Obsah
Dátum publikácie:19. 12. 2013
Oblasti práva: Pracovné právo / Sociálna politika, sociálne zabezpečenie a starostlivosť / Garančný fond
Právny stav od:1. 11. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014
Dávku garančného poisteniavy pláca poistencovi príslušná pobočka Sociálnej poisťovne po splnení podmienok ustanovených v ZSP zo základného fondu garančného poistenia.
V poslednej dobe je verejnosť čoraz častejšie informovaná o tom, že opäť ďalší zamestnávateľ nevypláca svojim zamestnancom mzdu, teda neuspokojuje nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, alebo dokonca zaniká a zamestnanci sa ťažko domáhajú svojich finančných nárokov.
V takýchto prípadoch chráni zamestnancov nielen legislatíva SR, ale aj Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Pre tieto prípady je právna ochrana zamestnancov zakotvená v:
- zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonníku práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“),
- v príslušných ustanoveniach súvisiacich s garančným poistením v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“),
- smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. 10. 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (ďalej len „smernica EÚ“).
Dňa 16. 10. 2013 schválila NR SR zákon č. 338/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ZSP a niektoré zákony (ďalej len „novela ZSP“). Táto novela ZSP okrem iných dôležitých zmien:
- mení s účinnosťou od 1. 1. 2014 aj ustanovenia súvisiace s garančným poistením, pričom zmeny týkajúce sa odvodovej úľavy v prípade zamestnania dlhodobo nezamestnaných sú účinné už od 1. 11. 2013,
- zosúlaďuje ZSP so smernicou EÚ.
Záver
Právo zamestnanca na vyplatenie dávky garančného poistenia patrí medzi základné práva, ktoré legislatíva EÚ a príslušného členského štátu EÚ zamestnancovi zaručuje.
Posledná novela ZSP zosúladila ustanovenia ZSP súvisiace s garančným poistením so smernicou EÚ, ktorá zakotvuje záruku ochrany zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, zaručuje výplatu ich neuspokojených nárokov v rámci EÚ a zabezpečuje právnu istotu pre zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľov vykonávajúcich svoje činnosti v niekoľkých štátoch EÚ.
Platí, že ak zamestnávateľ vykonáva činnosť na území najmenej dvoch členských štátov EÚ a stane sa platobne neschopný, na plnenie neuspokojených nárokov zamestnancov je príslušná inštitúcia štátu EÚ, na ktorého území zamestnanec vykonáva prácu.
Smernica EÚ:
- umožňuje výnimočne vylúčiť z povinnosti platiť garančné poistenie iba určité kategórie zamestnancov, ale nevylučuje žiadnu kategóriu zamestnávateľov (výnimkou sú iba tí zamestnávatelia, ktorí podľa vnútroštátnych predpisov nemôžu byť z pohľadu garančného poistenia platobne neschopní),
- nerozlišuje zamestnávateľov podľa typu odvetvia (napr. priemysel, poľnohospodárstvo, obchod atď.) alebo veľkosti zamestnávateľov,
- nároky, ktoré je možné preplatiť prostredníctvom dávky garančného poistenia, sú definované ich charakterom, obdobím, za ktoré patria, ako i maximálnou sumou,
- umožňuje jednotlivým štátom obmedziť obdobie, za ktoré má dávka garančného poistenia patriť (obdobie, za ktoré bude poskytnutá náhrada nevyplatených nárokov, však musí byť najmenej v rozsahu posledných 3 mesiacov pracovnoprávneho vzťahu),
- v rámci nadnárodných konkurzov ustanovuje, že ak je zamestnávateľ pôsobiaci na území najmenej 2 štátov platobne neschopný, za uspokojenie nárokov z garančného poistenia je zodpovedná inštitúcia v tom štáte, na ktorého území zamestnanci vykonávajú činnosť zamestnanca.
1. Právna ochrana zamestnanca podľa Zákonníka práce
Zamestnávateľ je podľa § 12 ZSP platobne neschopný vtedy, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu alebo ak sa začalo konkurzné konanie bez návrhu.
Deň vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa je deň doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.
UPOZORNENIE
Dávka garančného poistenia nebude poskytnutá:
- ak zamestnávateľ síce nároky z pracovnoprávneho vzťahu neuspokojuje, ale nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu alebo
- ak zamestnanec uzatvoril pracovnoprávny vzťah po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa a na platobnú neschopnosť bol zamestnávateľom písomne upozornený.
Zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty je podľa § 22 ZP povinný písomne informovať zástupcov zamestnancov a ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, priamo zamestnancov o platobnej neschopnosti do 10 dní od jej vzniku. Zamestnanec je povinný zamestnávateľovi, predbežnému správcovi konkurznej podstaty alebo správcovi konkurznej podstaty na ich žiadosť oznámiť všetky informácie potrebné v súvislosti s potvrdením nárokov z pracovnoprávneho vzťahu podľa ZSP.
Poznámka redakcie:
§ 22 Zákonníka práce
2. Osobný rozsah garančného poistenia
S cieľom zosúladiť ZSP so smernicou EÚ bola novelou ZSP s účinnosťou od 1. 1. 2014 vykonaná zmena v § 4 ods. 4 ZSP. Vylučuje sa, aby zamestnancom na účely garančného poistenia bola osoba, ktorá je:
- štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo
- členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
POZNÁMKA
V súvislosti s § 4 ods. 4 ZSP sa podľa § 60 ods. 1 ZSP z obdobia dôchodkového poistenia vylučuje obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nebolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie u zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu a má svojou 50 % a viac percentnou majetkovou účasťou vplyv na výsledky hospodárenia právnickej osoby a nesie zodpovednosť za neplnenie povinnosti odvádzať poistné na dôchodkové poistenie zamestnávateľom.
Podľa § 18 ods. 1 ZSP je povinne garančne poistený zamestnávateľ:
- zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu (najmä v pracovnom pomere, ale aj v právnom vzťahu založenom dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorými sú dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti) a
- člena družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu.
Podľa § 18 ods. 2 platí, že povinne garančne poistený nie je zamestnávateľ uvedený v § 18 ods. 1 ZSP, ktorý je:
- zamestnávateľ, ktorý je zastupiteľský úrad cudzieho štátu a
- zamestnávateľ, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 ZoKR.
Konkurz nemôže byť podľa § 2 ZoKR vyhlásený na:
- štát,
- štátnu rozpočtovú organizáciu,
- štátnu príspevkovú organizáciu,
- štátny fond,
- obec,
- vyšší územný celok (ďalej len „VÚC“),
- inú osobu, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát,
- Národnú banku Slovenska,
- Fond ochrany vkladov,
- Garančný fond investícií,
- rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku,
- inú osobu, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát.
Uvedené subjekty nie sú garančne poistené a nevzniká im povinnosť platiť poistné podľa ZSP.
Otázka č. 1:
Obec zriadila centrum sociálnych služieb, ktoré je financované z rozpočtu VÚC. Vzniká povinnosť platiť garančné poistenie za zamestnancov, ktorých toto centrum zamestnáva?
Na rozpočtovú organizáciu a príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec alebo VÚC, nie je možné vyhlásiť konkurz, a teda na takéhoto zamestnávateľa sa nevzťahuje garančné poistenie. Ide napríklad aj o: školy a iné organizácie zriadené obcou alebo VÚC, ak sú rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou.
Rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie obce a VÚC ako samostatné právnické osoby sú subjekty plne alebo väčšinovo napojené na rozpočet zriaďovateľa, pričom nie sú subjektmi vlastníckych práv, teda nemajú vlastný majetok a spravujú len majetok vo vlastníctve obce a VÚC. Rozpočtové organizácie hospodária len s prostriedkami obce a VÚC a ich rozpočet je súčasťou rozpočtu obce a VÚC. Príspevkové organizácie hospodária s príspevkom poskytnutým z rozpočtu zriaďovateľa, ktorý musí pokrývať viac ako 50 % ich výrobných nákladov.
Vzhľadom na skutočnosť, že tieto typy organizácií zabezpečujú plnenie samosprávnych, resp. verejnoprospešných funkcií samospráv, vylučuje sa u nich použitie ZoKR (rovnako ako štátne rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie zabezpečujú plnenie základných verejných funkcií štátu alebo verejnoprospešné činnosti, teda sú v obdobnom postavení).
Otázka č. 2:
Cirkevná škola zamestnáva učiteľov a nepedagogických zamestnancov. Vzniká cirkevnej škole povinnosť platiť garančné poistenie?
Áno. Na školu, ak nie je zriaďovateľom VÚC, ale cirkev, sa povinnosť platiť garančné poistenie vzťahuje. Rovnako sa to vzťahuje na rozpočtové a príspevkové organizácie, ako sú napríklad nadácie, neziskové spoločnosti alebo obchodné spoločnosti, ak je ich zriaďovateľom obec alebo VÚC.
Poznámka redakcie:
§ 4 ods. 4 zákona o sociálnom poistení
§ 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
3. Povinnosti zamestnávateľa
Miestna príslušnosť pobočky Sociálnej poisťovne je určená podľa miesta útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd, resp. sídlom zamestnávateľa alebo sídlom jeho organizačnej zložky.
Otázka č. 3:
Prihlasuje zamestnávateľ, ktorý je garančne poistený, svojich zamestnancov do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne?
Zamestnávateľ zamestnancov neprihlasuje na garančné poistenie, pretože garančnému poisteniu podlieha iba zamestnávateľ. Zamestnancov prihlasuje zamestnávateľ iba do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporeniana účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti.
UPOZORNENIE
V pobočke Sociálnej poisťovne miestne príslušnej zamestnávateľovi si zamestnanci príslušného zamestnávateľa uplatňujú nárok na dávku garančného poistenia, a to aj v takom prípade, ak majú trvalý pobyt mimo územného obvodu tejto pobočky.
UPOZORNENIE
Od 1. 11. 2013 je zamestnávateľ povinnýprihlásiť zamestnanca, u ktorého sa uplatní odvodové zvýhodnenie pre dlhodobo nezamestnaných, na úrazové a garančné poistenie (pozri kapitolu 4)
Zamestnávateľ podliehajúci garančnému poisteniu je povinný platiť poistné na garančné poistenie. Suma poistného na garančné poistenie sa určuje percentuálnou sadzbou vo výške 0,25 % z vymeriavacieho základu. Jednotlivé mesačné sumy poistného na garančné poistenie sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.
Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na garančné poistenie je vymeriavací základ jeho zamestnanca:
- v roku 2013 je jeho suma ohraničená maximálnou sumou 3 930 eur/mesiac za každého jeho zamestnanca. Maximálna suma poistného na garančné poistenie zaplatená zamestnávateľom za zamestnanca je najviac suma 9,82 eura/mesiac za každého zamestnanca;
- v roku 2014 je jeho suma ohraničená maximálnou sumou 4 025 eur/mesiac za každého jeho zamestnanca. Maximálna suma poistného na garančné poistenie zaplatená zamestnávateľom za zamestnanca je najviac suma 10,06 eura/mesiac za každého zamestnanca.
Medzi všeobecné povinnosti zamestnávateľa patrí povinnosť:
- viesť evidenciu o svojich zamestnancoch a v prípade potreby predložiť údaje z tejto evidencie príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Evidenciu je potrebné viesť od vzniku sociálneho poistenia zamestnanca až do jeho zániku. Obsahuje identifikačné údaje o zamestnancovi a o poistnom vzťahu podľa ZSP (vymeriavacie základy, sumy poistného, informácie o obdobiach prerušenia sociálneho poistenia, obdobiach s vylúčenou povinnosťou platiť poistné na sociálne poistenie atď.);
- bezplatne poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní sociálnej agendy;
- umožniť a strpieť kontrolu relevantných údajov (najmä v sporných prípadoch) vykonávanú zamestnancami Sociálnej poisťovne priamo vo svojich priestoroch a nazeranie do záznamov o zamestnancoch.
UPOZORNENIE
Od 1. 1. 2014 v súvislosti so zmenami ustanovenými v § 4 ods. 4 ZSP a § 60 ods. 1 ZSP sa zavádza nová povinnosť zamestnávateľa, a to:
- oznamovať Sociálnej poisťovni podľa § 231 ods. 1 písm. o) ZSP údaj o tom, či je zamestnanec štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa a
- tento údaj doplniť aj do vedenia evidencie zamestnávateľa na účely sociálneho poistenia podľa § 232 ods. 2 písm. a) ZSP.
UPOZORNENIE
Podľa prechodného ustanovenia § 293db novely ZSP platí:
Zamestnávateľ zamestnanca, ktorý je k 31. 12. 2013 a po tomto dni štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, je povinný oznámiť túto skutočnosť organizačnej zložke Sociálnej poisťovne do 31. 1. 2014.
Sankcie za nesplnenie povinnosti platiť poistné na garančné poistenie
Nesplnenie povinnosti platiť poistné na garančné poistenie nesankcionuje zamestnanca nepriznaním dávky garančného poistenia. Zamestnávateľovi sa v takomto prípade navýši odvodová povinnosť o príslušné penále, ale nárok na dávku garančného poistenia zamestnancovi vznikne vtedy, ak sú splnené ďalšie podmienky pre priznanie dávky garančného poistenia ustanovené v ZSP.
Nárok na dávku garančného poistenia zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na garančné poistenie. ZSP ustanovuje, že všetky nároky zamestnancov vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia sú zachované bez ohľadu na to, či si ich zamestnávateľ plní povinné odvodové povinnosti. Na vyplácanie nemocenských dávok, dôchodkových dávok, dávok v nezamestnanosti a dávok garančného poistenia dotknutých zamestnancov to nemá vplyv. Dlžné sumy poistného sú vymáhané od zamestnávateľa podľa ZSP.
Otázka č. 4:
Zamestnávateľ neodvádza poistné na garančné poistenie a nevypláca zamestnancom mzdu už štvrtý mesiac. Majú zamestnanci tohto zamestnávateľa nárok na dávku garančného poistenia?
Nárok na dávku garančného poistenia vzniká vtedy, ak sú splnené 2 základné podmienky:
- zamestnávateľ je platobne neschopný a
- nemôže uspokojovať nároky zamestnancov, teda bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a návrh bol doručený príslušnému súdu.
Existencia platobnej neschopnosti zamestnávateľa je základnou podmienkou. Ak nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na príslušného zamestnávateľa, tak i v prípade nevyplatených miezd zamestnancom nevznikne nárok na dávku garančného poistenia. V takomto prípade má zamestnanec možnosť pracovný pomer okamžite skončiť podľa § 69 ods. 1 písm. b) ZP, ak mu zamestnávateľ nevyplatí mzdu alebo náhradu mzdy, alebo ich časť do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Pri takomto okamžitom skončení pracovného pomeru má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiacov.
Poznámka:
Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú podľa § 14 ZP súdy.
Poznámka redakcie:
§ 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
4. Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov
S účinnosťou od 1. 11. 2013 zavádza novela ZSP výnimku pri zamestnávaní dlhodobo nezamestnaných občanov. Za týchto zamestnancov bude zamestnávateľ po dobu 12 kalendárnych mesiacovplatiť len:
- úrazové poistenie v súlade s § 16 ZSP a
- garančné poistenie v súlade s § 18 ZSP (za predpokladu, že zamestnávateľ je podľa ZSP garančne poistený a má povinnosť za svojich zamestnancov platiť poistné na garančné poistenie).
Vymeriavací základ zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie je ustanovený podľa § 138 ods. 8 písm. c) ZSP ako príjem tohto zamestnanca. Do vymeriavacieho základu zamestnávateľa na úrazové a garančné poistenie sa ale nezahrnie príjem vyplatený v období definovanom v § 26 ods. 1 a 3 ZSP. Ide o obdobie prerušenia poistenia zamestnanca s povinným poistením (napr. obdobie neplateného voľna, absencie, rodičovskej dovolenky, ošetrovania člena rodiny po uplynutí 10 dní ošetrovania atď.).
UPOZORNENIE
Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca, u ktorého sa uplatní odvodové zvýhodnenie pre dlhodobo nezamestnaných, na úrazové a garančné poistenie pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, vždy najneskôr pred začatím výkonu práce v súlade s § 231 ods. 1 písm. b) bod 5 ZSP. Na Registračnom liste fyzickej osoby (ďalej len „RLFO“) sa vyplní „typ zamestnanca“ ako kód 14.
POZNÁMKA
Zadlhodobo nezamestnaného občana sa považuje fyzická osoba v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere podľa § 4 ods. 1 písm. d) ZSP, ak:
- bola pred vznikom pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru dlhodobo nezamestnaná (vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov),
- jej zamestnávateľ (ktorý dlhodobo nezamestnanú osobu zamestnal) neznížil počet zamestnancov z dôvodu prijatia tejto fyzickej osoby,
- dôvodom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vznik tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
- voči zamestnávateľovi Sociálna poisťovňa neeviduje ku dňu vzniku tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru pohľadávku na poistnom na sociálne poistenie a príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie, ktorú možno predpísať a ktorá je splatná k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, ktorý 2 mesiace predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol tento pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer,
- voči zamestnávateľovi zdravotná poisťovňa zamestnanca neeviduje pohľadávku na preddavku na poistnom, na nedoplatku z ročného zúčtovania poistného a na úrokoch z omeškania,
- suma mesačného príjmu osoby z tohto pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru nie je vyššia ako 67 % priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za rok, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer (v roku 2013 je limit príjmu 526,62 eura/mesiac vypočítaný zo sumy 786 eur a v roku 2014 je limit príjmu 539,35 eura/ mesiac vypočítanýzo sumy 805 eur). Ustanovený limit sa uplatní počas všetkých 12 kalendárnych mesiacov v závislosti od toho, kedy pracovný alebo štátnozamestnanecký pomer začal.
Za zamestnanca s odvodovým zvýhodnením, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný, platí zdravotné poistenie aj naďalej štát (tak, ako keďbol vedený v evidencii nezamestnaných na úrade práce).
Zamestnávateľ tohto zamestnanca prihlasuje do zdravotnej poisťovne, pričom sadzba poistného je 0 % pre zamestnanca aj pre zamestnávateľa.
Zamestnávateľ je povinný prostredníctvom RLFO odhlásiť takéhoto zamestnanca zo Sociálnej poisťovne najneskôr v deň nasledujúci po skončení pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a v prípade, ak pracovný pomer alebo štátnozamestnanecký pomer nevznikol, zamestnávateľ je povinný zrušiť prihlásenie do registra Sociálnej poisťovne.
Poznámka redakcie:
§ 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
5. Vznik nároku na dávku garančného poistenia a jej výplatu
Nárok na výplatu dávky garančného poistenia vzniká podľa § 109 ZSP:
- splnením podmienok ustanovených ZSP na vznik nároku na dávku,
- splnením podmienok nároku na jej výplatu a
- podaním žiadosti o jej priznanie alebo vyplácanie.
Otázka č. 5:
Ako definuje ZSP podmienky nároku na dávku?
Nárok na dávku garančného poistenia z garančného poistenia má zamestnanec zamestnávateľa, ktorý je povinne poistený na účely garančného poistenia po splnení podmienok ustanovených v § 102, § 103 a § 103a ZSP.
Zamestnanec má nárok na dávku garančného poistenia, ak sa jeho zamestnávateľ stal platobne neschopný a nemôže uspokojiť nároky tohto zamestnanca, ktorými sú:
a) nárok na mzdu a náhradu za čas pracovnej pohotovosti,
b) nárok na príjem plynúci členovi družstva z pracovného vzťahu k družstvu,
c) nárok na odmenu dohodnutú v dohode o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
d) nárok na náhradu mzdy za sviatky a pri prekážkach v práci,
e) nárok na náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú vznikol nárok počas kalendárneho roka, v ktorom vznikla platobná neschopnosť zamestnávateľa, ako aj za predchádzajúci kalendárny rok,
f) nárok na odstupné, ktoré patrí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru,
g) nárok na náhradu mzdy pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
h) nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,
i) nároky cestovných, sťahovacích a iných výdavkov, ktoré vznikli pri plnení pracovných povinností,
j) nárok na náhradu vecnej škody v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania,
k) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
l) súdne trovy v súvislosti s uplatnením nárokov z pracovného pomeru zamestnanca na súde z dôvodu zrušenia zamestnávateľa vrátane trov právneho zastúpenia.
Zamestnanec nemá nárok na dávku garančného poistenia podľa § 102 ods. 2 ZSP vtedy:
- ak pracovnoprávny vzťah uzatvoril po vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa,
- ak bol na platobnú neschopnosť zamestnávateľa písomne upozornený.
Dávka garančného poistenia nebude poskytnutá, ak zamestnávateľ síce nároky z pracovnoprávneho vzťahu neuspokojuje, ale nebol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu.
Dávka garančného poistenia je jednorazová dávka. V prípade jej priznania a vyplatenia pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tom rozhodnutie. Ak podmienky nároku nie sú splnené, vydá pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná. Proti všetkým prvostupňovým rozhodnutiam je prípustný riadny opravný prostriedok, ktorým je odvolanie.
Dávka garančného poistenia sa vyplatí podľa § 116 ods. 5 ZSP najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti o priznanie tejto dávky.
Ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 ZSP (nepotvrdia nároky zamestnanca), tak zamestnanec, ktorý preukáže nárok na dávku garančného poistenia, má nárok na preddavok na túto dávku vo výške 99,60 eura za jeden kalendárny mesiac.
Novela ZSP s účinnosťou od 1. 1. 2014 preddavok na dávku garančného poistenia zvyšuje. Podľa § 116 ods. 6 ZSP sa bude poskytovať najviac do sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu platného v čase rozhodnutia o poskytnutí preddavku.
S účinnosťou od 1. 7. 2013 je v platnosti (podľa § 5 ods. 6 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) opatrenie MPSVR SR č. 186/2013 Z. z. o úprave súm životného minima. Suma životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu je s účinnosťou od 1. 7. 2013 ustanovená vo výške 198,09 eura. Podľa tohto opatreniapredstavuje výška preddavku na dávku garančného poistenia v období od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014 najviac sumu 198,09 eura.
Výška preddavku na dávku garančného poistenia tak nebude určená jednou pevnou sumou, ale bude závisieť od zamestnancom požadovaných nárokov, a to až do výšky životného minima.
Rozdiel medzi poskytnutým preddavkom na dávku garančného poistenia a nároku na dávku garančného poistenia sa doplatí, ak zamestnávateľ, predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty splnia povinnosť ustanovenú v § 234 ZSP alebo § 22 ZP najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku. Ak zamestnávateľ nesplní povinnosť ustanovenú v § 234 ZSP alebo § 22 ZP najneskôr do jedného roka od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu a predbežný správca konkurznej podstaty alebo správca konkurznej podstaty nesplnia povinnosť ustanovenú v § 234 ZSP alebo § 22 ZP v lehote najneskôr do jedného roka od poskytnutia preddavku, doplatí sa do 30 dní od uplynutia tejto lehoty dávka garančného poistenia do výšky minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou podľa zákona o minimálnej mzde (v roku 2013 je to suma 337,70 eura a v roku 2014 je to suma 352 eur). Sumy dávok sa zaokrúhľujú na 10 eurocentov nahor.
POZNÁMKA
V súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov je:
- nariadením vlády SR č. 326/2012 Z. z. ustanovená suma minimálnej mzdy s účinnosťou od 1. 1. 2013 takto:
a) 337,70 eura za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
b) 1,941 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom;
- nariadením vlády SR č. 321/2013 Z. z. ustanovená suma minimálnej mzdy s účinnosťou od 1. 1. 2014 takto:
a) 352 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
b) 2,023 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.
Podľa prechodného ustanovenia § 293cv bod 3 novely ZSP platí, že ak platobná neschopnosť zamestnávateľa podľa § 18 ods. 1 ZSP vznikla pred 1. 1. 2014, nárok na dávku garančného poistenia sa posudzuje a suma tejto dávky sa určuje podľa ZSP účinného do 31. 12. 2013.
Otázka č. 6:
Vzniká zamestnancovi, ktorý pracuje u dvoch zamestnávateľov (u jedného na základe pracovnej zmluvy a u druhého zamestnávateľa na základe dohody o vykonaní práce), nárok na súbeh dávok z garančného poistenia v takom prípade, ak je na oboch zamestnávateľov vyhlásený konkurz?
Áno. Ak zamestnanec nemá uspokojené nároky z pracovnoprávneho vzťahu u dvoch (prípadne viacerých) zamestnávateľov, na ktorých bol vyhlásený konkurz, vzniká mu nárok na dávku garančného poistenia u každého zamestnávateľa. Maximálna suma dávky sa posudzuje u každého zamestnávateľa samostatne.
Dávku z garančného poistenia zamestnávateľa poukazuje príslušná pobočka Sociálnej poisťovne na účet zamestnanca (ďalej len „príjemca dávky“) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. V prípade, ak príjemca dávky požiada, tak mu pobočka Sociálnej poisťovne dávku:
- vyplatí v hotovosti, cez poštovú poukážku alebo
- poukáže na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí.
Otázka č. 7:
V akých prípadoch je príjemca dávky povinný vrátiť vyplatenú dávku?
Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, vtedy ak:
- nesplnil povinnosť ustanovenú v ZSP,
- prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo
- vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.
Otázka č. 8:
V akých prípadoch sa premlčí nárok na výplatu dávky garančného poistenia?
Nárok na výplatu dávky garančného poistenia alebo jej časti sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Táto lehota neplynie počas konania o dávke a v období, v ktorom účastníkovi konania, ktorý musí mať opatrovníka, nebol opatrovník ustanovený.
Otázka č. 9:
Ak zamestnanec, ktorý má nárok na výplatu dávky garančného poistenia, zomrie, zaniká aj nárok na jej výplatu alebo je suma dávky predmetom dedičstva?
Ak zamestnanec, ktorý splnil podmienky nároku na výplatu dávky garančného poistenia:
- zomrie po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov,
- zomrie pred uplatnením nároku na dávku, prechádzajú nároky na sumy dávky splatnej ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.
V prípade, ak bola dávka priznaná pred smrťou zamestnanca, ktorý splnil podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu jeho smrti, manželovi (manželke), deťom a rodičom.
Nároky prechádzajúce na manžela (manželku), deti a rodičov nie sú predmetom dedičstva.
Ak zamestnanec nemal manžela (manželku), deti a rodičov, dávka je príjmom fondu, z ktorého mala byť vyplatená.
Poznámka redakcie:
§ 102, § 103 a § 103a zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
6. Maximálna výška dávky garančného poistenia od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014
Z garančného poistenia sa za podmienok ustanovených v § 102, § 103 a § 103a ZSP poskytuje dávka garančného poistenia. Dávka garančného poistenia sa podľa § 103 ZSP poskytne v sume príslušného nároku zníženého o:
- poistné na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec a
- preddavok na daň alebo daň z príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov vypočítaných podľa podmienok platných v kalendárnom mesiaci, za ktorý zamestnancovi vznikol uvedený nárok.
Dávka garančného poistenia sa poskytne najviac v rozsahu 3 mesiacov z posledných 18 mesiacov trvania pracovnoprávneho vzťahu predchádzajúcich začiatku platobnej neschopnosti zamestnávateľa alebo dňu skončenia pracovnoprávneho vzťahu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa.
Dávka garančného poistenia je najviac v sume 3-násobku jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu určeného ku dňu vzniku platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku dva roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť. Ak platobná neschopnosť vznikla v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka, použije sa všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikla platobná neschopnosť.
Maximálna výška dávky garančného poistenia, na ktorú má zamestnanec nárok za obdobie:
od 1. júla 2012 do 30. júna 2013, je 2 358 eur (3 x 786), čo predstavuje trojnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného za kalendárny rok 2011,
od 1. júla 2013 do 30. júna 2014, je 2 415 eur (3 x 805), čo predstavuje trojnásobok jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného za kalendárny rok 2012.
POZNÁMKA
Opatrením MPSVR SR č. 136/2012 Z. z. bola ustanovená suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2011 vo výške 9 432 eur. Je to dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2011 zistenej Štatistickým úradom SR vo výške 786 eur/mesiac (12 x 786 = 9 432).
Opatrením MPSVR SR č. 103/2013 Z. z. bola ustanovená suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012 vo výške 9 660 eur. Je to dvanásťnásobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012 zistenej Štatistickým úradom SR vo výške 805 eur/mesiac (12 x 805 = 9 660).
Poznámka redakcie:
§ 103 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
7. Nároky na dávku garančného poistenia podľa smernice EÚ
Nároky z garančného poistenia sú tak ustanovené legislatívou toho štátu EÚ, v ktorom dochádza k výkonu činnosti zamestnanca. Smernicou EÚ sa zabezpečilo aj to, že jednotlivé štáty EÚ si zriadili svoje inštitúcie, ktoré v prípadoch platobnej neschopnosti ich zamestnávateľov uhrádzajú neuspokojené nároky zamestnancov.
Smernica EÚ poskytuje iba minimálny stupeň ochrany práv zamestnancov. Určuje, že garančné poistenie v príslušnom štáte EÚ chráni všetky kategórie zamestnancov (pracujúcich aj na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, zamestnancov s kratším pracovným časom a s pracovnoprávnym vzťahom na dobu určitú atď.). Vo výnimočných prípadoch umožňuje vylúčiť z pôsobnosti smernice určité kategórie zamestnancov. Ide o prípady, akmá zamestnanec garantovanú inú formu záruky (napr. pomocník v domácnosti zamestnaný fyzickou osobou).
Viaceré štáty EÚ osobitne posudzujú osoby, ktoré sú spoločníkmi a akcionármi obchodných spoločností, ak majú majetkovú účasť u svojho zamestnávateľa. Smernica EÚ umožňuje odmietnuť poskytnúť dávku garančného poistenia, prípadne jej sumu znížiť, ak zamestnanec sám alebo spolu so svojimi blízkymi osobami bol vlastníkom podstatnej časti príslušnej spoločnosti a súčasne mal značný vplyv na jej činnosti. Tieto obmedzenia ustanovuje legislatíva príslušného štátu EÚ (napríklad: v Dánsku, v Nemecku, v ČR a od 1. 1. 2014 aj v SR) tým, že tieto osoby vylučuje z definície pojmu zamestnanec na účely garančného poistenia.
Legislatíva členských štátov EÚ nemôže stanoviť minimálnu dĺžku trvania pracovnoprávneho vzťahu ako podmienku vzniku nároku na dávku garančného poistenia a na splnenie podmienok nároku na dávku garančného poistenia nesmie mať vplyv to, či zamestnávateľ platí poistné na garančné poistenie.
Zamestnávateľ vykonáva činnosť na území najmenej 2 štátov vtedy, ak je v druhom štáte stále hospodársky prítomný a má tam zastúpené ľudské zdroje. Nie je potrebné, aby tento zamestnávateľ mal priamo pobočku alebo stálu prevádzkareň v tomto druhom štáte EÚ.
Ak je platobne neschopný zamestnávateľ, ktorým je právnická osoba so sídlom alebo adresou organizačnej zložky na území SR a súčasne s adresou organizačnej zložky alebo sídlom na území najmenej jedného iného členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „EHP“), inštitúciou zodpovednou za uspokojovanie nárokov zamestnanca z garančného poistenia je inštitúcia členského štátu EÚ alebo štátu, ktorý je zmluvnou stranou dohody o EHP (ďalej len „štát EÚ“), na ktorého území fyzická osoba vykonáva činnosť zamestnanca alebo zvyčajne vykonáva činnosť zamestnanca.
Otázka č. 10:
Zamestnanec pracuje na území SR v nadnárodnej spoločnosti, ktorá zamestnáva zamestnancov v Nemecku aj na území SR. V ktorom štáte EÚ si uplatní nárok na dávku garančného poistenia?
Nárok na dávku garančného poistenia si tento zamestnanec uplatní v pobočke Sociálnej poisťovne miestne príslušnej sídlu zamestnávateľa (v ktorej je registrovaný jeho zamestnávateľ na území SR) a dávka garančného poistenia mu bude vyplatená podľa ZSP.
Poznámka:
Návrh na vyhlásenie konkurzu zamestnávateľa musí byť podaný aj v Nemecku aj v SR (teda aj v inom členskom štáte EÚ).
Otázka č. 11:
Občan SR pracuje u zahraničného zamestnávateľa v inom členskom štáte EÚ. Ak by prišiel o prácu z dôvodu platobnej neschopnosti zamestnávateľa a zostali by mu neuspokojené nároky za posledné mesiace trvania tohto pracovného pomeru, môže si nárok na dávku garančného poistenia uplatniť v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v SR?
V prípade, ak občan SR ako zamestnanec vykonáva zamestnanie u zamestnávateľa na území iného členského štátu EÚ, podlieha ochrane plynúcej z garančného poistenia tohto štátu EÚ, nemôže si uplatniť nárok na dávku garančného postenia v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne v SR, nemá nárok na dávku garančného poistenia podľa ZSP.
Nárok na dávku garančného poistenia sa posudzuje podľa legislatívy štátu EÚ, v ktorom zamestnanec vykonáva činnosť zamestnanca. Inštitúciou príslušnou na rozhodnutie o nároku na dávku garančného poistenia je inštitúcia príslušného členského štátu EÚ, v nej je potrebné nárok na dávku garančného poistenia uplatniť.
Autor: Ing. Jolana Strýčková
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies