočke zdravotnej poisťovne sú k dispozícii pre poistencov tlačivá prihlášok.

Vymedzenie povinných osôb
Podľa § 11 zákona o zdravotnom poistení sú povinné platiť poistné tieto subjekty:
a) zamestnanec,
b) samostatne zárobkovo činná osoba,
c) zamestnávateľ,
d) štát.

Zamestnanec na účely zákona o zdravotnom poistení je:
a) fyzická osoba v pracovnom pomere,
b) fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere,
c) fyzická osoba v služobnom pomere,
d) ústavný činiteľ, verejný ochranca práv a poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený za Slovenskú republiku,
e) predseda vyššieho územného celku, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, starosta v mestskej časti v Košiciach a primátor mesta,
f) poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie,
g) konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, ak za túto prácu dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,
h) člen štatutárneho orgánu, člen správnej rady, člen dozornej rady, člen kontrolnej komisie a člen iného samosprávneho orgánu právnickej osoby, ak za výkon funkcie dostáva odmenu považovanú za príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,
i) spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, komandista komanditnej spoločnosti a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo družstve formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu považuje za príjem zo závislej činnosti,
j) pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti,
k) fyzická osoba vo výkone väzby a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody, ak sú zaradené do práce, okrem fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác.

Zamestnávateľ podľa zákona o zdravotnom poistení je:

1. právnická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere [§ 11 ods. 5 písm. a) zákona o zdravotnom poistení], ak jej sídlo, stála prevádzkareň alebo jej organizačná zložka je na území Slovenskej republiky,
2. fyzická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere [§ 11 ods. 5 písm. a) zákona o zdravotnom poistení], ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo povolenie na prechodný pobyt.

Registrácia zamestnávateľa v zdravotnej poisťovni
V systéme verejného zdravotného poistenia sú od 1. 1. 2010 tri zdravotné poisťovne (Všeobecná zdravotná poisťovňa, Zdravotná poisťovňa Dôvera a Zdravotná poisťovňa UNION). Zamestnávateľ sa nemusí registrovať hneď u všetkých. V príslušnej zdravotnej poisťovni sa zamestnávateľ registruje vtedy, keď prijal zamestnanca, ktorý bude prvým poistencom v tejto poisťovni.

Príklad
Pani Múčková nastúpila do zamestnania od 1. 9. 2010 a nahlásila zamestnávateľovi, že je poistencom zdravotnej poisťovne Dôvera.
Zamestnávateľ doteraz nemá žiadneho zamestnanca, ktorý by bol zdravotne poistený v Dôvere. Štatutárny zástupca alebo ním poverená osoba vyplní tlačivo prihlášky „Registračný list platiteľa poistného“ a s kópiou výpisu z obchodného registra ho odovzdá na pobočke zdravotnej poisťovne.
Deň vzniku oznamovacej povinnosti je 1. 9. 2010, zamestnávateľ súčasne na hromadnom oznámení prihlási aj pani Múčkovú.
Keď počet poistencov v jednej zdravotnej poisťovni u zamestnávateľa presiahne dvadsať, má zamestnávateľ povinnosť plniť si oznamovacie povinnosti elektronickou poštou. Dobrovoľne môže zamestnávateľ začať využívať elektronické služby, aj keď je počet zamestnancov nižší.
Registrácia do elektronickej podateľne zdravotnej poisťovne je podobná ako v Sociálnej poisťovni. Štatutárny zástupca spoločnosti alebo ním splnomocnená osoba podpíše so zdravotnou poisťovňou dohodu o používaní elektronických služieb a osobe, ktorá bude za zamestnávateľa elektronickú komunikáciu vykonávať, bude pridelený certifikát pre využívanie elektronických služieb.

3.2 Platenie poistného na zdravotné poistenie

Sadzba poistného je pre:
a) zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 až 4 o zdravotnom poistení; ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 až 4 o zdravotnom poistení,
b) zamestnávateľa 10 % z vymeriavacieho základu; ak zamestnáva osoby so zdravotným postihnutím sadzba poistného je za tieto osoby 5 % z vymeriavacieho základu

Zníženú sadzbu poistného pre osoby so zdravotným poistením možno uplatniť v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.

Vymeriavací základ
Vymeriavací základ na účely poistného na verejné zdravotné poistenie sa stanoví podľa § 13 zákona o zdravotnom poistení. V tejto časti sa venujeme hlavne tým častiam ustanovení § 13, ktoré sú najdôležitejšie z pohľadu platenia poistného zamestnávateľom.

1. Vymeriavací základ zamestnanca podľa § 13 zákona o zdravotnom poistení je jeho príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorým je, ak ďalej nie je ustanovené inak:
   a) príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,
   b) príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.
   
2. Vymeriavacím základom zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú prácu v zahraničí, a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je funkčný plat v slovenskej mene pred jeho rozdelením na slovenskú a cudziu menu; písm. b) predchádzajúceho odseku platí rovnako.
   Pre spravovanie miezd je dôležité vedieť, že do vymeriavacieho základu podľa § 13 zákona o zdravotnom poistenísa nezapočítava:
   a) odstupné a odchodné,
   b) náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť,
   c) príspevok zo sociálneho fondu,
   d) príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné a súkromné účely,
   e) odmena podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,
   f) odmena vyplácaná pri pracovnom výročí a životnom výročí,
   g) odmena vyplácaná pri prvom skončení pracovného pomeru pri odchode do starob­ného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku,
   h) plnenie poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
   i) odmena vyplácaná pri prvom skončení služobného pomeru po splnení nároku na starobný dôchodok, na výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.
   j) preplatok z ročného zúčtovania poistného.
   
3. Vymeriavací základ zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je vymeriavací základ každého zamestnanca za rozhodujúce obdobie podľa zákona o zdravotnom poistení.

Rozhodujúcim obdobím na určenie vymeriavacieho základu (§ 13 zákona o zdravotnom poistení) je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné.

Pre odvodovú povinnosť platiteľov poistného platí, že vymeriavací základ je najmenej úhrn minimálnych miezd za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, za ktoré mal platiteľ poistné platiť. Takisto je stanovené maximum vymeriavacieho základu, a to je úhrn trojnásobkov priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu.

To znamená, že na účely zákona o zdravotnom poistení je stanovený minimálny vymeriavací základ zamestnanca, z ktorého sa mesačne platí preddavok na verejné zdravotné poistenie. Rozumieme ním minimálnu mzdu. Minimálnym vymeriavacím základom zamestnanca [§ 13 ods.9 písm. a) zák. č. 580/2004 Z. z.] pre platenie preddavkov na verejné zdravotné poistenie je od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 minimálna mzda 307,70 eura mesačne a 1,768 eura/hod. Úhrn minimálnych miezd za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých je platiteľ povinný platiť poistné, predstavuje sumu 3 692,40 eura (307,70 x 12).

Maximálny vymeriavací základ zamestnanca za rok je 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý 2 roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu. Vychádza sa teda z roku 2008, za ktorý bola priemerná mesačná mzda 723,03 eura a za rok (36 x 723,03) 26 029,08 eura.

Vymeriavací základ za rok 2010 je teda 26 029,08 eura. Preddavky sa platia najviac z 3-násobku priemernej mesačnej mzdy, to znamená, že maximálny vymeriavací základ pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010 je v sume 2 169,09 eura mesačne.

Platenie preddavku na poistné
V § 16 zákona o zdravotnom poistení je uvedené, že platiteľ poistného je povinný vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné na účet príslušnej zdravotnej poisťovne v každom kalendárnom mesiaci.

Preddavok na poistné sú povinní vypočítať, platiť a odvádzať:
a) zamestnanec vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci,
b) zamestnávateľ vo výške určenej sadzbou poistného z príjmu každého zamestnanca dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Preddavok na poistné z príjmu vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ.

Preddavok na poistné sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol.

Preddavok na poistné zamestnancov [§ 11 ods. 1 písm. a) zákona o zdravotnom poistení] a zamestnávateľov [§ 11 ods. 1 písm. c) zákona o zdravotnom poistení] tzn. poistné, ktoré odvádza zamestnávateľ, je splatné:

• v deň určený v organizácii na výplatu miezd (to zn., že ak je deň na výplatu miezd určený na 15. deň v mesiaci, poistné – napr. za august 2010, je splatné 15. septembra 2010),
• v deň poslednej výplaty zúčtovaných miezd za kalendárny mesiac, ak je u zamestnávateľa viac organizačných útvarov a výplata sa uskutočňuje v rôzne dni (ak sa mzdy vyplácajú v jednotlivých prevádzkach napr. 15., 17., 20. deň v mesiaci, potom je poistné – napr. za august 2010, splatné 20. septembra 2010),
• v posledný deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca po mesiaci, za ktorý sa poistné platí, v prípade, že nie je u zamestnávateľa určený deň na výplatu miezd (čiže za august 2010 do 30. septembra 2010).

Zamestnávateľ spravidla poistné platí bezhotovostným prevodom z účtu na účet príslušnej zdravotnej poisťovne. Poistné sa platí v eur. Ak deň splatnosti poistného pripadne na deň pracovného pokoja alebo sviatok, poistné je splatné v najbližší pracovný deň.

3.3 Povinnosti poistenca a platiteľa poistného

Vykazovanie poistného
Zákon o zdravotnom poistení zamestnávateľovi v § 20 ustanovuje povinnosť vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné, spôsobom a formou, ktorú určuje úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (mesačný výkaz platiteľa poistného) (viď Príloha č. 3,4).

Mesačne ho zamestnávateľ musí predložiť príslušnej zdravotnej poisťovni, a to do dňa, ktorý je určený na výplatu miezd.

Podáva sa v papierovej forme na príslušnej pobočke alebo elektronicky.

Oznamovacie povinnosti
Zákon o zdravotnom poistení určuje v § 23 ako poistencovi, tak aj zdravotnej poisťovni povinnosť oznámiť zmeny a nové skutočnosti, ktoré v priebehu poistného vzťahu vzniknú.

Poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní:
a) zmenu mena, priezviska a zmenu trvalého pobytu,
b) zmenu platiteľa poistného,
c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť pre­ukaz poistenca (§ 5 ods. 2 a 3 zákona o zdravotnom poistení),
d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik povinnosti platiť za neho poistné (§ 11 ods. 8 až 10 zákona o zdravotnom poistení).

Povinnosti podľa písmena b) a d) za zamestnanca oznamuje zamestnávateľ. V praxi to znamená, že ide o prihlásenie zamestnanca do príslušnej zdravotnej poisťovne pri nástupe do zamestnania a odhlásenie po ukončení pracovného pomeru.

Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania zdravotnú poisťovňu, v ktorej je poistený, a v priebehu zamestnania hlásiť každú zmenu.

Povinnosti platiteľa poistného
Podľa § 24 zákona o zdravotnom poistení je platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, povinný:
a) vypočítať poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykazovať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni,
b) plniť povinnosti v súvislosti s vykonaním ročného zúčtovania,
c) písomne oznámiť do ôsmich dní zmenu platiteľa poistného,
d) viesť a uchovávať po dobu desiatich rokov účtovné a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, sadzby poistného, výšky poistného a jeho platenia,
e) viesť a uchovávať po dobu desiatich rokov evidenciu o zamestnancoch, ktorá musí obsahovať:

1. meno a priezvisko, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, u cudzinca sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nemá, adresu trvalého pobytu,
2. údaje o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia,
3. počet dní, za ktoré sa platí poistné, v členení za jednotlivé kalendárne mesiace,
4. príjem podľa členenia na jednotlivé mesiace,
5. údaje o výške vymeriavacieho základu za jednotlivé kalendárne mesiace,
6. úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca v členení za jednotlivé kalendárne mesiace,
7. úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za tohto zamestnanca v členení za jednotlivé kalendárne mesiace,
8. predkladať príslušnej poisťovni na požiadanie príslušné doklady,
9. poskytovať súčinnosť pri výkone kontroly zo strany zdravotnej poisťovne alebo úradu,
10. plniť oznamovacie povinnosti.

Za neplnenie povinností môže úrad uložiť pokutu od 166 eur do 3 320 eur.

Zamestnanci, ktorí pracujú s osobnými údajmi osôb, sú povinní riadiť sa ustanoveniami zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov a štatutárny zástupca spoločnosti musí vytvoriť podmienky na ich dodržiavanie.

Ak má spoločnosť menej ako päť zamestnancov, zodpovedá za ochranu osobných údajov štatutárny zástupca spoločnosti.

Podľa § 19 zákona o ochrane osobných údajov, ak zamestnávateľ zamestnáva viac ako päť zamestnancov, poverí dohľadom nad spracúvaním osobných údajov zodpovednú osobu. Táto osoba musí predložiť zamestnávateľovi výpis z registra trestov a musí byť odborne vyškolená.

Zamestnávateľ, ktorý písomne poverí výkonom dohľadu nad ochranou osobných údajov zodpovednú osobu, je povinný o tom informovať úrad pre dohľad nad ochranou osobných údajov. To znamená do 30 dní od poverenia oznámiť doporučenou zásielkou údaje podľa § 19 ods. 5 zákona o ochrane osobných údajov o zodpovednej osobe.

Dodržiavanie tohto zákona musí byť zabezpečené aj vtedy, ak zamestnávateľ nespracováva mzdy vlastným zamestnancom, ale má uzatvorenú zmluvu s dodávateľskou firmou.

Komplexný príklad

Spoločnosť DKM, s. r. o., podpísala dňa 30. 9. 2010 s pani Martinou Čechovou pracovnú zmluvu, v ktorej sa dohodli, že pani Čechová začne pracovať 1. 10. 2010 v pracovnom zaradení ako sekretárka riaditeľa so zaradením do 3. stupňa náročnosti pracovného miesta. Jej dohodnutá mzda je 450 eur mesačne a dohodnutý pracovný čas 40 hodín týždenne v jednozmennej prevádzke. Pani Čechová podpísala „Vyhlásenie k dani...“ pre zamestnávateľa DKM, s. r. o., na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (Príloha č. 6). Je poistená vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni.

Zároveň spoločnosť na prepísanie textov pripravených zmlúv uzavrela dohodu o vykonaní práce s pani Polákovou na obdobie od 1. 10. 2010 do 31. 10. 2010. Dohodnutá odmena je 135 eur a rozsah práce 100 hodín.

Registrácie a prihlasovanie zamestnancov

1. Prihlásiť zamestnávateľa (DKM, s. r. o.) do Sociálnej poisťovne – vyplnený „Registračný list zamestnávateľa“ a kópia výpisu z obchodného registra (Príloha č. 1).
2. Súčasne prihlásiť novú zamestnankyňu p. Čechovú a pani Polákovú do Sociálnej poisťovne najneskôr 30. 9. 2010 – vyplnený „Registračný list FO“ (Príloha č. 2 – označiť – prihláška, pracovný pomer).
3. Prihlásiť zamestnávateľa (DKM, s. r. o.) do Všeobecnej zdravotnej poisťovne – vyplnená prihláška (Príloha č.7) a kópia výpisu z obchodného registra.
4. Súčasne prihlásiť pani Čechovú do Všeobecnej zdravotnej poisťovne do 8. 10. 2010 – prihláška „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa na verejné zdravotné poistenie“ (Príloha č. 8).
5. Podať žiadosť na príslušný daňový úrad o doplnenie registrácie za platiteľa dane zo závislej činnosti.

Zamestnávateľ má výplatný termín 25. deň v mesiaci za predchádzajúci mesiac.

Výpočet mzdy a odvodov na poistné za október 2010
Mzdová účtovníčka má k dispozícii pracovnú zmluvu zamestnanca, dotazník, doklady k uplatneniu odpočítateľných položiek. Po skončení mesiaca na základe týchto podkladov a evidencie dochádzky vypočíta mzdy a spracuje výkazy. Tu pripomíname, že od 1. 9. 2007 je potrebné viesť evidenciu dochádzky aj zamestnancom, ktorí pracujú na základe dohôd o pracovnej činnosti a brigádnickej práci študentov.

Tabuľka č. 1 – Výpočet miezd za mesiac október 2010

Poistné za mesiac október 2010

Tabuľka č. 2 – Rekapitulácia miezd podľa pracovníkov za 10/2010

Každý zamestnanec musí dostať výplatnú pásku a potvrdiť zamestnávateľovi jej prevzatie podpisom. V prípade, že sa mu posiela poštou, dokladom je potvrdenka z pošty.

Výplatná páska musí obsahovať:

• personálne údaje zamestnanca,
• údaje o pracovnej dobe, údaje o dovolenke,
• zdravotnú poisťovňu,
• údaj o uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane,
• jednotlivé zložky mzdy,
• zrážky – poistenie, stravné a ostatné, ak sú dohodnuté,
• daň a cenu práce.

Oznamovacie povinnosti za mesiac október 2010:
Mesačný výkaz do Sociálnej poisťovne (Príloha č. 3, 4) – do 25. 11. 2010
Mesačný výkaz do Všeobecnej zdravotnej poisťovne (Príloha č. 9) – do 25. 11. 2010
Odhlásiť pani Polákovú zo Sociálnej poisťovne (použiť tlačivo – Príloha č. 2) – najneskôr 1. 11. 2010

Výpočet mzdy a odvodov na poistné za november 2010

1. Spoločnosť D.K.M., s. r. o., podpísala dňa 29. 10. 2010 pracovnú zmluvu s pani Renátou Mravcovou s nástupom do práce 1. 11. 2010. Zamestnávateľ a zamestnanec sa v pracovnej zmluve dohodli, že pani Mravcová bude pracovať ako technická kontrola vo výrobe v dohodnutom pracovnom čase 40 hodín týždenne v jednozmennej prevádzke. Tomuto pracovnému zaradeniu zodpovedá 4. stupeň náročnosti práce. Zamestnankyňa podpísala „Vyhlásenie k dani...“ a uplatňuje si odpočítateľnú položku na daňovníka a bonus na 2 deti. Predložila rodné listy detí – Zuzany Mravcovej, ktorá má 14 rokov, a Petra Mravca, ktorý má 24 rokov a študuje na vysokej škole. Nárok na uplatnenie bonusu na syna doložila aj potvrdením o návšteve školy. V potvrdení je uvedené, že syn Peter Mravec navštevuje v školskom roku 2010/2011 III. ročník bakalárskeho štúdia v dennej forme štúdia. Menovaný študuje študijný program podľa zákona č. 131/2002 Z. z. Štandardná dĺžka štúdia je 3 roky. Pani Mravcová je poistená v zdravotnej poisťovni Dôvera.
   Potvrdenie o návšteve školy sa vyžaduje u dieťaťa, ktoré dovŕši 16. rok veku.
   
2. Spoločnosť na výpomoc v sklade uzatvorila so študentom Martinom Rafajom dohodu o brigádnickej práci študentov od 1. 11. 2010 do 30. 11. 2010 v rozsahu 100 hodín. Súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov musí byť potvrdenie o návšteve školy.

Povinnosti zamestnávateľa:

1. Prihlásiť novú zamestnankyňu pani Mravcovú a Martina Rafaja (DPŠ) do Sociálnej poisťovne najneskôr do 31. 10. 2010 (Príloha č.2 – Mravcová – označiť – prihláška, pracovný pomer, Rafaj – označiť – prihláška, dohoda).
2. Prihlásiť zamestnávateľa (DKM, s. r. o.) do zdravotnej poisťovne Dôvera – vyplnená prihláška a kópia výpisu z obchodného registra (ako Príloha č.7 len s hlavičkou poisťovne Dôvera).
3. Súčasne prihlásiť pani Mravcovú do zdravotnej poisťovne Dôvera do 8. 11. 2010 – prihláška „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa na verejné zdravotné poistenie“ (ako Príloha č. 8 len s hlavičkou poisťovne Dôvera).

Pozn.
Všetky tlačivá, ktoré sa používajú na plnenie oznamovacej povinnosti voči zdravotnej poisťovni, sú k dispozícii na každej pobočke zdravotnej poisťovne a každá zdravotná poisťovňa ich má aj na svojej internetovej stránke.

Tabuľka č. 3 – Výpočet miezd za november 2010

Tabuľka č. 4 – Rekapitulácia miezd podľa pracovníkov za 11/2010

Oznamovacie povinnosti za november 2010:
Mesačný výkaz do Sociálnej poisťovne (vzor Príloha č. 3, 4) – do 25. 12. 2010
Mesačný výkaz do Všeobecnej zdravotnej poisťovne (vzor Príloha č. 9) – do 25. 12. 2010
Mesačný výkaz do zdravotnej poisťovne Dôvera (Príloha č. 10) – do 25. 12. 2010

Výpočet mzdy a odvodov na poistné za december 2010
Spoločnosť DKM, s. r. o., uzatvorila 30. 11. 2010 s pani Annou Kováčovou pracovný pomer s nástupom do práce 1. 12. 2010. Pani Kováčová je dôchodkyňa poberajúca starobný dôchodok. Pani Kováčová bude vykonávať pomocné práce vo výrobe, ktoré sú zaradené do I. stupňa náročnosti práce. Dohodnutý pracovný čas je 40 hodín týždenne v jednozmennej prevádzke s mesačnou mzdou 332 eur.

Pani Čechová dohodou ukončila ku dňu 31. 12. 2010 pracovný pomer so spoločnosťou DKM, s. r. o. Pani Čechovej vznikol u spoločnosti DKM, s. r. o., nárok na dovolenku za odpracované dni, a to 6 dní, ktoré si nevyčerpala. Zamestnávateľ jej túto dovolenku pri ukončení pracovného pomeru musí preplatiť.

Povinnosti zamestnávateľa:

1. Prihlásiť novú zamestnankyňu, pani Kováčovú, do Sociálnej poisťovne najneskôr do 30. 11. 2010 a Martina Rafaja najneskôr 1. 12. 2010 odhlásiť [Príloha č. 2 – (Kováčová – označiť – prihláška, pracovný pomer)].
2. Prihlásiť pani Kováčovú do zdravotnej poisťovne Dôvera do 8. 12. 2010 – prihláška „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa na verejné zdravotné poistenie“ (Príloha č. 7 – len hlavička zdravotnej poisťovne Dôvera).

Tabuľka č. 5 – Výpočet miezd za december 2010

Tabuľka č. 6 – Rekapitulácia miezd podľa pracovníkov za 12/2010

Novela zákona č. 310/2006 Z. z. o sociálnom poistení priniesla s účinnosťou od 1. 8. 2006 tieto dôležité zmeny:

V zmysle § 138 ods. 15 tohto zákona sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie a garančné poistenie zahŕňa aj odmena jeho zamestnanca za prácu, ktorú vykonáva na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Do vymeriavacieho základu na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti zamestnanca aj zamestnávateľa sa nezahŕňa mzda dôchodcu a poberateľa predčasného starobného dôchodku.

Oznamovacie povinnosti za december 2010:
Mesačný výkaz do Sociálnej poisťovne (podľa vzoru Príloha č. 3, 4) – do 25. 1. 2011
Mesačný výkaz do Všeobecnej zdravotnej poisťovne (podľa vzoru Príloha č. 9) – do 25. 1. 2011
Mesačný výkaz do zdravotnej poisťovne Dôvera (podľa vzoru Príloha č. 10) – do 25. 1. 2011
Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň zo závislej činnosti za IV. štvrťrok 2010 (Príloha č. 11) – do 31. 1. 2011.
Evidenčný dôchodkový list odovzdať do Sociálnej poisťovne – do 3. 1. 2011 (Príloha č. 5).

Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi vydať pri ukončení pracovného pomeru nasledovné doklady:

• zápočtový list (Príloha č. 12)
• potvrdenie o zdaniteľnom príjme (Príloha č. 13)
• potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti (Príloha č. 14)

Povinnosti zamestnávateľa na konci kalendárneho roka a na začiatku nového roka

Koniec kalendárneho roka pre mzdové účtovníčky znamená vykonanie nasledujúcich činností:

• pripraviť doklady pre účtovníctvo – okrem bežných mesačných podkladov pripraviť podklad pre tvorbu sociálneho fondu, podklad pre tvorbu rezervy na nevyčerpanú dovolenku,
• vytlačiť každému zamestnancovi mzdový list pre archiváciu,
• pripraviť zamestnancom potvrdenie o príjme za rok 2010 (Príloha č. 13).

Začiatok nového kalendárneho roka
Všetci zamestnanci, ktorí sú v pracovnom pomere a chcú si naďalej uplatňovať u zamestnávateľa nezdaniteľné položky, musia do 30. januára 2011 podpísať Vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti. Na tento účel je možné použiť tlačivo, ktoré zamestnanec podpísal už v predchádzajúcom roku, a to na 3. strane. Ak došlo oproti predchádzajúcemu obdobiu k zmenám, vyznačí ich v tabuľke v oddiele III. tlačiva (Príloha č. 6).

Podľa zákona o dani z príjmov musí každý zamestnanec požiadať o vykonanie ročného zúčtovania alebo podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb.

Zamestnanec musí zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovania dane z príjmov do 15. februára. Ak mal viac zamestnávateľov, môže požiadať jedného z nich.

K žiadosti priloží potvrdenia od ostatných zamestnávateľov alebo doklady, ktorými preukazuje zamestnanie počas celého kalendárneho roka. Musí mať pokrytý celý rok bez prerušenia. V prípade, že doba medzi dvoma zamestnaniami nenadväzuje, musí čestne prehlásiť, že v tomto čase nemal žiadny príjem.

Zamestnancom, ktorí nepožiadali o ročné zúčtovanie, zamestnávateľ vydá potvrdenie o príjme najneskôr do 5. marca.

Ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti musí zamestnávateľ vykonať do 31. 3. po skončení roka, hlásenie o vyúčtovaní dane a o úhrne príjmov zo závislej činnosti do 31. 3. po skončení roka.

Príloha č. 1 Registračný list zamestnávateľa

Príloha č. 2 Registračný list fyzickej osoby (FO)

Príloha č. 3 Mesačný výkaz poistného a príspevkov

Príloha č. 4 Mesačný výkaz poistného a príspevkov – príloha

Príloha č. 5 Evidenčný list dôchodkového poistenia

Príloha č. 6 Vyhlásenie na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti podľa § 36 ods. 6 z. ........

Príloha č. 7 Prihláška zamestnávateľa do zdravotnej poisťovne

Príloha č. 8 Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie

Príloha č. 9 Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie – Všeobecná zdravotná poisťovňa

Príloha č. 10 Výkaz preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie – Dôvera

Príloha č. 11 Prehľad o zrazených a odvedených preddavkoch na daň ........

Príloha č. 12 Potvrdenie o zamestnaní

Príloha č. 13 Potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, ..........

Príloha č. 14 Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti

Zmeny v personálnej práci priniesol zákon č. 348/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej aj ZP). Táto novela Zákonníka práce nadobudla účinnosť 1. septembra 2007 a priniesla 157 zmien, z ktorých spomenieme najdôležitejšie.

Definícia závislej práce v znení novely zákona

§ 1 ods. 1 ZP
Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.

§ 1 ods. 2 ZP
Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozo­stáva prevažne z opakovania určených činností.

§ 1 ods. 3 ZPZávislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislou prácou nie je podnikanie alebo iná zárobková činnosť založená na zmluvnom občianskoprávnom alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Zákonník práce spresňuje pojem „závislá práca“ takto:

• ide o výlučne osobný výkon práce zamestnanca vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
• práca je vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa,
• práca je vykonávaná v mene zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na jeho zodpovednosť,
• práca je vykonávaná za mzdu alebo odmenu,
• práca je vykonávaná v pracovnom čase,
• práca pozostáva z prevažne sa opakujúcich činností.

Ak teda práca spĺňa všetky tieto znaky, musí byť vykonávaná výlučne v pracovno­právnom vzťahu, ktorý vzniká na základe:

• pracovnej zmluvy,
• dohody o vykonaní práce,
• dohody o brigádnickej práci študentov,
• dohody o pracovnej činnosti – znovu v platnosti od 1. 9. 2007.

Pri uzatváraní dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru je potrebné pamätať na zmeny, ktoré tu nastali.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru môže zamestnávateľ uzatvárať výnimočne, a to na plnenie úloh, ktoré nevie zabezpečiť stálymi zamestnancami, prípadne sú to mimoriadne sa vyskytujúce činnosti.

Vykonávať práce pre zamestnávateľa na základe dohody môžu zamestnanci od 1. 9. 2007:

• len osobne, t. j. bez pomoci rodinných príslušníkov, ako to bolo doteraz,
• musia dodržiavať všetky predpisy platné u zamestnávateľa, hlavne predpisy BOZP, s ktorými boli oboznámení,
• zodpovedajú za zverené predmety a dodržiavajú podmienky dohodnuté v dohode,
• s mladistvým zamestnancom možno uzatvoriť dohodu, len ak to neohrozuje jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchovu na povolanie.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť:

1. dohodu o vykonaní práce na práce, u ktorých možno vymedziť pracovnú úlohu výsledkom danej činnosti:
   • musí byť v nej dohodnutá odmena za vykonané práce,
   • musí byť dohodnutý rozsah prác v hodinách (zamestnanec môže u jedného zamestnávateľa odpracovať na základe dohody o vykonaní práce 350 hodín v kalendárnom roku),
   • musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná,
   • odmena za prácu môže byť zamestnancovi vyplatená ihneď po ukončení prác alebo vo výplatnom termíne zamestnávateľa;
     
2. dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút študenta. Zamestnávateľ k jej uzatvoreniu vyžaduje potvrdenie o návšteve školy. Dohoda o brigádnickej práci študentov:
   • musí obsahovať dohodnutú prácu, dohodnutú odmenu za prácu, rozsah prác a dobu, na ktorú sa uzatvára,
   • dohodu možno uzatvoriť najdlhšie na 12 mesiacov,
   • rozsah prác nesmie v priemere presiahnuť polovicu ustanoveného týždenného pracovného času u zamestnávateľa,
   • musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná;
     
3. dohodu o pracovnej činnosti môže zamestnávateľ znova uzatvárať od 1. 9. 2007. Dohoda o pracovnej činnosti:
   • môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo neurčitú,
   • rozsah prác nemôže presiahnuť 10 hodín týždenne,
   • musí byť v nej uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za prácu, rozsah prác a doba, na ktorú sa uzatvára,
   • musí byť uzatvorená písomne, inak je neplatná.

Zamestnávateľ:

• je povinný viesť evidenciu pracovného času aj u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o brigádnickej práci študentov a dohôd o pracovnej činnosti,
• musí uzatvárať dohody so zamestnancami najneskôr deň pred začatím výkonu práce. Tu pripomenieme povinnosť zamestnávateľa prihlásiť týchto zamestnancov do Sociálnej poisťovne,
• je povinný viesť evidenciu uzatvorených dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to v poradí, v ktorom boli uzatvorené,
• je povinný jedno vyhotovenie dohody vydať zamestnancovi.

Niekoľko zmien priniesla novela Zákonníka práce, ktorá nadobudla účinnosť od 1. 3. 2010.

Zákon č. 574/2009 Z. z. priniesol od 1. 3. 2010 zmeny týkajúce sa pracovného pomeru na dobu určitú, pracovného pomeru na kratší pracovný čas a dočasného zamestnávania.

Pracovný pomer na dobu určitú

Ak zamestnávateľ opakovane dohodne so zamestnancom pracovný pomer na dobu určitú, od 1. 9. 2007 nie je možné znovu dohodnúť skúšobnú dobu.

§ 48 odst. 2
Pracovný pomer na dobu určitú je od 1. 3. 2010 možné dohodnúť najdlhšie na 2 roky a opätovne ho možno dohodnúť alebo predĺžiť rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

§ 48 ods. 4
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z dôvodu:
a) zastupovania zamestnanca,
b) vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci 8 mesiacov v kalendárnom roku,
c) vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (takzvané sezónne práce),
d) vykonávania opatrovateľskej služby podľa osobitného predpisu,
e) vykonávania prác, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umeleckého smeru,
f) vykonávania prác tvorivého zamestnanca vedy, výskumu, vývoja,
g) vykonávania prác dohodnutých v kolektívnej zmluve.

§ 48 ods. 6
Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné aj bez dôvodu uvedeného v odseku 4, ak ide o zamestnanca, o ktorom to ustanovuje zákon alebo medzinárodná zmluva.

§ 48 ods. 7
Zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu nemožno zvýhodniť alebo obmedziť, ak ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania podľa tohto zákona a o pracovné podmienky súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci podľa osobitného predpisu, v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.

Tieto obmedzenia sa nevzťahujú na zamestnávanie agentúrou dočasného zamestnávania.

Pracovný pomer na dobu určitú sa vždy musí uzatvoriť v písomnej forme.

Skončenie pracovného pomeru

Od 1. 3. 2010 sa ruší možnosť jednoduchšieho ukončenia pracovného pomeru v prípade, že pracovný úväzok je menší ako 15 hodín týždenne. Ukončiť pracovný pomer výpoveďou z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu je možné len u pracovného pomeru, ktorý je uzatvorený na kratší pracovný čas, ako je 15 hodín týždenne (v záujme zrovnoprávnenia všetkých zamestnancov – doplnený § 49 ods. 6).

§ 58 dočasné pridelenie
doplnený § 58b
Ustanovenia pracovnej zmluvy alebo dohody podľa § 58b, ktoré zakazujú uzatvorenie pracovného pomeru medzi užívateľským zamestnávateľom a zamestnancom po jeho pridelení agentúrou dočasného zamestnávania alebo zamestnávateľom alebo ich uzatvoreniu zabraňujú, sú neplatné.

Výpovedná doba

§ 62 ZP sa dopĺňa o odsek 3
Ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve.

Toto musí byť však v pracovnej zmluve alebo jej dodatku písomne dohodnuté.

Zamestnávateľ môže dať výpoveď zamestnancovi, len ak neuspokojivo plní svoje pracovné úlohy, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite zrušiť pracovný pomer.

Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nemá možnosť ho naďalej zamestnávať ani na kratší pracovný čas a ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú preňho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol.

Zákaz výpovede v § 64 ZP sa dopĺňa o zamestnankyňu alebo zamestnanca, ak sa stará o dieťa mladšie ako 3 roky a ďalej aj o zákaz výpovede pre zamestnanca, ktorý je dlhodobo uvoľnený na výkon verejnej funkcie.

Okamžité skončenie pracovného pomeruzo strany zamestnávateľa

• § 68 ods. 1 ZPsa dopĺňa a znie: „zamestnávateľ môže okamžite ukončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy...“.
  Doba na okamžité ukončenie pracovného pomeru sa predlžuje na 2 mesiace odo dňa, kedy sa zamestnávateľ o dôvode na okamžité ukončenie pracovného pomeru dozvedel;
• zo strany zamestnanca
  § 69 ods. 1 ZPsa dopĺňa o písmeno b) a rozširuje dôvody, pre ktoré môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer, a to: ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti, a to do 15 dní po uplynutí doby ich splatnosti.

Odstupné

§ 76 ods. 1 a ods. 2 ZPboli tiež novelizované a riešia poskytnutie odstupného.

Od 1. 9. 2007 má zamestnanec, ktorému dá zamestnávateľ výpoveď bez jeho zavinenia, právny nárok aj na výpovednú dobu, aj na odstupné. Odstupné mu prináleží bez ohľadu, či počas výpovednej doby u zamestnávateľa zotrvá alebo nie. Odstupné je vo výške dvojnásobku priemerného mesačného platu zamestnanca. Ak zamestnanec odpracoval viac ako 5 rokov, má nárok na 3-mesačné odstupné a ak sa končí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo ohrozenie takouto chorobou, patrí mu odstupné vo výške 10-násobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Domácka práca a telepráca

Novela ZP zaviedla novú formu práce vykonávanej na diaľku – nazvanú telepráca.

Je to práca, ktorú môžu využívať zamestnávatelia, ktorí môžu poskytnúť zamestnancovi prácu na diaľku, a to využívaním informačných technológií.

Ustanovenie § 52 ZP stanovuje, že pri domáckej práci a telepráci nesmú byť zamestnanci znevýhodňovaní oproti ostatným zamestnancom a hovorí aj to, čo sa za domácku prácu a teleprácu považuje.

Pracovný čas

§ 85 ZP bol doplnený o ods. 9
Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín.

Ak si to povaha práce vyžaduje, môže zamestnávateľ rozvrhnúť prácu nerovnomerne na jednotlivé týždne. Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času je možné iba po dohode so zástupcami zamestnancov alebo priamo v pracovnej zmluve so zamestnancom.

Evidencia pracovného času

§ 99 ZP
Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce nadčas, nočnej práce, aktívnej a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

Práca nadčas

Práva nadčas je práca, ktorú vykonáva zamestnanec nad dohodnutý rozsah týždenného pracovného času, a to buď na príkaz zamestnávateľa, alebo s jeho súhlasom. Prácu nadčas ZP limituje. Zamestnanec môže odpracovať nadčas maximálne 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne.

Ak to prevádzka u zamestnávateľa vyžaduje, môže zamestnávateľ dohodnúť so zamestnancom ďalšiu nadčasovú prácu až do limitu 250 hodín ročne.

V rizikových prevádzkach je možné prácu nadčas dohodnúť len mimoriadne a v tomto zmysle bol § 97 v ods. 11 ZP doplnený takto: „So zamestnancom, ktorý vykonáva rizikové práce, možno dohodnúť výnimočne prácu nadčas aj na zabezpečenie bezpečného a plynulého výrobného procesu po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov“.

Do § 121 ZP bolo doplnené: „Zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.“

V platnosti naďalej zostalo:

• za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku,
• za nočnú prácu patrí zamestnancovi popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v § 120 ods. 4 ZP v Sk za hodinu pre prvý stupeň.

Minimálne mzdové nároky

Ustanovenie § 120 ZP bolo prepracované a stanovuje pre zamestnávateľa povinnosť priradiť každému pracovnému miestu stupeň náročnosti podľa charakteristiky pracovnej činnosti. Pracovné miesta majú byť zaradené podľa druhu práce do šiestich stupňov podľa náročnosti práce a každému stupňu musí byť priradený minimálny mzdový nárok.

Sadzby minimálnych mzdových nárokov sú ustanovené pre 40-hodinový týždenný pracovný čas. Ustanovenie § 120 ods. 6 ZP hovorí: „U zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, ktorý v mesiaci neodpracoval všetky pracovné dni alebo má dohodnutý kratší pracovný čas, sa sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v Sk na mesiac zníži v pomere zodpovedajúcom odpracovanému času v mesiaci.“

Sadzba minimálneho mzdového nároku v Sk na hodinu sa zaokrúhľuje na celých desať halierov matematicky. Sadzba minimálneho mzdového nároku ustanoveného v Sk na mesiac sa zaokrúhľuje na celých 10 Sk.

Dovolenka

Čo sa týka nárokov na dovolenku, nepriniesla novela žiadne zmeny.

Do § 111 ZP bolo doplnené: „Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.“

Novela ZP zaviedla možnosť preplatenia dovolenky aj stálym zamestnancom. Rieši to § 116 ods. 2 ZP: „Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.“

Stravovanie zamestnancov

Ustanovenie § 152 ZP rieši podrobne otázky poskytovania stravy zamestnancom. Rozširuje možnosti zamestnávateľa pre zabezpečenie stravovania svojich zamestnancov. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh osôb, ktorým bude poskytovať stravovanie, môže dohodnúť stravovanie aj počas čerpania dovolenky alebo počas dočasnej pracovnej neschopnosti alebo môže po­skytnúť finančný príspevok na stravovanie zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu alebo teleprácu.

Zamestnávateľ môže poskytovať stravu vo vlastnom stravovacom zariadení alebo prostredníctvom externého dodávateľa. Ak podmienky na zabezpečenie stravy nemá, poskytuje zamestnancom tzv. gastrolístky. V § 152 ods. 4 ZP bolo upravené, že minimálna hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. To znamená v súčasnosti 75 % z 3,60 eura, čiže najnižšia hodnota stravovacej poukážky je 2,70 eura.