Podnikateľ, ktorý zamestnáva zamestnancov, bez rozdielu, či je fyzická osoba alebo právnická osoba, má povinnosť podľa § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v blízkom okolí. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, ktorí odpracovali viac ako 4 hodiny v rámci jednej zmeny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.
Zamestnávateľ má aj povinnosť prispievať zamestnancom na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac do výšky sumy 55 % stravného pri trvaní pracovnej cesty 5 až 12 hodín. Túto povinnosť nemá zamestnávateľ voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. Nesplnenie povinnosti poskytovať zamestnancom stravovanie je porušením pracovnoprávnych predpisov. Kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov vykonáva inšpektorát práce, ktorý môže za takéto porušenie predpisov uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 33 000 eur.
Úlohou príspevku je poskytnúť podnikateľom – zamestnávateľom prehľad o tom, na čo majú ich zamestnanci nárok pri stravovaní a ako a do akej výšky môžu vynaložené výdavky započítať ako výdavky daňové.
Každý podnikateľ (ďalej aj zamestnávateľ), ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý plní zákonom ustanovené podmienky pre vznik nároku na stravné, je povinný zabezpečiť zamestnancovi stravovanie. Zamestnávateľ má v oblasti stravovania zamestnancov dve základné povinnosti, ktoré preňho vyplývajú z ustanovení ZP:
- zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie a
- prispievať zamestnancom na ich stravovanie.
Podmienky pre vznik nároku na stravovanie
Nárok zamestnanca na poskytnutie stravovania vzniká:
- ak pracuje na základe uzavretej pracovnej zmluvy,
- ak v rámci jednej zmeny vykonáva svoju prácu dlhšie ako 4 hodiny,
- bez ohľadu na to, či pracuje na riadny
- alebo kratší pracovný úväzok,
- bez ohľadu na to, či pracuje na jednu alebo viac zmien.
Zabezpečenie stravovania
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce má podnikateľ – zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy.
Túto povinnosť zamestnávateľ nemá, ak:
- sú zamestnanci na pracovnej ceste, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny,
- ide o zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme v zahraničí.
Poznámka:
U zamestnanca, ktorý je na pracovnej ceste, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej ZCN).
Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov najmä poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny. Za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny. Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 11 hodín, zamestnávateľ môže (ale nemusí) zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla (§ 152 ods. 2 ZP).
Spôsoby zabezpečenia stravovania
Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 1 ZP.
Na plnenie tejto povinnosti môže využiť zariadenia, v ktorých zabezpečí stravovanie jedným z uvedených spôsobov, a to v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 ZP:
- vo vlastnom stravovacom zariadení,
- v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
- prostredníctvom fyzickej osoby (ďalej FO) a právnickej osoby (ďalej PO), ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u FO alebo PO, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.
Napríklad uzavretím zmluvy s FO alebo PO, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (v praxi to znamená zakúpenie stravovacích poukážok).
Táto FO alebo PO sprostredkuje stravovanie zamestnancov svojho zmluvného partnera (zamestnávateľa) u FO alebo PO, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby (reštaurácie a iné stravovacie zariadenia).
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie
Podľa § 152 ods. 3 ZP má zamestnávateľ povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN.
Poznámka:
Sumy stravného pri pracovnej ceste upravuje MPSVaR SR príslušným opatrením. Sumy sú stanovené v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma. Do konca októbra 2014 bolo platné opatrenie MPSVaR SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného. Výška stravného bola s platnosťou od 1. 9. 2012 v časovom pásme trvania pracovnej cesty 5 až 12 hodín 4 eurá, tzn. že príspevok zamestnávateľa bol vo výške 2,20 eura (4 x 55 : 100). MPSVaR SR zvýšilo s platnosťou od 29. 10. 2014 a účinnosťou od 31. 10. 2014 opatrením č. 296/2014 Z. z. sumy stravného. Suma stravného pre zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu v časovom pásme trvania pracovnej cesty 5 až 12 hodín je 4,20 eura. Uvedenou zmenou sa zvýši príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov na 2,31 eura (4,20 x 55 : 100). Keďže stravné lístky a stravovacie poukážky kupuje zamestnávateľ dopredu, od 1. 11. 2014 môže prispievať zamestnancom sumou 2,31 eura.
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov v roku 2014:
- v období od 1. 1. do 31. 10. 2014:
- príspevok je minimálne vo výške 55 % z ceny jedla,
- príspevok je maximálne vo výške 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. 2,20 eura (4 x 55 : 100).
- v období od 1. 11. 2014:
- príspevok je minimálne vo výške 55 % z ceny jedla,
- príspevok je maximálne vo výške 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. 2,31 eura (4,20 x 55 : 100).
Príklad č. 1:
Spoločnosť REDDY s. r. o. zabezpečuje zamestnancom stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení. Cena jedného stravného lístka, ktorý zamestnanci dostanú vždy na celý mesiac dopredu, je na odpracovaný deň (pracovnú zmenu) 3,20 eura. Koľko musí prispievať zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov?
Zamestnávateľ mal povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov, v súlade s ustanovením § 152 ods. 3 ZP, v období od 1. 1. do 31. 10. 2014:
- minimálne vo výške 1,76 eura, čo je 55 % z ceny jedla (3,20 x 55 : 100 = 1,76 eura),
- maximálne vo výške 2,20 eura, čo je 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín, a to podľa ZCN, čo je 4 eurá (4 x 55 : 100 = 2,20 eura).
O výške príspevku, ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na stravovanie, sa rozhoduje zamestnávateľ v rámci uvedeného rozpätia. Suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v rámci hranice od 1,76 eura do 2,20 eura, je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Od 1. 11. 2014 je príspevok na stravovanie zamestnanca:
- minimálne vo výške 1,76 eura, čo je 55 % z ceny jedla (3,20 x 55 : 100 = 1,76 eura),
- maximálne vo výške 2,31 eura, čo je 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín, a to podľa ZCN, čo je 4,20 eura (4,20 x 55 : 100 ).
Suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v rozpätí hranice od 1,76 eura do 2,31 eura, je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Ak zabezpečuje zamestnávateľ stravovanie zamestnancov prostredníctvom FO alebo PO, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, cenou jedla podľa § 152 ods. 4 ZP sa rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN.
Podľa § 152 ods. 5 ZP výška poplatku za sprostredkovanie stravovacích služieb je maximálne 3 % hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.
Pre stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok v roku 2014 platí:
- v období od 1. 1. 2014 do 31. 10. 2014:
- príspevok zamestnávateľa je minimálne vo výške 55 % z ceny jedla,
- príspevok je maximálne vo výške 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. 2,20 eura (4 x 55 : 100),
- cena jedla = hodnota stravovacej poukážky,
- minimálna hodnota stravovacej poukážky je 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. 3 eurá (4 x 75 : 100).
- v období od 1. 11. 2014:
- príspevok zamestnávateľa je minimálne vo výške 55 % z ceny jedla,
- príspevok zamestnávateľa je maximálne vo výške 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. 2,31 eura (4,20 x 55 : 100),
- cena jedla = hodnota stravovacej poukážky,
- minimálna hodnota stravovacej poukážky je 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. 3,15 eura (4,20 x 75 : 100).
Príklad č. 2:
Podnikateľ Prokop zabezpečuje zamestnancom stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok, ktoré zamestnanci dostanú vždy na celý mesiac dopredu. Cena jednej stravovacej poukážky je na odpracovaný deň (pracovnú zmenu) 3 eurá. Koľko musí prispievať zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov?
Zamestnávateľ, ktorý poskytuje zamestnancom na stravovanie stravovacie poukážky v hodnote 3 eurá na zabezpečenie hlavného teplého jedla, musí na stravovanie zamestnancom prispievať v súlade s ustanovením § 152 ods. 3 ZP, a to v období do 31. 10. 2014:
- minimálne vo výške 1,65 eura, čo je 55 % z ceny jedla (3 x 55 : 100 = 1,65 eura),
- maximálne vo výške 2,20 eura, čo je 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín, a to podľa ZCN, čo je 4 eurá (4 x 55 : 100 = 2,20 eura).
O výške príspevku, ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na stravovanie, rozhoduje zamestnávateľ. Suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov v rámci hranice od 1,65 eura do 2,20 eura, je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
S platnosťou od 1. 11. 2014 má zamestnávateľ povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov :
- minimálne vo výške 1,73 eura, čo je 55 % z ceny jedla (3,15 x 55 : 100 = 1,73 eura),
- maximálne vo výške 2,31 eura, čo je 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín (4,20 x 55 : 100).
Suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov v rozpätí hranice od 1,73 eura do 2,31 eura, je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Príklad č. 3:
Podnikateľka Patrícia zabezpečuje zamestnancom stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok, ktoré zamestnanci dostanú vždy na celý mesiac dopredu. Cena jednej stravovacej poukážky na odpracovaný deň (pracovnú zmenu) je 5 eur. Od novembra 2014 platí nové opatrenie MPSVaR, preto Patrícia nevie, koľko ona ako zamestnávateľ má prispievať na stravovanie zamestnancov. Môže to byť suma vo výške 55 % zo stravovacej poukážky, t. j. suma 2,75 eura?
Patrícia ako zamestnávateľ, ktorý poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky v hodnote 5 eur na zabezpečenie hlavného teplého jedla, môže prispievať zamestnancom od 1. 11. 2014 v súlade s ustanovením § 152 ods. 3 ZP sumou 2,31 eura. Táto suma je jej daňovým výdavkom. Ak bude Patrícia prispievať zamestnancom sumou 2,75 eura, čo je 55 % z hodnoty stravovacej poukážky (5 x 55 : 100), jej daňovým výdavkom bude čiastka 2,31 eura a zvyšok príspevku vo výške 0,44 eura (2,75 – 2,31) na jednu stravovaciu poukážku by bol jej nedaňovým výdavkom, ktorý bude platiť zo zisku.
Finančný príspevok na stravovanie
Finančný príspevok ako náhradu za stravovanie môže poskytnúť zamestnávateľ len vo vybraných prípadoch v súlade s ustanovením § 152 ods. 6 a ods. 7 ZP. Na finančný príspevok v rozsahu podľa § 152 ods. 3 ZP má nárok:
- zamestnanec, u ktorého zamestnávateľ nemôže objektívne zabezpečiť klasické stravovanie vzhľadom na charakter práce,
- zamestnanec pri výkone domácej práce alebo telepráce, ak nie je možné zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 1, 2 ZP,
- zamestnanec, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže využívať žiaden z poskytovaných spôsobov stravovania.
Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť u vyššie uvedených zamestnancov stravovanie, majú títo zamestnanci nárok na finančný príspevok, a to najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však vo výške 55 % zo sumy stravného poskytovaného na pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN.
Úprava podmienok v stravovaní zamestnancov
Zamestnávateľ môže po prerokovaní a so súhlasom zástupcov zamestnancov podľa ustanovenia § 152 ods. 8 ZP:
- upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo počas inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (napríklad, keď je zamestnanec práceneschopný),
- umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
- rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, napríklad na bývalých zamestnancov – dôchodcov a podobne.
Poznámka:
Podľa § 11a ods. 1 ZP zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Podľa § 12 ZP, ak sa vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, môže zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, konať samostatne. Tzn., že zamestnávateľ môže rozhodnúť svojím jednostranným právnym úkonom. Individuálne rozhodnutie zamestnávateľa sa vylučuje len v tom prípade, keď zákon vyslovene uvádza, že dohodu alebo súhlas nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.
Poznámka redakcie:
§ 152 Zákonníka práce
Výdavky na stravovanie zamestnanca patria medzi daňové výdavky, ak ich podnikateľ – zamestnávateľ uplatní len v rozsahu a za podmienok ustanovených v Zákonníku práce v znení neskorších predpisov a v ustanoveniach zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP).
Príspevok zamestnávateľa ako daňový výdavok
Príspevok na stravovanie zamestnancov je daňovým výdavkom zamestnávateľa, ak spĺňajú podmienky ustanovené v § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP. Z ustanovení ZCN a ZDP vyplýva, že príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov je daňovým výdavkom vo výške 55 % z ceny jedla, maximálne vo výške zodpovedajúcej 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN, čo je v období od 1. 1. do 31. 10. 2014 maximálne 2,20 eura a od 1. 11. 2014 maximálne 2,31 eura. Za daňový výdavok sa považuje aj príspevok zamestnávateľa, ak pracovná zmena trvala viac ako 11 hodín a zamestnávateľ zabezpečil poskytnutie ďalšieho hlavného jedla v súlade s § 152 ods. 2 ZP. Zamestnávateľ môže na stravovanie prispievať aj vyššou sumou, ale príspevky poskytnuté nad rámec ustanovený zákonom nie sú daňovým výdavkom zamestnávateľa.
U zamestnanca je príspevok zamestnávateľa na jeho stravovanie vo výške 2,20 eura a od 1. 11. 2014 vo výške 2,31 eura oslobodený od dane z príjmov FO.
Príklad č. 4:
Podnikateľ Roman, ktorý podniká ako FO, zamestnáva 2 zamestnancov, ktorým kupuje stravné lístky v hodnote 4 eurá.
Roman bude v roku 2014 pri stanovení daňových výdavkov postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP, podľa ktorého sú daňovými výdavkami príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je § 152 ods. 3 ZP. Podľa uvedeného ustanovenia ZP zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je ZCN. V roku 2014 je to:
- v období od 1. 1. do 31. 10. 2014 suma 4 eurá, tzn. že zamestnávateľ si môže do daňových výdavkov započítať sumu až do výšky 2,20 eura (4 x 55 : 100),
- od 1. 11. 2014 suma 4,20 eura, tzn. že zamestnávateľ si môže do daňových výdavkov započítať sumu do výšky 2,31 eura (4,20 x 55 : 100).
Príklad č. 5:
Spoločnosť Rybky, s. r. o. zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie podľa § 152 ods. 2 ZP. Spoločnosť kupuje zamestnancom stravné lístky, cena jedného je 3 eurá. Zamestnávateľ prispieva každému zamestnancovi sumou 2 eurá na jeden stravný lístok. Čo je daňovým výdavkom spoločnosti Rybky, s. r. o. v roku 2014 ?
Podľa § 152 ods. 3 ZP je zamestnávateľ povinný prispievať na jedlo zamestnancovi najmenej v sume 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo bolo do 31. 10. 2014 2,20 eura a od 1. 11. 2014 je 2,31 eura. Zamestnávateľ prispieva zamestnancom vo výške 2 eurá, čo spĺňa ustanovenie § 152 ods. 3 ZP, lebo minimálny príspevok zamestnávateľa je 1,65 eura (3 x 55 : 100). Maximálny príspevok zamestnávateľa je 2,20 eura a od 1. 11. 2014 2,31 eura, tzn. že zamestnávateľ si môže uplatniť do daňových výdavkov, podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP, celú sumu 2 eurá.
Príklad č. 6:
Podnikateľka Petra zabezpečuje stravovanie svojich zamestnancov v stravovacom zariadení PO.
V roku 2014 kupuje podnikateľka zamestnancom stravné lístky v hodnote 3,80 eura a prispieva im sumou 2,60 eura na jeden stravný lístok. Je suma príspevku vo výške 2,60 eura daňovým výdavkom podnikateľky?
Podľa § 152 ods. 3 ZP má Petra povinnosť prispievať zamestnancovi minimálne v sume 55 % z ceny jedla, maximálne na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN, čo je v roku 2014 2,20 eura a od 1. 11. 2014 2,31 eura.
Cena stravného lístka 3,80 eura je cena jedla. V roku 2014 je zákonom stanovená minimálna výška príspevku 2,09 eura (3,80 x 55 : 100) a maximálna výška 2,20 eura (4 x 55 : 100) a od 1. 11. 2014 2,31 eura (4,20 x 55 : 100).
Petra prispieva zamestnancom vo výške 2,60 eura, tzn. že do daňových výdavkov si môže uplatniť len časť príspevku:
- od 1. 1. do 31. 10. 2014 vo výške 2,20 eura a zvyšok, t. j. suma 0,40 eura (2,60 – 2,20), je jej nedaňový výdavok,
- od 1. 11. 2014 vo výške 2,31 eura a suma 0,29 eura (2,60 – 2,31) je jej nedaňový výdavok.
Provízia ako daňový výdavok
Ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie svojich zamestnancov prostredníctvom FO alebo PO, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, je suma zaplatenej provízie daňovým výdavkom v plnej výške, ak je stanovená v súlade s ustanovením § 152 ods. 5 Zákonníka práce. Podľa § 152 ods. 5 Zákonníka práce môže byť výška poplatku za sprostredkovanie stravovacích služieb maximálne 3 % hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.
Príklad č. 7:
Spoločnosť RELLO s. r. o. zabezpečuje stravovanie svojich zamestnancov (zamestnáva 10 zamestnancov na hlavný pracovný pomer) prostredníctvom sprostredkovateľskej spoločnosti, u ktorej im kupuje stravovacie poukážky. Zamestnancom poskytuje v súlade s ustanovením § 152 ods. 4 ZP stravovaciu poukážku v hodnote 3,15 eurá na jeden odpracovaný deň (na jednu pracovnú zmenu). Dňa 29. 10. 2014 kúpila spoločnosť 190 kusov stravovacích poukážok pre zamestnancov na mesiac november 2014. Sprostredkovateľská provízia, ktorú podnikateľ zaplatil, bola vo výške 14,96 eura (2,50 % z hodnoty stravovacej poukážky = 598 x 2,50 : 100).
Spoločnosť stanoví výšku daňových výdavkov takto:
- daňovým výdavkom bude sprostredkovateľská odmena vo výške 14,96 eura, lebo spoločnosť zabezpečuje stravovanie svojich zamestnancov prostredníctvom PO, ktorá má oprávnenie na sprostredkovanie stravovacích služieb a suma 14,96 eura je v súlade s § 152 ods. 5 ZP (je menej ako maximum 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke),
- daňovým výdavkom bude podľa § 152 ods. 3 ZP príspevok zamestnávateľa vo výške 438,90 eura (4,20 x 55 : 100 x 190). Ak by niektorý zo zamestnancov neodpracoval plný počet pracovných dní, napríklad z dôvodu PN alebo čerpania dovolenky, spoločnosť by znížila nákup stravovacích poukážok v ďalšom mesiaci, a tým by aj znížila daňové výdavky o stravné poskytnuté za neodpracované dni.
Príspevky zo sociálneho fondu
Podľa ustanovenia § 152 ods. 3 ZP má zamestnávateľ povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov aj podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov (ďalej ZSF). Podľa § 7 ods. 1 ZSF zamestnávateľ môže zo sociálneho fondu (ďalej SF) poskytovať príspevky, pričom jednou z oblastí použitia prostriedkov SF je aj stravovanie zamestnancov. Príspevky zo SF môže zamestnávateľ poskytovať iba zamestnancom v pracovnom pomere. Výnimočne sa môžu príspevky zo SF poskytovať aj rodinným príslušníkom zamestnanca a poberateľovi dôchodku – bývalému zamestnancovi. Príspevky zo SF na stravovanie nemôže zamestnávateľ poskytovať FO, ktoré pracujú na základe uzavretej dohody (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov). Príspevok zo SF nie je možné považovať za daňový výdavok, lebo do daňových výdavkov bol započítaný už pri tvorbe SF.
Príklad č. 8:
Zamestnávateľ RRK, s. r. o. má 5 zamestnancov v riadnom pracovnom pomere, pre ktorých zabezpečuje stravovanie prostredníctvom oprávnenej PO, tzn. formou stravovacích poukážok. V roku 2014 kupovala spoločnosť stravovacie poukážky vo výške 3 eurá na pracovný deň (4 x 75 : 100) a od 1. 11. 2014 v sume 3,15 eura (4,20 x 75 : 100) na pracovný deň. Do 31. 10. 2014 bola suma 2,20 eura u zamestnávateľa daňovým výdavkom. Zvyšok, t. j. suma 0,80 eura (3 – 2,20), hradil zamestnávateľ zamestnancom zo SF, tzn. že zamestnanci na stravovanie nedoplácali. Od 1. 11. 2014 je daňovým výdavkom spoločnosti suma 2,31 eura. Zvyšných 0,84 eura (3,15 – 2,31) stravovacej poukážky hradí zamestnávateľ zamestnancom zo SF a zamestnanci na stravovanie nič nedoplácajú.
Ak zamestnávateľ kúpil 3. 11. 2014 na november 2014 100 kusov stravovacích poukážok a zaplatil 322,87 eura, jeho daňovým výdavkom je:
- sprostredkovateľská odmena 7,87 eura (315 x 2,50 : 100),
- suma 231 eur (4,20 x 55 : 100 x 100).
Príspevok zo SF nie je daňový výdavok, lebo do daňových výdavkov bol uplatnený pri tvorbe SF.
Poznámka redakcie:
§ 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov
§ 152 Zákonníka práce
Zamestnanec, ktorý spĺňa podmienky nároku na poskytovanie stravovania, má nárok na príspevok zamestnávateľa. Vo vybraných prípadoch môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom aj finančný príspevok na stravovanie.
Poskytnutie finančného príspevku na stravovanie zamestnanca je možné len z dôvodov uvedených v § 152 ods. 6 a 7 ZP a predstavuje výnimočnú formu kompenzácie za neposkytnutie stravy, ktorá prichádza do úvahy len vtedy, ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie inými zákonnými spôsobmi.
Problematiku príspevkov na stravovanie na strane zamestnanca upravuje § 5 ods. 7 písm. b) ZDP. Podľa tohto ustanovenia ZDP sú od dane oslobodené aj príjmy poskytnuté ako hodnota stravy, ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Z uvedeného vyplýva, že finančný príspevok poskytnutý z iného dôvodu, ako sú zdravotné dôvody zamestnanca, podlieha u zamestnanca dani z príjmov FO.
Od dane z príjmov FO je oslobodený aj príspevok zamestnávateľa zo SF na stravovanie zamestnanca, u ktorého ide o nepeňažný príjem.
Príklad č. 9:
Podnikateľka Ružena zamestnáva 3 zamestnancov v hlavnom pracovnom pomere a poskytuje im v súlade s § 152 ZP stravovanie. Do 31. 10. 2014 na jeden stravný lístok prispievala zamestnanom 2,20 eura z výdavkov podnikateľa a 0,40 eura zo SF. Od 1. 11. 2014 poskytuje zamestnancom aj naďalej stravné lístky v hodnote 4 eurá a prispieva im sumou 2,71 eura, z toho je príspevok zo SF je 0,40 eura na jeden stravný lístok.
Príspevok zamestnávateľa na stravné zamestnancom je v októbri a v novembri 2014:
- v októbri 2014 2,60 eura na jeden stravný lístok, z toho 2,20 eura je daňový výdavok zamestnávateľa a 0,40 eura je príspevok zo SF,
- v novembri 2014 sumou 2,71 eura na jeden stravný lístok, z toho 2,31 eura je daňový výdavok zamestnávateľa a sumou 0,40 eura prispieva zo SF.
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnanca je u zamestnancov nepeňažným príjmom (nedostali finančné prostriedky, ale dostali stravné lístky), ktorý je od dane z príjmov FO podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodený.
Príklad č. 10:
Podnikateľka Radka sa rozhodla, že bude zamestnancom poskytovať stravovanie bezplatne. Radka nakupuje stravu pre svojich zamestnancov v blízkej závodnej jedálni v hodnote 3 eurá za jeden obed. V mesiaci október 2014 kúpila stravu pre 4 zamestnancov v celkovej hodnote 240 eur (80 obedov za 3 eurá/1 obed). Dodávateľ stravy vystavil Radke faktúru na sumu 240 eur a Radka uvedenú sumu zaplatila.
V októbri 2014 si môže Radka ako daňový výdavok započítať hodnotu stravy maximálne vo výške 2,20 eura za jedno jedlo (55 % zo sumy 4 eurá), tzn. že jej daňový výdavok bude 176 eur (80 x 2,20). U zamestnanca bude hodnota stravy, ktorú od svojho zamestnávateľa dostáva, príjem od dane oslobodený, lebo nedostáva finančný príspevok na stravovanie, ale dostáva jedlo. Radke odporúčame postupovať tak, že do daňových výdavkov si započíta sumu 2,20 eura na jedno jedlo, časť stravného uhradí zo SF a zvyšok zo zisku. Stanovenie konkrétnej výšky, ktorou bude Radka ako zamestnávateľ prispievať zamestnancom zo SF na jedno jedlo (jeden stravný lístok), by mala upraviť v internej smernici. Od 1. 11. 2014 si môže Radka započítať do daňových výdavkov hodnotu stravy až do výšky 2,31 eura za jedno jedlo (55 % zo sumy 4,20 eura).
Príklad č. 11:
Zamestnávateľ PILKA s. r. o. uzavrel so študentom Petrom počas letných prázdnin dohodu o brigádnickej práci študentov. Práce bude Peter vykonávať vo vysokohorskom prostredí pri rekonštrukcii horskej chaty, ktorá je mimo prevádzky. Zamestnávateľ nemá možnosť doviezť zamestnancom teplú stravu a ani inak ju zabezpečiť.
Preto poskytuje zamestnancom finančný príspevok na stravovanie vo výške 4 eurá na jednu odpracovanú zmenu. Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté zabezpečenie stravovania a poskytovanie finančného príspevku na stravovanie aj pre FO, ktoré pracujú na základe uzavretej dohody.
U Petra, tak ako u ostatných zamestnancov, bude finančný príspevok, ktorý im poskytuje zamestnávateľ na stravovanie podľa § 152 ods. 6 ZP, príjem, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov FO.
Finančný príspevok je predmetom dane z príjmov zo závislej činnosti a zamestnávateľ ho zdaní Petrovi spolu s ostatnou mzdou. Zamestnávateľ si môže ako daňový výdavok započítať hodnotu stravy maximálne vo výške 2,20 eura (55 % zo sumy 4 eurá) a od 1. 11. 2014 maximálne vo výške 2,31 eura (55 % zo sumy 4,20 eura).
Poznámka redakcie:
§ 152 ods. 6 a 7 Zákonníka práce
V ďalšej časti príspevku na príkladoch z podnikateľskej praxe FO a PO si ukážeme, ako majú podnikatelia postupovať pri poskytovaní stravovania zamestnancom.
Stravovanie FO, ktoré vykonávajú prácu na základe dohody
Právny nárok na stravovanie majú len tí zamestnanci, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy. Podľa § 152 ods. 2 ZP má nárok na stravovanie zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Na stravovanie nemá nárok zamestnanec, ktorý pracuje na základe uzavretej dohody (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov), aj keď sa podľa § 11 ZP považuje za zamestnanca.
Poznámka:
Podľa § 11 ods. 1 ZP zamestnancom je FO, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú činnosť. Spôsobilosť FO mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, podľa § 11 ods. 2 ZP, dňom, keď FO dovŕši 15 rokov veku. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď FO skončí povinnú školskú dochádzku.
Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami sa nevzťahujú všetky ustanovenia ZP. Toto platí aj pre § 152 ZP, ktorý sa nevzťahuje na FO – dohodárov.
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na stravovanie aj fyzickým osobám, ktoré vykonávajú prácu na základe uzavretej dohody, ak:
- sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne dohodne na poskytovaní stravovania v konkrétnej dohode alebo ak
- zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov podľa § 152 ods. 8 ZP rozšíri okruh FO, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, o FO, ktoré vykonávajú prácu na základe uzavretej dohody.
FO, ktoré pracujú na základe uzavretej dohody, nemajú nárok na príspevok na stravovanie zo SF, lebo sa na tvorbe SF nepodieľajú.
Príklad č. 12:
Podnikateľka Regína zamestnáva 4 brigádnikov, z toho dvoch dôchodcov na dohodu o pracovnej činnosti a počas letných prázdnin aj dvoch študentov na dohodu o brigádnickej práci študentov. Študenti vykonávajú prácu denne dlhšie ako 4 hodiny (pracujú 8 hodín denne), preto sa Regína rozhodla, že im zabezpečí stravovanie (stravný lístok) tak ako ostatným zamestnancom, tzn. vo výške 3 eurá za odpracovaný deň.
Regína môže poskytnúť študentom, ktorí vykonávajú prácu na základe uzavretej dohody o brigádnickej práci študentov, stravovanie (stravné lístky) a uplatniť si časť z hodnoty stravného lístka ako daňový výdavok za podmienky, že ako zamestnávateľ so súhlasom zástupcov zamestnancov rozšíri okruh FO, ktorým zabezpečí stravovanie, alebo sa so študentmi písomne dohodne (uvedie to v konkrétnej dohode o brigádnickej práci študentov) na poskytovaní stravovania v súlade so ZP.
Nárok na stravovanie počas čerpania dovolenky a počas PN
Častou otázkou je, či má podnikateľ – zamestnávateľ, povinnosť poskytnúť stravné lístky zamestnancovi aj počas čerpania jeho riadnej dovolenky a či si môže podnikateľ, ak tieto lístky zamestnancovi obstará, hodnotu stravných lístkov zahrnúť do daňových výdavkov.
Zamestnanec má nárok na stravné aj počas čerpania dovolenky a počas PN v prípade, že zamestnávateľ upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas prekážok v práci, a to v súlade s § 152 ods. 8 písm. a) ZP. Zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (prípadne v kolektívnej zmluve), môže zabezpečiť stravovanie aj vtedy, keď zamestnanec čerpá dovolenku, keď je práceneschopný, poprípade pri iných prekážkach v práci alebo inej ospravedlnenej absencii. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov ani odbory môže upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie ako je vyššie uvedené, počas prekážok v práci na strane zamestnanca, aj sám.
Príklad č. 13:
Rado podniká ako FO a zamestnáva 2 zamestnancov na pracovný pomer. Dňa 3. 11. 2014 kúpil pre svojich zamestnancov 38 stravných lístkov (19 x 2) v hodnote 4 eurá, celkom zaplatil 152 eur. Lístky zamestnancom kúpil na mesiac november 2014 a odovzdal im ich 3. 11. 2014. Zamestnanec Peter si musel počas mesiaca november vybrať neplánovane 5 dní dovolenky.
Zamestnávateľ nekrátil Petrovi počet lístkov v ďalšom mesiaci za 5 dní dovolenky a uplatnil si ako daňový výdavok hodnotu stravného lístka vo výške 2,31 eura aj za dni, počas ktorých Peter nepracoval a čerpal dovolenku.
U zamestnávateľa Rada nepôsobia zástupcovia zamestnancov, a preto ak si Rado neupraví podmienky na poskytovanie stravovania pre svojich zamestnancov počas prekážok v práci v internom predpise podľa § 152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce, nemôže byť hodnota vo výške 11,55 eura (2,31 x 5) za 5 stravných lístkov jeho daňovým výdavkom. Podnikateľ by mal hodnotu stravných lístkov vo výške 11,55 eura odpočítať z daňových výdavkov.
Príklad č. 14:
Rudolf podniká ako FO a zamestnáva 4 zamestnancov na pracovný pomer. Dňa 3. 11. 2014 kúpil pre svojich zamestnancov 76 kusov stravných lístkov (19 x 4) v celkovej hodnote 304 eur (76 x 4) na mesiac november 2014. Lístky zamestnancom odovzdal 3. 11. 2014.
Zamestnanec Pavol v novembri ochorel a čerpal 10 dní PN. Rudolf nekrátil Pavlovi v ďalšom mesiaci za 10 dní PN počet stravných lístkov a v daňových výdavkoch si uplatnil aj cenu stravného lístka vo výške 2,31 eura za 10 dní PN zamestnanca Pavla. Je takýto postup správny?
Zamestnanec Pavol nemá nárok na stravné lístky počas PN, pretože v dňoch, keď čerpal PN, nebol na pracovisku a nevykonával prácu viac ako 4 hodiny denne, čo je podmienkou pre vznik nároku na stravovanie zamestnancov podľa § 152 ods. 2 ZP.
U zamestnávateľa Rudolfa nepôsobia zástupcovia zamestnancov a nemá upravené podmienky na poskytovanie stravovania pre svojich zamestnancov počas prekážok v práci v internom predpise. Preto nemôže byť uňho hodnota vo výške 23,10 eura (2,31 x 10) za 10 stravných lístkov daňovým výdavkom.
Podnikateľ by mal hodnotu stravných lístkov vo výške 23,10 eura odpočítať z daňových výdavkov.
Stravné za práce v sobotu a nedeľu
Má zamestnanec, ktorý vykonáva prácu v sobotu alebo v nedeľu, nárok na stravovanie? Podľa § 152 ods. 1 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie. Podľa § 152 ods. 2 ZP nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Ak práca v sobotu alebo v nedeľu nie je výkonom práce nadčas, má zamestnanec nárok na stravovanie v súlade s ustanoveniami ZP. Zamestnávateľ si hodnotu stravného lístka poskytnutého v súlade s § 152 ods. 1 a 2 ZP môže započítať do daňových výdavkov.
Príklad č. 15:
Spoločnosť RIGOS, s. r. o. prevádzkuje predajňu s potravinami, ktorá je otvorená aj v sobotu a nedeľu. Počas soboty 8. 11. 2014 odpracovali zamestnanci v rámci riadneho pracovného času: Patrik odpracoval 3 hodiny a Petra 6 hodín. Obom poskytol zamestnávateľ stravný lístok v hodnote 3 eurá. Zamestnanci sa stravujú v stravovacom zariadení firmy, u ktorej je spoločnosť v podnájme.
Zamestnávateľ môže za daňový výdavok považovať len sumu za jeden stravný lístok. Petra, ktorá odpracovala viac ako 4 hodiny, má nárok na stravné v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 ZP a zamestnávateľ si môže takýto výdavok uplatniť ako výdavok daňový. Patrik, ktorý odpracoval menej ako 4 hodiny za zmenu, nemá podľa § 152 ods. 2 ZP nárok na stravné. Ak sa zamestnávateľ rozhodol, že mu stravné poskytne, bude považovať výdavok za nedaňový výdavok, ktorý uhradí zo zisku.
Stravné alebo stravný lístok poskytuje zamestnávateľ zo zákona za každú zmenu, ktorá trvá viac ako 4 hodiny.
Ak pracovná zmena, je jedno či je odpracovaná v sobotu alebo nedeľu a či s nadčasom alebo bez nadčasu, trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ „môže“ (ale nemusí) poskytnúť zamestnancovi ďalší stravný lístok.
Ak zamestnanec pracuje napríklad od rána v jednej pracovnej zmene aj s nadčasom, zamestnávateľ mu ďalší stravný lístok už nemusí poskytnúť.
Zamestnávateľ môže využiť ustanovenia § 152 ods. 8 ZP, ktoré mu umožňujú po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytovať stravu zamestnancom aj mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom. Ak nepôsobí u zamestnávateľa odborový orgán alebo zamestnanecká rada, môže zamestnávateľ konať samostatne a stanoviť vo vnútornom predpise (v internej smernici) okruh poskytovania stravovania. V takomto prípade by bolo poskytnuté stravovanie zamestnancom daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Finančný príspevok na stravovanie
Zamestnávateľ môže na stravovanie zamestnancom prispievať aj finančným príspevkom, ale len za podmienok, ktoré sú uvedené v § 152 ods. 6 a 7 ZP. Zamestnávateľ nemôže postupovať tak, že ak sa zamestnanci rozhodnú, že „chcú peniaze a nechcú stravné lístky a ani stravovacie poukážky“, namiesto stravy im poskytne peniaze. Zamestnávateľ môže ako náhradu za stravovanie poskytnúť zamestnancom finančný príspevok len vo vybraných prípadoch, ktoré sú vyššie uvedené.
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok, a to najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín, t. j. vo výške 4 eurá. Finančný príspevok, ktorý poskytne zamestnávateľ zamestnancovi podľa § 152 ods. 6 a 7 ZP na stravovanie, je u zamestnávateľa považovaný podľa § 19 ZDP za daňový výdavok. U zamestnanca sú, podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane z príjmov oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Z uvedeného vyplýva, že finančný príspevok poskytnutý z iného dôvodu, ako sú zdravotné dôvody zamestnanca, podlieha u zamestnanca dani z príjmov fyzických osôb.
Príklad č. 16:
Podnikateľ Rastislav vykonáva spolu so svojimi 3 zamestnancami podnikateľskú činnosť v ťažko dostupných terénoch, kde nemôže zamestnanom zabezpečiť stravovanie (výrub dreva a jeho čiastočné spracovanie). Preto sa rozhodol, že im bude poskytovať finančný príspevok na stravovanie vo výške 4 eurá na jeden odpracovaný deň (na jednu odpracovanú zmenu).
Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie podľa § 152 ods. 6 ZP finančným príspevkom, tak ako to robí aj Rastislav, zamestnanci nedostanú stravné lístky a ani stravovacie poukážky, ale dostanú peniaze.
Pre zamestnancov predstavuje tento príspevok príjem, ktorý podlieha zdaneniu daňou z príjmov FO, lebo finančný príspevok poskytnutý z iného dôvodu, ako sú zdravotné dôvody zamestnanca, podlieha u zamestnanca dani z príjmov FO. Zamestnávateľ zdaní zamestnancom každý mesiac finančný príspevok poskytnutý na stravovanie ako súčasť mzdy.
Príklad č. 17:
Paulína, ktorá je zamestnaná v obchodnej spoločnosti na riadny pracovný pomer, predložila zamestnávateľovi potvrdenie od špecializovaného lekára, že sa nemôže stravovať bežným spôsobom ako ostatní zamestnanci, lebo musí dodržiavať prísnu diétu. Z uvedeného dôvodu spoločnosť poskytuje Paulíne finančný príspevok na stravovanie vo výške 2,20 eura, od 1. 11. 2014 vo výške 2,31 eura na jeden obed. Finančný príspevok jej vypláca spolu so mzdou za príslušný mesiac.
Príspevok vo výške 2,20 eura na jedno jedlo, ktorý zamestnávateľ poskytuje Paulíne na základe jej potvrdenia, že sa nemôže zo zdravotných dôvodov stravovať tak ako ostatní zamestnanci, je u zamestnávateľa daňovým výdavkom. Poskytnutie príspevku spĺňa podmienky ustanovené v ZP:
- podľa § 152 ods. 3 ZP je vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. je v sume 2,20 eura a od 1. 11. 2014 v sume 2,31 eura,
- podľa § 152 ods. 6 ZP zamestnankyňa predložila potvrdenie od špecializovaného lekára, že zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
Finančný príspevok je u zamestnankyne Paulíny, podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane z príjmov FO oslobodený, lebo bol poskytnutý zamestnancovi zo zdravotných dôvodov.
Poskytnutie stravných lístkov (stravovacích poukážok) spätne
V podnikateľskej praxi sa stáva, že zamestnávateľ nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie stravovania, a preto zamestnancom stravovanie nezabezpečí. Keď sa jeho finančná situácia vylepší, chce zamestnancom stratu za neposkytnutie stravovania kompenzovať a nakúpi stravné lístky, ale najčastejšie stravovacie poukážky aj za obdobie, keď zamestnancom neposkytol stravovanie.
Je príspevok zamestnávateľa aj v takýchto prípadoch jeho daňovým výdavkom?
Pri zvažovaní, či je príspevok zamestnávateľa na nákup stravných lístkov alebo stravovacích poukážok spätne daňovým výdavkom, by mal podnikateľ vychádzať z definície daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Poznámka:
Daňovým výdavkom je podľa § 2 písm. i) ZDP výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11.
V tomto prípade nie je splnená podmienka, že príspevok bol preukázateľne vynaložený na stravovanie za odpracovanú zmenu, tzn. výdavok nebol použitý na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Príspevok zamestnávateľa pri nákupe stravných lístkov alebo stravovacích poukážok spätne nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Príklad č. 18:
Spoločnosť RKK, s. r. o. z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov (spoločnosti neboli uhradené dve vysoké pohľadávky, s ktorými počítala) nezabezpečila zamestnancom stravovanie v mesiacoch september a október 2014.
Začiatkom novembra 2014 odberatelia spoločnosti pohľadávky uhradili, a preto sa rozhodla kúpiť zamestnancom stravovacie poukážky aj za september a október 2014. Je nákup týchto stravovacích poukážok daňovým výdavkom spoločnosti?
Stravovacie poukážky, ktoré spoločnosť kúpila zamestnancom v novembri 2014 spätne za september a október 2014, nepoužili zamestnanci na stravovanie za odpracovanú zmenu (zamestnanec sa nemôže spätne stravovať), preto príspevok na stravovanie za uvedené obdobie a sprostredkovateľská odmena nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Poznámka redakcie:
§ 152 Zákonníka práce
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies