Zdaňovanie príjmov z rôznych aktivít fyzických osôb

V priebehu posledných troch rokov boli podmienky a spôsob výkonu taxislužby viackrát zmenené.

Do konca mája 2010 sa výkon taxislužby, presnejšie vnútroštátnej taxislužby, považoval za živnosť v súlade so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“); nebola uvedená v § 3 (ktorý upravuje, čo nie je živnosťou) – v citovanom ustanovení bola v ods. 2 písm. m) uvedená len pravidelná autobusová doprava, medzinárodná nepravidelná autobusová doprava, medzinárodná nákladná cestná doprava a medzinárodná taxislužba. Zároveň v zmysle § 26 a prílohy č. 3 živnostenského zákona išlo o koncesovanú živnosť – skupina 314 – Ostatné, bod 10 – o. i. – vnútroštátna taxislužba. Zároveň podľa § 2 ods. 2 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov sa podľa citovaného zákona povoľovalo podnikanie vo verejnej pravidelnej autobusovej doprave, ale podnikanie v ostatnej cestnej doprave, teda aj taxislužbe, bolo živnosťou a povoľovalo sa podľa osobitného predpisu, a to živnostenského zákona. Príjmy zo živnosti patria do § 6 ods. 1 písm. b) 595/2003.

Už dňa 1. júna 2010 nadobudol účinnosť zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Týmto zákonom bolo novelizovaných vyše 30 právnych predpisov, o. i. zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (článok V) a zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

V živnostenskom zákone bol o. i. doplnený § 3 upravujúci, čo nie je živnosťou; v § 3 ods. 2 písm. m) boli doplnené slová „cestná motorová doprava (vnútroštátna nepravidelná autobusová doprava, vnútroštátna nákladná cestná doprava, vnútroštátna taxislužba)“. Vykonávanie týchto činností, teda aj vnútroštátnej taxislužby sa od uvedeného dátumu nepovažuje za živnosť.

Zároveň v článku XIII tohto zákona č. 136/2010 Z. z. bol novelizovaný zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov; v zmysle nového znenia § 2 ods. 2 sa podľa tohto zákona povoľuje podnikanie v autobusovej doprave, nákladnej cestnej doprave a v taxislužbe. Podľa § 42d živnostenské oprávnenie na prevádzkovanie (o. i.) vnútroštátnej taxislužby sa považuje za povolenie na vykonávanie cestnej dopravy vydané podľa tohto zákona.

Od 1. 6. 2010 sa teda už táto činnosť nepovažuje za živnosť, ale ide o podnikanie podľa osobitného predpisu – zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov a príjmy z tejto činnosti patria medzi príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov – zatrieďujeme ich do § 6 ods. 1 písm. c) 595/2003.

Zákon č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov bol zrušený zákonom č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave, ktorý nadobudol účinnosť 1. marca 2012.

Podľa § 56 ods. 1 tohto zákona živnostenské koncesie na vykonávanie vnútroštátnej cestnej dopravy získané do 30. júna 2010 strácajú platnosť najneskôr 3. decembra 2013.

Na výkon činnosti taxislužby sa už nevydávajú povolenia (ako to bolo v období od júna 2010 do konca februára 2012), ale koncesie podľa § 27 tohto zákona č. 56/2012 Z. z.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave prevádzkovanie cestnej dopravy je podnikanie, ktorého predmetom je odplatné poskytovanie dopravných služieb verejnosti cestnými motorovými vozidlami, ktoré sú na tento účel typovo schválené.

Dopravné služby sú vymenované v § 2 ods. 2; sú to tieto služby:

a) v osobnej doprave preprava cestujúcich a ich batožiny a súvisiace služby, najmä informačné služby poskytované cestujúcim, systém rezervácie a predaja cestovných lístkov a miesteniek, služby poskytované cestujúcim pred začiatkom prepravy a počas nej,

b) v nákladnej doprave preprava tovaru a iných vecí a živých zvierat a súvisiace služby poskytované odosielateľom alebo príjemcom tovaru pri nakládke, vykládke a počas prepravy okrem prevádzky špeciálnych nákladných vozidiel, ktoré nie sú typovo schválené a určené na prepravu nákladu.

V § 2 ods. 3 zákona č. 56/2012 Z. z. v znení neskorších predpisov je definovaná vnútroštátna cestná doprava – je to doprava, pri ktorej celá trasa prepravy a miesto poskytovaných dopravných služieb sú výlučne na území Slovenskej republiky. Zároveň sa ustanovenia tohto zákona použijú na medzinárodnú dopravu len vtedy, ak osobitné predpisy alebo medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, neustanovujú inak.

Podľa § 3 ods. 1 dopravcom na účely tohto zákona je prevádzkovateľ cestnej dopravy odo dňa právoplatnosti dopravnej licencie, koncesie alebo iného oprávnenia, ktoré ho oprávňuje na poskytovanie dopravných služieb verejnosti na základe prepravnej zmluvy, a to v osobnej doprave na základe zmluvy o preprave osôb a v nákladnej doprave na základe zmluvy o preprave nákladu.

V zmysle § 8 ods. 1 tohto zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave prevádzkovať osobnú dopravu možno ako autobusovú dopravu alebo ako taxislužbu.

Podľa § 26 ods. 1 taxislužba je prevádzkovanie osobnej dopravy vozidlami taxislužby ako prepravy jednotlivých cestujúcich alebo skupiny cestujúcich do cieľového miesta podľa zmluvy o preprave osôb.

V zmysle § 26 ods. 4 dopravca môže uzavrieť zmluvu o preprave osôb s cestujúcim týmito spôsobmi:

a) prostredníctvom vodiča vozidla taxislužby,

b) vo svojom sídle, na inom vopred zverejnenom mieste alebo na obvyklej zastávke vozidla taxislužby za určených podmienok,

c) prostredníctvom dispečingu.

V zmysle § 27 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave prevádzkovať taxislužbu môže len držiteľ koncesie podľa tohto zákona. Koncesia oprávňuje dopravcu ponúkať dopravné služby a uzatvárať zmluvy o preprave osôb len na území vymedzenom v koncesii. V súlade s § 27 ods. 8 koncesia sa udeľuje na desať rokov, ak žiadateľ nepožiadal o kratší čas platnosti. Platnosť koncesie možno na žiadosť jej držiteľa za určených podmienok predĺžiť.

Podľa § 28 ods. 1 vodičom vozidla taxislužby môže byť len ten, kto je držiteľom preukazu vodiča vozidla taxislužby (ďalej len „preukaz vodiča“). Vodič vozidla taxislužby musí byť v pracovnom pomere k prevádzkovateľovi taxislužby po ustanovený týždenný pracovný čas alebo prevádzkovať taxislužbu ako samostatne zárobkovo činná osoba. Dosiahnuté príjmy zatrieďujeme teda buď do § 6 ods. 1 písm. c) 595/2003 (z podnikania podľa osobitných predpisov), alebo do § 5 595/2003, ak ide o príjmy zo závislej činnosti dosiahnuté z pracovného pomeru k prevádzkovateľovi taxislužby.

V § 29 tohto zákona sú určené práva a povinnosti vodiča vozidla taxislužby. Vodič je povinný o. i. umožniť cestujúcemu pohľad na displej taxametra počas jazdy od nastúpenia až po vystúpenie a vydať cestujúcemu potvrdenie o zaplatenom cestovnom; kópia v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe je súčasťou registratúry prevádzkovateľa taxislužby. Potvrdenie teda musí vydať bez ohľadu na to, či o to cestujúci požiadal.

S touto povinnosťou súvisí aj povinnosť mať vo vozidle taxameter umožňujúci tlač potvrdenia o zaplatení cestovného zakotvená v prechodných ustanoveniach tohto zákona – podľa § 56 ods. 9 citovaného zákona taxametre umožňujúce tlač potvrdenia o zaplatení cestovného musia byť vo vozidle taxislužby umiestnené od 1. januára 2014. Taxametre dostupné na trhu, resp. už používané v taxislužbe majú rôzne parametre; niektoré sú už vybavené tlačiarňou slúžiacou na vydávanie potvrdení o zaplatení a prípadne aj na tlač denných uzávierok. Ďalšie typy taxametrov je možné rozšíriť o tlačiareň, napr. termotlačiareň, prípadne aj o diaľkový ovládač, resp. o funkciu monitorovania a obojstrannej dátovej komunikácie medzi vodičom a dispečingom.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak doposiaľ vozidlo nemalo taxameter s tlačiarňou, obstaranie tlačiarne je potrebné posúdiť v zmysle 595/2003.

Podľa § 21 ods. 1 písm. g) 595/2003 k daňovým výdavkom nepatria výdavky na technické zhodnotenie (§ 29 ods. 1) a výdavky, ktoré sa považujú za technické zhodnotenie (§ 29 ods. 2). V zmysle § 25 ods. 2 595/2003 technické zhodnotenie je súčasťou vstupnej ceny hmotného a nehmotného majetku („HaNM“) v tomzdaňovacom období, v ktorom bolo dokončené a zaradené do používania, pričom pri zrýchlenom odpisovaní zvyšuje aj zostatkovú cenu.

Výdavky na technické zhodnotenie HaNM sa nezahŕňajú do daňových výdavkov priamo v čase ich vynaloženia, ale len postupne prostredníctvom odpisov, a to po uvedení do používania.

Pojem technické zhodnotenie je vymedzený v § 29 595/2003.Technickým zhodnotením sa na účely 595/2003 rozumejú výdavky na dokončené nadstavby, prístavby a stavebné úpravy, rekonštrukcie a modernizácie prevyšujúce pri jednotlivom hmotnom majetku a nehmotnom majetku sumu 1 700 € v úhrne za zdaňovacie obdobie. V prípade obstarania tlačiarne do taxametra by mohlo ísť o modernizáciu majetku za podmienok určených v citovanom ustanovení 595/2003. Modernizáciou sa rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku alebo nehmotného majetku o súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku.

V zmysle § 29 ods. 2 595/2003 za technické zhodnotenie sa považujú aj sumy neprevyšujúce pri jednotlivom majetku v úhrne za rok 1 700 €, ak sa daňovník takto rozhodne – tieto výdavky sa v takomto prípade odpisujú ako súčasť vstupnej ceny majetku.

Keďže ceny týchto tlačiarní (aj spolu s taxametrami) na trhu nepresahujú 1 700 €, v princípe zväčša pôjde o sumy priamo zahrnované do daňových výdavkov.

Do úvahy prichádza aj odstránenie starého taxametra a namontovanie nového taxametra už vybaveného tlačiarňou. Daňovník za nový taxameter s tlačiarňou (spolu s montážou) zväčša zaplatí sumu do 500 €.

Postup v prípade čiastočnej likvidácie jednotlivého dlhodobého majetku, resp. pri vyradení časti súboru hnuteľných vecí upravuje § 10 ods. 21 Postupov účtovania pre jednoduché účtovníctvo (opatrenie MF SR č. MF/27076/2007-74 v platnom znení). Obstarávacia cena dlhodobého majetku sa zníži o doteraz vykonané odpisy k vyradenej časti majetku. V prípade účtovania v sústave podvojného účtovníctva je potrebné prihliadať na ustanovenie § 36 ods. 3 Postupov účtovania pre podvojné účtovníctvo (opatrenie MF SR č. 23054/2002-92 v platnom znení) – obstarávacia cena dlhodobého majetku sa zníži o obstarávaciu cenu vyradenej časti, pričom oprávky k vyradenej časti sa určia rovnakým percentom odpisov ako oprávky k dlhodobému majetku ako celku.

Ak by teoreticky výdavok za nákup tlačiarne do taxametra presiahol uvedenú sumu, resp. spolu s inými výdavkami charakteru technického zhodnotenia vynaloženými na konkrétne auto v danom zdaňovacom období by sumu 1 700 € presiahol, premietal by sa do výdavkov ako súčasť vstupnej ceny formou odpisov.

Podľa § 40 tohto zákona verejnú správu v cestnej doprave vykonávajú dopravné správne orgány a orgány odborného dozoru. Dopravnými správnymi orgánmi sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídlach krajov (okresné úrady dopravy v sídle krajov), c) vyššie územné celky, d) obce. Orgánom odborného dozoru je o. i. Policajný zbor.

Dopravný správny orgán uloží v súlade s § 48 citovaného zákona pokutu od 100 € do 15 000 € prevádzkovateľovi cestnej dopravy, ak (o. i.) prevádzkuje cestnú dopravu alebo taxislužbu vozidlami, ktoré nie sú vybavené alebo označené ustanoveným spôsobom, resp. prevádzkuje taxislužbu bez koncesie alebo v rozpore s ňou alebo poskytuje dopravné služby taxislužby vodičom, ktorý nemá preukaz vodiča.

V súlade s § 44 obec má (o. i.) kompetenciu ukladať v prvom stupni pokuty za určené správne delikty a prejednávať v prvom stupni priestupky v mestskej doprave a v taxislužbe, ku ktorým došlo v obci.

V súlade s § 42 citovaného zákona, ktorý nadobudol účinnosť 1. 3. 2012, koncesie na výkon taxislužby udeľuje a odníma okresný úrad dopravy v sídle kraja; v jeho kompetencii je aj vydávanie a odnímanie preukazov vodiča.

Dôležité sú (aj) prechodné ustanovenia. Už bolo uvádzané o. i. ustanovenie § 56 ods. 1 tohto zákona, v zmysle ktorého živnostenské koncesie na vykonávanie vnútroštátnej cestnej dopravy získané do 30. júna 2010 strácajú platnosť najneskôr 3. decembra 2013.

Podľa § 56 ods. 6 povolenia, dopravné licencie a iné rozhodnutia a osvedčenia vydané podľa doterajších predpisov zostávajú v platnosti do vyznačeného dňa ich platnosti; ak nemajú vyznačenú platnosť, platia v súlade s § 56 ods. 6 tohto zákona do 4. decembra 2015. Podľa § 56 ods. 8 vodič vozidla taxislužby je povinný mať preukaz vodiča od 4. decembra 2013.

Dodajme ešte, že v zmysle § 56 ods. 10 prevádzkovanie osobnej dopravy, ktorá je podľa tohto zákona autobusovou dopravou, vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča je od 1. januára 2014 taxislužbou.

Sprostredkovanie zamestnania za úhradu

Zákonom č. 136/2010 Z. z., o ktorom bola zmienka aj v bode 1, bol o. i. novelizovaný aj živnostenský zákon; okruh činností, ktoré sa považujú za živnosť, bol rozšírený aj o sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Ide o viazanú živnosť uvedenú v prílohe č. 2 živnostenského zákona pod bodom 28. V novelizovanom zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov sú určené podmienky výkonu tejto činnosti, o. i. vysokoškolské vzdelanie najmenej prvého stupňa.

V zmysle doplneného ustanovenia § 70a na výkon činnosti sprostredkovania zamestnávania za úhradu, postup podávania žiadostí o povolenie, rozhodovanie o udelení povolenia a výkon dozoru nad sprostredkovateľmi zamestnávania za úhradu podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia všeobecného predpisu o službách na vnútornom trhu, ak zákon č. 5/2004 Z. z. v znení n. p. neustanovuje inak.

Podľa § 72m povolenie na sprostredkovanie zamestnania za úhradu vydané Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny do 31. mája 2010 stratilo platnosť 31. decembra 2010.

Príjmy z výkonu tejto činnosti, ktorá sa považuje za živnosť, teda zatrieďujeme do § 6 ods. 1 písm. b) 595/2003.

Činnosť energetického audítora

Aj táto činnosť sa považuje za viazanú živnosť, je uvedená v prílohe č. 2 živnostenského zákona pod bodom 15.

Zákonom č. 136/2010 Z. z., o ktorom bola zmienka aj v bode 1, bol o. i. novelizovaný aj zákon č. 476/2008 Z. z. o efektívnosti pri používaní energie (zákon o energetickej efektívnosti) a o zmene a doplnení zákona č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V zmysle zmeneného znenia § 9 ods. 1 tohto zákona energetickým audítorom je fyzická osoba zapísaná v zozname energetických audítorov, ktorý vedie a na svojej internetovej adrese zverejňuje Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky. Ak žiadateľ splnil určené podmienky, ministerstvo zapíše žiadateľa do zoznamu energetických audítorov najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti a vydá energetickému audítorovi osvedčenie o zápise do zoznamu energetických audítorov, a to do 15 dní odo dňa tohto zápisu.

Podľa § 9 ods. 2 tohto zákona činnosť energetického audítora možno vykonávať v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi alebo ako podnikanie podľa osobitného predpisu – s odkazom na živnostenský zákon. Ide o viazanú živnosť uvedenú v prílohe č. 2 živnostenského zákona pod bodom 15. Príjmy z výkonu tejto činnosti patria medzi príjmy zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b) 595/2003 alebo – v prípade pracovnoprávneho vzťahu – medzi príjmy zo závislej činnosti.

Činnosť mediátora

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov mediácia je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu. Tento zákon sa vzťahuje len na spory, ktoré vznikajú z občianskoprávnych vzťahov, rodinnoprávnych vzťahov, obchodných záväzkových vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov.

Mediátorom podľa tohto zákona môže byť každá fyzická osoba, ktorá po splnení určených podmienok je zapísaná v registri mediátorov. Podľa § 4 ods. 1 tohto zákona výkon činnosti mediátora je podnikaním. V zmysle § 3 živnostenského zákona to však nie je živnosť.

Mediátor má nárok na odmenu za výkon mediácie; odmena sa určuje na základe dohody medzi mediátorom a osobami zúčastnenými na mediácii; ak bol mediátor určený Centrom právnej pomoci, patrí mu odmena podľa zákona č. 327/2005 Z. z.

Na výkon činnosti mediátora, postup podávania žiadostí o zápis do registra mediátorov, do registra mediačných centier a žiadostí o zápis do registra vzdelávacích inštitúcií, ako aj na výkon dozoru sa používajú ustanovenia zákona č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žiadosť o zápis do registra mediátorov možno podať aj na okresnom úrade, ktorý plní úlohy jednotného kontaktného miesta podľa § 66b ods. 2 živnostenského zákona.

Poznámka redakcie:
§ 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov

V prvom rade je potrebné dosiahnuté príjmy správne zatriediť, tak ako je uvedené v predchádzajúcom texte. Keďže v týchto prípadoch ide o podnikanie, dosiahnuté príjmy patria medzi príjmy z podnikania a zatrieďujeme ich do § 6 ods. 1 595/2003 (buď ide o príjmy zo živnosti, alebo príjmy z podnikania podľa osobitných predpisov).

Fyzická osoba s príjmami podľa § 6 ods. 1 595/2003, ktorá aspoň časť roka nie je platiteľom DPH, sa môže rozhodnúť pre uplatňovanie výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v skutočnej výške (na základe účtovníctva, resp. daňovej evidencie podľa § 6 ods. 14 595/2003) na strane jednej alebo pre percentuálne (paušálne) výdavky na strane druhej. Daňovník, ktorý je celý rok platiteľom DPH, nemôže uplatňovať výdavky percentom z príjmov v zmysle § 6 ods. 10 595/2003, ale len skutočne vynaložené výdavky – buď je účtovnou jednotkou (pričom môže účtovať v sústave jednoduchého alebo v sústave podvojného účtovníctva), alebo vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 595/2003. Percentuálne (paušálne) výdavky sú s účinnosťou od 1. 1. 2013 limitované.

Dodajme, že napr. pri činnosti taxikára vzhľadom na výšku skutočných výdavkov nie je uplatňovanie percentuálnych výdavkov pravdepodobné, resp. časté.

Pri podnikateľskej činnosti sa prihliadne aj na daňovú stratu vyplývajúcu z riadne vedeného účtovníctva alebo daňovej evidencie. Strata (vykázaná za rok 2012 a roky nasledujúce) z príjmov patriacich do § 6 ods. 1 a 2 595/2003 sa odpočítava zmeneným spôsobom v nasledujúcich najviac siedmich zdaňovacích obdobiach podľa § 30 595/2003, a to len od čiastkového základu dane z § 6 ods. 1 a 2 595/2003.

Keďže príjmy z podnikania podľa § 6 ods. 1 595/2003 patria medzi tzv. aktívne príjmy, daňovníci si môžu za ustanovených podmienok uplatniť nezdaniteľné časti základu dane. V zmysle § 11 595/2003 základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 595/2003 alebo z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 595/2003, resp. súčet čiastkových základov dane z týchto (aktívnych) príjmov sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (za rok 2013 max. vo výške 3 735,94 €) a nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, max. tiež 3 735,94 €.

Na základe schválenej novely 595/2003 sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 dočasne (do 31. decembra 2016) zaviedla nová nezdaniteľná časť základu dane – suma preukázateľne zaplatených dobrovoľných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, a to v limitovanej výške; po prvý raz sa bude môcť uplatniť za rok 2013 v maximálnej výške 943,20 €.

Daň zo zníženého základu dane sa vyčísli sadzbou 19 %; ak tento znížený základ dane presiahne sumu 34 401,74 €, z rozdielu nad túto sumu sa uplatní sadzba dane 25 %.

Daňovník má za podmienok určených v § 33 595/2003 nárok na daňový bonus na nezaopatrené vyživované deti.

Netreba zabudnúť ani na platenie preddavkov na daň, ak táto povinnosť daňovníkovi v zmysle § 34 595/2003 vznikne. V prípade dosahovania takýchto príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 595/2003 daňovník preddavky na daň platí, ak jeho posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 €.

Pri zdaňovaní je vždy potrebné mať na zreteli špecifiká jednotlivých druhov príjmov fyzických osôb.

Poznámka redakcie:
§ 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov