Pracovnoprávne a odvodové povinnosti vyplývajúce pre spoločnosť, keď sa stane zamestnávateľom

Pracovnoprávne a odvodové povinnosti

Konateľ vykonáva svoju funkciu na základe konateľskej alebo mandátnej zmluvy, spoločník môže pracovať aj bez zmluvy. Rovnako ako spoločník, tak aj konateľ môžu vykonávať riadiacu, organizačnú alebo ekonomickú činnosť pre spoločnosť na základe pracovnej zmluvy a budú tak v postavení zamestnanca.

Ak je rozsah činností spoločnosti tak veľký, že vyžaduje, aby spoločnosť mala ďalších spolupracovníkov, je potrebné zaoberať sa otázkami, ktoré súvisia so zamestnávaním zamestnancov.

Kedy sa spoločnosť stáva zamestnávateľom?

Jednoducho povedané, keď začne zamestnávať zamestnancov. Teda keď uzatvorením pracovnej zmluvy vzniknú pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Pracovnoprávne vzťahy v súvislosti so zamestnávaním fyzických osôb právnickými osobami alebo fyzickými osobami upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon).

Podľa § 7 ods. 1 zákona je zamestnávateľom právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.

Ďalej zákon v § 7 ods. 4 hovorí, že zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevažujúci predmet činnosti najmä zamestnancami v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.

V týchto súvislostiach sa budeme venovať hlavne tým častiam zákona, ktoré riešia vznik pracovného pomeru a povinnosti vyplývajúce z jeho vzniku.

V zmysle § 9 zákona v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo ním poverená osoba.

Podľa § 41 zákona v predzmluvných vzťahoch, to znamená pred uzatvorením pracovnej zmluvy, je zamestnávateľ povinný fyzickú osobu oboznámiť s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými a mzdovými podmienkami.

V zmysle § 42 pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

V ďalších ustanoveniach § 43 až § 46 zákona sa riešia náležitosti pracovnej zmluvy.

Aby bola pracovná zmluva platná, musí obsahovať podstatné náležitosti, ktorými sú:

• druh práce,
• miesto výkonu práce,
• deň nástupu do práce,
• mzdové podmienky.

Ďalej zamestnávateľ uvedie priamo v pracovnej zmluve dĺžku týždenného pracovného času, výplatný termín, výmeru dovolenky a ostatné dohodnuté podmienky alebo uvedie odkaz na príslušné ustanovenia zákona.

Pracovný pomer môže byť uzatvorený na dobu určitú alebo na dobu neurčitú.

Zamestnávateľ môže v pracovnej zmluve dohodnúť skúšobnú dobu, ktorá podľa § 45 zákona nesmie byť dlhšia ako 3 mesiace a musí byť dohodnutá písomne.

Podľa § 46 Zákonníka práce pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce.

Kde sa má zamestnávateľ registrovať?

S prijatím prvého zamestnanca pre spoločnosť vzniká povinnosť registrovať sa ako zamestnávateľ:

• na daňovom úrade za platiteľa dane zo závislej činnosti,
• v Sociálnej poisťovni,
• v zdravotnej poisťovni.

V súvislosti so zamestnávaním osôb zamestnávateľ vstupuje nielen do pracovno­právnych vzťahov so zamestnancami, ale zároveň vchádza do vzťahu s úradmi sociálneho a zdravotného poistenia.

Aké zákony je povinný zamestnávateľ dodržiavať?

V rámci mzdovej a personálnej práce musí zamestnávateľ rešpektovať niekoľko zákonov platných v Slovenskej republike, ktoré určujú, akým spôsobom postupovať pri uzatváraní pracovnej zmluvy a potom následne pri vedení mzdovej a personálnej agendy a spracovaní miezd.

Sú to predovšetkým:

• zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení),
• zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o zdravotnom poistení),
• zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o službách zamestnanosti),
• zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
• zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov),
• zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní),
• zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane osobných údajov).

Dodržiavanie týchto zákonov v praxi kontroluje Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, Inšpektorát práce, daňový úrad a Úrad pre ochranu osobných údajov.

Autor: Ing. Jana Pečíková