Sociálne a zdravotné poistenie podľa koordinačných nariadení EÚ

Za členský štát EÚ pre oblasť sociálneho zabezpečenia, ktorá zahŕňa sociálne aj zdravotné poistenie, sa považujú európske štáty, ktoré pristúpili k aplikácii európskeho práva sociálneho zabezpečenia. Sú to:

• všetky štáty, ktoré boli členmi EÚ do 30. 4. 2004 (Nemecko, Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Luxembursko, Taliansko, Írsko, Veľká Británia, Dánsko, Grécko, Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Rakúsko, Švédsko),
• všetky nové členské štáty EÚ:
  • od 1. 5. 2004 (Česká republika, Poľsko, Maďarsko, Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Malta, Cyprus),
  • od 1. 1. 2007 (Rumunsko a Bulharsko) a
  • od 1. 7. 2013 (Chorvátsko),
• krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) – (Nórsko, Island a Lichtenštajnsko),
• Švajčiarsko.

Teda sú to štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“), ktorý zahŕňa štáty EÚ, Švajčiarskej konfederácie a krajiny Európskeho združenia voľného obchodu.

EHP = (EÚ + EZVO).

Od 1. 5. 2004 do 30. 4. 2010 boli členské štáty EÚ povinné uplatňovať postupy podľa Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 a jeho vykonávacieho Nariadenia Rady (EHS) č. 574/72, ktoré sa s účinnosťou od 1. 5. 2010 zrušili s tým, že sa budú naďalej uplatňovať:

• vo vzťahu k Švajčiarskej konfederácii a k štátom EHP (Nórske kráľovstvo, Islandská republika a Lichtenštajnské kniežatstvo) až do doby, kým uvedené štáty pristúpia k uplatňovaniu nových koordinačných nariadení a
• vo vzťahu k dotknutej osobe ešte 10 rokov od 1. 5. 2010 za predpokladu, že sa nezmení situácia dotknutej osoby.

Od 1. 5. 2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia:

Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. 4. 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16. 9. 2009 (ďalej len „základné nariadenie“) a

• vykonávacie Nariadenie (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16. 9. 2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“).

Uvedené nariadenia sa uplatňujú v členských štátoch EÚ:

• od 1. 4. 2012 vo vzťahu k Švajčiarsku,
• od 1. 6. 2012 vo vzťahu k štátom EHP (Nórsko, Island, Lichtenštajnské kniežactvo),
• od 1. 7. 2013 vo vzťahu k Chorvátskej republike.

Formuláre typu „E“

Pre vzájomnú komunikáciu medzi inštitúciami v jednotlivých členských štátoch EÚ sa využívajú príslušné formuláre typu „E“, ktoré sú zoradené do siedmich sérií:

E 001 všeobecný formulár a séria E 100 – E 600 podľa druhu dávok: dávky v chorobe a dávky v materstve, dávky v invalidite, dávky v starobe, pozostalostné dávky, dávky v súvislosti s pracovnými úrazmi a chorobami z povolania, podpory pri úmrtí, dávky v nezamestnanosti, rodinné dávky atď.

Od 1. 5. 2010 sa využívajú aj príslušné prenosné dokumenty a štruktúrované elektronické dokumenty.

Tlačivá a informácie súvisiace s vystavovaním formulárov typu „E“ sú zverejnené na internetovej stránke www.socpoist.sk.

Príslušnosť k systému sociálneho zabezpečenia sa potvrdzuje prenosným dokumentom (PD) A1 – potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa. A1 zároveň oslobodzuje poistenca od povinnosti platiť príspevky na sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte EÚ, v ktorom činnosť vykonáva či už dočasne z dôvodu vyslania, alebo zvyčajne pri súbežne vykonávaných činnostiach zamestnanca, prípadne aj samostatnej zárobkovej činnosti. A1 je pre všetky členské štáty záväzný až do doby, kým nebol vyhlásený za zrušený alebo neplatný.

A1 nie je pracovné povolenie ani nenahrádza žiadne iné povolenie na výkon zárobkovej činnosti.

Nevystavenie A1 z dôvodu vyslania neznamená, že zamestnanec, prípadne samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť na území iného členského štátu EÚ.

Formulár E 101 SK „Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve“/PD A1 „Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa“ vystaví príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (ďalej len „PD A1“).

Uplatniteľná legislatíva sa vzťahuje na celú oblasť sociálneho zabezpečenia, t. j. na sociálne poistenie (nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti, úrazové poistenie, garančné poistenie) a verejné zdravotné poistenie.

Z dôvodu uľahčenia voľného pohybu osôb a odstránenia zdĺhavých administratívnych postupov koordinačné nariadenia obsahujú výnimky zo všeobecnej zásady, ktorou je:

• zamestnanec podlieha legislatíve toho členského štátu EÚ, kde vykonáva prácu.

Výnimky sa vzťahujú na vyslaných zamestnancov, t. j. na osoby zamestnané na území členského štátu EÚ zamestnávateľom, ktoré tento zamestnávateľ vyslal na územie iného členského štátu EÚ vykonávať preňho prácu.

Podmienkou vyslania je skutočnosť, že:

• očakávané trvanie tejto práce neprekročí 24 mesiacov a
• daná osoba nie je vyslaná nahradiť inú osobu, ktorá skončila svoju dobu vyslania. K náhrade vyslaného zamestnanca dochádza, ak zamestnávateľ na základe pokračujúcej obchodnej zmluvy opakovane vysiela iného zamestnanca na tú istú pozíciu a na ten istý účel.

Charakteristické znaky vyslania

Vysielajúci zamestnávateľ musí na území vysielajúceho štátu vykonávať podstatné činnosti a medzi zamestnávateľom a zamestnancom musí existovať priamy vzťah.

Priamy vzťah je charakterizovaný:

a) trvaním pracovnoprávneho vzťahu počas celej doby vyslania,

b) právom zamestnávateľa skončiť pracovnoprávny vzťah,

c) právom vysielajúceho zamestnávateľa určiť povahu práce (toto právo sa nevzťahuje na určenie podrobností týkajúcich sa druhu práce a jej výkonu alebo základnej povahy poskytovanej služby),

d) podmienkou odmeňovania (vyplácanie mzdy) za vykonanú prácu počas doby vyslania zamestnanca vysielajúcim zamestnávateľom; túto podmienku neovplyvňuje, ak vyslaného zamestnanca odmeňuje aj subjekt, ku ktorému bol zamestnanec vyslaný; poistné na sociálne zabezpečenie však musí odviesť vysielajúci zamestnávateľ aj z časti mzdy, ktorú vyplatil subjekt, ku ktorému bol zamestnanec vyslaný.

Podstatné činnosti

Aby zamestnávateľ mohol uplatniť inštitút vyslania, musí spĺňať určité podmienky. Predovšetkým musí na území vysielajúceho štátu vykonávať podstatné činnosti, ktoré sú charakterizované najmä týmito prvkami:

a) výkonom predmetu ekonomických činností a riadiacich činností a registráciou zamestnávateľa na účely sociálneho zabezpečenia na území SR najmenej 2 mesiace pred vyslaním zamestnancov; ak je toto obdobie kratšie, výkon podstatných činností sa posúdi v jednotlivých prípadoch s prihliadnutím na všetky ostatné okolnosti a so zreteľom zabrániť obchádzaniu právnych predpisov sociálneho zabezpečenia,

b) výkonom činnosti vysielajúceho zamestnávateľa prostredníctvom aspoň 10 % zamestnancov z celkového počtu zamestnancov na území SR počas vyslania ostatných zamestnancov,

c) predpokladaným, a to aspoň 25 % obratom, ktorý z celkového obratu dosiahne zamestnávateľ na území SR počas obdobia vyslania zamestnanca,

d) právom uplatniteľným na zmluvy, ktoré vysielajúci zamestnávateľ uzatvára so zamestnancami a zákazníkmi (uzatváranie väčšiny zmlúv podľa slovenských právnych predpisov),

e) počtom zmlúv, ktoré zamestnávateľ realizuje v SR a v prijímajúcom členskom štáte EÚ,

f) miestom, kde v SR a v prijímajúcom štáte vykonávajú činnosť vyslaní zamestnanci.

Podmienky vyslania

Uplatnenie inštitútu vyslania vyžaduje plnenie odvodových povinností vysielajúcim zamestnávateľom počas doby vyslania zamestnanca. Vysielajúci zamestnávateľ musí počas celej doby vyslania spĺňať požiadavky na uplatnenie inštitútu vyslania.

Dočasný výkon činnosti zamestnanca na území iného členského štátu EÚ, nie však dlhší ako 24 mesiacov, preukazuje zamestnávateľ príslušnou zmluvou, napr. obchodná zmluva, objednávka atď. alebo iným relevantným dokladom, ktorý jednoznačne identifikuje miesto vyslania zamestnanca (názov zahraničného subjektu, úplnú adresu a identifikačné číslo, obsah a trvanie prác).

Pozor!

Zamestnávateľ, ktorý vznikol na území SR a ktorý sa zaoberá výlučne činnosťami súvisiacimi s vnútorným manažmentom (zabezpečovanie vnútorného chodu organizácie), sa nemôže dovolávať uplatnenia inštitútu vyslania.

O vyslanie nejde ani v prípadoch, ak zamestnávateľ na území SR nevykonáva podstatné činnosti a ide len o organizáciu zriadenú formálne za účelom obchádzania právnych predpisov sociálneho zabezpečenia.

Zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, alebo zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnancov do organizačnej zložky zriadenej v inom členskom štáte EÚ, môže uplatniť inštitút vyslania, ak sú splnené všetky uvedené charakte- ristické znaky vyslania.

Prerušenie doby vyslania

Krátke prerušenie činnosti vyslaného zamestnanca v prijímajúcom členskom štáte EÚ nepresahujúce 2 mesiace napr. z dôvodu čerpania dovolenky, dôležitých rodinných udalostí, dočasnej pracovnej neschopnosti, výkonu práce, pobytu zamestnanca na území SR atď. sa nepovažuje za prerušenie vyslania.

Predĺženie doby vyslania

Keď zamestnancovi skončí obdobie vyslania, tak pre tohto istého zamestnanca, tohto istého zamestnávateľa a ten istý členský štát EÚ sa nemôže povoliť žiadne nové obdobie vyslania, pokiaľ neuplynuli minimálne 2 mesiace odo dňa skončenia predchádzajúceho obdobia vyslania. Vyslanie zamestnanca do iných členských štátov EÚ, ktoré nasleduje okamžite po predchádzajúcom vyslaní, sa v každom prípade považuje za nové vyslanie, ktoré môže trvať najviac 24 mesiacov.

Skončenie doby vyslania

Vyslanie sa ukončí, resp. neuskutoční, ak zamestnávateľ, resp. zamestnanec nedodržia podmienky vyslania a aj v prípadoch:

• ak sa vyslanie, o ktoré sa žiadalo, neuskutočnilo,
• ak sa vyslanie zamestnanca ukončilo pred uplynutím platnosti PD A1 (napr. ukončenie pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca pred ukončením doby vyslania atď.),
• ak sa vyslanie preruší na viac ako 2 mesiace,
• ak vyslaného zamestnanca vysielajúci zamestnávateľ preradil na územie SR k inému zamestnávateľovi, najmä v prípade fúzie alebo prevodu podniku, alebo jeho časti a pod.

V týchto prípadoch je potrebné vrátiť späť formulár PD A1 príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne spolu s tlačivom „Oznámenie zamestnávateľa a zamestnanca o zmenách, ktoré nastali počas doby vyslania“.

Kontrola počas vyslania

Dokumentom PD A1 sa preukazuje zamestnanec na účely kontrol vykonávaných v sociálnom zabezpečení v príslušnom štáte EÚ. Počas doby vyslania pobočka Sociálnej poisťovne kontroluje, či sú aj naďalej splnené všetky podmienky vyslania. Zmeny, ktoré sa vyskytnú počas doby vyslania, zamestnávateľ a zamestnanec oznamujú písomne pobočke Sociálnej poisťovne v lehote do 8 dní prostredníctvom tlačiva „Oznámenie zamestnávateľa o zmenách vo vyslaní“.

Sociálne a zdravotné poistenie občana EÚ (ak nejde o vyslanie)

Vyslanie sa neuplatní v týchto prípadoch:

• ak subjekt, ku ktorému bol zamestnanec vyslaný, poskytne zamestnanca k dispozícii inému subjektu v prijímajúcom štáte EÚ,
• ak subjekt, ku ktorému bol zamestnanec vyslaný, poskytne zamestnanca k dispozícii subjektu, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu EÚ,
• ak je zamestnanec prijatý do zamestnania v SR preto, aby ho subjekt, ktorý sa nachádza na území iného členského štátu EÚ, vyslal k subjektu, ktorý sa nachádza na území tretieho členského štátu EÚ, bez splnenia požiadavky sociálneho zabezpečenia zamestnanca vo vysielajúcom štáte,
• ak je zamestnanec prijatý do pracovného pomeru v prvom členskom štáte EÚ zamestnávateľom, ktorého sídlo sa nachádza v druhom členskom štáte EÚ, aby zamestnanec vykonával činnosť v prvom členskom štáte EÚ,
• ak zamestnanec u zamestnávateľa so sídlom na území SR čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy a v prijímajúcom štáte EÚ vykonáva prácu v pracovnoprávnom vzťahu k inému zamestnávateľovi, ak je zamestnanec vyslaný, aby nahradil inú osobu.

V prípade, ak nie sú splnené podmienky vyslania, dotknutý zamestnávateľ a dotknutý zamestnanec podliehajú legislatíve toho členského štátu EÚ, kde zamestnanec vykonáva prácu a podľa tejto legislatívy sú povinní platiť aj príspevky na sociálne zabezpečenie (na sociálne aj zdravotné poistenie), pretože v súlade so zásadou jednej uplatniteľnej legislatívy nemôžu platiť príspevky podľa slovenského právneho poriadku.

V prípade, ak sa občan iného členského štátu zdržuje vo vlastnom záujme, a to na základe svojho rozhodnutia na území SR za účelom zamestnávania a zamestná sa u zamestnávateľa so sídlom na území SR, nejde o vyslanie. Zamestnávateľ je povinný tohto zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy prihlásiť do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a platiť poistné na sociálne poistenie podľa ZSP a preddavky na poistné na zdravotné poistenie podľa ZZP rovnako ako za každého iného zamestnanca, ktorý je občanom SR.

Od 1. 3. 2012 už nie sú zamestnávatelia a SZČO povinní oznamovať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive Registračný list fyzickej osoby (RLFO) štát výkonu činnosti a zmenu tohto štátu. Táto povinnosť bola zrušená zákonom č. 69/2012 Z. z. [vypustila sa povinnosť ustanovená v § 231 ods. 1 písm. o) ZSP].

Keď zamestnávateľ vysiela zamestnanca na územie iného členského štátu EÚ, musí sa v dostatočnom časovom predstihu pred vyslaním obrátiť na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne so žiadosťou o vydanie formulára PD A1 Potvrdenie o uplatniteľnej legislatíve.

O vystavenie formulára PD A1 je potrebné žiadať v týchto prípadoch:

• ak zamestnanec dočasne vykonáva prácu na území iného členského štátu EÚ (vyslanie),
• ak zamestnanec, ktorého zamestnávateľ prevádzkuje medzinárodné dopravné služby pre cestujúcich alebo tovar po železnici, po ceste, vo vzduchu alebo po riečnych cestách, vykonáva svoju činnosť súčasne na území 2 alebo viacerých členských štátov EÚ,
• ak zamestnanec súčasne vykonáva svoju činnosť na území 2 alebo viacerých členských štátov EÚ a ide o prípad, kedy nejde o vyslanie a medzinárodnú dopravu,
• ak SZČO dočasne vykonáva svoju činnosť na území iného členského štátu (vyslanie),
• ak SZČO vykonáva svoju činnosť súčasne na území 2 alebo viacerých členských štátov EÚ,
• ak osoba vykonáva súčasne zamestnanie na území SR a SZČO v inom členskom štáte EÚ,
• v iných prípadoch, ak ide o štátnych zamestnancov, námorníkov atď.

O uplatnenie inštitútu vyslania zamestnanca môže požiadať aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva fyzické osoby na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to za predpokladu, že spĺňa charakteristické znaky vyslania.

Vyslaný zamestnanec sa preukazuje inštitúciám sociálneho zabezpečenia a iným príslušným orgánom na území prijímajúceho štátu EÚ originálom formulára PD A1, ktorý je potvrdením o tom, že zamestnanec počas celej doby vyslania podlieha slovenským právnym predpisom sociálneho zabezpečenia. Formulár PD A1 teda potvrdzuje, že vyslaný zamestnanec v oblasti sociálneho zabezpečenia podlieha právnym predpisom SR, a teda nepodlieha právnym predpisom štátu EÚ, na území ktorého vykonáva zárobkovú činnosť.

Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vystaví formulár PD A1 iba na základe písomnej žiadosti zamestnávateľa, ktorú podpisuje aj zamestnanec. Ide o „Žiadosť o vystavenie PD A1 z dôvodu vyslania zamestnanca na územie iného členského štátu EÚ v zmysle článku 12 (1) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004“ (ďalej len „žiadosť“). Žiadosť sa predkladá spolu s požadovanými prílohami, ktorými sú:

1. fotokópia príslušnej zmluvy na výkon práce v prijímajúcom štáte, ktorú uzatvoril zamestnávateľ so zahraničným subjektom, resp. iný relevantný doklad,

2. fotokópia pracovnej zmluvy, resp. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v zmysle 4. bodu žiadosti s prípadnými dodatkami, ak existujú,

3. fotokópia dokladu o pobyte cudzinca na území SR, ak bol vydaný,

4. fotokópia pracovného povolenia, ak bolo vydané,

5. čestné vyhlásenie o preklade dokumentov spísaných v cudzom jazyku, okrem češtiny,

6. iné (je potrebné uviesť názvy príloh a ich počet).

Žiadosť sa podáva príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá vedie zamestnávateľa v registri zamestnávateľov v dostatočnom časovom predstihu pred začiatkom vyslania. PD A1 „Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa“ vystaví príslušná pobočka Sociálnej poisťovne najneskôr v lehote 45 dní odo dňa doručenia žiadosti po splnení všetkých podmienok vyslania vysielajúcim zamestnávateľom. Formulár PD A1 zašle vysielajúcemu zamestnávateľovi poštovou prepravou doporučene.

Vysielajúci zamestnávateľ odovzdá originál PD A1 vyslanému zamestnancovi, ktorý sa ním preukazuje v prípade kontrol vykonávaných v oblasti sociálneho zabezpečenia. Odporúča sa, aby i vysielajúci zamestnávateľ vyhotovil fotokópiu PD A1.

Ak zamestnávateľ nepredloží požadované doklady, resp. predloží neúplnú žiadosť, pobočka Sociálnej poisťovne písomne vyzve zamestnávateľa, aby odstránil nedostatky. Ak zamestnávateľ v určenej lehote nedostatky neodstráni, pobočka zamestnávateľovi písomne oznámi, že nie je možné posúdiť uplatnenie inštitútu vyslania. Ak zamestnávateľ nesplní podmienky vyslania, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne v lehote najneskôr do 30 dní písomne žiadosť zamietne.

Ustanovenia týkajúce sa vyslania sa použijú aj v prípade splnenia podmienok vyslania, ak vyslanie trvá len 1 deň (napr. účasť na seminári, školení, konferencii, výstave, podpisovaní obchodných zmlúv, obchodnom rokovaní atď.). Žiadosť o vystavenie formulára PD A1 je potrebné podať v dostatočnom časovom predstihu vzhľadom na začiatok doby vyslania na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, aby sa formulár PD A1 mohol vydať pred začiatkom danej doby.

Môže však byť vydaný aj po ukončení doby vyslania. V takomto prípade má retroaktívny účinok a splnenie podmienok vyslania zamestnávateľom skúma príslušná pobočka Sociálnej poisťovne spätne.

Osoba, ktorá má bydlisko v SR, podlieha slovenskej legislatíve, ak:

a) zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec alebo ako osoba samostatne zárobkovo činná v dvoch alebo viacerých členských štátoch, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v štáte bydliska, v SR,

b) nevykonáva podstatnú časť svojich činností v štáte bydliska, v SR a zamestnávateľ má registrované sídlo alebo miesto podnikania v SR,

c) ju zamestnáva viacero zamestnávateľov, ktorých registrované sídlo alebo miesto podnikania sa nachádza v odlišných členských štátoch (účinnosť do 27. 6. 2012),

d) je súčasne zamestnaná v SR a samostatne zárobkovo činná v inom členskom štáte.

Od 28. 6. 2012 nadobudlo účinnosť nariadenie (ES) č. 465/2012, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 883/2004 a uplatniteľnú legislatívu v prípadoch súbežného výkonu zamestnania v dvoch alebo viacerých členských štátoch upravuje podrobnejšie. Napr. pri súbežnom zamestnaní v dvoch členských štátoch pre zamestnávateľov s registrovanými sídlami alebo miestami podnikania v odlišných členských štátoch sa skúma podmienka podstatného výkonu činnosti zamestnanca v jednotlivých členských štátoch.

Na osobu zvyčajne zamestnanú na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ sa vzťahuje legislatíva členského štátu, na ktorého území má bydlisko, ak vykonáva svoju činnosť čiastočne na tomto území alebo ak je spojená s viacerými podnikmi alebo viacerými zamestnávateľmi, ktorí majú svoje sídla alebo miesta podnikania na území rôznych členských štátov EÚ.

Osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov alebo v podniku, ktorý má sídlo alebo miesto podnikania na území jedného členského štátu a ktorý sa nachádza na oboch stranách spoločnej hranice dvoch členských štátov alebo ktorá je súčasne zamestnaná na území jedného štátu a SZČO je na území iného členského štátu, má povinnosť oznámiť túto situáciu príslušnej inštitúcii členského štátu, na území ktorého má bydlisko.

Definícia bydliska

Vykonávacie nariadenie definuje bydlisko ako zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde sa sústreďuje väčšina záujmov fyzickej osoby, teda miesto:

• kde sa daná osoba väčšinou zdržiava,
• kde napríklad vlastní nehnuteľnosť slúžiacu na bývanie,
• kde navštevujú jej deti predškolské, resp. školské zariadenie.

Podľa článku 11 vykonávacieho nariadenia na určenie bydliska teda nestačí len trvalý (formálny) pobyt, ale zohľadňujú sa ďalšie skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie centra záujmov dotknutej osoby, napríklad:

• trvanie a nepretržitosť bydliska,
• miesto a dĺžka trvania pracovnej zmluvy,
• rodinná situácia.

Výnimka na základe spoločnej dohody dvoch alebo viacerých členských štátov

Podľa článku 16 nariadenia je možné z článkov 11 až 15 nariadenia požiadať o udelenie výnimky prostredníctvom MPSVaR SR. Výnimka podľa článku 16 sa uplatňuje zo všetkých článkov určujúcich uplatniteľnú legislatívu, teda tak zo všeobecných pravidiel, ako aj z osobitných pravidiel určujúcich uplatniteľnú legislatívu.

Na žiadosť zamestnanca, zamestnávateľa alebo SZČO príslušné úrady, MPSVaR SR a príslušný úrad druhého členského štátu EÚ môžu spoločnou dohodou upraviť výnimky. Tieto dohody je možné v osobitných prípadoch využiť aj s retroaktívnym účinkom, hlavne v prípadoch, kedy sa na dotknuté osoby uplatňujú právne predpisy členského štátu EÚ nesprávne.

Žiadosť o výnimku sa podáva vždy v prípadoch, ak je pred vyslaním vopred známe, že jeho trvanie presiahne 24 mesiacov. Dokument PD A1 v zmysle článku 16 nariadenia vystaví pobočka na základe žiadosti po udelení výnimky.

V situáciách, ak zamestnanec vykonáva svoju činnosť na území dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ alebo ak sa v takejto situácii nachádza SZČO, uvedené osoby oznamujú písomne túto skutočnosť podľa vykonávacieho nariadenia príslušnej inštitúcii sociálneho zabezpečenia v mieste bydliska. Na území SR je touto inštitúciou príslušná pobočka Sociálnej poisťovne. Príslušnosť k právnym predpisom posudzuje Ústredie Sociálnej poisťovne.

Určenie uplatniteľnej legislatívy sa vzťahuje aj na zamestnancov zamestnávateľa, ktorý na základe povolenia prevádzkuje medzinárodné dopravné služby. V prípade, ak osoba podlieha slovenskej legislatíve, je vystavený formulár PD A1, ktorý Ústredie Sociálnej poisťovne zašle dotknutej osobe doporučene. V prípade zamestnanca, ktorého zamestnáva zamestnávateľ prevádzkujúci medzinárodnú prepravu, formuláre PD A1 zašle zamestnávateľovi.

Dočasné uplatňovanie právnych predpisov

Ak sa nedospeje k dohode dvoch alebo viacerých členských štátov, použije sa inštitút dočasného uplatňovania právnych predpisov podľa článku 6 vykonávacieho nariadenia. Pokiaľ nie je vo vykonávacom nariadení ustanovené inak, na dotknutú osobu sa dočasne vzťahujú právne predpisy jedného z týchto členských štátov EÚ, pričom poradie priorít sa určí takto:

1. právne predpisy členského štátu EÚ, v ktorom osoba v súčasnosti vykonáva zamestnanie alebo SZČO, ak zamestnanie alebo SZČO vykonáva osoba len v jednom členskom štáte EÚ,

2. právne predpisy členského štátu EÚ, v ktorom má dotknutá osoba bydlisko, ak v ňom dotknutá osoba vykonáva časť svojej činnosti (prípadne svojich činností) alebo ak nevykonáva zamestnanie ani SZČO,

3. v ostatných prípadoch, keď osoba vykonáva činnosť alebo činnosti v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ, právne predpisy členského štátu EÚ, v ktorom sa žiadalo o uplatňovanie jeho právnych predpisov ako v provom členskom štáte.

V prípade, ak bol zamestnancovi vydaný formulár PD A1 v SR, zamestnávateľ, ktorého sídlo sa nachádza na území iného členského štátu EÚ, je povinný plniť všetky povinnosti zamestnávateľa podľa ZSP a ZZP (zasielať prihlášky a odhlášky do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, zasielať Registračné listy fyzickej osoby, platiť poistné atď.).

V prípade, ak zamestnanec vykonáva činnosť na území SR a bol mu príslušnou inštitúciou sociálneho zabezpečenia v inom členskom štáte EÚ vydaný formulár PD A1, podlieha legislatíve toho členského štátu EÚ, ktorý mu vydal formulár PD A1.

Osoba, ktorá si uplatnila právo na voľný pohyb a pobyt v rámci EÚ, nemôže byť znevýhodnená oproti osobe, ktorá mala vždy trvalé bydlisko a pracovala na území len jedného členského štátu.

Legislatíva určuje, ktorá krajina musí dávky hradiť vždy vtedy, keď sa na konkrétny prípad vzťahuje legislatíva viacerých štátov, nezavádza žiadne nové typy dávok ani neruší predpisy vnútroštátnej legislatívy.

Chráni európskych občanov, ktorí pracujú, bývajú alebo sa dočasne nachádzajú na území iného členského štátu EÚ.

Nárok na nemocenské pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti na území iného členského štátu EÚ

Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikne na území iného členského štátu EÚ, prípadne EHP, teda o dočasnej pracovnej neschopnosti bude rozhodovať iný lekár ako lekár na území SR, je nevyhnutné do 3 dní požiadať príslušnú inštitúciu nemocenského poistenia v členskom štáte EÚ, aby na základe lekárom vystaveného potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vystavila formulár E 115 a E 116 a po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti aj formulár E 118, ktoré následne zašle Sociálnej poisťovni ako príslušnej inštitúcii nemocenského poistenia v SR.

Podmienky nároku na nemocenské skúma na základe doručených formulárov E 115, E 116 a E 118 príslušná pobočka Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodne o vzniku nároku na uvedenú nemocenskú dávku.

Ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla na území iného štátu, ktorý nie je členským štátom EÚ, príp. EHP, s ktorým má však SR uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení, pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), Sociálna poisťovňa, ako príslušná inštitúcia na výplatu nemocenských dávok v SR, je v zásade povinná akceptovať i potvrdenia a tlačivá vystavené v príslušnom štáte.

Nárok na dávku pri vzniku invalidity

Legislatíva EÚ stanovuje takzvaný úhrn dôb, čo znamená, že sa v danom prípade spočítajú doby platenia príspevkov počas zamestnania v súlade s vnútroštátnou legislatívou členských štátov, aby bolo priznané právo na dávky podľa legislatívy príslušného členského štátu. Ak by neexistovali koordinačné nariadenia EHS, podľa vnútroštátnej legislatívy by väčšine zamestnancov nevznikol nárok na dávky v invalidite v žiadnom z členských štátov EÚ, ak občan EÚ pracoval vo viacerých štátoch EÚ, ak by v príslušnom štáte EÚ nebol poistený toľko rokov, koľko ich na tieto účely vyžaduje legislatíva príslušného štátu EÚ.

Nárok na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia členského štátu EÚ

Na vznik nároku na dôchodok z dôchodkového poistenia SR sa nevyžaduje štátne občianstvo SR a nie je ani potrebné, aby mal žiadateľ o dôchodok trvalý pobyt na území SR.

Ak bol poistenec dôchodkovo poistený aj v inom štáte ako v SR, posudzovanie jeho nároku na dôchodok bude závisieť od toho, či bol dôchodkovo poistený:

• v členskom štáte EÚ, Nórskom kráľovstve, Islandskej republike, Lichtenštajnskom kniežatstve alebo Švajčiarskej konfederácii, teda v štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EÚ alebo
• v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o sociálnom zabezpečení, teda v zmluvnom štáte.

Podľa postupu, ktorý stanovuje článok 48 a 46 nariadenia Rady (ES) č. 1408/71, platí, že poistencovi, ktorý získal aspoň jeden rok poistenia v členskom štáte EÚ a splnil ďalšie podmienky nároku na dôchodok stanovené právnymi predpismi platnými na území príslušného členského štátu EÚ, bude tento štát vyplácať dôchodok v sume zodpovedajúcej dobe poistenia získanej podľa svojich právnych predpisov.

Ak poistenec získal dobu poistenia podľa právnych predpisov príslušného členského štátu EÚ, vznikne mu nárok na starobný dôchodok aj z tohto štátu EÚ. Samozrejme aj na tieto účely je ale potrebné, aby poistenec splnil aj podmienku dosiahnutia dôchodkového veku určeného právnym predpisom príslušného štátu EÚ a podmienku potrebného počtu rokov stanovenú právnym predpisom príslušného členského štátu EÚ. Pri zisťovaní, či poistenec spĺňa podmienku potrebného počtu rokov, sa však prihliadne na súčet dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov všetkých členských štátov EÚ, v ktorých pracoval.

Ak bol poistenec dôchodkovo poistený (zabezpečený) aj v inom členskom štáte EÚ, ako aj v inom štáte EÚ, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EÚ, nie je potrebné po návrate do SR na účely nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR predložiť Sociálnej poisťovni žiadne potvrdenie, pretože Sociálna poisťovňa neeviduje doby poistenia získané podľa právnych predpisov iného štátu.

Hodnotenie týchto dôb prichádza do úvahy až v konaní o nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR, ktoré sa začína podaním žiadosti o priznanie dôchodkovej dávky, ak poistenec podľa právnych predpisov SR nezískal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia.

V takomto prípade Sociálna poisťovňa požiada nositeľa sociálneho poistenia daného štátu o potvrdenie dôb poistenia získaných podľa právnych predpisov tohto štátu.

Ak je na účely nároku na dôchodkovú dávku z dôchodkového poistenia SR potrebné prihliadať aj na doby poistenia získané v inom štáte, na ktorý sa vzťahujú koordinačné nariadenia EHS, tieto doby možno teda započítať len na základe potvrdenia nositeľa sociálneho poistenia tohto štátu, ktorý posúdi získané doby poistenia podľa právnych predpisov daného štátu a potvrdí ich získanie Sociálnej poisťovni na určenom tlačive E 205.