Zdaňovanie príjmov z rôznych aktivít fyzických osôb

Dosahovanie príjmov z rôznych činností fyzických osôb

Pre správne zdanenie rozmanitých príjmov fyzických osôb je dôležité ich správne zatriedenie.

V prvom rade je potrebné posúdiť, či ide o príjem podliehajúci zdaneniu. V zmysle § 2 písm. h) 595/2003 za zdaniteľný sa považuje príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa tohto zákona alebo medzinárodnej zmluvy. Ak je príjem zdaniteľný, zatriedime ho (medzi príjmy podľa § 5 – § 8 595/2003), odpočítame od neho výdavky v súlade so 595/2003 pre tento konkrétny druh príjmov (v prípade príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 595/2003 príjem znížime o poistné, ktoré je povinný platiť zamestnanec), vyčíslený základ dane za určených podmienok (len v prípade tzv. aktívnych príjmov) znížime o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 595/2003 a vypočítame daň.

Príjmy fyzických osôb majú rôzny charakter, pričom výhodnejším spôsobom sú zdaňované aktívne príjmy, teda príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 595/2003. Už pri zdaňovaní príjmov dosiahnutých v roku 2011 sa prihliadalo na to, aké príjmy daňovník dosahuje: o nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 a 3 595/2003 bolo možné znížiť len základ dane (čiastkový základ dane) zistený z aktívnych príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov.

V ustanovení § 6 ods. 1 595/2003 sú uvedené príjmy z podnikania, čiže konkrétne najčastejšie ide o príjmy zo živnosti – § 6 ods. 1 písm. b) 595/2003 alebo príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov, napr. príjmy daňových poradcov, audítorov, notárov, advokátov a pod. – § 6 ods. 1 písm. c) 595/2003. V § 6 ods. 2 595/2003 sú uvedené príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti – okrem aktívnych príjmov týkajúcich sa duševného vlastníctva ide o príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním (napr. príjmy správcov konkurznej podstaty, osobných asistentov osôb ťažko zdravotne postihnutých a pod.),patriace do § 6 ods. 2 písm. b) 595/2003, príjmy znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu – zákona č. 382/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov – § 6 ods. 2 písm. c) 595/2003 a príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitného predpisu, ktoré nie sú živnosťou [napr. príjmy finančných agentov podľa zákona č. 186/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov – § 6 ods. 2 písm. d) 595/2003].

V tomto príspevku sa sústredíme najmä na niektoré špecifické činnosti charakteru poskytovania služieb, a to najmä tie, ktoré boli v určitom čase živnosťami, v inom období zas podnikaním podľa osobitných predpisov. V tejto súvislosti možno poznamenať, že práva a povinnosti poskytovateľov (niektorých) služieb upravuje zákon č. 136/2010 Z. z. o službách na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 11 tohto zákona je vymedzený pojem „jednotné kontaktné miesto“ – je to miesto, na ktorom môžu žiadatelia a poskytovatelia služieb splniť povinnosti súvisiace s udelením oprávnenia a s poskytovaním služieb. Jednotné kontaktné miesto doručí žiadosť o udelenie oprávnenia príslušnému orgánu (napr. Slovenskej komore daňových poradcov) najneskôr do troch pracovných dní od jej prijatia. Ďalšie úlohy a príslušnosť jednotného kontaktného miesta upravuje živnostenský zákon. Podľa doplneného § 66b ods. 2 živnostenského zákona okresný úrad plní úlohy jednotného kontaktného miesta nielen pre činnosti, ktoré sú živnosťou, ale aj pre iné podnikanie podľa osobitných predpisov, ako aj pre poskytovanie ďalších služieb.

Poznámka redakcie:
§ 5 a § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov

Autor: Ing. Valéria Jarinkovičová