Zmeny v zákone o sociálnom poistení

I. Úľavy pri platení odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní

Jednou z významných zmien, ktoré priniesla novela zákona o sociálnom poistení a ktorá nadobudla účinnosť od 1. novembra 2013, je zavedenie úľav pri platení odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní. Poistné na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti nie je povinný odvádzať zamestnávateľ v prípade, ak v období od 1. novembra 2013 a neskôr zamestná zamestnanca v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, pričom musia byť splnené nasledovné podmienky:

1. Zamestnanec bol pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaný (t. j. občan vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov) a dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Ak k tomu istému dňu vzniklo viac pracovných pomerov alebo štátnozamestnaneckých pomerov, za pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, ktorý bol dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, sa považuje ten pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer, na základe ktorého bola podaná prihláška do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako prvá.
2. Suma mesačného príjmu zamestnanca z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer. Napríklad v roku 2013 príjem nesmel byť vyšší ako 526,62 € (67 % zo 786 €), v roku 2014 nesmie byť vyšší ako 539,35 € (67 % z 805 €). Pritom treba upozorniť, že podľa znenia novely zákona o sociálnom poistení sa výška príjmu posudzuje ku dňu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Z toho vyplýva, že ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol napríklad od 1. novembra 2013, nesmie príjem zamestnanca presiahnuť 526,62 eura, pričom táto hranica príjmu bude platiť počas 12 kalendárnych mesiacov trvania takéhoto pracovného vzťahu, t. j. aj v roku 2014. Ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer vznikol napríklad od 1. februára 2014, nesmie príjem zamestnanca presiahnuť 539,35 eura. Aj táto príjmová hranica bude platiť počas 12 kalendárnych mesiacov trvania pracovného vzťahu, t. j. v tomto prípade aj v roku 2015. V tejto súvislosti chceme upozorniť na príjmy, ktoré sa nezahŕňajú do príjmu zamestnanca pre posúdenie presiahnutia uvedenej hranice príjmu na účely oslobodenia od platenia odvodov. Ide v zásade o príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené. Ide najmä o tieto príjmy:
   • náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytované zamestnávateľom svojmu zamestnancovi,
   • príplatok k náhrade príjmu, príplatok k nemocenskému, príplatok k podpore pri ošetrovaní člena rodiny, príplatok k peňažnej pomoci v materstve,
   • hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie,
   • hodnota nealkoholických nápojov, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi na spotrebu na pracovisku,
   • cestovné náhrady poskytované v súvislosti s výkonom závislej činnosti do výšky, na ktorú vznikne zamestnancovi nárok podľa osobitných predpisov, okrem vreckového poskytovaného pri zahraničnej pracovnej ceste,
   • nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia (napr. pracovné odevy, uniformy) vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely,
   • náhrada za používanie vlastného náradia, zariadenia a predmetov potrebných na výkon práce,
   • dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu,
   • dávky a príspevky na zabezpečenie základných životných podmienok a riešenie hmotnej núdze, sociálne služby, peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, štátne dávky a štátne sociálne dávky a ďalšie sociálne dávky,
   • hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií a preventívnej zdravotnej starostlivosti,
   • suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca,
   • použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom.

Na posúdenie splnenia príjmovej hranice pre oslobodenie od platenia odvodov sa do príjmu zamestnanca zahŕňajú rovnaké príjmy, aké sa zahŕňajú do vymeriavacieho základu povinne poisteného zamestnanca v pracovnom pomere. Ide o príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené, a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Do príjmu zamestnanca sa zahŕňa aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva.

3. Sociálna poisťovňa neeviduje voči zamestnávateľovi zamestnanca ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie. V praxi to znamená, že Sociálna poisťovňa voči zamestnávateľovi neeviduje ku dňu vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať (predpísať nemožno pohľadávku do 3,32 eura). Sociálna poisťovňa posudzuje pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sú splatné k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý dva mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer.
4. Zamestnávateľ „odvodovo zvýhodneného“ zamestnanca neznížil z dôvodu jeho prijatia počet zamestnancov.
5. Odo dňa vzniku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru zamestnanca neuplynulo viac ako 12 kalendárnych mesiacov.

V praxi to znamená, že ak zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnanú osobu s ohraničenou výškou príjmu a spĺňa aj ďalšie podmienky uvedené v bodoch 1 až 5, na prvých 12 mesiacov trvania uvedeného zamestnania je oslobodený od platenia poistného na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie, do rezervného fondu solidarity a poistného na poistenie v nezamestnanosti takéhoto zamestnanca.

Z uvedeného vyplýva, že v porovnaní so zamestnancom, ktorý nemá uvedenú výhodu, zvýhodnený zamestnanec s uvedenou výnimkou si na čistej mzde polepší (ušetrí odvody za zamestnanca, ktoré by boli vo výške 13,4 % z jeho hrubej mzdy). Ušetrí aj zamestnávateľ, pretože náklady zamestnávateľa na sociálne a zdravotné odvody by pri nezvýhodnenom zamestnancovi predstavovali 35,2 % z hrubej mzdy, čo je v porovnaní s 1,05 % vysoká úspora.

Na druhej strane treba uviesť, že neplatenie poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti má aj svoje negatíva, predovšetkým pre zamestnanca. Tento zamestnanec nebude mať nárok na nemocenské dávky zo Sociálnej poisťovne, nebude mať nárok na ošetrovné ani materské. Obdobie dvanástich mesiacov, počas ktorých bude tento občan uplatňovať výnimku na neplatenie poistného na dôchodkové poistenie, sa mu nezapočíta do odpracovaných rokov na účely výpočtu dôchodku ani na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

Odvodová úľava platí pre pracovné pomery a štátnozamestnanecké pomery vzniknuté najskôr od 1. novembra 2013, pričom vznik pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru bol dôvodom vyradenia zamestnanca z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

II. Úľavy pri platení odvodov za dlhodobo nezamestnaných zamestnancov a predčasný starobný dôchodok

Podľa novely zákona o sociálnom poistení nemajú poberatelia predčasných starobných dôchodkov, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní a od 1. novembra 2013 sa zamestnali ako zamestnanci s tzv. odvodovou úľavou (pozri bod I), nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku. Preto im Sociálna poisťovňa výplatu predčasného starobného dôchodku pozastaví až do doby, kým neukončia pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer so zamestnávateľom (pozri § 67 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

Táto zásada platí aj v prípade žiadateľov o priznanie predčasného starobného dôchodku. Ak žiadateľ o priznanie predčasného starobného dôchodku je k dátumu, od ktorého žiada predčasný starobný dôchodok priznať, zamestnancom s odvodovou úľavou (pozri bod I), Sociálna poisťovňa jeho žiadosť zamietne (pozri § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení).

V prípade, ak dôjde k zastaveniu výplaty predčasného starobného dôchodku, je o opätovné uvoľnenie výplaty dôchodku potrebné požiadať neformálnou žiadosťou (napríklad listom). Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku vznikne odo dňa nasledujúceho po zániku pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, alebo od dovŕšenia dôchodkového veku.

Predčasný starobný dôchodok sa nezvyšuje za obdobie, počas ktorého bol poberateľ predčasného starobného dôchodku fyzickou osobou s odvodovou úľavou, pretože toto obdobie nie je obdobím dôchodkového poistenia.

III. Zmeny pri doplácaní poistného

S úľavami pri platení odvodov za zamestnancov, ktorí boli pred nástupom do zamestnania evidovaní ako dlhodobo nezamestnaní, súvisí aj ďalšia zmena v zákone o sociálnom poistení. Od 1. novembra 2013 je možné doplatiť si poistné na dôchodkové poistenie aj za obdobie trvania úľavy pri platení odvodov. V prípade, ak si za toto obdobie zamestnanec poistné dodatočne sám zaplatí, obdobie sa mu zhodnotí na účely vzniku nároku a výpočtu sumy dôchodku.

V tejto súvislosti pripomíname, že poistné na dôchodkové poistenie možno zaplatiť dodatočne aj v ďalších osobitných prípadoch podľa zákona o sociálnom poistení. Ide o poistné za obdobie, v ktorom osoby

• mali prerušené povinné dôchodkové poistenie,
• boli zaradené do evidencie nezamestnaných občanov alebo
• sa sústavne pripravovali na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.

Vymeriavací základ, z ktorého si osoba doplatí poistné na dôchodkové poistenie, si určuje sama. Zákon o sociálnom poistení pri určení minimálneho vymeriavacieho základu pre dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa dopláca poistné na dôchodkové poistenie. V prípade doplatenia poistného osoba platí poistné na starobné poistenie a poistné na invalidné poistenie, neplatí poistné do rezervného fondu solidarity.

I. Štatutári a garančné poistenie

Zamestnávateľ od 1. januára 2014 nie je povinný platiť poistné na garančné poistenie za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa. Ide napríklad o spoločníkovspoločnosti s ručením obmedzeným, ktorí majú so svojou firmou uzatvorený pracovný pomer alebo dohodu o vykonaní práce, alebo dohodu o pracovnej činnosti. Ide o osoby, ktoré sú priamo zodpovedné za finančné hospodárenie zamestnávateľa, či už ako štatutárny orgán alebo ako člen štatutárneho orgánu a ako také sú vyňaté z okruhu osôb, ktorým môže vzniknúť nárok na dávku garančného poistenia. Poistné na garančné poistenie sa platí vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu, preto táto zmena je z finančného hľadiska nevýznamná. V praxi však znamená, že v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa nebudú mať uvedení štatutári nárok na dávku garančného poistenia. V tejto súvislosti upozorňujeme, že ak bude štatutár naďalej zamestnaný aj po 31. decembri 2013, jeho zamestnávateľ je povinný oznámiť túto skutočnosť Sociálnej poisťovni najneskôr do 31. januára 2014. Pritom garančné poistenie sa vzťahuje iba na zamestnávateľa, na ktorého sa vzťahuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Skutočnosť, že zamestnávateľ zamestnáva takéhoto štatutára, je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni pri prihlasovaní zamestnanca na sociálne poistenia a súčasne bude povinný túto informáciu uviesť aj na tlačive Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku garančného poistenia.

II. Výška poistného SZČO na sociálne poistenie v roku 2014

Od 1. januára 2014 sa poistné na sociálne poistenie pre SZČO v dôsledku rastu minimálneho, ale aj maximálneho vymeriavacieho základu opäť zvýšilo. Zároveň sa znižuje koeficient pre určenie vymeriavacieho základu z 1,9 na 1,6, čo taktiež prinesie nárast vymeriavacieho základu a tým aj poistného.

Výška odvodov SZČO v eurách od 1. januára 2014:

* Čiastka nezahŕňa dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Od januára 2014 je minimálna výška poistného, ktoré musí každá SZČO, ktorá je povinne dôchodkovo a nemocensky poistená, platiť na sociálne poistenie, 133,42 eura (ide o výšku poistného bez dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti). Pre informáciu uvádzame, že v roku 2013 boli minimálne sociálne odvody vo výške 130,27 eura, ide teda o zvýšenie o 3,15 eura. Maximálne sociálne odvody budú vo výške 1 334,28 eura mesačne (ide o výšku poistného bez dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti).

Nové sumy odvodov je potrebné začať platiť už vo februári 2014 za mesiac január.

Povinne poistenou osobou na účely sociálneho poistenia sa od 1. júla 2014 (resp. od 1. októbra 2014, ak ide o SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2013) stane tá SZČO, ktorej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za rok 2013 bol viac ako 4 830 eur (bez odpočítania výdavkov). Ide o 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (12 x 402,50 eura). Pre informáciu uvádzame, že povinne poistenou osobou na účely sociálneho poistenia sa od 1. júla 2013 (resp. od 1. októbra 2013, ak ide o SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2012) stala tá SZČO, ktorej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za rok 2012 bol viac ako 4 716 eur (bez odpočítania výdavkov). Išlo o 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu (12 x 393 eur).

III. Zmeny v dobrovoľnom poistení

Dobrovoľné nemocenské alebo dôchodkové poistenie, alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniká poistencovi Sociálnej poisťovne s účinnosťou od 1. januára 2014 nielen vtedy, keď sa z neho odhlási, ale aj v prípade, že vôbec nezaplatí poistné za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace. Nezaplatenie poistného na dobrovoľné sociálne poistenie za dva po sebe nasledujúce kalendárne mesiace bude považované za prejav vôle ukončiť dobrovoľné poistenie. Táto úprava zákona o sociálnom poistení má zabrániť vzniku nedoplatkov u dobrovoľne poistených osôb a k ich následnému vymáhaniu z dôvodu, že si tieto osoby prestali plniť povinnosť platiť poistné na dobrovoľné sociálne poistenie, ale sa z neho v Sociálnej poisťovni zabudli odhlásiť. V praxi vznikali prípady, v ktorých následne Sociálna poisťovňa bola povinná vymáhať nezaplatené poistné na dobrovoľné poistenie, čo bolo pre niektoré osoby likvidačné.

IV. Zmeny v poskytovaní nemocenských dávok zamestnancovi

Zákon o sociálnom poistení rieši od 1. januára 2014 situácie, keď k splneniu všeobecnej podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca bránili príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu (napr. plnenia poskytované zo sociálneho fondu, odchodné, odstupné, benefity poskytované zamestnávateľom zamestnancovi aj v období, v ktorom má nárok na nemocenské dávky). V praxi sa často stávalo, že zamestnanec nemal nárok na nemocenské, materské alebo ošetrovné za posledný mesiac trvania pracovného pomeru, keďže po jeho skončení mu zamestnávateľ vyplatil odstupné. Rovnaká situácia sa vzťahovala aj na príspevky vyplatené zo sociálneho fondu, napríklad pri dlhodobej dočasnej pracovnej neschopnosti alebo pri príležitosti narodenia dieťaťa. Od 1. januára 2014 už vyplatenie akéhokoľvek iného príjmu ako príjmu za vykonanú prácu nárok na nemocenskú dávku neovplyvní.

V. Zmeny v poskytovaní nemocenských dávok SZČO a dobrovoľne poisteným osobám

Jednou z podmienok pri posudzovaní nároku na nemocenské dávky v prípade povinne nemocensky poistených SZČO a dobrovoľne nemocensky poistených osôb je zaplatenie poistného za stanovené obdobie v zákonom stanovenej výške a lehote. Ak týmto osobám vznikne dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky po 31. decembri 2013, Sociálna poisťovňa skúma, či táto osoba má riadne zaplatené poistné na nemocenské poistenie najviac za posledných 5 rokov. Pred 1. januárom 2014 Sociálna poisťovňa na účely nároku na nemocenské dávky sledovala, či SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba zaplatila poistné na nemocenské poistenie za posledných 10 rokov.

VI. Zmeny vo výške nemocenských dávok

Maximálna výška nemocenských dávok sa od 1. januára 2014 zvýši. Táto úprava súvisí so zvýšením maximálneho denného vymeriavacieho základu (resp. maximálneho úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenskej dávky) zo sumy 38,7617 eura na 39,6987 eura. Sociálna poisťovňa v prípadoch, ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne po 31. decembri 2013, vyplatí poistencom

nemocenské maximálne vo výške 677 eur mesačne (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vo výške 655 eur mesačne (pri 30-dňovom mesiaci),

materské maximálne vo výške 800 eur mesačne (pri 31-dňovom mesiaci), resp. vo výške 774 eur mesačne (pri 30-dňovom mesiaci) a

ošetrovné maximálne vo výške 218 eur za 10 dní.

VII. Zmeny v hodnotení obdobia dôchodkového poistenia

Podľa § 60 ods. 1 v zásade platí, že ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú. S účinnosťou od 1. januára 2014 sa z obdobia dôchodkového poistenia vylúčilo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a má majetkovú účasť 50 % a viac na majetku zamestnávateľa. Dôvodom tejto právnej úpravy je vplyv takéhoto zamestnanca na výsledky hospodárenia právnickej osoby a jeho spoluzodpovednosť za prípadné neplnenie povinnosti zo strany zamestnávateľa odvádzať poistné na dôchodkové poistenie.

VIII. Nový spôsob výpočtu invalidného dôchodku v osobitných prípadoch

Nový spôsob výpočtu invalidného dôchodku sa od 1. januára 2014 týka poistencov, ktorí boli uznaní za invalidných vo veku do 20 rokov a zároveň

• nezískali žiadne obdobie povinného dôchodkového poistenia, ale boli iba dobrovoľne dôchodkovo poistení menej ako 1 rok alebo
• získali obdobie dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného za obdobie kratšie ako jeden rok alebo
• získali kombináciu týchto období v celkovom rozsahu kratšom ako jeden rok.

V uvedených prípadoch sa pri výpočte sumy invalidného dôchodku nebudú zohľadňovať vymeriavacie základy, z ktorých poistenci platili poistné na dôchodkové poistenie. Do vzorca na určenie sumy invalidného dôchodku sa namiesto hodnoty priemerného osobného mzdového bodu dosadí zákonom stanovený osobný mzdový bod, ktorého hodnota je stanovená na 0,67.

IX. Zmeny v oblasti úrazových dávok

Od 1. januára 2014 sa spresnil spôsob určenia rozhodujúceho obdobia na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca na výpočet súm úrazových dávok. Rozhodujúce obdobie na určenie denného vymeriavacieho základu zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo sa uňho zistila choroba z povolania v období, v ktorom nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie:

• predo dňom, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo
• predo dňom, od ktorého bola zistená choroba z povolania,

je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom utrpel pracovný úraz alebo od ktorého bola zistená choroba z povolania.

Od 1. januára 2014 sa zvyšujú úrazové renty a pozostalostné úrazové renty, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa, tak, že tieto renty vyplácané k 1. januáru 2014 sa týmto dňom zvyšujú o 2,3 % sumy vyplácanej ku dňu zvýšenia. Toto zvýšenie sa vzťahuje aj na úrazové renty a pozostalostné úrazové renty priznané v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014, pričom v týchto prípadoch sa renty zvyšujú odo dňa ich priznania. V tejto súvislosti upozorňujeme, že o zvýšenie úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty netreba žiadať.

Taktiež sa od 1. januára 2014 zvyšujú aj maximálne sumy nasledovných úrazových dávok:

1. Jednorazové odškodnenie – sumy jednorazového odškodnenia sa od 1. januára 2014 zvyšujú nasledovne:
   • maximálna suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 51 533,60 eura,
   • maximálna suma úhrnu súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 51 533,60 eura.
2. Náhrada nákladov spojených s liečením – maximálna suma náhrady nákladov spojených s liečením sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 25 766,90 eura.
3. Náhrada nákladov spojených s pohrebom – sumy náhrady nákladov spojených s pohrebom sa od 1. januára 2014 zvyšujú takto:
   • maximálna suma náhrady nákladov spojených s pohrebom sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 2 577 eur (ide o náklady účtované pohrebnou službou, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu, náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou, cintorínske poplatky, náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule a náklady na úpravu hrobu),
   • maximálna suma úhrnu náhrad výdavkov spojených s pohrebom pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti sa od 1. januára 2014 zvyšuje o 2,3 % na sumu 2 577 eur (ide o náhradu jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa a cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť).

X. Zmeny v oblasti dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti

Podľa zákona o sociálnom poistení sa obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Táto podmienka sa od 1. januára 2014 zmäkčila tak, že kým do 31. decembra 2013 nesmel mať žiadateľ o dávku v nezamestnanosti žiaden nedoplatok na dobrovoľnom poistení v nezamestnanosti, od 1. januára 2014 môže mať žiadateľ pre to, aby sa mu toto poistenie zhodnotilo na nárok na dávku, nedoplatok najviac do sumy 5 eur.

XI. Zmeny v oblasti výpočtu dávky v nezamestnanosti

Od 1. januára 2014 sa zaviedla právna úprava, ktorej účelom je, aby príjem osoby v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky nezhoršil jej neskoršie nároky na dávku v nezamestnanosti. Preto sa pri určení denného vymeriavacieho základu na určenie sumy dávky v nezamestnanosti neprihliada na vymeriavací základ zamestnanca, ktorý dosiahol v období materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky, ak na základe neho určený denný vymeriavací základ je nižší ako denný vymeriavací základ určený z obdobia pred čerpaním rodičovskej dovolenky podľa § 108 odseku 3 tretej vety zákona o sociálnom poistení.

XII. Zmena v určení výšky preddavku na dávku garančného poistenia

Výška preddavku na dávku garančného poistenia sa od 1. januára 2014 určí v sume požadovaného nároku, najviac vo výške životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného v čase rozhodovania o poskytnutí preddavku. V období od 1. januára 2014 do 30. júna 2014 je výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 198,09 eura. Preddavok sa rovnako vyplatí jednorazovo a môže dosiahnuť maximálnu sumu 3 x 198,09 eura, čiže ide o preddavok za 3 mesiace. Z uvedeného vyplýva, že zmena spočíva v tom, že výška preddavku na dávku garančného poistenia nie je určená jednou sumou, ako to bolo podľa zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2013 (išlo o sumu 99,60 eura za jeden kalendárny mesiac), ale odvíja sa od zamestnancom požadovaných nárokov a jeho výška je limitovaná maximálnou sumou (suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu).

V prípade, ak si zamestnávateľ (povinný subjekt) nesplní svoju povinnosť potvrdiť údaje na určenie výšky dávky garančného poistenia, doplatok dávky garančného poistenia sa následne vykoná do výšky požadovaného nároku, najviac však do výšky minimálnej mzdy.

XIII. Posudzovanie výnimky z platenia poistného v prípade dohôd o brigádnickej práci študentov

Za zamestnanca sa od 1. januára 2013 na účely sociálneho poistenia považuje aj osoba, ktorá uzatvorila niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V závislosti od formy dohody a ďalších podmienok stanovených zákonom o sociálnom poistení (poberanie dôchodku, pravidelnosti alebo nepravidelnosti príjmu z dohody) platí zamestnanec pracovne činný na základe dohody poistné na dôchodkové poistenie, nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Pri dohodách o brigádnickej práci študentov, ktoré zakladajú povinné dôchodkové poistenie, si však študent môže z platenia poistného uplatniť výnimku. Podmienkou je, že jeho mesačný príjem nepresiahne:

sumu 68 eur, ak má do 18 rokov (pred 1. januárom 2014 to bolo 66 eur),

sumu 159 eur, ak má nad 18 rokov (pred 1. januárom 2014 to bolo 155 eur).

Študenti môžu výnimku z neplatenia poistného naďalej uplatňovať písomne u zamestnávateľa doručením Oznámenia a čestného vyhlásenia k dohode o brigádnickej práci študenta. V prípade, ak má študent viacero dohôd o brigádnickej práci študenta, výnimku si môže uplatniť iba na jednu dohodu.

Študent, ktorý hraničnú sumu presiahne, platí poistné na dôchodkové poistenie z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a príslušnou hranicou príjmu.

XIV. Splatnosť poistného nepravidelne odmeňovaných zamestnancov na základe dohody

Od 1. januára 2014 sa zmenilo ustanovenie § 143 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, ktoré určuje splatnosť poistného v prípade zamestnancov pracujúcich na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru s nepravidelným príjmom a ich zamestnávateľov. Toto poistné je splatné do ôsmeho dňa

a) druhého kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom právny vzťah (dohoda) zanikol, alebo

b) kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa príjem vyplatil, ak bol vyplatený po uplynutí lehoty splatnosti podľa písmena a).

Táto právna úprava reaguje na problémy vznikajúce v aplikačnej praxi v prípadoch, kedy môže dôjsť k špekulatívnemu vyplateniu príjmu z dohody po zániku právneho vzťahu a po uplynutí lehoty splatnosti poistného.

XV. Postupovanie pohľadávok Sociálnou poisťovňou

Od 1. januára 2014 sa zrušila možnosť Sociálnej poisťovne postupovať svoje pohľadávky súkromným spoločnostiam. Pohľadávku môže Sociálna poisťovňa postúpiť len právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu určenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR po dohode s Ministerstvom financií SR, a to na základe písomnej zmluvy za odplatu. Právnická osoba, na ktorú Sociálna poisťovňa previedla pohľadávku, môže túto pohľadávku postúpiť len inej právnickej osobe so 100 % majetkovou účasťou štátu.

XVI. Posudzovanie zaplatenia pohľadávky na poistnom

Zákon o sociálnom poistení umožňuje Sociálnej poisťovni postúpiť pohľadávku tretej osobe za odplatu (§ 149 ods. 1). V tejto súvislosti sa zaviedlo od 1. januára 2014 nové pravidlo, podľa ktorého zaplatením odpredanej pohľadávky na poistnom osobe, na ktorú bola pohľadávka postúpená, sa dlžné sumy na poistnom považujú za zaplatené na účely nároku na dávky sociálneho poistenia.

XVII. Možnosť splácať dlh na dávkach postupne

V zákone o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2014 pribudlo ustanovenie, ktoré umožňuje povoliť splátky dlžných súm aj v prípade pohľadávok na dávkach. Dlžník môže postupne splatiť svoj dlh bez ďalších nákladov spojených s vymáhaním (napríklad exekučné trovy). Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (v niektorých prípadoch aj Ústredie) môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je povinná vrátiť vyplatené sumy dávok, povoliť splátky dlžnej sumy, ak možno dôvodne predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude fyzická osoba alebo právnická osoba schopná dlžnú sumu zaplatiť.

Ak takýto dlžník nedodrží termín splátky určený Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky alebo zaplatí nižšiu sumu jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa, stáva sa splatnou celá dlžná suma. Už zaplatenú sumu použije Sociálna poisťovňa na započítanie svojej pohľadávky voči dlžníkovi.

Pre informáciu uvádzame, že do 31. decembra 2013 zákon o sociálnom poistení umožňoval Sociálnej poisťovni dohodnúť splátkový kalendár len v prípade pohľadávok na poistnom, pokutách a penále. Táto možnosť nebola prípustná pri ostatných pohľadávkach, napríklad pri preplatkoch na dávkach, ktoré bol poistenec povinný vrátiť.

XVIII. Predĺženie výnimky na platenie poistného na úrazové poistenie

Na základe prechodného ustanovenia § 293cy zákona o sociálnom poistení sa od 1. januára 2014 opäť predlžuje obdobie, počas ktorého budú až do 31. decembra 2017 zamestnávatelia platiť poistné na úrazové poistenie v jednotnej výške 0,8 % z vymeriavacieho základu ustanoveného v § 138 ods. 8, 10 a 17 zákona o sociálnom poistení. V období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2017 sa tiež neukladá prirážka a nebude sa poskytovať zľava podľa § 134 zákona o sociálnom poistení.

XIX. Predĺženie výnimky na rozhodovanie o finančnej výpomoci

Na základe prechodného ustanovenia § 293da zákona o sociálnom poistení došlo od 1. januára 2014 k predĺženiu obdobia, počas ktorého rozhoduje generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne po predchádzajúcom súhlase dozornej rady Sociálnej poisťovne o použití finančných prostriedkov základného fondu, ktorý vykazuje prebytok finančných prostriedkov, na poskytnutie finančnej výpomoci do iného základného fondu, v ktorom nie je dostatok finančných prostriedkov na dávky, na ktorých úhradu je určený. Toto obdobie sa predĺžilo až do 31. decembra 2017. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak napríklad bude prebytok finančných prostriedkov vo fonde nemocenského poistenia, nebudú sa musieť tieto prostriedky použiť na zvýšenie nemocenských dávok, ale sa budú môcť použiť na financovanie dôchodkov.

XX. Informácia o zvýšení dôchodkových dávok v roku 2014

Podľa pravidiel určených ustanoveniami § 82 zákona o sociálnom poistení sa dôchodkové dávky a sociálny dôchodok v roku 2014 zvyšujú o pevné sumy. Sumy zvýšenia dôchodkov sú určené opatrením MPSVR SR č. 329/2013 Z. z., ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty v roku 2014 (ďalej len „opatrenie MPSVR SR“), nasledovne:

Dôchodky sa zvyšujú od 1. januára 2014, ak boli priznané pred týmto dňom. V opačnom prípade sa dôchodok zvýši odo dňa priznania dôchodku (ak sa dôchodok prizná v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014).

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že vdovský/vdovecký dôchodok a sirotský dôchodok, ak boli vymerané zo starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku už zvýšeného o pevnú sumu, sa už nezvyšujú.

Pri súbehu nároku na výplatu dvoch alebo viac dôchodkov sa nárok na zvýšenie každého z dôchodkov, ktoré sa vyplácajú, posudzuje samostatne.

Osobitný je postup pri zvyšovaní čiastkových dôchodkov, t. j. dôchodkov, ktorých suma bola určená s prihliadnutím na obdobie poistenia získané v cudzine podľa predpisov Európskej únie alebo podľa medzinárodnej zmluvy. Tieto sa v závislosti od druhu dôchodku zvýšia o pomernú časť pevnej sumy, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky, t. j. zjednodušene za obdobie poistenia získané v Slovenskej republike.

I. Nová definícia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia

Za samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej len „SZČO“) sa podľa novej definície bude považovať osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá v kalendárnom roku, ktorý je rozhodujúci na vznik alebo trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, dosahovala príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa novej definície sa postavenie SZČO už nebude posudzovať v závislosti od registrácie na daňovom úrade (teda či osoba má, alebo nemá pridelené DIČ), ale v závislosti od toho, či dosahuje príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnostipodľa § 3 ods. 1 písm. b) a odsekov 2 a 3 zákona o sociálnom poistení (vo väčšine prípadov SZČO ide o príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Za SZČO sa naďalej nepovažuje fyzická osoba, ktorá vykonáva osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj osoba, ktorá dosahuje príjem z prenájmu nehnuteľností. Nová definícia SZČO na účely sociálneho poistenia sa bude uplatňovať až od 1. júla 2014 (pozri prechodné ustanovenie § 293cu).

II. Vznik a zánik povinného sociálneho poistenia SZČO

Nemocenské a dôchodkové poistenie SZČO sa aj naďalej posudzuje vždy k 1. júlu (resp. k 1. októbru, ak ide o osobu, ktorá mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania). V zásade sa do úvahy berie výška príjmu podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov za predchádzajúci rok. Na vznik povinného poistenia k 1. júlu 2014 (resp. k 1. októbru, ak ide o osobu, ktorá mala predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) musí uvedený príjem v roku 2013 prekročiť hranicu 4 830 eur (k 1. júlu 2013, resp. k 1. októbru 2013 to bolo 4 716 eur).

Novela zákona o sociálnom poistení priniesla zmenu právnej úpravy zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO. Po novom je potrebné rozlišovať, či ide

a) o osoby, ktoré vykonávajú svoju činnosť na základe oprávnenia na výkon alebo prevádzkovanie činnosti, alebo

b) o osoby bez takéhoto oprávnenia.

Ak ide o osobu, ktorá má oprávnenie podľa písm. a) (napríklad má živnostenské oprávnenie, je zapísaná v príslušnej stavovskej organizácii – napríklad člen advokátskej komory a pod.), povinné poistenie jej zaniká odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie tejto činnosti.

SZČO, ktorá nemá na činnosť oprávnenie (ide napríklad o autorov a umelcov), zaniká povinné nemocenské a dôchodkové poistenie odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia SZČO nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto čestného vyhlásenia Sociálnej poisťovni. SZČO, ktorá začne opätovne vykonávať činnosť, predloží Sociálnej poisťovni čestné vyhlásenie o tejto skutočnosti a od tohto dňa je znovu povinne poistenou SZČO. Samozrejme, aj v takomto prípade je podmienkou na vznik týchto poistení, že k 1. júlu alebo k 1. októbru kalendárneho roka predchádzajúceho dňu:

• v ktorom je SZČO opätovne oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a odsekov 2 a 3 zákona o sociálnom poistení,
• od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia vykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni, alebo
• skončenia prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia,

jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a odsekov 2 a 3 zákona o sociálnom poistení za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení (k 1. júlu 2014 pôjde o sumu 4 830 eur).

III. Vymeriavací základ SZČO

Dôležitou zmenou v zákone o sociálnom poistení je zmena výpočtu vymeriavacieho základu povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej SZČO. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy nebudú do vymeriavacieho základu SZČO patriť príjmy, ktoré nesúvisia s jej činnosťou, napr. poistné zaplatené na dobrovoľné poistenie a dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Novela zákona o sociálnom poistení jednoznačne určuje, že na účely výpočtu vymeriavacieho základu SZČO sa k čiastkovému základu dane okrem povinného poistného na zdravotné poistenie pripočítava poistné na povinné sociálne poistenie (poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia; poistné do rezervného fondu solidarity) povinne dôchodkovo poistenej SZČO.

Vymeriavací základ SZČO sa bude podľa novely zákona o sociálnom poistení určovať za obdobie od 1. júla 2014 (resp. od 1. októbra 2014, ak ide o SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2013) nasledovne:

Čiastkový základ dane neznížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a poistné na povinné sociálne poistenie SZČO / 12 / koeficient 1,6.

Za obdobie od 1. júla 2013, resp. 1. októbra 2013 (ak ide o SZČO, ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania za rok 2012), sa určuje vymeriavací základ SZČO nasledovne:

Čiastkový základ dane neznížený o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie a poistné na sociálne poistenie / počet mesiacov podnikania v roku 2012 (t. j. počet mesiacov registrácie na daňovom úrade v roku 2012) / koeficient 1,9.

Poznámka redakcie:
§ 3 ods. 1 písm. b) a odsekov 2 a 3 zákona o sociálnom poistení