Podmienky nároku na dávku garančného poistenia

Dávku garančného poisteniavy pláca poistencovi príslušná pobočka Sociálnej poisťovne po splnení podmienok ustanovených v ZSP zo základného fondu garančného poistenia.

V poslednej dobe je verejnosť čoraz častejšie informovaná o tom, že opäť ďalší zamestnávateľ nevypláca svojim zamestnancom mzdu, teda neuspokojuje nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov, alebo dokonca zaniká a zamestnanci sa ťažko domáhajú svojich finančných nárokov.

V takýchto prípadoch chráni zamestnancov nielen legislatíva SR, ale aj Európskej únie (ďalej len „EÚ“). Pre tieto prípady je právna ochrana zamestnancov zakotvená v:

• zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonníku práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“),
• v príslušných ustanoveniach súvisiacich s garančným poistením v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“),
• smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES z 22. 10. 2008 o ochrane zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa (ďalej len „smernica EÚ“).

Dňa 16. 10. 2013 schválila NR SR zákon č. 338/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ZSP a niektoré zákony (ďalej len „novela ZSP“). Táto novela ZSP okrem iných dôležitých zmien:

• mení s účinnosťou od 1. 1. 2014 aj ustanovenia súvisiace s garančným poistením, pričom zmeny týkajúce sa odvodovej úľavy v prípade zamestnania dlhodobo nezamestnaných sú účinné už od 1. 11. 2013,
• zosúlaďuje ZSP so smernicou EÚ.

Záver

Právo zamestnanca na vyplatenie dávky garančného poistenia patrí medzi základné práva, ktoré legislatíva EÚ a príslušného členského štátu EÚ zamestnancovi zaručuje.

Posledná novela ZSP zosúladila ustanovenia ZSP súvisiace s garančným poistením so smernicou EÚ, ktorá zakotvuje záruku ochrany zamestnancov pri platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, zaručuje výplatu ich neuspokojených nárokov v rámci EÚ a zabezpečuje právnu istotu pre zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľov vykonávajúcich svoje činnosti v niekoľkých štátoch EÚ.

Platí, že ak zamestnávateľ vykonáva činnosť na území najmenej dvoch členských štátov EÚ a stane sa platobne neschopný, na plnenie neuspokojených nárokov zamestnancov je príslušná inštitúcia štátu EÚ, na ktorého území zamestnanec vykonáva prácu.

Smernica EÚ:

• umožňuje výnimočne vylúčiť z povinnosti platiť garančné poistenie iba určité kategórie zamestnancov, ale nevylučuje žiadnu kategóriu zamestnávateľov (výnimkou sú iba tí zamestnávatelia, ktorí podľa vnútroštátnych predpisov nemôžu byť z pohľadu garančného poistenia platobne neschopní),
• nerozlišuje zamestnávateľov podľa typu odvetvia (napr. priemysel, poľnohospodárstvo, obchod atď.) alebo veľkosti zamestnávateľov,
• nároky, ktoré je možné preplatiť prostredníctvom dávky garančného poistenia, sú definované ich charakterom, obdobím, za ktoré patria, ako i maximálnou sumou,
• umožňuje jednotlivým štátom obmedziť obdobie, za ktoré má dávka garančného poistenia patriť (obdobie, za ktoré bude poskytnutá náhrada nevyplatených nárokov, však musí byť najmenej v rozsahu posledných 3 mesiacov pracovnoprávneho vzťahu),
• v rámci nadnárodných konkurzov ustanovuje, že ak je zamestnávateľ pôsobiaci na území najmenej 2 štátov platobne neschopný, za uspokojenie nárokov z garančného poistenia je zodpovedná inštitúcia v tom štáte, na ktorého území zamestnanci vykonávajú činnosť zamestnanca.

Autor: Ing. Jolana Strýčková