Príjmom môže byť peňažné plnenie aj nepeňažné plnenie, a to dosiahnuté aj zámenou, ktoré je ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 2 písm. c) ZDP].
Za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorá vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa pri takto dosiahnutom príjme bude postupovať v súlade s pravidlami pre podvojné účtovanie.
Ak má daňovník, fyzická osoba, na území SR trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt) alebo sa tu obvykle zdržiava, je podľa § 2 písm. d) bod 1 ZDP daňovníkom s NDP.
Takýto daňovník tu zdaňuje príjmy, ktoré dosiahol nielen na území SR, ale aj príjmy, ktoré dosiahol v zahraničí [§ 2 písm. f) ZDP].
Keďže ide hlavne o prípady dosahovania príjmov daňovníkom v zahraničí alebo zahraničného daňovníka v SR, okrem ZDP do otázky zdanenia príjmov vstupujú aj medzinárodné zmluvy, ktoré podľa § 1 ods. 2 ZDP majú prednosť pred týmto zákonom, a to za predpokladu, že boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. V oblasti zdanenia sú to predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ale môžu to byť aj iné medzinárodné zmluvy schválené uvedeným spôsobom, kde je upravená aj časť zaoberajúca sa zdaňovaním. Za medzinárodnú zmluvu v zmysle § 1 ods. 2 ZDP sa považuje aj dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou SR a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne. V súčasnosti je takouto dohodou len dohoda medzi Ministerstvom financií SR a Ministerstvom financií Čínskej republiky (Taiwan) o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov, ktorá nadobudla platnosť 24. 9. 2011 v súlade s článkom 27 tejto zmluvy.
Vychádzajúc z vyššie uvedenej definície zdaniteľného príjmu, príjmom, ktorý nie je zdaniteľný, je príjem, ktorý:
V prípade príjmov daňovníkov s ODP je navyše potrebné prihliadať aj na ustanovenie § 16 ZDP, ktoré špecificky vymedzuje predmet dane pre túto skupinu daňovníkov s tým, že pokiaľ posudzované príjmy nebudú uvedené v tomto ustanovení, nie sú predmetom dane na území SR. Ak takýto daňovník má bydlisko v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, resp. inú medzinárodnú zmluvu, potom je potrebné posudzovať príjmy aj podľa príslušnej zmluvy.
Tak ako už bolo vyššie uvedené, príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sú uvedené v § 3 ods. 2 ZDP a špecificky pre príjmy zo závislej činnosti v § 5 ods. 5 ZDP. V prípade daňovníkov s ODP pôjde o príjmy, ktoré nie sú uvedené v § 16 ZDP, resp. ak ide o daňovníkov, ktorí majú bydlisko v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pôjde o príjmy, ktoré umožňuje táto zmluva zdaniť len v štáte rezidencie daňovníka, t. j. v štáte, kde má tento daňovník bydlisko.
A.1. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ZDP
V súlade s § 3 ZDP ide napr. o príjmy:
- prijatá náhrada oprávnenej osoby podľa osobitných predpisov a príjem získaný vydaním – ide o príjmy vyplácané napr. podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v zn. n. p., zákona č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých krívd v zn. n. p.,
- príjem získaný darovaním alebo dedením nehnuteľnosti, bytu, nebytového priestoru alebo ich častí (ďalej len „nehnuteľnosť“) alebo hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty s výnimkou príjmu z neho plynúceho a s výnimkou darov poskytovaných v súvislosti s výkonom činnosti zo závislej činnosti (§ 5) alebo príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu (§ 6).
Nadobúdanie vlastníctva dedením alebo darovaním je vymedzené ustanoveniami ObčZ. V okamihu nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti, hnuteľnej veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty daňovník získal príjem (peňažný alebo nepeňažný), ktorý však v tomto momente nie je u daňovníka (dediča alebo obdarovaného) predmetom dane s výnimkou prípadov darovania majetku v súvislosti s príjmami podľa § 5 alebo § 6, ktoré sú zdaniteľným príjmom aj v momente darovania.
V prípade darov poskytovaných v súvislosti s príjmami:
- podľa § 5 ZDP, tieto sú zdaniteľným príjmom bez uplatnenia výdavkov najmä v prípade, ak sú poskytované zamestnávateľom tohto zamestnanca. Môže ísť napr. o dary poskytované zamestnávateľom ako benefity svojim zamestnancom ako poukazy na nákup tovaru (oblečenia, knižiek, kozmetiky a pod.), rekreačné poukazy, poukazy na masáže, plaváreň, fitcentrá a pod. Zdrojom takýchto odmien môže byť sociálny fond, nerozdelený zisk po zdanení, príp. finančné prostriedky od zamestnávateľa, ktoré však nemusia byť aj daňovými výdavkami zamestnávateľa; Dary môžu byť zamestnancom poskytované aj odborovou organizáciou, pôsobiacou u zamestnávateľa, svojim členom, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, pretože nie sú poskytnuté samotným zamestnávateľom a nie sú poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ale sú poskytnuté členom odborovej organizácie z členských príspevkov, ktoré sú prerozdeľované na vopred určené účely. Ide napr. o poskytnutie vianočných sladkostí, mikulášsky balíček alebo balíček na Deň detí darovaný deťom zamestnanca a pod.
POZNÁMKA
V praxi sa vyskytli situácie, kedy sú zamestnancom odberateľov zodpovedných za objednávky poskytované dary od dodávateľov za objednávanie ich tovaru alebo služieb. V takýchto prípadoch môže správca dane postupovať individuálne a môže vyhodnotiť, že aj keď nejde priamo o vzťah zamestnávateľa a zamestnanca, bez toho, aby bol zamestnaný u odberateľa a bol zodpovedný za objednávky pre svojho zamestnávateľa, by mu dodávateľ neposkytol dar, a preto pôjde o zdaniteľný príjem u zamestnanca [§ 5 ods. 1 písm. g) ZDP]. Na druhej strane môže správca dane vyhodnotiť takéto dary aj ako úplatky a z toho vyvodiť ďalší postup, a to napr. v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní. Z daňového hľadiska tak dar poskytnutý dodávateľom, ako aj úplatok nie sú daňovými výdavkami u osoby, ktorá takéto plnenia poskytuje.
- podľa § 6 ZDP, tieto sú zdaniteľnými príjmami, avšak v súlade s Usmernením MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejneným vo FS č. 5/2005 sa zároveň k týmto príjmom uvádzajú aj výdavky v hodnote prijatého daru, t. j. takto prijatý dar má v zásade neutrálny daňový dosah pre daňovníka/príjemcu. Uvedený postup je zhodný s postupom pri zahŕňaní dotácií, podpôr a príspevkov do zdaniteľných príjmov uvedeným v § 17 ods. 3 písm. h) ZDP;
Medzi dary, ktoré sú zdaniteľným príjmom, patria aj dary poskytované od zákonom vymedzených osôb poskytovateľom zdravotnej starostlivosti a ďalším určeným osobám, ktoré sa však od 1. 12. 2011 zdaňujú osobitným spôsobom. Ide o dary, ktoré sú poskytované poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, jeho zamestnancovi alebo zdravotníckemu pracovníkovi od držiteľa registrácie lieku, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na výrobu liekov, výrobcu zdravotníckej pomôcky, výrobcu dietetickej potraviny alebo prostredníctvom tretej osoby. Takéto dary sú posudzované výlučne podľa ustanovenia § 8 ods. 1 písm. l) ZDP ako zdaniteľný príjem bez uplatnenia výdavkov.
Príklad č. 2:
Lekárovi daroval držiteľ povolenia na výrobu liekov lekársky prístroj. Keďže ide o dar, ktorý bol poskytnutý od zákonom vymedzenej osoby v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, t. j. držiteľa povolenia na výrobu liekov, pôjde u lekára o zdaniteľný príjem zahŕňaný medzi príjmy uvedené v § 8 zákona bez možnosti uplatnenia výdavkov.
V prípade, ak by takéto dary plynuli poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, napr. lekárovi vykonávajúcemu činnosť na základe licencie (príjmy uvádzané v § 6 zákona), a to od iných fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré nie sú zaradené v okruhu zákonom vymedzených osôb v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, potom tieto dary sú zdaniteľným príjmom lekára uvádzaným v § 6 ZDP, ale zároveň si môže dať k takému príjmu aj výdavky. Takouto inou osobou je aj farmaceutická spoločnosť, ktorá bola s účinnosťou od 2. 1. 2013 doplnená zákonom č. 459/2012 Z. z. do zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o liekoch“) v rámci špecifického ustanovenia týkajúceho sa vymedzenia farmaceutickej spoločnosti.
POZNÁMKA
V súlade s § 74a zákona č. 459/2012 Z. z. je farmaceutickou spoločnosťou fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá zabezpečuje registráciu, kategorizáciu, marketing alebo sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánnych liekov pre držiteľa povolenia na výrobu liekov, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov alebo držiteľa registrácie humánneho lieku. Keďže takáto osoba nie je uvedená v § 8 ods. 1 písm. l) ZDP, všetky peňažné a nepeňažné plnenia poskytnuté touto spoločnosťou sa budú posudzovať podľa § 3 ods. 2 písm. a) ZDP, čo znamená, že sú zdaňované len dary poskytnuté v súvislosti so závislou činnosťou podľa § 5 ZDP (poskytnuté predovšetkým zamestnávateľom) alebo v súvislosti s podnikaním podľa § 6 ZDP.
Príklad č. 3:
Súkromnému veterinárovi fyzická osoba darovala medicínsky prístroj ako poďakovanie za záchranu jeho domáceho miláčika. Keďže ide o vec, ktorá je určená na výkon jeho činnosti, je preukázaná súvislosť poskytnutého daru s dosahovanými príjmami z podnikania podľa § 6 ZDP. Hodnota tohto daru bude teda predmetom dane a bude súčasťou základu dane (čiastkového základu dane) daňovníka z príjmov podľa § 6 ZDP. V prípade, ak veterinár zaradí prístroj do obchodného majetku, v zásade by mala hodnota tohto prístroja (dar) ako jeho nepeňažný príjem mať neutrálny dosah na jeho výslednú daňovú povinnosť, a to z dôvodu, že si k hodnote prístroja, t. j. nepeňažnému príjmu, môže uplatniť aj výdavok v takej istej výške, v závislosti od skutočnosti, či pôjde o majetok odpisovaný alebo neodpisovaný (z dôvodu nižšej hodnoty, ako je ustanovená pre odpisovaný majetok). Ak by hodnota darovaného prístroja spĺňala výšku pre zaradenie tohto majetku do odpisovaného majetku, bude daňovník zahŕňať takýto príjem spôsobom určeným pre zahŕňanie príjmu do základu dane z poskytnutej dotácie u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva podľa ustanovenia § 17 ods. 3 písm. h) ZDP, t. j. postupne vo výške príslušnej k ročnému odpisu takéhoto majetku.
Táto možnosť postupného zahrnutia daru u daňovníka s príjmami podľa § 6 ZDP do základu dane bola uvedená v Usmernení MF SR k zákonu č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov k niektorým problematickým oblastiam pri posudzovaní vyčíslenia výšky základu dane z príjmov uverejnenom vo FS č. 5/2005.
Ak daňovníkovi v roku 2012 darovali medicínsky prístroj v hodnote 2 000 eur v súvislosti s výkonom jeho činnosti, toto kreslo daňovník zaradí do 2. odpisovej skupiny a odpisuje 6 rokov. Pri rovnomernom odpisovaní bude odpisovať každý rok 334 eur, pričom každý rok bude rozpúšťať k príslušnému odpisu aj príjem (hodnotu kresla), t. j. príjem vo výške 334 eur ročne (pre zjednodušenie prístroj nadobudol v januári roka 2012, t. j. má nárok na celý ročný odpis).
- úver a pôžička – pôžička neznamená príjem a jej splácanie naopak neznamená výdavok (náklad); Ak napr. zamestnanec dostane pôžičku od svojho zamestnávateľa a musí ju vrátiť, suma tejto pôžičky nie je predmetom dane z príjmov, pretože zamestnancovi nevznikne prírastok majetku. Ak by však zamestnávateľ poskytol zamestnancovi nenávratnú pôžičku, išlo by o dar v súvislosti s príjmami podľa § 5 ZDP, ktorý by bol zahŕňaný do zdaniteľného príjmu zamestnanca. V prípade, ak by zamestnávateľ poskytol bezúročnú pôžičku alebo pôžičku s úrokom nižším, ako je obvyklá výška úroku v mieste a v čase plnenia, je takéto zvýhodnenie vždy predmetom dane u zamestnanca, a to bez ohľadu na výšku pôžičky.
- Podiely, a to:
- podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva, určený na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní alebo členom štatutárneho a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva, aj keď sú zamestnancami tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva,
- vyrovnací podiel a podiel na likvidačnom zostatku obchodnej spoločnosti alebo družstva,
- podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi,
okrem podielu na výsledku podnikania vyplácaného tichému spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti, podielu na zisku spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti a okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti a komplementára komanditnej spoločnosti na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti a vyrovnacieho podielu pri zániku účasti spoločníka vo verejnej obchodnej spoločnosti alebo pri zániku účasti komplementára v komanditnej spoločnosti;
Pre účely tohto ustanovenia sa za obchodnú spoločnosť alebo družstvo považuje aj obdobná obchodná spoločnosť alebo družstvo so sídlom v zahraničí.
Ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) ZDP, ktoré upravuje všetky druhy podielov ako príjmy vylúčené z predmetu dane, sa v súlade s prechodným ustanovením § 52 ods. 24 ZDP použije:
- na podiely na zisku vykázanom prvýkrát za zdaňovacie obdobie roka 2004,
- na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
Podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku do konca roku 2003 vyplácané po 1. 1. 2004 sú naďalej predmetom dane a u fyzických osôb zdaniteľným príjmom podľa § 8 ZDP – iné príjmy (uvádzané na riadku v daňovom priznaní typ B).
Výnimku tvoria podiely na zisku z vykázaného hospodárskeho výsledku do 31. 12. 2003 a
- vyplácané daňovníkovi s ODP po 1. 4. 2004, ktoré sú zdaňované zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP okrem prípadov, kedy:
- plynú daňovníkovi so sídlom (právnická osoba) v členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takéhoto príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie,
- plynú daňovníkovi s NDP od subjektu, ktorý má sídlo v inom členskom štáte Európskej únie a tento daňovník má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takéhoto príjmu v jeho prospech aspoň 25 % priamy podiel na základnom imaní subjektu, od ktorého mu takýto príjem plynie. Tento príjem je však zdaniteľným príjmom, až ak je vyplatený po 1. 5. 2004, t. j. po dátume, kedy nadobudla účinnosť zmluva o pristúpení SR k Európskej únii.
Špecificky pre rok 2013 sa však podľa § 51d ZDP podiely na zisku, ktoré vypláca daňovník s NDP, ak o ich vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. 12. 2012 a súčasne k ich vyplateniu prišlo najneskôr do 31. 12. 2013, zdania daňovníkovi:
a) s NDP ako súčasť samostatného základu dane zrážkou podľa § 43 ZDP pri použití sadzby dane vo výške 15 %,
b) s ODP ako súčasť samostatného základu dane zrážkou podľa § 43 ZDP pri použití sadzby dane vo výške 15 %, resp. podľa príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, s výnimkou príjmu plynúceho daňovníkovi so sídlom v inom členskom štáte Európskej únie, ktorý má v čase výplaty, poukázania alebo pripísania takéhoto príjmu v jeho prospech aspoň 10 % priamy podiel na základnom imaní; v takom prípade tento príjem nie je predmetom dane.
Podiely na zisku prijaté zo zahraničia slovenským daňovým subjektom zo zisku vykázaného do konca roku 2003 obchodnou spoločnosťou v zahraničí, ak o ich vyplatení valné zhromaždenie rozhodlo po 31. 12. 2012 a súčasne k ich vyplateniu prišlo najneskôr do 31. 12. 2013, sa v súlade s § 51d ZDP zdania u daňovníka v podanom daňovom priznaní ako súčasť samostatného základu dane pri použití sadzby dane 15 %, pričom daň zaplatená v zahraničí sa započíta na daňovú povinnosť.
- podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkového spoločenstva.
V tomto prípade ide o podiely, ktoré sú vyplácané členom pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou, pričom ak by boli vyplácané spoločníkom pozemkových spoločenstiev bez právnej subjektivity, tieto by boli príjmami z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. a) ZDP;
A.2. Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane podľa § 5 ods. 5 ZDP
Z pohľadu príjmov zo závislej činnosti sú príjmy, ktoré sú vylúčené z predmetu dane, uvedené v § 5 ods. 5 ZDP.
Ide napr. o príjmy:
- cestovná náhrada poskytovaná v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste.
POZNÁMKA
Takýmto osobitným predpisom je aj zákon o cestovných náhradách, ktorý upravuje poskytovanie náhrad výdavkov pri pracovných cestách. V prípade, že zamestnávateľ uhradí zamestnancovi náhradu cestovných výdavkov vo výške nároku podľa citovaného zákona, pre zamestnanca je to plnenie, ktoré ZDP nepovažuje za príjem zo závislej činnosti, a je to plnenie, ktoré nie je pre zamestnanca predmetom dane. Ak ale zamestnávateľ poskytne zamestnancovi cestovné náhrady vo vyššej výške, ako umožňuje zákon o cestovných náhradách, potom sú zdaniteľným príjmom pre zamestnanca.
- nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy), vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely.
POZNÁMKA
To platí aj pre takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa § 53 Zákonníka práce;
V súlade s § 13 ods. 3 zákona č. 184/2009 Z. z. osobné ochranné pracovné prostriedky je povinná žiakovi poskytnúť zo svojich prostriedkov fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej pracovisku sa praktické vyučovanie uskutočňuje.
Rovnako aj posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka hradí zo svojich prostriedkov fyzická osoba alebo právnická osoba, na ktorej pracovisku sa praktické vyučovanie uskutočňuje.
Podľa § 5 ods. 5 písm. b) ZDP, nie je predmetom dane ani nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely, a to platí aj pre takéto planenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi odborného učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ zmluvu uzavretú podľa osobitného predpisu, a to podľa § 53 ZP.
- suma prijatá zamestnancom ako preddavok od zamestnávateľa, aby ju v jeho mene vynaložil, alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky, ktoré zamestnanec za zamestnávateľa vynaložil zo svojho tak, akoby ich vynaložil priamo zamestnávateľ,
- suma do výšky ustanovenej podľa § 18 až § 33a zákona o cestovných náhradách (náhrady pri výkone práce v zahraničí, náhrady pri výkone práce v zahraničí zamestnancovi, na ktorého sa vzťahuje zákon, t. j. zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov),
- hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom (napr. zákon NR SR č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov),
- náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce podľa osobitného predpisu, ak výška náhrady je určená na základe kalkulácie skutočných výdavkov,
- náhrada výdavkov a plnenie poskytované v súvislosti s výkonom funkcie, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, s výnimkou náhrady ušlého zdaniteľného príjmu a náhrady za stratu času.
Poznámka redakcie:
§ 3 ZDP
§ 5 ods. 5 ZDP
§ 16 ZDP
Príjmy fyzických osôb, ktoré sú všeobecne oslobodené od dane (aj pre daňovníkov s NDP aj pre daňovníkov s ODP), sú upravené v § 9 ZDP.
Samozrejme najčastejšie riešenými príjmami sú príjmy:
- z predaja nehnuteľností alebo iné príjmy plynúce v súvislosti s nehnuteľnosťami
- z prenájmu nehnuteľnosti
- z predaja cenných papierov
- zo sociálnych dávok
- z cien a výhier
Špeciálne sú riešené príjmy zo závislej činnosti, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 ZDP.
B.1. Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 9 ZDP
B.1.1. Oslobodenie príjmov súvisiacich s nehnuteľnosťami
1. Príjmy z predaja nehnuteľností
V zásade by bolo zo širšieho pohľadu možné rozlíšiť príjmy z predaja nehnuteľností ako:
- príjmy z predaja nehnuteľností v osobnom vlastníctve daňovníka (predávajúceho) a
- príjmy z prevodu členských práv v družstve, kde vlastníctvo k bytu patrí bytovému družstvu, ale užívateľ bytu má právo na jeho užívanie z titulu členstva v tomto družstve, ktoré môže aj ďalej predať.
1.a. Oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľnosti v osobnom vlastníctve daňovníka (predávajúceho)
Príjmy z predaja nehnuteľností uvedených v § 9 odseku 1 písm. a), b) sú oslobodené od dane v závislosti od viacerých kritérií, a to:
- druh nehnuteľnosti,
- doba trvania vlastníctva nehnuteľnosti daňovníka v posudzovanej nehnuteľnosti,
- spôsob nadobudnutia nehnuteľnosti,
- jej zahrnutie alebo nezahrnutie v obchodnom majetku daňovníka.
POZNÁMKA
Do 31. 12. 2010 bolo možné oslobodenie príjmov z predaja určených nehnuteľností, a to bytov alebo obytných domov (aj rodinné domy) najviac s dvomi bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, posudzovať aj v závislosti od uplynutia doby trvalého pobytu daňovníka v posudzovanej nehnuteľnosti. Takáto možnosť však bola po 1. 1. 2011 zákonom č. 548/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 548/2010 Z. z.“), vypustená, avšak naďalej sa bude aplikovať pri posudzovaní oslobodenia príjmov z predaja uvedených nehnuteľností, ktoré boli nadobudnuté do 31. 12. 2010 (§ 52j ods. 2 zákona).
Splnenie podmienok (t. j. podmienky dĺžky doby vlastníctva, resp. aj doby trvalého pobytu pre byty nadobudnuté do 31. 12. 2010) sa u predávajúceho alebo prevodcu posudzuje podľa dňa prijatia prvej platby alebo preddavku alebo podľa dňa uzavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pričom rozhodujúci je vždy ten deň, ktorý nastal skôr. Na účely oslobodenia od dane u predávajúceho nie je podstatné, v ktorom zdaňovacom období nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti kupujúci (§ 9 ods. 4 zákona).
Príklad č. 4:
Daňovník nadobudol garáž kúpou 14. 4. 2008. V roku 2013 sa ju rozhodol predať. Zmluva o prevode garáže bola uzavretá 15. 4. 2013. Platbu za nehnuteľnosť daňovník prijal 17. 4. 2013. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol kupujúci v máji 2013. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane sa v nadväznosti na § 9 ods. 4 zákona v danom prípade posudzuje podľa dňa zavretia zmluvy o prevode nehnuteľnosti (15. 4. 2013), pretože uvedený deň nastal skôr, ako bola prijatá platba za nehnuteľnosť (17. 4. 2013). V tomto prípade je príjem z predaja posudzovanej nehnuteľnosti oslobodený od dane z príjmov.
1.a.1. Oslobodenie príjmov z predaja v závislosti na trvalom pobyte [§ 9 ods. 1 písm. a) zákona platného do 31. 12. 2010 – § 52j ods. 2]
Oslobodenie príjmov z predaja nehnuteľnosti v závislosti od splnenia zákonom stanoveného časového testu sa uplatňuje len na príjmy z predaja bytu alebo obytného domu s najviac dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov. Podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP platného do 31. 12. 2010 sa príjem z predaja takýchto nehnuteľností oslobodzuje od dane, ak v nich mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom s určitými zákonnými výnimkami.
Príklad č. 5:
Daňovník nadobudol byt do vlastníctva 30. 11. 2010. Trvalý pobyt má v tomto byte až od 15. 1. 2011. Môže sa na tento byt pri jeho prípadnom predaji použiť podmienka oslobodenia príjmu z jeho predaja v závislosti od uplynutia dvojročnej lehoty existencie trvalého pobytu daňovníka (predávajúceho) v tomto byte?
Áno môže, lebo podľa § 52j ods. 2 zákona bol byt nadobudnutý do 31. 12. 2010 a aplikujú sa ustanovenia zákona platného do 31. 12. 2010.
Výnimka (platná aj po 1. 1. 2011 na uvedené nehnuteľnosti nadobudnuté do 31. 12. 2010)
- ak ide o predaj bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku predávajúceho (predaj nehnuteľnosti po jej vyradení z obchodného majetku daňovníka), zákon ustanovuje prísnejšie podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja od dane (bližšie v ďalšej časti),
- od dane nie je oslobodený
- príjem z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, v ktorom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom, ak predmetný príjem plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji takejto nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá do dvoch rokov od začiatku trvalého pobytu v predávanej nehnuteľnosti, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po dvoch rokoch od začiatku trvalého pobytu,
Príklad č. 6:
Daňovník bol od januára 2013 vlastníkom bytu, v ktorom mal trvalý pobyt od mája 2010. V marci 2013 uzavrel zmluvu o budúcom predaji tohto bytu, na základe ktorej mu bola v júni 2013 vyplatená suma 100 000 eur. Kúpnu zmluvu s kupujúcim uzavrel v septembri 2013. Pretože predmetný príjem plynul daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji bytu a táto zmluva bola uzavretá po uplynutí dvoch rokov od začatia jeho trvalého pobytu v predávanom byte, príjem z predaja bytu plynúci daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti bude oslobodený od dane.
- príjem z predaja bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi vrátane súvisiacich pozemkov, ak v ňom mal predávajúci trvalý pobyt najmenej po dobu dvoch rokov bezprostredne pred predajom a ktorý má daňovník (predávajúci) zahrnutý do obchodného majetku (bližšie v ďalších častiach), s výnimkou uvedenou v § 9 ods. 1 písm. d) a e) zákona (bližšie v ďalších častiach).
1.a.2. Oslobodenie príjmov z predaja v závislosti na dobe vlastnenia [§ 9 ods. 1 písm. a) a b) zákona]
Uvedené oslobodenie sa aplikuje na príjmy z predaja ostatných nehnuteľností (napr. garáže, pozemku, bytu alebo obytného domu najviac s dvoma bytmi, v ktorom daňovník nemal trvalý pobyt počas dvoch rokov bezprostredne pred jeho predajom, ak pôjde o byt nadobudnutý do 31. 12. 2010), na ktoré sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona (nadobudnuté dedením v priamom rade), takýto príjem je oslobodený po uplynutí piatich rokov odo dňa nadobudnutia takejto nehnuteľnosti.
Príklad č. 7:
V apríli 2013 uzavrel daňovník zmluvu o prevode bytu a súčasne mu aj bola vyplatená kúpna cena. V predávanom byte mal trvalý pobyt od mája 2011 a vlastnil ho od januára 2006. Byt využíval len na osobné účely (nemal ho zahrnutý do obchodného majetku). Pretože daňovník predal byt po uplynutí piatich rokov od jeho nadobudnutia, príjem z predaja je oslobodený od dane.
- oslobodenie od dane pri predaji nehnuteľnosti po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov Ak ide o predaj nehnuteľnosti po zániku a vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 149 až § 151 ObčZ, do doby vlastníctva nehnuteľnosti sa započítava aj doba, počas ktorej bola takáto nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (§ 9 ods. 3 zákona).
- oslobodenie od dane pri predaji nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov Ak ide o predaj nehnuteľnosti nadobudnutej dedením (postupným dedením) v priamom rade alebo niektorým z manželov, potom podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona je príjem z predaja oslobodený od dane za podmienky, že uplynie aspoň päť rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti preukázateľne do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa (poručiteľov).
Poznámka
O dedenie v priamom rade ide vtedy, ak poručiteľom je príbuzný v priamom rade, t. j. priamy predok alebo priamy potomok (napr. rodičia, deti, starí rodičia, vnuci).
Príklad č. 8:
V marci 2013 daňovník predal pozemok, ktorý zdedil v decembri 2010 po smrti otca. Otec daňovníka (poručiteľ) nadobudol pozemok kúpou v decembri roku 2005. Príjem z predaja pozemku je oslobodený od dane, pretože od nadobudnutia pozemku poručiteľom (otcom) do predaja pozemku daňovníkom uplynulo viac ako päť rokov (5 rokov vlastnil otec, poručiteľ + 2 roky a 3 mesiace vlastnil syn, daňovník).
Výnimka
- ak ide o predaj nehnuteľnosti, ktorá bola zahrnutá do obchodného majetku predávajúceho (predaj nehnuteľnosti po jej vyradení z obchodného majetku daňovníka), zákon ustanovuje prísnejšie podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja od dane
- od dane nie je oslobodený
- príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá do piatich rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch od nadobudnutia nehnuteľnosti,
- príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá je zahrnutá do obchodného majetku, s výnimkou uvedenou v § 9 ods. 1 písm. d) a e) zákona (uvedieme v ďalšej časti).
1.a.3. Oslobodenie od dane v závislosti od doby, ktorá uplynula od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku [§ 9 ods. 1 písm. a) a b) zákona]
Vo všeobecnosti platí, že pri predaji nehnuteľnosti, ktorú mal daňovník zahrnutú v obchodnom majetku, t. j. daňovník o tejto nehnuteľnosti účtoval ako o majetku využívanom na podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, alebo na prenájom, alebo ju daňovník evidoval ako majetok prenajímaný, sa uplatňuje prísnejší režim oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb ako pri nehnuteľnosti, ktorú daňovník nemal zaradenú v obchodnom majetku.
V takomto prípade sa nesledujú podmienky pre oslobodenie príjmu z predaja nehnuteľnosti v závislosti od uplynutia zákonnej doby odo dňa jej nadobudnutia do vlastníctva, resp. doby trvalého pobytu v tejto nehnuteľnosti (pre nehnuteľnosti nadobudnuté do 31. 12. 2010), ale odo dňa jej vyradenia z obchodného majetku.
Príjem z predaja zaradenej nehnuteľnosti v obchodnom majetku bude teda oslobodený od dane, ak k jej predaju dôjde po vyradení nehnuteľnosti z obchodného majetku do osobného užívania až po uplynutí piatich rokov odo dňa jej vyradenia.
Dňom vyradenia majetku z obchodného majetku daňovníka sa rozumie deň, v ktorom daňovník posledný raz účtoval majetok v účtovníctve alebo uvádzal v evidencii podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14 zákona o dani z príjmov (§ 9 ods. 5 zákona).
Ak nehnuteľnosť daňovník využíval len sčasti na podnikanie alebo na inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo ak ju daňovník prenajímal len sčasti, pri určení tej časti príjmu z jej predaja, ktorá nie je oslobodená od dane, sa vychádza z rovnakého pomeru, v akom ju daňovník využíval na uvedené činnosti (§ 4 ods. 5 zákona o dani z príjmov).
Príklad č. 9:
Daňovník vlastnil byt od roku 2006 a rovnako od roku 2006 v ňom mal aj trvalý pobyt. V roku 2010 pracoval v zahraničí a počas tejto doby byt prenajímal. Pri príjmoch z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona) uplatňoval preukázateľne vynaložené daňové výdavky a súčasne byt evidoval v evidencii prenajímaného hmotného majetku podľa § 6 ods. 11 písm. b) zákona, t. j. byt mal zahrnutý do obchodného majetku. K 31. decembru 2012 byt z obchodného majetku vyradil (preradil ho z obchodného majetku do majetku určeného na osobné účely). V marci 2013 daňovník byt predal. Pretože ide o predaj bytu, ktorý bol zahrnutý do obchodného majetku, na účely oslobodenia príjmu z predaja je rozhodujúca doba, ktorá uplynula od vyradenia bytu z obchodného majetku do jeho predaja. K predaju bytu došlo do piatich rokov od vyradenia bytu z obchodného majetku a z toho dôvodu príjem z predaja nie je oslobodený od dane.
Výnimka
- od dane nie je oslobodený príjem, ktorý plynie daňovníkovi podľa zmluvy o budúcom predaji nehnuteľnosti, ktorá bola uzavretá do piatich rokov od vyradenia nehnuteľnosti z obchodného majetku, aj keď kúpna zmluva bude uzatvorená až po piatich rokoch odo dňa vyradenia bytu z obchodného majetku.
1.a.4. Oslobodenie od dane pri predaji nehnuteľnosti vydanej oprávnenej osobe [§ 9 ods. 1 písm. d) zákona]
Od dane sú oslobodené aj príjmy z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola vydaná oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov (ide o vydanie v rámci tzv. reštitučných zákonov), a to za podmienky, že príjem z predaja takejto nehnuteľnosti bol prijatý touto oprávnenou osobou.
V prípade oslobodenia príjmov z predaja nehnuteľností nadobudnutých v rámci osobitných predpisov sa príslušné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov odvolávajú napr. na osobitné predpisy (tzv. „reštitučné zákony“), napr. zákon č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov a pod.
Na účely oslobodenia od dane v tomto prípade:
- nie je rozhodujúce, ako dlho predávajúci nehnuteľnosť vlastnil,
- nie je rozhodujúca dĺžka trvalého pobytu a
- nie je podstatné ani to, či je alebo bola predávaná nehnuteľnosť zahrnutá do obchodného majetku daňovníka.
Dôležité je len to, či príjem z predaja plynie oprávnenej osobe.
Príklad č. 10:
Daňovníčke bola 25. 2. 2013 na základe rozhodnutia v reštitúcii vrátená nehnuteľnosť. Túto sa daňovníčka rozhodla hneď v marci 2013 predať. Keďže predáva nehnuteľnosť ako oprávnená osoba, ktorá ju nadobudla na základe rozhodnutia v rámci reštitúcie, príjem, ktorý dosiahne za predaj nehnuteľnosti, bude u nej oslobodeným príjmom v súlade s § 9 ods. 1 písm. d) ZDP, a to bez ohľadu na skutočnosť, že túto nehnuteľnosť daňovníčka nevlastnila viac ako 5 rokov.
Ak by túto nehnuteľnosť napr. darovala dcére a táto by sa rozhodla predať túto nehnuteľnosť, už bude príjem z predaja nehnuteľnosti poberať dcéra, ktorá nebola oprávnenou osobou na vydanie nehnuteľnosti v rámci reštitúcie a podmienky pre oslobodenie tohto príjmu z predaja sa budú skúmať podľa § 9 ods. 1 písm. a) ZDP vo vzťahu k daňovníčke/dcére.
1.a.5. Oslobodenie od dane pri predaji nehnuteľnosti zahrnutej do konkurznej podstaty [§ 9 ods. 1 písm. e) zákona]
Od dane z príjmov sú oslobodené aj príjmy z predaja majetku (aj nehnuteľností), ktorý je zahrnutý do konkurznej podstaty oslobodený, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bola splnená podmienka dĺžky trvalého pobytu, resp. doby vlastníctva predávanej nehnuteľnosti a či ide o predaj nehnuteľnosti zahrnutej do obchodného majetku daňovníka.
1.b. Oslobodenie príjmov z prevodu členských práv v bytovom družstve [§ 9 ods. 1 písm. h) zákona]
V súvislosti s predajom bytov je možné sa stretnúť aj s predajom členských práv v bytovom družstve, kde byt je stále vo vlastníctve bytového družstva a daňovník predáva len členské práva súvisiace s jeho právom na užívanie týchto bytov.
V takýchto prípadoch je oslobodenie od dane riešené v § 9 ods. 1 písm. h) ZDP, podľa ktorého je od dane z príjmov fyzických osôb oslobodený príjem z prevodu členských práv a povinností v bytovom družstve súvisiacich s prevodom práva užívania nájomného družstevného bytu za podmienky, že daňovník užíval tento byt na bývanie aspoň päť rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy s bytovým družstvom.
Príklad č. 11:
Daňovník užíval byt od januára 2004 ako nájomca – člen bytového družstva (mal od januára aj uzavretú nájomnú zmluvu s bytovým družstvom) – a od roku 2004 v ňom mal aj trvalý pobyt.
Vo februári 2013 previedol členské práva a povinnosti v bytovom družstve na iného daňovníka („predal byt“ – ide o prevod práv v bytovom družstve). Príjem daňovníka z takéhoto prevodu práv je oslobodený od dane, pretože daňovník užíval tento byt na bývanie viac ako 5 rokov odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy.
2. Iné oslobodenia príjmov od dane súvisiace s bytmi
Zákonom č. 60/2009 Z. z., ktorý novelizoval zákon o dani z príjmov, sa s účinnosťou od 1. 3. 2009 dopĺňajú nové oslobodenia od dane z príjmov, ktoré by sa dalo povedať, že okrajovo súvisia s bytmi ako takými, a to oslobodenie:
- náhrady za uvoľnenie bytu, ktorý nadobudla oprávnená osoba v rámci reštitučných nárokov a
- náhrady za vyvlastnenie pozemkov vo verejnom záujme.
2.a. Oslobodenie náhrady za uvoľnenie bytu [§ 9 ods. 1 písm. j) zákona]
V tomto prípade ide o oslobodenie od dane z príjmu:
- získaného nadobudnutím vlastníctva bytu ako náhrady za uvoľnený byt jeho užívateľom,
- prijatého ako náhrada za uvoľnený byt jeho užívateľom
od oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná nehnuteľnosť podľa osobitných predpisov (tzv. „reštitučné zákony“), alebo od dediča tejto oprávnenej osoby, ktorej bola vydaná táto nehnuteľnosť, v ktorej sa takýto byt nachádza.
Ide teda o vydané nehnuteľnosti, na ktoré vznikol nárok oprávnenej osobe alebo jej dedičovi na základe reštitučných zákonov, t. j. ak oprávnená osoba alebo jej dedič, ktorým bola vydaná nehnuteľnosť, vyplatia doterajším nájomcom za uvoľnenie bytu finančnú náhradu alebo im ako náhradu zabezpečia do vlastníctva iný byt, bude tento príjem u nadobúdateľov tejto finančnej náhrady alebo bytu oslobodený od dane.
2.b. Oslobodenie náhrady za vyvlastnenie pozemkov [§ 9 ods. 2 písm. r) zákona]
Zákonom č. 60/2009 Z. z. sa zavádza aj oslobodenie prijatej náhrady za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatenej podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (stavebný zákon). V súlade s prechodným ustanovením § 52g ods. 4 ZDP, ak by takáto náhrada bola vyplatená už v priebehu mesiacov január a február v roku 2009, bude už aj táto oslobodená od dane.
B.1.2. Oslobodenie do výšky 500 eur u vybraných druhov príjmov
Podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP a príjmy z príležitostných činností vrátane príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí podľa § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ak úhrn týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak takto vymedzené príjmy (neznížené o výdavky) presiahnu 500 eur, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Výdavky k príjmom zahrnovaným do základu dane sa zistia rovnakým pomerom, ako je pomer príjmov zahrnovaných do základu dane k celkovým príjmom.
Oslobodenie príjmov z prevodu opcií podľa § 8 ods. 1 písm. d) ZDP, príjmov z prevodu cenných papierov podľa § 8 ods. 1 písm. e) ZDP a príjmov z prevodu účasti (podielu) na spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti alebo z prevodu členských práv družstva podľa § 8 ods. 1 písm. f) ZDP je upravené v § 9 ods. 1 písm. i) ZDP. Predmetné príjmy sú v súlade s týmto doplneným ustanovením oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby, ak ich úhrn znížený o výdavok podľa § 8 ods. 5 a 7 ZDP nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak takto vymedzený rozdiel presiahne 500 eur, do základu dane sa zahrnie len rozdiel nad takto ustanovenú sumu.
Ak daňovník v zdaňovacom období okrem príjmov podľa § 8 ods. 1 písm. d) až f) ZDP, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, súčasne dosiahol aj príjmy podľa § 6 ods. 3 a § 8 ods. 1 písm. a) ZDP, ktoré sa oslobodzujú podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP, uplatní sa oslobodenie od dane najskôr podľa § 9 ods. 1 písm. g) a potom podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP najviac v úhrnnej výške 500 eur.
Príklad č. 12:
Daňovník dosiahne v roku 2013 príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3) v sume 200 eur. Na tieto príjmy preukázateľne vynaloží výdavky v sume 100 eur. Okrem príjmov z prenájmu nehnuteľnosti dosiahne v roku 2013 aj príjmy z predaja cenných papierov [§ 8 ods. 1 písm. e)] v sume 900 eur. Cenné papiere obstaral v roku 2011 za 600 eur.
Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (§ 6 ods. 3), ktoré daňovník dosiahne v roku 2013, nepresiahnu sumu 500 eur, sú preto v plnej výške (200 eur) oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP.
Okrem príjmov z prenájmu, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. g) ZDP, daňovník v roku 2013 dosiahne aj príjmy z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie upravuje § 9 ods. 1 písm. i) citovaného zákona. Oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) a i) ZDP sa môže uplatniť najviac v úhrnnej výške 500 eur.
Pretože zo sumy 500 eur daňovník uplatní oslobodenie od dane podľa § 9 ods. 1 písm. g) ZDP pri príjmoch z prenájmu v sume 200 eur, pri príjmoch z predaja cenných papierov, ktorých oslobodenie od dane upravuje § 9 ods. 1 písm. i) ZDP, môže uplatniť oslobodenie už len vo výške 300 eur.
Príjmy z predaja cenných papierov sa na účely oslobodenia od dane podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP posudzujú po znížení o výdavky. Cenné papiere daňovník obstaral za 600 eur a predal ich za 900 eur, pričom po odpočítaní zostávajúcej časti oslobodenej sumy vo výške 300 eur bude mať základ dane nulový, t. j. 900 – 600 – 300 eur [pri určení základu dane (čiastkového základu dane) z ostatných príjmov podľa § 8 nevznikne nikdy daňová strata, a preto môže mať daňovník maximálne nulový čiastkový základ dane].
Oslobodenie príjmov z predaja cenných podľa § 9 ods. 1 písm. i) ZDP sa vzťahuje len na príjmy z predaja cenných papierov podľa § 8, ktoré predávajúci obstaral od 1. januára 2004. Uvedené vyplýva z § 52 ods. 20 citovaného zákona. Na zdanenie príjmu z predaja cenných papierov obstaraných pred účinnosťou tohto zákona (do 31. 12. 2003) sa použijú ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d), § 10 ods. 3 písm. a) a § 58 ods. 8 zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov aj po 31. decembri 2003.
Ak tieto príjmy, resp. ich zostávajúca časť nebudú spĺňať podmienky oslobodenia, potom sú zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ZDP.
B.1.3. Oslobodenie príjmov z predaja hnuteľného majetku
Hnuteľné veci nezaradené do obchodného majetku a hnuteľné veci, u ktorých prešlo 5 rokov od ich vyradenia z obchodného majetku, sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 1 písm. c) ZDP.
Ak tieto príjmy oslobodené od dane nie sú, čo je pri hnuteľných veciach, len ak doba medzi vyradením z obchodného majetku do dňa predaja je kratšia ako 5 rokov, ide o zdaniteľný príjem podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP, od ktorého je možné odpočítať výdavky uvedené v § 8 ods. 5 ZDP, napr. zostatkovú cenu podľa § 25 ods. 3 ZDP.
Na účely ZDP sa za hnuteľnú vec nepovažuje cenný papier.
Príklad č. 13:
Daňovníčka predala auto, ktoré nemala zaradené v obchodnom majetku. Príjem z jeho predaja je oslobodený od dane z príjmov fyzických osôb. V prípade, ak by toto auto mala zaradené v obchodnom majetku, vyradila by ho a predala, bol by tento príjem oslobodený od dane až po piatich rokoch od vyradenia z obchodného majetku. V opačnom prípade je príjem z predaja auta ostatným príjmom podľa § 8 ods. 1 písm. c) ZDP.
Rovnako ako pri nehnuteľnostiach je oslobodený aj príjem z predaja hnuteľných vecí, ktoré boli vydané oprávnenej osobe podľa osobitných predpisov, a príjem z predaja bol prijatý touto oprávnenou osobou [§ 9 ods. 1 písm. d) zákona] a príjem z predaja hnuteľnej veci, ktorá bola zahrnutá do konkurznej podstaty [§ 9 ods. 1 písm. e) zákona].
B.1.4. Oslobodenie sociálnych dávok
Sociálne dávky by pre daňové účely bolo možné rozdeliť ako:
- dávky, ktoré sú vyplácané na základe povinného zákonného zmluvného poistného vzťahu a
- dávky, ktoré riešia nejakú nepredvídateľne vzniknutú núdzovú, životne dôležitú alebo sociálnu situáciu, ktoré pomáha riešiť štát v rámci svojej sociálnej politiky.
- Prvou skupinou oslobodených príjmov sú:
- dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia a individuálneho zdravotného poistenia,
- dávky, podpory a služby zo sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia,
- dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu okrem sumy vyplatenej podľa osobitného predpisu a
- plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu.
Tieto dávky sú oslobodené od dane z príjmov podľa § 9 ods. 2 písm. a) ZDP.
Druhou skupinou oslobodených dávok sú podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZDP:
- dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze vyplácané podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažný príspevok za opatrovanie vyplácané podľa zákona č. 447/2007 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov,
- štátne dávky a štátne sociálne dávky upravené osobitnými predpismi, ako napr. podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá a ktorým sa menia ďalšie zákony,
- ďalšie sociálne dávky, a to napr. podľa zákona č. 98/1987 Zb. o osobitnom príspevku baníkom v znení neskorších predpisov.
V prípade, ak sú vyplácané dávky, ktoré sú uvedené v § 9 ods. 2 písm. b) ZDP, zo zahraničia, je potrebné rozlišovať medzi dávkami, ktoré sú vyplácané:
- z územia spadajúceho pod EÚ alebo
- mimo krajiny nepatriacej do EÚ.
V prípade, ak ide o krajinu patriacu do EÚ, potom je potrebné posúdiť, či ide o obdobné dávky, ako sú dávky vyplácané podľa osobitných predpisov platných v SR, vymenovaných v ustanovení § 9 ods. 2 písm. b) ZDP. Aj keď ZDP priamo neupravuje oslobodenie vymenovaných dávok v § 9 ods. 2 písm. b) zákona, je potrebné vychádzať aj z Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, podľa ktorého všetky osoby pohybujúce sa voľne v rámci Európskeho spoločenstva a osoby, ktoré sú od nich závislé (rodinní príslušníci) a ich pozostalí, majú mať v tejto oblasti zachované rovnaké práva a výhody. Na základe uvedeného by sa rodinné dávky poskytované slovenským občanom zo sociálneho systému iného členského štátu mali z hľadiska dane z príjmu posudzovať rovnako, ako sa posudzujú obdobné dávky poskytované na území SR podľa slovenských právnych noriem. Ak sú teda napr. rodinné prídavky vyplácané zo sociálneho poistenia (zabezpečenia) Rakúska obdobným plnením ako prídavok na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov alebo rodičovský príspevok vyplácaný v Rakúsku je obdobný ako rodičovský príspevok poskytovaný podľa zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku v znení neskorších predpisov, ktoré sú na území SR od dane z príjmov fyzických osôb oslobodené, potom aj takéto (obdobné) dávky poskytované z Rakúska nepodliehajú na území SR dani z príjmu.
V opačnom prípade, t. j. v prípade, ak nie sú plnenia sociálneho zabezpečenia vyplácané v zahraničí obdobnými plneniami, ako by boli podľa osobitných predpisov na území SR, potom sú takéto plnenia zdaniteľnými príjmami podľa § 8 ZDP.
Obdobne sa postupuje aj pri uvedených plneniach, ktoré sú vyplácané na území štátu, ktorý nepatrí medzi krajiny Európskej únie, t. j. takéto dávky sú zdaniteľnými príjmami, ktoré sa uvedú daňovníkom ako súčasť ostatných príjmov – iné, podľa § 8 ZDP.
Ak ide o takéto plnenia, ktoré nie sú obdobného charakteru ako dávky vyplácané na území SR a sú vyplácané štátom, s ktorým má Slovenská republika zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, postupuje sa pri zdanení aj v súlade s príslušnými článkami konkrétnej zmluvy. Vo väčšine zmlúv je takýto príjem iným príjmom (článok 21 – Modelovej zmluvy OECD), ktorý sa zdaňuje v štáte rezidencie. Záleží však od konkrétne uzavretej zmluvy, či nerieši takýto príjem v inom článku, resp. či nie je zdaniteľnosť takéhoto príjmu prisúdená štátu zdroja.
B.1.5. Ostatné
Medzi ostatné oslobodené príjmy je možné uviesť napr. oslobodenie cien a výhier.
Ceny a výhry, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzickej osoby, sú taxatívne vymedzené v ustanovení § 9 ods. 2 písm. l) a m) ZDP:
- peňažná výhra v lotériách a iných podobných hrách,
- peňažná výhra z reklamných súťaží a žrebovaní [príjem uvedený v § 8 ods. 1 písm. i) ZDP] a
- peňažná cena z verejných súťaží, zo súťaží, v ktorých je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybraných usporiadateľom súťaže, a zo športových súťaží [príjem uvedený v § 8 ods. 1 písm. j) ZDP]
s výnimkou cien oslobodených od dane podľa § 9 ZDP.
Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa osobitného predpisu, pričom ZDP odkazuje na zákon č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov, ktorý bol s účinnosťou od 1. mája 2005 nahradený zákonom č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o hazardných hrách“).
Podľa § 3 ods. 1 zákona o hazardných hrách sú hazardnými hrami hry, v ktorých hráč po zaplatení vkladu môže získať výhru v peniazoch, veciach alebo právach, ak splní herným plánom vopred určené podmienky. Výsledok hazardnej hry závisí výlučne alebo prevažne od náhody alebo od vopred neznámeho výsledku určitej okolnosti alebo udalosti. Výsledok okolnosti alebo udalosti, ktorá určuje výsledok hazardnej hry, nesmie byť vopred nikomu známy a nesmie byť nikým ovplyvniteľný a nesmie byť v rozpore s pravidlami hazardnej hry.
Podľa § 3 ods. 2 zákona o hazardných hrách sú hazardnými hrami:
a) lotériové hry [žrebové lotérie, tomboly, číselné lotérie (napr. LOTO a doplnková hra JOKER, LOTO 5 z 35, EUROMILIÓNY, KENO 10, KLUB KENO), bingo, okamžité lotérie, napr. KENO],
b) hazardné hry v kasíne,
c) stávkové hry (najmä totalizátor, kurzové stávky a dostihové stávky),
d) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom výherných prístrojov,
e) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom technických zariadení obsluhovaných priamo hráčmi alebo prevádzkované prostredníctvom telekomunikačných zariadení a videohry,
f) hazardné hry prevádzkované prostredníctvom internetu,
g) kartové hry mimo kasína,
h) charitatívne lotérie,
i) hry, ktoré nie sú hazardnými hrami podľa písmen a) až h), ak spĺňajú podmienky ustanovené v odseku 1.
Za hazardné hry podľa § 3 ods. 4 zákona o hazardných hrách sa nepovažujú:
a) športové súťaže s cenami pre účastníkov,
b) hry relaxačného alebo športového charakteru, aj keď na účasť na nich je potrebný vklad, ktorý sa účastníkovi takejto hry, ak prehrá, nevracia,
c) zábavné hry o vecné ceny prostredníctvom hracieho zariadenia, ak vklad nepresahuje sumu na úrovni 50 eurocentov,
d) hry prostredníctvom hracieho zariadenia, v ktorých výhrou je ďalšia hra na tom istom hracom zariadení,
e) kvízy spočívajúce v odpovediach na otázky alebo v preukázaní vedomostí a zručností, ak je výsledok hry určovaný v prevažnej miere na základe preukázania vedomostí alebo zručností,
f) žrebové vecné lotérie a tomboly, ak herná istina neprekročí sumu na úrovni 1 500 eur.
Za hazardné hry podľa § 3 ods. 5 zákona o hazardných hrách sa nepovažujú ani propagačné súťaže, ktoré nie sú samostatnou podnikateľskou činnosťou a slúžia len na podporu predaja tovarov a služieb a pri ktorých nie je podmienkou účasti zaplatenie vkladu podľa tohto zákona. Propagačnými súťažami sa rozumejú súťaže, hry, ankety a iné akcie, pri ktorých účastníci určení náhodným výberom získavajú výhry a pri ktorých je podmienkou účasti zakúpenie určitého tovaru, služby alebo iného plnenia a preukázanie tohto nákupu organizátorovi propagačnej súťaže alebo uzavretie zmluvného vzťahu s poskytovateľom výhier do propagačnej súťaže alebo účasť na propagačnej či reklamnej akcii, a to aj nepriamo prostredníctvom ďalšej osoby. Platby uskutočnené na účely získania plnení od organizátora propagačnej súťaže alebo poskytovateľa výhier do propagačnej súťaže sa nepovažujú za vklad podľa tohto zákona.
Na druhej strane zákon o hazardných hrách výslovne zakazuje:
- hry, ktoré nezaručujú všetkým hráčom rovnaké podmienky vrátane možnosti výhry, najmä pyramídové hry alebo reťazové hry a
- prevádzkovanie zahraničných hazardných hier na území SR, a to aj jednotlivý predaj žrebov, prijímanie stávok a vyplácanie výhier, vrátane sprostredkovania týchto činností, v hazardných hrách podľa odseku 2, ktorých prevádzkovateľom je zahraničný subjekt a pri ktorých sú vklady uhrádzané do zahraničia.
Hazardné hry možno prevádzkovať len na základe licencie udelenej alebo vydanej podľa tohto zákona a za podmienok ustanovených týmto zákonom, pričom hazardné hry podľa § 3 ods. 2 písm. b), d), e) a i) možno prevádzkovať len na území obce, na ktorom ich prevádzkovanie nie je obmedzené všeobecne záväzným nariadením obce podľa § 10 ods. 5 písm. d).
Podľa pokynu Finančného riaditeľstva SR (predtým Daňového riaditeľstva SR) uverejneného na webovom sídle www.drsr.sk sú v nadväznosti na znenie § 9 ods. 2 písm. l) ZDP a na príslušné ustanovenia zákona o hazardných hrách od dane z príjmov fyzickej osoby oslobodené len výhry z hier, ktoré sú prevádzkované na základe individuálnej licencie udelenej Ministerstvom financií SR alebo obcou.
Od dane z príjmov fyzickej osoby sú oslobodené prijaté ceny alebo výhry neuvedené v § 9 ods. 2 písm. l) ZDP, ak ich hodnota neprevyšuje 350 eur za cenu alebo výhru.
POZNÁMKA
S účinnosťou od 1. 1. 2014 sa oslobodzujú od dane ceny a výhry, ktorých hodnota nepresiahla sumu 350 eur, pričom v prípade, ak ich hodnota túto sumu presiahne, zdaňuje sa len rozdiel nad takto zákonom určenú sumu, t. j. ak daňovník vyhrá cenu v hodnote 500 eur, zdaniteľným príjmom bude suma vo výške 150 eur.
Pod pojmom cena alebo výhra sa rozumie:
- cena z verejnej súťaže, cena zo súťaže, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže alebo ak ide o súťažiacich vybratých usporiadateľom súťaže, okrem odmeny zahrnutej do tejto ceny za použitie diela alebo výkonu, ak je súčasťou tejto ceny;
Znaky verejnej súťaže sú vymedzené v § 847 a nasl. ObčZ. Vyhlasovateľom verejnej súťaže môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Súťaž predpokladá potenciálnu možnosť pre viaceré subjekty podľa vopred určených pravidiel zúčastniť sa a dosiahnuť požadovaný výsledok – dielo (hmotný alebo nehmotný výsledok ľudskej činnosti, vytvorenie alebo zhotovenie ktorého bolo predmetom súťaže) alebo výkon (akákoľvek ľudská činnosť, ktorou sa dosahuje cieľ určený súťažou). Cena z verejnej súťaže môže spočívať v peňažnom aj nepeňažnom plnení. Ak je súčasťou ceny z verejnej súťaže odmena za použitie diela alebo výkonu, na túto odmenu sa nevzťahuje oslobodenie podľa § 9 ods. 2 písm. m) ZDP. Odmena za použitie diela alebo výkonu je zdaniteľným príjmom a považuje sa za príjem podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP.
Pre súťaž, v ktorej je okruh súťažiacich obmedzený podmienkami súťaže, je charakteristické, že účasť v nej je viazaná na určité podmienky, prostredníctvom ktorých sa obmedzuje okruh súťažiacich (osobná kvalifikácia, vek a pod.). (Napríklad: Miss SR, Mama roka.)
- výhra z reklamnej súťaže alebo zo žrebovania;
Podmienkou účasti na takýchto súťažiach je zakúpenie určitého tovaru, služby alebo iného plnenia. Výhry sú spravidla nepeňažné;
- cena zo športovej súťaže, okrem ceny zo športovej súťaže prijatej daňovníkom, ktorého športová činnosť je inou samostatnou zárobkovou činnosťou.
Pri uplatňovaní oslobodenia podľa citovaného ustanovenia je potrebné každú cenu a výhru posudzovať jednotlivo. Ceny a výhry v rámci jednej súťaže a ani v rámci zdaňovacieho obdobia nie je možné sčítavať. Cena alebo výhra prevyšujúca sumu 350 eur v plnej výške podlieha zdaneniu.
Príklad č. 14:
Daňovník prijal v roku 2013 cenu z verejnej súťaže v sume 250 eur. V cene bola zahrnutá aj odmena za použitie diela a predstavovala 100 eur. Keďže cena z verejnej súťaže predstavuje 150 eur (250 eur – 100 eur), t. j. neprevyšuje zákonom ustanovenú hranicu, je oslobodená od dane. Odmena za použitie diela 100 eur sa považuje za zdaniteľný príjem, ktorý patrí medzi príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP.
Príklad č. 15:
Daňovník vyhral v roku 2013 v reklamnej súťaži nepeňažnú výhru v hodnote 400 eur. Výhra prevyšuje 350 eur, preto ide o zdaniteľný príjem. Daňovník je povinný príjem v sume 400 eur zahrnúť do základu dane v tom zdaňovacom období, v ktorom výhru prijal.
Cena alebo výhra, ktorá nie je oslobodená od dane, sa považuje za zdaniteľný príjem. Pre správny spôsob zdanenia cien a výhier je potrebné tieto príjmy správne zaradiť k jednotlivým druhom príjmov tak, ako sú vymedzené v ZDP.
Spôsob zdaňovania
- peňažné ceny a výhry uvedené v § 8 ods. 1 písm. i) a j) ZDP, plynúce zo zdrojov na území SR, prevyšujúce v roku 2013 sumu 350 eur sa zdaňujú zrážkovou daňou podľa § 43 ZDP a jej zrazením sa považujú za vysporiadané,
POZNÁMKA
S účinnosťou od 1. 1. 2014 sú zdaňované výhry prevyšujúce hodnotu 350 eur len vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi hodnotou výhry a 350 eur.
- peňažné ceny alebo výhry uvedené v § 8 ods. 1 písm. i) a j) ZDP, plynúce zo zdrojov v zahraničí sú zdaňované osobne daňovníkom prostredníctvom daňového priznania,
- nepeňažné ceny a výhry bez ohľadu na to, či plynú zo zdrojov na území SR alebo zo zdrojov v zahraničí, sú zdaňované osobne daňovníkom prostredníctvom daňového priznania. Pri poskytnutí nepeňažnej výhry alebo ceny je prevádzkovateľ, organizátor alebo poskytovateľ povinný oznámiť výhercovi hodnotu výhry alebo ceny. Hodnotou ceny je obstarávacia cena alebo vlastné náklady prevádzkovateľa, organizátora alebo poskytovateľa.
B.2. Príjmy, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 5 ods. 7 ZDP
V § 5 ods. 7 ZDP sú vymedzené príjmy, ktoré sú okrem príjmov uvedených v § 9 zákona tiež oslobodené od dane, a to špecificky u zamestnancov.
Ide napr. o:
- doškoľovanie zamestnanca Podľa § 5 ods. 7 písm. a) ZDP je od dane oslobodená aj suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním tohto zamestnávateľa. Oslobodenie sa však nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem.
Príklad č. 16:
Zamestnávateľ svojej mzdovej účtovníčke prepláca štúdium anglického jazyka v hodnote 500 eur. Keďže mzdová účtovníčka anglický jazyk nepotrebuje v súvislosti so svojou činnosťou na pracovisku, suma 500 eur je pre túto účtovníčku zdaniteľným príjmom.
Príklad č. 17:
Spoločnosť svojej ekonómke zaplatila v sume 420 eur seminár k postupom účtovania. Keďže ide o seminár, ktorý súvisí s činnosťou ekonómky na pracovisku, ide o príjem, ktorý je u ekonómky oslobodený od dane. Príjem od dane oslobodený v sume 420 eur treba uviesť aj na mzdový list zamestnanca v súlade s ustanovením § 39 ods. 2 písm. f) bod 3 ZDP.
- strava a nealkoholické nápoje poskytnuté zamestnancovi V súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP je od dane oslobodená aj hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa § 152 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Čo sa týka poskytnutia finančného príspevku zamestnávateľa na stravu, tento je oslobodený len v prípade, ak sa zamestnanec preukáže lekárskym potvrdením od špecializovaného lekára, že zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečeného zamestnávateľom. V opačnom prípade sa takýto príspevok zdaňuje u zamestnanca ako súčasť jeho mzdy.
Príklad č. 18:
Spoločnosť v mesiaci apríl 2013 poskytla dvom zamestnancom stravu vo forme stravných lístkov a ostatným zamestnancom (zamestnanci nemajú zdravotné problémy) vo forme mesačného finančného príspevku 35 eur. Hodnota poskytnutej stravy zamestnancom vo forme stravných lístkov (nepeňažná forma) je od dane oslobodená a príjem poskytnutý ako hodnota stravy vo forme mesačného finančného príspevku 35 eur je u zamestnancov zdaniteľným príjmom. Z uvedeného dôvodu spoločnosť zamestnancom, ktorým poskytuje stravu vo forme finančného príspevku 35 eur, z tejto sumy vyberie preddavok na daň v mesiaci jeho poskytnutia spolu s mesačnou mzdou.
Od dane je oslobodená nielen hodnota stravy, ale aj hodnota nealkoholických nápojov [§ 5 ods. 7 písm. c) zákona] poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku.
Príklad č. 19:
Zamestnávateľ denne na pracovisku poskytuje svojim zamestnancom sladené alebo nesladené nápoje. Priemerné mesačné náklady na tieto nápoje sú 25 eur na zamestnanca. Keďže ide o poskytnutie nealkoholických nápojov na pracovisku v nepeňažnej forme, ide o príjem, ktorý je u zamestnanca oslobodený od dane. Zamestnávateľ zamestnancovi sumu 25 eur nezdaňuje.
POZNÁMKA
Ide o poistné na verejné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, poistné na sociálne poistenie podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. I. a II. dôchodkový pilier.
Príklad č. 20:
Spoločnosť mesačne poskytuje svojim zamestnancom finančný príspevok na nealkoholické nápoje v sume 15 eur. Za tieto finančné prostriedky si zamestnanec nakúpi nealkoholické nápoje, ktoré spotrebuje na pracovisku počas výkonu práce. Keďže ide o poskytnutie peňažného príspevku na nealkoholické nápoje, ide o zdaniteľný príjem zamestnanca a zamestnávateľ zamestnancovi sumu 15 eur zdaní spolu s jeho mesačnou mzdou.
- použitie rekreačných, zdravotníckych a športových zariadení Podľa § 5 ods. 7 písm. d) ZDP je od dane oslobodené aj použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby (§ 33) tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).
Príklad č. 21:
Spoločnosť uzatvorí zmluvu s mestskou plavárňou, v ktorej sa obidve strany dohodnú, že každý piatok v týždni budú priestory plavárne používať zamestnanci tejto spoločnosti. Náklady na prevádzku a používanie priestorov plavárne za tento deň hradí spoločnosť na základe vystavených faktúr mestskou plavárňou. Nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi takouto formou je u zamestnanca príjmom oslobodeným od dane.
- poistné a príspevky Poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu alebo poistné a príspevky na zahraničné poistenie rovnakého druhu (ďalej len „poistné a príspevky“), ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca.
Poznámka redakcie:
§ 5 ods. 7 ZDP
§ 9 ZDP
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies