Výhody a nevýhody zamestnávania dôchodcov a absolventov

Poberatelia starobného dôchodku môžu pracovať bez obmedzenia. Môžu mať uzatvorených viac pracovnoprávnych vzťahov súčasne aj viac pracovných pomerov s viacerými zamestnávateľmi, prípadne u jedného zamestnávateľa. Neexistujú žiadne obmedzenia týkajúce sa času výkonu práce ani výšky dosiahnutého zárobku. Zárobok nemá žiadny vplyv na poberanie starobného dôchodku, z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti sa im dôchodok nekráti. Obmedzenia sú iba u poberateľov predčasných starobných dôchodkov, a to pri súbehu poberania predčasného starobného dôchodku a poberania príjmov z pracovného pomeru. Podmienkou nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku je nevykonávanie zárobkovej činnosti, z ktorej je osoba povinne dôchodkovo poistená. Ak bude poberateľ predčasného starobného dôchodku vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorej bude povinne dôchodkovo poistený, sociálna poisťovňa mu vyplácanie predčasného starobného dôchodku pozastaví. Výplatu predčasného starobného dôchodku obnoví dňom nasledujúcim po dni skončenia povinného dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že predčasný starobný dôchodok nemôže byť poskytovaný osobe, ktorá je povinne dôchodkovo poistená, čiže zamestnancovi v pracovnom pomere. Predčasný starobný dôchodok môže byť poskytovaný osobe, ktorá pracuje na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Pracujúci dôchodcovia majú v pracovnoprávnych vzťahoch rovnaké podmienky ako ostatní zamestnanci. Zamestnávateľ v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania stanovenou pre oblasť pracovného práva je povinný zaobchádzať s mini rovnako ako s ostatnými zamestnancami. Priznanie starobného dôchodku počas trvania pracovného pomeru nie je dôvodom na rozviazanie pracovného pomeru. Ak zamestnanec sám nepožiada o rozviazanie pracovného pomeru, pracovný pomer trvá naďalej. Skutočnosť, že mu bol priznaný starobný dôchodok, však zamestnávateľovi oznámiť musí.

V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa musí byť použitý a naplnený niektorý z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce, t. j. zamestnávateľ môže dať výpoveď iba z dôvodov, ak:

• sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje,
• sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách,
• zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu alebo ak ju nesmie vykonávať,
• zamestnanec nespĺňa predpoklady a požiadavky ustanovené predpismi na výkon dohodnutej práce, neuspokojivo plní pracovné úlohy,
• sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré je možné okamžité ukončenie pracovného pomeru.

Ak bude pracovný pomer skončený výpoveďou, aj dôchodca má nárok na plynutie výpovednej doby podľa pravidiel ustanovených v § 62 Zákonníka práce. Pokiaľ pôjde o organizačné dôvody [§ 63 ods. 1 písm. a) alebo b)] alebo o zdravotné dôvody [§ 63 ods. 1 písm. c)], má aj dôchodca nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 a pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok aj na odchodné podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce.

Poberatelia starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov majú možnosť v súlade so Zákonníkom práce vykonávať práce:

• na základe pracovnej zmluvy v súlade s ustanoveniami druhej časti Zákonníka práce, pričom:
  • v pracovnej zmluve musia byť dohodnuté náležitosti podľa § 43,
  • pracovný pomer môže byť uzatvorený na dobu neurčitú i na dobu určitú podľa § 48, na kratší pracovný čas podľa § 49,
  • pracovný pomer môže skončiť štandardnými spôsobmi podľa § 59, a to dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe, smrťou a v prípade pracovného pomeru na dobu určitú uplynutím dohodnutej doby, t. j. osobitný dôvod alebo spôsob skončenia pracovného pomeru u dôchodcov neexistuje,
  • zamestnávateľ aj zamestnanec musia dodržiavať povinnosti ustanovené Zákonníkom práce a inými právnymi predpismi,
  • zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu podľa mzdových podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo v Zákonníku práce najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta,
  • zamestnanci majú nárok na všetky inštitúty ako dovolenka, príplatky, náhrady príjmu, náhrady pri dočasnej pracovnej neschopnosti, stravovanie zabezpečené zamestnávateľom, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu a pod.,
• na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v súlade s deviatou časťou Zákonníka práce, a to:
  • dohody o vykonaní práce (§ 226),
  • dohody o pracovnej činnosti (§ 228a),
    pričom obmedzenia sú dané len príslušnými ustanoveniami a nie skutočnosťou, že zamestnanec je dôchodca.

1.1. Platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie u poberateľov starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku

Poberatelia starobného dôchodku pracujúci na základe pracovnej zmluvy sú pre účely zdravotného poistenia a sociálneho poistenia považovaní za zamestnancov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť s právom na príjem zo závislej činnosti a ich príjem plynúci z tejto činnosti ako pravidelný príjem je vymeriavacím základom zamestnanca a zamestnávateľa pre platenie poistného na zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie.

Poberatelia starobného dôchodku sú povinne dôchodkovo poistení. Ak Sociálna poisťovňa pozastaví vyplácanie predčasného starobného dôchodku z dôvodu vykonávania zárobkovej činnosti, z ktorej je osoba povinne dôchodkovo poistená, na účely platenia poistného má takáto osoba postavenie poberateľa predčasného starobného dôchodku.

Zamestnanec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok:

• platí preddavky na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné dôchodkové poistenie,
• neplatí poistné na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zamestnávateľ za zamestnanca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok:

• platí preddavky na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné dôchodkové poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity,
• neplatí poistné na invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Poistné na invalidné poistenie v zmysle § 128 ods. 4 zákona o sociálnom poistení neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, po priznaní starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku. Poistné neplatí ani zamestnávateľ za takého zamestnanca. Na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok a na jeho zamestnávateľa sa poistenie v nezamestnanosti nevzťahuje v zmysle § 19 ods. 3 písm. b) zákona.

Poistné sa platí vo výške percentuálnej sadzby poistného stanoveného zákonom o zdravotnom poistení a zákonom o sociálnom poistení z vymeriavacieho základu, ktorým je plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonávanú zárobkovú činnosť, okrem odmien za práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. príjem zamestnanca zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti pri rešpektovaní zákonmi stanovených maximálnych vymeriavacích základov.

Výška preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie za zamestnanca v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok a za zamestnávateľa v závislosti od stanovených sadzieb poistného, vymeriavacieho základu a maximálneho preddavku a poistného od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011 je nasledovná:

Tabuľka č. 1

Ak zamestnanec, ktorý je v pracovnom pomere, požiada o priznanie starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, ešte nie je splnená podmienka priznania dôchodku a zamestnanec aj zamestnávateľ sú povinní platiť poistné na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Ak na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi priznaný dôchodok spätne, zamestnanec aj zamestnávateľ nie sú povinní platiť poistné od dátumu priznania dôchodku. Poistné na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti zaplatené za zamestnanca aj zamestnávateľa od dátumu priznania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku Sociálna poisťovňa na základe žiadosti o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu v súlade s § 145 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení vráti.

Aj poberatelia starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku môžu byť zamestnancami v právnom vzťahu, ktorý im zakladá právo na nepravidelný príjem, ktorý je považovaný za príjem zo závislej činnosti (napr. konatelia, členovia štatutárnych, správnych a dozorných orgánov spoločností a pod.). Z nepravidelného príjmu je v mesiaci vyplatenia príjmu povinnosť platenia:

• preddavkov na zdravotné poistenie za zamestnanca aj zamestnávateľa, pričom vymeriavacím základom je poskytnutý príjem,
• poistného sa dôchodkové poistenie za zamestnanca aj zamestnávateľa, pričom:
• vymeriavacím základom je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné z maximálneho vymeriavacieho základu,
• na zamestnanca, ktorý je po priznaní dôchodku dôchodkovo poistený, sa nevzťahuje invalidné poistenie.

Ak sa zamestnancom s nepravidelným príjmom stane poberateľ predčasného starobného dôchodku, nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu v zmysle § 67 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zanikne od najbližšieho výplatného termínu dôchodku splatného po vzniku povinného dôchodkového poistenia vyplývajúceho z nepravidelného príjmu, rovnako ako po vzniku povinného dôchodkového poistenia z pravidelného príjmu.

Výška preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na dôchodkové poistenie za zamestnanca s nepravidelným príjmom, ktorému bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok a za zamestnávateľa v závislosti od stanovených sadzieb poistného, vymeriavacieho základu a maximálneho preddavku a poistného od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011 je nasledovná:

Tabuľka č. 2

Dôchodcovia pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre účely zdravotného poistenia nie sú považovaní za zamestnancov a pre účely sociálneho poistenia sú považovaní za zamestnancov len na účely úrazového a garančného poistenia zamestnávateľa, t. j. z odmeny za vykonávanú prácu poistné na zdravotné a sociálne poistenie neplatia, zamestnávateľ za nich platí poistné iba na úrazové a garančné poistenie.

Keďže zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru nie sú povinne dôchodkovo poistení, súbeh poberania predčasného starobného dôchodku a príjmu zo závislej činnosti nie je obmedzený, t. j. poberatelia predčasného starobného dôchodku pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru naďalej poberajú aj predčasný starobný dôchodok.

Výška poistného za zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, v závislosti od stanovených sadzieb poistného, vymeriavacieho základu a maximálneho poistného od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011 je nasledovná:

Tabuľka č. 3

1.2. Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti u poberateľov starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku

Príjmy dôchodcov bez ohľadu na uzatvorený pracovnoprávny vzťah sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, ktoré sú predmetom dane. Príjem je zdaňovaný platiteľom príjmu (zamestnávateľom) preddavkovo podľa § 35 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na výšku príjmu. Príjmy z pracovnoprávnych vzťahov dôchodcov sa zdaňujú rovnako ako príjmy ostatných zamestnancov. Rozdielne je len uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec nebol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, má nárok na uplatnenie celej nezdaniteľnej časti základu dane. Ak bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku, počas zdaňovacieho obdobia nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane. Ak však suma jeho dôchodku v úhrne nepresiahne sumu, o ktorú by sa základ dane v závislosti od dosiahnutého príjmu mohol znížiť, v rámci ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo pri podávaní daňového priznania si môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi sumou, o ktorú sa znižuje základ dane a vyplatenou sumou dôchodku.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka ročne v zmysle § 11 ods. 2 zákona o dani z príjmov v zdaňovacom období roku 2011 bude:

• ak základ dane daňovníka je rovný alebo nižší ako 18 538,00 eur (185,38 x 100), nezdaniteľná časť = 3 559,30 eura (185,38 x 19,2),
• ak základ dane daňovníka je vyšší ako 18 538,00 eur, nezdaniteľná časť = rozdiel medzi sumou 8 193,80 eura (185,38 x 44,2) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak je táto suma nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa rovná nule.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane u poberateľa starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku k 1. 1. 2011 v závislosti od výšky základu dane aktívnych príjmov a výšky dôchodku za zdaňovacie obdobie roku 2011 bude nasledovné:

Tabuľka č. 4

Ak poberateľ predčasného starobného dôchodku ukončil jeho poberanie a naďalej pracuje, pri uplatnení nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je potrebné postupovať podľa v máji 2011 Daňovým riaditeľstvom SR vydaným „Uplatnením nezdaniteľnej časti základu dane u poberateľa predčasného starobného dôchodku, ktorý ku koncu februára 2011 ukončil jeho poberanie a ďalej pracuje“, v zmysle ktorého daňovník v roku 2011 nemá nárok na mesačné uplatňovanie nezdaniteľnej časti základu dane a ak suma vyplateného predčasného starobného dôchodku v roku 2011 bude nižšia ako 3 559,30 eura, pri ročnom zúčtovaní, resp. pri podaní daňového priznania sa uplatní nezdaniteľná časť základu dane vo výške rozdielu medzi sumou 3 559,30 a sumou vyplateného predčasného starobného dôchodku.

Starobný dôchodca, rovnako ako ostatní zamestnanci, má nárok aj na uplatnenie daňového bonusu, ak spĺňa podmienky uvedené v § 33 zákona o dani z príjmov, t. j.:

• podmienku vyživovaného dieťaťa – nezaopatreného dieťaťa žijúceho s ním v domácnosti;
• dosiahnutie minimálneho príjmu – v priebehu roka zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy a za rok dosiahnutie zdaniteľného príjmu aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, a to bez ohľadu na to, či pracuje na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak by nedosiahol požadovanú výšku príjmu v niektorom mesiaci a dosiahne požadovanú ročnú výšku príjmu, môže si daňový bonus uplatniť dodatočne v rámci ročného zúčtovania preddavkov alebo podaním daňového priznania. Výška vlastného príjmu dieťaťa, ktoré spĺňa podmienky vyživovaného dieťaťa, nie je prekážkou uplatnenia daňového bonusu;
• preukázanie nároku – dokladom o oprávnenosti nároku na priznanie, ktorým je rodný list dieťaťa, v prípade detí po skončení povinnej školskej dochádzky potvrdením školy pre konkrétny školský rok o tom, že dieťa sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo potvrdením príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o poberaní prídavku na dieťa, alebo potvrdením príslušného územného úradu o tom, že dieťa sa považuje za vyživované a nemôže sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz, alebo potvrdením o priznaní alebo odobratí invalidného dôchodku.

Uplatnenie daňového bonusu na jedno vyživované dieťa v zdaňovacom období roku 2011 bude nasledovné:

Tabuľka č. 5

Poberatelia starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku sú z uplatňovania zamestnaneckej prémie vylúčení, pretože podľa § 32a ods. 1 písm. a) bodu 6 zákona o dani z príjmov nárok na zamestnaneckú prémiu vzniká daňovníkom, ktorí na začiatku zdaňovacieho obdobia nie sú poberateľmi dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 zákona, t. j. nie sú poberateľmi starobných, predčasných starobných a výsluhových dôchodkov alebo im dôchodok nebol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia.

pozn. redakcie:

Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č.  173/2017 Z. z. bola suma životného minima s účinnosťou od 1. júla 2017 zvýšená zo sumy 198,09 € na sumu 199,48, 50. ( 19,2 násobok platného životného minima = 3830,02€) Z uvedeného vyplýva, že 50 % nezdaniteľnej časti dane predstavuje nie  1 901,67 € ale 1 915,01 €.

Fyzická osoba je invalidná, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ, údajov zo zdravotnej dokumentácie a komplexných funkčných vyšetrení a ich správ. Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia podľa § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Uznanie invalidity a vznik nároku na invalidný dôchodok má dôsledky aj v pracovnoprávnych vzťahoch, v oblasti verejného zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, služieb zamestnanosti a pod. Osoba, ktorá poberá invalidný dôchodok, môže zároveň bez časového a finančného obmedzenia aj pracovať. Výška príjmu zo závislej činnosti výšku priznaného invalidného dôchodku neovplyvňuje. Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, má zamestnanec nárok na odchodné podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce.

Zamestnávanie invalidných dôchodcov upravuje § 158 a § 159 Zákonníka práce. Zákonník práce nepoužíva pojem invalidný dôchodca, ale zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou, resp. zamestnanec so zdravotným postihnutím, ktorým na účely Zákonníka práce je v zmysle § 40 ods. 8 zamestnanec uznaný za invalidného, ktorý svojmu zamestnávateľovi predloží rozhodnutie o invalidnom dôchodku. Zamestnanci so zdravotným postihnutím sú jednou zo skupín zamestnancov požívajúcich osobitnú ochranu, voči ktorým majú zamestnávatelia viaceré povinnosti a oprávnenia spočívajúce vo vytvorení podmienok umožňujúcich týmto zamestnancom zotrvať v pracovnom pomere. Zamestnávatelia sú povinní:

• zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodnom pracovnom mieste, dohodnúť s ním v pracovnej zmluve taký druh práce a také miesto výkonu práce, ktoré sú preňho vhodné predovšetkým so zreteľom na charakter a stupeň jeho zdravotného postihnutia,
• umožňovať zamestnancovi so zdravotným postihnutím získať kvalifikáciu potrebnú na riadny výkon práce, a to zamestnancovi bez akejkoľvek kvalifikácie alebo zamestnancovi s takou kvalifikáciou, ktorú vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie nie je schopný v rámci pracovného pomeru využívať, v dôsledku čoho sa vyžaduje nadobudnutie inej kvalifikácie umožňujúcej mu zapojiť sa do pracovného procesu,
• umožňovať zamestnancovi so zdravotným postihnutím zvyšovať si kvalifikáciu,
• vytvárať podmienky pre pracovné uplatnenie zamestnanca so zdravotným postihnutím,
• zlepšovať vybavenosť pracoviska zamestnanca so zdravotným postihnutím tak, aby v súvislosti so svojím zdravotným postihom nebol obmedzovaný pri vyvíjaní snahy o dosahovanie rovnakých pracovných výsledkov, akú majú možnosť dosahovať ostatní zamestnanci a aby bola práca takému zamestnancovi vzhľadom na charakter a stupeň zdravotného postihnutia čo najviac uľahčená,
• prerokovať so zástupcami zamestnancov opatrenia na vytváranie podmienok na zamestnávanie zamestnancov so zdravotným postihnutím a zásadné otázky týkajúce sa starostlivosti o nich.

Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnávateľom a poberateľom invalidného dôchodku musia byť uzatvárané v súlade so Zákonníkom práce. Občania so zdravotným postihnutím a poberatelia invalidného dôchodku majú možnosť pracovať v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, ktorá musí byť štandardne uzatvorená. Pracovný pomer môže skončiť štandardnými spôsobmi podľa § 59 Zákonníka práce. Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je neplatná. Súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď danú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok alebo z dôvodov zrušenia alebo premiestnenia zamestnávateľa, alebo z dôvodov, pre ktoré by sa pracovný pomer mohol skončiť okamžite. Ak dôjde k ukončeniu pracovného pomeru z organizačných dôvodov alebo zo zdravotných dôvodov, aj invalidný dôchodca má nárok na odstupné podľa § 76 ods. 1 a pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, aj na odchodné podľa § 76 ods. 6 Zákonníka práce.

Občania so zdravotným postihnutím a poberatelia invalidného dôchodku môžu pracovať aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti za rovnakých podmienok ako iní zamestnanci.

Pre zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorých nemožno zamestnať za obvyklých pracovných podmienok, môže zamestnávateľ zriadiť chránenú dielňu alebo chránené pracovisko. Zriadenie chránenej diele alebo chráneného pracoviska upravuje osobitný predpis, ktorým je § 55 zákona o službách zamestnanosti. Chránená dielňa alebo chránené pracovisko sú:

• pracoviská, v ktorých pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím, ktorí nie sú schopní nájsť si zamestnanie na trhu práce,
• pracoviská, na ktorých sa občania so zdravotným postihnutím zaškoľujú alebo pripravujú na prácu

a v ktorých sú pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím. Chránená dielňa a chránené pracovisko sú určené na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím. Môžu tu pracovať aj zamestnanci, ktorí pre ohrozenie zdravia nie sú dočasne spôsobilí vykonávať doterajšie zamestnanie, ak pre nich zamestnávateľ nemá iné vhodné zamestnanie.

2.1. Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím v zmysle zákona o službách zamestnanosti

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v § 63 ukladá zamestnávateľom pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím tieto povinnosti:

• zabezpečovať pre občanov so zdravotným postihnutím, ktorých zamestnáva, vhodné podmienky na výkon práce,
• vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania,
• viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím,
• zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov – ak nezamestná určený povinný podiel, je povinný v zmysle § 65 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti odviesť za každého občana, ktorý mu chýba do splnenia povinného podielu, odvod vo výške 0,9-násobku celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa odvod odvádza.

Zákon o službách zamestnanosti zároveň podporuje zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím poskytovaním rôznych príspevkov, a to samotným občanom so zdravotným postihnutím alebo ich zamestnávateľom. Medzi príspevky poskytované zamestnávateľovi patria:

• príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 56), ktorý poskytne úrad PSVaR zamestnávateľovi, ak na zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku prijme občana so zdravotným postihnutím,
• príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní (§ 56a), ktorý úrad PSVaR poskytne zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov, a to na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní,
• príspevok na obnovu alebo technické zhodnotenie hmotného majetku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 57a), ktorý poskytne úrad PSVaR zamestnávateľovi, ak zamestnával najmenej tri roky pred podaním žiadosti najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím,
• príspevok na činnosť pracovného asistenta (§ 59), ktorým je zamestnanec, ktorý poskytuje pomoc zamestnancovi alebo zamestnancom, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, pri vykonávaní zamestnania a osobných potrieb počas pracovného času,
• príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu do zamestnania (§ 60), pričom za prevádzkové náklady sa považujú: nájomné a náklady spojené s nájomným, náklady na povinné revízie, na poistenie majetku, náklady na palivo a energie, vodné, stočné, odvoz a likvidáciu odpadu, dopravu materiálu, výrobkov, náklady na úhradu mzdy a poistné platené zamestnávateľom, náklady na opravu a údržbu a náklady súvisiace so zabezpečovaním administratívy chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a náklady na dopravu zamestnancov sú náklady súvisiace so zabezpečovaním dopravy zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, na miesto výkonu zamestnania a späť.

Občania so zdravotným postihnutím môžu využiť aj služby agentúry podporovaného zamestnávania. Agentúra podporovaného zamestnávania je právnická alebo fyzická osoba, ktorá poskytuje služby občanom so zdravotným postihnutím, dlhodobo nezamestnaným občanom a zamestnávateľom zamerané na uľahčenie získania zamestnania alebo na udržanie zamestnania. Agentúra podporovaného zamestnania v súlade s § 58 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti vykonáva najmä tieto činnosti:

• poskytuje odborné poradenstvo zamerané na podporu a pomoc pri získaní a udržaní pracovného miesta,
• zisťuje schopnosti a odborné zručnosti občanov so zdravotným postihnutím a dlhodobo nezamestnaných občanov vzhľadom na požiadavky trhu práce,
• vyhľadáva vhodné zamestnávanie pre občanov so zdravotným postihnutím a pre dlhodobo nezamestnaných občanov,
• poskytuje odborné poradenstvo zamestnávateľom pri získavaní zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím alebo dlhodobo nezamestnaní,
• vykonáva výber na pracovné miesto na základe požiadaviek a nárokov zamestnávateľa,
• poskytuje odborné poradenstvo zamestnávateľovi pri úprave pracovného miesta a pracovných podmienok pre zamestnávaní konkrétnych občanov so zdravotným postihnutím.

2.2. Platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie u občanov so zdravotným postihnutím a poberateľov invalidného dôchodku

Občania so zdravotným postihnutím a poberatelia invalidného dôchodku pracujúci na základe pracovnej zmluvy sú pre účely zdravotného poistenia a sociálneho poistenia považovaní za zamestnancov, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť s právom na príjem zo závislej činnosti a ich príjem plynúci z tejto činnosti ako pravidelný príjem je vymeriavacím základom zamestnanca a zamestnávateľa pre platenie poistného na zdravotné poistenie a povinné sociálne poistenie, t. j. aj z ich príjmu je povinnosť platenie poistného na zdravotné aj sociálne poistenie za zamestnanca aj zamestnávateľa. V porovnaní s inými zamestnancami však majú určité úľavy.

Poistné na zdravotné poistenie platia zdravotne postihnutí v porovnaní s ostatnými zamestnancami v polovičnej sume. Polovicu platia aj ich zamestnávatelia. Podľa § 12 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení osobou so zdravotným postihnutím je každá fyzická osoba:

• uznaná za invalidnú,
• s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.

Zamestnanec preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu funkčnej poruchy rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím sa preukazuje preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím alebo preukazom občana s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Skutočnosť, že osoba je uznaná za invalidnú alebo má ťažké zdravotné postihnutie, musí preukázať aj príslušnej zdravotnej poisťovni.

Zamestnanec, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku:

• platí preddavky na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné dôchodkové poistenie, poistné na starobné invalidné poistenie a poistné na povinné poistenie v nezamestnanosti – ak mu bol priznaný invalidný dôchodok s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %,
• neplatí poistenie v nezamestnanosti podľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona, ak mu bol priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a ak mu bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek.

Zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poberateľom invalidného dôchodku:

• platí preddavky na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné dôchodkové poistenie, poistné na starobné invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnanca, ktorý platí poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na úrazové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity,
• neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnanca, ktorý neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Poistné sa platí vo výške percentuálnej sadzby poistného stanoveného zákonom o zdravotnom poistení a zákonom o sociálnom poistení z vymeriavacieho základu, ktorým je plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonávanú zárobkovú činnosť, okrem odmien za práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. príjem zamestnanca zdaňovaný ako príjem zo závislej činnosti pri rešpektovaní zákonmi stanovených maximálnych vymeriavacích základov.

Výška preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie za zamestnanca v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok a za zamestnávateľa v závislosti od stanovených sadzieb poistného, vymeriavacieho základu a maximálneho preddavku a poistného od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011 je nasledovná:

Tabuľka č. 6

Sadzba poistného pre platenie preddavkov na zdravotné poistenie pre osoby so zdravotným postihnutím sa uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola osoba považovaná za takúto osobu aspoň jeden deň. Úľavy pri platení poistného na poistenie v nezamestnanosti vznikajú zamestnancovi aj zamestnávateľovi odo dňa priznania invalidného dôchodku s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a u ostatných poberateľov invalidných dôchodkov dňom dovŕšenia dôchodkového veku. V prípadoch, keď došlo k prehodnoteniu invalidity alebo k spätnému priznaniu invalidného dôchodku, preddavky na zdravotné poistenie zaplatené od stanoveného dátumu sa vysporiadajú v rámci ročného zúčtovania zdravotného poistenia a poistné na poistenie v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa vráti na základe žiadosti o vrátenie poistného zaplateného bez právneho dôvodu.

Ak poberateľ invalidného dôchodku príde o zamestnanie, nárok na dávku v nezamestnanosti mu vznikne ako evidovanému uchádzačovi o zamestnanie v prípade, ak splní podmienky na priznanie dávky. Jednou z rozhodujúcich podmienok je platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti. Ak sa na poberateľa invalidného dôchodku poistenie v nezamestnanosti podľa § 19 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nevzťahovalo, nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevzniká.

Nepravidelný príjem, ktorý je považovaný za príjem zo závislej činnosti, môže byť poskytnutý aj poberateľom invalidného dôchodku. Z nepravidelného príjmu v mesiaci vyplatenia príjmu musia oni, bez ohľadu na priznanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, aj ich zamestnávateľ platiť:

• preddavky na zdravotné poistenie, pričom vymeriavacím základom je poskytnutý príjem,
• poistné sa dôchodkové poistenie, pričom vymeriavacím základom je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku okrem obdobia, za ktoré bolo zaplatené poistné z maximálneho vymeriavacieho základu.

Výška preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na dôchodkové poistenie za zamestnanca s nepravidelným príjmom, ktorému bol priznaný invalidný dôchodok a za zamestnávateľa v závislosti od stanovených sadzieb poistného, vymeriavacieho základu a maximálneho preddavku a poistného od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011 je nasledovná:

Tabuľka č. 7

Podmienky platenia poistného z odmien za práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru poberateľmi invalidného dôchodku sú rovnaké ako u ostatných zamestnancov, t. j. z odmeny za vykonávanú prácu poistné na úrazové a garančné poistenie platí iba zamestnávateľ (pozri tabuľku č. 3).

2.3. Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti u osôb so zdravotným postihnutím a poberateľov invalidného dôchodku

Príjmy osôb so zdravotným postihnutím a invalidných dôchodcov bez ohľadu na uzatvorený pracovnoprávny vzťah sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov, ktoré sú predmetom dane a zdaňujú sa preddavkovo podľa § 35 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na výšku príjmu rovnako ako príjmy ostatných zamestnancov.Osoby, ktoré sú invalidné, ale nevznikol im nárokna invalidný dôchodok, a poberatelia invalidných dôchodkov, na rozdiel od poberateľov starobných dôchodkov a predčasných starobných dôchodkov, majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, lebo v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov nie sú uvedení ako osoby, ktoré nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka nemajú.

Podľa „Pokynu DR SR k uplatňovaniu nezdaniteľných častí základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov u poberateľov invalidných dôchodkov“ z decembra 2008 je potrebné zohľadňovať skutočnosť, že od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2007 sa u invalidných dôchodcov prihliada na vek poberateľa, dátum a priznanie invalidného dôchodku, následkom čoho môže dôjsť k situácii, že priznaný invalidný dôchodok sa v zmysle § 263 ods. 9 zákona o sociálnom poistení považuje za starobný dôchodok. Ak k takejto situácii dôjde, pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa bude musieť postupovať ako u poberateľa starobného dôchodku. V prípade nejasnosti, či invalidný dôchodok sa považuje za starobný dôchodok, je vhodné požiadať o vyjadrenie Sociálnu poisťovňu. Ak poberateľ invalidného dôchodku v období od 1. 1. 2008 nepožiada o poberanie starobného dôchodku, jeho priznaný invalidný dôchodok sa v zmysle § 293m zákona o sociálnom poistení nepovažuje za starobný dôchodok a je naďalej poberateľom invalidného dôchodku.

Invalidní dôchodcovia si na základe podpísaného „Vyhlásenia na zdanenie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti“ môžu uplatňovať mesačne nezdaniteľnú časť základu dane vo výške 296,60 eura. Po skončení zdaňovacieho obdobia pri výpočte ročnej nezdaniteľnej časti základu dane sa prihliadne na dosiahnutú výšku základu dane. Zamestnanec môže požiadať svojho zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň alebo sám podá daňové priznanie. Ak si poberateľ invalidného dôchodku počas zdaňovacieho obdobia neuplatňoval mesačnú nezdaniteľnú časť základu dane, po skončení zdaňovacieho obdobia si môže uplatniť nárok na ročnú nezdaniteľnú časť základu dane.

Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane u poberateľa invalidného dôchodku v závislosti od výšky základu dane aktívnych príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2011 bude nasledovné:

Tabuľka č. 8

Invalidný dôchodca má nárok aj na uplatnenie daňového bonusu za rovnakých podmienok ako ostatní zamestnanci, ak spĺňa podmienky uvedené v § 33 zákona o dani z príjmov (pozri tabuľku č. 5).

Poberateľ invalidného dôchodku má nárok aj na zamestnaneckú prémiu pri splnení podmienok podľa § 32a zákona o dani z príjmov, t. j. ak:

• dosiahne zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti v úhrnnej výške aspoň 6-násobku minimálnej mzdy,
• poberal príjmy aspoň 6 kalendárnych mesiacov, pričom do tohto obdobia sa nezapočítavajú mesiace, v ktorých dosahoval len príjmy na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
• daň vyberanú zrážkou nebude považovať za preddavok na daň,
• nepoberal podiely na zisku, ktoré nie sú predmetom dane alebo ktoré sú od dane oslobodené, nepoberal iné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti ako príjmy za prácu konateľov, príjmy z použitia motorového vozidla zamestnávateľa, príjmy plynúce z nakladania so zamestnaneckými opciami a pod.,
• nepoberal ostatné príjmy podľa § 8 a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu podľa § 6,
• na podporu udržania zamestnanca nebol poskytnutý príspevok podľa zákona o službách zamestnanosti.

Výpočet zamestnaneckej prémie je nasledovný:

• pri úhrnnej sume príjmov aspoň 6-násobku minimálnej mzdy, ale nižšej ako 12-násobok je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a základu dane z 12-násobku minimálnej mzdy,
• pri úhrnnej sume príjmov vyššej ako 12-násobok minimálnej mzdy je zamestnanecká prémia vo výške 19 % z rozdielu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a dosiahnutého základu dane.

Zamestnanecká prémia za zdaňovacie obdobie roku 2011 bude nasledovná:

Tabuľka č. 9

Poberateľmi výsluhového dôchodku sú bývalí vojaci alebo policajti, ktorým je výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Popri poberaní výsluhového dôchodku môžu neobmedzene vykonávať aj zárobkovú činnosť. Pri uzatváraní pracovnoprávnych vzťahov v civilnom zamestnaní sa musia riadiť Zákonníkom práce, ktorý im umožňuje pracovať na základe pracovnej zmluvy aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, pričom sa na nich vzťahujú všetky práva a povinnosti ako na ostatných zamestnancov.

3.1. Platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie u poberateľov výsluhového dôchodku

Poberatelia výsluhového dôchodku sú povinní platiť poistné na zdravotné a sociálne poistenie za rovnakých podmienok ako zamestnanci, ktorí poberateľmi dôchodku nie sú.

V prípade, že poberateľ výsluhového dôchodku je uznaný za invalidného podľa § 42 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, poistné na zdravotné poistenie platí ako osoba so zdravotným postihnutím. Výsluhový dôchodok na účely sociálneho poistenia však nemožno považovať za starobný alebo invalidný dôchodok, preto poberateľ výsluhového dôchodku je povinný platiť poistné na sociálne poistenie ako ostatní zamestnanci, t. j. bez úľav.

Výška preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie za zamestnanca – poberateľa výsluhového dôchodku, v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy a za zamestnávateľa v závislosti od stanovených sadzieb poistného, vymeriavacieho základu a maximálneho preddavku a poistného od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011 je nasledovná:

Tabuľka č. 10

Poberatelia výsluhového dôchodku z poskytnutého nepravidelného príjmu platia poistné rovnako ako ostatní zamestnanci, t. j. výška preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na dôchodkové poistenie za zamestnanca s nepravidelným príjmom, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok a za zamestnávateľa v závislosti od stanovených sadzieb poistného, vymeriavacieho základu a maximálneho preddavku a poistného od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011 je nasledovná

Tabuľka č. 11

Podmienky platenia poistného z odmien za práce vykonávané na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru poberateľmi výsluhového dôchodku sú rovnaké ako u ostatných zamestnancov (pozri tabuľku č. 3).

3.2. Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti u poberateľov výsluhového dôchodku

Príjmy poberateľov výsluhového dôchodku sú príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Zdaňujú sa preddavkovo podľa § 35 zákona o dani z príjmov rovnako ako príjmy ostatných zamestnancov. Uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je rovnaké ako u poberateľov starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, pretože  v § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov sú uvedení ako daňovníci, ktorým sa základ dane neznižuje, ak na začiatku zdaňovacieho obdobia sú poberateľmi výsluhového dôchodku (pozri kapitolu 1.2.).Poberatelia výsluhového dôchodku majú nárok aj na uplatnenie daňového bonusu, ak spĺňajú podmienky uvedené v § 33 zákona o dani z príjmov (pozri tabuľku č. 5).Poberatelia výsluhového dôchodku sú rovnako ako poberatelia starobného a predčasného starobného dôchodku vylúčení z uplatňovania zamestnaneckej prémie.

Absolventom v zmysle § 2 písm. e) zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školského zákona) je fyzická osoba, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania, pričom podľa § 16 zákona môže ísť o základné vzdelanie, stredné vzdelanie, úplné stredné všeobecné vzdelanie, úplné stredné odborné vzdelanie a vyššie odborné vzdelanie. Vysokoškolské vzdelávanie upravuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, v zmysle ktorého bakalárske štúdium je štúdiom prvého stupňa, magisterské, inžinierske a doktorské štúdium je štúdium druhého stupňa a doktorandské štúdium je štúdium tretieho stupňa. Zákony vymedzujú aj doklady, ktoré preukazujú dosiahnutie daného stupňa vzdelania, napr. vysvedčenie, vysvedčenie o maturitnej skúške, vysvedčenie o štátnej záverečnej skúške a pod.

Absolventom v zmysle § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti je občan mladší ako 25 rokov veku, ktorý skončil sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia pred menej ako dvoma rokmi a nezískal svoje prvé pravidelné platené zamestnanie. V praxi môže ísť o absolventa akéhokoľvek stupňa vzdelania, ktorý sa chce umiestniť na trhu práce. Absolvent po ukončení štúdia, ktorý si nenájde zamestnanie, má možnosť, nie povinnosť, požiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Uchádzačom o zamestnanie podľa § 6 zákona o službách zamestnanosti je občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať a hľadá si zamestnanie, je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a ktorý:

• nie je zamestnanec,
• neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
• nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine,
• vykonáva zárobkovú činnosť, za ktorú mzda alebo odmena nepresiahne 65 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného k prvému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy a odmeny, zvýšeného o príslušné úhrady preddavku na poistné na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie platené zamestnancom a preddavku na daň z príjmu, pričom za zárobkovú činnosť sa považuje osobné vykonávanie činností na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu podľa osobitných predpisov.

Absolvent, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie. Úrad PSVaR poskytuje absolventovi informácie o voľných pracovných miestach a možnostiach vyhľadávania voľných pracovných miest, informačno-poradenské služby, odborné poradenské služby, nástroje aktívnych opatrení na trhu práce, možnosť využitia rôznych príspevkov, napr. na vykonanie absolventskej praxe, na samostatnú zárobkovú činnosť, na dochádzku za prácou, na presťahovanie za prácou, na dopravu do zamestnania.

4.1. Absolventská prax

Absolventská prax podľa § 51 zákona o službách zamestnanosti je:

• získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dosiahnutému stupňu vzdelania,
• získanie alebo prehlbovanie odborných zručností alebo praktických skúseností uchádzačom o zamestnanie do 26 rokov veku, ktoré rozšíria ich možnosti uplatnenia na trhu práce.

Absolventská prax sa vykonáva najmenej 3 mesiace a najviac 6 mesiacov, bez možnosti predĺženia a opakovania, v rozsahu 20 hodín týždenne. Realizuje sa na základe písomnej dohody:

• medzi absolventom školy vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie a úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, s náležitosťami podľa § 51 ods. 8 zákona,
• medzi úradom práce, sociálnych vecí a rodiny a zamestnávateľom, s náležitosťami podľa § 51 ods. 9 zákona.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa pri podpise dohody zaväzuje:

• zabezpečiť absolventovi školy vykonávanie absolventskej praxe u dohodnutého zamestnávateľa,
• poskytnúť absolventovi školy mesačne paušálny príspevok vo výške sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe na úhradu nevyhnutných osobných výdavkov spojených s vykonávaním absolventskej praxe,
• poskytnúť absolventovi školy náhradu poistného na úrazové poistenie počas vykonávania absolventskej praxe.

Absolvent sa pri podpise dohody zaväzuje:

• vykonávať absolventskú prax u zamestnávateľa dohodnutého úradom PSVaR,
• dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy, vnútorné predpisy zamestnávateľa a predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri vykonávaní praxe, s ktorými bol preukázateľne oboznámený,
• uhradiť náhradu škody, ktorú spôsobil zamestnávateľovi úmyselným konaním,
• uzatvoriť poistnú zmluvu o úrazovom poistení počas vykonávania absolventskej praxe.

Zamestnávateľ sa pri podpise dohody zaväzuje:

• vytvárať absolventovi školy podmienky na vykonávanie absolventskej praxe,
• preukázateľne oboznámiť absolventa školy so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi a predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,
• viesť evidenciu dochádzky absolventa školy,
• predkladať evidenciu dochádzky mesačne do 10 pracovných dní po uplynutí kalendárneho mesiaca,
• oznámiť neúčasť absolventa školy na vykonávaní praxe najneskôr do dvoch pracovných dní,
• oznámiť predčasné ukončenie vykonávania absolventskej praxe najneskôr do dvoch pracovných dní,
• umožniť povereným zamestnancom úradu PSVaR vykonať kontrolu plnenia dohody.

Pri vykonávaní absolventskej praxe sa medzi zamestnávateľom a absolventom školy neuzatvára štandardný pracovnoprávny vzťah, zamestnávateľ žiadne finančné plnenie neposkytuje. Absolvent má možnosť získať praktické skúsenosti a zamestnávateľ má možnosť overiť si schopnosti absolventa a prehodnotiť aktuálnosť možného budúceho zamestnania absolventa.

4.2. Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnávateľom a absolventom

Vznik pracovnoprávnych vzťahov medzi zamestnávateľom a absolventom, práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov upravuje Zákonník práce rovnako ako u ostatných skupín zamestnancov. Zákonník práce nezakotvuje zvýšenú ochranu pracovného miesta absolventa. V súčasnosti neexistuje ani povinnosť zamestnávateľa zamestnať absolventa školy podľa dosiahnutej kvalifikácie, absolvent môže vykonávať aj inú prácu, na ktorú môže byť rekvalifikovaný alebo zaškolený. V prípade, ak osobitný predpis stanovuje na pracovnú pozíciu príslušný stupeň vzdelania, zamestnávateľ nemôže na toto pracovné miesto prijať osobu s nižším stupňom vzdelania. Zamestnávateľ je oprávnený vytvárať vlastný systém kvalifikovania pracovných miest z hľadiska dosiahnutého vzdelania.

V prípade predzmluvných povinností podľa § 41 ods. 5 Zákonníka práce môže zamestnávateľ od fyzickej osoby, ktorá sa uchádza o prvé zamestnanie, požadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú má vykonávať, nemôže požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o zamestnaní. Zákonník práce nevymedzuje pojem prvé zamestnanie. Ak absolvent napr. počas štúdia pracoval, jeho nový zamestnávateľ po ukončení štúdia je oprávnený pracovný posudok a potvrdenie o zamestnaní od neho požadovať.

Povinnosť uzatvorenia pracovnej zmluvy ukladá Zákonník práce v § 53 len so žiakom strednej odbornej školy alebo so žiakom odborného učilišťa po úspešnom vykonaní záverečnej skúšky alebo po skončení štúdia, ktorý sa pripravoval na povolanie pre zamestnávateľa. V týchto prípadoch nemožno dojednať skúšobnú dobu. Dohodnutý druh práce musí zodpovedať kvalifikácii získanej v učebnom alebo študijnom odbore. Zamestnávateľ môže odmietnuť uzatvorenie pracovnej zmluvy len po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, ak pre žiaka nemá vhodnú prácu alebo pre zdravotnú nespôsobilosť žiaka. Pri uzatváraní pracovnej zmluvy môže zamestnávateľ so žiakom uzatvoriť dohodu, v ktorej sa žiak zaviaže, že po vykonaní záverečnej skúšky alebo po skončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa v pracovnom pomere po určitý čas, najviac tri roky.

Zamestnanec, ktorý je mladší ako 18 rokov, je mladistvý zamestnanec. Práca fyzickej osoby vo veku do 15 rokov alebo práca fyzickej osoby staršej ako 15 rokov do skončenia povinnej školskej dochádzky je v zmysle § 11 ods. 4 Zákonníka práce zakázaná. Pracovný čas mladistvých zamestnancov upravuje § 85 ods. 7 Zákonníka práce tak, že mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne a mladistvý zamestnanec starší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 37 a ½ hodiny týždenne. Pracovný čas mladistvého zamestnanca nesmie v priebehu 24 hodín presiahnuť 8 hodín.

Pracovné podmienky mladistvých zamestnancov upravuje § 171 až § 176 Zákonníka práce, v zmysle ktorých je zamestnávateľ povinný:

• vytvárať priaznivé podmienky na všestranný rozvoj telesných a duševných schopností mladistvých zamestnancov,
• viesť evidenciu mladistvých zamestnancov,
• výpoveď a okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa dať na vedomie zákonnému zástupcovi, ak pracovný pomer skončí výpoveďou, okamžitým skončením pracovného pomeru, v skúšobnej dobe alebo dohodou, vyžiadať si vyjadrenie zákonného zástupcu,
• zamestnávať mladistvých len prácami, ktoré sú primerané ich fyzickému a duševnému rozvoju, neohrozujú ich mravnosť a poskytovať im pri práci zvýšenú starostlivosť,
• nezamestnávať ich prácou nadčas, nočnou prácou a nenariaďovať pracovnú pohotovosť,
• nezamestnávať ich prácami pod zemou, prácami, ktoré sú vzhľadom na ich vek neprimerané, nebezpečné a zdraviu škodlivé a pri ktorých sú vystavení zvýšenému nebezpečenstvu úrazu,
• zabezpečiť lekárske vyšetrenie.

4.3. Platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie a zdaňovanie príjmu zo závislej činnosti u absolventov

V prípade, že absolvent bol v období pred nástupom do zamestnania evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vznik pracovného pomeru je povinný oznámiť príslušnému úradu PSVaR, ktorý ho na základe tejto skutočnosti z evidencie vyradí. Odo dňa vzniku pracovného pomeru je na účely zdravotného a sociálneho poistenia považovaný za zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť s právom na príjem zo závislej činnosti. Dňom vzniku pracovného pomeru sa platiteľom poistného stáva absolvent ako zamestnanec a tiež aj jeho zamestnávateľ. Preddavky poistného na zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie vypočítava a odvádza za zamestnanca zamestnávateľ v súlade so zákonom o zdravotnom poistení a zákonom o sociálnom poistení.

Ak sa absolvent zamestná na základe dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o vykonaní práce, pre účely zdravotného poistenia sa za zamestnanca považovať nebude a pre účely sociálneho poistenia sa za zamestnanca bude považovať len pri úrazovom a garančnom poistení zamestnávateľa. V prípade, že absolvent je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu PSVaR. V zmysle § 6 ods. 2 písm. d) zákona o službách zamestnanosti ostane evidovaným uchádzačom o zamestnanie aj naďalej v tom prípade, ak jeho príjem v období do 30. 6. 2011 nepresiahne 136,52 eura a v období od 1. 7. 2011 nepresiahne 139,90 eura, pričom výkon takejto zárobkovej činnosti a predpokladaný príjem musí oznámiť úradu najneskôr v deň pred začiatkom vykonávania zárobkovej činnosti a preukazovať skutočnosti o výške odmeny vždy za uplynulý kalendárny mesiac. Platiteľom poistného na zdravotné poistenie zaňho bude naďalej štát. V prípade, že absolvent nie je evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, pri vykonávaní prác na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru pre účely zdravotného poistenia bude považovaný za samoplatiteľa.

Platenie poistného na zdravotné a sociálne poistenie a zdaňovanie príjmu absolventov je rovnaké ako u ostatných zamestnancov. Podrobnosti sú uvedené v článku Mzdy – výpočet, poistné na zdravotné a sociálne poistenie, zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti a účtovanie miezd uverejnenom v PMPP 9-10/2011.