Zmeny pri zamestnávaní osôb na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru od 1. 1. 2013

Podľa § 223 až § 228a ZP môže zamestnávateľ uzatvárať s fyzickými osobami:

• dohody o vykonaní práce (ďalej len „DVP“),
• dohody o pracovnej činnosti (ďalej len „DPČ“),
• dohody o brigádnickej práci študentov (ďalej len „DBPŠ“).

Základné rozdiely medzi pracovným pomerom a dohodou

Dohody sa uzatvárajú výnimočne, ak ide o prácu, ktorej výkon nemôže zamestnávateľ zabezpečiť v pracovnom pomere, pretože by bol výkon práce z hľadiska záujmov zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny z iných dôvodov.

Uzatvárajú sa nasledovne:

• DVP vtedy, ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom,
• DPČ a DBPŠ, ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce.

S mladistvým zamestnancom (mladším ako 18 rokov) možno dohody uzatvárať, len ak sa tým neohrozí jeho zdravý vývoj, bezpečnosť, mravnosť alebo výchova na povolanie.

Dohody nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona.

Príklad č. 1:
Je prípustné, aby zamestnávateľ uzatvoril dohodu ústne?
Ak dohoda nemá písomnú formu, tak je neplatná.
Naďalej zostávajú v platnosti podmienky uzatvárania DVP podľa § 226 ZP a DPČ podľa § 228a ZP tak, ako boli ustanovené do 31. 12. 2012.

Dohoda o vykonaní práce

DVP môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ak predpokladaný rozsah práce (pracovnej úlohy), na ktorý sa táto dohoda uzatvára, nepresahuje 350 hodín v kalendárnom roku. Do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej DVP.

V dohode o vykonaní práce musí byť:

• vymedzená pracovná úloha,
• dohodnutá odmena za jej vykonanie,
• doba, v ktorej sa má pracovná úloha vykonať,
• predpokladaný rozsah práce, ak jej rozsah nevyplýva priamo z vymedzenia pracovnej úlohy.

Pracovná úloha sa musí vykonať v dohodnutej dobe, inak môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnanec môže od dohody odstúpiť, ak nemôže pracovnú úlohu vykonať preto, že mu zamestnávateľ neutvoril dohodnuté pracovné podmienky. Zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu, ktorá mu tým vznikla.

Odmena za vykonanie pracovnej úlohy je splatná po dokončení a odovzdaní práce. Medzi účastníkmi možno dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti pracovnej úlohy. Zamestnávateľ môže odmenu po prerokovaní so zamestnancom primerane znížiť, ak vykonaná práca nezodpovedá dohodnutým podmienkam. Ak zamestnanec zomrie pred splnením pracovnej úlohy a zamestnávateľ môže jej výsledky použiť, právo na odmenu primeranú vykonanej práci a právo na náhradu účelne vynaložených nákladov nezaniká a stáva sa súčasťou dedičstva.

Príklad č. 2:
Zamestnávateľ uzatvoril dňa 1. 1. 2013 DVP so zamestnancom na 350 hodín tak, že zamestnanec vykoná práce podľa zadania zamestnávateľa v období od 1. 1. 2013 do 30. 9. 2013. Súčasne bude tento zamestnanec vykonávať prácu v období od 10. 5. 2013 do 31. 8. 2013 aj na základe inej DVP u ďalšieho zamestnávateľa, v ktorej má dohodnutý rozsah prác na ďalších 80 hodín za rok. Je v takomto prípade porušovaný Zákonník práce?

Zamestnávatelia ani zamestnanec neporušujú Zákonník práce. Predpokladaný rozsah práce, na ktorý sa dohoda uzatvára, nemôže presiahnuť 350 hodín v kalendárnom roku u jedného zamestnávateľa, pričom do predpokladaného rozsahu práce sa započítava aj práca vykonávaná zamestnancom pre zamestnávateľa na základe inej DVP. Do rozsahu práce sa nezapočítava práca vykonávaná zamestnancom pre iného zamestnávateľa na základe inej DVP.

Dohoda o pracovnej činnosti

Na základe DPČ je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.

V DPČ musí byť uvedená:

• dohodnutá práca,
• dohodnutá odmena za vykonávanú prácu,
• dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

DPČ sa uzatvára na určitú dobu alebo na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.

Príklad č. 3:
Môže zamestnávateľ uzatvoriť DVP s upratovačkou, ktorá bude 6 hodín každý týždeň upratovať kancelárske priestory firmy?
DVP nie je možné uzatvoriť na činnosti, ktoré sa pravidelne opakujú. V takomto prípade je potrebné v súlade so Zákonníkom práce uzatvoriť s upratovačkou DPČ.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

V DBPŠ musí byť uvedené:

• dohodnutá práca,
• dohodnutá odmena za vykonanú prácu,
• dohodnutý rozsah pracovného času,
• doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

DBPŠ sa uzatvára na určitú dobu, prípadne na neurčitý čas. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom bola písomná výpoveď doručená. Fyzické osoby, ktoré majú štatút študenta, je možné zamestnávať aj na DPČ alebo na DVP. Ak je študent už zamestnaný v pracovnom pomere, nemôže uzatvoriť DBPŠ.

Podľa § 227 ZPod 1. 1. 2013 platí, že DBPŠ:

• môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe DBPŠ možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku;
• na základe DBPŠ je možné vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere, pričompriemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.

Poznámka:
Do 31. 12. 2012 bolo možné vykonávať prácu v rozsahu neprekračujúcom v priemere polovicu určeného týždenného pracovného času.

Neprehliadnite:
Osobitným predpisom je napríklad zákon č. 131/2002 Z. z.o vysokých školách v z. n. p., podľa ktorého sa za študenta považuje: študent denného i externého štúdia, študent strednej školy i študent prvého, druhého i tretieho – doktorandského, stupňa vysokoškolského štúdia, ale podľa § 227 ZP môže zamestnávateľ uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov iba so žiakom strednej alebo študentom vysokej školy, ktorý študuje dennou formou štúdia.

Podľa § 252h ZP, prechodného ustanovenia účinného od 1. 1. 2013, zamestnanec môže vykonávať prácu na základe DBPŠ uzatvorenej pred 1. 1. 2013, pri ktorej nie sú splnené podmienky ustanovené v § 227 ZP účinnom od 1. 1. 2013, najdlhšie do 31. 1. 2013. Takáto DBPŠ sa skončí najneskôr 31. 1. 2013. Pôjde napríklad o DBPŠ uzatvorené so študentmi v externej forme štúdia alebo o študentov vo veku 26 rokov a viac (ak 26 rokov dosiahli do 31. 12. 2012).

Príklad č. 4:
Študent vysokej školy má so zamestnávateľom, spoločnosťou s r. o., uzatvorenú DBPŠ na obdobie od 1. 11. 2012 do 30. 4. 2013. Študuje 5. ročník dennou formou štúdia svoju prvú vysokú školu. Dňa 2. 1. 2013 dovŕši 26 rokov. Bude musieť s ním zamestnávateľ túto dohodu ukončiť alebo ho môže zamestnávať na základe tejto DBPŠ do 30. 4. 2013?
Zamestnávateľ môže tohto študenta zamestnávať počas obdobia, na ktoré bola DBPŠ s ním uzatvorená, teda až do 30. 4. 2013, pretože rok 2013 je rokom, v ktorom dovŕši 26 rokov.

Poznámka:
Pre platenie poistného z týchto DBPŠ už bude platiť nový legislatívny stav (pozri tabuľky pre platenie poistného č. 4, č. 6 a č. 7).

Príklad č. 5:
Zamestnávateľ zamestnáva študenta vysokej školy na základe DBPŠ. Dohoda je uzatvorená na obdobie od 1. 9. 2012 do 30. 6. 2013. Tento študent dovŕšil 26 rokov svojho veku v roku 2012. Bude musieť zamestnávateľ k 1. 1. 2013 túto dohodu ukončiť?
Áno, podľa § 252h ZP zamestnávateľ bude musieť túto dohodu ukončiť najneskôr 31. 1. 2013. Tohto študenta môže zamestnávateľ zamestnať na základe DVP alebo DPČ.

Príklad č. 6:
Od 1. 1. 2013 sa rozširuje pracovnoprávna ochrana osôb, ktorých zamestnávateľ zamestnáva na základe dohôd. O aké zmeny ide?
Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami sa od 1. 1. 2013 vzťahujú ustanovenia prvej časti Zákonníka práce (všeobecné ustanovenia, § 1 až § 40) a šiestej časti Zákonníka práce (ochrana práce, § 146 až § 150) rovnako ako aj do 31. 12. 2012.

Zmena od 1. 1. 2013je v tom, že na výkon práce zamestnancov na základe dohody sa vzťahujú aj ďalšie ustanovenia:

• § 85 ods. 1 a 2 ZP (pracovný čas a doba odpočinku). Pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hodín a u mladistvého zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín. Týmto zamestnancom nemožno nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas;
• § 90 ods. 10 ZP. Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť čas potrebný na osobnú očistu po skončení práce, ktorý sa zamestnancovi započíta do pracovného času;
• § 91 ZP (prestávky v práci). Zabezpečuje sa, aby mal zamestnanec po určitom úseku vykonávanej práce (ak má vykonávať prácu viac ako 6 hodín alebo viac ako 4,5 hodiny v prípade mladistvého zamestnanca) právo na prestávku v práci. Táto sa nebude započítavať do pracovného času;
• § 92 ZP (nepretržitý denný odpočinok). Zabezpečuje sa, aby mal zamestnanec v rámci týždňa minimálny odpočinok najmenej 12 hodín (v prípade mladistvého najmenej 14 hodín) medzi dvoma časovými úsekmi vykonávania práce;
• § 93 ZP (nepretržitý odpočinok v týždni). Zabezpečuje sa, aby mal zamestnanec minimálne 2 dni odpočinku v týždni;
• § 94 ZP (dni pracovného pokoja). Zabezpečuje sa dodržiavanie zákazu práce v dňoch pracovného pokoja, na ktoré pripadá nepretržitý odpočinok zamestnanca v týždni a počas sviatkov;
• § 95 ZP (nočná práca). Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň pracovného pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena;
• § 98 ZP (nočná práca). Zabezpečuje sa platnosť ustanovení pri práci v noci;
• § 119 ods. 1 ZP. Zabezpečuje sa poskytovanie minimálnej mzdy v sume 337,70€€/mesiac a 1,941€€/hod. Na dohodárov sa vzťahuje iba § 119 ods. 1 ZP (ustanovenia § 120 ZP nie);
• ak ide o dôvody neprítomnosti zamestnanca v práci uvedené v § 141 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až g), ktoré zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce, zamestnávateľ je povinný ospravedlniť túto neprítomnosť zamestnanca v práci. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.

Poznámka:
Zmeny v pracovnoprávnej ochrane zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vyplývajú zo smernice 2003/88/ES, ako aj z Ústavy SR, ktoré ustanovujú minimálne požiadavky týkajúce sa zamestnancov a ich pracovného času.

Príklad č. 7:
Podľa § 223 ods. 1 ZP sa od 1. 1. 2013 na zamestnanca, ktorý vykonáva prácu na základe dohody, vzťahuje § 119 ods. 1 ZP, ktorý mu zaručuje nárok na minimálnu mzdu. Ako správne vypočítame minimálny mzdový nárok u zamestnanca, ktorý má uzatvorenú DVP v rozsahu 100 hodín na dobu 4 mesiace, keď takýto zamestnanec nemá ustanovený týždenný pracovný čas, ale zákon o minimálnej mzde zaručuje minimálnu mzdu za mesiac? Musí zamestnávateľ každý mesiac zamestnancovi vyplatiť minimálnu mesačnú mzdu?
Zákon o minimálnej mzde č. 663/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMM“) viaže v § 2 ods. 3 ZMM výpočet minimálnej mzdy na dohodnutý týždenný pracovný čas pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou podľa odpracovaného času v mesiaci. V prípade DVP je v praxi ťažko posúdiť minimálny nárok cez minimálnu mesačnú mzdu. Najobjektívnejšie je, ak sa minimálny mzdový nárok určí výpočtom:

• počet odpracovaných hodín x minimálna mzda na hodinu.

Podľa nariadenia vlády SR č. 326/2012 Z. z. a v súlade s § 2 ods. 1 ZMM sa nariaďuje suma minimálnej mzdy s účinnosťou od 1. 1. 2013 takto:
a) 337,70 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
b) 1,941 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
V tomto prípade by minimálna odmena na základe dohody o vykonaní práce predstavovala celkom sumu 100 x 1,941 €/hod. = 194,1 €.
Zamestnávateľ zúčtuje časť odmeny v jednotlivých mesiacoch, v ktorých zamestnanec prácu vykoná, podľa počtu hodín výkonu práce v príslušnom mesiaci.

Príklad č. 8:
Zamestnávateľ vyplatí zamestnancom, ktorí pracujú na základe dohôd, ktoré boli uzatvorené so zamestnancami počas roka 2012 a pokračujú aj v roku 2013, odmeny za 12/2012 a 1/2013. Ako bude zamestnávateľ aplikovať ustanovenia ZMM?
Nárok na vyplatenie minimálneho mzdového nároku podľa ZMM sa vzťahuje na odmeny vyplatené až v januári 2013 a neskôr. Vychádzame z ustanovenia § 252i ZP (prechodného ustanovenia), podľa ktorého platí, že novelou Zákonníka práce účinnou od 1. 1. 2013 sa spravujú aj pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. 1. 2013. Na dohody uzatvorené do 31. 12. 2012 a pokračujúce po 1. 1. 2013 platia:
– do 31. 12. 2012 ustanovenia Zákonníka práce platného do 31. 12. 2012,
– po 1. 1. 2013 ustanovenia Zákonníka práce účinného po 1. 1. 2013.
Napríklad:
Ak je dohoda o vykonaní práce uzatvorená od 15. 10. 2012 do 30. 4. 2013 tak, že nárok na odmenu vzniká až po ukončení úlohy, musí byť dodržaný ZMM pri zúčtovaní odmeny za výkon práce v mesiacoch 1/2013 až 4/2013.

Príklad č. 9:
Ako bude u zamestnanca, ktorý pracuje na základe dohody, odmeňovaná práca, ktorá by pri práci na základe pracovnej zmluvy bola zaradená do 3. stupňa a bola by odmeňovaná pri pracovnom čase 40 hod./týždeň sumou 2,7174 €/hod.?
Na výkon práce na základe dohody sa vzťahuje iba § 119 ods. 1 ZP. Ustanovenia § 120 ZP sa na dohody nevzťahujú. Práca, ktorá by pri práci na základe pracovnej zmluvy bola zaradená do 3. stupňa a bola by odmeňovaná sumou 2,7174 €/hod., bude u zamestnanca, ktorý pracuje na základe dohody, odmeňovaná len sumou 1,941 €/hod.

Príklad č. 10:
V ktorých prípadoch vzniku prekážky v práci na strane zamestnanca je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci a poskytnúť pracovné voľno, ak ide o zamestnanca, ktorý vykonáva u zamestnávateľa prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru?

Od 1. 1. 2013 platí, že ak je zamestnanec, ktorý vykonáva u zamestnávateľa prácu na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, neprítomný v práci, zamestnávateľ:

• ospravedlní jeho neprítomnosť podľa § 141 ods. 1 ZP:
  • za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz,
  • počas materskej a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ZP,
  • počas karantény,
  • počas ošetrovania chorého člena rodiny alebo starostlivosti o dieťa mladšie ako 10 rokov
• a poskytne pracovné voľno:
  • na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení podľa § 141 ods. 2 písm. a) ZP,
  • z dôvodu narodenia dieťaťa zamestnancovi podľa § 141 ods. 2 písm. b) ZP,
  • pri sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia podľa § 141 ods. 2 písm. c) ZP,
  • z dôvodu úmrtia rodinného príslušníka podľa § 141 ods. 2 písm. d) ZP,
  • z dôvodu svadby podľa § 141 ods. 2 písm. e) ZP,
  • pri znemožnení cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov individuálnym dopravným prostriedkom podľa § 141 ods. 2 písm. f) ZP,
  • z dôvodu nepredvídaného prerušenia premávky alebo meškania pravidelnej verejnej dopravy vtedy, ak zasiahli do času, na ktorý zamestnávateľ určil výkon práce. Za tento čas zamestnancovi náhrada odmeny nepatrí.

Evidencia pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe dohody

Podľa § 224 ods. 2 písm. e) ZP je zamestnávateľ povinný pri výkone práce na základe dohôd:

• viesť evidenciu pracovného času zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe DBPŠ a DPČ, tak, aby bol zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu. Ide o podrobnejší spôsob vedenia evidencie oproti evidencii, ktorá je povinná v prípade výkonu práce zamestnanca pracujúceho na základe DVP;
• viesť evidenciu vykonanej práce u zamestnancov, ktorí vykonávajú prácu na základe DVP, tak, aby v jednotlivých dňoch bola zaznamenaná dĺžka časového úseku, v ktorom sa práca vykonávala (nezakladá sa povinnosť viesť aj začiatok a koniec časového úseku vykonávania práce).

Príklad č. 11:
Má zamestnávateľ povinnosť oznámiť zamestnancovi rozvrhnutie pracovného času vopred s platnosťou najmenej na týždeň?
Na dohody sa nevzťahuje § 90 ods. 9 ZP. Pri dohodách nie je zamestnávateľ povinný rozvrhnutie pracovného času oznámiť zamestnancovi najmenej 1 týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň.

Príklad č. 12:
Môže zamestnávateľ zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu na základe dohody, nariadiť pracovnú pohotovosť?
Nie, zamestnancom, ktorí vykonávajú prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nemôže zamestnávateľ nariadiť a ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť. Rovnako to platí aj pre prácu nadčas.

V súvislosti so zavedením platenia poistného na sociálne poistenie podľa ZSP aj z odmien, ktoré sú osobám vyplácané na základe dohôd, sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 dopĺňa § 227a ZSP a menia sa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 ZSP,§ 4 ods. 5 ZSP,§ 7 ods. 3 ZSP,§ 20 ods. 2 ZSP a § 231 ods. 1 písm. b) ZSP. Vyplýva z nich povinnosť platiť poistné na účely ZSP v závislosti od toho, či osoba vykonávajúca prácu na základe dohody dosahuje pravidelný alebo nepravidelný príjem, či ide o poberateľa dôchodku, alebo čižiak strednej školy a študent vysokej školy uplatňuje odvodové zvýhodnenie pri výkone práce na základe DBPŠ (pozri tabuľky č. 1 až č. 7).

Zamestnanec s nárokom na pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem

Podľa § 4 ods. 1 ZSP platí, že zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak ZSP neustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, okrem:

a) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe DBPŠ,

b) fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe DVP alebo DPČ, ak je poberateľom

1. starobného dôchodku,

2. invalidného dôchodku,

3. výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „ZSZPV“) a osoba dovŕšila dôchodkový vek,

4. invalidného výsluhového dôchodku podľa ZSZPV a

c) žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

Zamestnanec na účely dôchodkového poistenia podľa § 4 ods. 2 ZSP je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej DBPŠ podľa § 227a ZSP, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP z tejto dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 ZSP, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj

a) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe DBPŠ, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej DBPŠ podľa § 227a ZSP, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 ZSP a

b) fyzická osoba v právnom vzťahu na základe DVP alebo DPČ, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, ak je poberateľom

1. starobného dôchodku,

2. invalidného dôchodku,

3. výsluhového dôchodku podľa ZSZPV a dovŕšila dôchodkový vek,

4. invalidného výsluhového dôchodku podľa ZSZPV.

Suma podľa § 4 ods. 5 ZSPje vo výške:

• 66 € určená ako 8,39 % zo sumy 786 € a
• 155 € určená ako 19,72 % zo sumy 786 €.

Je to príslušné percentopriemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie, pričom sa sumy zaokrúhľujú na celé euro nahor. Tieto sumy sa na príslušný kalendárny rok ustanovia opatrením, ktoré vydá MPSVR SR podľa údajov ŠÚ a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov SR najneskôr do 31. 10. kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnemu roku.

Príklad č. 13: Dohoda s pravidelným mesačným príjmom
Zamestnanec uzatvorí so zamestnávateľom DVP od 1. 1. 2013 do 30. 6. 2013 tak, že odmena v sume 350 €/mesiac za prácu vykonanú v jednotlivých mesiacoch bude splatná do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca. V období od 1. 2. 2013 do 28. 2. 2013 bude tento zamestnanec dočasne práceneschopný, nárok na odmenu mu z tohto dôvodu nevznikne. Pôjde v tomto prípade o dohodu s pravidelným mesačným príjmom?
Tento zamestnanec sa považuje za zamestnanca s pravidelným príjmom, lebo podmienky ustanovené v dohode mu zaručujú nárok na pravidelný mesačný príjem.

Príklad č. 14: Dohoda s nepravidelným príjmom
Zamestnanec uzatvorí so zamestnávateľom DPČ od 13. 1. 2013 do 25. 3. 2013 tak, že odmena v sume 745 € za vykonanú prácu bude splatná jednorazovo 5. 4. 2013. Pôjde v tomto prípade o dohodu s nárokom na nepravidelný príjem?
Tento zamestnanec sa považuje za zamestnanca s nepravidelným príjmom, lebo podmienky ustanovené v dohode mu nezaručujú nárok na pravidelný mesačný príjem, odmenu mu zamestnávateľ vyplatí jednorazovo až po ukončení práce.

Splatnosť poistného pri dohodách s nepravidelným príjmom

Pri dohodách s nepravidelným príjmom nemá zamestnanec právo na výplatu svojej odmeny za každý kalendárny mesiac. Za dohodu s nepravidelným príjmom sa považuje aj taká dohoda, ktorá začne a aj skončí v rámci jedného mesiaca a trvá kratšie ako jeden kalendárny mesiac.

Poistné sa podľa ZSP vypočíta a do Sociálnej poisťovne odvádzaaž po skončení dohody. Poistné sa platí z priemerného mesačného príjmu za obdobie trvania dohody (§ 139c ods. 1 ZSP). Je to podiel súčtu všetkých zúčtovaných príjmov z dohody a počtu mesiacov trvania právneho vzťahu na základe dohody.

Zamestnanec, ktorý pracuje u zamestnávateľa na základe dohody s nárokom na nepravidelný príjem:

• má inú splatnosť poistného, a to do 8. dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah z dohody zanikol.

Zamestnávateľ vykazuje vymeriavacie základy a poistné za dohodára s nepravidelným príjmom na tlačive Výkaz poistného a príspevkov (ďalej len „VPP“).

Počas trvania dohody s nepravidelným príjmom zamestnávateľ neplatí poistné a tohto dohodára nevykazuje na VPP, urobí tak až po zániku právneho vzťahu na základe dohody.

Vznik povinnosti platiť dôchodkové poistenie

Podľa § 20 ods. 2 ZSP platí, že:

• povinné dôchodkové poistenie zamestnanca s nepravidelným príjmom uvedeného v § 4 ods. 2 ZSP vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak ZSP neustanovuje inak;
• povinné dôchodkové poistenie zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej DBPŠ podľa § 227a ZSP vzniká od 1. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nadobudol postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, najskôr od vzniku právneho vzťahu na základe DBPŠ, a zaniká od 1. dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom stratil postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia alebo dňom zániku právneho vzťahu na základe DBPŠ.

Zamestnávateľ na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa § 7 ods. 3 ZSPnie je fyzická osoba alebo právnická osoba z právneho vzťahu s fyzickou osobou na základe DBPŠ určenej podľa § 227a ZSP, ak mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP z tejto dohody nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 ZSP.

Maximálna suma príjmu pri uplatňovaní odvodového zvýhodnenia na základe DBPŠ

Podľa § 4 ods. 5 ZSP platí pre kalendárny rok 2013 maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP z DBPŠ určenej podľa § 227a ZSP:

• 66 €/mesiac pre fyzickú osobu, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, a to až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšila vek 18 rokov,
• inak suma 155 €/mesiac.

Povinnosti žiaka strednej školy alebo študenta vysokej školy pri uplatňovaní nároku na odvodové zvýhodnenie príjmu na základe DBPŠ

Žiak strednej školy alebo študent vysokej školy, teda fyzická osoba v právnom vzťahu na základe DBPŠ, má podľa § 227a ZSP právo určiť DBPŠ, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak:

• mesačný príjem z ňou určenej DBPŠ nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5 ZSP, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo
• priemerný mesačný príjem z ňou určenej DBPŠ nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem.

Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie DBPŠ, ktorá bude odvodovo zvýhodnená, je povinná:

• určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu DBPŠ,
• písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva,
• písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si uňho nebude ďalej uplatňovať toto právo,
• predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.

Študent uplatňuje právo na odvodové zvýhodnenie príjmu na základe DBPŠ podľa § 227a ZSP na tlačive „Oznámenie a čestné vyhlásenie“, ktorého vzor zverejnila Sociálna poisťovňa na stránke www.socpoist.sk (pozri prílohu tohto príspevku).

Právne účinky:

a) uplatnenia práva na odvodové zvýhodnenie príjmu na základe DBPŠ nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od 1. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva zamestnávateľovi oznámené,

b) ukončenia uplatňovania práva nastanú od 1. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva zamestnávateľovi oznámené.

Dohody dôchodcov

Zánik nároku na výplatu predčasného starobného dôchodku

Poberateľovi predčasného starobného dôchodku, ktorý bude pracovať na dohodu, zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku nevznikne ani v prípadoch krátkodobého trvania pracovnoprávneho vzťahu, teda aj dohody, ktorá skončí pred výplatným termínom dôchodku. Ide o situáciu, keď bude osoba na základe dohody povinne dôchodkovo poistená ako zamestnanec. Podľa § 293cl ZSP platí, že poistencovi, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok do 31. 12. 2012 a ktorý nedovŕši dôchodkový vek do 28. 2. 2013 a bude pracovať na dohodu aj po 28. 2. 2013, zaniká nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku od najbližšej splátky predčasného starobného dôchodku splatnej po 28. 2. 2013 (môže pracovať na dohodu bez straty predčasného starobného dôchodku najdlhšie do 28. 2. 2013, od 1. 3. 2013 buď ukončí prácu na dohodu, alebo mu zanikne nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku).

Neprehliadnite:
Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku zaniká od 1. 1. 2013, ak je DVP alebo DPČ uzatvorená od 1. 1. 2013, teda právny vzťah nevznikol v roku 2012.

Nový prepočet dôchodku

Podľa § 293cr ods. 1 ZSP v znení zákona č. 413/2012 Z. z. platí, že:

• poistencovi, ktorému nárok na predčasný starobný dôchodok zanikol podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2013, dôchodkový vek dovŕšil pred 1. 1. 2013 a predčasný starobný dôchodok nebol vyplácaný nepretržite od vzniku nároku na tento dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, sa suma starobného dôchodku, na ktorú mal nárok v deň dovŕšenia dôchodkového veku, určí na žiadosť poistenca znovu podľa predpisov účinných od 1. 1. 2013. Nárok na výplatu starobného dôchodku v takomto prípade vzniká odo dňa podania žiadosti o nový výpočet tohto dôchodku, najskôr od 1. 1. 2013.

O nové určenie sumy starobného dôchodku môže osoba požiadať písomnou žiadosťou(listom) a adresovať ju Ústrediu Sociálnej poisťovne. Žiadosť musí obsahovať identifikačné údaje osoby, ktorá ju podáva (meno, priezvisko, adresu a číslo, pod ktorým sa vypláca dôchodok), dátum a podpis a musí z nej byť zrejmé, že žiada o nové určenie sumy starobného dôchodku.

Ak poistenec dovŕši dôchodkový vek po 31. 12. 2012, môže požiadať o nové určenie sumy starobného dôchodku odo dňa podania žiadosti, najskôr odo dňa dovŕšenia dôchodkového veku. Sociálna poisťovňa o žiadosti o nový výpočet sumy starobného dôchodku rozhodne do 90 dní od začatia konania.

Suma starobného dôchodku patriaca k dovŕšeniu dôchodkového veku sa zvýši o 0,5 % za každých začatých 30 dní, počas ktorých dôchodca nepoberal predčasný starobný dôchodok, pretože bol povinne dôchodkovo poistený.

Zánik povinného nemocenského a invalidného poistenia a poistenia v nezamestnanosti

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe DVP alebo DPČ zaniká podľa § 20 ods. 3 ZSP:

• priznaním starobného dôchodku, invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku podľa ZSZPV,
• dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku podľa ZSZPV.

Podľa § 128 ods. 4 ZSP poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa ZSZPV a dovŕšil dôchodkový vek.

Oznamovanie výkonu práce na základe dohody do Sociálnej poisťovne

Sociálne poistenie zamestnanca, aj dohodára, vzniká dňom vzniku právneho vzťahu. Aj pri dohode s nepravidelným príjmom poistenie zamestnanca vzniká dňom vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, nie dňom, odkedy alebo za ktorý sa príjem vypláca. Poistenie zamestnanca zaniká dňom zániku právneho vzťahu.

Na účely sociálneho poistenia je potrebné prihlásiť/odhlásiť do/zo Sociálnej poisťovne osobitne každý právny vzťah a aj ho osobitne vykázať vo výkaze poistného.

Povinné nemocenské poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dohodárovi zaniká priznaním starobného dôchodku, priznaním invalidného dôchodku, priznaním invalidného výsluhového dôchodku alebo dovŕšením dôchodkového veku poberateľa výsluhového dôchodku. Pri tomto zániku poistenia zamestnávateľ neplní odhlasovaciu povinnosť.

Zamestnávateľ je povinný podľa § 231 ods. 1 písm. b) ZSP do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia:

1. prihlásiť zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom (podľa § 4 ods. 1 ZSP) na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca s nepravidelným príjmom (podľa § 4 ods. 2 ZSP), okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej DBPŠ podľa § 227a ZSP, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,

odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3 ZSP (ide o DVP alebo DPČ osoby, ktorej sa prizná dôchodok alebo osoby, ktorá poberá výsluhový dôchodok a dovŕši dôchodkový vek),

2. prihlásiť zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej DBPŠ podľa § 227a ZSP, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 2 ZSP (v deň určený na výplatu príjmov) za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem z tejto dohody presiahol sumu 66 € alebo 155 €,

odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem z tejto dohody nepresiahol sumu 66 € alebo 155 €, alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu,

3. prihlásiť zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej DBPŠ podľa § 227a ZSP, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného podľa § 143 ods. 1 ZSP tretej vety (do 8. dňa druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, za ktorý sa platí poistné), ak priemerný mesačný príjem z tejto dohody presiahol sumu 66 € alebo 155 €,

4. prihlásiť zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej DBPŠ podľa § 227a ZSP na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní pred vznikom tohto právneho vzťahu, najneskôr pred začatím výkonu práce,

odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu.

Zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20 ZSP nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c) ZSP v každom prípade uvedenom v bode 1 až 4.

V Registračnom liste fyzickej osoby (ďalej len „RLFO“) sa od 1. 1. 2013 uvádza údaj aj „typ“ zamestnanca a v oddiele 9 aj „Dátum vzniku právneho vzťahu – dohodár“. Kódy pre typ zamestnanca sú:

Dohodára prihlasuje zamestnávateľ do registra poistencov Sociálnej poisťovne pred vznikom jeho povinného poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti, a odhlasuje ho najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistenia na tlačive RLFO.

V prípade vzniku dohody pred 1. 1. 2013 a jej trvania aj po 31. 12. 2012 platí pre zamestnávateľa predĺžená lehota na prihlásenie dohodára do Sociálnej poisťovne najneskôr do 31. 1. 2013.

Neprehliadnite:
Predĺžená lehota na prihlásenie do Sociálnej poisťovne neplatí pre dohody, ktorých dátum vzniku je po 31. 12. 2012. V týchto prípadoch zamestnávateľ plní prihlasovaciu povinnosť v lehote pred vznikom povinného poistenia, najneskôr pred začatím výkonu činnosti.

Dohody skončené 31. 12. 2012 a dohody, ktoré pokračujú aj po 1. 1. 2013

Príklad č. 1: Súbeh dohody a rodičovského príspevku od 1. 1. 2013
Osoba, ktorá poberá rodičovský príspevok, je na rodičovskej dovolenke a privyrába si prácou na základe dohody.

Neprehliadnite:
Z dôvodu starostlivosti o dieťa poistné na dôchodkové poistenie za túto osobu platil štát do 31. 12. 2012. Od 1. 1. 2013 takáto osoba nespĺňa podmienku byť poistencom štátu, pretože je dôchodkovo poistená ako zamestnanec z právneho vzťahu založeného dohodou. Poistencom štátu môže byť fyzická osoba, ktorá nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako povinne poistená SZČO.
Ak osoba, ktorá poberá rodičovský príspevok (alebo aj peňažný príspevok na opatrovanie alebo z dôvodu výkonu osobnej asistencie), pred 1. 1. 2013 podala prihlášku na dôchodkové poistenie z dôvodu starostlivosti o dieťa, je povinná podať odhlášku z dôchodkového poistenia ako poistenec štátu najneskôr do 9. 1. 2013 (do 8 dní od vzniku skutočnosti zakladajúcej zánik dôchodkového poistenia), s dátumom zániku tohto poistenia 31. 12. 2012, a to v pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta svojho trvalého pobytu. Poistencom štátu naďalej môže byť len fyzická osoba, ktorá nie je dôchodkovo poistená ako zamestnanec alebo ako povinne poistená SZČO (štát platil z vymeriavacieho základu 461,4 €/mesiac, čo je 60 % zo 769 €/mesiac).

Príklad č. 2:
Dohoda skončila pred 1. 1. 2013. Až vo vyúčtovaní za mesiac 1/2013 a neskôr bude dodatočne vyplatenú odmena. Poistné sa platí iba podľa ZSP na úrazové a garančné poistenie (tak ako do 31. 12. 2012). Podľa ZZP sa táto dohoda neoznamuje a neplatia sa z nej preddavky na poistné do príslušnej zdravotnej poisťovne.

Neprehliadnite:
Ak dohoda nebola ukončená pred 1. 1. 2013, podlieha plateniu na príslušné druhy poistenia aj vtedy, ak sa reálne už žiadna práca po 1. 1. 2013 nebude vykonávať.

Príklad č. 3:
DVP je uzatvorená na obdobie od 1. 12. 2012 do 31. 3. 2013. Odmena z tejto DVP je splatná po vykonaní úlohy. Dohoda je prihlásená v Sociálnej poisťovni na úrazové a garančné poistenie.
Zamestnávateľ DVP prihlási v termíne do 31. 1. 2013 tak, že v RLFO uvedie:

• prihláška, zamestnanec typ 4, dátum vzniku poistenia 1. 1. 2013, dátum vzniku právneho vzťahu na základe dohody 1. 12. 2012.

Príklad č. 4:
DBPŠ s nárokom na pravidelný príjem je uzatvorená na obdobie od 1. 12. 2012 do 31. 3. 2013. Dohodnutá odmena je 50 €/mesiac. Študent si na túto dohodu uplatňuje odvodové zvýhodnenie, výnimku z platenia dôchodkového poistenia. Zamestnávateľ DBPŠ prihlási v termíne do 31. 1. 2013 tak, že v RLFO uvedie:

• prihláška, zamestnanec typ 9, dátum vzniku poistenia 1. 1. 2013, dátum vzniku právneho vzťahu na základe dohody 1. 12. 2012.

Zamestnanec, ktorý v roku 2012 pracoval na základe dohody, nebol považovaný za zamestnanca na účely ZZP. Od 1. 1. 2013 sa zavádza pre poistencov určených podľa ZZP povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie (pozri tabuľky č. 1 až č. 7). Táto povinnosť sa vzťahuje na DPČ a DVP, pričom nerozhoduje, či osoba má nárok na pravidelný mesačný príjem, alebo má nárok na nepravidelný príjem. Vzniká povinnosť platiť preddavky na zdravotné poistenie z odmeny dosiahnutej na základe dohody. Zdravotné poistenie platí aj osoba, ktorá:

• má pozastavené poberanie predčasného starobného dôchodku,
• je evidovaná na ÚPSVR v evidencii nezamestnaných,
• poberá dávku v hmotnej núdzi,
• je na materskej alebo rodičovskej dovolenke,
• študent nad 26 rokov.

Zdravotné poistenie neplatí osoba, ktorá:

• je zdravotne poistená v zahraničí,
• je osobou, ktorá nemá trvalý pobyt v SR (je to výnimka iba pri práci na dohodu),
• pracuje na základe DBPŠ,
• pracuje na základe dohody a poberá dôchodok starobný, invalidný (bez ohľadu na mieru poklesuschopnosti vykonávať zárobkovú činnosť),výsluhový (ak je dosiahnutý dôchodkový vek 62 rokov), invalidný výsluhový dôchodok.

ZZP nerozlišuje (tak ako ZSP) dohodára s pravidelným a nepravidelným príjmom. Spôsob prihlásenia do zdravotnej poisťovne sa z tohto dôvodu nerozlišuje. Prihlásenie/odhlásenie zamestnávateľ zabezpečuje na tlačive „Oznámenie zamestnávateľa o poistencoch pri zmene platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie“ alebo elektronickou dávkou 601 (ďalej len „hromadné oznámenie“) v lehote:

• do 8 pracovných dní (pri vzniku a zániku právneho vzťahu),
• do konca nasledujúceho mesiaca (zmena platiteľa poistného).

Na účely zdravotného poistenia sa príjem dohodára uvádza v Mesačnom výkaze preddavkov na poistné v mesiaci, v ktorom je príjem zúčtovaný (rovnako ako za zamestnancov v pracovnom pomere). Ide o mesiac, za ktorý je príjem zúčtovaný (vystavená výplatná páska), nerozpočítava sa na predchádzajúce mesiace. Pri výpočte preddavkov na poistné sa zohľadňuje mesačný maximálny vymeriavací základ.

Oznamovanie výkonu práce na základe dohody do príslušnej zdravotnej poisťovne

Ak vychádzame z metodického usmernenia MZ SR UDZS č. 3/4/2009, tak postup pri prihlasovaní/odhlasovaní poistenca do/z príslušnej zdravotnej poisťovne by mal byť nasledovný:

Ak bola dohoda uzatvorená pred 1. 1. 2013 a aj bola ukončená pred 1. 1. 2013 a k vyplateniu príjmu z tejto dohody došlo až po 1. 1. 2013, tieto príjmy nepodliehajú odvodovej a oznamovacej povinnosti. Ak bola dohoda uzatvorená pred 1. 1. 2013 a ktorej realizácia pokračuje aj po tomto dátume, na účely ZZP vzniká oznamovacia a vykazovacia povinnosť od 1. 1. 2013.

Zamestnávateľ prihlasuje dohodára, ktorý je zdravotne poistený, do príslušnej ZP iba na dni, kedy skutočne dohodár pracuje, pod kódom 2D. Ide o dni, ktoré reálne odpracuje (za ktoré má príjem).

Pri súbehu kódu 2 a kódu 2D má pri prihlasovaní vždy prioritu pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, teda kód 2.

Ak je poistenec evidovaný ako zamestnanec z titulu existencie pracovného pomeru a zároveň u toho istého zamestnávateľa má príjem z dohody, zamestnávateľ ho eviduje (prihlasuje, odhlasuje) iba ako zamestnanca pod kódom 2. Jeho príjem predstavuje súčet príjmu z titulu pracovného pomeru a z titulu dohody. Vyplýva to z ustanovenia § 29b ods. 5 ZZP. Poistenec je v mesačnom výkaze vykázaný len raz (v jednom riadku) a príjmy z oboch činností, zo zamestnania aj z dohody, sa spočítajú.

Príklad č. 5:
Poistenec je v pracovnom pomere a zároveň pracuje na dohodu. V zdravotnej poisťovni je prihlásený ako zamestnanec. Pracovný pomer sa ukončí, ale práca na dohodu naďalej trvá. Zamestnávateľ poistenca z dôvodu ukončenia pracovného pomeru odhlási kódom 2 a zároveň prihlási do ZPkódom 2D.

Príklad č. 6:
Zamestnanec uzavrel pracovný pomer od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2013. Okrem toho od 1. 4. 2013 do 30. 6. 2013 uzatvoril s tým istým zamestnávateľom dohodu.
Zamestnávateľ prihlási zamestnanca do zdravotnej poisťovne od 1. 1. 2013 kódom 2Z. Odhlási ho kódom 2K k 31. 12. 2013. Dohodu kódom 2D už neprihlasuje.

MU č. 3/4/2009 v článku 2 odseku 13 uvádza: Ak zamestnávateľ nedokáže určiť presný dátum výkonu práce (napr. pri dohode o pracovnej činnosti), prihlasuje a odhlasuje zamestnanca kódom 2D na posledný deň kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom mu zamestnávateľ príjem vyplatil.

Príklad č. 7:
Dohoda skončila v 2/2013, ale dohodárovi je zúčtovaný príjem až v mesiaci, kedy dohoda netrvala, v 4/2013. Zamestnávateľ takéhoto dohodára prihlási a zároveň odhlási na jednom hromadnom oznámení kódom 2D na posledný deň mesiaca, za ktorý je príjem zúčtovaný, teda na 30. 4. 2013. Termín oznamovacej povinnosti je do konca nasledujúceho mesiaca, teda do 31. 5. 2013.

Poznámka:
Ak dohoda skončila do 31. 12. 2012 a príjem sa zúčtováva v roku 2013, dohodár zdravotné poistenie neplatí a zamestnávateľ ho do zdravotnej poisťovne neprihlasuje.

Neprehliadnite:
Za dni, kedy poistenec nepracuje na dohodu (nemá príjem) a nemá iného platiteľa poistného, je povinný sa nahlásiť ako samoplatiteľ!

Zamestnávateľ je naďalej povinný oznámiť zmenu platiteľa (kód 1O) pri vzniku aj skončení, ak ide o:

• dočasnú PN zamestnanca, ošetrovanie člena rodiny, poberanie materského,
• osobu, ktorá je nemocensky zabezpečená, obdobie poberania náhrady služobného platu policajta počas dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby a náhrady služobného príjmu profesionálneho vojaka, ktorý nemôže vykonávať vojenskú službu pre chorobu alebo úraz, nemocenského alebo materského podľa osobitného predpisu.

Príklad č. 8:
Na obdobie od 1. 1. 2013 do 28. 2. 2013 je uzatvorená DPČ. Zamestnanec na základe tejto dohody bude vykonávať prácu 14. 1. 2013, 22. 1. 2013 a 11. 2. 2013 a 25. 2. 2013.
Zamestnávateľ zašle oznámenie do zdravotnej poisťovne v termíne do 28. 2. 2013 a uvedie:
2D Z 14. 1. 2013, 2D K 14. 1. 2013
2D Z 22. 1. 2013, 2D K 22. 1. 2013
Zamestnávateľ zašle oznámenie do zdravotnej poisťovne v termíne do 31. 3. 2013 a uvedie:
2D Z 11. 2. 2013, 2D K 11. 2. 2013
2D Z 25. 2. 2013, 2D K 25. 2. 2013

Príklad č. 9:
DPČ je uzatvorená na obdobie od 1. 12. 2012 do 31. 3. 2013. Ide o nepravidelný príjem. Dohodár pracuje v dňoch 10. 1. – 13. 1. a 20. 1. – 25. 1. Zamestnávateľ v hromadnom oznámení do termínu spracovania výplat za 1/2013 (najneskôr v termíne do 28. 2. 2013) uvedie:
2D Z 10. 1. 2013, 2D K 13. 1. 2013, 2D Z 20. 1. 2013, 2D K 25. 1. 2013.
Vymeriavací základ na účely ZZP bude príjem z dohody za dni, ktoré zamestnanec odpracoval.
Do Sociálnej poisťovne je táto dohoda prihlásená na úrazové a garančné poistenie. Zamestnávateľ túto dohodu znova prihlási do Sociálnej poisťovne v termíne do 31. 1. 2013 tak, že v RLFO uvedie: prihláška, zamestnanec typ 6, dátum vzniku poistenia 1. 1. 2013, dátum vzniku právneho vzťahu na základe dohody 1. 12. 2012.

Vymeriavací základ, z ktorého zamestnanec platí poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie, je odmena zúčtovaná na základe dohody, maximálne však suma 3930 €/mesiac (5 x 786 €/mesiac). Pre platenie poistného na úrazové poistenie naďalej platí aj po 1. 1. 2013, že vymeriavací základ sa neobmedzuje maximálnou výškou.

Ak DVP, DPČ alebo DBPŠ trvá 1. deň v kalendárnom mesiaci, tak suma maximálneho denného vymeriavacieho základu je:

3 930 / 28 = 140,35 €/deň alebo 3 930 / 30 = 131 €/deň, alebo 3 930 / 31 = 126,77 €/deň.

Príklad č. 10:
Zamestnanec, ktorý nepoberá dôchodok a nie je študent, sa zamestná na základe DVP tak, že má nárok na pravidelný mesačný príjem. DVP bude trvať od 25. 2. 2013 do 1. 4. 2013. Zamestnávateľ mu zúčtuje odmenu takto: v 2/2013 v sume 200 €, v 3/2013 v sume 900 € a v 4/2013 v sume 150 €.
Za mesiac 2/2013 zamestnávateľ odvedie preddavky na poistné do príslušnej zdravotnej poisťovne a poistné do Sociálnej poisťovne zo sumy 200 €, za 3/2013 zo sumy 900 €.
Vzhľadom na to, že v 4/2013 trvala DVP iba 1 deň, na účely ZSP vychádzame z maximálneho denného vymeriavacieho základu, čiže zo sumy 131 €/deň, takže poistné do Sociálnej poisťovne (okrem poistného na úrazové poistenie) zamestnávateľ odvedie iba zo sumy 131 €/deň. Poistné na úrazové poistenie nie je ohraničené maximálnym vymeriavacím základom, preto sa odvedie z celého príjmu 150 € rovnako ako preddavky na poistné do príslušnej zdravotnej poisťovne.

Príklad č. 11:
Vypočítajme čistý príjem študenta – žiaka strednej školy (ešte nedovŕšil 18 rokov), za 1/2013, ktorý vykonáva práce na základe DBPŠ a zamestnávateľ mu vyplatí odmenu v sume 50 €/mesiac, v prípade, ak:

• nemá u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti,
• má u zamestnávateľa podpísané vyhlásenie na zdanenie príjmov zo závislej činnosti.

a) Hrubý príjem – 19 % preddavok na daň = 50 - 9,5 = 40,5 €
b) Hrubý príjem – nezdaniteľná časť základu dane = 50 - 311,32 = základ dane
19 % preddavok na daň z nulového základu dane = 0 €
Hrubý príjem – 19 % preddavok na daň = 50 - 0 = 50 €

Celková cena práce je 50 + 0,52 = 50,52 €

Poznámka:
Suma 311,32 €/mesiac predstavuje nezdaniteľnú časť základu dane podľa ZDP na rok 2013. Je určená ako 19,2-násobok životného minima platného k 1. 1. 2013 podľa opatrenia MPSVR SR č. 181/2012 Z. z. v sume 194,58 €/mesiac na jednu plnoletú osobu takto:
19,2 x 194,58 = 3 735,936 = 3 735,94 €/rok
3 735,94 €/rok : 12 = 311,32 €/mesiac

Tabuľka č.1: Pravidelný príjem vyplatený na základe DVP alebo DPČ

Ak pracuje na dohodu s pravidelným príjmom osoba, ktorá má pozastavené poberanie predčasného starobného dôchodku, neplatí IP a PvN, teda sadzba celkom je 40,6 % (31,2 + 9,4).

Tabuľka č. 2: Nepravidelný príjem vyplatený na základe DVP alebo DPČ

Ak pracuje na dohodu s nepravidelným príjmom osoba, ktorá má pozastavené poberanie predčasného starobného dôchodku, neplatí NP, IP a PvN, teda sadzba celkom je 37,8 % (29,8 + 8).

Novela ZSP nemení znenie § 19 ZSP, ktorý ustanovuje osobný rozsah poistenia v nezamestnanosti. Podľa § 19 ods. 3 písm. b) ZSP platí, že poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Tabuľka č. 3: Poberateľ invalidného dôchodku na základe DVP a DPČ
(ak má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a najviac o 70 %)

Tabuľka č. 4: Poberateľ invalidného dôchodku na základe DVP a DPČ (ak má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %) a študent na základe DBPŠ, ktorá nie je odvodovo zvýhodnená (bez čestného vyhlásenia, ak ide o študenta do 26 rokov)

Tabuľka č. 5: Poberateľ starobného dôchodku a výsluhového dôchodku na základe DVP alebo DPČ (ak dovŕšil dôchodkový vek)

Tabuľka č. 6: Odvodovo zvýhodnená DBPŠ na základe čestného vyhlásenia (študent ešte v mesiaci dovŕšenia 18 rokov pri príjme maximálne 66 €/mesiac alebo študent nad 18 rokov, ale do 26 rokov, pri príjme maximálne 155 €/mesiac)

Tabuľka č. 7: Odvodovo zvýhodnená DBPŠ na základe čestného vyhlásenia

• študent ešte v mesiaci dovŕšenia 18 rokov pri pravidelnom mesačnom príjme viac ako 66 €/mesiac alebo študent nad 18 rokov, ale do 26 rokov, pri príjme viac ako 155 €/mesiac,
• študent ešte v mesiaci dovŕšenia 18 rokov pri nepravidelnom príjme z priemerného príjmu za čas trvania DBPŠ viac ako 66 €/mesiac alebo študent nad 18 rokov, ale do 26 rokov, pri príjme viac ako 155 €/mesiac.

Použité skratky:
VZ – vymeriavací základ, ZP – zdravotné poistenie, NP – nemocenské poistenie, StP – starobné poistenie, StSp – starobné sporenie, IP – invalidné poistenie, PvN – poistenie v nezamestnanosti, RFS – rezervný fond solidarity, GP – garančné poistenie, ÚP – úrazové poistenie
StSp* – zmena podľa zákona č. 252/2012 Z. z. (novely ZSP)
ÚP*– maximálny VZ na účely ÚP nie je určený. Ak je VZ vyšší ako 3 930 €/mesiac, tak sa neobmedzuje.

Príloha:

Oznámenie a čestné vyhlásenie

k dohode o brigádnickej práci študentov na účely uplatnenia práva podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z.

Zamestnanec

Priezvisko: Meno: Titul:

Rodné číslo:

Adresa trvalého pobytu:

Určené zamestnávateľovi:

Názov:

Trvalý pobyt (v prípade zamestnávateľa, ktorý je fyzická osoba):

Sídlo (v prípade zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba):

Oznamujem Vám, že dohodu o brigádnickej práci študentov, ktorú som s Vami uzatvoril(a) dňa .................................., určujem podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. ako dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebudem mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.

Zároveň čestne vyhlasujem, že právo určiť dohodu o brigádnickej práci študentov podľa § 227a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z.si súčasne neuplatňujem u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.

Čestne vyhlasujem, že pred podpísaním tohto vyhlásenia som sa oboznámil(a) s poučením, kto sa považuje za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia podľa § 4 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, o podmienkach uplatňovania práva podľa § 227a zákona o sociálnom poistení a všetky skutočnosti, ktoré som uviedol(la) v tomto vyhlásení, sú pravdivé.

Uvedomujem si právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

Dňa: .............................

.................................................

vlastnoručný podpis

zdroj: Sociálna poisťovňa

Poučenie

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení účinnom od 1. januára 2013 zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov podľa § 227a, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu podľa odseku 5.

Podľa § 4 odsek 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z dohody o brigádnickej práci študentov určenej podľa § 227a je pre fyzickú osobu, ktorá nedovŕšila 18 rokov veku, suma vo výške 8,39 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len „štatistický úrad“) za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a to až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšila vek 18 rokov, inak suma vo výške 19,72 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné na dôchodkové poistenie. Sumy podľa prvej vety sa zaokrúhľujú na celé euro nahor. Sumy podľa prvej vety na príslušný kalendárny rok sa ustanovia opatrením, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka predchádzajúceho príslušnému kalendárnom roku.

Maximálna suma mesačného príjmu a maximálna suma priemerného mesačného príjmu na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity je v roku 2013:

a) suma 66 EUR – pre žiakov a študentov do 18 rokov veku (vrátane celého kalendárneho mesiaca, v ktorom dovŕšil 18 rokov),

b) suma 155 EUR – pre ostatných žiakov a študentov.

Podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov má právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, alebo ak priemerný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu podľa § 4 ods. 5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov podľa prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov.

Fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov je povinná

a) písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z.,

b) písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z.,

c) predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci.

Právne účinky

a) uplatnenia práva podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva podľa odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené,

b) ukončenia uplatňovania práva podľa § 227a ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva podľa odseku 1 zamestnávateľovi oznámené.

Fyzickej osobe, ktorá určí viacero dohôd o brigádnickej práci študentov na jeden kalendárny mesiac podľa § 227a zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa môže uložiť pokutu.