Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov a daňových povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov

Základným právnym následkom smrti zamestnanca je zánik pracovnoprávneho vzťahu. Pracovnoprávny vzťah založený pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom ako pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca podľa § 59 ods. 4 Zákonníka práce. Zánik pracovnoprávneho vzťahu založeného dohodou o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru Zákonník práce neustanovuje. Smrťou osoby, ktorá tieto práce vykonáva, pracovnoprávny vzťah tiež zaniká, lebo naďalej by nemohla byť dodržaná podmienka vykonávania prác osobne zamestnancom.

Zabezpečenie pozostalých pri úmrtí zamestnanca Zákonník práce nerieši, v § 156 poukazuje na riešenie zabezpečenia osobitnými predpismi, ktorými sú predovšetkým zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého pozostalým môže vzniknúť z dôchodkového poistenia nárok na vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok, a zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb, v zmysle ktorého osobe, ktorá zabezpečila pohreb, vzniká nárok na príspevok na pohreb ako štátnu sociálnu dávku. Vybavovanie potrebných náležitostí nezabezpečuje zamestnávateľ, ale pozostalí.

Zamestnávateľ je povinný zúčtovať mzdu zosnulého zamestnanca a náhradu za nevyčerpanú dovolenku za obdobie do dňa smrti. Postup pri výplate týchto peňažných nárokov je uvedený v kapitole 3.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bodu 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný odhlásiť:

• zamestnanca v pracovnom pomere na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti, úrazového a garančného poistenia,
• ako aj zamestnanca na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeruna účely úrazového a garančného poistenia z registra poistencov Sociálnej poisťovne, a to najneskôr v deň nasledujúci po zániku pracovnoprávneho vzťahu.

V zmysle § 231 ods. 1 písm. j) zákona o sociálnom poistení je zamestnávateľ povinný predložiť evidenciu na účely sociálneho poistenia, a to do troch dní od zániku pracovného pomeru podaním Evidenčného listu dôchodkového poistenia. Evidenčný list je potrebné vyhotoviť a predložiť Sociálnej poisťovni za zosnulého zamestnanca – poistenca, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie platilo, aj za poberateľa dôchodku. Evidenčný list dôchodkového poistenia pre zamestnanca na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, za ktorého sa poistné na dôchodkové poistenie neplatilo, sa nevyhotovuje. Evidenčný list dôchodkového poistenia je rozhodujúcim podkladom pre určenie nároku na pozostalostný dôchodok a výpočet výšky dôchodku.

Zamestnávateľ je povinný predložiť evidenčný list príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, v pôsobnosti ktorej sa nachádza útvar zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, do troch dní od zániku pracovnoprávneho vzťahu. V praxi dochádza k situáciám, že nie je možné v stanovenej lehote evidenčný list predložiť, pretože zamestnávateľ ešte nemá k dispozícii potrebné údaje. Preto je možné evidenčný list predložiť bezprostredne po mzdovom vyúčtovaní.

V evidenčnom liste dôchodkového poistenia zamestnávateľ okrem identifikačných údajov a doby trvania pracovného pomeru uvádza v členení na jednotlivé kalendárne roky:

• obdobie dôchodkového poistenia,
• vymeriavací základ ako úhrn vymeriavacích základov za príslušné obdobie povinného dôchodkového poistenia,
• vymeriavací základ počas vylúčených dôb,
• počet kalendárnych dní vylúčených dôb.

Do vymeriavacieho základu sa započítava aj vymeriavací základ stanovený z poslednej vyúčtovanej mzdy zosnulého zamestnanca, aj keď mzda bola súčasťou peňažného nároku, ktorý bol v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce vyplatený manželke/-ovi, deťom alebo rodičom, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti alebo sa posledná mzda stala predmetom dedičstva.

V zmysle § 24 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení je zamestnávateľ pri zániku pracovného pomeru povinný písomne odhlásiť zosnulého zamestnanca v príslušnej zdravotnej poisťovni, v ktorej mal zosnulý zamestnanec podanú prihlášku na verejné zdravotné poistenie, a to najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa, keď došlo k úmrtiu.

V súvislosti s ročným zúčtovaním zdravotného poistenia zamestnávateľ nemá žiadne povinnosti, lebo v zmysle § 19 ods. 6 zákona o zdravotnom poistení, ak poistenec zomrie, ročné zúčtovanie sa nepodáva.

Zamestnávateľ je v zmysle § 39 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov povinný za obdobie, za ktoré zosnulému zamestnancovi vyplácal zdaniteľnú mzdu, vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených v mzdovom liste, ktoré sú rozhodujúce pre výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a na priznanie daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie, tzv. potvrdenie o príjmoch.

Potvrdenie sa vystavuje v prípade, že zosnulému zamestnancovi bol zúčtovaný a vyplatený do dňa úmrtia:

• príjem zo závislej činnosti v peňažnej i nepeňažnej forme, vrátane doplatkov za minulé roky, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane a príjmov od dane oslobodených, z ktorých sa zrazil a odviedol preddavok na daň z príjmov fyzických osôb,
• príjem zo závislej činnosti v peňažnej i nepeňažnej forme, z ktorého sa daň vybrala zrážkou.

Do príjmu zosnulého zamestnanca sa nezapočítavajú peňažné nároky, ktoré po úmrtí zamestnanca vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti (§ 35 ods. 1 Zákonníka práce). Vyplatené a zdanené peňažné nároky sa uvedú v potvrdení pre osobu, ktorej boli vyplatené.

Zamestnávateľ je povinný potvrdenie o príjmoch zosnulého zamestnanca doručiť dedičovi alebo zástupcovi, ktorého určil správca dane pre podanie daňového priznania za zosnulého zamestnanca.

Vzor Potvrdenia o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti, o preddavkoch na daň, o dani vyberanej zrážkou z týchto príjmov a o daňovom bonuse na vyživované deti za obdobie roku 2009 vydalo Ministerstvo financií SR v oznámení MF SR č. MF/11952/2009-72 o uverejnení vzoru odporúčaného tlačiva potvrdenia v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti uverejnenom vo Finančnom spravodajcovi č. 7/2009.

Ak dôjde k úmrtiu zamestnanca v priebehu roka 2010 a vzor potvrdenia pre rok 2010  nebude ustanovený a uverejnený vo Finančnom spravodajcovi, zamestnávateľ použije tlačivo potvrdenia platného pre rok 2009.

V uvedenom potvrdení sa okrem základných identifikačných údajov zamestnanca a zamestnávateľa bude uvádzať:

• v súvislosti s preddavkami na daň:
  • úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov, poistné a príspevky, čiastkový základ dane a úhrn preddavkov na daň,
  • uplatnené zníženie základu dane na daňovníka,
  • priznaný a vyplatený daňový bonus,
  • zrazené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie,
  • suma na ďalšie vzdelávanie zdravotníckeho pracovníka,
• v súvislosti s daňou vyberanou zrážkou:
  • úhrn príjmov, z ktorých sa daň vybrala zrážkou,
  • poistné a príspevky,
  • úhrnná suma dane vybranej zrážkou,
• v súvislosti s uplatnením zamestnaneckej prémie:
  • kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec mal príjmy z pracovného pomeru,
  • kalendárne mesiace, za ktoré zamestnanec mal príjmy z dohôd mimo pracovného pomeru,
  • údaj o poskytnutí, resp. neposkytnutí príspevku na podporu udržania v zamestnaní,
  • údaj o poberaní, resp. nepoberaní príjmov, pri poberaní ktorých nevzniká nárok na priznanie zamestnaneckej prémie.

V zákone nie je ustanovená lehota na vystavenie potvrdenia po úmrtí zamestnanca. Je vhodné, aby ho zamestnávateľ vystavil v čo najkratšom čase s ohľadom na pozostalých a povinnosť dediča podať daňové priznanie do troch mesiacov od úmrtia zamestnanca.

V zmysle § 195 ods. 2 Zákonníka prácepracovným úrazom je poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi nezávisle od vlastnej vôle krátkodobým, náhlym, násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpí na ceste do zamestnania a späť. Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi v súvislosti s pracovným úrazom, zodpovedá zamestnávateľ. Zodpovednosť zamestnávateľa za škody pri pracovnom úraze upravuje § 195 – § 198 Zákonníka práce.

V praxi sa často rieši otázka, či infarkt alebo mozgová príhoda sú pracovným úrazom. Z uvedenej definície pracovného úrazu vyplýva, že nie, pretože chýba pôsobenie vonkajších vplyvov. Vo výnimočných prípadoch sa infarkt alebo mozgová príhoda môžu považovať za pracovný úraz, a to vtedy, keď došlo k poškodeniu zdravia, ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, jednorazovom preťažení pri plnení osobitne ťažkých úloh, čo však teba preukázať. V týchto nejednoznačných prípadoch rozhodnutie závisí od znaleckého posudku odborníka z oblasti medicíny.

Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely výkonu úrazového poistenia ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ a nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia má jeho zamestnanec a v prípade smrti zamestnanca jeho manžel/-ka, nezaopatrené deti a osoby, voči ktorým mal zamestnanec v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť. V prípade, že zamestnanec následkom pracovného úrazu zomrel, pozostalým môže vzniknúť nárok na:

• pozostalostnú úrazovú rentu,
• jednorazové odškodnenie,
• náhradu nákladov spojených s pohrebom.

Povinnosti súvisiace s nárokmi zamestnancov alebo pozostalých na úrazové dávky z titulu pracovného úrazu je voči Sociálnej poisťovni povinný plniť vždy zamestnávateľ. Zamestnávateľ je povinný:

• písomne oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, a to na tlačive „Oznámenie poistnej udalosti“, v ktorom uvedie:
  • identifikačné údaje zamestnávateľa i zamestnanca,
  • podrobný popis vzniku pracovného úrazu,
  • zavinenie a mieru zavinenia zamestnanca,
  • zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa,
  • označenie orgánu, ktorý sa podieľal na vyšetrení pracovného úrazu,
  • či vo veci koná súd a ktorý,
  • sumy denného vymeriavacieho základu nevyhnutného pre určenie sumy úrazovej dávky,
• predložiť Sociálnej poisťovni záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha registrácii alebo evidencii podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, a to najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o pracovnom úraze dozvedel,
• predložiť Sociálnej poisťovni výsledky vyšetrovania inšpektorátom práce, orgánom dozoru, polície a tiež rozsudok súdu, ak vo veci konal súd.

Povinnosti zamestnávateľa súvisiace so vznikom pracovného úrazu pre účely bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný:

• registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu, tak, že zistí príčiny a okolnosti vzniku pracovného úrazu, spíše záznam o registrovanom pracovnom úraze najneskôr do štyroch dní po oznámení o vzniku pracovného úrazu a prijme a vykoná opatrenia, aby sa zabránilo opakovaniu podobného pracovného úrazu,
• oznámiť vznik pracovného úrazu zástupcom zamestnancov vrátane zástupcu pre bezpečnosť, príslušnému útvaru Policajného zboru, ak skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a príslušnému inšpektorátu práce,
• záznam o registrovanom pracovnom úraze zaslať príslušnému inšpektorátu práce, zamestnancovi alebo pozostalým.

Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnanca z pracovného pomeru upravuje § 35 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého peňažné nároky zamestnanca nezanikajú. Peňažnými nárokmi sú mzdové nároky, t. j. mzda poskytovaná ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy za vykonanú prácu, plnenie poskytované za prácu pri príležitosti pracovného alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Mzdovým nárokom je aj nárok na náhradu mzdy za dovolenku, ktorá nemohla byť vyčerpaná z dôvodu smrti zamestnanca. Do peňažných nárokov nepatria peňažné nároky zosnulého zamestnanca, ktoré nemajú povahu mzdových nárokov voči zamestnávateľovi, ako napr. nárok na cestovné náhrady, nárok na náhradu škody a pod. Tieto nároky sú predmetom dedičstva.

Príklad č. 1:
Zamestnancovi pri zániku pracovného pomeru v dôsledku úmrtia zostala nevyčerpaná dovolenka. Poskytnutie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku alebo jej časť je možné len výnimočne v prípade skončenia pracovného pomeru. Smrť zamestnanca možno považovať sa osobitný prípad skončenia pracovného pomeru a aj v tomto prípade vzniká nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku alebo jej časť a považuje sa za peňažný mzdový nárok.

Mzdové nároky zamestnanca z pracovného pomeru vo výške štvornásobku jeho priemerného zárobku prechádzajú postupne na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Ak zamestnanec nemal manžela/-ku, mzdové nároky sa stávajú nárokom jeho detí, ak nemal ani deti, mzdové nároky získavajú jeho rodičia. Podmienkou prechodu týchto nárokov na uvedené osoby je skutočnosť, aby uvedené osoby žili v čase smrti zamestnanca v spoločnej domácnosti. Čo sa rozumie pod spoločným žitím v domácnosti, upravuje Občiansky zákonník ako trvalé spolužitie fyzických osôb, ktoré spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Základnou charakteristikou je spravidla spoločná adresa trvalého bydliska týchto osôb. Ak je takýchto osôb viac, postupnosť pri vyplácaní peňažných nárokov ustanovuje Zákonník práce. Na prvom mieste je manžel/-ka. Ak si manžel/-ka uplatní nárok na náhradu mzdových nárokov svojej zomrelej manželky/-la, zamestnávateľ je povinný vyplatiť peňažné nároky len jemu/jej, aj keď v čase smrti s ním žili v spoločnej domácnosti aj jeho deti alebo aj rodičia.

Rozsah peňažných nárokov, ktoré prechádzajú na manžela/-ku, deti a rodičov, je limitovaný štvornásobkom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca. Tieto mzdové nároky zomrelého zamestnanca je zamestnávateľ povinný vyplatiť uvedeným osobám bez ohľadu na konanie o dedičstve, pretože tieto nároky sa nezapočítavajú do dedičstva.

Príklad č. 2:
Zamestnanec zomrel 29. 10. 2009. Súčasťou mzdy za mesiac október boli aj odmeny za tretí štvrťrok. Zamestnancovi ostala nevyčerpaná dovolenka. O vyplatenie mzdových nárokov požiadala manželka, ktorá s ním žila v spoločnej domácnosti. Výška mzdových nárokov presahuje výšku štvornásobku priemernej mesačnej mzdy. Zamestnávateľ je oprávnený vyplatiť manželke len mzdové nároky vo výške štvornásobku priemernej mesačnej mzdy. Časť prevyšujúca túto hranicu je predmetom dedičstva.

Príklad č. 3:
Zamestnanec bol ženatý, manželka však s ním nežila v spoločnej domácnosti. V čase smrti žil zamestnanec v domácnosti s rodičmi. O vyplatenie peňažných nárokov požiadala manželka. Zamestnávateľ musí jej požiadavku zamietnuť, pretože nežili v spoločnej domácnosti a mzdové nároky vyplatiť rodičom zomretého zamestnanca.

Z pohľadu zákona o dani z príjmov pri výplate peňažných nárokov zosnulého zamestnanca jeho pozostalým je daňovníkom dane z príjmov zo závislej činnosti konkrétny pozostalý. Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy a dane vyplatí príjem napr. pozostalej manželke, pričom pri výplate, pripísaní alebo poukázaní príjmu k dobru zrazí preddavok na daň. Manželka, ktorá príjem dostala, tento príjem uplatní ako príjem zo závislej činnosti (§ 5 ods. 2 ZDP) v ročnom zúčtovaní dane alebo v daňovom priznaní.

Pokiaľ nie je manžel/-ka, deti ani rodičia zosnulého zamestnanca, ktorí so zamestnancom v čase jeho smrti žili v spoločnej domácnosti, jeho mzdové nároky sa stávajú predmetom dedičstva. Súčasťou dedičstva sa stáva aj tá časť mzdových nárokov, ktorá prevyšuje sumu štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Do peňažných nárokov zamestnanca nepatria odmeny za výkon práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov. Tieto peňažné nároky majú charakter odmeny za vykonávanú prácu a nie charakter mzdy, preto ich nemožno zahrnúť do mzdových nárokov a zamestnávateľ ich pozostalým vyplatiť nemôže. Nevyplatená odmena za vykonanú prácu sa spolu s ďalšími peňažnými nárokmi stáva predmetom dedičstva.

Smrť zamestnanca a vysporiadanie peňažných nárokov zamestnávateľa upravuje § 35 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého peňažné nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca, s výnimkou nárokov:

• o ktorých sa právoplatne rozhodlo,
• ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy,
• na náhradu škody spôsobenej úmyselne alebo stratou predmetov zverených zamestnancovi na písomné potvrdenie.

Peňažné nároky zamestnávateľa po smrti zamestnanca ostávajú zachované, ak sa o nich právoplatne rozhodlo za života zamestnanca.

Príklad č. 4:
Zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu. O zodpovednosti zamestnanca a povinnosti nahradiť zamestnávateľovi škodu rozhodol súd. Rozsudok nadobudol právoplatnosť. Zamestnanec zomrel a škodu do svojej smrti neuhradil. Zamestnávateľ môže svoj nárok uplatniť v rámci dedičského konania.

Ak zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal peňažné nároky zamestnávateľa, tieto nevysporiadané nároky zamestnávateľa ostávajú zachované aj po smrti zamestnanca.

Príklad č. 5:
Zamestnanec spôsobil zamestnávateľovi škodu, ktorú písomne uznal čo do výšky i dôvodu škody a zaviazal sa škodu splatiť. Do svojej smrti splatil len časť škody. Nesplatenú časť škody môže zamestnávateľ uplatniť voči dedičom v rámci dedičského konania.

Ak zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie predmety alebo pracovné prostriedky nevyhnutné na výkon práce, zamestnanec za ne zodpovedá a na požiadanie zamestnávateľa je povinný ich vrátiť. Nárok na vrátenie zverených predmetov, prípadne nárok na náhradu škody za ich stratu alebo škodu ostáva zachovaný aj po smrti zamestnanca.

Príklad č. 6:
Zamestnávateľ zveril zamestnancovi na písomné potvrdenie mobilný telefón a notebook. Zamestnanec zomrel. Zamestnávateľ môže vrátenie zverených predmetov uplatniť voči oprávnenému dedičovi, hlavne ak sa uvedené predmety nachádzajú v jeho domácnosti. Ak dedič predmety nevydá, zamestnávateľ môže vydanie uplatniť žalobou o vydanie na príslušnom súde.

Všetky tieto nároky si zamestnávateľ musí uplatniť ako pohľadávku v dedičskom konaní. Úspešnosť uspokojenia pohľadávky je následne závislá od existencie dedičstva a rozsahu možnosti uspokojenia pohľadávky z dedičstva.

Zamestnávateľ môže z prostriedkov sociálneho fondu poskytnúť príspevok na pohreb zosnulého zamestnanca v peňažnej i nepeňažnej forme. Takto poskytnutý príspevok je zdaniteľným príjmom a zamestnávateľ ho môže zdaniť spolu s vyúčtovaním poslednej mzdy zosnulého zamestnanca. Poskytnutý príspevok sa nezahrnie do hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ale pripočíta sa k čiastkovému základu dane. Príspevok zo sociálneho fondu sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie v zmysle § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie v zmysle § 13 ods. 4 písm. c) zákona o zdravotnom poistení.

Poskytnutý príspevok na pohreb sa nezapočítava do peňažných nárokov zamestnanca, ktoré v zmysle § 35 ods. 1 Zákonníka práce prechádzajú na jeho manžela/-ku, deti a rodičov, ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Príspevok sa poskytuje nad rámec peňažných mzdových nárokov a môže sa vyplatiť spolu s peňažným nárokom. Príspevok je však potrebné zahrnúť do potvrdenia o zdaniteľnej mzde.

Zamestnávateľ môže príspevok na pohreb poskytnúť aj priamo rodinnému príslušníkovi. Aj v tomto prípade sa príspevok považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje rovnako ako ostatné zložky príjmu zo závislej činnosti preddavkovo v zmysle § 35 a § 36 alebo zrážkovou daňou v zmysle § 43 zákona o dani z príjmov. V prípade, že rodinný príslušník, ktorému bol príspevok poskytnutý v nepeňažnej forme, nemá iný zdaniteľný príjem, zamestnávateľ daň nemôže vysporiadať, ale musí postupovať podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov a daň z tohto príjmu vysporiada rodinný príslušník podaním daňového priznania a ak rodinnému príslušníkovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, daň sa považuje za vysporiadanú.

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na pohreb aj z prevádzkových prostriedkov zamestnávateľa. Takto poskytnutý príspevok však nie je možné zahrnúť do daňových výdavkov zamestnávateľa. Pre zamestnanca alebo rodinného príslušníka, ktorému je príspevok poskytnutý, predstavuje zdaniteľný príjem. Do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie sa nezahrnuje, zahrnuje sa však do vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie.

Vo všeobecnosti platí, že daňovník, ktorý má príjmy zo závislej činnosti, má dve možnosti vysporiadania daňovej povinnosti za príslušné zdaňovacie obdobie, a to požiadaním zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania alebo podaním daňového priznania. Daňová povinnosť za zosnulého zamestnanca sa musí vysporiadať podaním daňového priznania. Povinnosť podania daňového priznania a lehotu na jeho podanie ustanovuje § 49 ods. 4 a 5 zákona o dani z príjmov. Ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič. Ak je dedičov viac, daňové priznanie podáva ten, ktorému to vyplýva z dohody dedičov. Ak sa nedohodnú, určí ho správca dane. Ak je dedičom Slovenská republika, daňové priznanie sa nepodáva. Daňové priznanie sa podáva do troch mesiacov po smrti zamestnanca, pričom správca dane môže túto lehotu predĺžiť, ak dedič o to požiada najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.

Príklad č. 7:
Zamestnanec mal iba príjmy zo závislej činnosti. Dňa 19.12. 2009 zomrel. Dedičom je manželka. Zamestnanec už o vykonanie ročného zúčtovania príjmov zo závislej činnosti požiadať nemôže, lebo zomrel, manželka ako dedič o vykonanie ročného zúčtovania požiadať nemôže, lebo jej to zákon neumožňuje, je preto povinná do 19.3. 2010 podať daňového priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za príslušnú časť roka 2009. Prílohou k daňovému priznaniu bude potvrdenie o zdaniteľnej mzde a zrazených preddavkoch za časť zdaňovacieho obdobia roku 2009, ktoré je povinný vystaviť zamestnávateľ zosnulého zamestnanca.

Príklad č. 8:
Zamestnanec dňa 30. 10. 2009 zomrel. Bol slobodný, nemal manželku ani deti. Aj v tomto prípade vzniká povinnosť podať daňové priznanie. Správca dane bude preverovať, či zosnulý daňovník má dediča. Ak sa v konaní o dedičstve dedič zistí, správca dane ho vyzve na podanie daňového priznania. V prípade, že sa dedič nezistí, správca dane z úradnej moci ustanoví zástupcu, ktorý bude podávať daňové priznanie. Správca dane dňa 15. 12. 2009 rozhodnutím určil dediča. Rozhodnutie bolo dedičovi doručené dňa 21.12. 2009 a od tohto dátumu dedičovi plynie trojmesačná lehota na podanie daňového priznania. Dedič je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za príslušnú časť roka 2009 do 21.3. 2010.

V súlade s § 32 ods. 1 zákona o dani z príjmov bude dedič alebo zástupca podávať za zomretého daňové priznanie, ak ročné zdaniteľné príjmy do dňa úmrtia daňovníka presiahli 50 % sumy podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. 50 % z nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka pre príslušné zdaňovacie obdobie. Za zdaňovacie obdobie roka 2009 aj 2010 je to 2 012,85 eura.

Za zdaňovacie obdobie roka 2009 dedič alebo zástupca určený správcom dane podáva daňové priznanie na tlačivách ustanovených Ministerstvom financií SR v opatrení č. 025737-2008-72, ktoré bolo zverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 13/2008, ktorými môže byť:

• daňové priznanie typ A, vydané pod číslom MF SR č. 025732/2008-72 – ak mal zomretý zamestnanec – daňovník, len príjmy zo závislej činnosti,
• daňové priznanie typ B, vydané pod číslom MF SR č. 025733/2008-72 – ak mal zomretý zamestnanec – daňovník, okrem príjmov zo závislej činnosti aj príjmy z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu nehnuteľností, príjmy z kapitálového majetku alebo ostatné príjmy, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzickej osoby.

Ak nastane prípad, že uplynie trojmesačná lehota na podanie daňového priznania a vzory tlačív pre rok 2010 nebudú ustanovené a uverejnené vo Finančnom spravodajcovi, daňové priznanie za zdaňovacie obdobie roku 2010 sa bude podávať na tlačivách ustanovených pre predchádzajúce zdaňovacie obdobie.

Určenie základu dane bude nasledovné:

V zmysle § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov základom dane (čiastkovým základom dane) sú zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenia zamestnanca, na ktoré sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu. Výšku zdaniteľných príjmov, zaplatené poistné a základ dane zistí dedič z potvrdení o príjme od všetkých zamestnávateľov zosnulého daňovníka za príslušné zdaňovacie obdobie.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane ročne na daňovníka bude nasledovné:

Ak daňovník dosiahne základ dane, ktorý:

• sa rovná alebo je nižší ako 86-násobok sumy platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca 22,5-násobku sumy platného životného minima,
• je vyšší ako 86-násobok platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane ročne je suma zodpovedajúca rozdielu 44,2-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne sa rovná nule.

Suma životného minima k 1. 1. 2009 je 178,92 eura a k 1. 1. 2010 je 185,19 eura. V zmysle § 52h ods. 13 zákona o dani z príjmov na výpočet nezdaniteľnej časti základu dane sa aj pre zdaňovacie obdobie roka 2010 použije životné minimum platné k 1. 1. 2009 v sume 178,92 eura.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka v zdaňovacom období roku 2009 aj 2010 bude:

• ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 15 387,12 eura, nezdaniteľná časť = 4 025,70 eura,
• ak základ dane daňovníka je vyšší ako 15 387,12 eura, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 7 872,48 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje v plnej výške bez ohľadu na to, akú časť zdaňovacieho roka bol príjem zosnulému zamestnancovi vyplácaný.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku/-la bude nasledovné:

Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane:

• rovnajúci sa alebo nižší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
• nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku/-la je suma zodpovedajúca 22,5-násobku platného životného minima,
• má vlastný príjem nepresahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku/-la je rozdiel medzi sumou zodpovedajúcou 22,5-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky/-la,
• má vlastný príjem presahujúci sumu zodpovedajúcu 22,5-násobku platného životného minima, nezdaniteľná časť základu dane na manželku/-la sa rovná nule,
• vyšší ako 176-násobok platného životného minima a jeho manželka žijúca s daňovníkom v domácnosti v tomto zdaňovacom období:
• nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku/-la je suma zodpovedajúca rozdielu 66,5-násobku platného životného minima a jednej štvrtiny základu dane tohto daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku/-la sa rovná nule,
• má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane na manželku/-la je suma vypočítaná podľa predchádzajúceho bodu, znížená o vlastný príjem manželky/-la.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/-la v zdaňovacom období roku 2009 aj 2010 bude:

• ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 31 489,92 eura a manželka:
• nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť = 4 025,70 eura,
• má vlastný príjem nepresahujúci sumu 4 025,70 eura, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi 4 025,70 eura a príjmom manželky/-la,
• má vlastný príjem presahujúci sumu 4 025,70 eura, nezdaniteľná časť = nula,
• ak základ dane daňovníka je vyšší ako 31 489,92 eura a manželka,
• nemá vlastný príjem, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 11 898,18 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka; ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku/-la sa rovná nule,
• má vlastný príjem, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 11 898,18 eura a jednej štvrtiny základu dane daňovníka znížený o vlastný príjem manželky/-la.

Vlastný príjem manželky/-la je príjem znížený o zaplatené poistné a príspevky, ktoré manželka bola povinná zaplatiť v príslušnom zdaňovacom období. Do vlastného príjmu sa nezahŕňa zamestnanecká prémia, daňový bonus, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky a štipendium.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželku/-la sa uplatňuje s ohľadom na vlastný príjem manželky/-la až po skončení zdaňovacieho obdobia. Ak vznikne povinnosť podať daňové priznanie v priebehu zdaňovacieho obdobia, nezdaniteľná časť základu dane na manželku/-la sa neuplatní. Ak po skončení zdaňovacieho obdobia vznikne možnosť uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane aj na manželku/-la, je potrebné podať dodatočné daňové priznanie.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie a životné poistenie bude nasledovné:

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, finančné prostriedky na účelové sporenie a poistné na životné poistenie je možné odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v zdaňovacom období v úhrne najviac do výšky 398,33 eura pri splnení týchto podmienok:

• dohodnutá poistná doba alebo doba platenia sporenia je najmenej 10 rokov,
• poistná doba je dohodnutá na dobu neurčitú, pričom výplata poistného plnenia nastane najskôr po uplynutí doby 10 rokov od uzatvorenia poistenia a najskôr v roku, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov života alebo plnenie z účelového sporenia nastane najskôr dovŕšením 55. roku života daňovníka.

Nezdaniteľná časť základu dane na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie a životné poistenie sa môže uplatniť len na základe potvrdenia preukazujúceho, že zosnulý zamestnanec príspevky v príslušnom zdaňovacom období zaplatil. Ak si zamestnanec uplatňoval zníženie základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach a pri úmrtí nemal vek 55 rokov a dobu sporenia 10 rokov, toto sa nepovažuje za nedodržanie podmienok a základ dane sa nezvyšuje.

Uplatnenie daňového bonusu bude nasledovné:

Daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti je možné uplatniť, ak daňovník mal v zdaňovacom období zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy (v zdaňovacom období roku 2009 to je 1 773 eur, v zdaňovacom období roku 2010 suma 1 846,20 eura). S účinnosťou od 1. 1. 2009 je daňový bonus stanovený vo výške 19,32 eura mesačne. Výška daňového bonusu sa s účinnosťou od 1. 7. 2009 zvýšila rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. V nadväznosti na úpravu sumy životného minima na základe koeficientu 3,5 % na sumu 185,19 eura sa mesačná suma daňového bonusu zvýšila na 20 eur. Táto suma bude platiť do 30. 6. 2010. Od 1. 7. 2010 sa suma zvýši v závislosti od zvýšenia a výšky životného minima.

Ak zamestnanec nárok na daňový bonus preukázal a uplatnil si ho prostredníctvom vyhlásenia k zdaňovaniu príjmov, zamestnávateľ mu daňový bonus priznal, ak jeho zdaniteľný mesačný príjem bol minimálne vo výške polovice minimálnej mzdy (v roku 2009 vo výške 147,75 eura, v roku 2010 vo výške 153,85 eura). Ak zamestnanec zomrie, zamestnávateľ môže uplatniť daňový bonus poslednýkrát za mesiac, v ktorom mal zamestnanec požadovaný príjem. Po zvyšnú časť roka si môže uplatniť zostávajúcu časť daňového bonusu druhý z rodičov, a to mesačne prostredníctvom vyhlásenia k zdaňovaniu príjmov u svojho zamestnávateľa alebo po skončení zdaňovacieho obdobia prostredníctvom ročného zúčtovania dane u zamestnávateľa alebo podaním daňového priznania.

Uplatnenie zamestnaneckej prémie bude nasledovné:

Nárok na zamestnaneckú prémiu za zdaňovacie obdobie vzniká, ak zosnulý zamestnanec:

• dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,
• poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom ak zamestnanec v kalendárnom mesiaci dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, tento mesiac sa do obdobia poberania príjmov nezapočítava,
• daň vyberanú zrážkou nebude považovať za preddavok na daň, okrem príjmov, ktorých úhrnná výška nepresiahne 165,97 eura a u ktorých si neuplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka a daňový bonus,
• nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod.,
• nepoberal ostatné príjmy podľa § 8 a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6,
• nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného, predčasného starobného alebo výsluhového dôchodku a dôchodok mu nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia,
• vypočítaná suma zamestnaneckej prémie je kladné číslo.

Výpočetzamestnaneckej prémie bude nasledovný:

• pri úhrnnej sume príjmov aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšej ako 12-násobok, je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy,
• pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a dosiahnutého základu dane.

Minimálna mzda v roku 2009 je 295,50 eura a v roku 2010 je 307,70 eura. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je v roku 2009 aj v roku 2010 vo výške 4 025,70 eura.

Výpočet zamestnaneckej prémie v roku 2009 bude nasledovný:

• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 1 773 eur (6 x 295,50), ale menej ako 3 546 eur (12 x 295,50), výška zamestnaneckej prémie bude: 4 025,70 (t. j. suma nezdaniteľnej časti základu dane) – 3 072,96 (t. j. základ dane z 12-násobku minimálnej mzdy vypočítaný ako minimálna mzda 295,50 znížená o povinné odvody zamestnanca na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 39,42 a vynásobená 12 mesiacmi) = 952,74 eura x 19 % = 181,03 eura,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 3 546 eur (12 x 295,50), výška zamestnaneckej prémie bude: 4 025,70 – základ dane daňovníka x 19 %,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (4 025,70) a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

Výpočet zamestnaneckej prémie v roku 2010 bude nasledovný:

• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú sumu príjmov aspoň 1 846,20 eura (6 x 307,70), ale menej ako 3 692,40 eura (12 x 307,70), výška zamestnaneckej prémie bude: 4 025,70 – 3 199,20 (t. j. základ dane z 12-násobku minimálnej mzdy vypočítaný ako minimálna mzda 307,70 znížená o povinné odvody zamestnanca na zdravotné a sociálne poistenie vo výške 41,10 a vynásobená 12 mesiacmi) = 826,50 eura x 19 % = 157,035 eura,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov viac ako 3 692,40 eura, výška zamestnaneckej prémie bude: 4 025,70 – základ dane daňovníka x 19 %,
• ak zamestnanec dosiahne úhrnnú výšku príjmov vo výške nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a vyššiu – nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevzniká.

Ak zosnulý zamestnanec poberal príjmy zo závislej činnosti menej ako 12 mesiacov, zamestnanecká prémia sa poskytne len v pomernej časti za tie kalendárne mesiace, v ktorých mal príjmy zo závislej činnosti.

Príklad č. 9:
Zamestnanec zomrel 5. 12. 2009. Do tohto obdobia poberal len príjmy zo závislej činnosti. Podľa potvrdenia zamestnávateľa o zdaniteľnej mzde dosiahol príjmy vo výške 8 255 Eur. Zamestnávateľ mu zrazil povinné poistné vo výške 1 095,20 eura a preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti vo výške 741,66 eura, ktorý znížil o daňový bonus na jedno dieťa za obdobie január až november. Nárok na zamestnaneckú prémiu mu nevznikol. Daňové priznanie typ A bude podávať manželka, ktorá má vlastný príjem presahujúci sumu 4 025,70 eura. Uplatní aj nezdaniteľnú časť základu dane na životné poistenie, ktoré manžel zaplatil 20. 5. 2009 vo výške 332 eur. Výpočet daňovej povinnosti bude nasledovný: