Obsah
Dátum publikácie:10. 2. 2014
Oblasti práva: Správne právo / Dane a poplatky / Daň z príjmov
Právny stav do:31. 12. 2016
Zhrnutie:
- V príspevku sú rozobraté najčastejšie druhy príjmov, ktoré nepodliehajú dani z príjmov u fyzických osôb.
- Ide všeobecne o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane fyzických osôb, ako aj špeciálne príjmy vylúčené z predmetu dane v prípade dosahovania príjmov zo závislej činnosti.
- Takýmto príjmami vylúčenými z predmetu dane sú napr. podiely na zisku (dividendy), ktoré sa nezdaňujú v rukách prijímateľa, pretože už boli zdanené vyplácajúcou spoločnosťou, alebo príjmy získané darovaním, s výnimkou, ak dary boli poskytnuté v súvislosti so závislou činnosťou alebo podnikateľskou činnosťou. V prípade špecifických príjmov zo závislej činnosti sú vylúčené z predmetu dane napr. tieto príjmy: poskytnuté cestovné náhrady od zamestnávateľa, nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných ochranných pracovných prostriedkov a pod.
- Ďalšou skupinou príjmov, ktoré nepodliehajú zdaneniu, sú príjmy, ktoré sú od dane oslobodené za určitých zákonom stanovených podmienok. Ide napr. o príjmy z predaja nehnuteľností, ktoré sú oslobodené po uplynutí 5 rokov ich vlastníctva, alebo o príjmy z predaja cenných papierov, ktoré sú oslobodené do výšky 500 eur.
- V prípade príjmov zo závislej činnosti sú špecificky určené príjmy, ktoré sú oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb, ako napr. príjem vo forme uhradenia sumy vynaloženej zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, príjem poskytnutý formou zabezpečenia stravy a nealkoholických nápojov na pracovisku zamestnávateľom (hodnota stravy, hodnota nealkoholických nápojov).
- Vylúčenie vybratých príjmov z predmetu dane, resp. ich oslobodenie od zdanenia sa rovnako aplikuje na daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňového rezidenta), ako aj na daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňového nerezidenta). V prípade, ak by išlo o daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má bydlisko v štáte, s ktorým SR má uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, možnosť zdanenia príjmov na území SR by ovplyvňovali aj jednotlivé dohodnuté články príslušnej zmluvy. Ak by zmluva o ZDZ neumožňovala zdaňovať príjmy dosiahnuté na území vykonávania činnosti (v SR), resp. umiestnenia majetku na území SR, potom by nebolo možné v SR tieto príjmy zdaniť.
- Zároveň však musia byť posudzované príjmy zdaniteľné aj podľa § 16 zákona o dani z príjmov (vymedzuje príjmy, ktoré sú predmetom dane na území SR) a ostatných ustanovení zákona o dani z príjmov.
Z pohľadu ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) je zdaniteľným príjmom, ktorým je v súlade s § 2 písm. h) ZDP, príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený, a to ani podľa ustanovení ZDP a ani podľa medzinárodnej zmluvy.
Príjmom môže byť peňažné plnenie aj nepeňažné plnenie, a to dosiahnuté aj zámenou, ktoré je ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 2 písm. c) ZDP].
POZNÁMKA
Postup pri zámene a jej právne účinky upravuje ustanovenie § 611 Občianskeho zákonníka (ďalej len „ObčZ“), pričom sa na zámennú zmluvu primerane vzťahujú ustanovenia § 588 až § 610 ObčZ o kúpnej zmluve, čo znamená, že každá zo strán sa považuje ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu a ohľadne veci, ktorú výmenou prijíma, za kupujúcu stranu.
Za formu zámennej zmluvy možno považovať aj barterovú zmluvu.
Za nepeňažné plnenie fyzickej osoby, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva alebo ktorá vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo 11 ZDP, sa považuje aj prijatie zmenky ako platobného prostriedku, ktorou dlžník uhradil pohľadávku veriteľovi, ktorý je fyzickou osobou. U daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva sa pri takto dosiahnutom príjme bude postupovať v súlade s pravidlami pre podvojné účtovanie.
Príklad č. 1:
Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva, predal v máji 2013 spoločnosti tovar v hodnote 1 500 eur. Spoločnosť mu v novembri 2013 na predaný tovar vystavila zmenku so splatnosťou v máji 2014. Daňovník v decembri daroval túto zmenku svojej manželke, ktorá nedosahuje príjmy z podnikania. Napriek tomu, že daňovníkovi bola namiesto úhrady spoločnosťou za tovar vystavená zmenka (neplynul mu príjem) a daňovník následne zmenku daruje manželke (ani mu už nebude plynúť žiadny príjem), v súlade s § 2 písm. c) ZDP bude u tohto daňovníka hodnota zmenky vystavená namiesto úhrady za tovar nepeňažným príjmom zahŕňaným do základu dane v zdaňovacom období roka 2013.
Podľa § 2 písm. b) ZDP je predmetom dane príjem (výnos) z činnosti daňovníka a z nakladania s majetkom daňovníka okrem osobitne vymedzeného predmetu dane podľa § 12.
V prípade situácií, v ktorých dochádza k posudzovaniu predmetu dane pri príjmoch dosahovaných v zahraničí alebo príjmov dosahovaných na území SR zahraničnými daňovníkmi, je predmet dane určený v ustanoveniach § 2 písm. f) a g) ZDP. Takýto predmet dane sa odvíja od posúdenia, či príjmy dosahuje daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou („daňovník s NDP“) na území SR alebo daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou („daňovník s ODP“). V závislosti od tejto skutočnosti sa posudzuje rozsah daňovej povinnosti daňovníkov.
Ak má daňovník, fyzická osoba, na území SR trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt) alebo sa tu obvykle zdržiava, je podľa § 2 písm. d) bod 1 ZDP daňovníkom s NDP.
Takýto daňovník tu zdaňuje príjmy, ktoré dosiahol nielen na území SR, ale aj príjmy, ktoré dosiahol v zahraničí [§ 2 písm. f) ZDP].
Podľa § 2 písm. e) ZDP, ak daňovník na území SR nemá trvalý pobyt (povolenie na trvalý pobyt) ani sa tu obvykle nezdržiava, je daňovníkom s ODP. Daňovníkom s ODP je aj daňovník, ktorý sa na území SR obvykle zdržiava, ale len na účely štúdia alebo liečenia alebo ktorý hranice do SR prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR. Tento daňovník zdaňuje len príjmy, ktoré dosiahol zo zdrojov na území SR [§ 2 písm. g) ZDP], aj to len tie príjmy, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 16 ZDP.
Keďže ide hlavne o prípady dosahovania príjmov daňovníkom v zahraničí alebo zahraničného daňovníka v SR, okrem ZDP do otázky zdanenia príjmov vstupujú aj medzinárodné zmluvy, ktoré podľa § 1 ods. 2 ZDP majú prednosť pred týmto zákonom, a to za predpokladu, že boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. V oblasti zdanenia sú to predovšetkým zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ale môžu to byť aj iné medzinárodné zmluvy schválené uvedeným spôsobom, kde je upravená aj časť zaoberajúca sa zdaňovaním. Za medzinárodnú zmluvu v zmysle § 1 ods. 2 ZDP sa považuje aj dohoda, ktorá bola uzatvorená alebo schválená vládou SR a ktorá upravuje zdanenie a s tým súvisiace právne vzťahy vo vzťahu k nesamosprávnym územiam, ktoré v medzinárodných vzťahoch vystupujú samostatne. V súčasnosti je takouto dohodou len dohoda medzi Ministerstvom financií SR a Ministerstvom financií Čínskej republiky (Taiwan) o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov, ktorá nadobudla platnosť 24. 9. 2011 v súlade s článkom 27 tejto zmluvy.
Vychádzajúc z vyššie uvedenej definície zdaniteľného príjmu, príjmom, ktorý nie je zdaniteľný, je príjem, ktorý:
- nie je predmetom dane alebo
- je od dane oslobodený.
Aj keď tieto druhy príjmov sú uvedené v rôznych ustanoveniach, z pohľadu zdanenia sa k nim pristupuje rovnako, t. j. neovplyvňujú základ dane a nezdaňujú sa.
Príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, sú uvedené v § 3 ods. 2 ZDP a špecificky pre príjmy zo závislej činnosti v § 5 ods. 5 ZDP.
Príjmy, ktoré sú od dane oslobodené, sú uvedené v § 9 ZDP a špecificky pre závislú činnosť v § 5 ods. 7 ZDP.
V prípade príjmov daňovníkov s ODP je navyše potrebné prihliadať aj na ustanovenie § 16 ZDP, ktoré špecificky vymedzuje predmet dane pre túto skupinu daňovníkov s tým, že pokiaľ posudzované príjmy nebudú uvedené v tomto ustanovení, nie sú predmetom dane na území SR. Ak takýto daňovník má bydlisko v štáte, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, resp. inú medzinárodnú zmluvu, potom je potrebné posudzovať príjmy aj podľa príslušnej zmluvy.
Autor: Ing. Miroslava Brnová
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies