Postup pri výkone zrážok zo mzdy

Jej ochrana spočíva okrem iného i v tom, že Zákonník práce v § 131 ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy v určenom poradí. Podľa § 132 ZP sa to rovnako vzťahuje na všetky zložky príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom.

Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením alebo zriadením záložného práva. Podľa § 20 ods. 2 ZP platí, že uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi ním a zamestnancom o zrážkach zo mzdy. Dohoda sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Podľa § 131 ods. 4 ZP platí, že zrážky zo mzdy podľa § 131 ods. 1 a 2 ZP a zrážky zo mzdy podľa § 20 ods. 2 ZP možno vykonávať len v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom. Pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok a ich poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.

Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených vykonateľnými rozhodnutiami príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia sa podľa § 131 ods. 5 ZP poradie zrážok spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu.

Pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť preto, že sa nesplnili podmienky na ich priznanie, sa podľa § 131 ods. 6 ZP poradie zrážok spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok.

Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy sa podľa § 131 ods. 7 ZP poradie spravuje dňom uzatvorenia dohody. Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej s inou právnickou osobou alebo s fyzickou osobou sa poradie zrážok spravuje dňom doručenia tejto dohody zamestnávateľovi.

Ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru k inému zamestnávateľovi, zostáva poradie, ktoré získali pohľadávky podľa § 131 ods. 4 a 5 ZP, zachované aj u nového zamestnávateľa.

Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému zamestnávateľovi už dňom, keď sa od zamestnanca alebo od doterajšieho zamestnávateľa dozvie, že sa vykonávali zrážky zo mzdy a pre aké pohľadávky. To isté platí aj o vykonávaní zrážok zo mzdy podľa § 131 ods. 7 ZP, ak v dohode o zrážkach zo mzdy nebol tento účinok výslovne vylúčený.

Ustanovenia o zrážkach zo mzdy sa vzťahujú rovnako aj na náhradu mzdy a náhradu za čas pracovnej pohotovosti, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Poznámka redakcie:
§ 131 Zákonníka práce

Pri výkone rozhodnutia prostredníctvom súdneho výkonu rozhodnutia podľa OSP a podľa EP sa používajú tieto základné pojmy:

Platiteľ mzdy –zamestnávateľ, ktorý prijme zamestnanca alebo už zamestnáva zamestnanca, u ktorého je potrebné realizovať zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

Povinný – zamestnanec, u ktorého je potrebné realizovať zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia v prospech inej fyzickej alebo právnickej osoby.

Oprávnený – fyzická alebo právnická osoba, v prospech ktorej sa výkon rozhodnutia realizuje.

Pri výkone zrážok zo mzdy podľa OSP ide najčastejšie o prípady, keď je potrebné zabezpečiť výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí. Zrážky zo mzdy podľa EP sa vykonávajú na základe exekučného príkazu v prípade, keď povinný v súdom určenej lehote nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie podľa EP.

Exekúcia je aktom donútenia a zasahuje do práv povinného a veľmi často aj do práv ďalších osôb, preto sú jednotlivé spôsoby exekúcie upravené zákonmi. Rozlišuje sa, či ide o exekúciu, v ktorej sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu alebo inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy. Exekúciu na peňažné plnenie možno uskutočniť prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku a veľmi často zrážkami zo mzdy a iných príjmov.

Zrážkami zo mzdy a iných príjmov je najľahšie dosiahnuť uspokojenie peňažnej pohľadávky oprávneného v prípade, kde ako povinný vystupuje fyzická osoba, ktorá má pravidelný príjem z pracovnej alebo inej činnosti. Platiteľ mzdy nie je účastníkom exekučného konania, ale pri exekúcii zrážkami zo mzdy má podstatnú úlohu. Doručením príkazu na začatie exekúcie mu vzniká povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy povinného a povinnému ich nevyplácať.

Nariadenie vlády ustanovuje odvodzovať základnú sumu, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z jeho mesačnej mzdy, od výšky životného minima na jednu plnoletú osobu, od 1. 7. 2013 je to suma 198,09 €/mesiac.

Nariadenie vlády v § 1 ustanovuje:

1. Základná suma, ktorá sa do 31. 10. 2013 nesmela zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy alebo z iných príjmov v zmysle § 278 ods. 1 OSP a § 70 ods. 1 EP, predstavovala 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávali zrážky. Od 1. 11. 2013 platí, že spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, ustanovuje novela nariadenia vlády.
2. Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem.
3. Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne.
4. 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa § 1 nariadenia.

Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zo mzdy povinného sa vypočíta podľa § 279 ods. 1 OSP a podľa § 71 ods. 3 EP.

Podľa § 4 nariadenia vlády sa sumy podľa § 1 a § 3 ods. 1 zaokrúhľujú na celé eurocenty smerom nadol.

Od 1. 7. 2013 sú to tieto sumy:

• 118,85 € na osobu povinného (po zaokrúhlení na eurocent nadol);
• 49,52 € na každú ďalšiu osobu, ku ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť (po zaokrúhlení na eurocent nadol). Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa suma 49,52€ na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne;
• 49,52 € na manžela povinného, aj keď má vlastný príjem. Suma 49,52€ sa nezapočítava ani jednému z manželov, ak sa exekúcia vykonáva v prospech dieťaťa pre dlžné výživné, teda na tú osobu, v ktorej prospech trvá nútený výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy uvedenej v § 1 nariadenia vlády:

118,85 x 0,7 = 83,195 = 83,20 € (po matematickom zaokrúhlení na najbližší eurocent)

49,52x 0,7 = 34,664 = 34,66 € (po matematickom zaokrúhlení na najbližší eurocent)

• 83,20 € na osobu povinného,
• 34,66 € na každú ďalšiu osobu, ku ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť,
• 34,66 € na manžela povinného, aj keď má vlastný príjem.

Od 1. 11. 2013, podľa novely nariadenia vlády, sa za ustanovenie § 2 vkladá § 2a a § 2b. Ide o to, že ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa § 1, pričom toto ustanovenie sa použije, aj ak je povinným osoba podľa § 2a.

Podľa § 2a platí, že:

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, je suma 198,09 € (do 31. 10. 2013 to bola suma 118,85 €), teda 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, ak ide o poberateľa dôchodkových dávok:

• podľa § 13 ods. 2, § 267 a § 268 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,
• dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa § 29 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
• doplnkového výsluhového dôchodku podľa § 15 písm. b) zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov alebo
• dávok výsluhového zabezpečenia podľa § 30 písm. d) až h) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „dôchodkové dávky“).

Ak ide o povinného, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, započítava sa suma 99,04 €, teda 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu (podľa § 1 ods. 2 a ods. 3) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Suma 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajúzrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospechtrvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Ak zákon ustanovuje, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať aj zrážkami z dávok alebo príspevkov, ktoré inak nemožno postihnúť exekúciou, tak v § 2b sa ustanovuje, že základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť, je 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Ustanovenia § 1 ods. 1 a 4 a § 2a sa nepoužijú.

Od 1. 11. 2013 sa znenie § 4 nariadenia vlády mení takto: Sumy podľa § 1 až § 2b a § 3 ods. 1 sa zaokrúhľujú na celé eurocenty smerom nadol.

Za § 5 sa vkladá § 5a, podľa ktorého v konaniach začatých pred 1. 11. 2013 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, a na určenie sumy podľa § 1 ods. 2 a 3, ktorá sa započítava zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky z dôchodkových dávok, použije novela nariadenia vlády v znení účinnom od 1. 11. 2013.

Výpočet sumy, ktorá podlieha nútenému výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného, vychádza z tretinového systému. Platiteľ mzdy mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí na tretiny:

• Prvá tretina slúži na uspokojenie bežných pohľadávok.
• Z druhej tretiny sa uspokojujú iba prednostné pohľadávky.
• Tretia tretina sa vždy pripočíta k nepostihnuteľnej časti mzdy a vyplatí sa povinnému.

Zrážky zo mzdy bez obmedzenia

Od 1. 7. 2013 tretinový systém končí pri sume 297,13 € (150 % zo sumy 198,09 =297,135 = 297,13 € po zaokrúhlení na eurocent nadol). To znamená, že v zmysle § 3 nariadenia vlády platí, že suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je suma 297,13 €.

Podľa § 279 OSP a § 71 ods. 1 EP z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu.

Pre prednostné pohľadávky uvedené § 71 ods. 2 EP a § 279 ods. 2 OSP sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Nesprávnym započítaním sumy do nepostihnuteľnej časti mzdy môže dôjsť k nesprávnemu vyčísleniu sumy zrážok zo mzdy, čím sa vystavuje platiteľ mzdy nebezpečenstvu žaloby zo strany oprávneného – ak zrazené sumy mali byť vyššie, prípadne žaloby povinného – ak platiteľ mzdy neoprávnene zrazil viac.

Poznámka redakcie:
§ 1 z. č. 268/2006 Z. z.

Pri skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vydať každému zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní (zápočtový list) a v zmysle § 75 ods. 2 ZP okrem iného v ňom uviesť:

• či sa zo mzdy zamestnanca vykonávajú zrážky,
• v čí prospech,
• v akej výške,
• v akom poradí je pohľadávka, pre ktorú sa majú zrážky vykonávať.

Takýmto spôsobom odovzdá informáciu o potrebe zrážky realizovať budúcemu zamestnávateľovi.

Pri prijímaní zamestnanca do zamestnania:

• si môže zamestnávateľ v zmysle § 41 ods. 5 ZP vyžiadať od novoprijatého zamestnanca (od fyzickej osoby, ktorá už bola zamestnaná) potvrdenie o zamestnaní, tzv. zápočtový list vystavený jeho posledným zamestnávateľom, ktorý obsahuje informáciu o vykonávaných zrážkach zo mzdy,
• je zamestnávateľ povinný podľa § 84 EP preveriť, či v potvrdení nie sú uvedené informácie o tom, či boli vykonávané zrážky a či bol vydaný exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech.

Pri daňovom exekučnom konaní postupuje platiteľ mzdy v súlade so ZSD. Je tu rozdiel v oznamovacej povinnosti oproti tomu, ako to je v prípade, ak sú zamestnancovi vykonávané zrážky zo mzdy na základe EP. Platiteľ mzdy plní rovnako všetky povinnosti, ale nie voči exekútorovi, ale voči daňovému úradu, pričom lehotu na plnenie povinností ustanovuje ZSD v dĺžke 8 dní. V prípade daňovej exekúcie je zamestnávateľ – platiteľ mzdy, povinný oznámiť správcovi dane v lehote do 8 dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca, že nemôže vykonávať zrážky zo mzdy daňového dlžníka. Túto oznamovaciu povinnosť má platiteľ mzdy voči správcovi dane aj v prípade skončenia pracovného pomeru daňového dlžníka. Platiteľ mzdy je povinný oznámiť správcovi dane v lehote do 8 dní od skončenia pracovného pomeru daňového dlžníka, že už nie je jeho platiteľom mzdy.

Občiansky zákonník upravuje postup pri dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v § 551. Pri tejto dohode zabezpečuje dlžník pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že dáva súhlas na to, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami z jeho mzdy, ktoré s veriteľom dohodol a ktoré vykonáva platiteľ mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov musí byť uzatvorená písomne. Jej obsahom je súhlas dlžníka s tým, že platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu bude realizovať zrážky v dohodnutej výške a zrazenú sumu vyplácať veriteľovi, pričom platiteľ mzdy nie je účastníkom tejto dohody. Uzatvorením takejto dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli uhrádzané sumy zrazené v zmysle tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. Účinky dohody nastávajú od chvíle, keď je predložená platiteľovi mzdy, resp. platiteľovi iného príjmu dlžníka.

Proti zamestnávateľovi (platiteľovi mzdy) tak veriteľ nadobúda právo na výplatu zrážok zo mzdy a z iných príjmov v zmysle § 551 ods. 2 ObZ okamihom, keď veriteľ platiteľovi dohodu predloží. Realizované zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie, než by boli pri výkone rozhodnutia.

Platiteľ mzdy alebo iných príjmov dlžníka je potom povinný zrážať a vyplácať veriteľovi dohodnuté zrážky z dlžníkovej mzdy alebo z jeho iných príjmov, a to pravidelne až do uspokojenia veriteľovej pohľadávky. Ak tak neurobí, zodpovedá veriteľovi za prípadnú škodu.

Dlžník má právo počas vyplácania zrážok zaplatiť dlh priamo veriteľovi. Veriteľ nemá právo požadovať od dlžníka jednorazové uspokojenie svojej pohľadávky.

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy a iných príjmov

Podľa EP a OSP sa zrážky vykonávajú z čistej mzdy a iných príjmov povinného do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva.

Zrážky zo mzdy vykoná zamestnávateľ z čistej mzdy.Čistá mzda sa vypočíta:

• podľa § 69 ods. 1 EP tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie,
• podľa § 277 OSP tak, že od mzdy sa odpočíta daň z príjmov fyzických osôb.

Podľa § 69 ods. 2 EP a podľa § 277 ods. 2 OSP sa do čistej mzdy nezapočítava prídavok na dieťa a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to predovšetkým pri pracovných cestách.

Do čistej mzdy sa započítavajú aj:

• podľa § 277 OSP a § 69 EP čisté odmeny za vedľajšiu činnosť,
• podľa § 69 ods. 2 EP náborový príspevok a hodnota naturálií.

V praxi dochádza k rozdielnym názorom, či sa má do čistej mzdy pri určení zrážky zo mzdy započítať daňový bonus. Vzhľadom na to, že záväzný výklad nie je známy a exekútori majú na tento problém rôzny názor, v praxi je možné použiť ustanovenie § 78 EP, podľa ktorého je platiteľ mzdy oprávnený požiadať exekútora o určenie sumy, ktorá sa má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať a v prípade, ak je viac oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich.

Podľa § 89 EP sa ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy použijú aj na exekúciu zrážkami:

• z pracovnej odmeny členov družstiev a
• z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Poznámka redakcie:
§ 84 EP

Prednostnými pohľadávkami podľa § 71 ods. 2 EP a podľa § 279 ods. 2 OSP sú:

a) pohľadávky výživného,

b) pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,

c) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,

podľa § 71 ods. 2 d) EP:

• pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky pri náhrade za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky pri úhrade za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu,

podľa § 279 ods. 2 písm. d) a e) OSP:

• súdne pohľadávky a pohľadávky Zboru väzenskej a justičnej stráže,
• pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a zdravotného poistenia, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované štátnymi orgánmi sociálnej pomoci a obcami a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované právnickými a fyzickými osobami podľa osobitného predpisu, pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, a pohľadávky preplatkov na podpore v nezamestnanosti.

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok, jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky.

Ak podľa § 71 ods. 1 EP sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a až potom podľa poradia ostatné prednostné pohľadávky.

Ak suma zrazená z druhej tretiny nestačí na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného, uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a až potom nedoplatky za skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného.

Ak by však sumou zrazenou z druhej tretiny nebolo kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov.

Ustanovenie § 70 EP tým nie je dotknuté, teda povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma, ktorej spôsob výpočtu ustanovuje nariadenie vlády.

Oprávnený môže kedykoľvek oznámiť exekútorovi, že svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok odvoláva. Exekútor o tom upovedomí povinného a platiteľa mzdy. Príkaz exekútora na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí ďalší príkaz na začatie exekúcie alebo upovedomenie exekútora, že oprávnený odvolal svoj súhlas s vykonávaním nižších zrážok. Od tohto dňa vykonáva platiteľ mzdy zrážky podľa skoršieho príkazu v plnom rozsahu.

Postup zamestnávateľa od 1. 7. 2013, ak zostatok čistej mzdy presahuje 297,13 €

Postup zamestnávateľa v prípadoch, keď zostatok čistej mzdy nepresahuje sumu 297,13 €