Pracovný úraz

Napriek dlhoročnému pozitívne klesajúcemu trendu počtu pracovných úrazov v Slovenskej republike nemožno byť so situáciou v pracovných úrazoch spokojný vzhľadom na ich početnosť a závažnosť, a to najmä so zreteľom na to, že v roku 2012 oproti roku 2011 stúpol počet smrteľných pracovných úrazov i počet prípadov ťažkej ujmy na zdraví.

Prečo vznikajú pracovné úrazy

Pôvod pracovných úrazov pramení v nedostatočnej starostlivosti zamestnávateľov o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej v článku len „BOZP“), v nedodržiavaní bezpečnostných požiadaviek kladených na vykonávanie práce. Starostlivosť o BOZP zo strany zamestnávateľov je často minimálna a formálna, na úkor dodržiavania platných predpisov uprednostňujú obchodné záujmy.

Mnohí predstavitelia firiem nepovažujú vytváranie vhodných pracovných podmienok a ochranu života a zdravia zamestnancov na pracovisku za neoddeliteľnú súčasť svojich pracovných povinností. Často od zamestnancov vyžadujú dlhý pracovný čas a nadčasy bez dostatočného odpočinku, tým narastá stres – to všetko vplýva na nebezpečné konanie zamestnancov v práci.

Nedostatočná je úroveň bezpečnostného povedomia samotných vedúcich zamestnancov firiem, často svoje povinnosti v oblasti BOZP ani nepoznajú.

Častým príspevkom zamestnancov k nebezpečnej práci je používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, konanie bez oprávnenia a nedostatok okamžitých osobných predpokladov na prácu. Aj tu však skrytou prapríčinou je tolerancia vedúcich zamestnancov s takým spôsobom práce, resp. ich trpenie či až vyžadovanie.

Túto nepriaznivú situáciu konštatujú dozorné orgány v oblasti BOZP na základe zistených nedostatkov hlavne v malých a stredne veľkých podnikoch a u podnikajúcich fyzických osôb. Z pohľadu odvetvového členenia sa tieto nedostatky vyskytujú najmä vo veľkoobchode, maloobchode a oprave motorových vozidiel, v priemyselnej výrobe, doprave, skladovaní a stavebníctve, ale aj vo verejnej správe.

Výslednicou takého stavu pracovných podmienok je takmer neustále ohrozenie života a zdravia zamestnancov, ktoré v konečnom dôsledku vyústi v pracovný úraz – je to otázkou času. Minimalizovanie uvádzaných nedostatkov zabráni vzniku množstva pracovných úrazov.

Kto, kde a kedy je v práci najviac ohrozený?

Sú to zamestnávatelia a zamestnanci vykonávajúci tie práce, pri ktorých sa v minulosti najčastejšie vyskytli pracovné úrazy. Mementom by mala byť štatistika charakterizujúca typický pracovný úraz.

Zo štatisticky sledovaných ukazovateľov evidovanej pracovnej úrazovosti na Slovensku v rokoch 2010 a 2011 vyplýva, že najviac pracovných úrazov vzniklo kvalifikovaným kovorobotníkom vo veku od 18 do 30 rokov pri manipulácii s materiálom alebo pri páde predmetov. Tieto udalosti sa najčastejšie odohrali vo firmách vykonávajúcich práce v Trenčianskom kraji, v máji, v pondelok.

Najviac smrteľných pracovných úrazov v rokoch 2010 a 2011 však postihlo zamestnancov vo veku od 50 do 60 rokov, a to v priemyselnej výrobe, v dopravných prostriedkoch a pri pádoch v pracovných alebo dopravných priestoroch. Smrť v práci kosila najčastejšie vo štvrtok, a to najmä v letných mesiacoch v júni a júli. Z hľadiska lokality ich najviac vzniklo v Bratislavskom a v Žilinskom kraji.

Charakteristický závažný pracovný úraz (ktorým je smrteľný pracovný úraz a ťažká ujma na zdraví) sa v roku 2012 stal mužovi pracujúcemu v doprave, vodičovi alebo obsluhujúcemu pojazdný stroj, ktorý bol vo veku od 50 do 60 rokov a úraz sa stal v pondelok, najčastejšie v novembri v Bratislavskom a Žilinskom kraji. Najviac sa týchto závažných pracovných úrazov vyskytlo pri páde z výšky zo zvýšených pracovísk a pri výstupe či zostupe po schodoch a rebríkoch. Veľmi často tiež vznikli pri prevádzke cestných motorových dopravných prostriedkov.

Čo je pracovný úraz

Pracovný úraz je jednoznačne vymedzený v Zákonníku práce. Je ním poškodenie zdravia alebo smrť zamestnanca v pracovnom pomere podľa Zákonníka práce, ak vznikli nezávisle od vôle zamestnanca krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov pri plnení pracovnej úlohy alebo v priamej súvislosti s ním.

Pracovný úraz je ten úraz, ktorý zamestnancovi vznikne:

• pri plnení pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu,
• pri inej činnosti vykonávanej na príkaz zamestnávateľa,
• pri činnosti, ktorá je predmetom pracovnej cesty,
• pri úkonoch potrebných na výkon práce,
• pri úkonoch potrebných pred začiatkom práce, zvyčajných počas práce alebo nevyhnutných po jej skončení,
• pri vyšetrení v zdravotníckom zariadení vykonávanom na základe pokynu zamestnávateľa alebo pri ošetrení pri prvej pomoci a pri ceste na ne a späť alebo
• pri plnení pracovných úloh.

Zamestnancom je aj zamestnanec vyslaný na prácu v členskom štáte Európskej únie, ďalej zamestnanec, ktorý vykonáva domácku prácu, a je ním aj zamestnanec, ktorého jeho zamestnávateľ vrátane agentúry dočasného zamestnávania pridelil na dočasný výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi.

V súlade s osobitnými zákonmi pracovný úraz je aj služobný úraz štátnych zamestnancov, vojakov, policajtov, hasičov, colníkov, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Horskej záchrannej služby v štátnozamestnaneckom alebo služobnom pomere.

Pracovným úrazom podľa Zákonníka práce nie je úraz, ktorý zamestnancovi vznikol pri ceste do zamestnania alebo z neho, pri stravovaní, ošetrení alebo vyšetrení v zdravotníckom zariadení, ani na ceste na ne a späť.

Pracovným úrazom nie je ani úraz, ktorý pri práci vznikol živnostníkovi.

Typy pracovných úrazov

Pracovný úraz podľa Zákonníka práce je ten, ktorý vznikol podľa vyššie uvedených podmienok a spôsobil aj krátkodobý výpadok z práce. Registrovaný pracovný úraz je pracovný úraz, ak spôsobí pracovnú neschopnosť dlhšiu ako tri kalendárne dni alebo smrť.

Pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví [podľa vymedzenia závažného pracovného úrazu v § 3 písm. l) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci] je vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je zmrzačenie, strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti, ochromenie údu, strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva, poškodenie dôležitého orgánu, zohyzdenie, vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu alebo mučivé útrapy.

Ak pracovný úraz spôsobí smrť, ide o pracovný úraz s následkom smrti (smrteľný pracovný úraz). Závažným pracovným úrazom je spoločné označenie pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví a pracovného úrazu s následkom smrti.

Pracovný úraz za závažný spravidla označuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti – zdravotnícke zariadenie, ktoré poškodenému zamestnancovi po pracovnom úraze poskytuje zdravotnú starostlivosť.

Za škodu spôsobenú zamestnancovi pri pracovnom úraze objektívne zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého v čase vzniku poškodenia zdravia alebo smrti bol zamestnanec v pracovnom pomere, kým sa tejto zodpovednosti nezbaví úplne alebo čiastočne v súlade so Zákonníkom práce. Zamestnávateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu vzniknutú pri pracovnom úraze zamestnancovi, ktorý zabraňoval škode ohrozujúcej zamestnávateľa alebo odvracal nebezpečenstvo priamo ohrozujúce život alebo zdravie, ak zamestnanec sám úmyselne tento stav nevyvolal.

Zamestnávateľ zodpovedá aj za škodu spôsobenú úrazom, ktorý vznikol zamestnancovi pri práci podľa uzatvorenej dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti podľa Zákonníka práce.

Úrazové poistenie pre prípad pracovného úrazu a choroby z povolania

Každý zamestnávateľ (fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jedného zamestnanca) je podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení povinne poistený pre prípad poškodenia zdravia alebo smrti zamestnanca v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Úrazové poistenie vzniká zamestnávateľovi od toho dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca, a končí dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca.

Ako predchádzať pracovným úrazom

Každý zamestnávateľ si musí byť vedomý svojej objektívnej zodpovednosti za vykonanie všetkých opatrení potrebných na zaistenie BOZP. Každá firma musí reálne napĺňať staré známe porekadlo našich otcov, podľa ktorého „jablko ďaleko od stromu nepadne“ a v jeho duchu musia vedúci zamestnanci aktívne ísť príkladom zamestnancom aj vo vyžadovaní plnenia opatrení na zaistenie ochrany života a zdravia – koniec koncov ukladajú im to aj zákony.

Na elimináciu materiálnych strát, na zamedzenie znižovania zisku a vylúčenie neproduktívnych nákladov vynaložených na reparáciu škôd sú zamestnávatelia povinní aktívne vykonávať dostupné opatrenia na zabránenie ich vzniku. Zamestnávateľ a jeho vedúci zamestnanci sú na ten účel povinní najmä realizovať všetky preventívne a ochranné opatrenia potrebné na zaistenie BOZP počas obvyklého výkonu každodennej práce. Znamená to predovšetkým:

• dbať na požiadavky na zaistenie BOZP už pri zaobstarávaní a uvádzaní do prevádzky stavieb, strojov a technických zariadení, technológií a pracovných postupov,
• vopred a včas uplatňovať potrebné technické, organizačné, personálne a ďalšie opatrenia primerané vykonávanej pracovnej činnosti v konkrétnej pracovnej situácii,
• určovať bezpečné pracovné postupy, ktoré umožňujú riadne vykonanie pracovných úloh bez stresu a prílišnej improvizácie,
• určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia pri práci používať,
• školiť a informovať zamestnancov o BOZP a opatreniach na jej zabezpečenie,
• zabezpečovať periodickú údržbu a opravy budov, komunikácií, strojov a zariadení,
• kontrolovať dodržiavanie BOZP a vyžadovať dodržiavanie predpisov na zaistenie BOZP.

Povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov pri pracovnom úraze

Pre prípad vzniku pracovného úrazu je nevyhnutné pripraviť vopred určité technické, organizačné a personálne opatrenia, ktoré napomôžu v čase výskytu skutočného pracovného úrazu (i inej mimoriadnej udalosti) túto situáciu racionálne a rýchlo zvládnuť. Zamestnávateľ a jeho vedúci zamestnanci najmä:

• stanovia postup a potrebné materiálne prostriedky a ľudské zdroje pre také situácie a vyškolia dotknutých zamestnancov,
• zabezpečia postup a prostriedky na poskytnutie prvej pomoci, oznámenie a ohlásenie vzniku pracovného úrazu vo firme i mimo firmy (rýchla zdravotná pomoc, hasiči...).

Po vzniku pracovného úrazu ten zamestnanec, ktorý utrpel pracovný úraz a zdravotný stav mu to umožňuje, a tiež svedok oznámia vznik úrazu okolitým osobám, vedúcemu zamestnancovi alebo na určené miesto vo firme. Svedkovia udalosti a následne určení zamestnanci firmy urýchlene, ale na bezpečnom mieste poskytnú postihnutému prvú pomoc a lekársku pomoc, a tak obmedzia zhoršenie sa zdravotného stavu postihnutého.

Z hľadiska prevencie BOZP je najpodstatnejšie tiež objektívne a dôsledne zistiť okolnosti a príčiny vzniku pracovného úrazu, čo je predpokladom na navrhnutie nápravných opatrení, ktoré pomôžu vyvarovať sa ďalším podobným mimoriadnym udalostiam.

K vyšetrovaniu príčin závažného pracovného úrazu zamestnávateľ je povinný prizvať autorizovaného bezpečnostného technika.

Pracovný úraz u iného zamestnávateľa

Zamestnanec, ktorý utrpel úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, nahlási jeho vznik svojmu zamestnávateľovi a zamestnávateľovi, na ktorého pracovisku úraz vznikol. Zamestnávateľ, v ktorého priestoroch úraz vznikol, oznámi jeho vznik zamestnancovmu zamestnávateľovi a

• bezodkladne ohlási vznik závažného pracovného úrazu miestne príslušnému inšpektorátu práce,
• zistí príčiny a okolnosti jeho vzniku,
• spíše podklad s údajmi potrebnými na spísanie záznamu a doručí ho zamestnancovmu zamestnávateľovi,
• vykoná vo svojej pôsobnosti opatrenia na zamedzenie vzniku podobných pracovných úrazov.

Zamestnávateľ, s ktorým je poškodený zamestnanec v pracovnom pomere, je následne povinný:

• spísať záznam o registrovanom pracovnom úraze podľa svojich zistení a doručeného podkladu,
• oznámiť jeho vznik svojmu zástupcovi zamestnancov, inšpektorátu práce alebo orgánu dozoru či útvaru Policajného zboru, ak je to predpísané,
• prijať a vykonať vo svojej pôsobnosti opatrenia na predchádzanie podobných úrazov,
• zaslať a doručiť záznam o registrovanom pracovnom úraze svojmu inšpektorátu práce alebo orgánu dozoru a tiež poškodenému zamestnancovi.

Pracovný úraz v zahraničí

Hneď po vzniku pracovného úrazu, ktorý sa stal zamestnancovi slovenského zamestnávateľa v zahraničí, sa postupuje podľa predpisov platných v krajine vzniku. Okrem toho zamestnanec oznámi jeho vznik zástupcovi slovenského zamestnávateľa v danom štáte (ak je tam prítomný), resp. priamo zamestnávateľovi na Slovensko.

Zamestnanec i zamestnávateľ majú pri tomto pracovnom úraze analogické povinnosti, ako keby vznikol na území Slovenska.

Administratívne povinnosti

Zamestnávateľ ihneď ohlási vznik:

• smrteľného pracovného úrazu a ťažkej ujmy na zdraví inšpektorátu práce alebo inému príslušnému štátnemu odbornému dozoru pre BOZP príslušnému podľa miesta vzniku úrazu,
• registrovaného pracovného úrazu príslušnému zástupcovi zamestnancov pre BOZP a ďalším zástupcom zamestnancov pôsobiacim vo firme.

Zamestnávateľ je povinný pracovný úraz, ktorý spôsobil pracovnú neschopnosť trvajúcu viac ako 3 kalendárne dni alebo smrť, registrovať, tzn.

• zistiť príčiny a okolnosti jeho vzniku,
• do 4 kalendárnych dní po oznámení vzniku registrovaného pracovného úrazu spísať záznam o pracovnom úraze, ktorého vzor a obsah je uvedený vo vyhláške č. 500/2006 Z. z. (alebo v elektronickej verzii vystavenej na webovom sídle MPSVR SR a sprostredkovane aj na webovom sídle Národného inšpektorátu práce vrátane jeho anglickej mutácie),
• prijať a vykonať nápravné opatrenia proti opakovaniu sa podobného úrazu.

Zamestnávateľ je v spojitosti s registrovaným pracovným úrazom ďalej povinný:

• vyplnený záznam do 8 dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel, zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo inému orgánu dozoru nad BOZP, ktorému podlieha, a tiež poškodenému zamestnancovi, resp. pozostalým, ak poškodený zamestnanec zomrel,
• spracovať správu o príčinách vzniku smrteľného pracovného úrazu a ťažkej ujmy na zdraví a o prijatých a vykonaných nápravných opatreniach a predložiť túto správu do 30 dní odo dňa, kedy sa o ich vzniku dozvedel, príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.

Zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu všetkých pracovných úrazov spolu s údajmi potrebnými na spísanie záznamu o registrovanom pracovnom úraze, iných úrazov ako pracovných (iný úraz je úraz vzniknutý v priestoroch zamestnávateľa, ktorý nie je pracovným úrazom, alebo ak úraz utrpela fyzická osoba iná ako zamestnanec), nebezpečných udalostí, priznaných chorôb z povolania a ohrození chorobou z povolania, ktoré uňho vznikli, spolu s údajmi o príčinách ich vzniku a o prijatých a vykonaných nápravných opatreniach.

Záznam o registrovanom pracovnom úraze a evidenciu pracovných úrazov je zamestnávateľ povinný uchovávať (archivovať) najmenej 5 rokov.

Na účely úrazového poistenia vykonávaného Sociálnou poisťovňou je zamestnávateľ po vzniku pracovného úrazu povinný:

• oznámiť do 3 dní odo dňa, keď sa o pracovnom úraze dozvedel, na predpísanom tlačive Sociálnej poisťovni vznik pracovného úrazu, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo pracovnú neschopnosť, a to aj úrazu, ktorého vyšetrovanie ešte nebolo ukončené,
• doručiť najneskôr do 8 dní odo dňa, keď sa o pracovnom úraze dozvedel, Sociálnej poisťovni záznam o registrovanom pracovnom úraze.

• úrazový príplatok,
• úrazová renta,
• jednorazové vyrovnanie,
• pozostalostná úrazová renta,
• jednorazové odškodnenie,
• pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,
• rekvalifikácia a rekvalifikačné,
• náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
• náhrada nákladov spojených s liečením,
• náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Poradenstvo

Aj zamestnávatelia, aj zamestnanci sa s podnetmi a otázkami o pracovných úrazoch môžu obrátiť na inšpektoráty práce, ktoré vykonávajú dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych záležitostí vrátane BOZP a vyšetrujú, resp. podieľajú sa na vyšetrovaní pracovných úrazov. Ak ide o banské činnosti, príslušným je Hlavný banský úrad a obvodné banské úrady.